Nenasiel som podobnu temu, tak ma napadlo ci by ste sa len tak zobrali a sli niekam prec byvat, pracovat, zit...

Napadlo ma to v suvislosti s jednou mojou kamaratkou, ktora tuzila potom, ze bude zit na ostrove. Tak sa jedneho pekneho dna rozhodla, ze odchadza zit na Bali

//tiez tu mam urcite povinnosti a som tu viazany, takze by som to tiez asi nedokazal...

+ mozte to zlucit s temou o emigracii, ja som si ju nevsimol, resp. som to hladal inymi slovami

Ja osobne nie. Možno za iných okolností by som to videl reálnejšie, ale v situácii v akej som určite nie. Mám tu bývanie, mám priateľku, rodinu, prácu.. nemám dôvod to tu nechať. A tiež je pravda že som si život v zahraničí (v USA) skúsil a viem, že mi to všetko po pár mesiacoch chýbalo

sam by som na to asi nemal odvahu, ale s priatelkou by som isiel, preco nie
je to z casti aj moj sen, zit inde, rad by som sa vratil do Spanielska

Chcel by som, preto som to už preberal v tejto téme:
http://www.hojko.com/emigracia-skusenos ... 64093.html

Ja osobne by som odisiel. Len zakladny problem su vzdy peniaze a praca (neratam papierovacky). Presnejsie Tampa, Florida (zivotny sen). Ale aj Kanada (mam tam bratranca). Zacal som tak vlastne svoj pracovny zivot, ked som sa schytil z rodneho mesta do BA na vlastnu päst a dokazal si tu vsetko najst a zit tu bez akejkolvek pomoci, tak snad casom nasporim a podari sa mi ist skusit este niekam inam. Najhorsie je to odhodlanie.

Ja osobne momentálne nie...tu mám všetko, čo potrebujem pre život a robí ma to tu šťastnou- priateľ,rodina,bývanie,škola,kamaráti...nevedela by som niekde len tak prísť do cudzej krajiny a začať niečo budovať...

V súčasnej situácii by som nemal dôvod niečo takéhoto robiť.... Mám tu svoje zázemie, domov, priateľku, ľudí, na ktorých mi z nejakého dôvodu záleží....
Pokiaľ budem mať čo i len jednu z týchto vecí - ostávam (ak je aspoň jedno, to ostatné časom príde)....
Ak by som stratil všetko zo spomínaných vecí, tak by som si musel obrazne povedané vyhrnúť rukávy a začať odznova.... A už je jedno či tu alebo niekde inde vo svete....
V každom prípade nejako hlbšie sa nad tým nezamýšľam, beriem to v zmysle jedného starého úslovia.... "tú rieku prekročím až vtedy, keď k nej prídem".....

"len tak" urcite nie Ale uz dlhsie sa pohravam s myslienkou odist do Skandinavie - a je dost mozne, ze k tomu aj pride. A nebude to "len tak", ma to prakticke dovody. Proste lepsi zivot - poznam vela ludi co sa nebali a sli von (a nie umyvat taniere do mekaca v UK). Ziaden z nich sa nevratil s dlhym nosom naspat, nik nelutuje svoje rozhodnutie, maju sa lepsie ako v tejto krajine (nechcem zachadzat do skutocnych - predovsetkym politickych dovodov).

uz som raz zil 7 mesiacov v Irsku a vratil som sa lebo som chcel studovat. hned ako dostudujem chcem to urobit znovu, lebo nemam jediny dovod ostat na Slovensku. ale to nie je "len tak".


//netvrdim, ze sa sem nevratim aspon na dovolenku, alebo aby niekedy v buducnosti moje deti videli odkial som, ale muselo by sa tu vsetko vyrazne zmenit k lepsiemu, aby som sa sem vratil zit

No pokiaľ by bola možnosť tak prečo nie? (aj hneď) Síce tu mám rodinu a takzvaných pseudopriateľov, ale určite by šlo začať od začiatku inde...

Ak by som nemal priatelku, tak uz by som davno emigroval na Novy Zeland. Spadam do kategorie skilled migrants a moja profesia sa nachadza aj na long term shortage list, takze ak by som spravil test z eng, je velka sanca, ze by som sa tam vedel dostat na dlhsie obdobie.

Stalo sa. Pred 7 rokmi mi preplo, odišiel som zo Slovenska a doteraz som v UK. Na prelome rokov sa ale vraciam bližšie k rodnej hrude.

