Urýchlením výstavby diaľnic by Slovensko získalo významné prínosy, tvrdí šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Priame efekty odhaduje ústav na 100 miliárd Sk, nepriame na 300 miliárd.

brm napísal:Ale vlastne som zabudol.. ten ekonomický rast nemá žiadny súvis s vládou 98-06.. to všetko Fico,...

8.3.2008 - Ekonomika
Ropy viac netečie, privatizácia nevyšla
BRATISLAVA Ropovodná rúra križujúca Slovensko mala byť vlani plná ropy a štát mal dobre zarábať na prepravných poplatkoch. Taká bola predstava vlády v roku 2002, keď prenechala riadenie Transpetrolu ruskému Yukosu. Namiesto sľubovaného naplnenia kapacity ropovodu k 20 miliónom ton však vlani cez slovenskú časť ropovodu Družba pretieklo 10,6 milióna ton čierneho zlata, čo je len 1,2 milióna ton nad úrovňou roka 2002.
Projekty teraz už skrachovaného Yukosu na zvýšenie prepravy nevyšli. Tok ropy cez potrubia Transpetrolu mierne rastie vďaka čoraz vyšším odberom rafinérie Slovnaft, ktorá bola paradoxne súperom Yukosu v boji o Transpetrol. Yukos predstihol Slovnaft ponúkanou cenou a zámermi, ktoré tvorili až 40 percent hodnotiacich kritérií. Zvíťazil teda aj vďaka nesplneným sľubom, za čo kabinet pri predaji 49 percent akcií Transpetrolu nedohodol pre investora nijaké sankcie. Štátu zostal 51-percentný podiel v podniku bez vplyvu na riadenie. Pri predaji spoločnosti bol v roku 2002 vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach. Dnes pripúšťa, že Transpetrol sa od privatizácie nezhodnotil tak, ako sa predpokladalo.
„Projekty na rozšírenie prepravy ropy, napríklad prepojenie do rakúskeho Schwechatu, pripravené boli," hovorí Harach. Výstavbu ropovodu do Rakúska z Bratislavy popod Dunaj však v roku 2005 zamietlo ministerstvo životného prostredia.
Nevyšiel ani ďalší zámer Yukosu prepravovať ropu zo Slovenska smerom na Maďarsko a Balkán. Využiť na to mal ropovod Adria, ktorý sa v Šahách pripája na systém Družba. Transpetrol očakával aj zvýšenie toku ropy do Čiech.
Všetky tieto projekty mali zdvihnúť prepravu ropy cez Slovensko aspoň na 17 miliónov ton ročne. Tým by sa posunuli aj ročné zisky Transpetrolu, ktoré sa po vstupe Yukosu pohybujú od 350 do 500 miliónov korún.

krija napísal:moj nazor na reformy poznate, ale neda mi nepoznamenat (dodat), a mozno vas prinutit sa zamysliet, ze aky vyznam by sa pripisoval tym reformam, ak by bol dzurinda schopny po nastupe udrzat aspon taky hosp. rast ako prevzal v roku 1998. rok 1999=0,,rok 2006=8,5. slusny skok. lenze on nastupil za rastu okolo 4%. 8,5 - 4 uz neznie tak noblesne?! trvalo mu 5 dlhych rokov, aby dosiahol taky percentualny rast aky prevzal. neda mi aby som neupozornil na jeden detail. vsimnite si roky 2006 a 2007 Wink

Tomasito napísal:PS: Len "primitiv" moze spochybnovat podiel byvalej vlady na sucasnom raste, tak ako len "primitiv" moze spochybnovat podiel sucasnej vlady na tomto raste (o rozdielnych sposoboch by sa samozrejme dalo diskutovat cele dni, o com najlepsie svedci prave obsah temy ANTIFICO...

Za desať rokov zarobili miliardy
Dátum:
13.01.2004
Autor:
TOMÁŠ VELECKÝ

Finanční žraloci majú v slovenských teritoriálnych vodách stále dosť potravy. Kým pred desiatimi rokmi firmy ako Penta či J&T poznali len ľudia s aktívnym záujmom o ekonomiku, dnes sa ich mená skloňujú pri takmer každom veľkom obchode. Ich majetok je ťažko zrátateľný, jednotlivé finančné skupiny totiž tvorí niekoľko navzájom prepojených firiem, v niektorých prípadoch so sídlom mimo Slovenska.

