slay napísal:a vyzera ti divne a popravde aj ZNACNE NAFUKNUTE lebo

1,5 miliardy Ku 13 milionom

Ako vysvetlil Jureňa, námestník generálneho riaditeľa SPF Branislava Bríza už dávnejšie upozorňoval, že je zo zákona povinný podpísať zmluvy s reštituentmi, ktoré sa pripravovali ešte za bývalej vlády Mikuláša Dzurindu.

brm napísal:čo však Fico už nechce, lebo sú tam aj jeho ľudia.

krija napísal:hmm, brm. nemam pocit, ze len jeho ludia. ako bolo spomenute............

Miliónové kšefty s pozemkami

BANSKÁ BYSTRICA – S pôdou na Slovensku sa veselo čachruje. Ešte za ministrovania Zsolta Simona (SMK) došlo k podozrivému prevodu pôdy na reštituentov z južného Slovenska. Tú dostali v Banskej Bystrici a hoci to boli stavebné pozemky, získali ich ako lacnú poľnohospodársku pôdu. Štát tak prišiel minimálne o 20 miliónov korún.

Hoci sa o podobných kšeftoch s pozemkami vie, nikomu sa ani dnes nechce otvoriť povestná Pandorina skrinka. Na Regionálnom odbore Slovenského pozemkového fondu v Banskej Bystrici pracovníci musia mlčať. Hovoria však za nich dokumenty, ktoré sa nám podarilo získať. Banskobystrický odbor bol donútený v roku 2005 vypracovať zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva pôdy pre osoby, ktorým vznikol reštitučný nárok v Komárne, za vyše 6,7 milióna korún. Pozemky na juhu údajne neboli voľné, a tak sa im rozhodnutím vedenia Slovenského pozemkového fondu poskytlo náhradné plnenie v banskobystrickom regióne.

Zákon takú zámenu síce umožňuje, ale vo chvíli, keď v Banskej Bystrici a Brezne čaká vyše 5 000 reštituentov na svoj kus pôdy a fond tvrdí, že im nemá aký pozemok ponúknuť, je to prinajmenšom čudné. To už aj radoví pracovníci pozemkového úradu zalapali po dychu, keď sa dozvedeli, že reštituenti z juhu Slovenska majú získať zaujímavý pozemok v meste Banská Bystrica – časť Šálková, určený na výstavbu priemyselného parku! Rovnako pozemok v Radvani, v lokalite Malachovské skalky, určený zasa na výstavbu rodinných viliek. Teda stavebných pozemkov, ktorých len znalecká hodnota bola v Šálkovej 117 korún a v Radvani 150 korún za štvorcový meter. Nehovoriac o trhovej cene.

Z lukratívnych pozemkov lacná pôda

„Záhadnou preklasifikáciou sa z týchto lukratívnych stavebných pozemkov stala zrazu pri prevode lacná poľnohospodárska pôda,“ tvrdí náš zdroj. Dôležitú úlohu v tom zohrali mestskí úradníci, ktorí v roku 2005 označili pozemky ako poľnohospodárske, nezastavané. K dispozícii máme list zodpovednej pracovníčky regionálneho fondu, ktorým sa písomne na adresu vedenia Slovenského pozemkového fondu od tohto podvodom zaváňajúceho prevodu, dištancovala. Podľa neho komárňanskí reštituenti získali v Šálkovej štvorcový meter za 6,15 Sk namiesto znaleckých 117 Sk, a teda pri 20 hektároch plnenie ich reštitučného nároku predstavovalo sumu len 1,2 milióna Sk. V skutočnosti však získali stavebný pozemok v hodnote 23,4 milióna korún! V Radvani im údajnú poľnohospodársku pôdu fond previedol po 4,10 Sk za štvorcový meter namiesto 150 korún. Teda pol druha hektára fond na papieri vystavil v hodnote vyše 63-tisíc korún, hoci tento stavebný pozemok mal hodnotu 2,3 milióna korún! Reštituenti vzápätí pozemky predali finančnej skupine Profinex, ktorá ich, ako sme sa dozvedeli, v celom konaní so Slovenským pozemkovým fondom zastupovala. Stanovisko tejto firmy sa nám včera nepodarilo získať.

