Fglx napísal: 18 nov 2024, 22:00
Furt? Ja som to prečítal , pomerne blízko doby, keď to vyšlo a hype bol najväčší. Popravde, uz si ani nepamätám o čom to bolo.
Kedze sme to v Klube mali nedavno docitane, pozliepali sme si skladacku co to vlastne bolo a chcelo byt. A ak si to nepamatas, asi si o nic neprisiel.
Cez Vianoce sme mali Then She Vanishes od Clair Douglas. Anglicke krimi, ktore neurazi. No z domaceho prostredia mi bola sympatickejsia Pine od Francine Toon. Tam je ku krimi este aj mystery a hlavne je to v Skotsku.
Seriu Strike, ktoru pise J. K. Rowling som spoznal len kvoli sutazi na Martinuse a tu pozeravam celkom rad.
Děti vzpomínek - Adrian Tchaikovsky – Posledná časť trilógie Deti času. Je to dobrá scifi kniha, ale biedne zakončenie trilógie Deti času.
Prečo je to dobrá kniha - zaujímavé nápady, trochu filozofovia a pútavo napísané. Hlavná postava nie je človek. Pohráva sa s tým, čo je inteligencia, predstavuje havrany, ktorý sú samo o sebe inteligentné len ako lepši papagáj, ale spolu vykazujú symptómy inteligencie, pričom vždy jeden vták analyzuje a druhý dedukuje. Do tohto príbehu prenikli aj prvky rozprávok a odkazy na iné literálne diela. Objavuje sa tu aj nejaké mystérium a záhady, ktoré sú dobre vysvetlené, vlastne záver bol veľmi uspokojujúci.
Prečo je to slabé pokračovanie Deti času – predchádzajúce knihy riešili celé civilizácie a ich vývin po tisíce rokov, no tu máme len jednu kolóniu, tvorenú malým mestečkom a pár farmami, pričom na nej na koniec ani nezáležalo. Divne sa skáče v časových líniách, pričom v oboch sú tie isté postavy (takže by si to mali pamätať, v minulých knihách bolo tiež viac časových línii, ale v každej iné postavy). Proste tomu chýba tá veľkoleposť a epickosť prechádzajúcich kníh.
Od autora si určite ešte niečo prečítam, séria Architekti světů má tiež vynikajúce hodnotenia.
Evan Currie - Odyssey One Do temnoty - Počúvané ako audiokniha. Military scifi, také, že mi od neho začali rásť chlpy na hrudi. Značnú časť knihy tvoria podrobné opisy toho ako guľky trhajú hmyzie telá mimozemšťanov na kusy.
V deji ide o to, že kapitán Oddyssey pri prvej medzihviezdnej ceste zachytia núdzový signál, tak sa ho rozhodne nasledovať a zachráni mimozemšťanku, ktorá je človek, jej jazyk rozlúštia za 6 hodín, následne narazia na hmizoidných mimozemšťanov, čo genocídujú ľudských mimozemšťanov. Tak sa im kapitán Oddyssey rozhodne pomôcť a tak prichádzajú na rad vesmírne torpéda, stíhačky a mohutné útočné pušky pechoty. Proste poriadne adrenalínová jazda.
Pri niektorých častiach, ako fanúšik hard scifi, som si len ťažko povzdychol, keď veci, ktoré zvládli za chvíľku, by v hard scifi riešili pol knihy, napríklad mimozemský jazyk. Podobne zatiaľ čo tu trosky nepriateľskej mimozemskej lode obišli, v hard scifi by ho pozbierali pinzetami a rozobrali na atómy. Ale povedal som, že keď som to odpustil Star Gate, tak to odpustím aj tejto audioknihe.
Odyssey One je dobra seria, prave dokoncujem citanie druhej knihy. Military sci-fi presne podla mojho gusta, ziadne filozofovanie ani monarchicke dynastie. V texte su zakomponovane aj vysvetlenia ako funguju dane technologie, na fyzikalnych principoch, zaujimave.
Střepy země - Adrian Tchaikovsky – Space opera na 5/5 hviezdičiek s prvkami kozmického hororu. Na prvých stránkach na vás kniha vyvalí plno pojmov a mien, čo pôsobí chaoticky, ale postupne človek zisťuje o čo sa jedná. Na tejto knihe je parádne budovanie sveta, nebál by som sa povedať, že je to na úrovni Hyperionu, ale tento svet na mňa pôsobil, že je skutočne veľký, rozmanitý (a to jeho polku nepoznáme, lebo ho má pod palcom Hegemónia – iná ako v Hyperione). Je tu niekoľko mimozemských rás, spoznávame politické frakcie (ale len zvonku, nie je to hlavná téma), ale aj zločinecké prostredie, rôzne kulty a frakcie (niečo ako prirodzené ľudstvo na prvom mieste). Postavy majú svoje kultúrne pozadie, ktoré ich ovplyvňuje a mimozemšťania, nie sú len ľudia. Tá kniha je nabitá svetom, akciou, postavami a bez hluchých miest. Na nete som videl recenzie, kde ju prirovnávali ku Epanzii, Mass Efektu a ja zas ku Hyperionu.
