Merco - rozhodne nie voliteny, len opat opravit chybu v uceni - doraz sa ma klast na suvislosti a nie na fakty a tych faktov by tiez nemalo byt take kvanta

umenie ma nezanedbatelny vplyv na osobnost cloveka a preto by som ho urcite nevyhradil len pre knihomolov, v praktickom zivote ho priamo nevyuzijes ale nepriamo jeho vplyv vela krat zavazi

minule sme na byte so spolubyvajucimi (po stiahnutej flasi) zistovali kolko si pamatame (krasne sme recitovali) zo Zltej lalie od Botta - a dam ti za pravdu, ze to v praxi nikdy nevyuzijem - rozborom toho textu vsak do zivota mozem nabrat mnostvo cudzich skusenosti a moze ma to moralne pozdvihnut

lenze to by sa dnes tie decka aj museli v skole motivovat k uceniu a rastu, nie len k hladaniu cesty najmensieho odporu

A prečo po druhom roku ? Veď na to treba aspoň dva roky, naučiť sa kriticky analyzovať text, pracovať s ním, začať vytvárať vlastné pohľady, názory, zaviesť do vyučovania aj nejaké diskusie + viac interaktívnych vecí, záležitosti na spestrenie, ako prednáška človeka z oboru a pod. Je toho veľa, ako by sa dal systém zefektívniť a spraviť tak, aby to nebola nudná povinnosť, ale aby to ľudí bavilo a hlavne im aj niečo dalo.

Takisto by som navrhol niečo také, ako polrok až celý ročník jazykov. Napr. u nás na gymnáziu sa zaviedla aj bilingválna trieda. Čo ma prekvapilo, bolo to, že vo forme piatich rokov to prebiehalo tak, že prvý rok sa išli výlučne len jazyky + možno nejaká telesná a pod. srandy. Čisto jazyky. Veľa jazyku, venovať tomu čas, ísť pomalšie, detailnejšie, nech sa to človeku vryje do hlavy.

Prečo sa toto nerobí na každej SŠ, resp. gymnáziách ? Ľudia by vychádzali s tým, že by vedeli dajme tomu dva jazyky na obstojnej úrovni. Na VŠ by už len keď tak doľadovali jazyk po odbornej stránke (akademická angličtina a pod.). Bola by to úžasná vec, ľudia by s tým nestrácali čas, jazyk by ovládali, pri štúdium by mohli čerpať aj zo zahraničnej literatúry, ktorá je na inej úrovni..

Proste, tie 4 roky SŠ by sa dali tak efektívne naplniť a to bez nejakého zbytočného nútenia učiť žiakov veci, ku ktorým majú odpor (moja vlastná skúsenosť).

hughito napísal:Proste, tie 4 roky SŠ by sa dali tak efektívne naplniť a to bez nejakého zbytočného nútenia učiť žiakov veci, ku ktorým majú odpor (moja vlastná skúsenosť).

To je síce pekná myšlienka, ale IMO nezrealizovateľná. Koľko žiakov na SŠ vie, čomu sa chcú v budúcnosti venovať? Určite nie mnoho. A koľko z nich má odpor k nejakému predmetu? Podstatne viac. Žiaci by nevedeli, čo si dať do rozvrhu a mnohí by sa proste rozhodli pre najľahšie predmety (resp. predmety. ktoré učia na ich škole najobľúbenejší vyučujúci), na ktoré by sa prihlásilo 80% študentov a zvyšok by sa dal na chémiu a podobne. Potom by tu bolii ešte predmety, kde by bolo zapísaných 1-5 žiakov a žiadna škola by nerobila hodiny či semináre pre taký počet. To minimum by sa muselo rozhodnúť pre iné predmety a teda taktiež by si pravdepodobne vybrali nejaké z tých ľahších. Takže namiesto žiakov so všeobecným vzdelaním by zo školy vzišla hŕba žiakov, ktorí by síce mali (mať) dobré vedomosti napr. v geografii či dejepise, ale netušili by v podstate nič o deriváciách či mendelových zákonoch. Alebo stručne povedané, žiaci by sa neučili to, čo ich zaujíma, iba čo by celkom vypustili to, čo ich nezaujíma vôbec. Samozrejme, že by sa našli aj takí, ktorí by využili šancu a naozaj by študovali predmety, ktorým sa chcú venovať (a práve pre tých by bol dobrý takýto systém), ale bolo by to viac, než tých druhých?

