Sergej Finagin a Vitalij Zubkov sa stali úplne najmladšími známymi vojakmi ruskej armády, ktorí padli na ukrajinskom fronte. Obaja mali čerstvých osemnásť rokov a išli bojovať za peniaze.

Finagin dovŕšil plnoletosť 2. apríla. V živote nemal veľké ambície. Narodil sa v obci Krestcy v Novgorodskej oblasti. Študoval strednú stavebnú školu, ale nedokončil ju.

Len čo mal osemnásť rokov, prihlásil sa do armády. Nevedel nič. Nikdy v nej neslúžil a neprešiel ani cez zdravotnú kontrolu. V podpise kontraktu mu však nič nebránilo. Nasledoval bleskový výcvik a z Finagina bol čoskoro príslušník výsadkovej jednotky.

Svojej snúbenici sľúbil, že sa vráti živý, ale 27. júla v bojoch padol. Črepina ho zasiahla do hrude.

O smrti „regionálneho hrdinu“ informoval na sociálnej sieti VKontakte aj šéf administratívy Parfinského okresu Alexandr Zalogin. Finagina pochovali 4. augusta na cintoríne Jasná Poľana neďaleko rodnej obce.

Vitalij Zubkov dovŕšil osemnásť rokov 25. mája. Ani jeho lekári nepovažovali za dostatočne zdatného na to, aby mohol slúžiť v armáde. Meral 154 centimetrov a veľkú fyzickú záťaž zvládal len s ťažkosťami.

Na radu svojej priateľky však šiel a 17. júna podpísal kontrakt. Potreboval peniaze, aby sa mohol osamostatniť, oženiť a zaobstarať si aspoň staré auto. 3. júla s ním dievča stratilo spojenie. Jednoducho prestal odpovedať. 2. augusta Zubkovova rodina oznámila, že padol.

Nielen títo dvaja mladíci, ktorých pozostatky v obciach vítali okresní predstavitelia ako telá hrdinov ochotných položiť život za vlasť, riskovali nie kvôli vyšším cieľom a vlasteneckej uvedomelosti, ale pre peniaze.

Pre chlapcov z chudobných ruských rodín, zo zapadnutých obcí bez kanalizácie a plynu, s dlhmi a chabou vidinou zmeny sú odmeny, žold, privilégiá a nakoniec aj spoločenský status „obrancov vlasti“ lákadlom. A že pri tom riskujú životy? Zákon ruskej rulety predsa hovorí: niekto zomrie, niekto prežije. Niekomu stojí za to skúsiť, či nebude mať šťastie.

Cena za územné zisky a vlajky nad ruinami

Dáta o stratách na oboch stranách konfliktu sú prísne utajované. Nezostáva preto nič iné, než rátať, porovnávať a odhadovať. A takisto sledovať Putinovo úsilie dostať rýchlo na front čo najviac nových síl – je to jeden z ukazovateľov, ktorý podporuje predpoklad vysokých ruských strát.

Ruská investigatívna skupina Informačný odboj starostlivo sleduje mená ruských vojakov, ktorí padli – vyhľadáva ich na sociálnych sieťach, v matrikách aj v pohrebných službách. K 29. júlu mala v databáze 63 581 mien.

Za posledný júlový týždeň počet padlých vyskočil o 941 ľudí. No „čerstvo mŕtvych“ bolo iba 700. Dve stovky hrobov ruských vojakov našli dobrovoľníci a aktivisti na dvoch cintorínoch v Permskom a Chabarovskom kraji. Títo muži zomreli omnoho skôr.

V posledných dňoch a týždňoch – aj s ohľadom na ukrajinský útok na ruskú Kurskú oblasť – sú ruské straty evidentne značné. Je to cena za dobyté ukrajinské územia, obsadené obce a ruské vlajky vztýčené nad ruinami.

Celkový počet mŕtvych však zostáva pred verejnosťou skrytý – ani najpodrobnejšie pátranie neprinesie stopercentný výsledok. Podľa odhadov je mŕtvych len na ruskej strane výrazne nad 100-tisíc.

