Ak dovolíš make fake odcitujem jedného múdreho pána z diskusie na prope
|_RE: Slovanom
IvanSk dnes 15:15
Dľa mňa jazykový zákon nič nerieši.
No a čo sa týka SMEtia, odkedy sa veľkosť človeka či národné cítenie meria počtom pravopisných chýb? (nerozumej tým že obhajujem Belousovovú alebo seba)
TY Broli azda chyby nerobíš? Sme ich nerobí? Koľko chýb možno nájsť v každodennej tlači?
Tiež by ma zaujímalo čo by na dnešnú slovenčinu povedal Ľ. Štúr či Bernolák. Ten jazyk sa úplne zmenil a pravidiel je čoraz viac. Namiesto toho aby sa jazyk zľahčoval sa stále hľadajú nové a nové zádrhele. Štúr nepísal tvrdé y, koľko by mal chýb vo svojich úvahách a knihách? Dokonca ani spodobovanie mu nešlo. Štúr by bol podľa našich jazykovedcov analfabet. Taktiež nemusíme chodiť ďaleko do minulosti, ešte za prvého štátu boli pravopisné pravidlá úplne iné.
citujem Broliho:
"Belousovova sa hra na najvacsiu narodniarku a ochrankynu slovenciny a nevie ani pisat... Jazykovy zakon na nu. Vsak v SNS vedia len falsovat, kradnut."
Inak broli len ty si v jednej vete urobil toľko chýb čo belousovová v celom príspevku tak čo tu bľačíš?
Žiadna diakritika, nič.
Zasa je to len o tom, že zlodej kričí chyťte zlodeja.
//autoeditácia príspevku ( 12 Sep 2009, 19:36 )
krija napísal:Ivan, k tej mapke o vekovej hranici na legalne popijanie alkoholu: o tej nas parlament rozhodol az v aprili tohto roka.
Nuž Krija o tom som ani nevedel, bol som presvedčený že u nás sa môže piť až od 18 nástky už niekoľko desaťročí.
Ale prekážajú mi tam aj etnické mapy, a tiež by ma zaujímalo kto kedy a kde povedal, toto sú maďarské a toto slovenské gény lebo v tých mapkách sú jednotlivé populácie presne zakreslené čo ej podľa mňa nový objav a ašpirácia an novbelovku. Hlavne keď vedecký výskum potvrdil že bežný Slovák sa nijako podstatne nelíši od novodobého Maďara či Čecha. To už má byť asi tá európska new world order propaganda.
Prosim ta to co ma byt za reakciu... a nejake keci o Sturovi a o tom ako kazdy chybuje...Ja sa na rozdiel od Belousovovej netvarim ako narodniar, patriot a ochranca Slovenciny. Proste Belousovova, najvacsia narodniarka sa maximalne strapnila. Kazdy politik by mal ovladat pravopis a este hlavne ludia v SNS...A este ona bola byvala ucitelka... to je ako vtip..
Za svoj pravopis velmi nemozem na kolko som dysortografik.
Kazdy spravny narodniar nazyva SME Smetami pretoze odhaluju zlodejstva socialnej vlady... Zaujimave je vsak, ze narodniarsky Prop tieto protislovenske spravanie SNS nezaujima...comu sa cudovat ked tam prispieva aj najznamejsi falosny profesor, zlodej knih, psychopat Jozef Rydlo z SNS...prop davno stratilo objektivitu a sebareflexiu ak vobec nejaku malo.
IvanSk napísal:Ale prekážajú mi tam aj etnické mapy, a tiež by ma zaujímalo kto kedy a kde povedal, toto sú maďarské a toto slovenské gény lebo v tých mapkách sú jednotlivé populácie presne zakreslené čo je podľa mňa nový objav a ašpirácia na nobelovku. Hlavne keď vedecký výskum potvrdil, že bežný Slovák sa nijako podstatne nelíši od novodobého Maďara či Čecha. To už má byť asi tá európska new world order propaganda.
citujem z mojho blogu:
Dnešná genetika a dávne povesti
KRONIKA TAK ŘEČENÉHO DALIMILA
Leží země v srbském kraji, / Charváty ji nazývají
a v ní kdysi vládl lech, / který nosil jméno Čech.
Neboť dopustil se vraždy, / zbaven domova byl navždy.
Protože však prožil ve cti / dlouhé roky s bratry šesti,
co rodiny četné měli, / jednou za noci se sjeli
a Charváty srozuměni / opustili bez prodlení.
Dědky na ramena vzali,1 / sborně vydali se k dáli,
přešli přes nejednu horu...
Češi a Moravané mají odlišnou DNA
Podle nové mezinárodní studie s českou účastí podoba genetického kódu Evropanů souvisí s místem jejich původu. Detailním čtením mnoha set tisíc písmen genetického kódu dokázala práce odhalit charakteristické odlišnosti mezi příslušníky menších etnik, jako jsou Češi a Moravané.
„A skutečně se ukázalo, že mezi nimi lze najít pravidelně se vyskytující odlišnosti, i když samozřejmě nejsou příliš velké,“ říká Milan Macek ml. český genetik z fakultní nemocnice v Motole.
