Bushido napísal: Vlastne ani netuším poriadne čo od toho očakávať. Ale asi niečo v tom zmysle, že budem mať pocit, že s touto osobou si dokážem predstaviť život. Alebo niečo také, že by som bol pre toto dievča ochotný aj zomrieť, keby som ju tým mal zachrániť. Je to moc nereálne?

Najskôr budeš cítiť, že budeš chcieť byť v jej prítomnosti každú voľnú chvíľu a budeš hľadať cesty, ako si tých chvíľ vybudovať čoraz viac. A čo je veľmi dôležité, budeš z jej strany cítiť rovnakú snahu. Je to jeden z predpokladov na dievčinu, ktorá v Tebe bude budovať Tvoj citový život, uvidíme, ako rýchlo jej to pôjde a nakoľko bude úspešná.
A postupne budeš vnímať aj Ty zmeny. Zo snahy byť čím viac spolu sa stane stav, v ktorom sa v jej neprítomnosti budeš cítiť, ako bez ruky, iba s ňou sa budeš cítiť kompletný. Samozrejme, toto je štádium zamilovanosti, potom prichádzajú iné, ktoré sa však diametrálne líšia prípad od prípadu, avšak už teraz sme príliš ďaleko.
Dievča príde. A možno nebudeš musieť ani nejako extra hľadať. Ja verím na takéto náhody

...ja už tiež verím na náhody...nehľadaj, stratí to všetko čaro...

Nie, veď nehľadám, zasa na druhej strane, považujem sa za dobre vyzerajúceho sympaťáka a ozaj nemám problém s babami, len ide o to, že teda k žiadnej sa citovo nenaviažem... Dokážem im byť skôr kamarát, alebo v opačnom prípade ide len o sex. Len na to lásku nepotrebujem...

hmm chces povedat ze k ziaden si nic necitil? resp ak ta zena pritahovala tak len pudovo? alebo si to riesil ze do postele a nic viac? alebo aj by si chcel viac ale nejako si to neriesil? neverim ze ziadna ti nesadla s ktoru si sa citil prijemne alebo ste si viac ako dobre rozumeli

Tak bolo zopár báb, ktoré mi dali najavo, že nechcú riešiť žiadny vzťah, takže pri takých som nedostal šancu zistiť, či by som niečo cítil, alebo nie. Ale pri tých ktoré o mňa prejavovali som nič necítil... Jedna bola taká, že som sa pri nej cítil aj fajn, ale tam mi zasa prekážal trochu výzor a keďže bola aj staršia, tak som vedel, že to bude už len horšie... Znie to trochu povrchne, samozrejme že mi záleží aj na tom, ako si s niekým rozumiem, ale fyzické atribúty zohrávajú pre mňa vo vzťahu tiež, dôležitú rolu.

proste si nestretol tu "svoju", lenze to je problem vecsiny ludi, maloktory vztah je naozaj ze vzajomne vyrovnany. Si este mlady, daj tomu sancu, ja som svoju velku lasku stretol az skoro v 25tich rokoch.
Da sa ist do toho tak, ze Ti pojde len o sex a vyblaznenie, ale je to iba na urcity cas a ta prazdnota to casom prebije.

mna napadla mozno hlupa odpoved/otazka ale ako clovek ma najst tu pravu ak stale travi cas s tou nepravou? ano je to mozno trosku blbe ale na druhej strane ak clovek neskusi nevie, mna niekedy uz odradza to ze len si uzit, to nie je cielom, a ked velmi chcem tak mam, ale naco? ked viem ze to je len chvilkove a na pobavenie? nejako ma to neberie.

bushido a teraz to vyzera ako? ci sa ani nic nerysuje?

lollo napísal:mna napadla mozno hlupa odpoved/otazka ale ako clovek ma najst tu pravu ak stale travi cas s tou nepravou? ano je to mozno trosku blbe ale na druhej strane ak clovek neskusi nevie, mna niekedy uz odradza to ze len si uzit, to nie je cielom, a ked velmi chcem tak mam, ale naco? ked viem ze to je len chvilkove a na pobavenie? nejako ma to neberie.

bushido a teraz to vyzera ako? ci sa ani nic nerysuje?