Suhlasim s Muffim. Pubertaci este nevedia co chcu a pomaly na to prichadzaju az pred koncom strednej skoly. Preto im treba predtym ukazat zaklady zo vsetkych predmetov, len tak si budu moct objektivne vybrat co ich naozaj bavi, pripadne co by v buducnosti mohli dobrovolne vyuzit.
Mna napriklad nebavila Geografia, NOSka a Literatura, ale s odstupom casu vidim, ze bolo dobre, ze mi to tlkli do hlavy, pretoze teraz poznam vacsinu hlavnych miest a mam aj nejaky ten prehlad medzi filozofmi a spisovatelmi. Sam by som sa k tomu nikdy nedostal.
A ked budeme vyradovat alebo zjednodusovat narocnejsie predmety tak skoncime ako v USA. Ale uz to tu aj tak zacina, vid pripad najtazsieho prikladu z testovania deviatakov. Naco je nam testovanie kde budu mat vsetci nad 80% a kopa ludi 100%? Prave podla tych vysledkov sa mali vyberat ludia pri prijimani na strednu skolu, ked budu mat kvanta ziakov 100%, tak to bude na nic.
Tiez je to vidiet aj vo vysokom skolstve, ktore neuveritelne straca uroven a stale chrli kvanta absolventov.

Pozri, ja som mal matematiku a chémiu do tretiaku a neviem z toho absolútne nič. Čo to pomôže ? Sú ľudia, ktorí na sa na to vykašlú úplne a budú prechádzať zo 4 (ako ja), ale ostatní sa to nejak nabiflia, čosi kdesi a prejdú s lepšími známkami, ale výsledok nulový.

Ja nerozdeľujem na nejaké ľahšie a ťažšie predmety, také nič neexistuje. Pre niekoho je matematika ľahká a ťažký dejepis. Ide o to, kto čo komu inklinuje. Prečo inklinuje viacej ľudí k humanitným vedám a prečo má veľa ľudí odpor k matematike ? To neviem presne povedať, určite je chyba aj vo výučbe. Každopádne, aj na maturitu si každý vyberá predmety sám, tak prečo by si nemohol vybrať takto predmety už po prvom ročníku na SŠ gymnaziálneho typu ? Opakujem, málo ľudí vie, kam chce ísť, ale asi všetci vedia, čo ich baví a všetci vedia, ktoré 3-4 predmety by radi vyhodili z rozvrhu.

Myslím si, že na základná prehľad (napr. tých hlavných miest) bohato slúži základná škola. Opakujem, v tom prvom ročníku na gymnázium by sa ešte šlo všeobecne, za ten rok sa dajú napr. pri NOS-ke prejsť aspoň základné prehľady z práva, ekonomiky, sociológie, politológie a filozofie. A keď už sme pri tých filozofoch. Tomu sa venovala oveľa väčšia časť ako ostatným častiam a ľudia to neznášali, nebavilo ich to, nechápali tomu. Načo to je dobré ? Ty povieš, že máš nejaký prehľad. Čoho ? Mien ? Aj tak o tom nevieš absolútne nič. Ja som sa učil filozofiu vždy poctivo na SŠ a jeden seminár dejín filozofie mi ukázal, že viem hovno a ešte aj to, že sme učili plno bludov a nepresností, čo nám učiteľka nejak zle interpretovala.

A čo si myslíte o jazykovom ročníku ?

Nejaky prehlad je lepsi ako ziadny. Mna napriklad chemia vobec nebavila, ale stale si pamatam znacky mnohych prvkov a stale rozumiem zakladnym principom chemickych reakcii a vazieb.
Jayzkovy rocnik by bol urcite dobry, pretoze v sucasnosti je vyucba jazykov nedostacujuca a kto sa chce nieco naozaj naucit, musi zacat sam hladat kurzy alebo ist na nejaky zahranicny pobyt. Ak by sa dali dobre naucit 2 jazyky na strednej, tak by to bolo uzasne, ale v sucasnej situacii sa mi to zda nerealne.

