Keď utekajú ľudia. Desať slovenských miest, ktorým ubudlo najviac obyvateľov
Na zozname je aj rodisko expremiéra.

V meste Svidník platilo dlhé roky nepísané pravidlo, že významné spoločenské podujatia sa majú konať po výplatnom termíne tamojšej odevnej firmy. Nebola to náhoda.

Niekdajší Svik dával prácu stovkám rodín a výrazne ovplyvňoval ekonomickú prosperitu celého regiónu.

V roku 2003 ešte firma zamestnávala 1 030 ľudí. Bol to jej vrchol, po ktorom to s ňou išlo už len dole kopcom. Do roku 2009 zamestnanosť v Sviku spadla na polovicu. A tento rok v lete taliansky majiteľ oznámil, že výrobu presúva na Balkán. Všetkých zamestnancov prepustil.

Osud podniku, ktorý vznikol za bývalého režimu s cieľom urbanizovať okolitý región, vypovedá aj o situácii v meste na severovýchode Slovenska. Starí si už akosi zvykli, mladí odchádzajú. Aj preto sa mesto dostalo do rebríčka desiatich slovenských miest, ktorým ubudlo najviac obyvateľov.

Vo Svidníku sa, nanešťastie, stretli všetky faktory, ktoré sa na Slovensku podpisujú pod úbytok obyvateľov v mestách – nedostatočná infraštruktúra, málo pracovných príležitostí aj obmedzený výber bývania.
„Sme malé mesto v okrajovom regióne Slovenska a z toho vyplývajú všetky negatívne, ale aj pozitívne dosahy,“ hovorí pre INDEX primátorka Svidníka Marcela Ivančová.

Mladí sa za prácou presťahovali, staršie ročníky dochádzajú. Ženy zväčša do Rakúska, muži do Česka.

Svidník nie je ojedinelý príklad. Z 2 932 slovenských miest a obcí už 1 570, čiže niečo vyše polovice, zaznamenalo v posledných desiatich rokoch pokles počtu obyvateľov.

INDEX na základe dát Štatistického úradu SR vytvoril rebríček desiatich miest, ktorým od roku 2009 ubudlo najviac obyvateľov.

Tip: Pozrite si aj náš rebríček top desiatich vymierajúcich dedín.

10. Svidník
Počet obyvateľov v roku 2009: 12 003
Počet obyvateľov v roku 2018: 10 873
Percentuálny pokles: 9,41
V okresnom meste na severovýchode Slovenska žilo pred desiatimi rokmi ešte 12-tisíc obyvateľov, na konci minulého roka ich bolo o 1 130 menej.

„Mladí ľudia sa po štúdiách nevracajú do miesta svojho bydliska, ostávajú zväčša vo väčších mestách, kde očakávajú lepšie možnosti uplatniť sa,“ začína rozprávanie primátorka Svidníka Marcela Ivančová.

Za hlavný problém považuje dopravnú dostupnosť. V celom okrese Svidník nenájdete ani meter koľajníc. „Región potrebuje dobudovanie rýchlostnej cesty R4 ako soľ. Po kľukatých, úzkych cestách sa žiaden investor do regiónu hrnúť nebude,“ hovorí primátorka.

Pri pohľade do budúcnosti je optimistická. Vysvetľuje, že cena nehnuteľností je v porovnaní s krajským mestom Prešov stále priaznivá.

„Ak by bola hotová rýchlostná cesta Svidník – Prešov, bolo by veľmi príjemné bývať vo Svidníku, užívať si benefity života v malom pokojnom meste a za prácou dochádzať 20 či 30 minút do krajského mesta,“ uzatvára.

9. Brezová pod Bradlom
Počet obyvateľov v roku 2009: 5 356
Počet obyvateľov v roku 2018: 4 834
Percentuálny pokles: 9,75
„Myslím si, že to bude pokračovať,“ vzdychne si primátor Brezovej pod Bradlom Jaroslav Ciran.

Kopaničiarske mesto stratilo za uplynulých desať rokov takmer každého desiateho obyvateľa. Primátor hovorí, že pod negatívny vývoj sa podpisuje aj vekové zloženie obyvateľstva.

Starosti majú tiež s nedostatkom vhodných bytov. Brezová pod Bradlom chce stavať nájomné byty, ale naráža na problémy s výkupom pozemkov. „Veľkým, dokonca obrovským problémom je rozdrobenosť parciel,“ konštatuje primátor.
Stavať byty podľa neho musí len obec. Aj s rizikom, že na tom prerobí.

„V takých malých mestách, ako sme my, nezoženiete developera, ktorý by vykúpil pozemky na individuálnu bytovú výstavbu, postavil inžinierske siete a následne ich rozpredal s požadovaným ziskom,“ mieni primátor.

8. Ružomberok

Počet obyvateľov v roku 2009: 29 633
Počet obyvateľov v roku 2018: 26 709
Percentuálny pokles: 9,87
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Ružomberok je mesto, ktorému nechýba nič k tomu, aby sa mohlo rozvíjať a rásť. Nahráva mu aj strategická poloha. Napriek tomu sa v rebríčku INDEXU ocitol na ôsmom mieste.

