To ETieNne:
Thanx za vycerpavajuce rozobratie celeho "problemu"

K tomu nasmu "stretnutiu" na nete - v uvode som to skratila do tejto podoby, sa mi to tu nechcelo rozpisovat. Bolo to tak, ze ja som nadabila nanho. Len tak nahodou som si raz z nudy pozerala nicky a nasla som jeden, ktory by sa nanho hodil, len tam mal uplne ine bydlisko. Tak som si povedala, ze zo srandy skusim, ci je to on. Jednorazovo. Ale tak zial som sa do toho zamotala

to, ze som to chcela skoncit, je fakt pravda, dokonca som mu aj prestala odpisovat - on sa vsak ozval napriek tomu zas. A ja uz som zas nemala to "svedomie" neodpisat. Nuz, celkovo ja tiez vztahy cez net neuznavam, takto cloveka podla mna nespoznas. Cele sm to brala nezavazne, necakala som, ze ma napokon zavola von. Ale tak vzhladom na to, ze sa nam spolu fakt dobre pisalo, tak k tomu asi dojst muselo
Neviem, preco ma odmietol vtedy prvykrat - uprimne, ja som skor ten typ, ktoreho toto "nastve" a povie si - dovidenia, nechces, nic nebude. Lenze na nete je zas strasne fajn - ale je to na nete.
A ci som klamala? Tak v jednej veci som "musela" - a to, kde pracujem. Ostatne vsetko, co som pisala, bolo realne. Aj som sa chvilami bala, ze na to pride, ze som to ja. Ale, ako vravim, vzhladom na to, ze mna ma urcite zatriedenu v inej kategorii, tak ho vobec, ale vobec nenapadlo a ani nenapadne, ze som to ja.
Viem, ze to, co som urobila, nebolo spravne, ale tak zial stalo sa

aspon mam poucenie do buducna.
A ja osobne skor cakam, ze ma odmietne aj druhykrat
