V prvom rade vam musim napisat, ze to bolo hlavne z mojej mladickej nerozvaznosti a dobrodruzstva. Dnes uz to vobec nelutujem, lebo ma aj takyto sposob zivota naucil vela veciam, ktore by som sa inak nikdy nebol naucil. Bol som bezdomovcom v Californii, Nevade a na Floride. Do USA som prisiel v roku 1974 a bezdomovcom som tam bol cast roku 1975. Mal som pracu v ktorej som dal vypoved, myslel som si, ze hned najdem lepsie platenu. No ale skutocnost bola ina... Takze spal som pod krikmi v Balboa Park. Bolo to tak v aprili a v maji a kde-tu bola este cez noc zima. Asi 100m odo mna v krikoch si to „rozdavali“ homosexuali. Kedze vacsina z nich je dost jemnych, tak som sa velmi nebal, ze sa im zapacim... Jedaval som v takej dobrocinnej organizacii pre bezdomovcov- Rescue Mission, kde som sa mohol raz denne najest tepleho jedla. Priznam sa, ze aj spat by som tam mohol, no ale povedal som si, ze ja to zvladnem aj vonku, som este mlady a pod... Kedze jedno jedlo denne nestaci, tak som jedol z odpadkovych kosov pri Mc Donalde, ktore vsak boli ohradene, takze som musel preliezat. Dobre som sa zvykol aj navecerat z odpadkov Pizza Hut. Zo zaobstaravanim alkoholu a cigariet som problem nemal, lebo vobec nepijem a ani nefajcim. To, ze som sa bal, to nebudem zapierat. No a coho? Bal som sa, ze ma nejaky nafetovany, alebo ozraty chlapik zmlati a pod. Taka mala prihoda- policajti vecer kontroluju a to dost casto aj parky, specialne po 22:00 hod. a to aj so psami, ktore niesu na obojku. Jeden bol odo mna asi na 5m ale ma ani nevidel a kedze vietor fukal opacnym smerom ani nezacitil. Moznoze mal chripku a mal zapchaty nos...
Druhy dej sa odohraval v state Nevada v meste Las Vegas. Tam som bol bezdomovcom "len" 3 dni. Prvy krat v zivote som bol hore bez spania 72 hodin. Neviem, ci sa toto stalo len mne, ale po 60 az 65 hodinach som zacal halucinovat. V jednom casine (Union Plaza) som isiel na toaletu a mal tam stanok aj jeden cernoch, ktory cistil a lestil topanky. Stalo sa mi, ze som z jeho tranzistoroveho radia pocul cele vety po slovensky... Toto samozrejme nieje mozne. Myslel som, ze som sa zblaznil. V ten isty den som vsak nasiel futbalovy stadion, preliezol som cez plot a zalahol medzi lavickami. Zobudil ma az chlad niekedy v noci. Potom som isiel do casina, kde som celu noc presedel vo foteli a uz znacne oddychnuty zo spanku na stadione. Ked tam nespis, tak tam mozes sediet kolko chces, nikto ta nebuzeruje. Chodil som medzi hracimi automatmi, lebo niektori ludia, ked nieco vyhrali, tak v tej nadrzke dole, kde sa im to vsetko vysype niekedy nechaju jeden az dva mince, lebo je to tazke vidiet. Niekedy som si takto nazbieral dolar az pol, az 2 dolare. Taka mala prihoda- raz som videl automat, do ktoreho bola hodena jednodolarova minca, ale ten ktory ju tam hodil zabudol rucku potiahnut t.j. hrat s nou. Potiahol som rucku a vyhral som 50 dolarov. To som sa ale poriadne najedol, za 5-6 dolarov presne sa nepamatam.
Treti dej a chvalabohu aj posledny
Dalsia zaujimavost- kedze som nemal ani 1/4 dolarovku, tak som si samozrejme nic nemohol kupit. Kedze som uz v Amerike bol uz vtedy dost dlho, tak som vedel, ze v kazdom Mc Donalde si mozno vypytat kavu na doplnenie hoci aj 3x. Ale musite mat pohar. Takze pohar som si vybral zo smetneho kosa, umyl som ho na zachode a isiel som si akoze vypytat doplnenie. Samozrejme, ze cukor aj smotana k tomu automaticky boli zdarma. Takto som sa "najedol" velmi vela krat.
Mam aj ine pribehy, ako napr. som stratil raz pracu koli tomu, ze v Nevade mi spadol na ceste do prace spodok z topanky. Kedze samozrejme bez topanky som ist pracovat nemohol, tak som ju stratil. Nemal som totiz ani 5 dolarov, aby som kupil v second hand inu. Ked si myslite, ze to bola sranda, tak sa velmi mylite. Predstavte si rusnu ulicu z tisickami turistov, bolo okolo obeda, teplomer ukazoval 45 stupnov celzia, takze ste si kludne na kapote auta mohli uvarit prazenicu. Ja aby som sa dostal domov, som musel ist po minimum 50 stupnov celzia horucom chodniku, skackat z jednej travnatej plochy na druhu ako zajacik a este aj tak som mal obhorenu patu, ked som prisiel domov. Ale to uz je o niecom inom a nechcem tu vypisovat celu knihu o mojich zazitkov, lebo toto je len zaciatok. A keby som este mohol pisat o veciach na ktore by som este aj teraz po tolkych rokoch chcel zabudnut...
To, ze ako som zostal normalnym sa este aj dnes poriadne cudujem
Par ludi mi dalo ponuku, na napisanie knihy, ale odmietol som, lebo tie najkurioznejsie zazitky by boli prave tie o ktorych este ani dnes nemozem hovorit...