Zdravím, tému som sa rozhodol založiť na motívy ďalších dvoch preberaných tém [1] [2] , kde som pomerne nespokojný so slovnými prestrelkami a potyčkami, domnievam sa, že táto by mohla pomôcť k prospechu všetkých predstaviteľov rozdielnych názorových prúdov.

Takže otázka je:
Zriekli ste sa svojej viery ?
Ak áno, prečo ?
Ako túto zmenu prijali vaši blízki a okolie ?
Presviedčali ste aj ďalších vo svojom okolí aby vás následovali ?

Uvítam aj opačnú skúsenosť, t.j. tí ktorí neverili a začali veriť.

Môj príbeh:
Nikdy som k viere vedený nebol, môj prvý styk s náboženstvom bol až na základnej škole, kedy mi bolo tak nejak ozrejmené o čo ide, pri známom rázcestí ma rodičia zapísali na etickú výchovu, napriek tomu sa ma spýtali, či nechcem íst na náboženstvo, ale nechápal som prečo by som mal.
Postupne som získaval prehľad vo veciach, až niekedy v 6. ročníku mi bolo vysvetlené od hlboko veriaceho spolužiaka že ja som ateista, vzhľadom na to že som mal názory že žiaden boh neexistuje a s tým názorom som sa začal ďalej silno stotožňovať, ktorý trvá až dodnes, neexistuje pre mňa dôvod aby som veril.
Otec je krstený evanjelik, tvrdí ale že neverí, s matkou som na túto otázku nikdy nediskutoval, ale jej otec, teda môj dedo ma asi v 14tich rokoch zaskočil otázkou:
"Vnuk môj a na náboženstvo chodíš ?"
"Nie, nechodím, rodičia ma zapísali na etickú." Dedo bol nesmierne šokovaný, po krátkej chvíli sa zhlboka nadýchol,
"to ma teší. Veľmi ma to teší. Never tým hlúpostiam čo ti povedia. Ničomu never, všetko sú to klamstvá, žiaden boh neexistuje".
Dedo nar. 1929 býval počas detstva v Detve, kde bol na vieru nesmierny dôraz, dokonca mi povedal, že jeho otec uvažoval nad štúdiom teológie, avšak na detaily a jeho dôvody apostázy som sa nestihol už spýtať, čas ubehol na to príliš rýchlo....

Zriekli ste sa náboženskej viery ?
Áno zriekol , som pokrstený , mám príjmanie aj birmovku a dokonca som aj miništroval jedno krátke obdobie keď som bol menší.
Ak áno, prečo ?
Ako som sa čoraz stával vyspelejším tak som veľa rozmýšľal o viere a tak ďalej až som dospel k názora že v Boha neverím a naďalej som sa utvrdzoval v tomto presvedčení
Ako túto zmenu prijali vaši blízki a okolie ?
Mamka bola vždy tá s ktorou sme chodili do kostola každú Nedeľu ale plne rešpektovala moje rozhodnutie a povedal by som že časom aj on ochladla čo sa týka viery.Niekoho zlé životné situácie "naučia" veriť , ona však zostala skeptickejšia a skeptickejšia , pritom bol v tom kresťanskom duchu silno vychovávaná
Presviedčali ste aj ďalších vo svojom okolí aby vás následovali ?
Vždy si poviem svoj názor na vec keď sa o tomto bavíme ale vždy to zakončím tým že nech si každý verí v čo chce , je to jeho vec a nikto by ho nemal presviedčať o opaku. (Tak by to ale malo fungovať aj opačne)

...zaujímavá téma...neviem čo myslíš pod pojmom zrieknutie sa "náboženskej viery", ale snáď ti môj príbeh pomôže odpovedať na všetky otázky...možno som to sem už písal, ale nepamätám si na to...ale ešte pred tým jedna otázka k tvojmu príbehu...ako vieš, že tvoj dedo má pravdu? Je to len jeho názor, ale to neznamená, že je pravdivý nech bol akokoľvek pre teba autoritou a vzorom...