Výraznejší rast vplyvu finančných žralokov v podnikateľských kruhoch nastal po roku 1998. Koniec Mečiarovej éry priniesol zmeny aj do podnikateľského prostredia - domácu kapitálotvornú vrstvu mali vystriedať zahraniční strategickí investori. Finančné skupiny našli v týchto zmenách príležitosť, ako zarobiť.

„Rozsiahly vplyv štátu v ekonomike, nerozvinutý právny systém a kultúra podnikania v období prechodu k trhovému hospodárstvu prinášajú príležitosti na mimoriadne zisky pre ľudí, ktorí sa v tomto meniacom sa prostredí dokážu pohybovať. Z etického hľadiska sa nám niektoré transakcie nemusia páčiť, pokiaľ však nie sú právne napadnuteľné, môžeme tým, ktorí na nich zarobili, len tíško závidieť," myslí si Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Podľa neho aj vo fungujúcich trhových ekonomikách existujú firmy, ktoré v podnikaní využívajú kontakty vo vládnych kruhoch. „Štát však zvyčajne vlastní menej majetku a má jasnejšie pravidlá v tom, ako s ním nakladať a ako sa majú jeho súčasní i bývalí zamestnanci správať," dodal Salner.

Zlatá baňa VSŽ

Keď Rezeš vrátil štátu akcie VSŽ, skupina Penta nakúpila veľké množstvo týchto akcií na burze. Následne začala z pozície akcionára zverejňovať výhrady k ponuke U.S. Steelu, ktorý vtedy s vládou rokoval o prevzatí hutníckeho jadra krachujúceho holdingu. Štát, ktorého cieľom bolo dotiahnuť do Košíc strategického investora, akceptoval ponuku Penty a kúpil od nej takmer 8 percent akcií VSŽ. Penta tak za niekoľko týždňov zarobila vyše dvesto miliónov.

Akcie VSŽ sa stali pre finančných žralokov zlatou baňou aj pred dvoma rokmi. Štát vtedy predal svoj podiel v bývalých železiarňach, v poslednú obchodovaciu hodinu v roku 2001. Akcie nakúpil Stredoeurópsky maklérsky dom, ktorý patrí pod skupinu Istrokapitál. O pár týždňov si akcie medzi seba rozdelili Penta, J&T a Istrokapitál.

Po ovládnutí akcií podniku, na ktorého účet chodia splátky od amerického U.S. Steelu a ktorý vedie súdne spory o miliardy korún, si začali finanční žraloci deliť sféry vplyvu. Vo VSŽ zostala skupina Penta, ktorá od svojich partnerov kúpila ich podiely. Firma J&T si oproti tomu zvýšila vplyv v lukratívnom Reštitučnom a investičnom fonde. Spoločnosti Istrokapitál predala Penta sprivatizované Slovenské plavby a prístavy. Takéto členenie vplyvu finančných skupín funguje dodnes.

Obchodníci z karavanu

Finančná skupina Penta zarobila aj na privatizácii Slovenskej poisťovne, ktorú rok blokovala. Nakoniec sa Penta so štátom dohodla na navyšovaní základného imania. V septembri 2001, niekoľko dní pred navyšovaním, už parkoval na parkovisku vedľa budovy centrály poisťovne karavan, z ktorého vychádzali a vchádzali „strážcovia prvého miesta".

Zástupcovia Penty vďaka tomu stáli v správnom čase na správnom mieste, a keď Slovenská poisťovňa otvorila dvere záujemcom o kúpu svojich akcií, boli prví. Kúpili všetko, čo sa kúpiť dalo. Svoj podiel nakoniec Penta predala spolu so štátom nemeckému poisťovaciemu koncernu Allianz a zarobila vyše pol miliardy korún.

Odstavenie drobných akcionárov

Posilňovanie vplyvu finančných skupín v slovenských firmách viedlo niekedy aj cestou potláčania záujmov drobných akcionárov. Penta napríklad v roku 2003 vo VSŽ presadila, aby spoločnosť stiahla svoje akcie z trhu. Akcionári mali svoje zaknihované akcie vymeniť za listinné. Akcie sa dali vymieňať len v Bratislave, drobným akcionárom zo vzdialenejších miest sa cestovať do Bratislavy kvôli niekoľkým akciám neoplatilo, ich podiely preto prepadli a Penta si tak posilnila vplyv v holdingu.