Příčinou je rozdílný původ obyvatel Čech i Moravy a velmi usedlý způsob života našich předků. Většina obyvatelstva byla pevně svázána s půdou. Dokonce i v bouřlivých dobách docházelo jen k migraci malých skupin. Ty v některých případech dokázaly vnutit starousedlíkům svou kulturu, ale jinak představovaly jen kapku v genetickém moři.
Sňatky také uzavírali v drtivé většině lidé z jediné oblasti. Díky tomu se genetické odlišnosti nejen udržovaly, ale prohlubovaly.
По мнозѣхъ же временѣхъ сѣлѣ суть словени по Дунаеви, кде есть нынѣ Угорьская земля и Болгарьская. От тѣхъ словенъ разидошася по земьли и прозвашася имены своими, кде сѣдше на которомъ мѣстѣ. Яко пришедше сѣдоша на рѣцѣ именемъ Моравѣ, и прозвашася морава, а друзии чесѣ нарекошася...
Preklad
Po mnohých tak časoch usadili sa sloveni po Dunaji, kde teraz jest Uhorská zem a Bulharská. Od tých slovenov rozišli sa po zemi a nazvali sa menami svojimi, kde na ktorom mieste sa usadili. Ako prišelci usadili sa na rieke menom Morava, i nazvali sa Moravania, a iní Česi nazvali sa...
Autorom je Nestor (* 1056 – † 1114), bol mních kyjevsko-pečorskej lavry, ruský letopisec. Vo svojej Povesti dávnych liet označil Slovákov (Slovenky, Slovensko, Slovenská republika) za pôvodných Slovanov.
Čo hovorí DNA o genetických koreňoch slovenskej populácie?
* "genetické korene" takmer 85% slovenskej populácie siahajú do mladšieho paleolitu, t.j. do doby pred 20 až 50 tisíc rokmi
* teda predkovia väčšiny z nás žijú v Európe už desiatky tisíc rokov
* asi 10% populácie má neolitický pôvod (pred 10 tis. rokmi - prišli s neolitickou poľnohospodárskou migračnou vlnou)
* iba zvyšných cca 5% sú (asi) potomci neskorších migračných udalostí
* v Európe je malá korelácia medzi jazykovou a genetickou mapou: migrovali skôr kultúry ako ich nositelia
* svojím genetickým zložením sa slovenská populácia v zásade neodlišuje od ostatných (stredo)európskych populácií
* Slovákov z nás robí jazyk a kultúra, nie však geofond (s týmto bodom sa v zásade súhlasiť nedá, ale nejak to neriešim, viď vyššie uvedenú správu českých vedcov).
Normálne mi je Maďarov ľúto. Majú problém a mám pocit, že vedia o tom.
==========================================
na madarskej populacii boli vykonane viacere geneticke vyskumy. povodnych nositelov madarskych genov, ktori na nase uzemie (stredna europa) prisli v 9. storoci je uz len sotva 5%. ostatnu populaciu madarskej republiky predstavuje povodne obyvatelstvo europy, ktore bolo nasilne asimilovane a pomadarcovane.
jeden vyskum robil svojho casu aj nezaujaty genetik, vedec, profesor Luigi Luca Cavalli-Sforza.
proste madari sa nemaju dovod nejak vyznamne lisit od slovakov, pripadne cechov a moravanov, ale ani od srbov, slovincov, chorvatov. lenze oni nie a nie si to pripustit.
MakeFake napísal:Prosim ta to co ma byt za reakciu... a nejake keci o Sturovi a o tom ako kazdy chybuje...Ja sa na rozdiel od Belousovovej netvarim ako narodniar, patriot a ochranca Slovenciny. Proste Belousovova, najvacsia narodniarka sa maximalne strapnila. Kazdy politik by mal ovladat pravopis a este hlavne ludia v SNS...A este ona bola byvala ucitelka... to je ako vtip..
Za svoj pravopis velmi nemozem na kolko som dysortografik.
Kazdy spravny narodniar nazyva SME Smetami pretoze odhaluju zlodejstva socialnej vlady... Zaujimave je vsak, ze narodniarsky Prop tieto protislovenske spravanie SNS nezaujima...comu sa cudovat ked tam prispieva aj najznamejsi falosny profesor, zlodej knih, psychopat Jozef Rydlo z SNS...prop davno stratilo objektivitu a sebareflexiu ak vobec nejaku malo.
Tak dysortografik? To znamená že nemôžeš byť dobrým národovcom? Lebo to sám tvrdíš, že ten kto má problémy s písaním nemôže byť národovec. To je ako keby si tvrdil že ten kto nieje árijec nemôže byť Slovák. MNe to zneje trochu drasitky , už len chýba aby si začal všetkých ktorí sa narodia s tým že chybujú vraždiť. To čo píšeš o Rydlovi sú nepodložené ohovárania keďže žiadnych dôkazov sa mi nedostalo. A navyše neviem prečo si sa postavil k veci tak že si si na chrbát zobral smetiarske lži a nepodložené tvrdenia o Rydlovi. Tiež nechápem prečo by na ohovárania mali reagovať ľudia z Propu.