K deju: Pred päťdesiatimi rokmi vrcholia napätie medzi ľuďmi a Partenon (zjednodušene poviem, že je to frakcia žien, ktoré sa rozmnožujú „klonovaním“ svojej zakladateľky, disponuju obrovskou vojenskou silou – Anjeli, čo rozdávajú kopance do zubov). No vtedy sa objavia Architekti – bytosti veľkosti mesiaca, ktorý manipuláciou s gravitačnou silou začali tvoriť z planét abstraktné umenie, jeden priletel k Zemi, odhodil Mesiac a okúpali zemskú kôru do tvaru pripomínajúci kvet, najsilnejšie ľudské zbrane boli pre nich len otravné muchy. Nakoniec sa im vďaka programu mediátorov podarilo ukázať, že tu sú vnímajúce bytosti a odišli. Jeden s tých mediátorov je hlavná postava, vďaka úpravám, ktoré postúpil dokáže aj vnímať nepriestor (dačo ako hyperpristor) a robiť v ňom navigátora, za čo by sa ho chcelo mnoho subjektov zmocniť. A nepristor spôsobuje bežným neupraveným ľudom šialenstvo. Pôsobí na lodi, ktorá si zarába prepravou tovaru a tým, že vyťahuje vraky lodí, ktoré sa stratili. A potom zas začne mela. (To som opísal len prvé dve kapitoly.)
Od Adriana Tchaikovskeho som už čítal štyri knihy. Pri tejto bol opäť vo svojom živle (silná ženská frakcia, plno mimozemšťanov je hmizoidných a divných). Jeden druh zas rozprával veľmi opisne a divadelne, čo sa mi veľmi páčilo. Ďalší druh zas bol extrémne obradný a otitulovaný. Táto kniha sa tiež vyznačuje používaním mien a veľkého množstva titulov (myrmidonka-vykonavatelka Solace, Nevýslovný Aklu Břit a Hák – gangster, čo nechával sťahovať previnilcov z kože). Takže to bolo zaujímavé aj laterálne a autor sa vyhral zo slovami.
Ku záporom patrí opakovanie jednej rámcovej situácie asi trikrát, ale tým trpia všetky knihy Adriana Tchaikovskeho, ktoré som čítal.
Oči prázdnoty - Adrian Tchaikovsky - Parádne pokračovanie knihy Střepy země, priame pokračovanie deja. Zas super akcia, zaujímavé zvraty, hlavne na začiatku. Tu sa už tak veľmi neskáče medzi planétami, ale sme viac menej na troch lokáciách. Priestor dostali hlavne iné postavy, ako v prvej knihe, hlavne právnička Kris a agent Murdy. Je ti viac politiky, mocenských konšpirácií a treníc. Všemocný Aklu Brit a Hák je stále najviac badass ustrica/mušla v SciFi, hoci to mal len jednu kapitolu.
Mal som pocit, že už to nie je tak úderné ako prvý diel, ale to je skôr tým, že ide o druhý diel.
Taktiež mi prišilo, že prvá tretina mala slabšie tempo.
Duna - Služebnický džihád (Kevin J. Anderson , Brian Herbert) - Za mna tak 2.5/5, kniha nicim neurazi, ale ani nenatchne. Pride mi, ze polka knihy bola pisana vyslovene nasilu, lena by vyvstlili veci v prveky prvej Duny. Necakal som vela ale aj tak sklamanie. Lebo po tejto knihe posobi svet Duny vyslovene hlupo.
Zhrniem to asi takto - mysliace stroje, proti ktorym bol dzihad sa vyzivali v efektivite a ucelnosti, ale sucasne mali ludi ako otrokov na pracu a stavbu palacov.
Tisice rokov ludia nevymysleli nic, potom prisiel pan Holcman a za 3 roky vymyslel vsteko, to co pozane z Duny 1 (stity, suspenzory,...) a dalsich 10 000 rokov nikto nevymslel nic nove.
To iste na Arakise, mame jedneho cloveka co sa zrazu naucil jazdit na cervovi, objavil silu korenia a polozil zaklady Fremenov.
Su tu zarodky Bene-geserit, ale moc za zmienku nestoji.
Legia: Amanda - Kristýna Sněgoňová - Pocuvane ako audiokniha. Tato kniha sa nehra na velkolepe dielo, no postavy tam posobia rozumnejsie (neratam Gerasima) a komplexnejsie ako vo vysie spominanej Dune a pritom je to "Futurama s postavami z Brna", proste akcna jazda plna nekorekneho humoru, bizardnosti a komplikacii. Ale cely cas som sa uchechtaval.
