Moja tvorba:
Uz je zima uz je sneh
ked som smedny dam si
lieh

Vianoce vianoce
prichadzaju stastne a
vesele tak pod me do
krcmy do prdele

letelo hovno ponad skolu, padlo rovno pred zborovnu. Nas fyzikar velkym skokom, skuma hovno mikroskopom. Chemikarka uvazuje, s cim to hovno reaguje. Zemepisar k mape bezi, kde to hovno asi lezi. A nas slavny dejepisar, do dejin by ho pisal. Slovencinar sa raduje, ze to hovno vysklonuje. Pre telocvikara je to ista vec bude z neho sportovec. Matikat je velky znalec, strcil donho cely palec. A nas riaditel? Hned sa priznal, ze tohovno včera vysral

Jeden príbeh rozpoviem vám,
posadajte dokola,
k šunke s chrenom prchavým
podáva sa Kofola.

Podelím sa teraz s vami
o tie moje trampoty,
čo sa stali v piatok večer,
keď som zdrhol z roboty.

Dostal som chuť na mäsíčko,
mladé, pevné, šťavnaté.
Je príjemné počasíčko
a baby sú hambaté.

Nevedel som, kde mám začať,
možností je priveľa.
No nemôžem iba čakať,
zízať jak také teľa.

Stála tam sama, tvár ako anjel.
Čo si to Leonid, čo si to našiel?
Spadla mi tlama až na samú zem.
“Tak teba dievčatko veruže chcem!”

Prišiel som bližšie prehodiť pár slov,
vravím si v duchu: “Priprav sa na lov”.
pozrel som nižšie, i ona zrak sklopila,
hneď mi to došlo, to ona MŇA lovila!

Očami zmerala figúru moju,
či nie som stavaný sťa kopa hnoju.
Hneď som sa prežehnal: “Velebný Pane”,
keď na mňa vytiahla tie svoje zbrane.

Riť mala pevnú jak sovietsky betón,
“Tak do tej mašiny vložím svoj žetón!”
Podprdu tesnú si zvolila pre dnes,
plán má len jeden – erotic express.

Slovo dalo slovo,
ruka je v rukáve.
Začala štýlovo:
“Dajme reč pri káve”.

“Ja kávu nepijem
na škodu veľkú.”
“Tak poďme ku mne,
pozrieme telku.”

Skoro mi zabehlo,
toto som nečakal.
Cúvnuť sa nedalo,
to by som oplakal.

Najprv som zaváhal,
uši ma klamú?
Strach som však prekonal,
nemôžem predsa nechať tú je**čku ísť domov samú!

Len čo sme prišli, vrhla sa na mňa
a hneď ma skrotila jak malé jahňa.
Potvora škriabe a driape ma silno,
dnešnú noc vidím že strávime smilno

Pod tými šatami skrýva sa kočka,
“Poď na to bejby, predohra počká!”
Ako tak ležím tam na zemi nahý,
odrazu skončí sa ten pocit blahý…

Obrovský netvor zjaví sa vo dverách,
piercingy v obočí, v nose a na perách.
V očiach má smrť a u huby penu,
prišiel si po mňa a po svoju ženu.

“K**va do p**i čo sa to tu deje?!”
“A prečo ten k***t sa na mňa tak smeje?!”
“Takto ma podvádzaš ty špina zasratá?”
“A tebe ty hajzel odkusnem varlatá!!!”

Saky paky schytil som,
vyskočil som oblokom.
Ani som sa neobzrel,
len nech nie som na dostrel.

Bežím a utekám,
cválam a cupitám,
miznem a zdrhám,
do tmy sa vrhám.

Hnaný som krikom,
na konci s dychom,
rútim sa tmou,
s riťou holou.

Za chrbtom počujem výkriky hlasné,
čo ak mu neujdem, je mi hneď jasné.
“Leonid! Pridaj!”, vravím si v duchu,
“v temnote zdrhneš a bude to v suchu.”

Holý sa ukrývam pred zrakmi ľudí,
zatiaľ čo mesto sa do rána budí.

Nalejme si čistého medzi nami dvoma,
Som od strachu dosraný-došťaný…no konečne doma!

//autoeditácia príspevku (19 Feb 2011, 23:14)
Brezička breza riekni mi,
prečo tak chlasceš noci, dni?
Pozrela breza do neba, poldecák uliala do seba,
oprela vodku ku perám, mesiačik druh môj umieram.
Čo? Zvolal Mesiac na skaly.
Hovno. Skaly tri krát volali.
Skončila noc skončil deň,
grcali listy, grcal peň.
A keď prišla teplá nedeľa,
ožratá breza umrela.

Idem idem rovno,na ceste leží hovno
kopnem doň ho chod do pic* hovno
a tak idem rovno.
Ja robil so hovnocuca,
prišiel som vám o plúca,
už vôbec nedýcham pred smradom unikám,
a stále idem rovno.


Ja robil som na fekali,
hovna mi vytekali,
ja nevsimol som si,
ze ližu to ty psi,
a stále idem rovno.

žumparom som už roky,
prezyvaju ma smoky,
sem tam pic*jem ,
kanáli pucujem,
a teba do toho hovno.


