Ja som samotár takpovediac od prírody. Príliš sa nesocializujem. Keď som však s priateľmi vonku, snažím sa im prispôsobiť a na oplátku oni mne. Vďaka tomu sme už vyše 11 rokov vynikajúcimi priateľmi, pretože sa navzájom rešpektujeme a ani jeden z nás nepociťuje potrebu sa povyšovať jeden nad druhého.

Terepin napísal:Ja som samotár takpovediac od prírody. Príliš sa nesocializujem. Keď som však s priateľmi vonku, snažím sa im prispôsobiť a na oplátku oni mne. Vďaka tomu sme už vyše 11 rokov vynikajúcimi priateľmi, pretože sa navzájom rešpektujeme a ani jeden z nás nepociťuje potrebu sa povyšovať jeden nad druhého.

tak prečo tak striktne odmietaš existenciu takého priateľstva so ženou? Citujem z inej témy:

...Pretože to by znamenalo kompletne dôverovať polovičke, čo nedokážem...

Pretože dôvera so ženou je podstatne hlbšia a ovplyvňuje vzťah. Takéto riziko u priateľov nehrozí. Navyše ma veľmi dobre poznajú, takže ma vedia pochopiť, kdež to u ženy by som musel vtrepať roky zoznamovania do mesiacov zoznamovania.

vynikajuci priatel moze byt iba rovnakeho pohlavia ?

Terepin napísal:Pretože dôvera so ženou je podstatne hlbšia a ovplyvňuje vzťah. Takéto riziko u priateľov nehrozí.

to mi chceš povedať, že keby ty oklameš kamaráta alebo oni teba ohovárajú poza tvoj chrbát a zistíš to, tak to neovplyvní váš vzťah? Alebo že medzi vami nie je dôvera po 11 rokoch?

Terepin napísal:Navyše ma veľmi dobre poznajú, takže ma vedia pochopiť, kdež to u ženy by som musel vtrepať roky zoznamovania na mesiace zoznamovania.

ale oni ťa nespoznali hneď prvý deň. To spoznávanie sa vyvíjalo postupne. Rovnako ako vzťah so ženou. Po 11 rokoch by ťa aj priateľka veľmi dobre poznala a vedela by ťa pochopiť. Neviem prečo by si to chcel vtrepávať do mesiacov.

matki napísal:vynikajuci priatel moze byt iba rovnakeho pohlavia ?

Ty by si dokázal svoje obľúbené jedlo len ovoniavať po týždennej hladovke?

Ak ti to tlacia do hlavy ti 11rocni kamarati tak ich zmen. Ozaj.. oni maju priatelky, resp. vedia koexistovat s opacnym pohlavim, ci ste vsetci rovnaki?

audiotrack napísal:
to mi chceš povedať, že keby ty oklameš kamaráta alebo oni teba ohovárajú poza tvoj chrbát a zistíš to, tak to neovplyvní váš vzťah? Alebo že medzi vami nie je dôvera po 11 rokoch?


ale oni ťa nespoznali hneď prvý deň. To spoznávanie sa vyvíjalo postupne. Rovnako ako vzťah so ženou. Po 11 rokoch by ťa aj priateľka veľmi dobre poznala a vedela by ťa pochopiť. Neviem prečo by si to chcel vtrepávať do mesiacov.

Keby som to zistil, tak balím kufre a dovi dopo. A je medzi nami dôvera.

Veď nie. Lenže zoznamovanie sa kvôli kamarátstvu a zbližovanie sa kvôli vzťahu sú dve totálne odlišné veci. Dievča by nemala trpezlivosť na moje správanie 11 minút, nie to ešte 11 rokov.

Terepin napísal: Ty by si dokázal svoje obľúbené jedlo len ovoniavať po týždennej hladovke?

Prepac, ale nerozumiem tejto analogii.

SRneC napísal:Ak ti to tlacia do hlavy ti 11rocni kamarati tak ich zmen. Ozaj.. oni maju priatelky, resp. vedia koexistovat s opacnym pohlavim, ci ste vsetci rovnaki?

