ahoj som rad ze je tu taketo forum,chcem sa podelit s mojimi zivotnymi skusenostami,hladam hlavne radu

mam27 za sebou 2 vztahy ktore trvali dokopy 10rokov(studentske pletky nepocitam),prvy sa skoncil po 5rokoch pre priatelkinu
neunosnu ziarlivost a aj spoznanie tej dalsej ktora ma pred mesiacom poslala k vode(ako sa hovori pozicane sa vrati),dovod bol
ze neplanujem buducnost a za 4 roky sme sa nikam neposunuli(uz ma ineho...) Ked sme sa davali dokopy bola mila,skromna
chapava,uz vtedy mi bolo jasne ze som nasiel to co som hladal,myslel som na svadbu atd..,ale jednoducho moj zivot nikdy
nieje presne vymerany ako si to zrejme myslela ona,niesom ani dobrudruh ale necitim sa na zalozenie rodiny,cele 4roky som sa onu staral pretoze nemala pekne detstvo ani vztahy a ja som chcel aby konecne sa mala pri niekom dobre,posledny polrok som
sa vsak zmenil bol som nevrli ani sex ma uz nezaujimal

tiez ma s@re ze som vlastne zabil pomali 10rokov a h@vno z toho,momentalne som v totalne hlbokej depresii sedim doma nic ma nebavi jednoducho prazdnota,som introvertny zabavac dievcata,zeny oslovovat neviem a vacsina je co poznam vydata kamarati zenati,zadane-ni atd,zvacsuje sa mi iba pupok a fajcim jednu od druhej(nepijem raz tak za 2roky sa dam ze ma donesu domov a mam pokoj) jednoducho zostanem zrejme navzdy sam a je mi z toho na sablu,parkrat ma chceli znami zobrat von ale nebavi ma chodit po diskotekach a pozerat na ozrate nastrocne,nemam ziadny impulz do zivota,napadne ma ze vezmem psa a pojdem sa prejst nakoniec aj tak sedim v izbe,snazim sa pred vsetkymi tvarit ze je vsetko ok aj mi to ide ale neviem ci mi z toho nej@bn@ za chvilu

tak verim ze som Vam nepokazil tuto peknu nedelu aj ked mi je vlastne jedno ci svieti slnko alebo prsi

Najprv by som ťa rád upozornil, aby si neobchádzal cenzúru pomocou zavináča. Máme tu nastavenú cenzúru, takže to čo je nevhodné a je to vulgarizmus, ti zcenzúruje samé. Naopak slovo ako hovno nepovažujeme za nadávku a zbytočne tými zavináčmi chomolíš našú peknú slovenčinu

a teraz k tvojmu problému - si mesiac po rozchode, tak je samozrejmé že ťa nič nebaví, nemáš náladu na ľudí a zoznamovanie sa. Rovnako tak je samozrejmé, že cítiš voči nej hnev, odsudzuješ jej "povalača" napriek tomu že ho nepoznáš. Toto všetko časom prejde, a prejde aj tvoja depka. Si mladý, a určite ešte niekoho spoznáš. Tvrdiť že si stratil 10 rokov je hlúposť. Získal si tým viac skúsenosti ako si vieš predstaviť, a všetkých tých 10 rokov zúročiš v ďalšom vzťahu. Treba ti len čas (skús to prežiť bez tých cigariet) a priateľov. Prejde pol roka a budeš v pohode

vdaka priatelu,viem ze je to cerstve,pravidla beriem na vedomie (obvikle ich citam po vstupe na kazde forum)

mas 27 rokov, si mlady, urcite by si sa nemal takto odpisovat, budes mat este vela moznosti
na vztah. Zacni radsej sportovat, zhodis pupek, ziskas sebavedomie,precistis hlavu.

Rozisla sa s Tebou lebo ta nevidi ako perspektivneho partnera do manzelstva a tebe sa zatial
asi ani usadit nechce. Najdi si mladsiu, ktorej bude myslienka na svadbu este velmi vzdialena
a nebude tlacit na pilu /zatial/

Prekvapuje ma ako niektore individua precenuju sex.

no mlade baby sa chcu hlavne este zabavat u mna je gro zabavy mastenie co-opu s kamosom na xboxe(to je asi dalsi z mojich problemov

k tomu sexu,sam to nechapem zatial po 4rokoch s kazdov ma to prestalo jednoducho bavit,nuda alebo co pritom sa mi stale pacili,nechapem to

tarakan napísal:Prekvapuje ma ako niektore individua precenuju sex.

môžeš nám objasniť, ako si prišiel k takémuto záveru?

