Aky mate nazor na homosexualov?
Uz som tu 2 krat uvadzal clanok ze homosexualita bola do konca 70 rokov uvadzana ako choroba. Vyzsie si spominala ze homosexualita je vrodena, tym padom to musi byt choroba kedze pedofili a iny ludia s inou orientaciou (s vinimkou homosou) koncia na psychiatrii. Aky by to nebola choroba musela by byt homosexualita ziskana.fizz napísal:Ak sa chceme vratit do doby kedy homosexualita bola choroba a podobne, aka je sanca, ze neskoncime na plochej Zemi?
Nie homosexualita neni preto choroba. Je to choroba preto lebo sa clovek narodi s inou sexualnou orientaciou aku by mal mat. Porovnanvaie ze muzov je menej ako zien neni na mieste. Ja by som sa skorej spytal ze ked sa niekto narodi ako retardovany je to chorba alebo nie? Z lekarskeho hladiska ano, lebo sa narodil ako iny jedinci, nie preto ze ich je menej.fizz napísal:A homosexualita je choroba preto, ze je viac heterosexualov? Btw. na svete je viac zien, cize teraz byt muzom je choroba? A myslim si, ze je obrovky rozdiel medzi pedofiliou a homosexualitou a nechcem si spomenut ako nazyvam ludi co to porovnavaju
Viem aky je rozdiel medzi pedofiliou a homosexualitou. Ja som to uz spominal. Je mi jedno co robia homosexuali pokial sa nepropaguje tato sexualana orientacia
-
pinacolada
Guru wannabe
- Príspevky: 2475
- Registrovaný: 13 júl 2006, 21:36
- Bydlisko: východoslovensko
- Kontaktovať používateľa:
kali250: akosi mi uchadza zmysel uvadzania toho, ze do 70. rokov bola homosexualita na zozname chorob, veda a lekarstvo sa vyvija, vies, to je princip pokroku, ze na zaklade novych poznatkov sa menia nazory a predchadzajuce teorie, kedze novy poznatok, resp vyvoj spolocnosti prinasa nieco co ten stary vyvracia. Homosexualita je diferenciacia nie choroba, prosimta neohanaj sa tu genovou strukturou alebo homosexualnym genom, kedze vsetko je zapisane v genoch, homosexualita je taka ista diferencovanost ako to, ci budes mat modre alebo hnede ocy, vzdy sa jedna o percentualnu pravdepodbnost, resp zaklad genofondu ktory jedinec obdrzi od svojich rodicov. Porovnavat homosexualitu s pedofiliou je absolutne od veci kedze pedofilia je uchylka pri ktorej dochadza k nechcenemu obtazovaniu-to dieta to nechce, preto sa stym chodi na psychiatriu, lebo jedinec je nebezpecny pre spolocnost. Homosexuali nie su pre nikoho nebezpecni, ak nepocitam pravdepodobnost znasilnenia, ale tam je taka ista sanca ako u heterosexualov, iked ja som este o homosexualnom znasilneni nepocul, ale matematicka pravdepodobnost nepusti a potom je to taky isty trestny cin, posudzovany podla trestneho zakona SR.
„Dotyčný zákaz je založený na zdokumentovanom zvýšenom riziku prenosu infekčných ochorení pri transfúziách, ako je napr. HIV, ak bol darca homosexuálny muž, ktorý žil aktívnym pohlavným životom, a nie na základe orientácie darcu.“Sepiroth napísal:myslím že AA tým chcel naznačiť skôr, že hiomosexualita je zvrátená, že je medzi nimi plno infikovaných, ze proti tomu treba bojovať a že to už priznávajú aj USA. Ja však s ním samozrejme nesúhlasím a súhlasím s tebou.
Takze FDA (americke minist. zdravotnictva) podla teba a fizza zamerne klame?
Ak su dostupne technologie ktore by 100% zamedzili darovat 'nakazenu krv' nech homosexuali kludne krv daruju. Ale ak vsetky strediska este nie su na to vybavene alebo je sanca ze by sa dostala do obehu krv s HIV virusom, je spravne znizit pravdepodobnost toho ze sa to stane zakazom darovat krv homosexualom, na zaklade zdokumentovanych pripadov - ked ako bolo uvedene, existuje dostatok -menej rizikovych- darcov.
Skuste rozmyslat obcas aj pragmaticky, nie vzdy len ako "ochrancovia tolerancie".
Fall ty a ostatny "humanisti" furt budete dookolo omielat to iste. A ja ti na to odpoviem tiez to iste a to je ze problem vidim v propagacii. Tu bolo uvedene ze homosexuali su vo vacsine pripadoch HIV pozitivny ale vy nie vy stale budete hovorit o tom ze nic zle nerobia (az na taku malickost ze zbytocne siria tuto chorobu). Pocet narodenych deti na slovensku je stale mensi. Dvovod je taky ze coraz menej ludi sa sobasi. Normalne rodiny ubudaju a homosexualne pary pribudaju. A to je vysledok tej medialnej propagacie. Naozaj najlepsie to vystihuje clanok ktory vyzsie uvadzal Inteligent http://www.hojko.com/aky-mate-nazor-na- ... 3-975.html.