Protislovenské správanie SNS bolo na stránke prop riešené už tisíc krát preto sa nieje nutné k tomu čo farizeji z SNS konajú vyjadrovať. Nalistuj si témy dozadu a pozri tie, ktoré vytvoril národniar, ktorý pred časom SNS-ku vehementne obhajoval.
Každý človek by mal ovládať pravopis. NUž otázka je aký. Podľa koho je stavaný ten dnešný? Hovorí sa že píšeme slovenčinou kodifikovanou Štúrom čo je lož. Každý človek robí chyby a urobí chyby aj v texte ale to neznamneá že nemôže byť dobrý národovec, politik, plavec, rybár, právnik, atď.
To či niekto robí alebo nerobí pravopisné chyby nevypovedá absolútne o ničom.
a teraz niečo k téme
PAPUČEK: V Maďarsku sa úraduje len v maďarskom jazyku
[Ivan Gašparovič odovzdáva vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí Gregorovi Papučekovi pri príležitosti 15. výročia vzniku samostatnej SR 1. januára 2008 v Bratislave] Ivan Gašparovič odovzdáva vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí Gregorovi Papučekovi pri príležitosti 15. výročia vzniku samostatnej SR 1. januára 2008 v Bratislave
dnes 20:28 – BRATISLAVA
V Maďarsku sa úraduje len v maďarskom jazyku, podobne s lekármi sa hovorí len po maďarsky a na pomníkoch maďarské úrady komolia slovenské mená.
"Oznamy sa zverejňujú obyčajne len po maďarsky aj tam, kde žijú aj Slováci, zriedkakedy aj dvojjazyčne, ale že by sa oznam uverejnil len po slovensky, bez prekladu do maďarčiny, také sa tu nestáva," opisuje v exkluzívnom rozhovore pre TASR realitu používania maďarského a menšinových jazykov v Maďarskej republike slovenský spisovateľ žijúci v Maďarsku Gregor Papuček. "Každý národ si svoj jazyk chráni, a Maďari nado všetkých, prečo by práve Slováci mali byť výnimkou?," komentuje príbuzný známeho slovenského novinára Gregora Martina Papucseka slovenskú novelu jazykového zákona.
Akým spôsobom sa v Maďarsku uplatňujú menšinové jazyky v úradnom styku? Existujú prípady, keď by napríklad obec zverejnila oznam len po slovensky, bez prekladu do maďarčiny?
V Maďarsku sú len maďarské úrady, v nich sa komunikuje takmer výlučne po maďarsky. Preto vravím že takmer, lebo môže sa stať, že v dedine so zmiešaným slovensko-maďarským obyvateľstvom na úrade pracuje miestny Slovák, ktorého dobre poznám a prihovorím sa k nemu po svojom. Ale úraduje sa všade po maďarsky. Oznamy sa zverejňujú obyčajne len po maďarsky aj tam, kde žijú aj Slováci, zriedkakedy aj dvojjazyčne, ale že by sa oznam uverejnil len po slovensky, bez prekladu do maďarčiny, také sa tu nestáva.
Komunikujú maďarskí Slováci napríklad s lekármi vo svojom rodnom jazyku?
Jednoznačne nie. Osobne ani nepoznám takého lekára, ktorý by vedel po slovensky.
Existujú v Maďarskej republike pamätníky s nápismi len v slovenskom, rumunskom, srbskom či rómskom jazyku bez toho, že by bol text preložený aj do maďarčiny?
Zásadne nie. Pomníky stavali alebo dali stavať úrady, tie boli vždy maďarské, a také sú aj ich texty. Aj mená Slovákov sú písané po maďarsky, Lajos, István... a priezviská sú skomolené maďarským pravopisom - Visnyovszky, Krnács...
Aký je prístup veriacich v oblastiach obývaných Slovákmi k omšiam v slovenskom jazyku?
Keďže v Maďarsku vo všetkých, aj Slovákmi obývaných mestách a dedinách je s nepatrnou výnimkou odjakživa zásadne len maďarský farár, dnešné generácie už poznajú zväčša len maďarskú liturgiu, modlitby a piesne, ich slovenské varianty sú im už cudzie. V niekoľkých miestach - Budapešť, Slovenský Komlóš, Sarvaš, Békešská Čaba - sa ešte vyskytnú aj slovenské bohoslužby, v Budapešti katolícke mesačne raz, a evanjelické raz do týždňa. Na týchto miestach Slováci radi chodia na slovenské bohoslužby. Prirodzene, aj všade inde by radi chodili, keby tá kontinuita už dávno nebola zanikla.
Ako by ste vo všeobecnosti porovnali podmienky pre rozvoj slovenskej menšiny v Maďarsku s podmienkami Maďarov na Slovensku?
