Pozdravujem vas tu vsetkych. Strucne a rychlo to sem napisem, poprosim o radu a nestranny pohlad.

Mam 29, priatelka 25, sme spolu 2 roky, byvame v rovnakom meste, do prace nedochadzame. Ja byvam s rodicmi, ona tiez.

Posledne mesiace zacala na mna tlacit so spolocnym byvanim. Ja mam doma pohodu, vlastnu izbu, ved je to rodinny doma. Ona je na tom tak isto - dom, vlastna izba. Vidime sa casto, sme spolu dost vela. Po robote, vecer, da sa povedat, ze tak 80 percent volneho casu. Ja pracujem v rodinnej firme a mam viacej volneho casu, viem si ho spravit aj pocas dna ked treba. Ona ma fixne stanoveny pracovny cas a niekedy, ak treba, tak potiahne aj nadcasy, ale to len obcas. Da sa povedat, ze mozno sme az moc vela spolu, potom idu kamarati a zaluby na vedlajsiu kolaj. Ale snazim sa to zladit tak, ze ked je v robote alebo dlhsie robi, tak ja sa venujem aktivitam a kamaratom. Alebo sa dohodneme a povie mi, ze chce ist tam, tam, ze ide s rodicmi tam a mam cely den volno, takze to vyuzijem ako mam chut. Zvykol som si na take planovanie a nerobi mi problemy. Som s nou rad, ale mam aj cas na seba. Niekedy by som privital trosku viac toho casu. Prejdem ale uz k pointne.

Posledne mesiace rozprava o spolocnom byvani. Najskor to len tak naznacila, teraz s tym uz doslova otravuje a tlaci na mna. Mne sa to zda priskoro po dvoch rokoch, nie som na to pripraveny a nelaka ma to. Ved ked pridem ku nej, ma svoju izbu, pokoj a pohodu. Podobne je to ked pride ku mne. Ale ona to vnima inak, naposledy z nej vypadlo, ze jej asi vadia moji rodicia, ze ked prideme ku mne a zbadaju ma, ze ma odchytia a spytaju sa ma trebars na robotu. Takze sa s nimi rozpravam 3 minuty a idem do izby. Toto som nepochopil, ze ako jej to moze vadit. Ako keby hladala zamienky. Tlaci teda na byvanie, poslala mi dake byt, ale nie kupit, len prenajom. Mne sa hnusi ist z domu kde mam pokoj a pohodu niekde do bytu, platit najom 400 eur, zacat denno denne varit. Nemam problem si uvarit nieco alebo ist sa najest, upratat a neviem co dalsie s tym suvisi. Ale tento natlak od nej mi nesedi.

Rozprava, ze ako nam bude dobre, ako budeme mat pokoj a ze tym zisti, ze ci to ma so mnou vyznam, ze ci spolu vydrzime a nebudeme sa hadat. Lenze nie som na to pripraveny, hlave po psychickej stranke. Odist z domu, zo zahrady, niekde do panelaku mozno bez balkona, mat okolo seba buchot od susedov, celkovo sa mi to protivi. Protivi sa mi odist z pohodlia, trapit sa v prenajme, neviem ako by som to lepsie opisal.

Ja viem, ze kopa ludi a aj kamaratov v mojom veku ziju v prenajme, maju byty na hypoteku, dokonca maju deti. Ale ja si stale vravim, ze mam este cas kym odidem z domu a osamostatnim sa, ani ma nikdy z domu nevyhana. Len priatelka. Rozhovor na tuto temu s nou konci o tom istom - ona nema pokoj u nej ani u mna, ona chce spolocny prenajom a skusit si to. Ziadne take, ze o rok, ze neskor. Hned, cim skor a tym lepsie. Ked nie hned, tak zajtra. Alebo o mesiac. Alebo aj o tri. Ale zacat uz teraz divat byty a uvazovat nad tym.