dovodo toho, ze sa sobasi menej a menej ludi nie je zvyseny pocet homosexualov, ale zmena zivotneho stylu, proste spolocnost sa vyvija, do popredia sa kladu ine veci ako potomstvo a ked tak, tak neskoro a len jedno, maximalne dve deti, ale to je vyvoj spolocnosti a ten nema s poctom homosexualov nic spolocne, to ti povie kazdy sociolog, percentuane zastupenie homosexualov v populacii je rovnake ako bolo aj predtym akurat, stym rozdielom, ze uz sa to spolocnostou nepovazuje za hriech a necistotu a neviem co este ako tomu bolo v stredoveku, ale normalne sa o tom hovori, cize nemyslim si, ze by zrovna homosexualita bola buducou pricinou vyhynutia ludstva. Takze si nemyslim, ze by heterosexualov ubudalo a homosexualov pribudalo, akurat homosexuali uz nie su potlacani, ale nech sa snazim, ako sa snazim, nedokazem prist nato, co stym ma medialna propagacia, ked je niekto homosexual, je nim od naordenia, ako si aj ty povedal, je to geneticky dane, cize pocty homosexualov nerastu priamo umerne s poctom gay parade, alebo reportazmy v TV, cize si vyber akym sposobom chces kritizovat, lebo obydva, tj. oblast medii alebo oblast vedecku, lebo ked sa to snazis sklbit, tak si to znacne odporujekali520 napísal:Fall ty a ostatny "humanisti" furt budete dookolo omielat to iste. A ja ti na to odpoviem tiez to iste a to je ze problem vidim v propagacii. Tu bolo uvedene ze homosexuali su vo vacsine pripadoch HIV pozitivny ale vy nie vy stale budete hovorit o tom ze nic zle nerobia (az na taku malickost ze zbytocne siria tuto chorobu). Pocet narodenych deti na slovensku je stale mensi. Dvovod je taky ze coraz menej ludi sa sobasi. Normalne rodiny ubudaju a homosexualne pary pribudaju. A to je vysledok tej medialnej propagacie. Naozaj najlepsie to vystihuje clanok ktory vyzsie uvadzal Inteligent http://www.hojko.com/aky-mate-nazor-na- ... 3-975.html.
Aby sme si to vyjasnili. Vyzsie som uviedol clanok ze jeden z homosexualov sa preorientoval, priznal som ze bol miestami trocha viac krestansky, Reakcia na ten clanok bola takatoFall napísal:ako si aj ty povedal, je to geneticky dane, cize pocty homosexualov nerastu priamo umerne s poctom gay parade, alebo reportazmy v TV, cize si vyber akym sposobom chces kritizovat, lebo obydva, tj. oblast medii alebo oblast vedecku, lebo ked sa to snazis sklbit, tak si to znacne odporuje
ktomu sa ale vyjadrovat nebudem. Tym som naznacil ze homosexualita moze byt vrodena ako nejaka vada ale moze byt aj ziskana. Propagaciou homosexuality som mal na mysli to ze robia tie akcie a protesty o tom ako su strasne utlacany (a v mediach sa tomu dava velky priestor) a pritom vobec nejsu (mne to pripada ako keby do toho nutili niekedy aj druhych ale to je len moj nazor). Ale zase omielame to iste, uz aj tak viem aka bude tvoja reakcia takze asi je to zbytocne sa ktomu vyjadrovat.podla mna ho perfektne po*ebal nejaky jehovista, tak mu teraz lezie do zadku
Nepovedal som ze sa rodi menej deti kvoli tomu ze je viac homosexualov. Zapricinuje to hlavne ako uz spominal fall zivotny styl, na tom sa asi zhodneme. Ale sucasny zivotny styl ma za nasledok aj forma vlady t.j ekonomika statu zivotna uroven atd ale to uz patry do inej temy.fizz napísal:ako mozes povedat, ze na slovensku sa rodi menej deti, pretoze pribuda homosexualnych parov? OMG rodi sa menej deti, pretoze vacsina ludi studuje, robi karieru a malokto chce priviest deti do takehoto sveta hlavne ked ledva uzivi sam seba. Vies, uz to nie je ako kedysi, ked zeny nemohli studovat lebo bla bla, vydavali sa v 17 a v 20 mali 5 deti
Paneboze, tam nejde o to kto mu ukazal cestu ale ze sa preorientoval ze je to mozne sa preorientovat, takze asi to nebude len vrodene.fizz napísal:kali, dokopy si nepovedal nic, len si ukazal ako pribrzdene som komentovala ten clanok co so sem dal. Vies, napisala som to preto, ze je minimalne smiesne, ked niekto tvrdi, ze bol homosexualom, ale uz nie je lebo boh mu ukazal cestu ci co a chce napravit svoj hriech
Menej deti sa rodi preto lebo sa menej ludi sobasi najma kvoli zivotnemu styul atd. Koniec odstavcafizz napísal:Vies, kali napisal najprv toto: Pocet narodenych deti na slovensku je stale mensi. Dvovod je taky ze coraz menej ludi sa sobasi. Normalne rodiny ubudaju a homosexualne pary pribudaju.
a potom toto:
Nepovedal som ze sa rodi menej deti kvoli tomu ze je viac homosexualov
tak chcem aby sa k tomu vyjadril...sak naco citat, fizz vysvetli
Normalne rodiny ubudaju homosexualne pary pribudaju. (Konstatovanie)
Neviem kde tam je spomenute ze pocet homosexualov ma za nasledok mensu porodnost. Ak sa tu budeme takto tahat za slovicka tak nikam nedospejeme resp diskusia nema vyznam.
Kali:ten clanok som cital, popravde aj vzhladom na moje vierozvyznanie mu neverim, vobec, ale pripustme, ze je to pravda, v rovine cisto teoretickej, pisal, ze ked sa obratil k bohu "prestal" byt homosexualom, vies, ludska psychika je velmi silna a pri dostatocnom usili a miernej davke fanatizmu je mozne vsetko, popieranie vlastnej sexualnej orientacie by nebolo vobec nic extra, ked sa niekto moze koli nabozenstvu vyhodit do vzduchu na trhu plnom ludi, taketo sebazaprenie, mi pride este ako velmi velmi slaba kava, ak nie priam caj. A nemyslim, ze by bolo tych reportazi v Tv nejak moc, to co napisem sa ti bude zdat zrejme ako humanisticky blabol(ostatne asi ako vsetky moje prispevky), ale ak si vezmes ake podmienky mali homosexuali v davnejsej minulosti, resp ako si sam napisal boli povazovany za chorych, tak obcasna reportaz o gay parade nie je nic strasne, ostatne od toho mas v ruke dialkovy ovladac ze to prepnes a kedze je homosexualita vrodena nikto sa po pozreti takejto reportaze nezmeni a nepovie si tak teraz budem gay/lesbicka. To ak sa tam deju akekolvek protizakonne veci, vytrznosti, bitky alebo podobne je druha vec, do sa diat nesmie, potom treba pochopitelne zakrocit rovnako ako pri akychkolvek inych vytrznostiach bitkach etc.
