Teda zacnem asi dejom a potom mi snad poradite
Tak samozrejme jedna sa o holku
Potom sa blizil koniec roka tak som ju nechcel zatazovat vztahom lebo aj tak by to prelozila az po klasifikacii, no a to bol asi zlomovy okamih. Lebo ona chodila na doucovanie k jednemu typkovi. Aj ked mi povedala: "ja by som s nim nemohla chodit, lebo on iba na skolu mysli, nepije, nefajci, nenadava .. nudny clovek", tak som bol v tom, ze s nim nebude chciet chodit. No len ako ubehla klasifikacia tak som ju zavolal von, ze ked sa sama nedoftipila, ze ju chcem, tak sa jej to teda poviem.
No odpoved bola, ze nechcem ti povedat, NIE lebo to nie je pravda, ale daj mi cas na rozmyslenie a este v ten den som ju videl ako sa drzi za ruky s tym co s nim nechcela chodit. To ma uplne polozilo a VELMI, fakt VELMI sklamalo!
tak na druhy den som sa zachoval velmi histericky a zacal som jej vyhadzovat na oci uplne nezmysly (z toho sklamania)
no a z pekneho kamaratstva je dodnes uplne nic.
Aj ked mi povedala, ze by chcela so mnou chodit, lebo som jej zavolal ked som bol na stanovacke a trochu viac opity .. proste som to spravil zapricinenim alkoholu
Problem je v tom, ze sa ani vobec uz nerozpravame, neudrziavame ziadny kontakt, vsetko upadlo.
Takze otazka znie: ci jej mam dat druhu sancu aj ked ma tak velmi sklamala a mam skusat znova stastie alebo mam sa na nu uplne vykaslat a nechat to plavat?
Aj ked podvedovie mi hovori, ze jej mam dat cas trochu mozno zabudnut na mna, oddychnut si odo mna, a potom sa pokusit aj ked neviem ci bude ten vztah potom stat za to!
skuste mi ohladom toho poradit .. dakujem
P.S. snad este doplnim, ze je to prva holku ku ktorej som citil aj nieco viac, mal som ju fakt velmi rad ale tiez nemozem zabudnut na to sklamanie