...dej môjho príbehu je zasadený do rodiny, kde sa rodičia prispôsobujú tradíciám, pokiaľ to ich samých nestojí žiadnu námahu...a tak ma na radu mojej babky radi posielali do kostola, ale sami tam nechodili...chodil som s babkou, ktorá je dodnes aj napriek svojmu veľmi pokročilému veku silno veriaca...to ona ma viedla k Bohu, starala sa o to, aby som chodil do kostola, aby som išiel na prvé sväté prijímanie a aby som mal birmovku...a práve birmovka u nás prebiehala úplne iným systémom, ako inde...museli sme poctivo chodiť na sv. omše a na stretká...príprava trvala dva roky...prvý rok som to nejako odtrpel s jedným animátorom...pri rozdeľovani sa do skupiniek na druhý rok som skončil priamo pod krídlami kňaza...bol som z toho strašne nešťastný, ale po pár stretkách som zistil, že dokáže rozprávať veľmi pútavo a stretká ma začali baviť...neskôr prišla ponuka ísť na jeden dvojdňový náboženský kurz...prihlásil som sa...a tam som sa úplne zmenil...dovtedy som nadával a rebeloval proti autoritám a potom som úplne prirodzene prestal používať vulgarizmy...v škole som si čítal Bibliu a rozumel som jej...dovtedy to pre mňa boli príbehy, ktoré na sebe majú ducha doby a dnes sú už nečitateľné a nepochopiteľné...a nemajú čo povedať...ale zrazu mali a Biblia popisovala veci, ktoré sa dejú ešte aj dnes...neskôr som sa sám stal animátorom, ale predtým som niekoľkokrát (myslím, že celkovo 7x) absolvoval dvojtýždenný zájazd s názvom "Oáza nového života"...častokrát cez letné prázdniny aj oba turnusy po sebe, takže som strávil mesiac mimo domova...boli to veľmi obohacujúce tábory a dodnes na to rád spomínam...lenže potom prišla stredná škola a moja náboženská viera začala upadať...snažil som sa o jej obnovu, ale nejak som prestal veriť tomu, že robím správnu vec...navyše tomu dopomohli nezhody s ľuďmi z kresťanských kruhov a v podstate som začal odhaľovať zákulisné tajomstvá ľudí z môjho okolia...zistil som, že kresťan dokáže byť rovnako podlý a zákerný, ako ktokoľvek neveriaci a možno ešte aj viac...to bol ten zlomový okamil, kedy som zistil, že byť kresťanom nie je zárukou dobrosrdečnosti a všetkého, čím by správny kresťan mal byť...a tak sa začala formovať vlastná viera...a nielen viera, ale celkovo som sa zmenil povahovo...ako keby som dospel - vytriezvel z detských snov o tom, že svet je rajská záhrada...dnes verím tomu, že určite niečo existuje, neviem či je to Boh...je jedno, ako so volá a tak som to nazval termínom "vyššia inštancia"...neverím tomu, že všetko, čo je tu okolo nás vzniklo len tak a vyformovalo sa do takej dokonalej rovnováhy...netvrdím, že Boh neexistuje, ale ani netvrdím, že existuje...nepohŕdam tými, ktorí veria, pretože kedysi som bol jedným z nich a keby som pohŕdal nimi, pohŕdal by som svojou minulosťou, za ktorú sa nehanbím a rád na toto obdobie spomínam...už len kôli tým zážitkom...mnohí ľudia si myslia, že kresťan je nudný bibliofil, ale to vôbec nie je pravda...a tak isto nepovažujem za menejcenných ľudí, ktorí neveria, alebo veria niečomu inému...samozrejme, počas môjho obdobia fanatickej viery som ľudí presviedčal o správnosti svojej viery, ale časom som zistil, že na to nemám právo, tak ako oni nemajú právo presviedčať kresťanov o zbytočnosti viery...

Naozaj som váhal či tam zahrnúť aj to slovko, tak som ho vymazal, myslím že sa môže diskutovať o akejkoľvek viere v niečo, ktorej jedinec veril a prestal. (alebo naopak)
To či má dedo pravdu nemôžem vedieť isto, domnievam sa ale ja, že pravdu mal.

a skusim sa ta takto opytat, ... plati to aj o sektach? ci len cisto nabozenstva. Ja v ziadnej nie som, ale tom koho tieto veci pomenili by som vedel pribeh napisat.

Jasné, dávaj, na to to tu je.

Tak ja som bol vedený celou rodinou ku kresťanstvu. Odmalička som chodil s našimi každú nedeľu do kostola, keď už som bol trocha starší tak som "musel" chodiť aj cez týždeň a to mi vadilo, nevadilo mi tam ísť, ale vadilo mi to "musíš ísť lebo..." a to dokáže človeka celkom odradiť. Ako som dospieval tak som si začal uvedomovať že mi to dáva menej a menej, začali mi viac vadiť cirkevné zákony a tak postupne už som to tam len chodil odsedieť a odignorovať. Teraz stále chodím skoro každú nedeľu ale len preto aby mali naši radosť, lebo je to dokola to isté akurát kázeň si vypočujem a aj nad tým premýšlam občas, lenže to dosť záleží od "prednášajúceho" čiže kňaza. Niektorí kňazi ako napr. náš v dedine teda mám taký pocit z jeho kázne že len "hejtuje" akí sme strašne zlí kresťania a podobne tak to človeka tiež nebaví počúvať. Keby našim poviem svoj názor tak sa asi so mnou prestanú baviť, tak to radšej pretrpím Presviedčanie je úplná hovadina, nech si každý verí v čo chce, každý ma vlastný rozum.

Čo sa týka viery tak verím tiež v nejakého Boha (podobne ako Grim) len neviem či v toho kresťanského. Skorej verím na karmu, osud a podobné veci. Proste tiež si nemyslím že všetko je len akási náhoda, že existujú nejaké vyššie sily.