Nad homosexualitou je možné zvíťaziť
Je veľký rozdiel medzi sklonom k homosexualite a homosexuálnym spôsobom života. Homosexuáli sa snažia zotrieť rozdiel medzi sklonom k homosexualite a homosexuálnym spôsobom života. Systematicky definujú homosexualitu nie ako správanie alebo spôsob života, ale ako identitu porovnateľnú s identitou rasovou alebo pohlavnou. Trvajú na tom, že človek je homosexuálom vtedy ak má homosexuálne túžby.
Nemajú však pravdu. Mnohí ľudia bojovali s homosexuálnymi túžbami a predstavami bez toho, aby sa považovali za homosexuálov. Mnohí z nich žijú v manželstve a sú šťastnými matkami a otcami. Niektorí v priebehu rokov úplne prekonali svoje homosexuálne túžby obyčajne vďaka podpornej láske manželského partnera a (alebo) s pomocou terapeuta.
Medzi osobou snažiacou sa prekonať homosexuálne túžby a osobou, ktorá podľahla tomuto pokušeniu, je rovnaký rozdiel, ako medzi neurózou a poruchami osobnosti.
Konečné štádium: závislosť
Ak človek "akceptuje" svoju homosexuálnu tendenciu, je "zasvätený" a prijíma homosexuálny štýl života, stáva sa závislým. Závislosť sa vytvorí, ak sa hľadá vnútorné naplnenie (láska) pomocou vonkajších prostriedkov.
Praktizovanie homosexuálnych pohlavných stykov vytvára závislosť. Tento fakt je dokázaný na mnohých väzňoch, ktorí prišli do väzenia bez akéhokoľvek sklonu k homosexualite. Vo väzení však mali príležitosť alebo boli donútení praktizovať homosexuálny styk. Po prepustení mnohí pokračovali v homosexuálnom spôsobe života. Stali sa závislými.
Musí sa preto dôsledne rozlišovať medzi sklonom k homosexualite a homosexuálnym správaním. Homosexuálni aktivisti sa vždy snažia tvrdiť, že ak má niekto homosexuálne túžby, je homosexuál a mal by podľa tejto túžby aj žiť. Avšak človek, ktorý má náklonnosť k homosexualite, sa môže rozhodnúť proti tomu bojovať, môže mať úspešný manželský život, ba dokonca môže postupom času a za podpory manželky tento sklon úplne prekonať. Je veľa prípadov takých ľudí, najznámejším je francúzsky spisovateľ Julien Green.
Všeobecné príčiny homosexuality
a) Potreba lásky zo strany rodiča rovnakého pohlavia a potreba identifikácie pohlavia
Vo väčšine prípadov majú homosexuálne myšlienky a pocity svoj pôvod v skúsenostiach z pred-adolescečného obdobia. Preto je homosexualita v podstate nesexuálny stav. Homosexuálna láska je vlastne hľadaním rodičovskej lásky. Homosexuáli hľadajú naplnenie normálnej potreby vytvárania vzťahov, ktorá nebola uspokojená v procese rastu. Znamená to, že muž hľadá lásku svojho otca prostredníctvom iných mužov, a žena hľadá lásku matky prostredníctvom iných žien. Je to vlastne túžba po uskutočnení nápravy - snaha vyliečiť nenaplnené potreby lásky z minulosti. Psychoterapeut Richard Cohen preto nazýva homosexualitu "homo-emocionálnou" túžbou.
Avšak hlbšie emocionálne potreby lásky nikdy nemôžu byť naplnené prostredníctvom sexuálnych vzťahov. Z výsledkov pokusov, testov a dôkazov je zrejmé, že sex nikdy nedokáže vyliečiť ani naplniť hlbšie potreby lásky. Len prostredníctvom zdravej, uzdravujúcej, nesexuálnej väzby je možné dosiahnuť skutočnú a trvalú zmenu.
Homosexuál pociťuje v sebe nedostatok mužskosti alebo ženskosti a snaží sa hľadať naplnenie tejto potreby pomocou iného muža alebo ženy. K tomuto stavu dochádza v dôsledku nedostatočného alebo porušeného vzťahu medzi synom a otcom, alebo matkou a dcérou v období ranného detstva alebo adolescencie.
Identita pohlavia znamená uvedomenie si vlastnej mužskosti alebo ženskosti. Homosexuáli majú pocity nedostatočnosti a neúplnosti v oblasti vnútornej podstaty svojej bytosti. Hľadajú preto chýbajúcu časť svojej osobnosti v inom človeku. Prostredníctvom sexuálneho kontaktu alebo jednoty s iným človekom rovnakého pohlavia majú aspoň chvíľkový pocit celku a väčšej úplnosti.
b) Strach z intimity s človekom opačného pohlavia
Homosexuálnej žene sa mohlo stať, že bola zneužitá svojím otcom alebo iným mužom. K zneužitiu mohlo dôjsť sexuálnym, citovým, mentálnym alebo fyzickým spôsobom. Tieto skúsenosti vyvolávajú v žene hlbokú traumu z mužov. Zneužitá žena sa snaží vyhnúť sa spomienke na zneužitie a uchyľuje sa k inej žene, u ktorej hľadá potešenie, lásku a pochopenie.
Homosexuálny muž mohol žiť v prostredí abnormálne blízkeho vzťahu so svojou matkou. Ak v manželstve manžel nenapĺňa emocionálne a fyzické potreby svojej ženy, žena-matka sa môže obrátiť k svojmu synovi pre citové naplnenie a podporu. Nerobí to v zásade vedome s cieľom syna zraniť, avšak výsledkom je, že tento vzťah má zásadný a škodlivý vplyv na psychosexuálny vývoj jej syna. Môže dôjsť k tomu, že syn sa v procese identifikácie prikloní viac na stranu svojej matky a ženského princípu a odkloní sa od svojho otca a mužského princípu.
