zuzkazuzka napísal:Bubo, skreka, nechcem teraz rozdávať dospelácke rady, ale myslím, že celý váš problém je spôsobený vekom... Asi každý mladý človek vo vašom veku zažil podobné stavy. Jednoducho je to puberta, trochu vás to rozhádže hore dole a potom sa to postupne ustáli... Keď sa máte radi, tak buďte spolu a nekomplikujte si to zbytočne ďalšími osobami...

ale ja si myslim,ze to nie je celkom tym...ale mozno hej...a sak uvidim...

Klobúk dolu! 15 a jeden a pól roka spolu fuuha. Vzácny to prípad.
Skerka:Tvoje výkyvy nálay budú spôsobené pubertou a je to úplne normálne. Začínaš si uvedomovať hĺbku vzťahov a bytia celkovo. Prechádzaš z detstva do adolescencie a to pre niekoho /asi aj pre teba/ môže byť emočný /pre niekoho to znamená dokonca fyz. problémy/ šok. Hlavne sa upokoj a snaž sa zistiť, z čoho tvoje výkyvy pramenia a čo ich spúšťa. Keď budeš poznať diagnózu liek už určíš . Stačí troška sebapoznania a bude to. Každopádne, ako napísal Shark NX, pauza ti prospeje. Úplne vypni a chvíľu nad ničím nemysli. Veľkonočné prázdniny sú ideálna šanca. A keď budeš opäť na dne zavolaj prípadne sa stretni s bubom12342 a hneď ti bude lepšie. Pocit, že máš niekoho vedľa seba a že sa o teba niekto stará ti môže veľmi pomôcť, iba sa na to musíš aj tak pozerať. Podľa tohto topicu on robí všetko, aby ti pomohol a trápi sa tým. Tak mu ot trápenie troška skús zmierniť
Prajem vám krásne pokračovanie vzťahu a skoré vyriešenie problému.

podla mna je to jednoduche, ona s tebou byt nechce a nechce ranit tvoje city, tak ma depresivnu naladu, len nevie ako ti to ma povedat.

jin napísal:Klobúk dolu! 15 a jeden a pól roka spolu fuuha. Vzácny to prípad.
Skerka:Tvoje výkyvy nálay budú spôsobené pubertou a je to úplne normálne. Začínaš si uvedomovať hĺbku vzťahov a bytia celkovo. Prechádzaš z detstva do adolescencie a to pre niekoho /asi aj pre teba/ môže byť emočný /pre niekoho to znamená dokonca fyz. problémy/ šok. Hlavne sa upokoj a snaž sa zistiť, z čoho tvoje výkyvy pramenia a čo ich spúšťa. Keď budeš poznať diagnózu liek už určíš . Stačí troška sebapoznania a bude to. Každopádne, ako napísal Shark NX, pauza ti prospeje. Úplne vypni a chvíľu nad ničím nemysli. Veľkonočné prázdniny sú ideálna šanca. A keď budeš opäť na dne zavolaj prípadne sa stretni s bubom12342 a hneď ti bude lepšie. Pocit, že máš niekoho vedľa seba a že sa o teba niekto stará ti môže veľmi pomôcť, iba sa na to musíš aj tak pozerať. Podľa tohto topicu on robí všetko, aby ti pomohol a trápi sa tým. Tak mu ot trápenie troška skús zmierniť
Prajem vám krásne pokračovanie vzťahu a skoré vyriešenie problému.

Pekne si to povedal .... ale teraz k teme .... moja laska je tiez taka a kedze mame obaja 19rokov tak si nemyslim ze je to puberta....ona ma prudke zmeny nalad casto place pre nic a ked sa jej na to spytam tak povie ze je jej lepsie....hadala sa dost aj s rodicmi pred tym ako sme boli spolu ale teraz je to uz dobre.... Podla mna treba niekolko faktorov na to aby sa to zlepsilo:
1.Musis chciet a snazit sa co to da
2.Nesmies odhanat od seba tych ktorym na tebe zalezi
3.Musis Hovorit Hovorit Hovorit....a kto je najlepsi posluchac? no predsa Bubo
.....moje zlato mava niekedy tuto zmenu nalady ale uz ovela menej krat ako ked sme spolu zacali chodit takze nie nadarmo sa hovori : Cas lieci
Mam jednu otazku: Myslela si niekedy ked ti bolo tak zle aj na samovrazdu? Nemusis odpovedat ak nechces

