Vidim, ze niektori si ani roky po tom, co bolo vysetrovanie 9/11 ukoncene a vacsina otazok zodpovedana nedokazu tieto odpovede najst, hoci su na dosah ruky. Rozhodol som sa teda, ze spravim prispevok o tom, ako to bolo a pokusim sa vyvratit vacsinu konspiracnych bludov, takze sa priputajte, ideme na to:
Cast prva: WTC 1 a 2
Pribeh pozname vsetci - dve lietadla typu Boeing 767 narazili do oboch vezi, ktore sa nasledkom rozsiahleho poziaru trvajuceho 56 resp. 102 minut zrutili. Islo o ojedinely incident, kedy dva 200 tonove kolosy plne paliva narazili rychlostou takmer 800, resp. 950 km/h do mrakodrapu.
Mytus c.1: Mrakodrapy predsa nemohli spadnut kvoli obycajnemu poziaru
Aby sme vsak pochopili preco spadli, treba vediet nieco o konstrukcii tychto budov. Vacsina veziakov ma zelezobetonove jadro alebo zelezobetonove vonkajsie oporne stlpy, pripadne oboje. WTC 1 a 2 nemali ani jedno. Ich konstrukcia pozostavala z ocelovych nosnych stlpov (columns) a tzv. prihradovych nosnikov (trusses), pokrytych nehorlavou penou. Tato pena vsak bola narazom lietadiel strhana. Naraz taktiez znicil 15% obvodovych a 13% stredovych stlpov u WTC 1 a 14% a 21% u WTC 2 a poskodil omnoho viac (na zaklade tychto cisel je aj jasne, preco jedna budova vydrzala dlhsie ako ta druha). Zvysok skazy dokonal nasledny poziar. Ten vsak nemohol roztopit ocel. No oficialna sprava toto tvrdenie ani nepopiera. Stavebna ocel sa tavi pri priblizne 1500 stupnoch Celzia. Dosiahnut tuto teplotu mimo vysokych peci je samozrejme prakticky nemozne. No uz pri 600°C straca 50% svojej nosnosti. Najvyssie teploty poziarov vo WTC boli okolo 1000°C, kde uz ocel prichadza o vyse 80% nosnosti. Prihradove nosniky sa vdaka tymto strukturalnym zmenam zacali pod vplyvom vahy prehybat, pricom tahali obvodove a stredove stlpy. Obvodove stlpy, ktore poskytovali mensiu cast (40%) opory budovy, sa na zaklade tychto vplyvov zacali ohybat smerom dovnutra. Toto ohybanie je mozno vidiet aj na videach, ci fotkach, niekolko minut pred padom. Samozrejme, ze taketo namahanie budova skratka nemohla vydrzat, nosniky povolili a vrch budov sa zacal rutit smerom na ich spodok. Taku vahu plus gravitacne zrychlenie nosniky pod tym nemali sancu uniest a zacali padat na seba, nam uz znamym palacinkovym efektom.
Mytus c.2: A co tie pramene roztaveneho kovu, co som videl na videu?
Ten kov je roztopeny hlinik z trupu lietadla, ktoremu tisic stupnove poziare bohate stacia na roztavenie.
Mytus c.3: Letecky benzin predsa nehori takymi vysokymi teplotami a uz vobec nie tak dlho
To teda nie, ale treba si uvedomit, ze slo o kancelarsku budovu, plnu papiera, kartonu a dreveneho nabytku. Priklad zo zivota: porovnajte si kolko hori trocha benzinu a kus handry osamote a kolko hori handra omotana na papeku namocena do trochy benzinu...
Mytus c.4: Ved ta budova padala volnym padom
417 metrov vysoka veza by volnym padom padala 9,22 sekundy. Pad dvojiciek trval 22 resp. 15 sekund. K tomu netreba viac dodat.
Mytus c.5: Riadena explozia
Na tuto hlupost pouzivaju konspiratori niekolko argumentov. Zvycajne su to oblaciky dymu, iduce z niekolkych okien budov a z prizemia. No uz akosi zabudaju na to, ze ich je vidno az ked uz budova pada. Naozaj netreba vela rozmyslat, aby clovek pochopil, ze pri palacinkovom kolapse boli tisice metrov kubickych vzduchu zmiesaneho s prachom tlacenych smerom dole cez vytahove sachty a niekde sa uvolnovat museli.
Taktiez niektori ludia radi zabudaju na to, ze pri riadenej explozii je vybuch pocut na kilometre daleko. Ani na jednom z nespocetnych videozaznamov vsak ziaden pocut nie je.
Dalej, schovat tony vybusnin bez toho aby si to vsimol co i len jediny zamestnanec vratane udrzbarov by bol asi dost nemozne, vsakze? A to nehovoriac o pracovnikoch, ktori odpratavali trosky. Mnoho z nich malo skusenosti s odpratavanim trosiek po riadenej explozii, pricom ani jeden jediny nevyslovil domnieknu ze by slo prave o nu.
Iny argument je zase, ze sa zrutila do seba. Do seba? Vidi niekto napriklad na
tejto fotke budovu zrutenu do seba? Lebo ja vidim trosky vsade na okolo. Fakticky trosky sa rozleteli po ploche asi 64 stvorcovych kilometrov, co je evidentne podstatne viac ako podorys tychto budov dokopy. Desiatky budov v okoli WTC boli poskodene, vratane budovy 7 (o tom za chvilu), alebo napriklad budovy Deutch Bank, ktora bola nenavratne poskodena a musela byt rozobrata.
Mytus c.6: Preco NORAD nic nerobil?