Ako nebo a zem. Maďari na Slovensku majú zabezpečené takmer všetko, školy od materskej až po univerzitu, bohoslužby a kultúrne inštitúcie... K tomu, aby si mohli zachovať jazyk, kultúru a identitu, Slováci v Maďarsku nemajú takmer nič, a čo majú, aj to je len takzvané. Napríklad v tzv. "slovenskej národnostnej škole", v ktorej - s výnimkou štyroch hodín slovenčiny týždenne - sa všetky predmety vyučujú po maďarsky. Nič tu nie je skutočné: Národnostný zákon je len nepovinná deklarácia, samosprávy sú len výsmech skutočných samospráv, televízne a rozhlasové miniredakcie neuveriteľne podfinancované, vydavateľstvo neexistuje, máme len jediný týždenník tiež s podfinancovanou mikroredakciou, atď.
Novela jazykového zákona bola maďarskými médiami podrobená tvrdej kritike, často však na základe nepresných informácií o jej obsahu. Majú Slováci žijúci v Maďarsku k dispozícii korektné informácie o jazykovom zákone?
Vďaka redaktorovi webového portálu Ľudových novín Imrichovi Fuhlovi si túto novelu môžeme prečítať v troch jazykoch, slovenčine, angličtine a maďarčine. Na internete si môžeme čítať ich reálne hodnotenie z pera serióznych odborníkov.
Ako reagovali na novelizovaný zákon o štátnom jazyku zástupcovia slovenskej menšiny v Maďarskej republike? Ako túto novelu hodnotíte vy osobne?
Predseda CSS pri rozhovore v MR1 tento zákon hodnotil pozitívne. Sám si myslím, že každý národ si svoj jazyk chráni, a Maďari nado všetkých, prečo by práve Slováci mali byť výnimkou? Novela zákona o štátnom jazyku SR je prepotrebná, tí, čo robia okolo nej, ju často poznajú len z úst tých, ktorí na ňu neopodstatnene nadávajú, alebo sú vedení nie odbornosťou, lež inými, mne neznámymi zámermi.
Ako hodnotíte skutočnosť, že maďarský premiér Gordon Bajnai vyzýval na rokovanie o jazykovom zákone bez toho, že by poznal jeho obsah? Komunikoval dve výhrady: že zákon sankcionuje ľudí za rozhovor s lekárom v maďarskom jazyku a že nie je možné slúžiť omšu v maďarčine. Ani jedna z nich sa nezakladá na pravde: liturgické jazyky sú z tohto zákona vyňaté a jednotliví občania ani nemocnice nepodliehajú systému sankcií...
Ak premiér nemal čas preštudovať si ten zákon, nemal sa k nemu vyjadrovať. Nebolo by sa stalo, že práve on komunikoval neodborne, čoho by sa mal vyvarovať.
Maďarskí politici zaradom oslovujú rôzne zahraničné inštitúcie so žiadosťou o pomoc proti slovenskému jazykovému zákonu. Otázka je, či takýto postup nepoškodí v konečnom dôsledku tak imidž Maďarskej, ako aj Slovenskej republiky...
Podľa mňa je poľutovaniahodné a nedôstojné, ak politik na medzinárodnej scéne hrá rolu žalobaby. Takéto činy nesvedčia o ich túžbe po dobrých susedských vzťahoch našich národov a škodia tomuto obom stranám výhodnému záujmu.
Je podľa vás možné preniesť diskusiu o jazykovom zákone z emotívnej do vecnej roviny? Ak áno, ako?
Je to možné len tak, ak si to obe strany želajú úprimne a rovnako, ak ani jedna nesleduje jednostrannú výhodu na úkor toho druhého. Maďarskí politici by si mali uvedomiť, že u nich je táto vec z národnostného hľadiska vyriešená "perfektne": dieťa slovenského rodiča už v materskej škole zabudne po slovensky, v základnej škole sa ďalej posilní v maďarčine tak, že ho nikdy v živote nenapadne používať slovenčinu, keďže ju nepozná. Chce to byť pre Slovensko nasledovania hodný vzor?!
Zdroj: TASR, Foto: TASR
proste madari sa nemaju dovod nejak vyznamne lisit od slovakov, pripadne cechov a moravanov, ale ani od srbov, slovincov, chorvatov. lenze oni nie a nie si to pripustit.
No veď presne o tom hovorím, na tých európskych mapkách ale je naznačené maďarské obyvateľstvo, ktoré vraj podľa mapy obýva skoro celé Maďarsko, Rumunsko a ďalšie obrovské oblasti, kde sa preboha tí Maďari na euromapkách nabrali?
krija napísal:ivan v tej mape je dolezite nieco ine. vid prilohu
úUUUUU tak to potom všetko mení. Ospravedlňujem sa, ja som sa totiž pozeral len na mapku a tam bolo napísané Hunagrians. Teraz pozerám aj dole na vysvetlivky. Nuž to som sa odrbal
Maďarské organizácie Rumunska dokončujú prípravu na spoločný zjazd Sikulskej národnej rady na ktorom budú prezentovať požiadavku voči rumunskej vláde о uznanie maďarskej autonómie.
