Kód: Vybrať všetko

Karlheinz Deschner, Kriminalgeschichte des Christentums (doteraz deväť zväzkov)
Karlheinz Deschner, Ein Jahrhundert Heilsgeschichte, tiež:
Die Politik der Päpste im 20. Jahrhundert Karlheinz Deschner, Opus Diaboli
Horst Herrmann, Kirchenfürsten
Horst Herrmann, Passion der Grausamkeit
J.R. Grigulevic, Ketzer-Hexen-Inquisitoren
Hubertus Mynarek, Die neue Inquisition
Hubertus Mynarek, Herren und Knechte der Kirche
Matthias Holzbauer, Der Steinadler und sein Schwefelgeruch
Matthias Holzbauer, Verfolgte Gottsucher
Matthias Holzbauer und Gert Hetzel, Des Satans alte Kleider
Peter de Rosa, Gottes erste Diener
Curzio Maltese, Scheinheilige Geschäfte – die Finanzen des Vatikans
Carsten Frerk, Finanzen und Vermögen der Kirche
Vladmir Dedijer, Jasenovac – das jugoslawische Auschwitz und der Vatikan
Wer sitzt auf dem Stuhl Petri?, Band 1-3, Verlag Das Wort
Wynfrith Noll, Wenn Frommsein krank macht
Ernst Klee, „Die SA Jesu Christi“
Neuner und Roos, Der Glaube der Kirche
Carl Anders Skriver, Der Verrat der Kirchen an den Tieren
Elinor Burket und Frank Bruni, Das Buch der Schande – Kinder und sexueller Missbrauch in der katholischen Kirche

Kód: Vybrať všetko

Všetky dôležité písma človeku nariaďujú, aby žil bez zbytočného násilia. Starý zákon vraví: „Nezabiješ.“ Bohužiaľ ľudia toto prehlásenie mylne vykladajú iba ako odkaz na vraždu. Ale pôvodná hebrejčina uvádza “lo tirzach”, čo v doslovnom preklade znamená „nezbiješ“. Úplný hebrejsky-anglický slovník Dr. Reubena Alcalayho vraví, že slovo tirzach sa vzťahuje, a hlavne tak v klasickom hebrejskom použití, na akýkoľvek druh zabíjania a nie len na vraždu človeka.

Aj keď Starý zákon obsahuje isté pravidla ohľadne jedenia mäsa, je zrejmé, že ideálne je byť vegetarián. V knihe Genesis (1:29) môžeme nájsť, ako Boh samotný vyhlasuje: „Dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúcu semená a každý strom, na ktorom rastú plody so semenami.“ aj v ďalších knihách Biblie veľkí proroci jedenie mäsa odsudzujú.

Pre veľa kresťanov je najväčším nepochopením viera, že Kristus jedol mäso, a ďalej to, že sa Nový zákon o jedení mäsa zmieňuje. Ale keď sa pozrieme na grécke rukopisy, môžeme si všimnúť, že ako mäso boli preložené slová ako trophe, brome a ďalšie, ktoré označujú potravu alebo jedlo len všeobecne. Napríklad v Evanjeliu sv. Lukáša (8:55) čítame, že Ježiš vzkriesil ženu a nariadil, aby jej dali mäso. Ale grécke slovo, ktoré tu bolo preložené ako mäso je phago, čo znamená iba „jesť“. Grécky sa mäso povie kreas a nikdy nebolo použité v spojení s Kristom. Nikde v Novom zákone nenájdeme dôkaz, že by Ježiš jedol mäso. To všetko súhlasí so slávnym proroctvom Izaiáša o Ježišovom príchode: „Panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel. Bude jesť smotanu a med, aby dokázal zavrhnúť zlé a zvoliť dobré.“ (Izaiáš 7:14).

V knihe „Tak riekol Mohamed“ ( preložil Dr. M. Hafiz Syed ) sa žiaci pýtajú proroka Mohammeda: „Je pravda, že existujú odmeny za naše dobrodenia, ktoré činíme štvornožcom, a za to, že im dávame piť vodu?“ a Mohammed odpovedá: „Za dobrodenie preukázané akémukoľvek zvieraťu prichádza odmena.“

Pán Buddha je známy zvlášť svojim kázaním proti zabíjaniu zvierat. Ustanovil nenásilie ( ahimsá ) a vegetariánstvo ako základné kroky na ceste k sebarealizácii a vyslovil zásady: „Neporážaj vola, ktorý orie tvoje pole“ a „Neoddávaj sa nenásytnosti, ktorá vedie k zabíjaniu zvierat“.

Nenásilie ako etický základ vegetariánstva zdôrazňujú tiež védske písma starej Indie. Napríklad v Manu-samhite ( zbierke zákonov ) stojí: „Mäso sa nikdy nedá získať bez ublíženia živým stvoreniam, preto nech sa človek vyhýba jedeniu mäsa.“ V Mahábhárate sa vyskytuje veľa nariadení proti zabíjaniu zvierat. „Ten, kto chce udržovať mäso svojho tela pojedaním mäsa z tiel iných bytostí, žije v utrpení, či už sa narodil v akomkoľvek životnom druhu.“ „Kto môže byť krutejší a sebeckejší ako ten, kto udržuje svoje telo pojedaním mäsa z tiel nevinných zvierat.“ „Tí, ktorí túžia mať dobrú pamäť, byť krásni, žiť dlho, mať pevné zdravie a telesnú, morálnu a duchovnú silu, by nemali jesť zvieratá.“ Bytosti umiestnené v rôznych telách musia naplniť určitú dobu, počas ktorej  sú uväznené v hmotnom tele. Musia zavŕšiť dobu vymedzenú k životu v príslušnom tele, a až potom sa môžu povýšiť do iného tela. Zabíjanie zvierat alebo akýchkoľvek bytostí iba narušuje tento proces. Zabitie zvieraťa prerušuje jeho evolúciu živočíšnymi druhmi a ten, kto zabíja, si bude musieť vytrpieť následky takéhoto hriešneho jednania. Nikto by preto nemal zabíjať telá pre svoj zmyslový pôžitok, pretože tým sa iba zaplieta do hriešnych činností.

Kód: Vybrať všetko

Nález plátna v skalnej hrobke v údolí Hinnon neďaleko Starého mesta v Jeruzaleme spochybňuje pravosť známeho Turínskeho plátna. Analýza textilu totiž preukázala, že sa úplne odlišuje od plátna, ktoré podľa tradície slúžilo na zavinutie Kristovho tela. Rádiokarbónovou metódou a pomocou tradičných archeologických metód sa plátno z náleziska v Hinnone datuje do 1.polovice  1.storočia n.l. Je to zároveň prvý nález takejto tkaniny z tejto oblasti. Plátno sa nachádzalo v zamurovanej nike spolu s s kostrovými pozostatkami mužského jedinca. Analýza DNA naznačuje, že muž pravdepodobne trpel na malomocenstvo a tuberkulózu. To vysvetľuje, prečo bola nika zamurovaná. Vďaka takejto izolácii sa kostrové pozostatky v pomerne dobrom stave. Podľa Simona Gibsona, vedúceho výskumu, boli pohrebné plátna z tohto obdobia zložené z 2 časti: jedna slúžila na ovinutie tela, druhá na prikrytie tváre. Potvrdzujú to písomné pramene, ako aj archeologické nálezy z okolitých oblastí. Turínske plátno tvorí jeden kus látky utkaný spôsobom známym až omnoho neskôr - v stredoveku. Toto je hlavný argument, ktorý spochybňuje jeho pravosť a poskytuje priestor na diskusiu.