Mikroplasty sa dnes nachádzajú prakticky všade – vo vode, pôde, ovzduší aj v potravinách, ktoré denne konzumujeme. Hoci ich prítomnosť v ľudskom organizme potvrdili viaceré výskumy, vedci stále skúmajú ich skutočný vplyv na zdravie. Zdrojov mikroplastov je oveľa viac, než si väčšina ľudí uvedomuje, vysvetlil v relácii Aktuálne :24 odborník na plasty Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity.

„Asi najväčší zdroj mikroplastov sa objavil na tejto planéte skôr, ako by sme si možno predstavovali. Bolo to skôr, ako sme vôbec prišli do stavu, že tých plastov máme veľmi veľa. Produkuje ich každý z nás, kto doma perie. Textilný priemysel a pranie je naozaj najväčší zdroj mikroplastov,“ objasnil Alexy.

Mikroplasty sa podľa odborníka dostávajú do potravín predovšetkým prostredníctvom vody. Tá je nevyhnutnou súčasťou života rastlín aj živočíchov. Preto sa mikročastice postupne šíria celým potravinovým reťazcom.

Zaujímavosťou je, že vyšší obsah mikroplastov býva často zistený v balenej vode. Príčinou však nie je samotný plastový obal, ale proces filtrácie. Alexy preto odporučil uprednostniť vodu z vodovodu.

„Ak chcú byť ľudia naozaj veľmi šetrní k svojmu zdraviu a vyrušuje ich napríklad chlór v pitnej vode, dajú sa použiť bežné filtre, ktoré sa používajú vo filtrovacích zariadeniach, napríklad aktívne uhlie a podobne. Voda sa tak zbaví chlóru. Mikróby by sa vo vode nachádzať nemali, lebo chlór by mal práve tie mikróby zlikvidovať. Takáto voda určite obsahuje menej mikroplastov ako balená. Či si ju už nalejete do plastovej fľaše alebo nie, sa tým nič nezmení,“ vysvetlil.

Vplyv na ľudské telo

Hoci mikroplasty prijímame potravou aj dýchaním, podľa odborníka netreba podliehať panike. Upozorňuje, že ľudský organizmus je denne vystavený oveľa väčšiemu množstvu iných mikročastíc než plastom.

Doterajšie výskumy podľa neho zatiaľ nepotvrdili priamu súvislosť medzi mikroplastami a konkrétnymi ochoreniami. Vedci sa však naďalej venujú skúmaniu ich možného vplyvu na srdcovo-cievny systém, dýchacie cesty či nervovú sústavu.

„Povedal by som, že momentálne je to možno zbytočne prehnané strašenie. Na druhej strane, ak to nebudeme brať na zreteľ a budeme sa k tomu stavať tak, že to nič nie je, môže nás to v budúcnosti dobehnúť. Povedal by som, že sa tomu treba venovať a treba to riešiť, netreba však z toho aktuálne robiť veľkého strašiaka,“ dodal Alexy.

Úplné nahradenie plastov tradičnými materiálmi, ako sú sklo, kovy či drevo, by podľa neho paradoxne nemuselo životnému prostrediu pomôcť. Naopak, z pohľadu celkových dopadov by to podľa neho mohlo byť ešte väčšou záťažou.

Odborník zároveň upozorňuje, že hoci doteraz nebol preukázaný jednoznačný negatívny vplyv mikroplastov na zdravie človeka, ich prítomnosť predstavuje vážny problém pre životné prostredie.

„Človek nie je jediný, čo žije na tejto planéte a je závislý od mnohých iných živých organizmov. Keď sa začneme rozprávať o nižších organizmoch, od mikróbov, baktérií a planktónu v oceánoch, až cez ryby, žaby a obojživelníky, tam to je výrazný problém,“ dodal.

Podľa Alexyho treba problém plastov vnímať komplexne. Upozornil, že riešením nie je ich bezhlavé nahrádzanie, ale najmä zodpovednejšie používanie a obmedzovanie vzniku odpadu.