Son-Gohan: potom možno nebol problém v nej, že je moc "dospelá" na teba, ale v tebe, že si moc "detský". Čomu nasvedčuje aj že v 27 si vôbec ešte nepomýšlal na rodinu, dokonca ani na spoločné bývanie. Potom neviem prečo sa cítiš staro a myslíš že si nikoho nenájdeš
že ťa prestal baviť sex môže mať psychické dôvody. Nemali ste ku koncu nejakú krízu? Nepovažoval si váš sex za stereotyp (treba skúsiť nové polohy a miesta, prípadne nejaké pomôcky..). Nemal si problémy v práci/rodine..?

audiotrack napísal: môžeš nám objasniť, ako si prišiel k takémuto záveru?

Son-Gohan: potom možno nebol problém v nej, že je moc "dospelá" na teba, ale v tebe, že si moc "detský". Čomu nasvedčuje aj že v 27 si vôbec ešte nepomýšlal na rodinu, dokonca ani na spoločné bývanie. Potom neviem prečo sa cítiš staro a myslíš že si nikoho nenájdeš

zrejme je to tak,nieze detsky praveze s tou prvou bola svadba na spadnutie kym som nespoznal tuto nieze by som hladal alebo co jednoducho sa to stalo a bolo to fajn az sa to dostalo sem
tak ked pri kupe bytu mi povedala ze tam bude jej setra tak som sa dobre nahneval-sklamal potom som tam aj nerad chodil,co uz mal som jej to vtedy povedat(a starat sa este aj o jej sestru to nieje moje decko ani jej)
mal som problemy v praci ona tiez

po 4rokoch vztahu uz ta vasen nie je ako na zaciatku to je prirodzene. Ale ze vecsinu volneho casu travis vo svojom veku hranim na Xboxe- to ti nebude tolerovat asi ziadna zena, na to su citlive.

gogo co som mal robit boli sme spolu 8 hodin v praci cely tyzden,tam cloveka spoznas uplne inak,cez vikendy chodila do skoly alebo sa ucila,ked mala volno a chcel som ju niekde vytiahnut chcela cumiet len do bedne,nakoniec som bol debil ja ze som ju nikam nebral,alebo ze ked ideme von tak fajcim viacej-a co ked sme sa zoznamili tiez som fajcil a ani nepipla,tiez nebola skvela
ako bral som ju komplexne kazdy ma nejake chyby a ja niesom vobec konfliktny tip(sice ked som sa parkrat nasr..tak kukala ako struna z gauca) ja neviem

Ja som mal presne také myšlienky, keď som sa po dlhom čase rozišiel s priateľkou. "Čo teraz budem robiť? Zase začínať všetko budovať od začiatku. Neviem, kde si idem nájsť partnerku, keď všetky sú zadané. Do baru chodiť každý piatok sa mi už nechce. Už navždy ostanem sám." Tieto myšlienky chvalabohu nebudú trvať dlho a za chvíľu ti to bude jedno. Začneš normálne žiť a uvidíš, že aj tú partnerku si nájdeš, ani nebudeš vedieť ako. Toto obdobie musíš jednoducho pretrpieť a potom bude dobre.

audiotrack napísal: môžeš nám objasniť, ako si prišiel k takémuto záveru?

Radšej na neho ani nereaguj. Zase sa mu nepodarilo zasunúť, tak sa prišiel vyplakať.

pinco napísal:Ja som mal presne také myšlienky, keď som sa po dlhom čase rozišiel s priateľkou. "Čo teraz budem robiť? Zase začínať všetko budovať od začiatku. Neviem, kde si idem nájsť partnerku, keď všetky sú zadané. Do baru chodiť každý piatok sa mi už nechce. Už navždy ostanem sám." Tieto myšlienky chvalabohu nebudú trvať dlho a za chvíľu ti to bude jedno. Začneš normálne žiť a uvidíš, že aj tú partnerku si nájdeš, ani nebudeš vedieť ako. Toto obdobie musíš jednoducho pretrpieť a potom bude dobre.