Hugo:jeden blby priklad ale pointu z toho snad pochopis:
ucil som sa v prvych rocnikoch zakladky pisat a teraz ked drzim pero v ruke naozaj zriedkavo by som sa mohol na tvoj styl zamyslat, naco mi to vlastne bolo dobre a preco dnesne deti nutia nacvicovat pismenka ako opice
faktom je, ze pisanie rukou v tom veku mi neskutocne rozvynulo jemnu motoriku a bez neho by som si nedokazal napr. ostrihat nechty ci zasit ponozky (obe tieto cinnosti mam vcelku rad)

pripominas mi tiez jedneho spolubyvajuceho z vysokej skoly ktory sa stazoval na vyuzitie matematickej analyzy v praxi a ten predmet by najradsej zrusil - no rozvynutie logickeho a abstraktneho myslenia ktore nadobudol pocitanim "nezmyselnych prikladov" neskor v praxi vyuzival bohato - len si to jednoducho neuvedomoval

od toho mame stredne oborne skoly (kde velmi nezatazuju mnozstvom predmetov a ucia veci viac do praxe) a gymnazia (ktore nemaju zmysel bez vysokej skoly)

kazdy jeden predmet ma svoj zmysel, nie vzdy sa sice pedagog trafi ucenim do toho zmyslu ale predmety svoj zmysel maju - a to, ze neovladas chemiu a z matiky si duty nic nemeni na tom ako si svoj mozog rozvynul ked si presiel aspon na 4

a preco maju studenti radsej humanitne vedy? to je jednoduche - mozes vidiet pokrok priamo umerne s vynalozenou pracou, uvediem konkretne priklady z praxe porovnane humanitne vs. technicke vedy:

humanitna veda - pisomka, student je slabo pripraveny: napise naco si spomenie, nieco poodpisuje -> E,D
technicka veda - pisomka, student je slabo pripraveny: musel by odpisat cely priklad ak to nevie, staci zabudnut vzorec, nespravne ho pouzit -> Fx

HV - ucenie: student vtlka do hlavy vedomosti, pokial chape suvislostiam ide to rychlejsie, pokial nie mechanicky memoruje
TV - ucenie: student vtlka do hlavy teoriu a potom este skusa prax, pokial nechape suvislostiam NEJDE TO VOBEC

HV - pisanie prac: student cerpa z materialov, rozvija svoje schopnosti formulovat, vacsinou prepisuje uz napisane, pokial pise hluposti tak aspon rozsah a odpisane fakty mu urovia E,D
TV - pisanie prac: student riesi technicky problem, pokial nieco chape zle alebo mu nieco nefunguje -> Fx
tento priklad som vela krat pocitil na vlastnej kozi pri preprogramovanych nociach, kde som rano o siedmej totalne vystaveny casto krat vzdal svoju snahu a odkladal odovzdanie (pokial to slo) - raz sa mi stalo, ze programu nefungovala len jedna zo zadanych veci a cviciaci mi to proste nechcel zobrat (to znamena, ze 0 bodov a nie aspon par) - nakoniec to bola drobna chybicka ktoru mi odhalil kamarat ale za plny pocet to uz aj tak nebolo (aj ked to uz fungovalo vsetko)

Zhrnutie: pri humanitnych vedach ak robis nieco zle tak ta to spomaluje a rasties len pomaly, ale stale rasties (vid tvoje "zle" ucenie filozofie) - pri technickych vedach ak nieco chapes alebo robis zle, nezalezi na vynalozenom case a usili - stale je to 0 bodov (a co je na tom najvtipnejsie, ze v praxi je to rovnake len vo vacsej miere)

Jazykovy rocnik nepovazujem za nutnost. Pokojne by stacilo zmenit styl ucenia. Ale to sa musi asi vo vsetkych predmetoch.

GothaR: Narovinu: mne je prehľad chemických väzieb úplne u prdele, neviem o tom nič. Nejakých pár značiek chemických prvkov si pamätám, to sme sa učili už aj na ZŠ.

javatar: Nemám moc pocit, že tvoj výklad by smeroval z zodpovedaniu toho, prečo ľudia napr. nemajú radi matematiku. Zdôvodňuješ to v podstate obtiažnosťou, ale deti vedia, že ich baví to či ono viacmenej na ZŠ. Proste každý k niečomu inklinuje. Ale to je vedľajšie.

K meritu veci: opisuješ to, ako keby som tu navrhol zrušenie matematiky, chémie a pod. úplne. Ale veď tieto predmety by boli dostatočne dlho. Matematika je od prvého ročníka ZŠ a bola by po prvý rok gymnázia. To je 10 rokov matematiky, nestačí to ?

Chémia je tuším od 7. triedy ZŠ, bola by to prvej triedy gymnázia. Nestačia 4 roky na základy a základný prehľad ?