Neskôr v období puberty môže syn prežívať sexuálnu priťažlivosť voči svojej matke, ktorá vedie k extrémnym pocitom viny a potlačeniu normálnej sexuálnej túžby po iných ženách. Taký človek sa potom môže uchýliť k intimite a pohlavnému životu s mužmi s cieľom "nezradiť" svoju matku alebo vyhnúť sa opätovnému prežívaniu pocitov viny. Tento proces prebieha vo všeobecnosti podvedome.
Môže sa povedať, že homosexualita je psychologická reakcia na nedostatočnú rodinnú dynamiku a bolesť prameniacu z tejto nedostatočnosti. Pravdepodobne neexistuje lepšia ilustrácia ako tá, ktorú poskytol slávny spisovateľ André Gide, slávny svojou homosexualitou a svojimi divokými útokmi voči rodine: "Familles, je vous hais! Portes fermées, foyers clos!" - "Rodiny - nenávidím vás! Zavreté dvere, zamknuté domy!".
Pri bližšom pohľade na príčiny homosexuality je vidieť, že sú vývinovo rozložené do troch štádií: prvé, kedy korene homosexuality siahajú do ranného detstva. Druhé štádium začína v puberte, kedy sa nenaplnené "homo-emocionálne" potreby erotizujú. V treťom štádiu sa človek oddáva homosexuálnemu spôsobu života. Začína sa proces závislosti od homosexuálneho pohlavného styku a spôsobu života.
Dva druhy argumentov na obranu homosexuality
Existujú dva druhy argumentov, ktoré používajú homosexuáli na ospravedlnenie a podporu svojho životného štýlu. Cieľom genetického argumentu je vyvolať dojem, že homosexualita je geneticky determinovaná. Tento argument patrí do naturalistickej alebo inštinktivistickej teórie, ktorá tvrdí, že sexualita je podobná zvieraciemu inštinktu, ktorý je predom daný. Druhý argument je pravým opakom: je založený na psychoanalýze, podľa ktorej sexuálna orientácia nie je vrodená, ale nadobudnutá. Ak je sexuálna orientácia nadobudnutá prostredníctvom vplyvov prostredia a osobnej voľby, potom - hovoria homosexuáli - aj homosexualita aj heterosexualita, ako aj akákoľvek iná sexuálna orientácia, sú nadobudnuté, a preto rovnako oprávnené orientácie. Tento argument je súčasťou kulturalizmu, ktorý sa pozerá na všetky druhy správania sa ako na kultúrne dané, teda relatívne a rovnako akceptovateľné. Homosexuálna komunita v Spojených štátoch sa snaží neprestajne používať genetický argument. V Európe, na druhej strane, homosexuáli neprijali argumentáciu, že ich správanie by malo byť zredukované len na geneticky determinované inštinkty. Európski homosexuáli dávajú prednosť psychoanalytickému argumentu. Táto situácia je dobrým príkladom toho, ako môže byť ľubovolná teória, ak je násilne rozšírená, použitá na obhajobu akejkoľvek formy správania. V ďalšej časti budú prediskutované tieto dva argumenty.
a) Genetický argument
Existuje dostatok dôkazov na to, že človek sa nerodí homosexuálom tak, ako sa rodí černochom alebo ženou. Neskôr sa bude diskutovať o príčinách homosexuálnych tendencií, teraz sa krátko roz-analyzuje tvrdenie, že homosexualita je určená geneticky. Existujú štúdie, ktoré sa snažili dokázať, že homosexualita súvisí s rozličnými biologickými stavmi, ako sú abnormálne hladiny hormónov - testosterónov. Tieto štúdie neboli príliš rozšírené aktivistami za práva homosexuálov, pretože ak by homosexualita mala fyzické príčiny, mohla by byť stále ešte klasifikovaná ako choroba. Ak by sa však dokázalo, že je zapísaná v ľudských génoch, potom by sa už nemohla nazývať chorobou, pokiaľ by sa neklasifikovala ako genetická choroba, k čomu by však asi nikto nenašiel odvahu. Homosexuálni aktivisti sa preto plne postavili za presadenie genetického argumentu.
Pravidelne sa objavujú vedecké štúdie, ktoré podporujú tento názor. Hoci tieto práce väčšina genetikov neberie vážne, sú široko publikované v médiách. Prvou z týchto štúdií bola práca F.J. Kallmana s názvom A Comparative Twin Study on the Genetic Aspects of Male Homosexuality (Genetické aspekty mužskej homosexuality - porovnávacia štúdia dvojičiek; pozn. prekl.), napísaná v roku 1952. Kallman vyšetroval 37 párov jednovaječných dvojičiek a pozoroval, že vo všetkých prípadoch boli obidve dvojičky alebo heterosexuálne alebo homosexuálne. Táto štúdia bola však silne kritizovaná pre svoje nevedecké metódy. Navyše sa ukázalo, že zhodnosť výskytu homosexuality u tých istých dvojičiek môže prameniť z intenzívnej, od detstva prebiehajúcej identifikácie jeden voči druhému, alebo zo skutočnosti, že vyrástli v tej istej rodine a prostredí. Tiež nie je nezvyčajné, že dvojičky, ktoré sa stali homosexuálmi, praktizovali homosexualitu spoločne a povzbudzovali sa tak navzájom v tom istom smere. Nakoniec, ak je pravda, ako hovoria mnohí psychoanalytici, že homosexualita súvisí s narcisizmom, potom nie je žiadnym prekvapením, že dvojičky sú vystavené vyššiemu riziku, že sa stanú homosexuálmi, keďže svoj potenciálny narcisizmus môžu ľahko premietať voči sebe navzájom.
