mam taku delikatnu otazku s ktorou sa s kamaratmi nerozpravam (zatlkam), tak skusim tu.
Mam 28 a zatial som nemal priatelku - uplne vobec (ani len ruku som nedrzal), na SS/VS/po VS v praci.
Fyzicky stav: imo OK, BMI normalna vaha, imo OK tvar, pravidelne sporty.
Dusevny stav: tiez si myslim ze OK ale kto vie
Robim vo firme v zahranici ktora odmenuje/vyzaduje vela. Mam dojem ze mi nieco chyba, ale skoro vzdy doteraz bol fokus riesit to materialne (lepsie plateny job, lepsi byt, viac domacich okrasnych rastlin
Nikdy som si nemyslel ze budem potrebovat priatelku ale niekedy rozmyslam ci ten sucasny kolotoc mi "privedie" radost, a o to viac ak je pes zakopany v tom ze moja ne-radost je podvedome koli tomu ze nemam priatelku. Avsak v denno dennej interakci do kontaktu so zenami neprichadzam - vo firme je ich menej ako 5%, a okrem spominanych hobby von moc nechodim (moja posledna diskoteka bola presne 13 rokov dozadu)
Nie som nestastny ale nepovedal by som o sebe ze som uplne spokojny. Tym ze som priatelku nikdy nemal vzdy som svoju "pomerne malu ne-radost" projektoval do prace alebo optimalizacie domacnosti.
Takze otazky pre tunajsie osadenstvo:
- Ma vyznam zacat cely kolotoc randenia ak je clovek stastny sam na 80-85%?
- Zvysil vam vztah radost zo zivota, ked zaratate vsetky +/- (nezabudnite na -)
- Ti co ostali sami do 30, 35+ (alebo neskor ak ste tu) - lutujete ze ste sami?