Raz mi pradedo hovoril že pásol svine a prišli nemeckí vojaci, potrtkali každú, zbili ženy a na deti pustili psy.
Zavreli ich do stajne a potom onanovali až do vyčerpania svojich zasob.
Neznašám nemcov.
2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
tvoje tajne eroticke fantazie ? 
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Podľa mňa si tvoj pradedo len zmýlil poradie - na svine pustili psy, osúložili ženy a zbili deti.
-
KaptMichal
King
- Príspevky: 1612
- Registrovaný: 26 mar 2009, 17:39
- Bydlisko: Boeing 737-700NG
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Trolling is a art 
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
ja len, ze svine sa od kedy pasu ?
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Moj dedo mi povedal ze pocas druhes svetovej vojny byval u babky ( mal 11 rokov mozno neviem presne ) prisli za nimi nemci a chceli kupit jalovicu dedo hovoril babke nech ju predaju lebo im nieco urobia ale jeho babka nie tak kravu nepredala a hned na druhy den im kravu ukradli
Alebo si este pametam ako mi hovoril ze pocas vojny cez ich dedinu prechadzalo vojsko nemcov a boli tam aj partizani moj dedo s neviem s kim zbadal nemcov a tak utekal do dediny kde to kazdemu povedal samozrejme polka mu neverila a druha polka utiekla tak uz si len mozete domysliet co sa stale
(chvala bohu ze mu jeho rodina verila a prezila )
Alebo si este pametam ako mi hovoril ze pocas vojny cez ich dedinu prechadzalo vojsko nemcov a boli tam aj partizani moj dedo s neviem s kim zbadal nemcov a tak utekal do dediny kde to kazdemu povedal samozrejme polka mu neverila a druha polka utiekla tak uz si len mozete domysliet co sa stale
(chvala bohu ze mu jeho rodina verila a prezila )-
BookEditor
Light Professional
- Príspevky: 811
- Registrovaný: 27 aug 2010, 21:47
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Moja stará mama (r. v. 1938) zažila vojnu ako malé dieťa, napriek tomu si na všetko dobre spomína. Ich dom situovaný v jednej dedinke v južnej časti Slovenska bol jediný na celej asi 1 km dlhej ulici. Dom stál asi uprostred ulice a všade okolo bolo pole. K ich domu viedla prašná cesta. Najbližšie domy stáli na hlavnej ceste, do ktorej ústila táto prašná cesta. V dome žila babka s jej rodičmi a dvomi súrodencami. Ihneď ako počuli lietadlá, utekali z domu po ceste k štrkovisku, kde ich otec pred časom spravil do brehu bunker. Stávalo sa, že v ňom ostali aj niekoľko dní. Často utekali v pyžame. Niekedy už nemali ani zásoby jedla. V bunkri počúvali, ako padajú míny do role a čakali...
Nechcel by som žiť v tej dobe.
//autoeditácia príspevku (04 Dec 2013, 21:01)
Ešte mi napadlo, ako otec spomínal, že jeho babka veľmi vychvaľovala Nemcov, keď u nej prebývali. Vraj boli čistotní a vždy nechali po sebe poriadok. Niektorý člen rodiny (už si nespomínam presne, ale myslím, že môj dedo - otcov otec) sa však s nimi dostal do menšieho konfliktu a chceli ho na mieste zabiť...
Nechcel by som žiť v tej dobe.
//autoeditácia príspevku (04 Dec 2013, 21:01)
Ešte mi napadlo, ako otec spomínal, že jeho babka veľmi vychvaľovala Nemcov, keď u nej prebývali. Vraj boli čistotní a vždy nechali po sebe poriadok. Niektorý člen rodiny (už si nespomínam presne, ale myslím, že môj dedo - otcov otec) sa však s nimi dostal do menšieho konfliktu a chceli ho na mieste zabiť...
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
mne babka rozpravala ze u nich bol akýsi general, ze si u nich spravil kancelariu a plno veci tam po odchode nechal, napriklad dalekohlad ktory este doteraz mam, takisto do steny vyrival hocijake veci (ktore uz bohuzial nenajdem) ..
a na dvore mala babka doteraz asi 3 helmy z ktorých pili sliepky
a na dvore mala babka doteraz asi 3 helmy z ktorých pili sliepky
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
to je skoda dnes by tie helmy velmi pekne spenazila keby ich stale ma a su original... aj bez vnutra
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Len či si babka aj čosi neprimysleli..
