beardie napísal:podla akeho kluca si vyberas comu veris a comu nie?
Podľa svojho presvedčenia a vlastného rozumu, tak ako hocijaký inteligentný človek. Kvôli tomu, že som kresťan predsa nebudem naivne veriť všetkému, čo cirkev prezentuje za správne. Bolo tu spomenuté otrokárstvo - nepovažujem ho za správne, nemanželský sex je hriech - to si vôbec nemyslím a takto by som mohol vymenovať kopec vecí, s ktorými nesúhlasím. Neexistuje žiadny správny kľúč, podľa čoho si vyberať, záleží to od človeka. Čo je pre mňa ešte v pohode, môže byť pre niekoho pre niekoho už neprijateľné. Ja osobne celkovo inštitút cirkvi moc neschvaľujem, nesúhlasím s ich názormi, ktorými sa prezentujú na verejnosti. Avšak neodsudzujem všetkých kňazov a všetkých ľudí, ktorý sa aktívne podieľajú na fungovaní cirkvi. To je ako keby chcem odsúdiť celú spoločnosť na základe ľudí ako bol Lenin, Hitler, prípadne by som posudzoval spoločnosť iba na základe sebranky, ktorá to tu rozvracia, kradne, klame, vraždí...
hughito napísal:Ja si to myslím tiež, ale čo by si povedal tým veriacim, ktorí si myslia opak? A snažia sa dodať náboženstvu punc vedeckosti, aby mu dodali legitimitu?
Povedal by som im to isté, čo som napísal tu vám... a to, že nemôžu náboženstvo vydávať za nejaký "vedný odbor", ktorý opisuje vznik sveta, ktorý objasňuje posmrtný život, ktorý sa ti snaží nanútiť, že nás má ktosi pod kontrolou a podobne