Zaujímavé, ako často ľuďom, čo sa zbavia nejakej konkrétnej viery, lebo je to blbosť, nuda, atď., aj tak zostane akýsi pozostatok v hlave a predsa len na "čosi" (čo nevedia ani sami definovať) veria. Nedokážu prejsť na čisto materialistický svetonázor.

No ja som pokrsteny evanjelik, ale doma som k nabozenstvu vedeny nikdy nebol. Mama to ma nahaku, otec dvojnasobne.
V mladsom veku (mozno do 10-12 rokov) som vsak este v boha svojim sposobom veril, ale cim som bol starsi a zacal som racionalne uvazovat, tak mi doslo ze neexistuje dovod preco by malo existovat nieco "nad nami". Teraz sa uz nad veriacimi len pousmejem (neodsudzujem, pokial to nie su naozaj nejaki fanatici).
Ziaden boh nebol, nie je, nebude a svet boh nestvoril.

Tot moj nazor

ano lebo som si uvedomil ze to je ko*ot a nemam potrebu nikoho prehovarat a to ako k tomu pristupuju ostatny ma tez nezaujima

Merco_ napísal:Keby našim poviem svoj názor tak sa asi so mnou prestanú baviť, tak to radšej pretrpím

Prečo ti to vadí keď sa s tebou nebavia ?
Prečo to vôbec niektorí robia kvôli príbuzným ?

Vieš čo, ja som ten typ človeka ktorému sa nechce hádať za taketo kraviny. Radšej mám pokoj.

hughito napísal:Zaujímavé, ako často ľuďom, čo sa zbavia nejakej konkrétnej viery, lebo je to blbosť, nuda, atď., aj tak zostane akýsi pozostatok v hlave a predsa len na "čosi" (čo nevedia ani sami definovať) veria. Nedokážu prejsť na čisto materialistický svetonázor.

Tak na to ti odpoveď dať bohužial neviem.

...ale ja viem...pretože ten, kto nikdy nečítal Bibliu si myslí, že sú to debiliny, ale ten kto si ju prečítal pochopí, že Biblia má čo povedať aj bez viery...ale to zarytí ateisti nikdy nepochopia...a pozostatok viery spočíva v tom, že nedokážem pochopiť, ako mohlo vzniknúť toto všetko "len tak"...to by musela byť kur*a dobrá náhoda...

Merco_ napísal:Vieš čo, ja som ten typ človeka ktorému sa nechce hádať za taketo kraviny. Radšej mám pokoj.

Lenže toto nie je kravina, to je veľmi vážna a dôležitá vec.

Grim napísal:...ale ja viem...pretože ten, kto nikdy nečítal Bibliu si myslí, že sú to debiliny, ale ten kto si ju prečítal pochopí, že Biblia má čo povedať aj bez viery...ale to zarytí ateisti nikdy nepochopia...a pozostatok viery spočíva v tom, že nedokážem pochopiť, ako mohlo vzniknúť toto všetko "len tak"...to by musela byť kur*a dobrá náhoda...

to mi pripomina
http://www.cynickaobluda.com/2012/09/ci ... vizie.html

...samozrejme, toto som tu presne čakal...teraz sa začneme dohadovať o tom, že Biblia je brutálna a zvrátená kniha, ale asi si ju nečítal, keď si nepomenul ako istý Ježíš Nazaretský hlásal lásku a mier a svojim apoštolom rozprával príbehy a podobenstvá, ktoré aj dnes majú čo povedať...

hughito napísal:Zaujímavé, ako často ľuďom, čo sa zbavia nejakej konkrétnej viery, lebo je to blbosť, nuda, atď., aj tak zostane akýsi pozostatok v hlave a predsa len na "čosi" (čo nevedia ani sami definovať) veria. Nedokážu prejsť na čisto materialistický svetonázor.

Grim napísal:a pozostatok viery spočíva v tom, že nedokážem pochopiť, ako mohlo vzniknúť toto všetko "len tak"...to by musela byť kur*a dobrá náhoda...

...môže za to práve aj takéto stredoveké myslenie (niečo neviem vysvetliť => boh)

eee...niečo neviem vysvetliť => vysoká pravdepodobnosť existencie vyššej inštancie...

Merco_ napísal:Vieš čo, ja som ten typ človeka ktorému sa nechce hádať za taketo kraviny. Radšej mám pokoj.

Pokial viem tak mas uz dost rokov na to, aby rodicia vedeli akceptovat tvoje nazory a presvecenie. Treba im jasne vysvetlit ze nemas 13 rokov. A nikto ti nekaze sa kvoli tomu hadat. Ignoracia je sakra dobra taktika.

...to je pravda, inak ti ešte aj v štyridsiatke budú hovoriť, či máš nosiť slipy alebo trenky...