Verejnosť ani po štvrtkovej koaličnej rade nepozná opatrenia, ktorými chce vláda podporiť ekonomiku. V stručnom stanovisku oznámili, že v prvom balíčku budú len zmeny, ktoré nemajú dosah na rozpočet.
Andrej Danko meškal a prišiel posledný. Ani nie po hodine vyšli von predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok a jeho podpredseda Tomáš Drucker. Potom k nim prišiel aj minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru a na niečom sa dohadovali.

O čom sa rozprávali, nie je jasné – žiadny z politikov sa pri novinároch po ukončení rokovania nepristavil.

Takéto diskusie medzi politikmi pred budovou úradu vlády novinári zvyčajne nevidia, keďže politici na rokovanie prichádzajú vládnymi limuzínami a po konci rovno nasadajú do áut.

Týchto pár pozorovaní, zopár fotografií a jedna oficiálna veta – to sú jediné závery zo štvrtkového rokovania koaličnej rady, na ktorej sa mali predstavitelia vládnych strán dohodnúť, ako pomôcť slovenskej ekonomike v problémoch.

„Koaličná rada sa na dnešnom rokovaní dohodla, že prvý balík prorastových opatrení bez vplyvu na štátny rozpočet bude predložený na rokovanie vlády v stredu 20. mája,“ znie celé stanovisko úradu vlády po rokovaní.

Z dohadovania, ktoré podľa slov koaličných politikov trvá už niekoľko týždňov, tak nateraz vieme, že majú dohodu len na zmenách, ktoré nezasiahnu do rozpočtu. To znamená na takých, ktoré nemajú stáť nič navyše.

Namiesto jasných vyjadrení prenikajú zatiaľ na verejnosť iba spory vnútri koalície.

Fico vyhlasoval, že hotovo bude do konca marca

Koalícia začala o prorastových opatreniach rokovať o pol piatej. Krátko pred pol šiestou začali jednotliví ministri a ďalší účastníci rokovania úrad vlády postupne opúšťať. Pri čakajúcich novinároch sa nepristavili.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter z interiéru auta cez stiahnuté okienko povedal, že o výsledku rokovaní bude informovať tlačový odbor úradu vlády.

O tom, že sa dohoda na prorastových opatreniach nerodí ľahko, svedčí aj fakt, že kroky na podporu ekonomiky mali byť podľa pôvodných vyjadrení premiéra Roberta Fica (Smer) hotové do konca marca.

V neoficiálnom širšom zozname, ktorý mal k dispozícii aj Denník E, bolo medzi opatreniami napríklad zrušenie transakčnej dane či rekreačných a športových poukazov, na tom však koalícia podľa dostupných informácií dosiaľ dohodnutá nebola.

Ďalším náznakom nervozity bola náhla zmena denného programu premiéra. Ešte ráno o pol deviatej úrad vlády avizoval, že Robert Fico bude na odovzdávaní nájomných bytov v Šoporni. Fico tam neprišiel, nahradil ho minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Ficovu neprítomnosť ospravedlňoval „napätými povinnosťami“.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Koaličná rada zo 14. mája 2026, delegácia Hlasu. Foto – úrad vlády
Ako sa Drucker a Kamenický doťahovali o transakčnú daň a ako bol Danko rozčarovaný

Už počas týždňa sa v koalícii objavili nezhody. Minister školstva a zastupujúci vicepremiér pre plán obnovy Tomáš Drucker začiatkom týždňa povedal, že sa koalícia chystá zrušiť transakčnú daň. Podľa neho z diskusií so zahraničnými partnermi aj s podnikateľmi vyplýva, že daň je veľkou bariérou. „Myslím, že dôjde k dohode,“ povedal Drucker.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) ho však vyzval, nech teda predstaví opatrenia za pol miliardy, ktoré by jej zrušenie vykryli.

Transakčná daň sa vyberá od apríla 2025. Presadil ju Kamenický ako súčasť konsolidačného balíčka podľa vzoru Maďarska. Okrem Hlasu na jej zrušenie vyzývala aj SNS.

Drucker na štvrtok zvolal raňajky s novinármi k školským témam a tam sa už nechcel vyjadrovať ku koaličnej rade. Keď sa ho na to na záver pýtali, povedal len, že školstvo nebude predmetom úspor a musí už odísť.

Keď médiá informovali, že v širšom zozname opatrení je aj zrušenie rekreačných a športových poukazov, Andrej Danko nakrútil v stredu video, v ktorom koalícii odkázal, nech na ne nesiaha. Vyslovil „rozčarovanie“ z toho, že si ministerstvo hospodárstva „dovolilo“ s takýmto návrhom prísť, a varoval pred konfliktom na štvrtkovej koaličnej rade.

„Pre mňa rekreačné a športové poukazy sú hranicou, pretože ťažko sa rodili,“ povedal.

Andrej Danko na koaličnú radu netradične priviedol svojho bratislavského krajského predsedu Petra Deďa, ktorý bol pred nástupom Rudolfa Huliaka na ministerstvo športu generálnym riaditeľom Tiposu.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Andrej Danko na koaličnú radu netradične priviedol svojho bratislavského krajského predsedu Petra Deďa, ktorý bol pred nástupom Rudolfa Huliaka na ministerstvo športu generálnym riaditeľom Tiposu. Koaličná rada zo 14. mája 2026. Foto – úrad vlády
V širšom Sakovej zozname, ktorý má Denník N k dispozícii, je viac ako 90 opatrení, väčšina bez konkrétnych parametrov. Dajú sa prirovnať k legovým kockám, z ktorých má vládna koalícia vybrať niektoré. Opatrenia sú rozdelené do niekoľkých skupín, týkajú sa znižovania daní a odvodov, trhu práce aj energetiky.