Turn your can'ts into cans, and your dreams into plans.

Ja sa snazim vo svojom zivote riadit intuiciou. a to doslova.
Moj pribeh sa zacal tym, ze som sa jedneho dna zobudil...poobzeral sa okolo seba, premietol si pred ocami svoju blizku buducnost v pripade, ze ostanem v prostredi, v ktorom som sa prave nachadzal = investovat uspory do hypoteky, uviazat sa Slovensku...
Na Slovensku som mal (a stale mam) skvelu rodinu, kopu priatelov, priatelku (mal som), vyborny job v IT, proste stabilita a cesta k vlastnej rodine a stastiu zarucena...

Miesto stability som dal prednost vyzve, novym skusenostiam.
Rozhodol som sa odist (do uvahy pripadala Kanada, alebo Australia), nakoniec som sa ocitol na letisku v Sydney.

S kontaktom na byt, v ktorom som mal prenajatu izbu a kontakt na jazykovu skolu, kde sa mi o 2 dni zacinal kurz.
Po 5 rokoch stability sa zo mna zo dna na den stal clovek - student s nejasnou buducnostou.

Rodina 15000km daleko a odkazany sam na seba.

Nebol to moj prvy pokus vycestovat a zacat zivot v zahranici.
Ked som mal 18, snazil som sa zit nejaky cas v Anglicku. Bol som mlady, spalil som sa...nerobil som dobre rozhodnutia a utiekol som opat na Slovensko. Neskor som si ale uvedomil, ze moj cas straveny v Anglicku aj napriek vsetkym tazkostiam bol nezaplatitelnou skolou do samostatneho zivota.

Australia na mna spravila skvely dojem uz na pasovej kontrole, kde som bol pripraveny na birokraciu, ktoru som zazil na sluzobnych cestach do USA, no situacia v Sydney bola podobna privitaniu na party Vsetko totalne uvolnene, easy...

Chvilu mi trvalo, kym som sa v meste zorientoval. Vdaka kontaktom na jazykovej skole som spoznal veci okolo seba, co ... kde ... ako.
Hned mi bolo jasne, ze ak tu chcem ostat, tak musim zacat pracovat na svojich vizach, kedze ako student tu sice ostat mozem, ale musel by som si platit skolu, pracovat ako casual v bare, restauracii...strata penazi a casu.

A tak som zacal so zhananim slusneho jobu hned po prichode do Sydney.
Vdaka usporam som si mohol dovolit navstevovat len jazykovku, stykat sa s ludmi na party, v meste a sustredit sa na hladanie jobu v IT, ktory by mi vedel zabezpecit zmenu viz na business a zbavit sa skoly (kedze anglictinu som uz pred prichodom do Australie ovladal).

Zacal som budovat kontakty s agentami z pracovnych agentur, vytunil som si profil na linked in, zostavil zivotopis (za ktory som sa vdaka jobu na Slovensku nemusel hanbit) a denne som posielal priemerne 60 odpovedi na pracovne ponuky na internete, obehal som vsetky agentury v Sydney, kde som osobne (dnes v dobe internetu uz dost neobvikle, ale tu dost cenene) priniesol zivotopis a spravil vstupne interview s agentami.

Zacal mi zvonit telefon a ludia sa zacali ozyvat z kazdej strany. Dopyt po ludoch z IT je tu obrovsky, kedze v Sydney na mnoho IT firiem centra pre celu Aziu a pacific region a je tu vela malych, ale bohatych firmiciek.

Ked som ale oznamil komukolvek, ze studujem - nebola sanca dostat full time job, kedze kazdeho odradila moja aktualna situacia.
Podstatne bolo dostat sancu a to sa mi podarilo 7 mesiacov po non-stop hladani, kedy som ziskal prve australske referencie, po ktorych sa mi ozvala IT korporacia s ponukou na full time job + zmenu viz na business.

V tom momente sa mi zacal pravy australsky easy life (aj ked v praci to byva casto narocne).
Neustale sa snazim kracat vpred, objavovat nove veci a nebyt pohodlny vo vztahu k momentalnej situacii.
S rodinou komunikujem kazdy tyzden. Maju o mna strach, ja o nich...chybaju mi a aj ja im, ale ak by som myslel len na to, tak by sa mi mozno nikdy nepodarilo uspesne plnit svoje sny.

Zivot je velmi kratky, nechcem nikomu radit aby bol sebecky a zahodil vsetko co momentalne ma, ale ja vravim ze plnenie svojich snov so sebou vzdy prinasa urcitu dan.

