ked rodicia (cigánov, pozn hughito) si nezelaju aby ich deti do skoly chodili 

Niektori minimalne nie su schopni zabezpecit svojim detom aspon ake-take zaklady pre naplnenie skolskej dochadzky

No veď vieme, že za to, ako sa cigáni majú, predsa môžeme my :3 Všetko je to náš latentný rasizmus, že ich nechceme pustiť do spoločnosti a nútime ich bývať v chajdách kdesi za dedinami, srať si k domom a vyhadzovať odpadky rovno pod okná

Ak niekto napíše, že Slováci sú skorumpovaný a naivný národ, taktiež sa nebudem hnevať, pretože to tak vo všeobecnosti je.

Najvacsi rasista je aj tak stat.

Deti totiz potom nie su poruke doma kde mozu pomahat s mladsimi surodencami,zbieranim dreva, "zbieranim" zeleza a pod. aktivitami.

Pretože si myslím, že byty pre sociálne slabších dostávajú vo väčšine prípadov cigáni. Nie, neviem to dokázať a ani to dokázať nechcem - nie je na tom nič rasistické, je to všetko založené na skúsenosti a na tom, čo sa na Slovensku deje.

To, že cigáni dostali a dostávajú hromady peňazí od štátu už desaťročia, si úplne ignoroval, to, že aziati a iné menšiny toľko nedostávajú a predsa sa dokázali prispôsobiť, si ignoroval tiež.

hughito napísal:Môžeš toto rozviesť a objasniť mi to?

wladas napísal: Nie, lebo to nemam za potrebu. Je to len moj nazor. Kludne nech je obmedzeny (to by bol ale zas tiez len nazor druheho) ale stale to je len a len moj vlastny nazor.

gogo956 napísal:hughito
je to cele zacyklene a tazko nieco vymysliet co s tym. Pre ludi z tychto osad je uplne normalne ze ziju tak ako ziju, pretoze nic ine v podstate nepoznaju a aj ich rodicia zili rovnako. Svojou povahou su spolocenski a vyhovuje im zitie v urcitej relativne sirokej skupine. Tiez je im vlastni pozitivny vztah k mnohopocetnym rodinam-jednak mentalitou a tiez z ekonomickych dovodov. Oni si dobre uvedomuju ze ak by dieta nechali studovat na strednej skole, tak si ekonomicky uskodia, pretoze by odislo studovat niekam do mesta,na intrak. A po uspesnom skonceni je velmi pravdepodobne ze by sa dotycny uz nazad do osady nevratil ale nasiel si pracu a zil svojim zivotom. To co robia je v skutocnosti velmi racionalne spravanie: mat co najviac deti,dovolit im maximalne aby ukoncili povinnu skolsku dochadzku,nasledne sa priroda uz sama rychlo postara ze budu mat mladi sami svoje vlastne deti. Romska rodina ma tym vecsiu vaznost cim je sirsia a cim ma viacej deti a deti maju nasledne povinnost sa o svojich rodicov starat az do ich smrti. Jedinym chabym riesenim su internatne skoly aby sa deti vytrhli z ich patologickeho prostredia a zvykli sa na urcity stupen kultury.

gogo956 napísal:.....
3.slaba a hlavne kvalitativne nevhodna strava ktora je u deti podstatna pre rozvoj vyssich mozgovych funkcii, pamati,schopnosti sustredit sa a pod. /velka cast deti z osad chodi do skoly hladna/.....

hughito napísal:gogo: Tie príčiny si pomenoval dobre, no zostáva sa spýtať, prečo je tomu tak? Tie javy súvisia celkom jasne so segregáciou a sociálnym postavením daných ľudí. Ako z toho von? Nebolo by zlé sa drať rôznych pozitívnych príkladov, ktoré sa už udiali. Aj tam je možnosť cesty.

Napr. v tom rozhovore s právničkou sa uviedli tie prípady:

Kód: Vybrať všetko

Spomínali ste pozitívne prípady z praxe, kde obce dokazujú, že problémy sú naozaj riešiteľné. Jeden poznám z Veľkého Krtíša, kde s Rómami úspešne pracuje Adrián Berky.