Najnovší pokus dokázať genetickú teóriu homosexuality bol v roku 1993, kedy americký časopis Science publikoval výsledky výskumu skupiny vedcov z National Cancer Institute (Národný inštitút pre výskum rakoviny - pozn. prekl.), ktorí uviedli, že zo 40 dvojíc homosexuálnych bratov, 33 dvojíc malo rovnakú sekvenciu ADN v chromozóme X. Tento poznatok priviedol týchto vedcov k záveru, že homosexualita sa prenáša geneticky prostredníctvom matky, kedže chromozóm X pochádza od matky. Túto štúdiu však možno kritizovať v dvoch bodoch. Po prvé je jasné, že homosexualita závisí od viacerých faktorov a je veľmi nerealistické predstierať, že by mohla mať jednoduchú chromozomálnu príčinu, aká bola pozorovaná u farby kože. Ak by napríklad homosexualita bola geneticky determinovaná, prečo sa percento homosexuálov v tej ktorej krajine tak značne odlišuje? Po druhé, táto štúdia neprináša informáciu o tom, či sa tá istá sekvencia chromozómov nachádza u dvojíc bratov, z ktorých jeden je homosexuál a druhý heterosexuál.
Možno povedať, že štúdie tohto druhu sú ťažko poznačené politickými a kultúrnymi súvislosťami v USA. Homosexuálna komunita v tejto krajine potrebuje vedecké zdôvodnenie a preto široko publikuje všetky štúdie, ktoré podporujú jej názor, napriek tomu, že tieto štúdie sú kritizované vedeckou komunitou. Tá istá genetická teória, ktorá je aplikovaná v súčasnosti na homosexuálov, bola v minulosti podporovaná niektorými vedcami, ktorí sa snažili dokázať, že genetické faktory determinujú toxikomániu, kriminalitu, alebo v prácach z posledných rokov, schizofréniu a alkoholizmus. Všetky tieto teórie boli nakoniec zdiskreditované. Je veľmi pravdepodobné, že teória genetického mechanizmu vzniku homosexulity bude mať ten istý osud. (Le Monde, 10-11-93)
Závery niektorých široko známych psychiatrov ostávajú nezmenené. Vo svojej významnej štúdii nazvanej Human Sexuality (Ľudská sexualita - pozn. prekl.), autori Masters a Johnson (William H. Masters, Virginia E. Brown, a Robert C. Kolodny, Boston, 1984) tvrdia:
"Genetická teória homosexuality bola v súčasnosti úplne odložená. [...]. Napriek záujmu o možný hormonálny mechanizmus pôvodu homosexuality, žiadny seriózny vedec v súčasnosti netvrdí, že je možné homosexualitu vysvetliť pomocou nejakej jednoduchej príčinnej súvislosti." (s. 319-320)
George A. Rekers vyjadril ešte otvorenejší názor vyslovený vo svojej prednáške "The Formation of Homosexual Orientation" (Vytvorenie homosexuálnej orientácie - pozn. prekl.), ktorú predniesol pred The North American Social Science Network Conference (1987):
"V súčasnosti môžeme urobiť pracovný záver, že hlavným zdrojom pohlavných a sexuálnych deviácií je spoločenská výchova a premenné v oblasti psychologického vývoja ... hoci by sme mali uznať, že zostáva teoretická možnosť, že biologické abnormality by mohli prispievať k potenciálnej zraniteľnosti nejakým nepriamym spôsobom."
b) Psychoanalytický argument
Pravdu majú tí, ktorí tvrdia, že homosexualita je získaná. Existuje veľa dôkazov, že sexuálna orientácia jednotlivca závisí viac od ranných procesov učenia sa ako od predispozície. Mnohí psychiatri a psychoanalytici chápu homosexualitu ako získaný stav v dôsledku pôsobenia faktorov prostredia. Tento názor vyslovil Wainwright Churchill v práci Homosexual Behaviour among Males (Homosexuálne správanie mužov - pozn. prekl.) (New York, 1967):
"Človek nemá nijaké sexuálne inštinkty... ľudská sexualita je plne závislá od podmienok učenia sa. Model pre sexuálne správanie sa jednotlivca sa získava v kontexte jeho jedinečných skúseností a v žiadnom prípade nie je zdedený" (s.101, citované v Dannemayer, s.47).
H.C. Resnik a Marvin Wolfgang napísali v práci Sexual Behaviors: Social, Clinical, and Legal Aspects (Sexuálne správanie: sociálne, klinické a právne aspekty - pozn. prekl.) (Boston, 1972):
"Človek sa normálne rodí s určitým pohlavím a potenciálom manifestovať sexuálnu túžbu, ale vyjadrenie tejto sexuálnej túžby je oveľa viac závislé od kultúry a sociálneho systému ako je to pri akomkoľvek inom druhu túžby". (s. 397, citované v Dannemayer, s.47).
Podobným spôsobom píše Charles Socarides v práci "Homosexuality: Basic Concepts and Psychodynamics" (Homosexualita: základné pojmy a psychodynamika - pozn. prekl.) (v časopise International Journal of Psychiatry, 10, 1972, s. 118-125):
"Homosexualita, voľba partnera rovnakého pohlavia za účelom orgastického ukojenia, nie je vrodená. Neexistuje žiadna súvislosť medzi sexuálnym pudom a výberom sexuálneho partnera. Voľba sexuálneho partnera je naučeným, získaným správaním. Neexistuje nijaký nevyhnutný geneticky vrodený prirodzený sklon k výberu partnera buď toho istého alebo opačného pohlavia."
Niektorí homosexuáli rozšírili toto pozorovanie, pôvodne vďaka Freudovi tak, aby to vyhovovalo ich programu. Tvrdia, že človek je prirodzene bisexuálny a svoju voľbu heterosexuality alebo homosexuality uskutočnuje v období adolescencie. Ak si mnohí teenageri volia heterosexualitu, je to podľa homosexuálov čiastočne pre sociálny útlak a pohanu, ktoré sa spájajú s homosexualitou. Inými slovami tvrdia, že mnohí ľudia potlačili svoje prirodzené homosexuálne sklony.
V odpovedi na tvrdenie, že sexuálna orientácia nie je vôbec daná pri narodení, sa musí poznamenať, že rodinné a sociálne podmienky, ktoré determinujú sexuálnu orientáciu, môžu byť pozitívne alebo negatívne. Pozitívne podmienky (starostlivosť, láska) vedú k heterosexualite. Negatívne podmienky (zanedbanie, zneužitie) môžu viesť k homosexualite (pozri niššie).