Jazykový ročník - ja nemám pocit, že by ľudia vychádzali napr. z gymnázia s tým, že by ovládali jazyk na takej úrovni, aby napr. mohli využiť zahraničnú literatúru pri štúdium na VŠ. Ty áno ? Opakujem, ja nie, preto by som videl prínos v jazykovom ročníku. Jazyky sú veľmi podstatné, tak prečo im nevenovať dostatočne času ? Žiaci by na to asi nadávali, frlali by, ale ten prínos by neskôr ocenil KAŽDÝ.

nie hugo - rozdiel je v charaktere narocnosti, kym nespravne ucenie biflovacich predmetov je len na ukor casu - v matematike si nieco ako nespravne ucenie dovolit nemozes

pochop - je lahsie sa fakty naucit ako medzi nimy hladat suvislosti avsak jedno od druheho su zavisle a potrebujes oba

humanitne a technicke vedy sa maju doplnat, nevhodnym ucenim a pristupom zo strany ziakov sa vsak technicke vedy stavaju nutnostou len pre tych talentovanejsich - a potom sa chrlia tony ludi ktori nie su nauceni vyuzivat poznatky v realnom svete

v USA je skolstvo zalozene na tom co tvrdis - ziaci si uz na strednej vyberaju co chcu - kam to speje vsetci vidime...

Jazykovy rocnik nepovazujem za nutnost pretoze jazyky sa u nas ucia neefektivne. A cesta venovania viac casu pre neefektivne ucenie sice naozaj jazyk nauci lepsie ale zefektivnovanim ucenia dojdes dalej.

javatar - aby som sa trošku zastal aj humanitných, tak síce máš pravdu, že matematika cibrí logické a analytické myslenie, ale...
Dostaneš text...schopnosť porozumieť mu ťa naučia len humanitné vedy, teraz myslím pochopenie textu. Mnohí žiaci síce text prečítajú, ale nevedia zopakovať čo vlastne čítali. Ďalší problém - schopnosť vytiahnuť podstatné informácie, častokrát z 2-stranového učenia sú dôležité 3-4 vety. Vo výsledku dostaneš človeka schopného prečítať text, porozumieť mu, vytiahnuť z neho to podstatné a kriticky text posúdiť. Toto ťa nenaučia žiadne vzorce.

Ďalej mám pocit, že tvrdíš, že v humanitných vedách sa stačí naučiť fakty, ale v takej politológii, ekonómii či trebárs aj slovenčine musíš k*****a analyticky myslieť aby si naučené dokázal správne aplikovať...

ano begbeee - preto som pisal, ze sa maju doplnat, lenze to sa nedeje - ja humanitne vedy ani nezavrhujem ani neponizujem

aj pri analyze umeleckeho textu ti matematika nepriamo pomaha...

podla mna je idealny stav ked inteligentny clovek ktory ide na vysoku skolu ma na to aby vystudoval akukolvek VS (mozno nie v standardnych dlzkach a samozrejme vsade sa nadrie inak - ide mi o schopnost vystudovat, vynimkou su umelecke VS a medicina) a svoju VS si voli kvoli svojim preferenciam

realny stav je taky ze vacsina Ing. je schopna vystudovat za Mgr. ale vacsina Mgr. nie je schopna vystudovat Ing. - mne sa teraz nejedna o ochotu a lenivost ale o schopnost - tie tituly su teoreticky na jednej urovni ale v praxi nie, idealny stav by bol keby boli rovne aj v praxi - a to nedosiahnes tym, ze zacnes vypustat veci ktore decka nebavia ale namiesas im dobry koktejl z jednej aj druhej strany

Osobne si ale aj tak myslím, že chyba je v motivácii žiakov a zle nastavenom systéme. Všade všetkých zoberú (aj na technické, otázka je kto sa udrží - aj mna svojho času prijali na 2 prírodovedné VŠ bez prijímačiek zatiaľčo na ele..ehm..ekonomickú som robiť musel) nie je motivácia, nikoho nič nebaví. Podľa mňa treba VÝRAZNE okresať osnovy, ale ísť do hĺbky pri vybraných problémoch a sústrediť sa viac na aplikáciu. To však nebolo a asi ani nie je možné, lebo vždy sa len naháňa učivo, ktoré sa nestihlo prebrať.

