Mala som priateľa s ktorým bolo všetko ideálne, hoci sme boli spolu len krátko (4 mesiace)... Dokonca mi odpustil kvázi neveru, zase to len tak vyzeralo, a to nebol schopný spraviť pri inej ženskej, ale nemohol ma stratiť. Trávili sme spolu každú chvíľu a bolo nám fajn. Vedeli sme že od októbra znovu začne škola a nebude to ružové ale boli sme s tým zmierený... a potom to prišlo, mal priveľa práce, nebolo to klamstvo, a ja som to nepochopila vždy a vyvádzala som, za 3 týždne sme sa odcudzili a chcela som sa najprv rozísť ja, no dohodli sme sa, že to ešte skúsime, potom o 5 dní sme sa rozprávali a povedal mi, že musí zistiť či chce byť so mnou, lebo to odcudzenie bolo dosť brutálne... spýtal sa ma či počkám, že je to na mne a povedal mi, že ma stále rovnako má rád(teda ľúbi) a o inú ženskú nemá záujem... a mrzelo by ho, keby ho nechám... povedal mi aby som sa mu radšej neozývala a počkala... bohužiaľ som to vydržala len 2 dni, pretože nie že by som potrebovala počuť odpoveď, ale preto, že ho milujem a potrebujem ho aspoň počuť, pretože mi chýba... Naštval sa a povedal že je koniec a po dlhšom rozhovore mi povedal, že ma stále ľúbi ale bojí sa toho, že sa znovu dostáva do fázy, kedy sa ožiera a behá s kámošmi a mňa by zanedbával a možno (tak ako pri vzťahu predtým) by ma podviedol. a radšej to ukonči, ale chce ma stretnúť a určite sa mi ozve... no jasné bláboly.... ale neviem čo mám robiť... neviem či sa pokúsiť o záchranu alebo už fakt, že nie. možno som trochu naivná, ak si myslím, že by to šlo ale stáva sa.... Nemusí ma nikto za to odsudzovať, skor ide o veľkú lásku, po mnohých rokoch....
Vďaka za odpovede
drzim palce
Tak veľa šťastia 
