chcela by som napísať pár viet k tomu, ako som ostala zmatená z toho co láska vlastne je . Zamilovala som sa konečne do jedného skvelého človeka ktorý bol inteligentný aj pekný, proste to najlepsie co ma mohlo v zivote stretnúť ,v mojich myšlienkach bol ako Boh .
Viem, aj ja som sa mu velmi lúbila a nesmelo mi naznačoval že som mu tiež neni ľahostajná , ale čím viac som mu dávala najavo že je jediný chlap na svete ktorý dal môjmu životu zmysel , tak som ho postupne stratila úplne, čo nikdy nepochopím .
V mojom srdci vládne veľký smútok a beznádej .
A MÁ LÁSKA VÝZNAM ? NEMÁ !