Som uz z toho na dne, ruca sa nam vztah. Mozno som prilis zasadovy v tejto veci, ale zaroven som odhodlany v najhorsom to aj ukoncit, pretoze mam rad volnost a slobodu, som k nej uprimny, verny, neklamem jej, ale pokial bude na mna takto tlacit s byvanim, asi sa rozideme.

Co si o tom myslite vy?

Mas rad mamkinu suknu a to, ze sa doma o nic nemusis starat. Ked budes mat 35 a budes stale byvat v rodicovskom dome, mozno si spomenies, ze ked si mal 28, mal si moznost sa osamostatnit a byt so zenou s ktorou by to (mozno) malo zmysel

Sa jej necudujem, mozno ju uz nebavi, ked ju prasis a rodicia su vedla. Vies kolko ludi v tvojom veku by sa rado osamostatnilo, ale nemaju na to? Coho sa bojis? Ak sa rozidete, vratis sa naspat k mame. Vybavene.

Kámo, môj pohľad je taký, že v 29 rokoch je už najvyšší čas osamostatniť sa odsťahovaním od rodičov a nebývať s nimi pod jednou strechou. V tomto dávam tvojej priateľke za pravdu, že to nie je úplne ideálne súkromie, keď vieš, že vo vedľajšej miestnosti sú rodičia.

Neviem, aké máš plány do budúcnosti, ale otázku vlastného bývania je lepšie vyriešiť čo najskôr. Predsa sa nebudeš od rodičov sťahovať až vtedy, keď už ti bude ťahať na 40, no nie?

OMG, to ako vazne?!

Tiez mam 29, tiez som lenivy ako prasa, tiez by som mohol byvat doma a pracovat rodinnej firme, mat o vsetko postarane (akurat tu priatelku nemam *cries in corner*) a nezijem tak. Preco? Lebo v pohodli clovek prestane rast a zacne hlupnut, preto! Ak sa ti teraz nezda, ze uz prisiel cas sa osamostatnit tak si na tom fakt zle. Vlastne si na tom uz totalne tragicky ked uvazujes, ze sa kvoli vlastnemu pohodliu rozides so zenskou lebo chce s tebou byvat.

No a kedy sa planujes osamostatnit? Ved ste idealny par: mate pracu, vek, dva roky su dost dlha doba aby si vedel, ci s nou chces zit alebo nechces. Tu nejde o to, ze nechces ist do bytu, ale ze nechces ist do bytu S NOU Ruku na srdce a odpovedz pravdivo.

Mas 29 a zmyslas ako 20 rocny. Ja ju chapem, ma 25, do 5 rokov by zrejme aj chcela mat deti a spolocne byvanie jej da odpoved, ci ma zmysel, aby si otcom tych deti bol ty, alebo ta kopne do prdele a skusi si najst niekoho, s kym to ma perspektivu.

Ak uz teraz vidis v spolocnom byvani problem tak do toho rozhodne nechod.
Zacnete spolu zit , mozno Vas(teba) to chvilu bude bavit no potom si zacnete prekazat.
Ak nie si presvedceny vnutorne o spravnosti tohto kroku tak cas to nezlepsi, skor naopak.

IMHO mas par tyzdnov (max.) na to, aby si si rozmyslel, ci s nou chces mat nejaku buducnost alebo nie. Ocividne ona chce vazny vztah, planovat buducnost... Vek na to mate, podmienky tiez - neni to o tom, ze by bola povedzme studentka a ta pouzije na to aby si jej platil byvanie.
Neexistuje jediny dovod preco by ste nemali ist do spolocneho.

Teda okrem jedneho, ty nechces partnerku, ty chces pohodlicko a semtam si zasukat.

Aj napriek tomu , najlepsie co clovek moze vymysliet je sloboda

máš 29, ale mentálne najviac 19. povedz jej nech si nájde niekoho iného, lebo s tebou len stráca mladosť.