v tom sa zhodneme - aj podla mna ma skumanie vacsich hlbok mensieho poctu diametralne odlisnych problemov vacsi potencial ako mnozstvo povrchovych problemov (sucasny stav)

motivacia je uz vecou pedagogiky a do toho sa vyjadrovat nebudem

javatar: Stále si mi nevysvetlil, načo je 13 rokov matematiky a prečo nestačí 11 rokov matematiky. Matematiku, hlavne na ZŠ beriem, to musí byť. Ale tá matematika na SŠ strácala všetok zmysel, vôbec som tomu nechápal, ani som tomu pochopiť nechcel, prechádzal som na 4 a to aj tak, že napr. raz sa mi podarilo dostať hneď z prvých dvoch písoniek dostať trojky (kombinatorika = tam som akosi sedliackym rozumom dokázal aspoň sčasti dostať k správnym výsledkom). Tento stav pre mňa znamenal to, že som prestal matematiku úplne akceptovať, ostatný čas som si nepísal ani len poznámky, nedával pozor, pred tabuľou stál ako idiot až kým som si nebol poslaný si sadnúť, nasledujúce písonky odovzdával čisté. Načo je toto dobré ? Čo sa rozvíja ? Je to zabitý čas.

Neviem aký je systém v USA, ale pochybujem, že takýto, ako to opisujem ja. Takisto neviem, aká je kvalita "ZŠ" a "SŠ" v Amerike a či na to existujú nejaké tabuľky, ale čo sa týka univerzít, tak tam USA kraľuje s prehľadom.

hughito: Na akej skole si bol, napr. Ja keby mam matiku na SS len prve 2 roky tak tam nejdem, aj take skoly somvidel pred 4 rokmi. Proste 2 roky bez matiky, prides na VS a nevies pomaly ani jak sa volas. Samozrejme na nejakych humanitnych skolach to netreba.

Inac matika na ZS sa mi zda nejaka slaba, ked som pocul od sestry ze sa ucia zaporne cisla v 8. triede? Vsak to sa ucilo o dost skor nie?

Ty si nečítal, o čom som písal ?

No, ze matiku si nepotreboval, preti si sa onu nestaral. Ale niekto ju potom potrebovat mohol. Ci zle som to pochopil?

No ako som napísal - prečítaj si aspoň stranu dve dozadu príspevky, nie len posledný.

hughito napísal:javatar: Stále si mi nevysvetlil, načo je 13 rokov matematiky a prečo nestačí 11 rokov matematiky. Matematiku, hlavne na ZŠ beriem, to musí byť. Ale tá matematika na SŠ strácala všetok zmysel...

Pretoze vek v ktorom sa rozvijas rychlo a lahko (oproti neskorsiemu) je potrebne vyuzit a abstraktne myslenie je v zivote cloveka dolezite - aj ked sa da prezit aj bez neho ale potom to tak vyzera. Ta na strednej nie je velmi zlozitejsia od tej na zakladke akurat ti pribudne vyssia miera abstrakcie. Matematika na SS sa mimochodom uci zle (ucia sa postupy a neuci sa mysliet).

hughito napísal:vôbec som tomu nechápal, ani som tomu pochopiť nechcel, prechádzal som na 4 a to aj tak, že napr. raz sa mi podarilo dostať hneď z prvých dvoch písoniek dostať trojky (kombinatorika = tam som akosi sedliackym rozumom dokázal aspoň sčasti dostať k správnym výsledkom). Tento stav pre mňa znamenal to, že som prestal matematiku úplne akceptovať, ostatný čas som si nepísal ani len poznámky, nedával pozor, pred tabuľou stál ako idiot až kým som si nebol poslaný si sadnúť, nasledujúce písonky odovzdával čisté. Načo je toto dobré ? Čo sa rozvíja ? Je to zabitý čas.

To je chyba pedagoga a tvojho pristupu (ale viac tvojho pristupu). Ked sa k niecomu stavias apaticky tak naozaj nemozes ocakavat nejaky osobnostny rast.
Pravdepodobne sa nikdy nedozvies ako by mohol tvoj zivot vyzerat keby si sa k nej postavil inak (a keby ta k nej pedagog postavil inak). Garantujem ti vsak, ze v zivote stretnes este vela ludi ktori ta predbehnu len preto, ze budu vediet spajat a rozdelovat principy, chapat system a vsimat si zakonitosti. Takito ludia byvaju oznaceny ako "ten ktory vie toto/ma takuto schopnost" a pod. Nehovorim, ze matematika je jedina moznost ako si rozvijat abstraktne myslenie ale rozvija ho najviac. Ale o tom by sa dalo opat v nasej zabudnutej debate o anarchii. Nedokoncis tam ten rozpisany post?

hughito napísal:Neviem aký je systém v USA, ale pochybujem, že takýto, ako to opisujem ja. Takisto neviem, aká je kvalita "ZŠ" a "SŠ" v Amerike a či na to existujú nejaké tabuľky, ale čo sa týka univerzít, tak tam USA kraľuje s prehľadom.

ak si dobre spominam tak uz na "high school" co je nasa stredna si volis komplet predmety alebo oblast. A univerzity v USA kraluju lebo su dobre dotovane a dostat sa na dobru univerzitu je len pre tych najlepsich (a este k tomu aj materialne zabezpecenych).