Toto su veci na margo toho co tu bolo rozoberane. Odporucam precitat cely clanok HOMOSEXUALITA - fakty versus mýty
Je veľký rozdiel medzi sklonom k homosexualite a homosexuálnym spôsobom života. Homosexuáli sa snažia zotrieť rozdiel medzi sklonom k homosexualite a homosexuálnym spôsobom života. Systematicky definujú homosexualitu nie ako správanie alebo spôsob života, ale ako identitu porovnateľnú s identitou rasovou alebo pohlavnou. Trvajú na tom, že človek je homosexuálom vtedy ak má homosexuálne túžby.
Nemajú však pravdu. Mnohí ľudia bojovali s homosexuálnymi túžbami a predstavami bez toho, aby sa považovali za homosexuálov. Mnohí z nich žijú v manželstve a sú šťastnými matkami a otcami. Niektorí v priebehu rokov úplne prekonali svoje homosexuálne túžby obyčajne vďaka podpornej láske manželského partnera a (alebo) s pomocou terapeuta.
Medzi osobou snažiacou sa prekonať homosexuálne túžby a osobou, ktorá podľahla tomuto pokušeniu, je rovnaký rozdiel, ako medzi neurózou a poruchami osobnosti.
Konečné štádium: závislosť
Ak človek "akceptuje" svoju homosexuálnu tendenciu, je "zasvätený" a prijíma homosexuálny štýl života, stáva sa závislým. Závislosť sa vytvorí, ak sa hľadá vnútorné naplnenie (láska) pomocou vonkajších prostriedkov.
Praktizovanie homosexuálnych pohlavných stykov vytvára závislosť. Tento fakt je dokázaný na mnohých väzňoch, ktorí prišli do väzenia bez akéhokoľvek sklonu k homosexualite. Vo väzení však mali príležitosť alebo boli donútení praktizovať homosexuálny styk. Po prepustení mnohí pokračovali v homosexuálnom spôsobe života. Stali sa závislými.
Musí sa preto dôsledne rozlišovať medzi sklonom k homosexualite a homosexuálnym správaním. Homosexuálni aktivisti sa vždy snažia tvrdiť, že ak má niekto homosexuálne túžby, je homosexuál a mal by podľa tejto túžby aj žiť. Avšak človek, ktorý má náklonnosť k homosexualite, sa môže rozhodnúť proti tomu bojovať, môže mať úspešný manželský život, ba dokonca môže postupom času a za podpory manželky tento sklon úplne prekonať. Je veľa prípadov takých ľudí, najznámejším je francúzsky spisovateľ Julien Green.
Všeobecné príčiny homosexuality
a) Potreba lásky zo strany rodiča rovnakého pohlavia a potreba identifikácie pohlavia
Vo väčšine prípadov majú homosexuálne myšlienky a pocity svoj pôvod v skúsenostiach z pred-adolescečného obdobia. Preto je homosexualita v podstate nesexuálny stav. Homosexuálna láska je vlastne hľadaním rodičovskej lásky. Homosexuáli hľadajú naplnenie normálnej potreby vytvárania vzťahov, ktorá nebola uspokojená v procese rastu. Znamená to, že muž hľadá lásku svojho otca prostredníctvom iných mužov, a žena hľadá lásku matky prostredníctvom iných žien. Je to vlastne túžba po uskutočnení nápravy - snaha vyliečiť nenaplnené potreby lásky z minulosti. Psychoterapeut Richard Cohen preto nazýva homosexualitu "homo-emocionálnou" túžbou.
Avšak hlbšie emocionálne potreby lásky nikdy nemôžu byť naplnené prostredníctvom sexuálnych vzťahov. Z výsledkov pokusov, testov a dôkazov je zrejmé, že sex nikdy nedokáže vyliečiť ani naplniť hlbšie potreby lásky. Len prostredníctvom zdravej, uzdravujúcej, nesexuálnej väzby je možné dosiahnuť skutočnú a trvalú zmenu.
Homosexuál pociťuje v sebe nedostatok mužskosti alebo ženskosti a snaží sa hľadať naplnenie tejto potreby pomocou iného muža alebo ženy. K tomuto stavu dochádza v dôsledku nedostatočného alebo porušeného vzťahu medzi synom a otcom, alebo matkou a dcérou v období ranného detstva alebo adolescencie.
Identita pohlavia znamená uvedomenie si vlastnej mužskosti alebo ženskosti. Homosexuáli majú pocity nedostatočnosti a neúplnosti v oblasti vnútornej podstaty svojej bytosti. Hľadajú preto chýbajúcu časť svojej osobnosti v inom človeku. Prostredníctvom sexuálneho kontaktu alebo jednoty s iným človekom rovnakého pohlavia majú aspoň chvíľkový pocit celku a väčšej úplnosti.
b) Strach z intimity s človekom opačného pohlavia
Homosexuálnej žene sa mohlo stať, že bola zneužitá svojím otcom alebo iným mužom. K zneužitiu mohlo dôjsť sexuálnym, citovým, mentálnym alebo fyzickým spôsobom. Tieto skúsenosti vyvolávajú v žene hlbokú traumu z mužov. Zneužitá žena sa snaží vyhnúť sa spomienke na zneužitie a uchyľuje sa k inej žene, u ktorej hľadá potešenie, lásku a pochopenie.
Homosexuálny muž mohol žiť v prostredí abnormálne blízkeho vzťahu so svojou matkou. Ak v manželstve manžel nenapĺňa emocionálne a fyzické potreby svojej ženy, žena-matka sa môže obrátiť k svojmu synovi pre citové naplnenie a podporu. Nerobí to v zásade vedome s cieľom syna zraniť, avšak výsledkom je, že tento vzťah má zásadný a škodlivý vplyv na psychosexuálny vývoj jej syna. Môže dôjsť k tomu, že syn sa v procese identifikácie prikloní viac na stranu svojej matky a ženského princípu a odkloní sa od svojho otca a mužského princípu.
