Pinhead napísal:...no možno nie týždeň, ale dva...
pomaly sa k tomu dopracujeme

ako to bolo v pripade polska? tri krajiny tam vyslali na cca milionovu polsku armadu (v pripade CSR to boli takmer 2 000 000 dobrovolnikov) silu trojnasobne vacsiu, takmer 3 000 000 muzov (z toho nemecko cca 1 800 000 muzov). poliaci odolavali viac ako mesiac a v niektorych pripadoch to vyzeralo aj dost komicky: poliaci na konoch proti tankom. celkovo ich zomrelo do 70 000.
o technickom vybaveni tu uz rec bola a to poliakom zdrhli piloti aj s technikou do rumunska. toto by sa v pripade CS dobrovolnikov nestalo.
v tom case sa hovorilo, ze CSR malo jedinu bojaschopnu armadu. poliaci doplatili na fakt, ze takyto utok neocakavali, dokazali sa sformovat, ked uz bolo neskoro. csr bola pripravena, pripravena uz v case podpisu mnichovskej dohody.
a v neposlednom rade islo hitlerovi pri podpise zmluvy iba o par sudetskych nemcov a niekolko km2???
bol by to masaker, ale nemci by na cechov a slovakov nikdy nezabudli.
a mam pocit, ze slovensku armadu posudzujes podla dvoch kriterii.
1. odmietli zabijat poliakov a rusov
2. nesuhlas vacsiny vojakov slovenskej armady so SNP
to svedci o niecom inom ako to co sa tu snazis prezentovat.
btw. pre detailistu

vsetci vedia o co ide.
//autoeditácia príspevku ( 18 Feb 2009, 22:34 )
Slovensko ako nádej na ľudskú a národnú dôstojnosť
Zdroj: Andrej Ferko, slovenský spisovateľ, dramatik, scenárista, publicista a autor literatúry pre deti a mládež
Dátum: 18.2.2009
Nemecký filozof Herder prorokoval, že Maďari sa rozplynú v slovanskom mori. Spôsobil tým alergickú reakciu maďarskej politiky a zbesilý útlak Nemaďarov. Zo slovenských rodín sa proti vôli rodičov odvliekali deti na pomaďarčenie: bol to posledný výskyt otrokárstva v Európe. Nemaďarom sa postupne rušili všetky práva i školy. Za hovorenie rodnou rečou deti v škole fyzicky trestali. Ako rozprávka vtedy znelo, že existuje krajina, kde sú si všetci ľudia rovní: AMERIKA! To bolo koncom 19. storočia.
Zo Slovenska emigrovala takmer tretina obyvateľstva, podobne ako z Írska. Ale aj tým, čo zostali, symbolizovala Amerika nádej a dávala silu vydržať. Skvelú úlohu pri demaskovaní maďarskej propagandy zohrala americká slobodná tlač. Jej prostredníctvom sa svetová verejná mienka dozvedela pravdu o feudálnych pomeroch. Aj otrasné krutosti maďarizácie prispeli k tomu, že americký prezident Wilson vytvoril koncepciu práva národov na sebaurčenie. Sloboda voľby napokon rozmetala Rakúsko-Uhorsko, známe vtedy pod prezývkou "žalár národov". Americký prezident osobne nakreslil terajšiu južnú hranicu Slovenska. To bolo v roku 1918.
Odvtedy päťkrát maďarské ozbrojené sily prekročili túto hranicu a zakaždým prinášali staré formy národnostného útlaku. Počas horthyovskej okupácie v dedine Šurany dokonca zastrelili za údajný spev slovenskej piesne nemé dievča. To bolo v roku 1939.
Koloniálne chúťky maďarskej politiky viedli k spojeniu s každým, kto mal moc. Hranicu prezidenta Wilsona sa však na nejaký čas podarilo posunúť iba Hitlerovi. Amerika však pomohla zvíťaziť aj vtedy a hranica sa obnovila. Zdá sa vhodné pripomenúť, že táto hranica dodnes znamená hranicu slobodnej voľby kultúrnej identity. Maďarizácia v Maďarsku sa končí a poslední Nemaďari tam dožívajú svoje životy. V tradične premiešanej strednej Európe vzniká etnicky čistý maďarský štát. Jeden z menšinových politikov Miklóš Duray povedal: "Zmiešané manželstvá ničia maďarský národ... špiní rasu ten, kto si vezme Slovenku za ženu." To nebolo v minulom storočí, ani za Hitlera. Duray to povedal v r. 1990.