Práve, že nie. Jeden má priateľku, druhý nie, keďže sa chcel sústrediť na štúdium, ale to sa do konca roka zmení.

matki napísal:
Prepac, ale nerozumiem tejto analogii.

Tým chcem povedať, že som tak dlho sám, že u kamarátstva by som sa nedokázal zastaviť.

A preco by si sa mal zastavit?

Pretože nemienim byť zase označený za zúfalca, ktorý balí každé dievča, ktoré sa na mňa usmeje. A taktiež sa chcem vyhnúť tomu, čo som prežíval rok a pol.

Tak to povedz rovno, ze si zdemolovany rozchodom,z ktoreho sa nevies spamatat rok a pol a si vysraty riskovat So zenami mozes aj normalne komunikovat, nie len ich balit a byt preto povazovany za zufalca. Jedna vec je byt sam pre nejake vlastne presvedcenie , co je urcite v poriadku. Ale druha je byt sam , lebo mam strach, lebo som poznaceny minulou skusenostou a ta ma uplne zablokuje, zmeni, zatvori do seba a podobne. To normalne nie je. Vyries si to a zacni normalne zit. Zabudni, odpust, zi. Strasne klise, viem

matki - nemá si ako odpustiť, resp. sa nemá ani kam pohnúť, lebo má radšej druhých ako seba. Aj ja som bol taký idiot, otrok druhých. Myslel som aké je to hovädsky šlachetné a spanilé obetuvávať sa pre druhých. S obrovským odstupom času som zistil že na to aby sme mohli mať radi a milovať tých druhých, sa najprv musíme mať radi, my samých seba. Vedieť si odpustiť a naučiť sa žiť sám so sebou, vo vlastnom tele, vl. chorobami, vl. neduhami a nedostatkami. Napríklad mne sa nepáči moja postava, makám na nej jak ďábel a tým že nechcem papať prášok ani nič, tak to ide pomaly a to ma brzdí, hrozne. Je to najpravdepodobnejšia príčina mojej asexuality, že sa hanbím sám za seba pred sebou a tým pádom je pre mňa sex nechutný, lebo sám sebe pripadám nechutný. Teraz len strielam z brucha ako to asi je, nemám to overené, ale myslím že nie som ďaleko od pravdy.

Avšak jedno viem iste. Nebyť závislý na druhých, je jedno či vzťahoch so ženami, alebo rodine je ako jazdiť v rolls royce a tí druhí čo mi hovoria že to tak nie je, tak jazdia na oktávkach a presviedčajú ma že rolls je horší.

uplink - každá minca má dve strany. Ale vidieť môžeš v jednom momente iba jednu. Tí čo ťa teraz presviedčajú že vzťah je lepší, sa rozídu a ty si niekoho nájdeš. A garde sa otočí

audiotrack - s tým rozdielom že ja som už nejaký ten vzťah mal. A viem ako som sa cítil vtedy [dobre aj zle] a viem ako sa cítim teraz [dobre aj zle]. Ak príde vzťah, ktorý mi dá to čo mám teraz - finančnú, psychickú, fyzickú a mentálnu slobodu, áno, názor mením. Do vtedy ani omylom.

Absolutne suhlasim, ze je v prvom rade dolezite sa mat rad a naucit sa zit sam so sebou, usporiadat si vsetko poriadne v hlave. Ale treba si uvedomit, ze toto v ziadnom pripade nie je v protiklade s laskou k inym ludom, alebo uprednostnovanim ludi pred sebou a podobne (to su vsetko slachetne vlastnosti a netreba ich znevazovat). Rovnako to vobec neznamena byt egoista alebo narcis alebo sebec a podobne. Znamena to byt vyrovnany so sebou a to je zaklad k normalnemu vztahu. Nie len partnerskemu/mileneckemu. Lebo aj vztah kamarat-kamarat sa buduje, ma svoje problemy, rovnako sa moze rozpadnut atd atd

matki - 100% súhlas, len som to tak nenapísal. Moje evidentne vyznie egoisticky, ale nie je to tak myslené.