Neskôr v období puberty môže syn prežívať sexuálnu priťažlivosť voči svojej matke, ktorá vedie k extrémnym pocitom viny a potlačeniu normálnej sexuálnej túžby po iných ženách. Taký človek sa potom môže uchýliť k intimite a pohlavnému životu s mužmi s cieľom "nezradiť" svoju matku alebo vyhnúť sa opätovnému prežívaniu pocitov viny. Tento proces prebieha vo všeobecnosti podvedome.
Môže sa povedať, že homosexualita je psychologická reakcia na nedostatočnú rodinnú dynamiku a bolesť prameniacu z tejto nedostatočnosti. Pravdepodobne neexistuje lepšia ilustrácia ako tá, ktorú poskytol slávny spisovateľ André Gide, slávny svojou homosexualitou a svojimi divokými útokmi voči rodine: "Familles, je vous hais! Portes fermées, foyers clos!" - "Rodiny - nenávidím vás! Zavreté dvere, zamknuté domy!".
Pri bližšom pohľade na príčiny homosexuality je vidieť, že sú vývinovo rozložené do troch štádií: prvé, kedy korene homosexuality siahajú do ranného detstva. Druhé štádium začína v puberte, kedy sa nenaplnené "homo-emocionálne" potreby erotizujú. V treťom štádiu sa človek oddáva homosexuálnemu spôsobu života. Začína sa proces závislosti od homosexuálneho pohlavného styku a spôsobu života.
Dva druhy argumentov na obranu homosexuality
Existujú dva druhy argumentov, ktoré používajú homosexuáli na ospravedlnenie a podporu svojho životného štýlu. Cieľom genetického argumentu je vyvolať dojem, že homosexualita je geneticky determinovaná. Tento argument patrí do naturalistickej alebo inštinktivistickej teórie, ktorá tvrdí, že sexualita je podobná zvieraciemu inštinktu, ktorý je predom daný. Druhý argument je pravým opakom: je založený na psychoanalýze, podľa ktorej sexuálna orientácia nie je vrodená, ale nadobudnutá. Ak je sexuálna orientácia nadobudnutá prostredníctvom vplyvov prostredia a osobnej voľby, potom - hovoria homosexuáli - aj homosexualita aj heterosexualita, ako aj akákoľvek iná sexuálna orientácia, sú nadobudnuté, a preto rovnako oprávnené orientácie. Tento argument je súčasťou kulturalizmu, ktorý sa pozerá na všetky druhy správania sa ako na kultúrne dané, teda relatívne a rovnako akceptovateľné. Homosexuálna komunita v Spojených štátoch sa snaží neprestajne používať genetický argument. V Európe, na druhej strane, homosexuáli neprijali argumentáciu, že ich správanie by malo byť zredukované len na geneticky determinované inštinkty. Európski homosexuáli dávajú prednosť psychoanalytickému argumentu. Táto situácia je dobrým príkladom toho, ako môže byť ľubovolná teória, ak je násilne rozšírená, použitá na obhajobu akejkoľvek formy správania. V ďalšej časti budú prediskutované tieto dva argumenty.
a) Genetický argument
Existuje dostatok dôkazov na to, že človek sa nerodí homosexuálom tak, ako sa rodí černochom alebo ženou. Neskôr sa bude diskutovať o príčinách homosexuálnych tendencií, teraz sa krátko roz-analyzuje tvrdenie, že homosexualita je určená geneticky. Existujú štúdie, ktoré sa snažili dokázať, že homosexualita súvisí s rozličnými biologickými stavmi, ako sú abnormálne hladiny hormónov - testosterónov. Tieto štúdie neboli príliš rozšírené aktivistami za práva homosexuálov, pretože ak by homosexualita mala fyzické príčiny, mohla by byť stále ešte klasifikovaná ako choroba. Ak by sa však dokázalo, že je zapísaná v ľudských génoch, potom by sa už nemohla nazývať chorobou, pokiaľ by sa neklasifikovala ako genetická choroba, k čomu by však asi nikto nenašiel odvahu. Homosexuálni aktivisti sa preto plne postavili za presadenie genetického argumentu.
Pravidelne sa objavujú vedecké štúdie, ktoré podporujú tento názor. Hoci tieto práce väčšina genetikov neberie vážne, sú široko publikované v médiách. Prvou z týchto štúdií bola práca F.J. Kallmana s názvom A Comparative Twin Study on the Genetic Aspects of Male Homosexuality (Genetické aspekty mužskej homosexuality - porovnávacia štúdia dvojičiek; pozn. prekl.), napísaná v roku 1952. Kallman vyšetroval 37 párov jednovaječných dvojičiek a pozoroval, že vo všetkých prípadoch boli obidve dvojičky alebo heterosexuálne alebo homosexuálne. Táto štúdia bola však silne kritizovaná pre svoje nevedecké metódy. Navyše sa ukázalo, že zhodnosť výskytu homosexuality u tých istých dvojičiek môže prameniť z intenzívnej, od detstva prebiehajúcej identifikácie jeden voči druhému, alebo zo skutočnosti, že vyrástli v tej istej rodine a prostredí. Tiež nie je nezvyčajné, že dvojičky, ktoré sa stali homosexuálmi, praktizovali homosexualitu spoločne a povzbudzovali sa tak navzájom v tom istom smere. Nakoniec, ak je pravda, ako hovoria mnohí psychoanalytici, že homosexualita súvisí s narcisizmom, potom nie je žiadnym prekvapením, že dvojičky sú vystavené vyššiemu riziku, že sa stanú homosexuálmi, keďže svoj potenciálny narcisizmus môžu ľahko premietať voči sebe navzájom.
Najnovší pokus dokázať genetickú teóriu homosexuality bol v roku 1993, kedy americký časopis Science publikoval výsledky výskumu skupiny vedcov z National Cancer Institute (Národný inštitút pre výskum rakoviny - pozn. prekl.), ktorí uviedli, že zo 40 dvojíc homosexuálnych bratov, 33 dvojíc malo rovnakú sekvenciu ADN v chromozóme X. Tento poznatok priviedol týchto vedcov k záveru, že homosexualita sa prenáša geneticky prostredníctvom matky, kedže chromozóm X pochádza od matky. Túto štúdiu však možno kritizovať v dvoch bodoch. Po prvé je jasné, že homosexualita závisí od viacerých faktorov a je veľmi nerealistické predstierať, že by mohla mať jednoduchú chromozomálnu príčinu, aká bola pozorovaná u farby kože. Ak by napríklad homosexualita bola geneticky determinovaná, prečo sa percento homosexuálov v tej ktorej krajine tak značne odlišuje? Po druhé, táto štúdia neprináša informáciu o tom, či sa tá istá sekvencia chromozómov nachádza u dvojíc bratov, z ktorých jeden je homosexuál a druhý heterosexuál.