Len pre info - zahranicie je uz za hranicami Slovenska.
- netreba opustat rodinu na cele mesiace, cestovat 15000km daleko.

Kazdemu, koho v zivote stretnem budem radit, nech cestuje pokial ma moznost, nech vycestuje za pracou pokial ma volu.
Ja len jednu vec lutujem...ze som sa nerozhodol cestovat skor. Stretaval som tu pocas svojho studentskeho obdobia 16-19r. ludi, ktori mali precestovany cely svet, ovladali anglictinu + dalsie svetove jazyky, mali kontakty...jasnu predstavu o svojom zivote...ciele, sny.

Ja som tu zatial 15 mesiacov a nad odchodom spat na Slovensko ani neuvazujem...to by bol jednoznacne krok spat v mojom pripade...chcem tu najaky cas ostat (3-4 roky), pokracovat v studiu japonciny a odist skusit zivot v Tokyu.
Viem, ze to potrva min. par rokov, ale uz teraz pracujem na tom, aby sa mi to raz podarilo.

...nechať tu priateľku?...nikdy...keď som ešte nebol tak zviazaný kontaktami, prácou, priateľkou a zvykom, bol som príliš pokakaný na to, aby som sa jednoducho zobral a odišiel...ale nikdy ma táto myšlienka neopustila a keby sa mi naskytla príležitosť odísť aj s mojou polovičkou kdesi preč, určite by som neváhal ani chvíľu...ale nechať ju napospas Slovenskému osudu...na to ju mám veľmi rád...a navyše som stále priposraný z toho, aby som išiel niekde sám...takéto veci sa ľahšie prekonávajú vo dvojici...

Ja vôbec nemám potrebu niekam odchádzať a skúšať niečo nové. V tomto som konzervatívny. Plánujem využiť možnosti počas štúdia a ísť na semester niekam "do sveta," ale to je asi tak všetko.

Ja som sa pred pár týždňami porozhliadla v škole-v nemocnici na situáciu, ktorá je na Slovensku a povedala som si: áno, po škole odtiaľto padám. Takže rozhodnutie prišlo viac menej "len tak", ale celé to len tak nebude. V každom prípade tu nemám dôvod ostávať, aj keď Slovensko mám veľmi rada a ak aj odídem, raz by som sa chcela vrátiť. Avšak momentálna situácia je taká, že ma to ťahá preč. Uvidíme, mám ešte rok na zdokonalenie jazyka, na dokončenie školy a na to, aby som zistila, aká bude pracovná ponuka.

Nezazil som este ake je to byt dlhodobo niekde mimo domu. Mam este len 18 a buduci rok odidem z domu na vysoku do Brna a prvy krat to pocitim, ake to je. Avsak mam zivotny sen, mozno si poviete ze mlade ucho, chce vypadnut niekde daleko ako kazdy v jeho veku... Lenze ja hodlam za svoj sen bojovat a pokial mi to po vysokej financna, zdravotna a neviem aka situacia dovoli, tak si za nim pojdem. Je to Irvine, California (blizko LA). Pokial by sa zrovna nepodaril Irvine, tak po celej Californii je tolko velkych spolocnosti, kde sa da zamestnat v IT sektore, ze hadam sa na mna usmeje stastena. Uz teraz robim dost pre svoj sen a dufam ze raz sa stane skutocnostou.

Co sa tyka priatelov a rodinu, ktorych by som tu nechal. Ako som povedal, ake je to bez rodiny neviem, okusim to o rok. Avsak na priatelov by sa dalo pouzit to co plati na peniaze. Vzdy boli, su aj budu.

hughito napísal:Ja vôbec nemám potrebu niekam odchádzať a skúšať niečo nové. V tomto som konzervatívny. Plánujem využiť možnosti počas štúdia a ísť na semester niekam "do sveta," ale to je asi tak všetko.

Presne tak ako u mňa. Neviem si predstaviť, že by som mal začať žiť v cudzom svete. Mne je zatiaľ dobre aj tu na Slovensku.

Určite hej, ale určite nie tak že by som sa sem nevrátil niekedy..

Po škole by som rád išiel preč.. Ale nebolo by to "len tak". Nejak ma tu nič nedrží. Aspoň skúsiť by som išiel. Ale keby mi to vyšlo tak určite by som navštevoval Slovensko a nezanevrel by som naňho úplne.