Po tisícročnom manželstve s Maďarmi sa Slováci pripojili k Čechom. To bolo v roku 1918. Od českého prezidenta Masaryka Slováci očakávali splnenie dvoch zmlúv, ktoré českí a slovenskí predstavitelia uzavreli v Clevelande a v Pittsburgu. Nestalo sa tak. Zmluvy uzavreté v Amerike odrazu neplatili. A najvýznamnejší slovenský politik, astronóm a generál francúzskej armády Štefánik zahynul. Okolnosti jeho smrti sú dodnes nejasné, asi ako okolnosti smrti JFK. Iného slovenského predstaviteľa Andreja Hlinku krivo udal E. Beneš a odstránil ho z mierovej konferencie. Slovenská otázka sa tak v roku 1919 stala vnútornou vecou Česko-Slovenska. Na slovenských školách sa začala vyučovať čeština. Slováci sa namiesto časti maďarského národa stali časťou národa československého. V oboch prípadoch naplno bežala asimilačná mašinéria. Niekedy vtedy vznikla anekdota: Čo majú spoločné Česi a Maďari? - Slovákov. Podobný vtip možno mali niekedy v Poľsku: Čo majú spoločné Rusi a Nemci? A určite ho majú aj v Kurdistane.
Benešovi sa podarilo vpustiť do strednej Európy Stalina a stať sa vlastne architektom Ostbloku. Za odmenu Stalin opäť ponechal slovenskú otázku ako vnútornú vec československú. Slovenský národ existoval, ale bol medzinárodne neviditeľný. Vznikol o tom vtip: zmyslom dejín okolitých národov je utajovať Slovákov. Asi sa u nás niečo deje.
Najväčším súčasným tajomstvom strednej Európy sú dva etnicky čisté štáty - maďarský a český. Bolo by výborné, keby sa odvážni novinári vydali po stopách tohto mystéria: ako v zmiešanom strede Európy vznikla perfektná čistota: 95-96% ? Nositeľ Nobelovej ceny B. Björnson nazval odnárodňovanie "najväčším maďarským priemyslom". Aj slovensko-maďarský spor o vodné dielo na Dunaji možno vnímať ako spor o hranicu, ktorú nakreslil prezident Wilson. Stovky priehrad na celom svete nespôsobujú ekologickú katastrofu - iba priehrada v Gabčíkove. Maďarská jadrová energetika nevyvoláva protesty enviromentalistov - iba slovenská. České a maďarské národnostné školstvo sa v médiách neškandalizuje - iba slovenské. Akoby sa na slovenských hraniciach menili fyzikálne zákony i ľudské práva.
Vážna vec je budovať nový štát za nepriazne susedov. Za nepriazne všestranne etablovaných susedov. Obhajovať právo riadiť si svoje veci bez zasahovania zvonka. A tu dostalo Slovensko v lete 1996 vynikajúcu pomoc od USA. Americká zahraničná politika akoby si uvedomila, že naozaj niektorým kruhom v Maďarsku ide ešte stále o zmenu hranice prezidenta Wilsona. O čiastočné zrušenie trianonského a parížskeho mieru, o posunutie mierových hraníc, o opakovanie Hitlerovho postupu z 30. rokov. Americká diplomacia povedala NIE. Nie destabilizácii strednej Európy etnickými autonómiami. Lebo tak to žiadal tzv. maďarsko-maďarský summit.
Slovensko vzniklo s obrovským oneskorením, spôsobeným troma totalitami: kolonializmom, fašizmom a komunizmom. Napriek tomu si slovenský národ za posledných dvesto rokov uchovával nádej na ľudskú a národnú dôstojnosť. Nádej na slobodu voľby. Nádej na demokratickú budúcnosť a mierovú prosperitu. Slovenská štátnosť vznikla na amerických ideáloch, s víziou slobody.
Amerika dala možnosť siahnuť k najvyšším métam mnohým vynikajúcim Američanom slovenského pôvodu: vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi, špionážnej hviezde Mata Hari, kozmonautovi Eugenovi Cernanovi, nositeľovi Nobelovej ceny Prof. Gajdusekovi, sociológovi Michaelovi Novakovi, geniálnemu konštruktérovi Prof. Bazovskému, uránovému kráľovi Štefanovi B. Romanovi, ktorý založil Svetový kongres Slovákov, ale aj umeleckým hviezdam Paulovi Newmanovi či Andymu Warholovi. Títo a mnohí ďalší dostali v Amerike rovnakú šancu. Bolo by skvelé, keby krajina, v ktorej majú korene milióny Američanov slovenského pôvodu, najmladší štát v strednej Európe, tiež dostala rovnakú šancu - v očiach amerického národa. Väčšina ľudí na Slovensku verí ako základnej hodnote demokracii a humanizmu. V roku 1946 voľby na Slovensku komunisti prehrali na celej čiare. Koloniálna Praha vnútila Slovensku komunizmus. Slovensko je jediná krajina, do ktorej komunistická totalita prišla zo západu. Kým iné štáty sa etnicky unifikovali a menšín sa zbavili, Slovensko má model tolerancie i kooperácie a hľadá aj do budúcnosti cestu porozumenia, takú odlišnú od asimilačných programov koloniálnych centier. Táto cesta nie je jednoduchá, vyhýba sa násiliu a mohla by sa stať nádejou pre pokojnú budúcnosť strednej Európy.