Mŕtvych treba nahradiť živými. Napriek stále sa zvyšujúcim odmenám sa však ruskej armáde nedarí vysoké straty vyrovnávať sviežimi silami.

Služba v ruskej armáde za pôvodný žold prestala byť pre ruských mužov príťažlivá. Bolo potrebné výrazne prihodiť.

Teraz môže nový vojak hneď po podpise kontraktu získať aj niekoľko miliónov rubľov (milión rubľov je v prepočte necelých 10 400 eur – pozn. red.). Pridať odvážlivcom, ktorí idú riskovať na front, prikázal najvyšší – prezident Ruska Vladimir Putin vo svojom výnose z 31. júla.

Ak Putin nechce mobilizovať, a to podľa ruských analytikov nechce, pretože už raz mu pred odvodom do armády z Ruska utiekol skoro milión mužov, musí motivovať Rusov inak. Motivácia peniazmi zatiaľ funguje zo všetkého najlepšie.

Státisíce až milióny rubľov

Každý, kto teraz podpíše kontrakt s armádou, dostane o 205-tisíc rubľov (2130 eur) viac než doteraz. Pôvodných 195-tisíc rubľov vo forme jednorazového náborového príspevku sa tak razom zdvihlo na 400-tisíc rubľov (4155 eur). Štátna kasa na to vraj zatiaľ má.

A to nie je všetko. Kremeľ prikázal svojim správcom oblastí, teda gubernátorom, aby sa rovnako ukázali a „svojim hrdinom“ takisto niečo z verejných rozpočtov prihodili. Koľko? To už je na zvážení každého. Ak sa však chcú zapáčiť vodcovi, nemali by na vojne, ktorej sa musí hovoriť iba špeciálna vojenská operácia, peniazmi daňových poplatníkov šetriť.

Gubernátori sú si svojej povinnosti vedomí – za posledné dva roky niektorí zvýšili regionálny vklad do víťazstva aj dvadsaťkrát.

Začínali najčastejšie na 100-tisíc rubľoch, ale ukázalo sa, že to nestačí. A každý gubernátor má záujem poslať do zákopov čo najviac mužov – aj podľa toho dostane zásluhy a Putinovu priazeň.

A tak napríklad Čeľabinská oblasť, ktorá začala na skromných 75-tisíc rubľoch, dnes už odvážlivcom vypláca 900-tisíc (9350 eur).

„Skokanom roka“ je severokaukazské Karačajsko-Čerkesko. Zo stotisícového rubľového príspevku sa zrazu dostalo na 1,3 milióna rubľov (zhruba 13 438 eur). Na porovnanie – priemerný plat v tejto malej republike dnes dosahuje 68-tisíc rubľov, teda asi 704 eur.

No ani petrohradský gubernátor Alexandr Beglov, ktorý vládne desaťkrát väčšiemu regiónu, sa nenechal zahanbiť a od minulého týždňa vypláca všetkým, ktorí podpíšu armádny kontrakt, 1,8 milióna rubľov (18 655 eur).

Metropola Moskva vďaka jednému podpisu primátora Sergeja Sobianina ponúkne za odchod do vojny 2,145 milióna rubľov (22 230 eur). Veď aj životné náklady sú tam vyššie.

V Orlovskej oblasti zase zaviedli odmenu pre dobrovoľných náborárov – za každého, koho presvedčí na podpísanie kontraktu, dostane náborár 5-tisíc rubľov (51 eur).

Do akcie sa zapojili aj niektoré továrne. Napríklad zamestnanci slávnej automobilky KAMAZ, ktorí pôjdu dobrovoľne bojovať, dostanú od zamestnávateľa navyše 50-tisíc rubľov (517 eur). Závodu však potom chýbali pracovné sily, a tak sa dohodol s väznicou a zamestnal odsúdených, ktorí na front ísť nechceli.

Naopak, na chvoste s náborom aj peniazmi sú Kostromská, Orenburská, Ivanovská a Archangeľská oblasť. Ich gubernátori ponúkajú obrancom vlasti iba 245 000 rubľov (2 532 eur) vo forme náborového príspevku. S takým prístupom Kremeľ gubernátorov nepochváli.