Podľa slov lídrov SZNT, na prezentáciu na zjazde sú pripravené projekty hymny, erbu a vlajky a taktiež je vytlačená prvá administratívna mapa budúcej maďarskej autonómie. „Naše kroky smerujú k vypracovaniu regionálnej identity maďarského obyvateľstva. Pravdaže, naše deklarácie nestačia na vytvorenie autonómie, je nevyhnutné zákonné uznanie zo strany rumunskej vlády. Aj napriek tomu však náš zjazd – to je krok dopredu po tejto ceste,“ – vyhlásil vicepredseda SZNT.
Viete, tak vam poviem. Osobe proti Maďarom nemám nič. Sú akí sú.... Ale pre kieho Boha sa nám pchajú do štátu a štátnosti? Malé im je Maďarsko? Naši v Maďarsku tiež takto vyskakujú ako Maďari u nás? Ste boli na južom Slovensku dakedy? ako to tam vypada? šak neznalí človek so zahraničia by začal rozmyslat ci neprehliadol niekde hranice a ci uz nie je v Maďarsku! Nach idú do prdele cele SMK....Nechajme to tak...a za 10 rokov už nebude južné Slovensko Slovenské.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 184/1999 Z. z. a zákona č. 24/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 odsek 4 znie:
„(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. 4)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
„4) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku, § 2 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), § 11 ods. 2, § 12 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2. § 1 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“.
3. V § 2 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie:
„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona.“.
Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.
4. V § 2 odsek 3 znie:
„(3) Kodifikovanú podobu štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na svojej internetovej stránke.“.
5. V § 3 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom5) používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.
(2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podľa odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 5aa znejú:
„5) Napríklad § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 619/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 16/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 a 17 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5aa) Zákon č. 184/1999 Z. z.“.
6. V poznámke pod čiarou k odkazu 5a sa citácia „§ 3 a 3a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 12 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
7. V poznámke pod čiarou k odkazu 5b sa citácia „§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
8. V § 3 ods. 3 písm. b) sa slová „verejnoprávnych orgánov“ nahrádzajú slovami
„v orgánoch a právnických osobách podľa odseku 1“.
9. V § 3 ods. 3 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.
10. V § 3 ods. 4 sa slová „Verejnoprávne orgány“ nahrádzajú slovami „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1“ a vypúšťajú sa slová „a nimi zriadené organizácie“.
11. V § 3 odsek 5 znie:
„(5) Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak.6b) Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk. Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6b znie:
„6b) Napríklad § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z., § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z., § 109 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 295/2007 Z. z.“.
12. Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠3a
Používanie štátneho jazyka v oblasti geografických názvov
V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich častí,7a) názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy,7b) ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp; označovanie obcí a označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín upravujú osobitné predpisy.7c)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7a až 7c znejú:
„7a) § 1a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.
7b) § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
7c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z.
Zákon č. 184/1999 Z. z.“.
13. V § 4 ods. 1 a 5 sa odkaz 8 označuje ako 5a a poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa vypúšťa.
14. V § 4 odsek 3 znie:
„(3) Celá pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia v školách a v školských zariadeniach sa vedie v štátnom jazyku. V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín,8a) sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.8b) V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín,8a) sa ďalšia dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.“.
15. V poznámke pod čiarou k odkazu 8a sa citácia „§ 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 12 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
16. V poznámke pod čiarou k odkazu 8b sa citácia „§ 11a zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „§ 11 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
17. V poznámke pod čiarou k odkazu 9 sa citácia „§ 40 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.“ nahrádza citáciou „§ 13 zákona č. 245/2008 Z. z.“.
18. § 5 vrátane nadpisu znie:
㤠5
Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku
(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania
a) inojazyčných televíznych relácií9a) s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku,
b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose,
c) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,10)
d) televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,
e) hudobných diel s pôvodnými textami,
f) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase,11)
g) audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,11a)
h) audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu11b) a ktoré boli odvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,
i) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií,
j) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej relácie.
(2) Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písm. a).
(3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku.
(4) Ak osobitný predpis11c) neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v
a) periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve11d) alebo
b) neperiodickej publikácii.11e)
(5) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa vydávajú v štátnom jazyku okrem tých, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostných menšín; taká tlačovina, katalóg alebo program vydaný v jazyku národnostnej menšiny musí obsahovať aj obsahovo totožné znenie v štátnom jazyku. Tlačoviny, katalógy a programy podľa predchádzajúcej vety vydané v štátnom jazyku môžu obsahovať aj znenia v iných jazykoch v potrebnom rozsahu, ktoré sú v zásade obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku a nasledujú až po znení v štátnom jazyku.
(6) Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka.
(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku.
Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku
a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.11f)
(8) Každý účastník verejného zhromaždenia alebo verejného podujatia na území Slovenskej republiky má právo predniesť svoj prejav v štátnom jazyku.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 11f znejú:
„9a) § 2 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb
a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).
10) § 5 ods. 1 písm. k) zákona č. 619/2003 Z. z.
11) § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z.
11a) § 17 ods. 5 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).
11b) § 46 ods. 6 zákona č. 343/2007 Z. z.