Ako tak vidim tak tu je to sami svätec a moralista.

Podľa mňa ona chce nielen osamostatnenie, ale hlavne aj dieťa.
A ak to od Teba nebude mať, potom sa Váš vzťah zrejme skončí...

farnell napísal:Ako tak vidim tak tu je to sami svätec a moralista.

alebo skor realista, co vie, ako zena v tomto veku vacsinou zacina zmyslat....

Ja to vidím tak, že ešte pár týždňov ťa bude s tým otravovať... a potom ti už dá pokoj...... úplný....

tridsiatka na krku a bývať s rodičmi? Už len to je dôvod na sťahovanie. To že máš vzťah je tu úplne nepodstatné. Len kvoli sebe by si mal chcieť odísť. Veď takto sa nikdy nenaučíš žiť, hospodáriť a všetky tieto veci čo ti teraz dáva mamahotel. Rodičia tu nebudú večne.

Ved ho nechajte.. nech kludne zostane doma, nech sa rozijde, uziva si volnost a ked bude v 50tke byvat s rodicmi sam tak sa uvedomi, len ci to uz nebude neskoro..
Ale tak su ludia ktori vydrzia sami, to zas nehovorim ze to musi byt vyslovene zle..

ha tak mas 30 a nechce sa ti, no a co ?

podla mna do tohto stadia musis "dospiet, dozriet" ze chces mat nieco svoje, byt samostatny. Pokial to tak necitis vsetky rady su tu zbytocne.

Ono ludia moc velmi casto zovseobecnuju a tvaria sa ze to co robia je najspravejsie lebo to robi vacsina ludi tak. Pravda to vsak nieje.

Poznam ludi co maju 19 a maju hypoteku, svadbu a neviem co... a takisto sa ich nikto nepyta co si povedia v 30, ked to mozno vyjde alebo nie.
A takisto poznam ludi co maju pomaly 45 a ziju este s rodicmi. Nevravim ze je to spravne, ale je to ich volba. Tak ako si si ty musis byt isty ze CHCES byt doma este par rokov.

Najlepsia rada je vsak skusit. Vratit domov sa vzdy mozes. Mozes tym tiez zistit ci budes spokojny s frajerkou, lebo na tuto temu sa moc nevyjadrujes.

Najlepsie bude sa s nou porozpravat a nie vypisovat na forum.. povedat jej ako to citis a ze ci este nevydrzi nejaku dobu.. alebo to proste skusit, ved skusit par mesiacov v prenajme to nemoze byt take hrozne ci ? Ked sa zlozite tak ani velka suma to nebude. Nakoniec sa ti to mozno aj zapaci alebo nie ?

ROKI49 napísal:
alebo skor realista, co vie, ako zena v tomto veku vacsinou zacina zmyslat....

Az budes druhy raz zenaty a mat za sebou 25 rokov v manzelstve tak potom sa s kymkolvek o realite budem bavit.
Jedna ako druha...
Najlepsie by bolo aby mali vsetko a hned a ked daco chyba tak je zle.

Forsaken napísal: Najlepsia rada je vsak skusit.

Ano je to dobra rada, no ak je dakto vnutorne presvedceny o opaku tak si myslim ,ze to i tak nebude viest k nicomu. A potom sa budu handrkovat o to co kto priniesol do spolocneho.
ako tu
ako-dostat-veci-od-byvaleho-t196041.html
A to zas budu rady z ktorých Ta moze v riti štipať

Aj ked uznavam ,ze ani rozchod nie je riesenie. Bude to boliet oboch. Otazne je kolko a koho ako dlho. Ak to vyprcha rychlo tak je jasne ,ze to nemalo zmysel uz davno.
ja si myslim ,ze clovek by mal robit iba to o com je vnutorne presvedceny ,ze je spravne a nie nechat si radit od kde koho a pritom mozno polovica z "teoretikov" ani take daco neskusila.