Zhrňme si to. Typický novonaverbovaný Rus zo štedrého regiónu by tak mohol byť finančne zaistený z rôznych zdrojov zhruba takto:

2,6 milióna rubľov (26 876 eur) hneď pri podpise kontraktu;
potom každý mesiac 204-tisíc rubľov (vojak) alebo 232-tisíc (seržant). Až do chvíle, keď sa zraní alebo zomrie, potom sa už odmeny riadia ďalšími pravidlami.
Od daní sú všetci „účastníci špeciálnej vojenskej operácie“ oslobodení úplne. Okrem toho občas oblasť alebo obec pomôže rodine pridelením pozemku, dodávkou dreva alebo uhlia – keď nie je k dispozícii plynové potrubie -, alebo pohrebom zadarmo.

Zložitejšie je to s dlhmi a hypotékami – automaticky im nikto nič neodpustí. Musia o to zvlášť požiadať. Banky však nie sú také ústretové ako gubernátori disponujúci verejnými peniazmi.

Verbovanie a zdražovanie

Nábor prebieha rôzne. Poslednou novinkou sú SMS správy. Zo skráteného telefónneho čísla 117 príde táto informácia: „Uzavri kontrakt s ministerstvom obrany. Ihneď od 800-tisíc rubľov a výhody. Volaj 117!“

Keď príde taká esemeska po tretí raz a dotyčný si práve kupuje napríklad lístok na vlak, môže o službe v armáde prinajmenšom začať premýšľať.

V Rusku sa totiž výrazne zdražuje. Lístok na vlak v spoločnom ležadlovom vozni sa za posledný polrok zdražil o 23 percent. Úroková miera hypoték sa vyšplhala k 20-percentnej hranici.

Aj platy sa síce zvyšujú, ale len zamestnancom v zbrojovkách a v ďalších priemyselných odvetviach, ktoré zásobujú armádu všetkým možným – od oblečenia po jedlo.

Ľudia zo západnejších častí Ruska musia deficity svojich súkromných rozpočtov nejako zaplátať. Pre mladých mužov sa ponúka jedna z najrýchlejších ciest k plnej peňaženke – ale často aj do hrobu: kontrakt s armádou a odchod do vojny proti Ukrajine.

Za prvých šesť mesiacov tohto roka sa v Rusku predalo 1,3 milióna osobných áut. Trh s autami sa nijako nezmenšil. Ľudia majú peniaze, podľa nezávislých ekonómov vojna ruskú ekonomiku a hlavne spotrebu poriadne roztáča. Vysoké odmeny naverbovaným sa rýchlo vracajú do obehu – ich rodiny neotáľajú, nakupujú a berú si pôžičky.

Aká je v Rusku cena smrti

Príbuzní nevyjdú naprázdno, ani keď sa živiteľ rodiny z frontu nevráti alebo sa vráti zranený.

Ak nemá banálne škrabnutie, ale poškodenie zdravia s trvalými následkami, štát rodine vyplatí tri milióny rubľov (31 018 eur). Kremeľ však opäť oslovil aj gubernátorov. A tak zranený dostane ešte najmenej ďalší milión rubľov od regionálneho vodcu. Bohatšie oblasti pridávajú až tri milióny.

Ak vojak na fronte padne, pozostalí dostanú od štátu odškodné vo výške päť miliónov rubľov (51 697 eur).

Poisťovne navyše vyplácajú ešte 3,5 milióna rubľov. Zamestnávateľ a gubernátor takisto pridajú, a tak rodina padlého môže dostať až 14 miliónov rubľov (144 740 eur).

Novinári z Neue Zürcher Zeitung spočítali, že vzhľadom na odhady vojnových strát musel – alebo mal – ruský štát už vyplatiť jednorazové kompenzácie vo výške 900 miliárd rubľov rodinám zranených a zhruba 1,5 bilióna rubľov rodinám padlých.

Dokopy 2,3 bilióna rubľov.

To zodpovedá šiestim percentám výdajov štátneho rozpočtu na rok 2024. Je prakticky isté, že táto suma ďalej porastie.