Až teraz som is spomenul, že aj v mojom okolí je podobný prípad. Ide o jednu moju kamarátku, ktorá máva výkyvy nálad v priam priepastnom rozdiele. U nej sa mi to už podarilo diagnostikovať, išlo o presprílišnú mieru aplikovania autopsychoanalýzy, čo vyústilo do myšlienky bezvýznamnosti bytia samotného. Často mala kvôli tomu stavy, ktoré tesne hraničili s maniodepresiou či už psychózou. A ako som to vyriešil? Klin sa klinom vyráža. Nuž som začal aj ja prechádzať tým istým procesom ako ona a príznaky boli pri mne rovnaké. Začal som ich prejavovať a ona prestala mať pocit bezvýznamnosti, nakoľko mi tieto stavy pomáhala zvládať a sama pri tom niekedy zabudla na svoje. Teraz sa výkyvy zlepšili, no nastali u nej príznaky psychického "burnoutu"...uvidím kao sa to vyvinie.
Pochybujem však, že v našom prípade budú zmeny vyvolané prílišným aplikovaním autopsychoanalýzy..Bude to skôr tá puberta

WOW Jin ale mi dalo zabrat kym som si prelozil do hovorovej slovenciny co si napisal...myslis si za 15r. "deti" budu rozumiet co si napisal? Ja som si to s namahou prelozil ale mozno preto to bolo narocne ze ja studujem za elektrikara
PS: srry ak mate pocit ze spamujem

zuzkazuzka napísal:Bubo, skreka, nechcem teraz rozdávať dospelácke rady, ale myslím, že celý váš problém je spôsobený vekom... Asi každý mladý človek vo vašom veku zažil podobné stavy. Jednoducho je to puberta, trochu vás to rozhádže hore dole a potom sa to postupne ustáli... Keď sa máte radi, tak buďte spolu a nekomplikujte si to zbytočne ďalšími osobami...

http://www.hojko.com/viewtopic.php?p=525526#525526
hm?

devo159 napísal:Pekne si to povedal .... ale teraz k teme .... moja laska je tiez taka a kedze mame obaja 19rokov tak si nemyslim ze je to puberta....ona ma prudke zmeny nalad casto place pre nic a ked sa jej na to spytam tak povie ze je jej lepsie....hadala sa dost aj s rodicmi pred tym ako sme boli spolu ale teraz je to uz dobre.... Podla mna treba niekolko faktorov na to aby sa to zlepsilo:
1.Musis chciet a snazit sa co to da
2.Nesmies odhanat od seba tych ktorym na tebe zalezi
3.Musis Hovorit Hovorit Hovorit....a kto je najlepsi posluchac? no predsa Bubo
.....moje zlato mava niekedy tuto zmenu nalady ale uz ovela menej krat ako ked sme spolu zacali chodit takze nie nadarmo sa hovori : Cas lieci
Mam jednu otazku: Myslela si niekedy ked ti bolo tak zle aj na samovrazdu? Nemusis odpovedat ak nechces

no ja som na samovrazdu nemyslela...myslim si,ze to nie je riesenie...len trapenie pre ostatnych a to nechcem!radsej budem protivn aako sa zabit!!!

jin napísal:Až teraz som is spomenul, že aj v mojom okolí je podobný prípad. Ide o jednu moju kamarátku, ktorá máva výkyvy nálad v priam priepastnom rozdiele. U nej sa mi to už podarilo diagnostikovať, išlo o presprílišnú mieru aplikovania autopsychoanalýzy, čo vyústilo do myšlienky bezvýznamnosti bytia samotného. Často mala kvôli tomu stavy, ktoré tesne hraničili s maniodepresiou či už psychózou. A ako som to vyriešil? Klin sa klinom vyráža. Nuž som začal aj ja prechádzať tým istým procesom ako ona a príznaky boli pri mne rovnaké. Začal som ich prejavovať a ona prestala mať pocit bezvýznamnosti, nakoľko mi tieto stavy pomáhala zvládať a sama pri tom niekedy zabudla na svoje. Teraz sa výkyvy zlepšili, no nastali u nej príznaky psychického "burnoutu"...uvidím kao sa to vyvinie.
Pochybujem však, že v našom prípade budú zmeny vyvolané prílišným aplikovaním autopsychoanalýzy..Bude to skôr tá puberta

no ty koky, akoze mne sa stalo to iste a poviem ti je to nebezpecna vec. este doteraz som sa z toho nejak extra nedostal. a ani neviem kedy a ako sa dostanem.keby si dajak vedel poradit tak porad bo mi to lezie na hlavu dakedy, najme tie depresivne stavy, aj ked ta mania je celkom fajn ale napis radsej ss bo neviem ci tu trafim ete raz.