Kód: Vybrať všetko

V tomto článku bude vecne podané vysvetlenie, ako vznikol hmotný svet z „ničoho“. Tým ničím je tu myslené vákuum, vzduchoprázdno, „nič“ po hmotnej stránke, lebo v skutočnosti niečo z ničoho vzniknúť nemôže; rovnako ako ani nič nemôže zaniknúť, ale sa môže iba transformovať, zmeniť do inej podoby. Ostatne, o tom hovorí zákon zachovania energie, ktorý je všeobecne známy a uznávaný ako vedcami „materialistami“, tak i „duchovedcami“.

Skôr než prikročíme k samotnej otázke, ako vznikla hmota tam, kde nič hmotné predtým neexistovalo, skúsime sa pozrieť na zdanlivo bezvýznamnú otázku, ktorú si ľudia kladú pre zábavu bez toho, aby na ňu skúsili nájsť odpoveď: „Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?“ Možno sa vám teraz zdá, že v tomto článku pôjde o zábavu, ale ubezpečujem vás, že sa budeme zaoberať predmetom vzniku hmoty úplne vážne.

Ak si uvedomíte, že život sa postupne vyvinul z jednobunkových organizmov, máte odpoveď na otázku, čo vzniklo skôr. Vajce i sliepka totiž vznikali spolu. Ako v počiatkoch vznikal „nový“ život delením, tak sa to deje i dnes. Vajce je vlastne časť sliepky, ktorá sa od nej oddelila, podobne, ako v prípade jednobunkových organizmov prvokov. Zvieratá sú však mnohobunkové, ďaleko vyvinutejšie organizmy, u ktorých prebieha zrod nového života zložitejšie, ale v princípe ide o úplne ten istý proces delenia.

Po zdanlivom odbočení od témy vzniku hmoty sme sa dostali k deleniu. A práve to má vo vzniku hmoty veľký význam, lebo ak máme hovoriť o hmote všeobecne, musíme povedať, že hmota každého druhu sa skladá z úplne rovnakých častíc, ktoré sú energeticky rozdelené na kladné protóny a záporné elektróny.

Ak nachádzame delenie na opačné polarity v hlavných stavebných časticiach atómov, musíme ho nájsť potom aj vo všetkom, čo je z nich vytvorené, podobne ako princíp delenia jednobunkových organizmov vo všetkých následne vzniknutých organizmoch, ktoré na zemi existujú. Preto nachádzame každú vlastnosť hmoty rozdelenú v protikladoch: tvrdé - mäkké, horúce - studené, svetlé - tmavé...

Ak hovoríme o kladne nabitých protónoch a záporne nabitých elektrónoch, hovoríme ešte stále o energii a nie o hmote. Hmotné častice - neutróny - totiž vznikajú práve pôsobením kladných a záporných častíc, ktoré akoby svojím rozdelením pôvodnej jednoty roztiahli prázdno do dvoch strán, na kladnú a zápornú energiu.

Všetky častice atómu neustále vznikajú a zanikajú a rovnako tak vzniká a zaniká aj hmota, ktorá nie je až taká pevná a nemenná, ako sa nám to na prvý pohľad zdá (viac sa o tom dočítate v článku Hmota nie je až tak hmotná, pozn. redakcie.) Nechcem vás tu ale zasypávať zložitými vysvetleniami, preto by som rád pokračoval jednoduchším spôsobom a vysvetlil vznik hmoty „z ničoho“ na nejakom jednoduchom príklade. Predpokladám, že poznáte zákon akcie a reakcie. Ak náhodou nie, tak si predstavte dve proti sebe tlačiace sily. Ak by jedna z nich bola väčšia, posúvala by objektom, na ktorý by obe pôsobili. Ak by ale boli obe sily rovnaké, vtedy by žiadna „nepretlačila“ tú druhú a predmet by bol v relatívnom pokoji, bez pohybu. To je stav podobný stavu hmoty pred jej vznikom.

A teraz ten sľúbený príklad, na ktorom si „po lopate“ ukážeme, ako mohla vzniknúť hmota vo vzduchoprázdne, teda tam, kde nemala vlastne z čoho vzniknúť. Najskôr trochu teórie. Možno si pamätáte slovo sínusoida, ktoré pomenúva krivku zobrazujúcu striedavé napätie, ktoré je raz kladné a potom zase záporné. Takéto striedavé vlnenie sa dá prirovnať vlneniu plechu, ktorým by ste rýchlo pohybovali z neutrálnej polohy striedavo dopredu (do kladnej polohy) a dozadu (zápornej polohy), čím by ste vytvorili zvuk.