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
s tými helmami neviem, ale dalekohlad stale mam 
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
je mozne ho odfotit? rad by som ho videl...
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Zajtra kludne.
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Dedko mi zvykol rozpravat o Tisovi ako v nedelu odsluzil omsu a potom sa prechadzal po meste a obzeral vyklady.
Potom ako z BA islo nakladne auto co sluzilo ako autobus smerom do stupavy tusim a po ceste zbieralo ludi. Ked uz nebolo placu tak dupol na brzdy pred zastavkou aby sa pomestili dalsi
Potom ako z BA islo nakladne auto co sluzilo ako autobus smerom do stupavy tusim a po ceste zbieralo ludi. Ked uz nebolo placu tak dupol na brzdy pred zastavkou aby sa pomestili dalsi
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Kedze sa nam zase blizi SNP a opat sa vynara diskusia o tom, ci to SNP neprecenujeme, ci sa pravda nerelativizuje a ci ti partizani boli hrdinovia alebo kto vlastne boli...tak sa s vami podelim o jednu historku, ktoru som si vypocul asi mesiac dozadu na takom rodinnom stretnuti.
Pradedo ako partizan s XY vyznamenaniami a platny clen socialistickej spolocnosti mal na nejake okruhle vyrocie SNP (20? kolke to bolo vyrocie uz nikto presne nepamata) napisat clanok do Pravdy o tom, ze ako sa vlastne tym partizanom stal. Z Pravdy prisiel fotograf, dedka v uniforme si odfotil s medailami a dedko mal do urciteho terminu poslat do redakcie svoj autenticky pribeh, ktory by tam upravili do novinarskej formy.
Prababka, ked sa jedneho dna vratila vecer domov z prace, tak na stoliku v chodbe nasla list s adresou redakcie. Dedko vraj uz spal. List bol zalepeny, tak ho moja prababka otvorila a skoro ju vykotilo, ked si precitala, co tam dedko popisal.
Pisal tam o tom, ze ked s niekolkymi dalsimi chlapmi z dediny isli do hory, tak ich na lesnej ceste za dedinou prepadlo komando po rusky hovoriacich partizanov. Samopaly mali v momente pri hlavach. A velitel tych partizanov lamanou slovencinou s ruskym prizvukom povedal, ze sa maju pridat k nim a na zaver velmi jasne zdoraznil nieco v style "kto nie je s nami, je proti nam". Prvy chlap z dediny povedal, ze on s nimi nikam nejde, tak ho tam davkou zo samopalu rovno popravili. A takymto sposobom sa moj pradedo pridal k partizanom.
Prababka tento list teda hodila do kosa a napisala kopu vymyslenych blbosti v style ze dedka strasne stvalo ako si fasisti nevazia obycajneho pracujuceho cloveka, ze uprednostnuju len sami seba, ze bola vsade sama nespravodlivost a nepravo. Ze nacisti a kolaboranti len vyuzivali obycajnych ludi, kradli dobytok a vrazdili. A mojho deda, ako presvedceneho komunistu, to velmi stvalo, chcel zit v miery a budovat socialisticku spolocnost, kde si budu vsetci ludia rovni a bude panovat spravodlivost a pravo.
Za dedka to podpisala a na druhy den poslala do redakcie. Dedko o nicom netusil, vsak ako on to napisal, dal do obalky a nachystal do chodby na poslanie. Vsetko bolo v poriadku, nez si dedko o sebe precital clanok v Pravde.
Este dlho to vycital prababke, ze list prepisala a ze preco to urobila, ze vsak chceli pocut pravdu, tak tam aj pravdu napisal... Vtedy to sice bola asi velmi vazna situacia pre nich, ale vraj s odstupom casu a po rokoch, ked toto babka niekomu rozpravala, tak uz to zakoncovala s usmevom na tvary s tym, ze keby ten list vtedy neotvorila, tak by dedko skoncil niekde v Jachymovych baniach a jej deti by miesto vysokych skol skoncili ucnovky.