prehovoril si mi z duse,dufam ze aj tie tvoje posledne 4vety sa splnia,najlepsie je na tom ze mozes aj zajtra stretnut nejaku
Bozku co bude akurat vhodna kandidatka ale ked ti zacne stebotak tak ju poslem do zadnice lebo teraz nemam naladu

Prežívaš klasické trápenie, myslíš a žiješ zo spomienok, chcel by si vrátiť čas a možno aj zmeniť niektoré veci, ale nedá sa to. Treba sa cez to dostať, najlepšie pomocou kamarátov, nájsť si koníček, športovať, snažiť sa využívať kopu voľného času, ktorý by si inak trávil sám. Keď to prejde alebo budeš myšlienkami inde, tak sa vyber do spoločnosti, skús sa premôcť a ísť s kamarátmi do baru alebo kľudne aj na ti diskotéku, veď na diskotékach nebývajú len násťročné, ale aj ženy adekvátne tvojmu veku, prípadne zmeňte diskotéku.

Ty máš 27 rokov, čo nie je veľa, hlavne nie pri mužovi. Ako príklad uvediem kamaráta, ktorý ma 33, na jeseň sa mu rozpadol po dvoch alebo troch rokoch vzťah a nikam sa neponáhľa, stále to berie tak, že je ešte relatívne mladý a ešte stretne tú pravú.

Ako bežne ľudia radia a čo aj pomáha, tak to je posilňovňa, tam necháš veľa energie, príjemne sa unavíš, robíš aj niečo pre svoje telo a okrem toho tam chodí plno žien v každom veku.

maciatko99 napísal:Prežívaš klasické trápenie, myslíš a žiješ zo spomienok, chcel by si vrátiť čas a možno aj zmeniť niektoré veci, ale nedá sa to. Treba sa cez to dostať, najlepšie pomocou kamarátov, nájsť si koníček, športovať, snažiť sa využívať kopu voľného času, ktorý by si inak trávil sám. Keď to prejde alebo budeš myšlienkami inde, tak sa vyber do spoločnosti, skús sa premôcť a ísť s kamarátmi do baru alebo kľudne aj na ti diskotéku, veď na diskotékach nebývajú len násťročné, ale aj ženy adekvátne tvojmu veku, prípadne zmeňte diskotéku.
Ako bežne ľudia radia a čo aj pomáha, tak to je posilňovňa, tam necháš veľa energie, príjemne sa unavíš, robíš aj niečo pre svoje telo a okrem toho tam chodí plno žien v každom veku.

hm, cakal som na nejaku podobnu temu tiez sa mi rozpadol 4 rocny vztah (24r.) je to uz mesiac trapim sa kazdy den myslim, zijem zo spomienok (presne ako si napisala) jem velmi malo !!
ked ide ona von cez week musim aj ja niekde vypadnut doma byt nemozem !!!a myslet nato kde je co robi atd... (s pitim ja problem nemam...)
zacal som cvicit, behat, plavat aby som troska zmensil pupok a tak.. a idem nadoraz !!! a ked som total vystaveny aspon tak nanu nemyslim a naozaj toto jedine asi pomaha totalne sa znicit (ked ma vsetko boli berem to ako svoj TREST zato ze som to snou JA pokazil)
tiez mam strach ze sa nikdy nezalubim alebo si nikoho uz nenajdem koho budem tak lubit ako ju ...
najhorsie je sedet doma a nerobit nic ( aj ked prve dva tyzdne som to robil... ) ale potom 3 a 4 som sa trosku prinutil....
stale mi chyba stale ju chcem velmi spat !! no cas vratit nemozem a chyby ktore som robil uz nijak neodcinim...

moj prvy velky rozchod !!! s mojou prvou velkou laskou ...!!! nikomu toto neprajem

a niekto tu pisal ze to potrva aj pol roka kym zabudnem ? to vazne tak dlho aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa ja uz chcem byt normalny ako predtym ked som bol snou ... a nie troska