11c) § 2 ods. 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.
11d) § 2 ods. 1 a 4 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).
11e) § 2 ods. 3 zákona č. 212/1997 Z. z.
11f) Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.“.
19. § 6 a 7 vrátane nadpisov znejú:
㤠6
Používanie štátneho jazyka v ozbrojených silách,
v ozbrojených zboroch a v hasičských jednotkách
(1) V ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v Železničnej polícii, v Hasičskom a záchrannom zbore a v obecnej polícii sa v služobnom styku povinne používa štátny jazyk.
(2) Celá agenda a dokumentácia ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sa vedie v štátnom jazyku.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na letectvo počas letovej prevádzky a na medzinárodné aktivity ozbrojených síl a ozbrojených zborov.
§ 7
Používanie štátneho jazyka v súdnom konaní, správnom konaní
a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní
(1) Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.
(2) Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva osôb, ktoré neovládajú štátny jazyk, vyplývajúce z osobitných predpisov12) zostávajú nedotknuté.“.
20. Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:
„12) Napríklad § 18 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku.“.
21. V nadpise § 8 sa slová „v hospodárstve, v službách a v zdravotníctve“ nahrádzajú slovami
„v ostatných oblastiach verejného styku“.
22. V § 8 ods. 1 sa za slovo „potravín“ vkladá čiarka a slová „a liečiv,“ sa nahrádzajú slovami „liečiv, spotrebnej elektroniky a drogistického tovaru,“.
23. V § 8 ods. 1 sa na konci vypúšťa bodka a odkaz 13 a pripájajú sa tieto slová: „v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi.13)“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia „§ 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách.“ nahrádza citáciou „Napríklad § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.
24. V § 8 odseky 2 až 4 znejú:
„(2) Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.
(3) Finančná a technická dokumentácia, stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku. Používanie štátneho jazyka v slovenských technických normách upravuje osobitný predpis.14)
(4) Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,15) používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 14 a 15 znejú:
„14) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z.“.
25. V § 8 ods. 5 sa slová „verejnoprávnymi orgánmi“ nahrádzajú slovami „orgánmi
a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1“.
26. V § 8 odsek 6 znie:
„(6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.“.
27. § 9 vrátane nadpisu znie:
㤠9
Dohľad
(1) Dohľad nad dodržiavaním povinností podľa § 3 až 4, § 5 ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 5 až 7 a § 6, § 7 v správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, § 8 ods. 2 až 6 okrem komunikácie personálu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb s pacientmi a klientmi a okrem reklamy, nad ktorou vykonávajú dohľad orgány podľa osobitného predpisu,16) a § 11a vykonáva ministerstvo kultúry. Pri výkone dohľadu ministerstvo kultúry prihliadne aj na kodifikovanú podobu štátneho jazyka podľa § 2 ods. 3.
(2) Osoby, ktoré sú poverené výkonom dohľadu podľa odseku 1, sú pri výkone tejto činnosti v súlade s predpisom o kontrole v štátnej správe17)
a) povinné preukázať sa preukazom príslušného orgánu dohľadu a písomným poverením na výkon dohľadu,
b) oprávnené požadovať potrebnú súčinnosť, najmä poskytnutie informácií, údajov, písomného vysvetlenia alebo ústneho vysvetlenia, dokladov a príslušných písomných materiálov,
c) povinné spísať protokol o vykonanom dohľade.
(3) Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby sú povinné umožniť výkon dohľadu oprávneným osobám a poskytnúť potrebnú súčinnosť.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17 znejú:
„16) § 3 ods. 6 a § 11 ods. 3 písm. b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 16 písm. g) a § 67 ods. 2 písm. m) zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17) § 8 až 13 a § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.“.
28. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠9a
Pokuty
(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.
(2) Rozhodnutie o uložení pokuty musí obsahovať lehotu na odstránenie protiprávneho stavu. Ak sa súlad s týmto zákonom nedosiahol v lehote určenej v rozhodnutí, ministerstvo kultúry uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty.18) Ďalšiu pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď mali byť vykonané opatrenia na nápravu nedostatkov určené v rozhodnutí o uložení pokuty.
(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo kultúry dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na rozsah, následky, čas trvania a opakovanie protiprávneho konania.
(4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v ňom nie je uvedená neskoršia lehota. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.18)
(5) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:
„18) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.
29. § 10 vrátane nadpisu znie:
㤠10
Správa o stave používania štátneho jazyka
(1) Ministerstvo kultúry predkladá vláde Slovenskej republiky správu o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky raz za dva roky.
(2) Na účel podľa odseku 1 je ministerstvo kultúry oprávnené vyžadovať od orgánov a právnických osôb podľa § 3 ods. 1 informácie a písomné podklady o používaní štátneho jazyka v oblasti ich pôsobnosti.
(3) Prvú správu podľa odseku 1 predloží ministerstvo kultúry do 31. marca 2012.“.
30. § 11 vrátane nadpisu znie:
㤠11
Spoločné a prechodné ustanovenia
(1) Štátnym jazykom sa na účely § 3 až 8 rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 3; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike.