Pradedo ako partizan s XY vyznamenaniami a platny clen socialistickej spolocnosti mal na nejake okruhle vyrocie SNP (20? kolke to bolo vyrocie uz nikto presne nepamata) napisat clanok do Pravdy o tom, ze ako sa vlastne tym partizanom stal. Z Pravdy prisiel fotograf, dedka v uniforme si odfotil s medailami a dedko mal do urciteho terminu poslat do redakcie svoj autenticky pribeh, ktory by tam upravili do novinarskej formy.
Prababka, ked sa jedneho dna vratila vecer domov z prace, tak na stoliku v chodbe nasla list s adresou redakcie. Dedko vraj uz spal. List bol zalepeny, tak ho moja prababka otvorila a skoro ju vykotilo, ked si precitala, co tam dedko popisal.
Pisal tam o tom, ze ked s niekolkymi dalsimi chlapmi z dediny isli do hory, tak ich na lesnej ceste za dedinou prepadlo komando po rusky hovoriacich partizanov. Samopaly mali v momente pri hlavach. A velitel tych partizanov lamanou slovencinou s ruskym prizvukom povedal, ze sa maju pridat k nim a na zaver velmi jasne zdoraznil nieco v style "kto nie je s nami, je proti nam". Prvy chlap z dediny povedal, ze on s nimi nikam nejde, tak ho tam davkou zo samopalu rovno popravili. A takymto sposobom sa moj pradedo pridal k partizanom.
Prababka tento list teda hodila do kosa a napisala kopu vymyslenych blbosti v style ze dedka strasne stvalo ako si fasisti nevazia obycajneho pracujuceho cloveka, ze uprednostnuju len sami seba, ze bola vsade sama nespravodlivost a nepravo. Ze nacisti a kolaboranti len vyuzivali obycajnych ludi, kradli dobytok a vrazdili. A mojho deda, ako presvedceneho komunistu, to velmi stvalo, chcel zit v miery a budovat socialisticku spolocnost, kde si budu vsetci ludia rovni a bude panovat spravodlivost a pravo.
Za dedka to podpisala a na druhy den poslala do redakcie. Dedko o nicom netusil, vsak ako on to napisal, dal do obalky a nachystal do chodby na poslanie. Vsetko bolo v poriadku, nez si dedko o sebe precital clanok v Pravde.
Este dlho to vycital prababke, ze list prepisala a ze preco to urobila, ze vsak chceli pocut pravdu, tak tam aj pravdu napisal... Vtedy to sice bola asi velmi vazna situacia pre nich, ale vraj s odstupom casu a po rokoch, ked toto babka niekomu rozpravala, tak uz to zakoncovala s usmevom na tvary s tym, ze keby ten list vtedy neotvorila, tak by dedko skoncil niekde v Jachymovych baniach a jej deti by miesto vysokych skol skoncili ucnovky.
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Moja prababka (zomrela vo veku tusim 91 rokov pred par mesiacmi) mi zvykla ako malemu rozpravat co sa dialo. Pocas vojny sa chodievala starat v Nitre pod Zoborom o jedno dieta z bohatsej rodiny. Ako tam raz sla, tak pri terajsich kasarniach hore smer Zobor, zacalo bombardovanie Nitry. Starsi pan co siel za nou po chodniku jej pomohol skryt sa v jarku pri ceste a tam preckali. Ked vsak prisla k domu tej rodiny, tak videla len polovicu domu v troskach s tym ze to neprezil nikto. Mala stastie o par minut, ze sa v tom dome nenachadzala aj ona. Este samozrejme historky o nemcoch a rusoch a v tom ako odlisne sa spravali.
Pradedko bol inak paragan, neviem presne kde vsak bojoval, ale mal aj vyznamenania. Vojnu prezil, avsak 3 roky po vojne zomrel na prasknuty zaludocny vred. Prababka mi vysvetlovala, ze to bolo sposobene ze v casoch velkeho hladu jedavali aj srot pre prasce a ani na tom nebol psychicky dobre. Nevedel spavat, mal nocne mory, obcas mal stavy, kedy nic nevnimal a citil sa dezorientovany.
Pradedko bol inak paragan, neviem presne kde vsak bojoval, ale mal aj vyznamenania. Vojnu prezil, avsak 3 roky po vojne zomrel na prasknuty zaludocny vred. Prababka mi vysvetlovala, ze to bolo sposobene ze v casoch velkeho hladu jedavali aj srot pre prasce a ani na tom nebol psychicky dobre. Nevedel spavat, mal nocne mory, obcas mal stavy, kedy nic nevnimal a citil sa dezorientovany.
