obcas si poviem tuto frazu: joj, keby som vcera nesiel tam a tam, keby som to neurobil a pod... poviem si to, ked spravim nejaku hovadinu... ale kazda hovadina nas vie poucit (ako bolo spomenute), nasledky za nu sa mi vratia a zijem si spokojne dalej. napriklad ked som si zlomil nohu tak som si vravel, keby som to mohol vratit, ale predsa nebudem dookola nariekat. nohu mam teraz v poriadku, bolo to len docasne a basta. minulost je za nami, zijeme pre buducnost. chyby su nato aby sa neopakovali - historia je ucitelkou zivota
mozno by sme ale chceli vratit cas pri strate nejakeho cloveka (napr. smrt), ale preco? ved bolo s nim fajn, stale ho mame v nasich myslienkach pri sebe. bud ma teraz nekonecny spanok (sniva sa mu o celooom zivote), bud je nejaky anjel alebo co, popripade sa prevtelil dalej (vyberte si podla vasho nabozenstva zaver

)
preto by som sa nikdy nechcel vratit v case, pretoze ma pouci, aby som podobne chyby a hluposti neopakoval. preto ani nechcem aby zostrojili casostroj

a ked som s nejakym dievcatom von a chcem to zazit este raz, naco sa vraciat v case? ved ju pozvem znova...
preto by sme frazu juj keby som sa mohol vratit v case povazovat za bezpredmetnu ako nadavky