Pretoze vek v ktorom sa rozvijas rychlo a lahko (oproti neskorsiemu) je potrebne vyuzit a abstraktne myslenie je v zivote cloveka dolezite - aj ked sa da prezit aj bez neho ale potom to tak vyzera. Ta na strednej nie je velmi zlozitejsia od tej na zakladke akurat ti pribudne vyssia miera abstrakcie. Matematika na SS sa mimochodom uci zle (ucia sa postupy a neuci sa mysliet).

Aha, takže tie dva roky sú zlomové.

Nevraviac o tom, čo si sám spomenul. Aj tak sa na väčšine škôl zle učí. Nudne, nezáživne..aj keď teda neviem, ako by sa mala učiť matematika dobre a dajme tomu, zábavnejšie. Osobne si to neviem ani predstaviť.

Garantujem ti vsak, ze v zivote stretnes este vela ludi ktori ta predbehnu len preto, ze budu vediet spajat a rozdelovat principy, chapat system a vsimat si zakonitosti. Takito ludia byvaju oznaceny ako "ten ktory vie toto/ma takuto schopnost" a pod. Nehovorim, ze matematika je jedina moznost ako si rozvijat abstraktne myslenie ale rozvija ho najviac.

Predbehnú v čom ? Trochu sa vymaň z tej abstrakcie a skús konkretizovať. Predbehnúť ma môžu "vo svojej oblasti," kde využívajú svoje poznatky z matematiky. V mojej oblasti ma nepredbehnú.

A celkovo sa mi zdá, že nejak moc tú matematiku heroizuješ. Je to s ňou takto: len málo ľudí jej prirodzene chápe a baví ich. Tí končia ako učitelia matematiky, prípadne väčší borci to rozvíjajú ešte ďalej, či už cez fyziku, alebo pod. smery. Potom je skupina, ktorá jej nechápe, ale dokáže sa ju nejak nadrviť, nejaké tie princípy a zákonitosti, vzorčeky a nejako prejdú s akože lepšími známkami - relatívne. Potom sú takí, čo na to kašlú úplne.

Bude to asi tým, že matematika vyžaduje to abstraktné myslenie, o ktorom píšeš. Lebo tie čísla/písmená/vzorce/zlomky/odmocniny = to sú v podstate všetko abstraktné veci, nie je to nič reálne. Nevraviac o tom, že x vecí nemá ani žiadne využitie v praxi, čo nám potvrdila aj učiteľka, keď sme sa jej na to pýtali. No a keďže ľudia žijú v konkrétnom svete a majú dennodenný styk s konkrétnymi vecami a pojmami, tak je prirodzené, že takých, ktorí majú nejak rozvinutý zmysel pre abstrakciu je menej. A preto matematika zrovna nezožína úspech.

Ale o tom by sa dalo opat v nasej zabudnutej debate o anarchii. Nedokoncis tam ten rozpisany post?

Aký to má spolu súvis? Inak neviem, či mám až takú malú abstrakciu, keď som sa už od veku, v ktorom iní riešili max. tak Superstar alebo nejaké pod. záležitosti, zamýšľal a riešil to, ako by mohol vyzerať iný, lepší systém, ako by bol aplikovateľný v praxi, nielen teoreticky. Tí matematici sa k tomu akosi nemali. Možno by im to išlo lepšie.

ak si dobre spominam tak uz na "high school" co je nasa stredna si volis komplet predmety alebo oblast. A univerzity v USA kraluju lebo su dobre dotovane a dostat sa na dobru univerzitu je len pre tych najlepsich (a este k tomu aj materialne zabezpecenych).

Tak ich systém je v podstate úplne odlišný od nášho, ale áno, na High School si vyberajú do istej miery predmety. A čo si myslel tým, že ako to tam vyzerá, všetci vidíme ?