Niektorí to až príliš dramatizujete. Viem, aké je to byť v stave maximálneho šťastia, zaľúbenia, všetko ide ľahko, všetko sa darí, aj veľké problémy sa vtedy zdajú ako drobné.
Ale život ide ďalej, takisto som sa takmer pred 2 mesiacmi rozišiel s priateľkou (boli sme spolu 2 a pol roka), bol to môj prvý vážny vzťah, no od prvého dňa, čo sme sa rozišli, ma obklopili kamaráti a trvá to až doteraz. Za tých cca 50 dní boli možno 2 dni, kedy by som nemal čo robiť. Ale vtedy som rád, že som doma a môžem sa venovať aj rodičom chvíľu. Netreba to brať ako životnú tragédiu, predstavte si páry, ktoré sú spolu 15 rokov, 2-3 deti na krku a potom prídu nato, že vlastne spolu nemôžu žiť. To by som povedal, že je taká menšia tragédia. Život je fajn, treba si ho užívať, či si zadaný, či slobodný, netreba sa príliš dlho pre niečo trápiť, lebo čas späť nevrátiš a na smrteľnej posteli si možno budeš vyčítať, že škoda, že som napr. 3 mesiace zabil tým, že som sa trápil, bol doma, neužíval si život naplno a podobne.

Takisto som začal behávať (hoci to moja postava nepotrebuje, som chudý), od septembra začínam hrávať futsal a ak sa nájdu prebytočné peniaze, začnem navštevovať aj posilku po čase. Základ je brať veci trošku s nadhľadom, pretože o rok/dva sa nato bude človek pozerať úplne inak, len sa na tom všetkom zasmeje a pôjde ďalej. Treba si užívať každé obdobie života a pozerať sa na všetko z tej pozitívnej stránky.
Nedovoľte nikomu, aby sa stal celým vašim životom, zariaďte si to tak, aby bol vždy "len" jeho súčasťou.

je to tak mas pravdu ale treba na to cas samozrejme niekedy uz ale clovek pride do stadia
ze ho nebavi nic,trapit sa ,robit nieco pre seba zo sebou s inymi ludmi preto ta prazdnota

vsetci z mojich kamaratov/tiek su zenaty/vydate/zadany a naozaj ich nemienim otravovat
maju svoje starosti,kedysi mi samota nerobila problem,neriesil som ci mam staly vztah nikomu som sa
nemusel prisposobovat ale po 10rokoch s 2babami je to sok,resp nic prijemne

ziadna sebalutost mi nepomoze to je jasne.dnes som zas videl jednu fajn casnicku kde chodim na obed z firmy,samozrejme viem sa zhodnotit a nie som jej typ nehram v jej lige,ani sa mi ju nechce oslovit nema to v terajsom rozpolozeni zmysel a ako som napisal
nie som jej liga skoda, ma pekne oci a ZADOK! ai karamba

to je proste iba o zvyku. Je jasne ze ked ste boli kazdy vecer spolu, alebo teda pravidelne,
nieco robili, pozerali spolu film a pod. tak teraz pocitujes urcitu prazdnotu.

Nerozumiem, preco sa vsetci tvaria, ze najvacsim (a pre niektorych aj jedinym) cielom zivota je najst si partnera a zabit s nim cely zivot? Tiez sme sa nedavno s byvalou rozisli po dvoch rokoch a sice ma to chvilu mrzelo, teraz som stastny, ze som sam a nemusim sa nikomu prisposobovat a mozem si robit co uznam za vhodne. Vztahy su fajn, ale akonahle z nich spravis nutnost, tak sa z teba stava troska. Ked si toto uvedomis, budes stastny ako nikdy.

precitaj si poriadne temu a prispevky o nutnosti mat vztah vobec nieje rec,ty si sa po 2rokoch ja po 10tich gratulujem
urcite vacsina normalne zmyslajucich ludi chce mat niekoho a neskor rodinu,rob si sam cely zivot co chces urcite ho prezijes
podla tvojich predstav
ked budes v 50tke premyslat ze ci si dnes uznas za "vhodne" dat ancu dlanovku alebo pojdes za 100€ do bordelu spomen si na mna,ja dufam
ze sa budem mat lepsie s dobrou manzelkou a zdravymi detmi

To, ze potrebujes mat vztah si nam ukazal uz vo svojom prvom prispevku. Skus si ho po sebe precitat az kym to tam nenajdes mas 27, ale namotany si na tuto dogmu mat za kazdu cenu niekoho, ako 14ka ktora prave dostala prvu pusu. Tiez mozno budem chciet rodinu, ale nejdem sa z toho za kazdu cenu pototo.

"tazko sa mi s tym vyrovnava", "som v totalne hlbokej depresii", "jednoducho prazdnota" atd... clovece ved ty si troska.