ELPIS – Roland Oravský – Toto Slovenske sci-fi je viac kriminálka ako sci-fi, ale to mi po pár kapitolách prestalo vadiť. V knihe ide o vyšetrovanie pokusu o atentát miláčika davu, filantropa a geniálneho vedca, ktorý sa chystal oznámiť novinku s transplantáciou mysle a tým zabezpečil ľudom večný život.
Prvé dve kapitoly na mňa pôsobili tak priemerne, myslel som si, že tu máme ďalšieho obdivovateľa „Elona Maska z budúcnosti“. Ale potom sa začnú objavovať ďalšie skutočnosti a nie všetko je tak ako sa zdá. Autor dokázal celý čas dávkovať malé kúsky nezrovnalostí vo veciach, ktoré ma nútili rozmýšľať nad teóriami o tom, kto ten zločin spáchal, kto mal motivácie a prečo niektoré veci nesedia (už samotný zápletka nabáda na to aby nebolo všetko tak ako vyzerá). To musím tejto knihe uznať, vedela ako dávkovať záhady a zvraty a hlavne napätie. Dokonca som mal pri čítaní niektorých vecí pocit ako keby sledujem Akty X, proste človek tuší, že je za tým niečo viac a chce vedieť čo.
Ako fanúšik hard scifi som dúfal vo viac medicínskych popisov, síce sa táto kniha tak označuje, ale to skôr tým, že tu nie sú teleporty a hyperpohon.
Potom ked docitas napis, som zvedavi ci si mal aj ty dve podozrenia, jedno som mal od zaciatku knihy, to sa ciastocne potvrdilo, druhe od polky, no to sa nepotvrdilo.
Inac aj ja som bol prekvapeny ake je to dobre.
Ja som od zaciatku podozrieval Anastacia Kimairikosa, ale inak ako to dopadlo. Skor som myslel, ze je skopirovane vedomie Armitu (lebo podla popsu jeho transplatnacie by to slo a bolo to vykonane este pred jeho pricodom na Elpis). No sucasne som predpokladal, ze Armita stale zije.
Od polky knihy som pracoval s teoriou, ze Kimairikos je Armita, ale preneseny z buducnosti aby zastavil atentat sam na seba tiez z buducnosti, ta rovnica presvedcila aj mna.
Bolo mi jasne, ze Eva je do toho zapletena, ale myslel som, ze nie z vlastnej vole a nebol to jej plan.
Vládci nestvůrnosti - Adrian Tchaikovsky – Tretia a posledná kniha zo série Architekti svetov. Znova táto séria si drží úroveň, je to rýchle, akčné stále sa niečo deje a stále dokáže prekvapiť. Vrátil sa nepriestor a jeho kozmický horor a des.
V prvej tretine knihy som si síce hovoril, že toto sa predsa nemôže diať, že to takto nemôže dopadnúť... ale postavy si proste idú podľa seba a na môj názor kašlú. Táto tretina priniesla nečakané politické spojenectvá aj nepriateľstvá. Tu žiaľ prídu o „život“ dve postavy, ktoré mi budú chýbať.
V strede sa rieši spôsob ako v nepristore zaútočiť na architektov, s čím Irdis nesúhlasí, lebo vie, že sú to len otroci. No veci sa dajú do pohybu napriek jeho námietkam.
Ďalšia časť knihy je zmes boja s architektmi (veľký priestor dostala Oli) a pobytom v nepriestore, tu dostal priestor aj Irdis aj Solace, to bolo až romantické.
Tento záver poskytuje uspokojivé vysvetlenia. A posledné tri strany (ako je u Tchaikovskeho zvykom) sú doslova pohladenie na duši.
Keď to zhrniem celá séria Architekti svetov bola skvelá, oplatí sa prečítať, je to rýchle, akčné, občas desivé, perfektné postavy s vlastnými motiváciami a kultúrou, úžasne vybudovaný svet a mimozemšťania – ktorí nie sú len ľudia (Tchaikovsky miluje, keď nemajú postavy kostru vnútri tela).
Musím povedať, že stále to bolo The Expanse skrížené s Mass Efektom a knihy si držia úroveň.
No mám aj záporné bodíky – a to, že na začiatku druhej a tretej knihy sa venuje veľa stránok zhrnutiu a vysvetľovaniu, toho, čo sa stalo v predošlej knihe.
Odhalený vesmír - Alastair Reynolds – Čítal som obe knihy, lebo ide o jeden súvislý príbeh. Ide o hard sci-fi space operu.