matki napísal:Tak to povedz rovno, ze si zdemolovany rozchodom,z ktoreho sa nevies spamatat rok a pol a si vysraty riskovat So zenami mozes aj normalne komunikovat, nie len ich balit a byt preto povazovany za zufalca. Jedna vec je byt sam pre nejake vlastne presvedcenie , co je urcite v poriadku. Ale druha je byt sam , lebo mam strach, lebo som poznaceny minulou skusenostou a ta ma uplne zablokuje, zmeni, zatvori do seba a podobne. To normalne nie je. Vyries si to a zacni normalne zit. Zabudni, odpust, zi. Strasne klise, viem

Zle si ma pochopil. Ja som bol rok a pol nešťastne zamilovaný a TO ma zdecimovalo. A nemienim si dať repete. Ani omylom.
Ad balenie. Neviem pochopiť, kde robím chybu. Ale druhí mi tvrdia, že buď dievčatá ignorujem alebo rovno balím. Lenže čo oni nazývajú balenie, je v skutočnosti len moje slušné správanie. Takže ignorácia - zle, slušné správanie - zle. Som zmätený, to sa ma mám ku dievčatám správať ako hajzel, aby to bolo akceptovateľné? Lebo nič iné ma nenapadá.

matki napísal:Absolutne suhlasim, ze je v prvom rade dolezite sa mat rad a naucit sa zit sam so sebou, usporiadat si vsetko poriadne v hlave. Ale treba si uvedomit, ze toto v ziadnom pripade nie je v protiklade s laskou k inym ludom, alebo uprednostnovanim ludi pred sebou a podobne (to su vsetko slachetne vlastnosti a netreba ich znevazovat). Rovnako to vobec neznamena byt egoista alebo narcis alebo sebec a podobne. Znamena to byt vyrovnany so sebou a to je zaklad k normalnemu vztahu. Nie len partnerskemu/mileneckemu. Lebo aj vztah kamarat-kamarat sa buduje, ma svoje problemy, rovnako sa moze rozpadnut atd atd

Asi vidím, kde je problém. Poviem to takto: nemám sa rád. Ale ani sa nenávidím. Prosto akceptujem sa takého, aký som. A ak s tým má niekto problém, tak je to jeho problém a nie moj.
Bol som však vychovávaný k pomáhaniu druhým a ku skromnosti. A nie naopak.

Terepin spravaj sa k zenam podla toho, co od nich chces. Neviem co myslis pod pojmom nestastne zamilovany, ak neopatovanu lasku, tak o to viac sa ti cudujem, ze si nehladal lasku inde. Vztah zeny a muza ma 2 roviny, fyziologicku a psychologicku. Bud jeden druheho pritahujete, odpudzujete, alebo su pocity neutralne. Ak zenu neodpudzujes fyzicky, tak mozne je vsetko. Ak si chcel viac a ona chcela len kamaratstvo, tak si to nemal dalej riesit, mal si sa zamerat na inu zenu alebo aktivity. Sebalutost a sebatryznenie - na toto zenu nezbalis, zeny su vesele stvorenia od prirody a partnera si okrem inych preferencii vyberaju aj podla toho, ako sa s nim citia.

Bol si vychovavany k pomahaniu inym a k skromnosti. Lenze teraz si uz (dufam) dospely a vyvoj cloveka nekonci tam, kde ho rodicia prestali obmedzovat. Nikde nie je napisane, ze podla navodu svojich rodicov budes stastny aj ty. Oni ti dali zaklady, ale rozvijat sa musis sam. Aj vo vztahu sa rozvija osobnost cloveka, nemozes cakat na zenu svojich snov, ktoru ti odobri rodina a priatelia. Ak sa ti nejaka paci, tak neries, ako vnima tvoje spravanie okolie, ale predovsetkym ona. Ak sa popalis, tak nech, zivot ide dalej, ale aspon nebudes na jeho konci lutovat, ze si to neskusil.