Ak si môžem dovoliť malú poznámku, tak s niektorými (nie všetkými) tvojimi postrehmi a názormi - aj keď ich je málo sympatizujem, ale ako som si všimla, tak ak sa dá jedna a tá istá vec povedať dvoma spôsobmi, tak ty si zaručene musíš vybrať ten horší
A čo sa týka témy: Nie, nemyslím si, že s mužmi treba zaobchádzať ako v rukavičkách, dokonca ani s mužmi a chlapcami na tomto fóre. Je pravda, že muži a ženy sú ako z iných planét, ale dohodnúť a pochopiť sa dá vždy (aspoň ja som zatiaľ nepostrehla, že by s tým bol nejaký problém). Niekedy treba niečo zopakovať, povedať inými slovami, ale vždy sa to dá. V každom mužovi je niečo, čo my ženy nemáme a často ani nechápeme a občas nám to lezie na nervy - môžeme to nazvať mužskou hrdosťou. Je to niečo, čoho keď sa dotkneš, tak narušíš ich pocit "mužnosti". Častokrát je to ovplyvnené zvykmi, výchovou a prostredím, v ktorom muž vyrastá. Už len keď si zoberieme tú zmenu priezviska po svadbe, tak máloktorý muž povie, že by sa ho absolútne nedotklo, že by si manželka nechala aj svoje priezvisko a ešte menej tých, ktorými by nevadilo, že by si nechala len svoje dievčenske meno, prípadne by si ho boli ochotní zmeniť oni a pri tom tento zvyk meniť úplne priezvisko v zahraničí ani všade nepoznajú, žena má obe. Ale u nás je takáto tradícia odjakživa a (toto mi hovoril môj drahý) muži nemajú problém občas vytŕčať z davu, ale sú veci, ktoré keď sú inak ako u väčšiny ľudí, tak im znižujú, neviem ako to nazvať, sebavedomie, alebo ubližujú ich "mužskej hrdosti". Môj drahý mi povedal, že keby som si po svadbe nechala len svoje dievčenské meno, tak by sa cítil ako pod papučou, aj keď by som ho inak neobmedzovala, jednoducho by to v ňom nabudilo taký pocit a hotovo.
S mužmi netreba jednať ako v rukavičkách, ale sú veci, ktoré sa ťažko menia a ťažko pripúšťajú, hoci nie vždy to je vyslovene "zlé".