Na začiatku sledujeme dejove linie ľudí : Voljovová troch (technička na medzihviezdnej lodi Nostalgia nekonečna, kde jej kapitán je napadnutý kybernetickým vírusom a zverený technik zošalie), Kuriová (nájomná vrahinňa) a Dan Sylveste (momentálne archeológ, ktorý skúma pozostatky civilizácie na inej planéte, tie vyzerajú, že ich v ich staroveku niečo zahubilo, ale súčasne majú vedomosti o blízkom vesmíre, ktoré by nemali mať). Autor pracoval ako astronóm, takže lode dodržiavajú fyzikálne zákony a relativitu vrámci možností.
Kniha dostala meno podľa zahalených častí vesmíru, kde je časopriestor skrútený tak, že v ich okolí gravitačné sily rozhrkajú všetko, čo sa k nim priblíži. Podľa indícii tieto kusy vesmíru vybudovala vyspelá civilizácia aby sa v nich spolu zo svojimi najväčšími pokladmi ukryla. A práve Dan Sylveste sa k jednému po mnohých rokoch priblížil a vyviazol živý, no jeho kolegovia nemali také štáte. Po tomto fiasku odchádza do inej slnečnej sústavy robiť vykopávky. V tomto vesmíre ľudia nestretli mimozemšťanov, ale sa nimi stali, najviac sa od ľudí líšia posádky medzihviezdnych lodí. A sem tam sa nájde nejaký civilizácia, ktorá bol vyhubená vo svojej dobe železnej.
Kniha má zaujímavé premisy a rozuzlenie. Ale je to taká Hra o tróny, kde hlavnú úlohu hrajú ľsti, predvídanie nepriateľa a jeho prelstenie. Hlavne v druhej knihe, kde sa všetky postavy stretnú na Nostalgii nekonečna, to je každý proti každému.
Na konci je vysvetlenie Fermiho paradoxu, ale nie je to až také úderné. Na tejto knihe boli najlepšie asi morálne šedé postavy a uveriteľný vesmír.
My jsme legie (My jsme Bob) – Dennis E. Taylor – Táto kniha je o Bobovi, programátorovi z dnešnej doby, ktorého v prvej kapitole zrazí auto a zomrie. Na šťastie alebo smolu pár dní pred tým zbohatol a tak si hlavu po smrti nechal zamraziť. Tak sa jeho vedomie prebudí v počítači o sto rokov vo svete, ktorí ovládajú kresťanskí fundamentalisti a už nie je považovaný za človeka, alebo len za replikanta – majetok vlády. A je prinútený pilotovať vesmírnu sondu, aby objavil nové planéty vhodné na kolonizáciu. Ako človek, ktorý miloval Star Trek si to nesmierne užíva. Medzitým prebehne na Zemi jadrová vojna. Bob ako správna Von Noimanova sonda začne vyrábať svoje kópie, ktoré objavujú ďalšie hviezdne sústavy, riešia nové problémy, objavy a vyrábajú ďalšie svoje kópie.
Kniha sa dobre číta, kapitoly nie sú moc dlhé, takže dej odsýpa. Je to ľahké a zábavné sci-fi čítanie, ktoré rieši veľa tém, lebo je tu veľa Bobov. Kniha je plná vtipného sarkazmu a stále sa niečo deje, takže neobsahuje hluché miesta. Dej sa po úvode točí okolo troch hlavných línii. A aj napriek exponenciálnemu klonovaniu Bobov som sa v nich nestrácal. A postavy, ktoré nie sú Bob sú fajn. Z tejto knihy by mali radosť priaznivci Denikena, aj kde naopak.
Ku negatívam musím povedať, že hoci kniha načne veľa tém, vždy len kĺzal po povrchu (čo mi vadí, lebo som čítal knihy, kde sa im venujú oveľa podrobnejšie) a tiež vtesnia humoru vychádza z popkultúrnych referencií.
Protože je nás mnoho - Dennis E. Taylor – V tejto knihe riešia Bobovia odsun ľudí z umierajúcej Zeme, zakladanie kolónií. Ale aj to, že jeden z Bobov sa stal nedopatrením veľkým vesmírnym bohom pre primitívny národ mimozemšťanov a rieši všetky problémy s tým spojené. Taktiež sa tu narazí na rasu Druhých, ktorý ostatné sústavy rozberajú na suroviny a z ich obyvateľov majú potravu.
Moje hodnotenie z prechádzajúcej knihy zostáva, je to proste priame pokračovanie deja. Čo ma ale mrzí, že táto kniha nemá žiadne ukončenie.
Celkovo, ak chcete lahke scifi, ktore je vtipne, ale zas nie bizarne (ako Legia), tak Bobiverzum je dobra volba.
Minuly rok myslim vysla piata kniha, ale asi ani stvrta ani piata nie je prelozena.
Za mna super citanie, len keby najskor citam Bobov a az potom Diasporu, tak by som si to uzil viac.