V dnešnej dobe sa používa na odrušenie hluku z diaľníc vo veľkomestách veľmi zaujímavý spôsob. Hluk áut sa sníma mikrofónmi, zosilňuje sa a vysiela z reproduktorových sústav v smere k mestu. Možno si poviete, že takto sa môže narobiť iba ešte väčší hluk, ale táto metóda odrušenia hluku premávky naozaj funguje. Ako je to možné? Zvuk z reproduktorov sa totiž vysiela v presne opačnej vlne. Kým je hluk z cesty v plusovej vlne, zvuk z reproduktorov sa vysiela v opačnej, mínusovej vlne, a keď je hluk cestnej premávky v mínusovej vlne, zvuk z reproduktorov je zase v presne rovnakej, ale kladnej vlne. Kladné vlny sa tak pretláčajú so zápornými a stoja proti sebe. Výsledok? Ticho. Samozrejme nie absolútne, ale napriek tomu má táto metóda vysokú účinnosť. Je to podobné, ako keby ste vlnili plech a niekto by vždy postavil rovnakú silu proti sile, ktorou by ste plechom pohybovali. Výsledkom by bolo, že by plech stál a ani by sa nepohol - a teda ani nevydával žiadny zvuk. A presne to je to, čo sa deje pri odhlučňovaní cestnej premávky - proti jednej sile staviame silu opačnú.

Rovnakým, ale obráteným spôsobom vzniká vo vzduchoprázne hmota, pri čom sa rozdelí prázdno na kladnú a zápornú časť, a v tom energetickom pnutí sa vytvorí hmota. Samozrejme, k tomu všetkému je potrebná energia, ktorá vznik hmoty umožňuje. Niečo nemôže vzniknúť z ničoho, a teda aj energia vzniku hmoty má za sebou Zdroj, z ktorého pochádza. Ide teda o premenu, transformáciu podobnú vzniku zvuku z pohybu plechu (alebo membrány reproduktoru, princíp je rovnaký). Aj v tomto prípade bolo najskôr zvukové prázdno a až premenou energie pohybu vznikol zvuk.

Naše zmysly sú schopné vnímať iba to, čo je rovnakého druhu, teda hmotné predmety. To, že nimi nie sme schopní vnímať energiu, ktorá sa premieňa na hmotu, ale neznamená, že tá energia neexistuje. Veď napríklad svetlo (ktoré sa odráža z povrchu hmoty) vnímame iba vo veľmi obmedzenom rozsahu (400 až 700 nm) a nie sme schopní vidieť už ani ultrafialové (360 nm) a infračervené žiarenie (760 nm). Podobné obmedzenie je aj u sluchu (20 - 20000 Hz) a nie sme schopní počuť vysielanie rádia alebo televízie, kým ho netransformujeme do nám vnímateľného rozsahu - k čomu vlastne slúžia rádiové a televízne prijímače.

Teda zdanlivé nič, z ktorého hmota vzniká, nie je ničím, ale pre nás iba neviditeľným a nepočuteľným vyžarovaním, mimo rozsah našich hmotných zmyslov. Samozrejme, človek má možnosť vnímať aj vyššie vibrácie, ale nie hmotnými zmyslami. Duchovné schopnosti vnímania má však väčšina ľudí zakrpatené, lebo ich nerozvíjala.

Rovnako ako energia, z ktorej vzniká hmota, tak aj vnútorná podstata človeka je tvorená z vyššej, duchovnej energie. Hmota tvorí tejto energii iba akýsi hmotne viditeľný obal. Duchovné preto môže pre svoju vyššiu silu vyžarovania pôsobiť na nižšie energie, ku ktorým patrí aj hmota, a môže ju ovládať. Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, pozrite sa, že i vy sami bežne svojou duchovnou silou pôsobíte na hmotu a ovládate ju. Napríklad, keď sa chcete napiť, ruka vám sama priloží pohár k ústam a dá vám napiť. Alebo keď chcete niekam ísť, či musíte rozmýšľať, ako zdvíhate nohy, alebo ovládať nejaký sval, či koordinovať funkcie miliónov buniek, bez ktorých spoluúčasti by ste neurobili ani krok? Nie, lebo vy „iba“ chcete duchom, a toto chcenie pôsobí na hmotu.