Drobných akcionárov sa dotkla aj privatizácia Reštitučného investičného fondu, ktorý v roku 2001 ovládlo konzorcium J&T, Penty a Istrokapitálu. Po ich vzájomnej dohode sa vplyv vo fonde sústredil vo firme J&T. Tá fond transformovala na otvorený podielový fond a ľudia mohli požiadať o vyplatenie peňazí za svoje podiely.

Firme J&T tak zostal fond s množstvom malých podielov v niektorých lukratívnych firmách. „Existuje dôvodné podozrenie, že stovky malých akcionárov fondu dali súhlas na prevody na základe nepravdivých alebo neúplných informácií poskytnutých zámerne tretími osobami," vyhlásil neskôr Úrad pre finančný trh. Vyšetrovanie však nikam neviedlo.

Bankovníctvo zatiaľ odoláva

Finančné skupiny majú zatiaľ malý vplyv na bankovom trhu. „O udelení bankového povolenia môžeme rozhodnúť len po splnení všetkých zákonných podmienok, vrátane preukázania prehľadnosti vzťahov budúceho akcionára s inými osobami," vysvetľuje hovorca Národnej banky Slovenska Igor Barát.

Jedinou finančnou skupinou, ktorá na Slovensku ovláda banku, je Istrokapitál. Tá pred pár rokmi skúpila akcie Poštovej banky od viacerých menších akcionárov, a vďaka stanovám banky jej tretinový podiel zabezpečil rozhodujúce slovo pri riadení banky. Nedávno sa Istrokapitál dohodol s ministerstvom financií, že zvýši svoj podiel v banke, čo sa aj stalo, tento akt však ešte musí schváliť NBS.

O necelých päť mesiacov bude môcť na Slovensku podnikať aj J&T Banka, ktorá má licenciu v Česku. „Aj na Slovensku budú môcť pôsobiť pobočky zahraničných bánk z iných členských štátov EÚ s licenciou udelenou domácim bankovým regulátorom. Ide o tzv. princíp jednotnej európskej licencie," vysvetlil Barát.

Žralokov pribúda

Medzi silné finančné skupiny sa nedávno zaradila aj 1. garantovaná. Tá ovláda 100 percent akcií Nováckych chemických závodov. Tie nedávno od FNM kúpili spoločnosť Solivary Prešov. 1. garantovaná následne navýšila v Solivaroch základné imanie a získala dominantný vplyv v podniku. NChZ následne od privatizačnej zmluvy spätne odstúpili. Výsledok: Finančná skupina tak získala kontrolu nad Solivarmi. Štát stratil vplyv na Solivary a nedostal za to ani korunu.

slay napísal:...ze mu to naivne stado zerie

Mnohí ekonómia zavedenie rovnej dane privítali so zmiešanými pocitmi. Dôvodom je jej vysoká sadzba. Ministerstvo financií ju zaviedlo na úrovni 19%, aj napriek tomu, že mnoho ekonómov odporúčalo 15%. Jej výška pritom nie je vôbec irelevantná. Pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sa totiž dane v konečnom dôsledku neznížili, naopak, znížená sadzba DPH stúpla zo 14% na 19%, čo pocítili predovšetkým tieto skupiny. V tomto prípade je kritika, že rovná daň pomohla najmä ľuďom s vyššími príjmami, naozaj oprávnená. 19% rovná daň teda väčšinu ľudí príliš nenadchla. Ministerstvu pritom unikla obrovská príležitosť presvedčiť ľudí o správnosti pravicového pohľadu na ekonomiku. Ak nie sú štátni úradníci schopní robiť poriadne reformy, radšej nech nerobia žiadne. Vysoká sadzba rovnej dane totiž v očiach prostých ľudí vrhá zlé svetlo na celú pravicovú politiku a zvyšuje riziko, že by sa iná vláda mohla vrátiť k progresívnemu zdaňovaniu. Pokiaľ si ľudia za rovnou daňou nebudú stáť, na jej zrušení si môže ľavicová strana pokojne založiť volebný program. Ak však ľudia pocítia pozitíva na vlastnej koži, zmenu daňového systému si nedovolí ani socialistická vláda.