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Z rozprávania svojho otca som pochytil niečo z otcovej strany, tak u jeho dedka (Vieska nad Žitavou) si za vojny nemci v jeho dome spravili niečo ako štáb, kde mali vysielačku a podobne, no a počas ich pobytu sa museli s celou rodinou presťahovať do pivnice, taže to bolo docela ťažké nažívanie, potom ešte spomínal, že pri postupe ruských vojsk mali nemci naponáhlo a nechali tam nejaké veci a jeho otec (vtedy malý chlapec) si na seba nasadil nejaké nemecké sluchadlá čo tam mali od toho rádia a keď k nim prišli rusy, tak ho chceli zastreliť, lebo si mysleli, že je nemec (ale nakoniec to dobre dopadlo), potom ešte spomínal, že raz pri hraní na povale našli nemecký revolver, ale čo sa s ním stalo to už vraj nikto nevie (dnes by mal asi celkom slušnú hodnotu).
Potom zasa z rozprávania pradeda čo tiež rozprával môjmu otcovi je jedna príhoda, že počas asi povstania, to neviem vytiahli nemci môjho pradeda spolu s inými mužmi na odstrel, no a keď ho mali už zastreliť, tak ho spoznal jeden nemec a povedal, že toho nie, lebo to je ich krčmár, takže vraj to ho zachránilo od istej smrti...
No a posledné rozprávanie je od deda z maminej strany, ten si toho preskákal docela dosť, až sa to človeku nechce veriť. Počas povstania sa ako 17 ročný pridal k partizánom,počas toho mu zastrelili jeho staršieho brata tiež partizána pri Trstenej (je tam pochovaný v masovom hrobe), počas toho postupovali v horách od Strečna cez Martin, Velku Fatru smerom na BB, dedo potom vraj vyfasoval samopal a ešte dvoch pomocníkov, boli to ruské zbrane, takže fasovali od rusov, v tej skupine mali nejakého ruského vojaka, ktorý ich učil strielať, alebo boli na nejakom krátkom vyýcviku, už si nepamätám, no a spomínal aj nejaké prestrelky, že pri nejakej dedine pred Donovalmi skosili možno 10 nemcov, ako mu gulky svišťali okolo hlavy a podobné veci, potom ako skončil s prestrelenou rukou v nemocnici a takto potom ošetrený cestoval naspäť do Strečna, kde ho po potlačení povstania chytili a po výsluchu poslali na transport do Saxenhausenu, spomínal cestu tam, ako aj čo sa dialo v samotnom lágry, čo tam jedli a čo robili, ako napr. kopali zákopy po Berlíne počas bombardovania a podobne, taktež spomínal pochod smrti, keď ich hnali nemci na západ aby sa vyhli ruskému zajatiu, a šli naproti americkej armáde, aj to ako sa mu cez noc podarilo ujsť, lebo na konci v podstate nemci už aj sami utekali, no a aj cestu naspäť a jeho zážiky s toho ako niektorý mreli len z toho, že sa po niekoľkých mesiacoch v koncentráku konečne do síta najedli.
Je toho strašne veľa, čo všetko porozprával, ale už si z toho moc nepamätám...
Potom zasa z rozprávania pradeda čo tiež rozprával môjmu otcovi je jedna príhoda, že počas asi povstania, to neviem vytiahli nemci môjho pradeda spolu s inými mužmi na odstrel, no a keď ho mali už zastreliť, tak ho spoznal jeden nemec a povedal, že toho nie, lebo to je ich krčmár, takže vraj to ho zachránilo od istej smrti...