Ľudia, ktorí došli v nejakej oblasti života k dokonalosti, hovorili, že všetko sa deje samo. Maliar hovorí, že obraz sa maľuje sám, muzikant vie, že mu ruky hrajú samé, bežec cíti, ako nebeží on... Všetci, ktorí došli k takému poznaniu, svojimi slovami chceli vyjadriť iba jednoduchú skutočnosť, že oni nie sú hmotou, ale niečím za hmotou, čo ju ovláda. Muzikant nehrá rukami, ale iba preciťuje hudbu v sebe a ruky hrajú samé to, čo on preciťuje duchom; maliar sa iba pozerá na obrazy, ktoré vníma svojím duchom, a jeho vízia sa pred ním utvára do viditeľných tvarov a prenáša do hmotne viditeľnej podoby pohybmi štetca; bežec prekonáva v duchovnom boji svoju ľudskú slabosť, kým v telesnej rovine ako v tranze telo beží podľa jeho vnútornej dispozície...

Takže nakoniec ďaleko zaujímavejšou otázkou, ako „čo vzniklo skôr“, alebo „ako to vzniklo“, je otázka, „prečo to vzniklo“ a hlavne, aké v tom všetkom má človek miesto. Lebo iba ak bude človek vedieť „prečo“, až potom bude môcť správne využívať duchovnú silu, ktorá mu bola zverená.

Kód: Vybrať všetko

Karlheinz Deschner, Kriminalgeschichte des Christentums (doteraz deväť zväzkov)
Karlheinz Deschner, Ein Jahrhundert Heilsgeschichte, tiež:
Die Politik der Päpste im 20. Jahrhundert Karlheinz Deschner, Opus Diaboli
Horst Herrmann, Kirchenfürsten
Horst Herrmann, Passion der Grausamkeit
J.R. Grigulevic, Ketzer-Hexen-Inquisitoren
Hubertus Mynarek, Die neue Inquisition
Hubertus Mynarek, Herren und Knechte der Kirche
Matthias Holzbauer, Der Steinadler und sein Schwefelgeruch
Matthias Holzbauer, Verfolgte Gottsucher
Matthias Holzbauer und Gert Hetzel, Des Satans alte Kleider
Peter de Rosa, Gottes erste Diener
Curzio Maltese, Scheinheilige Geschäfte – die Finanzen des Vatikans
Carsten Frerk, Finanzen und Vermögen der Kirche
Vladmir Dedijer, Jasenovac – das jugoslawische Auschwitz und der Vatikan
Wer sitzt auf dem Stuhl Petri?, Band 1-3, Verlag Das Wort
Wynfrith Noll, Wenn Frommsein krank macht
Ernst Klee, „Die SA Jesu Christi“
Neuner und Roos, Der Glaube der Kirche
Carl Anders Skriver, Der Verrat der Kirchen an den Tieren
Elinor Burket und Frank Bruni, Das Buch der Schande – Kinder und sexueller Missbrauch in der katholischen Kirche

Kód: Vybrať všetko

Všetky dôležité písma človeku nariaďujú, aby žil bez zbytočného násilia. Starý zákon vraví: „Nezabiješ.“ Bohužiaľ ľudia toto prehlásenie mylne vykladajú iba ako odkaz na vraždu. Ale pôvodná hebrejčina uvádza “lo tirzach”, čo v doslovnom preklade znamená „nezbiješ“. Úplný hebrejsky-anglický slovník Dr. Reubena Alcalayho vraví, že slovo tirzach sa vzťahuje, a hlavne tak v klasickom hebrejskom použití, na akýkoľvek druh zabíjania a nie len na vraždu človeka.

Aj keď Starý zákon obsahuje isté pravidla ohľadne jedenia mäsa, je zrejmé, že ideálne je byť vegetarián. V knihe Genesis (1:29) môžeme nájsť, ako Boh samotný vyhlasuje: „Dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúcu semená a každý strom, na ktorom rastú plody so semenami.“ aj v ďalších knihách Biblie veľkí proroci jedenie mäsa odsudzujú.