(2) Náklady na všetky úpravy informačných tabúľ, nápisov a ostatných textov podľa tohto zákona uhrádzajú príslušné úrady a ostatné právnické osoby a fyzické osoby. Tieto úpravy vykonajú do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.“.
31. Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠11a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2009
Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2009 odstrániť stav odporujúci ustanoveniam § 3 ods. 3 písm. d), § 5 ods. 5 a 7 a § 8 ods. 6. Ak ide o nápis na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli s textom v jazyku národnostnej menšiny, ktorý bol umiestnený na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli pred 1. septembrom 2009, a nasleduje po ňom obsahovo totožný text v štátnom jazyku s rovnakým alebo väčším písmom ako text v jazyku národnostnej menšiny, nevzťahuje sa na taký nápis povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete.“.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín sa mení takto:
V § 1 ods. 2 a v § 2 sa slová „v úradnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v štátnom jazyku“.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike“ nahrádza citáciou „§ 3a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení zákona .../2009 Z. z.“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z. a zákona č. 195/2007 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 1 sa slová „v štátnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v kodifikovanej podobe štátneho jazyka“.
Čl. IV
Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona č. 104/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 122/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 370/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 216/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 256/2003 Z. z., zákona č. 9/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 270/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 489/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 67 ods. 2 písm. c) sa za slová „§ 23“ vkladá čiarka a slová „§ 24“.
Čl. V
Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa mení takto:
§ 6 sa vypúšťa.
Čl. VI
Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 206/2002 Z. z., zákona č. 289/2005 Z. z., zákona č. 95/2006 Z. z., zákona č. 121/2006 Z. z., zákona č. 13/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 287/2008 Z. z., zákona č. 516/2008 Z. z. a zákona č. 77/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 67 ods. 1 sa slová „3 000 Sk do 1 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 33 193 eur“.
2. V § 67 ods. 2 sa slová „5 000 Sk do 200 000 Sk“ nahrádzajú slovami „165 eur do 6 638 eur“ a slová „3 000 Sk do 50 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 1 659 eur“.
3. V § 67 sa odsek 2 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) nesplnil povinnosť podľa § 16 písm. g).“.
4. V § 67 ods. 3 sa slová „20 000 Sk do 2 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „663 eur do 66 387 eur“ a slová „3 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „99 eur do 19 916 eur“.
5. V § 67 ods. 4 sa slová „50 000 Sk do 3 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 99 581 eur“.
6. V § 67 ods. 5 sa slová „100 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 165 969 eur“ a slová „15 000 Sk do 1 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „497 eur do 49 790 eur“.
7. V § 67 ods. 6 sa slová „100 000 Sk do 2 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „3 319 eur do 66 387 eur“ a slová „30 000 Sk do 600 000 Sk“ nahrádzajú slovami „995 eur do 19 916 eur“.
8. V § 67 ods. 7 sa slová „20 000 Sk do 4 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „663 eur do 132 775 eur“ a slová „6 000 Sk do 500 000 Sk“ nahrádzajú slovami „199 eur do 16 596 eur“.
9. V § 67 ods. 8 a 9 sa slová „50 000 Sk do 5 000 000 Sk“ nahrádzajú slovami „1 659 eur do 165 969 eur“.
Čl. VII
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a zákona č. 59/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 74 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,34a)“.
Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).
Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:
„34a) § 3 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.
Čl. VIII
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z. sa mení takto:
V § 13 sa slová „v štátnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v kodifikovanej podobe štátneho jazyka“.“.
Čl. IX
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákonom č. 5/1999 Z. z., zákonom č. 184/1999 Z. z., zákonom č. 24/2007 Z. z. a týmto zákonom.
Jobbik vo voľbách stavia na národný socializmus "budú dôsledne bojovať za kolektívne práva Maďarov v Karpatskej kotline, za uplatnenie ich územného, hospodárskeho, kultúrneho sebaurčenia".
"Za svoju najdôležitejšiu úlohu Jobbik považuje znovuzjednotenie maďarského národa nespravodlivo rozdeleného v priebehu dvadsiateho storočia"
Ok, bolo by to len tliachanie do vetra, zanedbateľnej skupiny ľudí, lenže ich preferencie ich kľudne môžu potiahnuť aj na 3 parlamentnú stranu
IMHO volia ich 2 skupiny ľudí:
1, Madarskí šovinisti, ktorí stále nevedia prehltnúť Trianon a snívajú o tom svojom Uhorsku...
2, Ľudia, ktorí vedia, že situácia s cigánmi je na neudržanie, preto frustrovaný z neriešenia tohto problému zo strany madarskej vlády siahajú po strane ktorá by razantne vedela vyriešiť tento problém (čisto teoreticky). Preto sa domnievam, alebo aspoň dúfam, že ľudia z 2. skupiny tvoria väčšinových voličov tej strany
Les napísal:Ako viete, tak KDH vystupuje z koalicie. Mam zarucene informacie podla ktorych (ale aj podla %) ma byt novym predsedom parlamentu Bela Bugar z SMK. Nebojte sa Slovac, tento Madar nam este vsetkym ukaze, ze ako sa robi normalna politika. Na miesto ministra vnutra by mal nastupit Miklos Duray. Len oci budeme otvarat, ako to ti Madari vedia, presne ti, ktorych tu stale kritizujete. Dalsi clovek z SMK Gylua Bardos by mal byt ministrom spravodlivosti. Ale toto este nieje 100% iste. Hovorim vam uz roky, ze madari vedia na urovni jednat, su profesionali a ani so spravanim sa nemaju ziadne problemy ako napr. Janko Slota, alebo Moric.