Čo sú to opatrenia bez vplyvu na rozpočet

Medzi návrhmi sú aj také, ktoré by rozpočet nezaťažili. Nevieme, ktoré z nich sa dohodla koalícia na budúci týždeň predložiť na rokovanie vlády.

Ide o rôzne administratívne zmeny ako zlučovanie výkazov a rušenie rôznych povinností pre podnikateľov. Bez vplyvu na rozpočet je napríklad návrh, aby si živnosť alebo eseročku mohli otvárať ľudia vo veku od 16 rokov, taktiež zavedenie inštitútu všeobecnej voľnej živnosti.

To, že vláda bude schvaľovať opatrenia vo viacerých fázach, nie je prekvapenie.

Podnikatelia však koalíciu vyzývajú najmä na daňové úľavy, dohoda na nich sa evidentne rodí ťažko. Aj preto najprv prichádzajú na rad kroky, ktoré si nevyžadujú zložitejšie vyjednávanie. Minister financií Kamenický chce prípadné opatrenia, ktoré majú vplyv na rozpočet, predložiť spolu s rozpočtom na jeseň.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) už túto stredu novinárom povedal, že na vláde budú mať okolo 90 opatrení, ktoré by nemali mať vplyv na rozpočet. V programe vlády sa však napokon neobjavili a po rokovaní žiaden z ministrov medzi novinárov neprišiel.

Opatrenia, ktoré nemajú vplyv na rozpočet, rezort hospodárstva niektorým partnerom ukázal ešte na jar. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka vtedy o nich pre Denník E povedal, že majú administratívny charakter.

Zobraziť väčšie rozlíšenie
Na koaličné rady môžu chodiť aj ministri Rudolf Huliak a Samuel Migaľ. Foto – úrad vlády
Dane zatiaľ neznížia

Z opatrení, ktoré majú ľuďom zvýšiť príjmy, sa najpriechodnejším zdá zvýšenie odpočítateľnej položky na daň z príjmov. V návrhu je jej naviazanie na minimálnu mzdu.

Kamenický ešte v marci pripustil jej zvýšenie, označil to za svoj návrh. „Nízkopríjmový človek dostane viac peňazí do peňaženky.“ To podľa neho podporí aj hospodársky rast, keďže ľudia väčšinou peniaze minú a dajú do spotreby.

Napriek tomu, že vláda nebude masívne znižovať dane, koalícia by mohla zmeniť odvodový režim drobných živnostníkov. Parlament už v prvom čítaní schválil návrh, aby drobní živnostníci nemuseli platiť minimálny sociálny odvod vo výške zhruba 133 eur mesačne. Túto povinnosť Ficova vláda zaviedla v rámci konsolidačného balíka na rok 2026.

V Sakovej zozname sa o mikroodvode priamo nehovorí, no jedným z opatrení je úprava režimu „minimálnych odvodov pre SZČO s ohľadom na výšku ich príjmu“.

V širšom opatrení sú aj daňové licencie pre živnostníkov s príjmom do 10-tisíc eur, čo presadzuje Andrej Danko. Podľa ministerstva financií by znamenali výpadok viac ako 100 miliónov eur.

Priemyslu chce vláda znížiť ceny energií

Niektoré opatrenia zo Sakovej zoznamu sú v zásade formou štátnej pomoci pre veľké priemyselné podniky, ktoré spotrebujú veľa elektriny – typicky hutníctvo, chemický priemysel, výroba hliníka, papierne či oceliarne. Cieľom je znížiť ich náklady, aby neobmedzovali výrobu alebo ju nepresúvali mimo Európy.

Pre tieto podniky tvoria nepriame náklady na CO₂ obrovské sumy. Platia ich v cene elektriny, preto sa nazývajú nepriame. Elektrárne, ktoré vyrábajú napríklad z uhlia či plynu, kupujú emisné kvóty a následne ich prenesú do cien elektriny. Pre veľkých spotrebiteľov elektriny je to však výrazná položka, ktorá oslabuje ich konkurencieschopnosť oproti firmám mimo EÚ.

Vláda pomáha týmto firmám peniazmi z envirofondu, kde sa kumulujú prostriedky za emisné kvóty, ktoré štát predá v aukciách. Slovensko doteraz vracalo podnikom len malý zlomok, často pod 10 percent výnosov. V roku 2024 (na rok 2025) bolo na tieto kompenzácie vyčlenených približne 35,5 milióna eur, čo si rozdelilo len niekoľko najväčších firiem. Koalícia teraz navrhuje tento objem peňazí zvýšiť.

Priestor na pomoc priemyslu vidí vláda aj v znížení niektorých poplatkov v cene elektriny. Napríklad firmy by menej platili za podporu obnoviteľných zdrojov v cene elektriny a časť nákladov by namiesto nich prevzal štát alebo Envirofond. Ďalšie opatrenie hovorí o tom, že veľké fabriky s rovnomernou spotrebou plynu by mohli dostať nižšie sieťové poplatky, lebo menej zaťažujú plynárenskú sieť. Uvažuje sa aj o znížení spotrebnej dane v cene elektriny.

Čo sa týka samotnej komodity, vláda dlhodobo hovorí, že elektrina, ktorú vyrobia domáce elektrárne, by sa mohla predávať domácemu priemyslu lacnejšie. Navrhuje taktiež vznik dlhodobých zmlúv (PPA – Power Purchase Agreement) medzi výrobcami a odberateľmi, ktoré firmám garantujú stabilnú cenu energie na viac rokov.