Pre veľa kresťanov je najväčším nepochopením viera, že Kristus jedol mäso, a ďalej to, že sa Nový zákon o jedení mäsa zmieňuje. Ale keď sa pozrieme na grécke rukopisy, môžeme si všimnúť, že ako mäso boli preložené slová ako trophe, brome a ďalšie, ktoré označujú potravu alebo jedlo len všeobecne. Napríklad v Evanjeliu sv. Lukáša (8:55) čítame, že Ježiš vzkriesil ženu a nariadil, aby jej dali mäso. Ale grécke slovo, ktoré tu bolo preložené ako mäso je phago, čo znamená iba „jesť“. Grécky sa mäso povie kreas a nikdy nebolo použité v spojení s Kristom. Nikde v Novom zákone nenájdeme dôkaz, že by Ježiš jedol mäso. To všetko súhlasí so slávnym proroctvom Izaiáša o Ježišovom príchode: „Panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel. Bude jesť smotanu a med, aby dokázal zavrhnúť zlé a zvoliť dobré.“ (Izaiáš 7:14).

V knihe „Tak riekol Mohamed“ ( preložil Dr. M. Hafiz Syed ) sa žiaci pýtajú proroka Mohammeda: „Je pravda, že existujú odmeny za naše dobrodenia, ktoré činíme štvornožcom, a za to, že im dávame piť vodu?“ a Mohammed odpovedá: „Za dobrodenie preukázané akémukoľvek zvieraťu prichádza odmena.“

Pán Buddha je známy zvlášť svojim kázaním proti zabíjaniu zvierat. Ustanovil nenásilie ( ahimsá ) a vegetariánstvo ako základné kroky na ceste k sebarealizácii a vyslovil zásady: „Neporážaj vola, ktorý orie tvoje pole“ a „Neoddávaj sa nenásytnosti, ktorá vedie k zabíjaniu zvierat“.

Nenásilie ako etický základ vegetariánstva zdôrazňujú tiež védske písma starej Indie. Napríklad v Manu-samhite ( zbierke zákonov ) stojí: „Mäso sa nikdy nedá získať bez ublíženia živým stvoreniam, preto nech sa človek vyhýba jedeniu mäsa.“ V Mahábhárate sa vyskytuje veľa nariadení proti zabíjaniu zvierat. „Ten, kto chce udržovať mäso svojho tela pojedaním mäsa z tiel iných bytostí, žije v utrpení, či už sa narodil v akomkoľvek životnom druhu.“ „Kto môže byť krutejší a sebeckejší ako ten, kto udržuje svoje telo pojedaním mäsa z tiel nevinných zvierat.“ „Tí, ktorí túžia mať dobrú pamäť, byť krásni, žiť dlho, mať pevné zdravie a telesnú, morálnu a duchovnú silu, by nemali jesť zvieratá.“ Bytosti umiestnené v rôznych telách musia naplniť určitú dobu, počas ktorej  sú uväznené v hmotnom tele. Musia zavŕšiť dobu vymedzenú k životu v príslušnom tele, a až potom sa môžu povýšiť do iného tela. Zabíjanie zvierat alebo akýchkoľvek bytostí iba narušuje tento proces. Zabitie zvieraťa prerušuje jeho evolúciu živočíšnymi druhmi a ten, kto zabíja, si bude musieť vytrpieť následky takéhoto hriešneho jednania. Nikto by preto nemal zabíjať telá pre svoj zmyslový pôžitok, pretože tým sa iba zaplieta do hriešnych činností.

Kód: Vybrať všetko

Nález plátna v skalnej hrobke v údolí Hinnon neďaleko Starého mesta v Jeruzaleme spochybňuje pravosť známeho Turínskeho plátna. Analýza textilu totiž preukázala, že sa úplne odlišuje od plátna, ktoré podľa tradície slúžilo na zavinutie Kristovho tela. Rádiokarbónovou metódou a pomocou tradičných archeologických metód sa plátno z náleziska v Hinnone datuje do 1.polovice  1.storočia n.l. Je to zároveň prvý nález takejto tkaniny z tejto oblasti. Plátno sa nachádzalo v zamurovanej nike spolu s s kostrovými pozostatkami mužského jedinca. Analýza DNA naznačuje, že muž pravdepodobne trpel na malomocenstvo a tuberkulózu. To vysvetľuje, prečo bola nika zamurovaná. Vďaka takejto izolácii sa kostrové pozostatky v pomerne dobrom stave. Podľa Simona Gibsona, vedúceho výskumu, boli pohrebné plátna z tohto obdobia zložené z 2 časti: jedna slúžila na ovinutie tela, druhá na prikrytie tváre. Potvrdzujú to písomné pramene, ako aj archeologické nálezy z okolitých oblastí. Turínske plátno tvorí jeden kus látky utkaný spôsobom známym až omnoho neskôr - v stredoveku. Toto je hlavný argument, ktorý spochybňuje jeho pravosť a poskytuje priestor na diskusiu.