Je to reakcia na tú mediálnu propagandu a, samozrejme, je to typická téma pre odborárov.

jj ja chapem, skor som si zabrdol do toho, ze ako som ich za poslednu dobu sledoval, tak jaksi nic nerobia. jasne byt protipol niekoho, kto ti chce zobrat to, za co bojujes je fajn, ale angazovanost v inych temach by nezaskodila.

porovnavat nemecku a svk ekonomiku sa neda

M142 napísal:jj ja chapem, skor som si zabrdol do toho, ze ako som ich za poslednu dobu sledoval, tak jaksi nic nerobia. jasne byt protipol niekoho, kto ti chce zobrat to, za co bojujes je fajn, ale angazovanost v inych temach by nezaskodila.

Ako odbory na Slovensku sú na samostatnú tému, ja určite nie som fanda oficiálnych odborov, ktoré sú až veľmi často priposraté, neradikálne a kolaborujúce napr. s vládnym SMERom. Z ich trápneho zdôrazňovania oficiálnej politickej línie sociálneho zmieru mi je na vracanie. Tuším od Ondeka (školské odbory) som počul aj tézu, že štrajk je vlastne až úplne poslednou možnosťou, ktorá je v podstate už zúfalá a zlá, pričom štrajk je naopak základným prostriedkom na dosahovanie požiadavok pracujúcich. Keďže štrajkom dokážu ochromiť výrobu/službu, tak je to extrémne silný nástroj na dosahovanie vlastných cieľov - lenže samozrejme tam musia byť aj počty, angažovanosť a hlavne vytrvalosť.

hughito napísal:Keďže štrajkom dokážu ochromiť výrobu/službu, tak je to extrémne silný nástroj na dosahovanie vlastných cieľov - lenže samozrejme tam musia byť aj počty, angažovanosť a hlavne vytrvalosť.

A muselo by sa to diat v globalnom meritku, bez rozdielu medzi jednotlivymi krajinami. Co je utopia.

V sucasnosti to musis chapat z pozicie jednotlivych zamestnavatelov, mas to tu tak pestre, ze jednoducho z dosledku strajkov/protestov skor motivujes zamestnavatela bud uplne ukoncit posobenie, alebo sa presunut do konkurencie schopnejsieho prostredia. Taktiez sa to potom odzrkadli na reputacii danej lokality, kdezto ked potencionalny novy zamestnavatel sa pozera aj na to, ci ludia radi protestuju alebo nie.

Za sucasnych podmienok, ako zatlacit najlepsie na zamestnavatela, v pripade nespokojnosti podat vypoved, najlepsie hromadne a najst si inu pracu, je aj dost mozne ze ti zamestnavatel aj na to adekvatne zareaguje.

To, že je tu slabá kultúra odporu je fakt, ale horekovaním a udržiavaním statusu quo sa to nezmení. Ono aj tí veľkí investori určite zvažujú tieto faktory - máme tu kvalitnú, kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá sa nemá tendenciu kolektívne búriť. Úspešných kolektívych štrajkov sme moc veľa nezažili.

Zamestnavatelia maju vypracovani bezpecnostny plan pre pripady hromadnych vypovedi je naivne si mysliet ze by sa vedenie zrazu zosypalo a odislo zufalo plakat do kuta..

No jasné, veď existuje aj obľúbený inštitút tzv. štrajkokazov.

Hugo - uz som ti pisal ake mam so strajkami problem ale ked uz si spomenul strajkokazov tak pridam dalsi.

Kto je vlastne strajkokaz? Clovek ktory pracuje aj cez strajk ale preco? Dovodov bude asi viacero, zameriam sa na jeden: strach.
Obava zo straty prace (a pri strajku tam riziko je) a istot ktore prinasa. Ale preco sa boja? Neschopnost sa zamestnat inde?

Clovek ktory si svoju pracu vykonava poriadne (rozumej, najlepsie ako vie) by mal byt dost sebavedomy na to aby sa o stratu prace alebo o novu pracu nebal. No a ked pracujes tak tvoje schopnosti rastu a ked tvoje schopnosti rastu tak sa podnik stava v istom zmysle zavisly aj na tebe a to je dostatocna paka na vyjednavanie o zlepseni pracovnych podmienok.
Ak som schopny tak sa nemusim bat (lebo sa viem o seba postarat) ak som neschopny tak tam nemam byt aj tak.

Stale si myslim, ze ak by si ludi skor ucil vyjednavat a pracovat tak by k tomu zlepseniu podmienok doslo ovela skor ako proste strajkovat.

Lenze to by si musel upustit od svojho (mylneho) presvedcenia, ze veci sa davaju do pohybu az ked sa zacne kolektivne burit.

Štrajkokazi sú často externe a narýchlo najímaní pracovníci, práve na vyvolávanie tlaku v zmysle, že štrajkujte, ale my vás nahradíme. Myslel som skôr na týchto.

Tak v tom pripade existuju 2 moznosti:
1. Pracovnici su lahko nahraditelny a strajk sice sposobi neprijemnosti vedeniu ale nahradia ich rychlo a strajk bude strajkujucim na nic.
2. Pracovnici su tazko nahraditelny a zamestnavatel voli taktiku strachu. V tom pripade je zamestnavatel vychcalek a treba strajkovat tvrdsie.

Kazdy je nahraditelny. Kto tazsie ten je aj patricne ohodnoteny.

Preto je štrajk kolektívna záležitosť, kde sa tá možnosť nahradenia (hlavne efektívneho, aj ekonomického hľadiska) znižuje.

Neveselá situácia je v niektorých úzko špecializovaných vedeckých oblastiach, kedy majiteľom technológie a vedúcim jej pracovníkov sa stane niekto nekompetentný.
Vtedy nastáva to, že táto oblasť prakticky zanikne, keď pracovníci dostanú (alebo podajú) výpoveď, keďže síce majú ohromné vedmosti a schopnosti, ale nedisponujú vysokou sociálnou inteligenciou a ekonomickou gramotnosťou na vyjednanie lepších pracovných podmienok.
Veselší koniec býva, kedy pracovník prejde ku konkurencii a tá získa časom ohromnú prevahu, znova to ale často skončí ako v prvom prípade.

Fy si prenajme agenturnych pracovnikov a strajk sa minie ucinkom. Ale ono to cele smeruje k plnej automatizacii manualnych cinnosti vo vyrobniach, na svk to nie je az tak vidiet ale v zahranicii hlavne japan usa south korea ide o vyznamne narasty automatizacie, takze ludia s nizkym vzdelanim uz nebudu mat moznost ani strajkovat a budu sediet doma

To je istá budúcnosť, ale ešte to nie je. A štrajkovať môžu všetci, nielen pracovníci za pásom.

Na druhej strane aj ľudia s nízkym, prípadne žiadnym vzdelaním takisto potrebujú pracovať. Otázka znie, na aké pracovné miesta obsadzovať takýchto ľudí... ? To, že je tendencia automatizovať továrenskú výrobu je v princípe len dobre, beztak ide zväčša o robotu nezáživnú, nudnú a monotónnu. Lenže opäť vyvstáva otázka, kam sa potom zaradia ľudia, ktorí by za normálnych okolností vykonávali tento typ práce?

bud pojdu do sluzieb alebo budu dostavat zakladny prijem

Zakladny prijem je hudbou buducnosti , automatizacia realitou dneska.

Ak sa v rámci bližšej budúcnosti stane časť obyvateľstva (významná?) nezamestnateľná/nepotrebná a nevyrieši sa to (základný nepodmienený príjem), tak sa niečo stane.