Moje životné skúsenosti? No, pár som ich vyskúšal a o pár som sa pokúsil, ale pri tých nepravých sa vždy niečo sralo, už pomerne skoro. Momentálne verím, že mám tu pravú - klop, klop - a za viac ako 2 roky sa nič nesralo a to sme prežili prácu každý v inom meste, obišli sme Anglicko, spoločné dovolenky, spoločné bývanie..
Nehovorím, že sa nepohádame, či si mám dať fialovú kravatu alebo podobné p-čoviny, ale žiadne metafyzické a globálne problámy nemáme a myslím, že obdobie prvotnej zamilovanosti už opadlo. To ono opadne pomerne skoro keď spolu začnete bývať

Momentálne úplne zle. Posledné 3 baby, čo ma zaujali mi ani nedali šancu ich pozvať von... A nič ďalšie momentálne nieje... Takže tomu nechávam voľný priebeh a uvidím. Po pravde už ani ten sex poriadne nemám, takže fakt nič extra. Viem že na tom svet postavený nieje, ale ozaj nieje mojím cieľom namotávať baby, kvôli sexu. V tomto sa nejak poradiť nedá, ale aspoň vám prajem, aby ste mali šťastné vzťahy

//autoeditácia príspevku (15 Dec 2011, 16:37)
Je možné, že keď som nelúbil svoju matku a vytvoril si k nej negatívny postoj, tak to prenášam aj do vzťahov a nedokážem lúbiť ani iné ženy ?

...je to dosť možné...aspoň podľa mňa...pretože matka je dlhú dobu jediným vzorom ženy...takže potom podvedome vnímaš, že všetky ženy sú také...

Bushido

skus radsej na sebe zapracovat, zisti od nejakej kamosky ze ci nevidi na Tebe nieco cim tie zeny odradzas, nejaky povahovy rys a pod.

gogo956 napísal:Bushido

skus radsej na sebe zapracovat, zisti od nejakej kamosky ze ci nevidi na Tebe nieco cim tie zeny odradzas, nejaky povahovy rys a pod.

Ale nejde ani o to že odrádzam, ide skôr o to, že ja sa neviem na žiadnu citovo naviazať...

cawte vsetci, noo taky to problem nemaju len muzi ale aj zeny, mozno ze patrim k nim. Mala som asi tri vazne vztahy to jest 2 roky a viac teraz som sama asi rok a zistujem ze som nelubila ani jedneho co je dost ironicke, kedze ste vo vztahu, ktory ta nenaplna a predsa vztrajas tak ako niekto pisal, ze ostat vo vztahu a city pridu je uplana blbost. NEPRIDU pride iba zvyk. Tiez som svojim sposobom momentalne dost chladna mozno je za tym nejake sklamanie ktore si neuvedomujem alebo som uz asi presla na inu uroven vztahov. A ked ti mozem poradit mas este dost casu na pravu lasku, uzivaj si zivot zo vsetkym co k tomu patri )))

Tak ja zasa netrpím nejakými depresiami. Už som to tu niekde spomenul, že s babami nemám nejak problém nadviazať kontakt, prípadne ich dostať do postele, len to nieje úplne celkom môj štýl života... Je to fajn, odviažem sa, zabavím, ale potom keď za mnou dôjde baba s ktorou som sa vyspal, že čo ďalej a oslovuje ma zlatino, tak ma to začne trápiť, že prinesiem ďalšie sklamanie... A čo tým myslíš inú úroveň vzťahov ?

Mozno ti to pomoze, ale skor nie.
Raz som sa sklamal a snazil som sa uplne vytlacit lasku z mojich citov. Podarilo sa mi to, ale nasledovali depresie, stal som sa dost egoisticky, vela som pil.
Stale som v ozdravnom "procese" a mam este vela pred sebou. Osobne mi velmi pomohlo (a stale pomaha) ked si spomeniem na prijemne chvile z detstva. Ako som na jar pozoroval topiaci sa sneh, ma specificku vonu, ako som hladal snezienky. Ako som sa hral s autickami na pieskovisku a strasne sa mi pacilo odrazajuce sa slnko od lesklej kapoty. Proste take tie momenty, ked som bol stastny a plny lasky. Snazim sa spomenut si na co najviac detailov, vone, teplotu...
Len neviem kolko mas takych chvil za sebou ty. Ako tu pise kazdy, ono to trva, ale vidim, ze to ide dopredu .