V určitých prípadoch s cieľom zjednodušenia uplatňovania dane pre zahraničných podnikateľov, ktorí nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň, je pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou alebo dodaní služby v tuzemsku prenesená daňová povinnosť na zdaniteľnú osobu, ktorá kupuje tovar alebo prijíma službu od zahraničného podnikateľa. Tento prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu plnenia je upravený v § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH. Znamená to, že dodávateľ sa nemusí v tuzemsku registrovať za platiteľa dane, podávať daňové priznanie a priznávať a platiť daň na výstupe zo svojich plnení. Daň prizná a zaplatí príjemca plnenia, u ktorého dôjde k tzv. samozdaneniu prijatého plnenia. Pojem „samozdanenie“ sa zaužíval na jednoduché vyjadrenie toho, že daň z pridanej hodnoty namiesto dodávateľa vypočíta a prizná v daňovom priznaní zdaniteľná osoba, ktorá kupuje tovar alebo prijíma službu. Ak je príjemca plnenia platiteľom dane, má súčasne právo na odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona o DPH, ktorú priznal ako daň na výstupe.



Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH ide o predmet dane „dodanie tovaru“ alebo „dodanie služby“ a daň namiesto dodávateľa musí zaplatiť príjemca plnenia. Ide o tzv. samozdanenie.