Nech sa paci, mas k materialom blizsie, najdes ju rychlejsie. Ja studie citam rad.
Možno do budúcna.
To suvisi s odmenovanim. Ak pracujes nadpriemerne a tvoja osobna situacia sa nezlepsuje tak to tvoj mozog vyhodnoti ako "toto nie je cesta k lepsiemu zivotu". A potom sa celkova vyroba znizuje. Tento chlapik prisiel na to co je dobre opisane v tomto kratkom clanku. Proste ludia v praci nie su rovnako produktivny. A najproduktivnejsich demotivovat nechces.
Toto považujem za zaujímavú oblasť a argument ako taký= kapitalizmus je dobrý v motivácii a otázka motivácie a nejakej práce "navyše" v komunizme.
Dá sa na to pozerať z viacerých hľadísk. Jedno je, že motivácia pracovať a snažiť sa o niečo je človeku do istej miery prirodzená. Človek chce robiť, je kreatívny, má nápady. Nemusí byť motivovaný len čisto ziskom či vidinou bohatstva. Máme aj vec ako spoločenské uznanie, čo je pre niektorých ďaleko viac ako peniaze. Ďalej, Samotnou motiváciou môže by ďalej, paradoxne, lenivosť. Človek má evolučne zakódované veci si uľahčovať, hľadať nové (kreatívne) spôsoby "robenia vecí," ktoré budú ľahšie, efektívnejšie atď. Pokiaľ sa táto prirodzená vlastnosť zámerne alebo umelo neneguje a nechá sa priestor, ľudia "to" robia bez ohľadu na vidinu nejakého zisku, bohatstva či nadradeného spoločenského postavenia. Ako nepopieram ani tieto motivátory, predsa len, prostredie okolo nás a spoločenské štruktúry nás ovplyvňujú, nevraviac o pôsobiacej ideológii. Nemali by sme však skĺznuť do toho KAPITALIZMU, z práve ktorého pochádza aj spomínaný slovník či vôbec paradigma rozmýšľania, kde sa ženieme neustále za nejakým rastom, čo najvyššou produktivitou akoby to bol nejaký vesmírny zákon a nešlo to robiť aj inak.
Teraz poukážem aj na nejaké paradoxy: rôzni umelci či vedci, čo sú vysoko kreatívne oblasti, kde ľudia robia "viac" ako ostatní, nemusia znamenať zrovna stav "blahobytu." Veľakrát to tak nie. A tí ľudia to robia aj tak. Ďalším paradoxom je, že aj keď sa niekto naozaj snaží viac a maká viac, alebo sa odhodlá podnikať, robí to paradoxne práve preto, aby bojoval proti kapitalistickému vykorisťovaniu, teda sčasti proti systému, o ktorom sa bavíme. Získanie stavu bohatstva môže byť a je určitou formou slobody, detto keď sa človek stane napr. šéfom, tak uniká z tohto systému tým, že sa dostane na "druhú stranu."
Pochybovat sice mozme ale v sukromnej sfere dostanes len taky plat ktory ti je niekto ochotny dat (ak si regulerne zamestnany). Treba sa pozriet na to co sposobuje, ze su zamestnavatelia ochotni tolko platit.
Tak to je zase o to, máme vysoký managment, rôzne správne rady, teplé miestečka v štátnej správe atď. Našlo by sa toho veľa. Rozdiely sú x-násobné oproti radovému zamestnancovi.
Tento koncept vie v istych podmienkach fungovat a treba ho skusat dalej. Ale zdaleka to nie je panacea a prinasa vlastne nespravodlivosti. Napr. aby novy, zaucajuci sa zamestnanec vlastnil podnik rovnako ako niekto kto ho budoval pomaly od zaciatku.
To sa na danej úrovni nejak rieši, asi záleží aj prípad od prípadu, ale nemám teraz dojem, že by každý nováčik automaticky "začal vlastniť" rovnaký podiel ako ostatní. A samozrejme, vždy sa môžu vytvárať autoritárske štruktúry, hrozba existuje všade. Aj napr. v rámci anarchistických skupín sa toto deje.
V takom pripade sa otazka posuva na mechanizmus akym sa ludia na pravidlach, ich dodrzavani a presadzovani dohodnu. (Schvalne mozme skusit dat dokopy par ludi z hojka a skusili by sme si hypoteticky ako by sme sa dohodli o fungovani fiktivneho podniku - mohol by to byt zaujmavy experiment)
Hehe, to asi nedohodli, lebo ja by som bol za kolektívne vlastnený a samosprávne riadený podnik, čo tu väčšina z vás neuznáva.
V priebehu posledneho roka som to pocital niekolkokrat vzdy s inym zdrojom informacii. Vysledky boli konzistentne.
Neviem, nemám dáta tohto typu po ruke. Ale tak svedčí to aj o tom, že každý iný systém po kapitalizme, sa bude musieť zamerať aj na rozumnú efektivitu a produkciu.
Ak nie je dostatocna tak musi byt vyssia. A aj tam kde je prebytok mrhaju skor zakaznici ako produkujuci. O efektivitu sa snazi kapitalizmus ako ziaden iny system a tie negativne externality treba prebrat osobitne. Tam jeden meter na vsetky vela vody nenamuti.
Už som to čiastočne načrtol, ale určite je jasné, že kapitalizmus nemožno prekonať úplne neefektívnym systémom. Nevidím to tak, že ten systém musí byť lepší a výkonnejší ako kapitalizmus, skôr ide o zmenu celej paradigmy. Ale nemôže to byť ani niečo na spôsob minulého režimu, čo zlyhávalo kvôli rôznym absurdnostiam a negatívnym faktorom.
Tvoj pohlad poznam a respektujem. Zvaz aj druhu stranu, ze bez Jeffa by taky system nevznikol vobec. Pre jeho zamestnancov by to neznamenalo vela (pravdepodobne by pracovali inde) ale ludia by nemali tuto platformu na nakup.
Otázne je, čo by sa stalo, keby nebola. Ale k tej motivácii som sa už vyjadroval.
Priklad - a tentokrat prosim vo vztahu kapitalista-zakanznik, nie kapitalista-zamestnanec. Nakolko peniaze ma kapitalista od zakaznikov nie od zamestnancov.
Ak sa nemýlim opäť ide o úryvky z článku, takže nemám potrebu tu teraz za niekoho iného rozvíjať jeho myšlienky. Ale tak rozpory na úrovni kapitalista - zákazník sa dejú na dennodennej úrovni, zase ide o tú maximalizáciu zisku. Odrbáva sa, klame sa, šetrí sa. Vidíme to dennodenne, vidíme to v každom občanovi za dverami.
Opat priklad poprosim kedze tu to treba rozoberat jednotlivo (obdobne ako pri negativnych externalitach produkcie).
A nestačí tá teória? Veď to by popieralo kapitalistickú logiku nie? Kto by šiel postaviť biznis na oblasti alebo službe, kde nie je kúpyschopnosť?
Co je kontrovane zamestnancami pre ktorych by bolo vyhodne mat mzdy co najvyssie.
No, presne.
)