Okrem toho, na rozdiel od spominanych "panov" aj hovoria spisovnou slovencinou. Takze uz ziadne - "šou som, hen, pooranô, s pasťú, kýho máriju, andela tvýho, chleba ze solú, veter, sňach, čil som hen išóu, čilek, gazduvat, kerýho, keruvat, daj mi mrkve, podaj mi ho (handru)" a tak dalej...
Chvalabohu era primitivov konci. Aj ked nie som rad, ze sa koalicia rozpadla tak blizko k terminu riadnych volieb.
Nad Ostrihomom maďarská zástava,
ale čaká ešte na Komárno,
Bratislavské korzo, most a zrúcaninu košického hradu.
Ľud Lučenca, Rožňavy, Užhorodu prijíma naše heslo!
Všetko naspäť, všetko naspäť, všetko, všetko naspäť!
Späť každý vrch, dolinu našej krásnej Hornej zeme! ( Felvidéku)
Späť každý jeden dub našich bohatých lesov!
Naše rieky, ktorých vodu naša zem pije!
Všetko naspäť, všetko naspäť, všetko, všetko naspäť!
Dolinou Váhu sa maďarská pieseň vznáša do vysokého neba,
a na hrebeňoch Karpát ešte horia naše strážne ohne,
Nitra, Ipeľ a malý Hornád tvoje vody sú dnes ešte čisté vody,
ale budú červené, ak nedostaneme všetko, všetko späť!
Všetko - všetko naspäť! Všetko - všetko naspäť!
Všetko naspäť!
Všetko naspäť je názov jednej z aktualizovaných revizionistických piesní, ktoré dostali Zlatú platňu za vysokú predávanosť. Túto, aj ďalšie v modernom spracovaní pre mládež si možno vypočuť na www.nemnemsoha.hu,
- tu možno kliknúť na: trianon zenébe, ( teda Trianon v hudbe)
- potom na: aktualizált reviziós dalok. ( aktualizované revizionistické piesne)
Stránka je na vysoko profesionálnej úrovni, legálna, čomu nasvedčuje aj fakt, že prvou hudobnou ponukou je maďarská hymna. Táto www stránka je venovaná aj historickým dokumentom o Trianone, rôznym historickým osobnostiam, fotografiám, pohyblivým obrázkom, možno si prezrieť rôzne veľké plagáty o Trianone, objednať si napr. mapu Veľkého Maďarska na mobil.
Obsahuje viacero revizionistických piesní, pôvodných i moderných, týkajúcich sa Slovenska, Srbska, Rumunska a ostatných častí bývalého Uhorska.
Texty piesní však vzbudili nevôľu u viacerých predstaviteľov susedných štátov, napr. Srbska, Rumunska. Predstavitelia týchto krajín ich považujú prinajmenšom za šírenie nenávisti medzi národmi. Rumunské vedenie protestovalo proti tomu, že maďarský parlament a ministerstvo financií podporili CD nahrávku, obsahujúcu aktualizované revizionistické piesne. Podľa rozhlasových správ Vasile Dancu v jednom zo svojich ministerských prejavov zdôraznil, že v záujme partnerských dialógov sa treba vyhnúť gestám, ktoré zvyšujú nedôveru. Privítal, že jednotlivé maďarské politické strany odsúdili objavenie sa nahrávok s aktualizovanými revizionistickými piesňami. Zdôraznil, že maďarské vedenie by malo oveľa viac urobiť v záujme zastavenia a propagandy iredentistických prejavov. Považuje ich za dôvod zvyšovania nedôvery a gesto, hatiace vzájomný dialóg.
Bude, bude, bude... Lesz, lesz, lesz
Bude, bude, bude, aj napriek tomu bude,
na horách a v dolinách bude svadba, sviatok !
Bude, bude, bude, aj napriek tomu bude,
naše budú ešte Košice, Bratislava, Prešov !
Akokoľvek sa vzpierajú, hádajú, nadrapujú,
o to sa postará bravúrny Maďar!
Bude, bude, bude, aj napriek tomu bude,
táto krajina bude znova iba naša !
Bude, bude, bude, aj napriek tomu bude
aj Koložvár bude znova maďarské mesto.
Bude, bude, bude, aj napriek tomu bude
mať aj Sabadka znova maďarský názov.
Naša bola tisíc rokov,
ani jednu dedinu im nenecháme !
To je vierovyznaníe každého Maďara:
Bude, bude, bude, aj tak bude
Maďarsko bude znovu veľké a šťastné!
)