ERIKA KRČOVÁ, 11. 5. 2007

Nominanti SDKÚ a SMK posunuli ľuďom z Komárna lukratívne pozemky v okolí Banskej Bystrice

Polícia stíha podvody s pozemkami

Opozícia nedávno kritizovala pozemkový fond, že prideľuje ľuďom z juhu pôdu v Tatrách. Podľa zistení SME sa však podobné prípady diali aj v minulosti. Jedným z nich sa už zaoberá polícia.

BRATISLAVA, BANSKÁ BYSTRICA. Bývalý riaditeľ Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty (SMK) podpísal v máji 2005 zmluvy, na základe ktorých sa stali reštituenti z Komárna vlastníkmi lukratívnej pôdy v okolí Banskej Bystrice. S prevodom pozemkov súhlasil aj vtedajší regionálny šéf fondu v tomto meste Dušan Caban (SDKÚ). Obaja však akékoľvek pochybenia odmietajú.

Záujem riaditeľa

Eleonóra a Andrej Sopóciovci mali nárok na pôdu v obci Nová Stráž v okrese Komárno. V marci 2005 si však podali žiadosť, že chcú náhradné pozemky v Šalkovej a Radvani, čo sú mestské časti Banskej Bystrice. Fond im vyhovel, celkovo dostali takmer 300–tisíc štvorcových metrov.

V čase podpisu zmlúv (máj 2005) pritom regionálny odbor pozemkového fondu v Banskej Bystrici evidoval približne 5500 nevybavených žiadostí reštituentov z blízkeho okolia. „Keď som na to upozornila nášho riaditeľa Dušana Cabana, povedal mi, že to mám urobiť tak, ako to chcú Sopóciovci,“ povedala SME zamestnankyňa fondu v Banskej Bystrici Marta Makušová. Na základe Cabanovho pokynu teda vypracovala zmluvy o prevode pozemkov na Sopóciovcov. Keďže s mimoregionálnymi reštitúciami musí súhlasiť generálny riaditeľ fondu, zmluvy podpísal František Hideghéty.

Okrem toho Sopóciovci dostali aj polovicu z takmer 20–tisíc metrového pozemku v Šalkovej, na ktorý si nárokovali manželia Šidlovskí. „V roku 1998 sme v rámci reštitúcií dostali prvú polovicu, necelých 10–tisíc metrov. Keď nám fond uznal ďalšie reštitučné nároky, požiadali sme aj o druhú polovicu, aby sme mohli pozemok sceliť,“ hovorí Štefan Šidlovský. Na jeho prekvapenie však fond rozhodol v prospech Sopóciovcov - napriek tomu, že Šidlovský žiadal pozemok o tri mesiace skôr (november 2004).

„Riaditeľ Caban nám povedal, že je len na nich, ktorý pozemok nám pridelia, pričom o ten v Šalkovej sú vraj vážnejší záujemcovia. Čo je to vážnejší záujemca? Zákon nič také nehovorí,“ upozorňuje Šidlovský.

Prečo teda fond pridelil spomínané parcely Sopóciovcom? „Pretože mali veľmi veľký reštitučný nárok,“ reagoval Caban. Eleonóra Sopóciová žiadosť o rozhovor odmietla.

Účelové rozhodnutie

Problematická je však predovšetkým cena, za ktorú fond previedol pozemky na Sopóciovcov - od 6,15 po 3 koruny za meter. Je síce pravda, že v čase podpisu zmlúv (máj 2005) sa využívali ako poľnohospodárska pôda. V rokoch 1999, respektíve 2003, sa však mesto Banská Bystrica vyjadrilo, že v Šalkovej sa počíta s priemyselným parkom a v Radvani s individuálnou bytovou výstavbou. Fond teda posudzoval tieto pozemky ako stavebné a prideľoval ich reštituentom za 117 korún na meter. Až do chvíle, kým neprišli na rad Sopóciovci.