Idem idem rovno,na ceste leží hovno
kopnem doň ho chod do pic* hovno
a tak idem rovno.

Stála tam, slabo zahalená, dievčatko, ťažko určiť vek, dievčatko z knižky od Andersena.. snáď predavačka zápaliek?! Blížim sa ku nej, v očiach slza.. viem, sirotou je naisto! Tu zrazu kur*a malá drzá, vraví mi : "Fajka za tristo"!

Rano v robote ma napadlo

Deň začínam so svitaním, ako inak ranným sraním

Modlitba pre muža

Anjelíčku, môj strážničku,
urob mi uzol na pipíčku,
zadaný som, no hanba mi,
otáčam sa za všetkými sukňami.

Odožeň odo mňa pokušenie,
do dámskych spální čo ma ženie,
zhrešil som iba v myšlienkach síce,
ustavične ma však rajcujú sexi cice.

Nedopusť, aby ma ich zvodné vnady,
vzali medzi seba do parády,
nech radšej dostanem angínu,
než chuť obšťastniť cudziu vagínu.

Anjeličku, môj strážničku,
odprac mi z cesty každú ochotníčku,
čo by mi v aute grátis urobila orál,
rád by som si to vo vzťahu nepooral.

Kontroluj ma denne na Pokeci,
cenzuruj v RPčkach neslušné veci,
pricvikni mi gule medzi dverami,
nech nelovím baby s našpúlenými perami.

Nedovoľ mi žiadne stretká pri káve,
či nedajbože rande trtkavé,
testosterón utlm v tele mojom,
netúžim sa cítiť hnojom.

Ak by som nesexoval na domácom ihrisku,
vraz mi jednu výchovnú po pysku,
vernosťou ma prosím nakaz,
daj bokoviek absolútny zákaz.

Anjeličku, môj strážničku,
milujem svoju polovičku,
zabráň môjmu vrznutiu inde,
problémom partnerky aj na gynde.

Daj mi silu skrotiť svoje pudy,
nech nezahnem len tak z nudy,
deň by som sa možno cítil ako kanec,
potom však navždy ako stroskotanec.

Moja drahá si to nezaslúži,
nechcem byť sviňa ako mnohí muži,
milujem ju vo dne v noci,
buď mi vždycky na pomoci.

Som len slabý muž, tak sa čiň,
vyvaruj ma akýchkoľvek prasačín,
ak ma nejaká povoľná vezme do neba,
potom to zvalím na teba.

Amen.

Neni vaty neni vložky čo si dám ja medzi nôžky? Ja som dievča z
dediny j*bnem si tam noviny

Uč še, budzeš znac, kradni budzeš mac

tak a dačo vianočné

Vynořil se Cthulhu Pán,
veselme se,
z hlubin R'lyeh povstal nám,
radujme se.
Z hlubin dna mořského,
z rodu prastarého,
nám, nám vynořil se.

AlHazred o něm napsal,
veselme se,
nyní ze snů povstává,
radujme se.
Z hlubin dna mořského,
z rodu prastarého,
nám, nám vynořil se.

Konec dnů se přiblížil,
veselme se,
temnota se rozšíří,
radujme se.
Z hlubin dna mořského,
z rodu prastarého,
nám, nám vynořil se.

Už se brodí mělčinou,
veselme se,
zhltne duši tvou i mou,
radujme se.
Z hlubin dna mořského,
z rodu prastarého,
nám, nám vynořil se.

NA VIANOCE v krku kosti, NA SILVESTRA zvratkov dosti, NA NOVÝ ROK bolehlav, TAKÝTO TI PRAJEM STAV. Vidím to však čierne, budem na tom stejne

Keď ta niečo trápi, nutká,
napraví to súlož prudká.
Súlož celé Vianoce,
vyhnú sa Ti nemoce.
Tak Ti želám v Novom Roku,
veľa sily do rozkroku.

Strávme Vianoce,
každý ako chce....

Ušnu masť si vyšprtkám na chleba si ju ponatieram
ušnu masť mame na chleba si ju dááme !
Ušnu masť milujeme ked si ju natierame tak si ju vychutnáme
je to super pocit lovit si to v ušiach strašne dobry pocit v našich dušiach
Milujem ju nikdy ma nezradí
ked sa môj prst ušnou masťou brodí
usnu mast si chceme dat kde ju mame zohnat,zavolame ondreja ten nam natrie na chleba
usnu mast tu radi mame kde ju vlastne mame,v usiach si ju vysprtame a nachleba ju natirame,ondro krici je to v pi*i,ustna mast nam usla do naseho bruska
a mam taky POCIT žE MA Z TOHO CHYTI SRAčKA
Ušnu masť milujeme radi ju aj grilujeme niekedy pivom zapijeme
ondro vravi je to fajn,prstok si hned olizaj,usna mast si rad dam a zradosti sa vygrciam.

Lol niečo z FB

Nedeľná chvíľa poézie:
Zleteli orly z Tatry, tiahnu na Helsinki,
ponad tisíc jazier, medzi blonďavé Fínky,
preleteli cez more, cez tú slanú vodu,
prišli spraviť radosť slovenskému rodu.

