Základný rozpor stalinizmu, ktorý ležal v nerealizovanom socializme (ktorý musí byť demokratický), ale v súčasnom zvrhnutí kapitalizmu, sa ukazoval v jeho každodennom hospodárskom živote: Na jednej strane diktatoriálne, neefektívne a skorumpované plánovanie hospodárstva byrokraciou, na druhej práca bez vykorisťovania a životné náklady, o ktorých môžu dnešné kapitalistické krajiny len snívať. Nedostatky plánovaného hospodárstva boli pritom zväčša spôsobené chýbajúcou demokraciou vo výrobe a v spoločnosti, namiesto toho nahradené výrobným diktátom strany. Diskusie o životných nákladoch v porovnaní s dnešnými mzdami sú postihnuté ľubovoľným narábanim so štatistikami a zabudnutou produktivitou a nákladmi na bývanie. Keď dochádza k porovnávaniu cien, zabúda sa tak na dnešný a vtedajší rozdiel medzi mediánnymi a priemernými príjmami a tieto hodnoty sa berú, ako keby sa za 30 rokov nič na produktivite nezmenilo. V skutočnosti sa od prevratu priemerná produktivita práce na Slovensku minimálne zdvojnásobila a keď toto zoberieme do úvahy, kúpiť si dnes priemerný Slovák môže za rovnakú produktivitu menej než polovicu toho, čo vtedy. Úplne sa nespomínajú náklady na bývanie, ktoré tvoria dnes v západných krajinách najväčšiu položku v životných nákladoch. Tie boli za stalinistického režimu aj bez zohľadnenia produktivity až desať krát nižšie než dnes, meniac sa podľa trhovej ceny. Ako veľké víťazstvá kapitalizmu sa oslavujú tovary, ktoré zažili za posledných 30 rokov revolúciu v produktivite, je jasné, že dnes sa autá, televízory a počítače vyrábajú rýchlejšie ako pred 30 rokmi. Napokon sa otázka nezamestnanosti a chudoby vykladá ako chyba slabých, neschopných ľudí, takých, ktorých by bolo najlepšie vyradiť zo spoločnosti a nechať umrieť hladom. Neuveriteľná nadvýroba a mrhanie surovinami a pracovnou silou sa podobne oslavuje ako kapitalistický luxus. Ak toto všetko zoberieme do úvahy, napriek tomu, ako hrozne bol minulý režim brzdený byrokratickou diktatúrou strany, bol dvakrát až trikrát ekonomickejší ako ten dnešný. Dnes naproti tomu máme skvelé iPhony v zlatom obale, ktoré sú vyrábané za štvrtinu predajnej ceny, ktoré si ľudia veselo kupujú zo mzdy, z ktorej tretina až polovica odíde kapitalistovi. Nakoniec tento mobil bude po roku zahodený, lebo nezodpovedá trendu. To je kapitalistická efektivita.

jackb napísal:http://www.ceskatelevize.cz/porady/1044 ... 058091209/
pan Miroslav Zikmund o.i. aj o jeho Zvlastnej spave c. 4 zo Sovietskeho zvazu v roku 1964

RFE’s purpose was to provide a counterpoint to eastern Europe’s Communist-led news media. For RFE, ‘Communist news’ was ‘fake news’: it was propaganda with no basis in fact. RFE would challenge this propaganda by exposing its lies. RFE’s mission was to transmit objectively true news stories to eastern Europe. Its employees did not set out to spread disinformation. Nonetheless, their sense of what was newsworthy was strongly influenced by their anti-Communist ideology. Their broadcasts might not have been ‘fake’ but they were definitely biased. This bias would be transmitted to RFE’s audience as the truth.
-
-
-
This history brings another dimension to the current obsession with ‘fake news’. RFE’s mission was to counter disinformation, not to spread it. But even though RFE did not try to broadcast lies, its unwavering anti-Communist stance left it open to accepting unsubstantiated rumours as facts, and prevented its analysts from seeing the significance of their own sources. Most of us don’t want to see our own political convictions as ‘ideology’. We want them to be based on facts. The problem is when we can’t tell the difference.

Medzi 11. a 13. decembrom 1981 vojaci z Atlacatlského praporu - salvadorského útvaru smrti vycvičeného na americkej vojenskej škole Americas - zmasakrovali takmer všetkých obyvateľov El Mozote, malej dediny, ktorej obyvatelia boli podozriví zo sympatí ku marxistickej povstaleckej organizácii FMLN, ktorá bojovala proti fašistickej junte v El Salvadore.
Odhady hovoria o 900 až 1 200 dedinčanoch, ktorí boli zmasakrovaní, väčšinou išlo o ženy, deti a starších ľudí.
Salvador v tom čase bol dva roky v občianskej vojne medzi FMLN - koalíciou ľavicových guerillových skupín a vojenskou fašistickou juntou výrazne podporovanou z Washingtonu.
Až po mnohých rokoch sa začali exhumovať telá masakry. Po celé roky po sebe nasledujúce vlády, ktoré prišli po tejto krvavej epizóde, odmietali priznať akúkoľvek úlohu vlády v tomto masakre. Až v roku 2012 vláda prezidenta Mauricia Funesa uznala úlohu štátu a ospravedlnila sa rodinám obetí.
El Mozote sa stal synonymom podpory americkej vlády za zverstvá v brutálnej kampani zameranej na odvrátenie ľavicových a komunistických hnutí v Latinskej Amerike a zvyšku rozvojového sveta.

On 12 December 1948, the Batang Kali massacre took place in Malaya when British troops massacred 24 unarmed villagers as part of their campaign against a communist insurgency in the British imperial colony. None of the murderers were charged with any offences.