Okrem toho, že pri 15% rovnej dani by pocítili zlepšenie aj tí najchudobnejší, by sa Slovensko stalo krajinou s najnižšími priamymi daňami v regióne, čo by prilákalo viac investorov, a ako sa už pri znižovaní daní presvedčili v iných krajinách, v konečnom dôsledku by sa výber daní zvýšil. Neplatiči daní totiž nie sú nevyhnutne kriminálnici. Často sú to slušní občania, ktorí si jednoducho dane nemôžu dovoliť platiť, lebo by neuživili rodinu. Najskôr sa však štát musí prestať správať k vlastným občanom ako k zlodejom, začať im dôverovať, a až potom od nich môže oprávnene vyžadovať, aby ho aj oni prestali okrádať.

Od ministra Mikloša, ktorý ešte pred voľbami v roku 2002 vyhlásil, že rovná daň je z hľadiska udržateľnosti verejných financií problematická, však zníženie daní v dohľadnej dobe asi nemôžeme očakávať. Nedávno napríklad ministerstvo priznalo, že príjmy štátneho rozpočtu sú vyššie ako hlásili opatrné odhady. S vrátením peňazí občanom sa však nepočíta, naopak, ministerstvo hľadá spôsob ako by mohlo prostriedky (s ktorými nepočítalo) utratiť. Touto logikou sa zníženia nedočkáme nikdy.

Laissyová však pripustila, že niečo iné je poskytnutie štátnej pomoci pre investora, ale aj tá potrebuje najskôr súhlas Bruselu podľa striktných pravidiel o ochrane hospodárskej súťaže.

Prípad zaujíma najmä britské médiá. Podľa denníka The Sun vraj slovenská vláda použila "almužnu od EÚ" na to, aby dala 78 miliónov libier štátnej pomoci na prilákanie firmy.

V továrni Ryton v Coventry, odkiaľ doteraz vychádzal Peugeot 206, príde o prácu 2300 britských robotníkov, pretože nový model Peugeot 207 už bude z novej továrne na Slovensku. Napomohli tomu dane britských poplatníkov, tvrdí The Sun - Londýn ročne odvádza do pokladnice EÚ okolo 2,8 miliardy libier, ktoré Brusel prerozdeľuje chudobnejším krajinám ako je Slovensko.

Podľa denníka Financial Times sú za slovenskou premenou na najväčšieho svetového výrobcu automobilov v prepočte na obyvateľa zručnosti, ktoré ľudia získali výrobou zbraní v sovietskej ére, pätinová mzda a pružnejšie pracovné predpisy v porovnaní so západnou Európou. Je za tým aj 19-percentná podniková daň a veľkorysé investičné stimuly. Ale bežní Slováci jazdia v oveľa starších vozidlách, než aké sa z tovární exportujú na Západ, konštatoval denník.

Tretina z platu na potraviny: V krajinách EÚ minú občania na potraviny 18 až 22 percent z príjmu, Slováci 34 až 37 percent. Nielen preto, že u nás sú nižšie platy, ale aj preto, že v Európe sú potraviny maximálne dotované štátom, a teda sú lacnejšie. "Je to boj o peniaze," otvorene hovorí o prístupových rokovaniach predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. "Ak nám dnes nezvýšia do poľnohospodárstva platby, pre obyvateľov to môže mať šokové dosahy." Rovnica je jasná. Ak nebudú kryté náklady, nebudeme konkurencieschopní, náš trh obsadí zahraničný tovar a ohrozí sa potravinová bezpečnosť. V hypermarketoch dnes síce kúpime lacnejšie paradajky z dovozu, čo však neznamená, že to tak bude aj o štyri roky. "Keď sme znížili výrobu cukru, zahraniční producenti, ktorí ho dovtedy ponúkali za 11 až 15 korún za kilogram, reagovali veľmi promptne a zvýšili cenu bieleho zlata na 20 až 22 korún. Nepotrebovali cukor dotovať, keďže sme boli na dovoz odkázaní." Podobne to môže byť aj s ďalšími potravinami. Akýkoľvek nedostatok vlastných potravín znamená zvýšenie cien. Každá krajina si svoje trhy chráni, aj preto bude mať kapitola poľnohospodárstva až do záverečných rokovaní stále pootvorené dvierka.