Keď požiadali Sopóciovci 13. apríla 2005 mesto, aby zadefinovalo, o aké pozemky ide, vedúci oddelenia územného rozvoja v Banskej Bystrici Juraj Babjak im odpovedal, že momentálne „sú využívané ako poľnohospodárska pôda“. Už o necelé dva týždne (26. apríla 2005) pritom mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu územného plánu, ktorou potvrdilo, že sa na spomínaných pozemkoch môže stavať. Babjak najskôr SME tvrdil, že si podrobnosti prípadu nepamätá. Neskôr však povedal: „Je pravda, že tam mal byť priemyselný park, v tom čase to však bola poľnohospodárska pôda.“

Podľa zamestnankyne fondu Marty Makušovej bolo stanovisko mesta účelové a zavádzajúce. „Aj na základe podkladov, ktoré sme v roku 1999 poskytli súdnemu znalcovi, vypočítal cenu pozemkov na 117 korún za meter. Neviem z čoho vychádzalo mesto, keď to neskôr zmenilo,“ čuduje sa aj Cabanov predchodca Ján Spevák.

„Mesto urobilo chybu, ktorú nepovažujem za náhodnú. Keď je raz pozemok označený ako stavebný, nemôže byť zo dňa na deň preklasifikovaný na poľnohospodársky,“ reagoval člen dozornej rady pozemkového fondu Norbert Beňuška.

Bývalý riaditeľ fondu v Banskej Bystrici Caban sa však bráni: „Postupovali sme štandardne, na základe podkladov, ktoré sme mali vtedy k dispozícii.“ Podľa vlastných slov vraj nevedel, že fond v minulosti posudzoval pozemky v Šalkovej a Radvani ako stavebné.

Makušová aj Spevák pritom tvrdia, že ho na to viackrát upozornili. „Presviedčate ma o niečom, čo nie je pravda,“ trvá na svojom Caban.

„To, že v Šalkovej bude priemyselný park, viem už niekedy od roku 2000,“ reagoval poškodený reštituent Šidlovský.

Pozoruhodné je aj to, že samotné zmluvy o prevode pozemkov na Sopóciovcov boli podpísané len niekoľko dní po spomínanej zmene územného plánu (6. mája 2005), ktorý ich klasifikoval ako stavebné. Caban napriek tomu tvrdí, že o zmene plánu nevedel. „Mesto nás na to neupozornilo.“ Nový územný plán sa pritom pripravuje mesiace až roky.

Štyridsaťštyri miliónov

Postupom fondu pri prevode pozemkov v Šalkovej a Radvani sa už zaoberá aj Úrad boja proti korupcii v Banskej Bystrici. Denníku SME to potvrdil zástupca riaditeľa úradu Peter Kovařík. Polícia vedie trestné stíhanie vo veci podvodu - podľa vyšetrovateľov prišiel štát nesprávnym určením ceny pozemkov o 44 miliónov korún.

Caban ani bývalý generálny riaditeľ fondu Hideghéty sa však prípadného stíhania neobávajú. „Ten prípad si pamätám, poslali sme tam aj kontrolu. Nezistila však žiadne porušenie zákona ani interných predpisov,“ tvrdí Hideghéty.

Z dokumentu, ktorý má SME k dispozícii, však vyplýva, že kontrola sa k veci postavila prinajmenšom laxne. Zamestnankyni fondu Marte Makušovej, ktorá na problém s pozemkami upozornila, totiž v prvom rade vytkla, že nedodržala služobný postup. O zistených nedostatkoch vraj mala najskôr písomne informovať svojho bezprostredného nadriadeného (riaditeľa Cabana). Keď to Makušová urobila, pričom doložila aj všetky potrebné dokumenty, kontrola sa odmlčala.

Okolnosti prevodu pozemkov na Sopóciovcov sa nepozdávajú ani Cabanovmu nástupcovi Jaroslavovi Piačekovi (Smer). „Postup fondu bol trochu neštandardný. Chceme urobiť audit zmlúv, ktoré boli podpísané v minulosti.“

Prípadom sa pred dvoma týždňami zaoberala aj dozorná rada pozemkového fondu. „Existuje podozrenie, že mohlo dôjsť k podvodnému konaniu,“ potvrdil člen rady Norbert Beňuška.Konkrétne stanovisko by mala rada zaujať v septembri.

Chronológia kauzy

Fond najskôr posudzoval pozemky v Šalkovej a Radvani ako stavebné. Reštituenti ich dostávali po 117 korún za meter

V máji 2005 však fond rozhodol, že ich bude klasifikovať ako poľnohospodársku pôdu. Reštituenti z Komárna ju dostali od 3 do 6,15 koruny za meter

V apríli 2007 začala polícia trestné stíhanie vo veci podvodu. Štát mal prísť nesprávnym určením ceny pôdy o 44 miliónov