No a posledné rozprávanie je od deda z maminej strany, ten si toho preskákal docela dosť, až sa to človeku nechce veriť. Počas povstania sa ako 17 ročný pridal k partizánom,počas toho mu zastrelili jeho staršieho brata tiež partizána pri Trstenej (je tam pochovaný v masovom hrobe), počas toho postupovali v horách od Strečna cez Martin, Velku Fatru smerom na BB, dedo potom vraj vyfasoval samopal a ešte dvoch pomocníkov, boli to ruské zbrane, takže fasovali od rusov, v tej skupine mali nejakého ruského vojaka, ktorý ich učil strielať, alebo boli na nejakom krátkom vyýcviku, už si nepamätám, no a spomínal aj nejaké prestrelky, že pri nejakej dedine pred Donovalmi skosili možno 10 nemcov, ako mu gulky svišťali okolo hlavy a podobné veci, potom ako skončil s prestrelenou rukou v nemocnici a takto potom ošetrený cestoval naspäť do Strečna, kde ho po potlačení povstania chytili a po výsluchu poslali na transport do Saxenhausenu, spomínal cestu tam, ako aj čo sa dialo v samotnom lágry, čo tam jedli a čo robili, ako napr. kopali zákopy po Berlíne počas bombardovania a podobne, taktež spomínal pochod smrti, keď ich hnali nemci na západ aby sa vyhli ruskému zajatiu, a šli naproti americkej armáde, aj to ako sa mu cez noc podarilo ujsť, lebo na konci v podstate nemci už aj sami utekali, no a aj cestu naspäť a jeho zážiky s toho ako niektorý mreli len z toho, že sa po niekoľkých mesiacoch v koncentráku konečne do síta najedli.
Je toho strašne veľa, čo všetko porozprával, ale už si z toho moc nepamätám...
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Skrátka a bez zaťažovania vás rodinnými sračkami, riešil som dnes konečne po viac ako 25 rokoch pozostalosť po babke a dostal som sa k novému príbehu z vojny. Na fotke je moja nebohá babka (to malé dievča) spolu s adoptívnou mamou mojej prababky. Prababka pracovala v zbrojovke, tak sa zatiaľ o babku starala na vidieku adoptívna "praprababka". Ak si všimnete na fotke, tak babka má riadne veľké brušiško, že sa ani pomaly nezmestí do tých šiat. Vraj to bolo preto, lebo keď sa zobudila, tak prvé čo povedala, bolo: "a čo budeme dnes papkať". A keď sa jej niekto pýtal, čo mali na obed, tak povedala: "Húseničku." No jedli často husacinu, lebo adoptívna "praprababka" chovala rôzne domáce zvieratá. Vtedy to na vidieku bolo bežné. Keď sa vojna blížila ku koncu, tak sa množili útoky Nemcov na civilistov. Jedného dňa sa rozhučali sirény. Ľudia v dedine sa utekali schovať do rôznych domáckych krytov, do lesa za dedinu alebo kto nestihol, tak zostal aj v dome. Nemecký Messerschmitt vtedy pálil hlavanehlava do domov a utekajúcich ľudí. Obyčajných vidieckych civilistov. Keď sa adoptívna "praprababka" aj s babkou vrátila domov, tak na dvore našla komplet celý kŕdel husí postrielaných. Zavolala ďalšie ženy z dediny a išli to hneď pitvať a mäso sa rozdalo ľuďom z celej dediny. Potom im zase na oplátku ľudia nosili cukor, múku, masť a pod., čo proste mali. Vtedy si takto ľudia vedeli pomôcť.
- Prílohy
-
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Na RTVS teraz dávajú dokument "moje povstanie 1 a 2". Ide o krátke filmy, ktoré zobrazujú rôzne historky úplne obyčajných ľudí, ktorí sa nejako zapojili do SNP. Inak sranda, že časť z nich po vojne emigrovala do USA, Rakúska, Izraelu a podobne...ani ani jeden nešiel žiť do Ruska.
Nájdete to na www.mojepovstanie.sk Sú tam aj ďalšie príbehy, ktoré ale nesfilmovali.
Nájdete to na www.mojepovstanie.sk Sú tam aj ďalšie príbehy, ktoré ale nesfilmovali.
Re: 2.svetová vojna - rozprávala stará mama...
Moja mama mi hovorila, ze nemci boli slusni, nikdy si nic nezobrali, neukradli, vzdy zdravili. Ked isiel front tak napr. byvali s nimi, ale respektovali ich. Ked presiel front a s nim rusi, to bolo zevraj hroza, nabehol do domu rus a hladali zeny, mama bola skovana aj so svojou mamou pod postelou a rusi behali po dome a chceli zeny, nasli jednu co maahala na dvore a tu aj znasilnili, potom mala dieta. Na druhu stranu, na ulici byvali aj zidia, nabehli nemci a zobrali toho kto bol doma, moja krsna bola zidovka a vtedy bola v skole, vratila sa zo skoly a rodicia neboli uz doma, zobralo ich gestapo, ale ju nechali tak.