Duní hala a útok za útokom sa valí,
Slováci šalejú v gólovom ošiali.
Ukážeme svetu, že hoc sme národ malý,
nechceme sa predsa vrátiť domov smutní, bez medailí.

A tí, javorovým listom čo nad nami vládli,
kdeže sú? — My stojíme; ale oni padli.
Dal nám Boh zas dobrý deň, zlomili sme jarmo.
o gól sme boli lepší, trošku šťastia, raz darmo.

Pokraj bránky stojí Laco na ľadovom dvorci,
okol neho mocná stráž, tuhí to paholci.
Rastom sú ako jedle, pevní ako skala,
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.

Ale zdanie klame, jeden vytŕča tam z radu,
nie je to však žiaden chlapec iba na parádu.
Je to náš kapitán, chrabré kúsky stvára,
dáva chlapcom odvahu, obor Zdeno Chára.

Hoj, rozoviera tá krv slovenská divoko,
a Šatan súperovi pozrel okom v oko;
a z hokejky ti mu prudká zablysla sa strela,
ruka od radosti do výšav vyletela.

A jedným veľkým citom srdcia im zahrali;
a jeden strašný ohlas ústa im vydali:
„Mor ho!“ kríkla družina slovenská odrazu
a hokejka zasvietila v pästi každému víťazu.
A čo i tam dušu dáme v obrane drvení:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť porazení!
„Mor ho!“ kríkla a razom na súpera sa metá.
Do éteru Ňiňaj kričí: sme majstri sveta!
(autora nepoznám mám to od Darina Prisenžňáková Pientáková - Darinky)

Anjeličku, môj strážničku,vyslyš jednu nezbedníčku,menzes mešká týždeň práve,pomôž prosím sprostej krave.

Roztiahla som nohy neviem komu,bez tabletiek, bez kondómu,bol to dáky bezbožník,poznám iba jeho nick.

Zľahčila som význam ochrany,hrozí mi život zbabraný,moja vina, moja preveľká vina,hoci sľúbil dávať pozor, sviňa.

Chodím ešte na vysokú,rodina by bola v ...šoku,nechcem prerušenie umelé,či kolísku hojdať z postele.

Anjeličku, môj strážničku,kým navštívim gynekologičku,nech kúpeľ horúci a vínko červenépomôžu mi a nééé, že nééé.

Možno ide len o nejakú halušku,veď cítim kŕče v podbrušku,zbytočné sú dúfam stresy,neistota ma však desí.

Nech je to len drobná porucha,úpenlivú prosbu šepkám do ucha,nechcem vidieť tehotenský test,obávam sa veru fest.

Červenú armádu privolaj do lona,čaká ťa moja poklona.Sľubujem, že bez kondómu,nevytiahnem päty z domu.

Anjeličku, môj strážničku,vyslyš jednu nezbedníčku, zo srdca mi spadne kameň,idem off a maj sa.

Amen.

Jsou drzí a smělí
a s černými těly,
teď budou se dělit
o penízky tvé,
Brněnským lesem
negr se nese
nebojme se,
že jsou nemluvové.
Tak zdrhej, ach bože,
už tasili nože,
tak neptej se cože,
nebo potkáš zem,
Aranka s Eržou,
ty nikdy ti nelžou,
tu kabelku měly, už když přišly sem.
Romové,
ulice je jejich domovem,
často jsou stíháni zákonem,
Brněnští Romové.
Jsou hodní a tichý,
a s plnými břichy,
teď pukají smíchy
nad pečeným psem,
jsou hrdí a vědí,
že toho psa snědí,
takhle si žijou,
pak pustoší zem.
Romové,
ulice je jejich domovem,
často jsou stíháni zákonem,
Brněnští Romové

to si mohol dať rovno pesničku bolo by to lepšie

NAD KRČMOU SA BLÝSKA

Nad krčmou sa blýska, Rómi pivo pijú
Zaplaťme im bratia, lebo nás vymlátia
a krčmu rozbijú.

Európska únia, tá menšiny chráni
len ju nenapadne, že keď Slovák skape
zhynú aj Cigáni.

Keď Slováci zhynú, kto tu bude vládnuť
Krumple nezasadia, pole neobrobia
čo budeme kradnúť?

POLITICKÁ (Peter Papšo)

Z predvolebnej lásky politikov
už nás bolia rite
Hneď po voľbách
bez ochrany
kefujú nás náležite
tie svine
mľaskajúce pri koryte

Z cudzieho krv netečie
To je obraz dnešnej doby
Však sa našim ošípaným
viac toto heslo hodí?
A nie to ich
"Znížim dane!"
Alebo aj
"Za národ!"
Za tieto ich reči prázdne
bolo by im poza uši vhod

Ale to pŕ
Dnes je v móde
aj prasce chrániť zákonom

Bohužiaľ je už len históriou
že nad Tatrou sa blýska
a divo bije hrom
že sa Slovák so vztýčenou hlavou
za svoje právo postaví

A tak sa krochká v chlieve ďalej
Otázka je
dokedy...



// Jeden politik mi dal za toto