som v takej situacii, ze som sa sice dockala zasnub po niekolkych rokoch, ale s priatelom mame uplne odlisne vnimanie svadby. Mne ide len o sobas, teda o to, byt oficialne rodina, kedze spolu niekolko rokov zijeme a sme si najblizsimi osobami. Nepotrebujem ziadne velke oslavy a tradicie, kedze sa na nasom sposobe zivota vlastne nic nezmeni. Zila som v tom, ze by bol len obrad, obed s rodinou v restauracii, ziadne tancovacky a chlastacky. Teraz priatel zacal riesit, ze chce vlastne svadbu s hudbou, tancovackou pre rodinu a kamaratov.. a to by dalo dokopy aj 100 ludi. Dokonca zrazu by bol ochotny sa brat aj v kostole, aby urcite prisla moja (veriaca) rodina. Ja sa nechcem nikoho dotknut, ale mne sa nechce 12 hodin saskovat pre 100 ludi. Mam z toho nocnu moru. Uz to riesime tyzden v kuse a je mi z toho zle. Pre neho sobas bez svadby ani vobec nemusi byt. No a ja mam sice svadby rada ako host, ale vobec sa na to necitim, ze by som mala byt "nevesta". Vzdy ked da navrh typu "tak to nam staci potom obycajna grilovacka", povie to akoby z trucu, ale mne by ta grilovacka fakt vyhovovala
Pozna niekto z vas podobnu situaciu? Nejake navrhy na riesenie?