. Náboženstvo nie je nič viac, než životná filozofia a spoločenstvo ľudí, ktorý by plus/mínus mali zastávať aspoň čo sa morálky týka podobné názory. A tu by som sa rád zastavil na chvíľu...
Ja, tak isto ako kopec kresťanov, som sa stal kresťanom nie zo svojej vôle, ale z vôle mojich rodičov, tým, že ma dali pokrstiť. Zo začiatku ako decko som sa nad tým príliš nezamýšľal, doma mi nikto, nikdy netlačil nejaké fanatické názory do hlavy, nenútili ma modliť sa, nenútili ma chodiť do kostola. Potom prišlo prvé sväté prijímanie, to má decko cca 10 rokov, nerozmýšľaš hlbšie nad tým, že čo je to vlastne prijímanie, aký má význam a podobne. Berieš to iba ako nejaký ceremoniál, kde sa stretnete s kamošmi, chalani v oblečíkoch, baby v šatočkách... Rodičia sú hrdí, že tam tak stojíš s tou sviečkou... No ako decku ti vôbec nedochádza, čoho si súčasťou. Pre mňa bol kostol vždy najmä o priteľoch, po tom, ako sme mali prijímanie nás kopec chalanov zostalo miništrovať. Boli sme nejaký 10 asi z celej dediny, sopliaci a aj starší chalani. Vždy pred omšou sa robili kraviny, kecali sme, bavili sa... aj cez omšu, vôbec to nebolo nudné a už vôbec ma nemusel nikto nútiť do toho. Bola to hra, stretávali sme sa tam s kamošmi, farár s nami zvykol vykecávať o hocičom, brával nás na výlety, organizoval opekačky, proste celé to bolo veľmi ľudské, komunita kamošov by som to nazval. Časom však nášho farára preložili preč a nahradil ho iný, aj ten bol fajn, no už to nebolo ono, už bol trošku striktnejší, nebolo to už také slobodné. Povedzme, že to bolo vo veku, keď mi začalo ťahať na 14 - 15, mladý chalan si už začína uvedomovať veci, počúva ľudí okolo seba, aké bludy dokážu vypustiť z úst, všíma si akí ľudia chodia do kostola, začneš vnímať obsah kázní... No a vtedy nastal taký zvrat. Prestalo ma to baviť, počúvať tie nezmysly, človek si nemohol povedať vlastný názor, ak bol iný, než ten "správny". A tak postupom času som prestal chodiť do kostola úplne... Iba občas som zašiel na Studničku, čo je taký pekný kostolík v lese neďaleko odo mňa. Toho času tam slúžil omše veľmi inteligentný kňaz, skutočný človek, ktorý vedel, čo ako v živote funguje a nemal také bežné kázne o ničom... hovoril k podstate veci, o bežných problémoch spoločnosti. Ale nie optikou veriaceho fanatika, optikou bežného človeka. Často riešil problémy vo vzťahoch, priateľstve, pracovné problémy, rodinné problémy... skrátka bežné veci. Pre niekoho, kto nezažil dobrú kázeň je ťažké popísať, aké to môže byť prínosné v živote. Často mi otvoril oči, najmä čo sa rodiny týka, s ktorou som si v puberte vôbec nerozumel. Veľmi nadnesene je možné povedať, že dobrý kňaz je taký mentor alebo guru, keď má dostatok skúseností v živote, tak častokrát vie človeku otvoriť oči. Napríklad nikdy som nezažil, že by nejak nebádal ľudí k tomu, aby sa utiekali k Bohu... práve naopak, snažil sa im vysvetliť, že každý má život vo svojich rukách a záleží len na ňom, ako s ním naloží. Potom sa stalo neviem čo a preložili ho preč... od toho momentu pre mňa kostol zomrel a chodím ku kostolu len v čase, keď som tam sám a môžem si pokecať sám so sebou, alebo sa len tak poprechádzať pri nejakej kaplnke v prírode, trošku poobdivovať architektúru a to je asi tak všetko. Na omše nechodím, spovedať sa nechodím, nevidím v tom nejaký zmysel, na prijímanie nechodím... nechodím sa modliť nejaké naučené somariny. Nesledujem aktivity cirkvi, ani jej kauzy a nechcem patriť pod jednu strechu s tými, ktorý robia kresťanstvu hanbu. Čo však obdivujem je kristov život, jeho prístup a odhodlanie v živote... a aj keď mal hovno (z pohľadu majetku), tak je to jedna z najväčších osobností ľudstva. Takisto obdivujem každého inteligentného kňaza, ktorý nerozpráva od veci, ale rozpráva o skutočných problémoch a radostiach bežného ľudského života a dokáže ti poradiť, ktorou cestou sa vybrať, keď budeš stáť na križovatke. Rovnako tak obdivujem hocijakého iného človeka, ktorý má čo povedať, ktorý má zdravý pohľad na život... a je mi úplne jedno, či je kresťan, budhista, hinduista, moslim... ateista.
Tak ako ja, je kopec mladých kresťanov, ktorí nesúhlasia s tým, akou formou sa robia omše, akou formou sa propaguje kresťanstvo, že sa omieľajú tie isté hlúposti dokola, že nám chcú diktovať čo je dobré a čo nie ľudia, ktorý majú sami kopec špiny za nechtami. Nepáči sa to mne a nepáči sa to mnohým iným... v tomto štádiu s tým veľa robiť nevieme. Cirkev je prísna a nejaká reforma... leda tak vo sne. No ja verím, že toto raz umrie, ten starý škaredý dinosaurus, ktorý prežíva nejakým zázrakom ešte od stredoveku a celý ten koncept sa zmení. Ľudia sa prestanú upínať na nezmysly, otvoria oči... začnú si vyberať, čomu veriť a čomu nie, bez strachu, že slobodný názor je nejaký hriech.
zeky napísal:Sorry, väčšiu blbosť som ešte nepočul. Objasňovanie fungovania prírodných zákonov a vysvetlovanie toho ako veci fungujú = škatulkovanie?
Zeky ty vole

šak veda je iba o škatuľkovaní. Presne popísať nejaký jav, vymedziť hranice, podmienky... zákonitosti, prečo je to tak. Veda je exaktná, veľmi konkrétna... určite nie všeobecná a nekonkrétna. A ja jej to nemám za zlé, keď chceš vysvetliť konkrétny jav, musíš ho zadefinovať nejako, určiť podmienky, atď... je to normálne a potrebné, pre vedu, pre rozvoj. Ale z pohľadu kvality zážitku je veda nepotrebná, jedine na toto som sa snažil poukázať. Skrátka neťahať vedu do analyzovania náboženstva a rovnako tak neťahať bibliu do labáku na výskum štiepenia uránu

. Sú to dva nezlučiteľné svety. Toto by mali pochopiť ako veriaci, tak aj ateisti, ktorý poukazujú na nezmyselnosť vierovyznania na základe nepodložených vecí. Kto chce, nech začne pitvať náboženstvo z hľadiska psychológie... to význam má a dosť zásadný

.