Príkladov je veľa, všetky majú niekoľko spoločných znakov. Hlavným je šikovný starosta, teda typ človeka, ktorý síce nie je žiadny aktivista ani idealista, ale ktorý pragmaticky pochopil, že ak je v zlom stave osada, postupne to stiahne celú dedinu. Títo starostovia sa preto snažili presvedčiť majoritu, že ak niečo urobia, bude to výhodné pre všetkých.

Vychádzali z jednoduchej premisy – kým sa nebudú mať dobre aj Rómovia, nebudeme sa mať dobre ani my. Takmer všetci začali s vysporiadavaním pozemkov, čo je základná podmienka na to, aby tam raz bola nejaká infraštruktúra. Využili, čo sa dalo – vymieňali pozemky, kupovali ich, vydržiavali, jeden starosta kvôli tomu chodil s kufríkom, kde mal hotovosť aj pripravené zmluvy.

O ktoré obce ide?

Napríklad Spišský Hrhov, Sveržov, Čičava, Spišské Tomášovce, Nitra nad Ipľom, Ulič, bolo ich však oveľa viac. Starostov som sa pýtala, ako to robia, keď tu existuje chiméra o tom, ako sa to nedá. Ich odpoveď znela: „Akože sa nedá?“

Prídem však do iných obcí a počujem, že to nejde a hotovo. Áno, na to, aby sa to dalo, treba makať, chodiť na kataster, robiť transakcie, zháňať financie a podobne. Výsledky však stoja za to. Tým, ktorí chceli, pomáhali aj mimovládky. Robili dennú mravčiu terénnu prácu, začali pracovať s deťmi, rozbehli komunitné centrá, kde Rómov učili, aby vzali zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk, aby sa spoliehali sami na seba.

Najlepšie komunitné centrá sa dokonca snažia dotiahnuť aj majoritu. Strategicky to robí starosta v Sveržove, ktorý tam dotiahol majoritu aj seniorov, aby mohol zastupiteľstvu argumentovať, prečo má obec to centrum spolufinancovať.

Aké sú výsledky?

Starostov som sa pýtala, čo považujú za úspech. Každý odpovedal, že rómske deti chodia na strednú školu, niektoré aj na vysokú, v nedeľu sa v pohode prechádzajú s kočiarmi po dedine, Rómovia všeobecne sa cítia sebavedomejší a kleslo aj napätie medzi nimi a majoritou.

Obce, kde sa podarilo vytvoriť pracovné miesta, napríklad v Spišskom Hrhove, majú aj ďalšie benefity. Dedina kúpila stroj na výrobu dlažby, nezamestnaní začali dláždiť cesty a domáci zrazu videli, že neochota Rómov pracovať je len predsudok. Rodiny vďaka práci začali mať príjmy, mohli investovať do bývania, Hrhov bol dokonca jednou z prvých obcí, kde zrušili špeciálnu triedu a vybrali sa cestou integrácie.

Prečo sa to potom nerobí všade? Ak to funguje, čo bráni štátu, aby tieto modely výrazne presadzoval a podporoval aj inde?

Stretávam starostov, medzi nimi aj takých, ktorí jednoducho tvrdia, že sa to nedá, prípadne sa vyhovárajú, že spomínané obce mali menej Rómov ako oni. Zámerne som si to pozrela – podiel Rómov na obyvateľstve v úspešných obciach je od 14 do 90 percent.

Pripúšťam, že štartovacia čiara v Spišskom Hrhove je iná ako v Jarovniciach či Roškovciach. Napriek tomu v každej z týchto obcí došlo k nejakému posunu. To je aj prípad Nitry nad Ipľom, kde je 90 percent Rómov a kde mi starosta pred niekoľkými rokmi povedal, že cudzí sa bál vôbec do obce vstúpiť. Dnes je to dedina ako každá iná. Žiaľ, hlas týchto starostov akoby ostatní nepočúvali, lebo ľahšie je vyhovárať sa, že sa to nedá.

Krásne to povedal starosta Uliča, keď dostal otázku, prečo to všetko robí, prečo sa snaží. Odpovedal niečo v tomto duchu: „Hoci to bude znieť drsne, všetci mladí sa z obce sťahujú preč, Rómovia sú jediná pracovná sila, ktorá mi tu ostáva. Ak chcem niečo urobiť, musím do nich investovať.“ Ide pritom o Rómov – jehovistov, ktorí ani nechodia voliť, nik ho teda nemôže podozrievať, že to robí, aby si udržal voličskú základňu.