„Liptov je v horšej pozícii ako západ Slovenska,“ myslí si hovorca okresného mesta Viktor Mydlo. Takisto spomína chýbajúcu alebo nedostatočnú infraštruktúru, pre ktorú je Ružomberok znevýhodnený.

Dôvodom úbytku obyvateľov je podľa neho tiež kombinácia bytovej otázky a vhodných pracovných miest. S tým, že ide azda len o dočasný stav.

„Myslíme si, že súčasný trend je krátkodobý jav, ktorý možno zvrátiť vytvorením zaujímavejších pracovných miest, ktoré oslovia aj mladšiu generáciu,“ dodáva Mydlo.

Na Liptove veria, že najmä mladých udržia lepšou ponukou bývania. „Musíme ľuďom ponúknuť dostupné bývanie mimo bytových domov, ktoré dnes už nie sú také lákavé ako vlastný dom. Takýmto spôsobom sa nám podarí zastaviť alebo spomaliť migráciu občanov do iných miest či obcí navôkol,“ hovorí V. Mydlo.

7. Vysoké Tatry
Počet obyvateľov v roku 2009: 4 504
Počet obyvateľov v roku 2018: 4 042
Percentuálny pokles: 10,26
V desiatke slovenských miest, ktoré sa najviac vyľudňujú, figurujú aj Vysoké Tatry. Problémom je predovšetkým starnutie obyvateľstva. Nové generácie pre absentujúcu ponuku bývania odchádzajú preč.

Na porovnanie, tesne po Nežnej revolúcii mali Vysoké Tatry 5 618 obyvateľov, na konci minulého roka ich bolo viac ako štyritisíc. Priemerný vek obyvateľov je niečo vyše 45 rokov. Tretina ľudí má viac ako šesťdesiat, vyratúva poradca primátora pre strategický rozvoj a komunikáciu Eugen Knotek.
Primátor Ján Mokoš hovorí, že mesto vybudovalo 198 nájomných bytov, dopláca však na svoju veľkosť.

Vysoké Tatry sú rozlohou druhé najväčšie mesto na Slovensku. Skladajú sa z 15 osád, pričom každá má svoje zastupiteľstvo.

„Je teda časovo zdĺhavejšie nájsť kompromis medzi jednotlivými oblasťami a ich prioritami, ktoré treba riešiť,“ konštatuje primátor.

Mesto sa momentálne sústreďuje na stabilizáciu počtu obyvateľov. „Až potom môžeme hovoriť o opätovnom zvyšovaní počtu domácich,“ uzatvára J. Mokoš.

6. Veľký Krtíš
Počet obyvateľov v roku 2009: 13 342
Počet obyvateľov v roku 2018: 11 930
Percentuálny pokles: 10,58
Za posledných desať rokov stratil Veľký Krtíš 1 412 obyvateľov. Mesto na hranici Novohradu a Hontu dopláca na svoju geografickú polohu. Situáciu komplikuje nedostatočná infraštruktúra, ktorá je problémom pri lákaní nových investorov.

Do mesta si to namieril nemecký automobilový dodávateľ SAM Automotive. V meste má vytvoriť 805 pracovných miest. Napriek tomu, že firma získala štátny stimul, výroba sa zatiaľ nerozbehla.

SAM sa medzičasom dostal do finančných problémov, je v reštrukturalizácii. Či nakoniec príde, ukážu najbližšie mesiace. Vedenie mesta na otázky INDEXU nereagovalo.

5. Čierna nad Tisou
Počet obyvateľov v roku 2009: 4 025
Počet obyvateľov v roku 2018: 3 593
Percentuálny pokles: 10,73
Mesto situované v juhovýchodnom cípe krajiny je známe železničným prekladiskom, ktoré je hlavným zdrojom zamestnanosti v meste, ale aj regióne.

Rozhodujúcou pre ich fungovanie je štátna Železničná spoločnosť Cargo, ktorá je najväčším tamojším zamestnávateľom. „Firma však postupne prepúšťa a z mesta odchádzajú obyvatelia,“ vysvetľuje primátorka Čiernej nad Tisou Marta Vozáriková.

Ľudia dochádzajú najmä do Košíc a Bratislavy. „Tento stav sa nedá zvrátiť,“ myslí si primátorka, poukazujúc na automatizáciu, ktorá sa dotýka aj prekladiska.
Teoretické východisko vidí v prilákaní nových investorov.

„Robíme, čo sa dá, snažíme sa vytvoriť aspoň dočasné pracovné miesta,“ dodáva primátorka. Od štátu by privítala, keby viac podporoval mladé rodiny s deťmi.

Nevýhodou je poloha mesta. „Čierna nad Tisou je trocha od ruky. Jednoducho, sme odkázaní na železnicu,“ naznačuje Vozáriková.