Rok pred 9/11 dal NORAD 67 prikazov na vzlietnutie. Co vsak konspiratori zabudaju dodat je, ze ani jeden incident sa neodohral na uzemi Spojenych statov. Celkovo za dekadu pred 9/11 sa odohral iba jediny incident, kde NORAD zasahoval nad uzemim USA,
aj to slo o nehodu zapricinenu zlym technickym stavom lietadla. Od prveho momentu, ked sa zistilo, ze nieco s tym lietadlo nie je v poriadku po prilet stihaciek k lietadlu vtedy ubehlo 76 minut. Toto je jediny cas, podla ktoreho sa da relevantne posudit vtedajsia ucinnost NORADu nad USA. A kolko trvali lety unesenych lietadiel od prvych znamok unosu po dopad? Let 11 - 32 min. Let 175 - 16 min. Let 77 - 43 min. Let 93 - 35 min.
Mytus c.7: Majitel tesne pred padom WTC poistil a zarobil strasne love
Ze vraj bolo WTC pred padom stratove. Skutocne? Vo februari 2001 bolo 98% budovy obsadenych, co de facto znamena, ze bola plne obsadena. Jej nakupne centrum tretim najlepsie zarabajucim centrom v USA a jeho restauracia mala najvyssi obrat v USA. Skratka dobre fungujuci podnik. Poistenie proti teroristickym utokom nebolo nijak vynimocne a bolo uzavrete uz pred prvym utokom v roku 1993, pricom bolo pravidelne obnovovane. Silverstein z neho sice dostal 4,6 mld. dolarov, no aj to sa musel sudit, aby boli utoky uznane ako dva separatne, nie jeden (teda by dostal polovicu). Vravite si, ze slusny peniaz? Skoda, ze mu nejde do vrecka, pretoze tieto peniaze musia byt pouzite na rekonstrukciu, a aka by bola odhadovana suma na znovupostavenie dvojiciek? 7 miliard. Takze si to zhrnme: Silverstein prisiel o plne prenajatu, znacne ziskovu budovu a nedostal ani dost penazi na to aby ju znovu vybudoval. Teda asi tazko na tom zarobil...
Mytus c.8: Ved mrakodrapy su stavane na to, aby tieto narazy vydrzali
Napriek tomu, ze to nebolo nijak nariadene, alebo vyzadovane pri ziadani povolenia o stavbu, dvojicky boli sice navrhnute tak, aby vydrzali naraz lietadla, problem je, ze akeho. Navrhnute boli tak, aby vydrzali naraz Boeingu 707 (co je o nieco mensie lietadlo ako 767) nudzovo (rozumej z dovodu nedostatku paliva) hladajuceho letisko za zleho pocasia (teda letiaceho rychlostou okolo 300 km/h). Je len ukazkou konstrukterskych zrucnosti, ze vydrzali naraz vacsieho lietadla, letiaceho podstatne rychlejsie. Bohuzial, obe vsak mali na palubach 30-40 tisic litrov paliva. Este raz, dovodom zrutenia bol nasledny poziar, nie samotny naraz.
Niekto sa moze ohanat B-25 narazenou do Empire state building, co je vsak uplna hlupost, kedze ide o 10x mensie lietadlo, ktore narazilo do budovy so zelezobetonovou konstrukciou (BTW pri tejto udalosti ostala diera iba po trupe, kridla steny neprerazili, nepripomina vam to nieco?).
Cast druha: WTC 7
Toto je milacik konspiratorov, pretoze nebola zasiahnuta lietadlom a predsa spadla, takze je vraj jasne, ze slo o demolaciu. Faktom je, ze napriek masivnemu poskodeniu nizsich poschodi padnutymi troskami zo severnej veze a pritomnosti niekolkych zaloznych dieselovych generatorov (vratane zasobnikov paliva) sa budova zrutila skratka len kvoli nekontrolovanemu poziaru, ktory ju zachvatil. Problemom sa ukazal system rozstrekovacov, ktory mal niekolko chyb - bolo ich potrebne mechanicky zapnut, na kazdom poschodi sa nachadzal iba jeden ich spustac a vodne pumpy potrebovali pripojku na elektrinu aby dokazali fungovat. Spolu s ajtak nizkym tlakom vody v systeme (vzhladom na okolite udalosti) nebolo mozne poziar hasit prostrednictvom rozstrekovacov, jedina moznost boli poziarnici, ktori sa ale samozrejme venovali hlavne dvojickam. Par sa ich snazilo uhasit niektore ohne, no tiez ich zastavil nizky tlak vody. Okolo druhej poobede si vsimli vydutie na juhozapadnej stene - jednoznacny priznak kolapsu. Rovnako bolo po cele poobedie pocut praskanie stien a tramov. Okolo pol stvrtej velitel poziarnikov nariadil zastavenie prehladavania trosiek v okoli WTC 7 a evakuaciu okolia. O necele dve hodiny na to budova padla. Sice islo o prvu budovu tohto druhu, ktora spadla cisto kvoli poziaru, no neslo o nijake prekvapenie - teda urcite nie pre poziarnikov, ktori tam boli. Treba dodat, ze pri pade poskodila budovu Verizon a neopravitelne 30 West Broadway, teda opat ziadna riadena explozia.
Tak, to by hadam pre dnesok stacilo. Hadam som vyvratil tie najvacsie sprostosti, ktore o tejto udalosti koluju. Ak budem mat cas a naladu, spravim aj prispevok o Pentagone a lete 93. Opat raz davam do pozornosti youtube kanal
http://www.youtube.com/rkowens4 , kde su tieto veci polopate vysvetlene a dobre vyargumentovane. Prajem pekny den.