Možno povedať, že štúdie tohto druhu sú ťažko poznačené politickými a kultúrnymi súvislosťami v USA. Homosexuálna komunita v tejto krajine potrebuje vedecké zdôvodnenie a preto široko publikuje všetky štúdie, ktoré podporujú jej názor, napriek tomu, že tieto štúdie sú kritizované vedeckou komunitou. Tá istá genetická teória, ktorá je aplikovaná v súčasnosti na homosexuálov, bola v minulosti podporovaná niektorými vedcami, ktorí sa snažili dokázať, že genetické faktory determinujú toxikomániu, kriminalitu, alebo v prácach z posledných rokov, schizofréniu a alkoholizmus. Všetky tieto teórie boli nakoniec zdiskreditované. Je veľmi pravdepodobné, že teória genetického mechanizmu vzniku homosexulity bude mať ten istý osud. (Le Monde, 10-11-93)
Závery niektorých široko známych psychiatrov ostávajú nezmenené. Vo svojej významnej štúdii nazvanej Human Sexuality (Ľudská sexualita - pozn. prekl.), autori Masters a Johnson (William H. Masters, Virginia E. Brown, a Robert C. Kolodny, Boston, 1984) tvrdia:
"Genetická teória homosexuality bola v súčasnosti úplne odložená. [...]. Napriek záujmu o možný hormonálny mechanizmus pôvodu homosexuality, žiadny seriózny vedec v súčasnosti netvrdí, že je možné homosexualitu vysvetliť pomocou nejakej jednoduchej príčinnej súvislosti." (s. 319-320)
George A. Rekers vyjadril ešte otvorenejší názor vyslovený vo svojej prednáške "The Formation of Homosexual Orientation" (Vytvorenie homosexuálnej orientácie - pozn. prekl.), ktorú predniesol pred The North American Social Science Network Conference (1987):
"V súčasnosti môžeme urobiť pracovný záver, že hlavným zdrojom pohlavných a sexuálnych deviácií je spoločenská výchova a premenné v oblasti psychologického vývoja ... hoci by sme mali uznať, že zostáva teoretická možnosť, že biologické abnormality by mohli prispievať k potenciálnej zraniteľnosti nejakým nepriamym spôsobom."
b) Psychoanalytický argument
Pravdu majú tí, ktorí tvrdia, že homosexualita je získaná. Existuje veľa dôkazov, že sexuálna orientácia jednotlivca závisí viac od ranných procesov učenia sa ako od predispozície. Mnohí psychiatri a psychoanalytici chápu homosexualitu ako získaný stav v dôsledku pôsobenia faktorov prostredia. Tento názor vyslovil Wainwright Churchill v práci Homosexual Behaviour among Males (Homosexuálne správanie mužov - pozn. prekl.) (New York, 1967):
"Človek nemá nijaké sexuálne inštinkty... ľudská sexualita je plne závislá od podmienok učenia sa. Model pre sexuálne správanie sa jednotlivca sa získava v kontexte jeho jedinečných skúseností a v žiadnom prípade nie je zdedený" (s.101, citované v Dannemayer, s.47).
H.C. Resnik a Marvin Wolfgang napísali v práci Sexual Behaviors: Social, Clinical, and Legal Aspects (Sexuálne správanie: sociálne, klinické a právne aspekty - pozn. prekl.) (Boston, 1972):
"Človek sa normálne rodí s určitým pohlavím a potenciálom manifestovať sexuálnu túžbu, ale vyjadrenie tejto sexuálnej túžby je oveľa viac závislé od kultúry a sociálneho systému ako je to pri akomkoľvek inom druhu túžby". (s. 397, citované v Dannemayer, s.47).
Podobným spôsobom píše Charles Socarides v práci "Homosexuality: Basic Concepts and Psychodynamics" (Homosexualita: základné pojmy a psychodynamika - pozn. prekl.) (v časopise International Journal of Psychiatry, 10, 1972, s. 118-125):
"Homosexualita, voľba partnera rovnakého pohlavia za účelom orgastického ukojenia, nie je vrodená. Neexistuje žiadna súvislosť medzi sexuálnym pudom a výberom sexuálneho partnera. Voľba sexuálneho partnera je naučeným, získaným správaním. Neexistuje nijaký nevyhnutný geneticky vrodený prirodzený sklon k výberu partnera buď toho istého alebo opačného pohlavia."
Niektorí homosexuáli rozšírili toto pozorovanie, pôvodne vďaka Freudovi tak, aby to vyhovovalo ich programu. Tvrdia, že človek je prirodzene bisexuálny a svoju voľbu heterosexuality alebo homosexuality uskutočnuje v období adolescencie. Ak si mnohí teenageri volia heterosexualitu, je to podľa homosexuálov čiastočne pre sociálny útlak a pohanu, ktoré sa spájajú s homosexualitou. Inými slovami tvrdia, že mnohí ľudia potlačili svoje prirodzené homosexuálne sklony.
V odpovedi na tvrdenie, že sexuálna orientácia nie je vôbec daná pri narodení, sa musí poznamenať, že rodinné a sociálne podmienky, ktoré determinujú sexuálnu orientáciu, môžu byť pozitívne alebo negatívne. Pozitívne podmienky (starostlivosť, láska) vedú k heterosexualite. Negatívne podmienky (zanedbanie, zneužitie) môžu viesť k homosexualite (pozri niššie).
Toto su veci na margo toho co tu bolo rozoberane. Odporucam precitat cely clanok HOMOSEXUALITA - fakty versus mýty