4. Bánovce nad Bebravou
Počet obyvateľov v roku 2009: 20 353
Počet obyvateľov v roku 2018: 18 082
Percentuálny pokles: 11,16
Ponuka na realitnom trhu sa výrazným spôsobom podpísala aj pod demografický vývoj v Bánovciach nad Bebravou. Myslí si to primátorka mesta Rudolfa Novotná a podopiera to aj štatistikami.

Nová výstavba je sporadická. V roku 2008 sa v meste prestaval kancelársky komplex na 14 bytov a pred štyrmi rokmi postavili bytový dom so 44 bytmi, sumarizuje primátorka.

„Ceny nehnuteľností na realitnom trhu sa v ostatných rokoch šplhali priveľmi vysoko,“ dodáva Novotná.

Navyše, pozoruje, že mladé rodiny sa namiesto kúpy bytu v meste radšej rozhodnú postaviť dom v okolitých obciach. V dôsledku nárastu cien bytov nie je finančný rozdiel až taký výrazný.

Novozvolená primátorka avizuje, že mesto chce negatívny trend vyľudňovania zvrátiť. „Preverujeme možnosti na vytváranie nových obytných lokalít na svojom území,“ hovorí. V tomto smere chce byť mesto nápomocné aj súkromným investorom.

3. Topoľčany
Počet obyvateľov v roku 2009: 28 464
Počet obyvateľov v roku 2018: 25 181
Percentuálny pokles: 11,53
Topoľčany sa v rebríčku miest s najväčším úbytkom obyvateľov umiestnili na treťom mieste. Na rozdiel od iných miest to nezdôvodňujú nedostatkom bytov.

„Považujeme sa za moderné mesto, v ktorom za posledné roky vyrástlo niekoľko mestských nájomných domov, napreduje aj súkromná výstavba bytových i rodinných domov,“ tvrdí novozvolená primátorka Alexandra Gieciová.
Mesto taktiež disponuje tisíckou nájomných bytov. Ťažkosti majú s infraštruktúrou a komplikovaným napojením na diaľnicu.

„Ľudia sa sťahujú za lepšie platenou prácou, aby nemuseli hodiny presedieť v aute,“ hovorí primátorka.

Veľké nádeje vkladajú v Topoľčanoch do vybudovania rýchlostnej cesty R8. „Tá by do nášho mesta prilákala investorov ponúkajúcich prácu obyvateľom so všetkými stupňami vzdelania tak, aby vysokoškoláci mali motív vrátiť sa,“ myslí si Gieciová.

2. Tlmače
Počet obyvateľov v roku 2009: 4 016
Počet obyvateľov v roku 2018: 3 536
Percentuálny pokles: 11,95
O takmer dvanásť percent obyvateľov prišli za posledných desať rokov Tlmače. Mesto v okrese Levice je známe najmä strojárskou fabrikou, s ktorou v minulosti rástlo, ale aj padalo.

Prednostka mestského úradu Zuzana Kotrus poukazuje na to, že firma v minulosti zamestnávala aj sedemtisíc ľudí. Aj preto sa Tlmače zmenili z obece na mesto. Dnes však firma zamestnáva len päťsto ľudí.

„Jediným východiskom je opäť naštartovať dlhodobé pracovné príležitosti. Technické zázemie a priestory na výrobu sú v meste k dispozícii,“ myslí si prednostka.

Na druhej strane priznáva, že možnosti na rast sú obmedzené. Mesto sa s rozlohou 4,6 štvorcového kilometra radí k najmenším v regióne. „Napriek tomu v súčasnosti Tlmače ožívajú prílevom mladých rodín, ktoré v novovytvorenej zóne našli priestor na výstavbu rodinných domov,“ naznačuje zmenu trendu.

Tlmačania by chceli využiť aj príchod automobilky Jaguar Land Rover do Nitry a prilákať nejakého subdodávateľa. V tomto smere by privítali štátne investície do skvalitnenia infraštruktúry.

1. Zlaté Moravce
Počet obyvateľov v roku 2009: 13 097
Počet obyvateľov v roku 2018: 11 465
Percentuálny pokles: 12,46
Najviac vyľudňujúcim sa mestom na Slovensku boli v uplynulom desaťročí Zlaté Moravce. Dôvody tohto stavu Tekovčania poznajú veľmi dobre. Až vlani prerušili 15-ročné obdobie, počas ktorého nepribudol v meste žiadny bytový dom.

Bytové domy v Zlatých Moravciach nestavalo ani mesto, ani privátny sektor. „Posledný bytový dom sa odovzdal do užívania v roku 2003,“ spomína primátor Zlatých Moraviec Dušán Husár.
Zákonite sa tak nové rodiny sťahovali mimo mesta.

Aj primátor priznáva, že v okolitých obciach aj s príspevkom štátu pribudli desiatky nových bytov, v ktorých skončili obyvatelia Zlatých Moraviec.

V meste veria, že negatívny trend zmenia. Pred rokom dokončili bytový dom s 32 nájomnými bytmi. V pláne sú ďalšie dva, ktoré by spolu mali priniesť 24 bytov. Primátor avizuje, že po rokoch by nové projekty mali realizovať aj súkromní developeri, ktorí by počet nových bytov zaokrúhlili na stovku.