Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Témy, ktoré sa nedajú zaradiť do kategórií vyššie...
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Kravy kŕmili odpadom z výroby whisky. Zomreli tisíce dojčiat

Pred 150 rokmi vypukol v New Yorku mliečny škandál.

4. sep 2020 o 13:25 Ela Rybárová

Americká mamička na začiatku minulého storočia s pasterizovaným mliekom po mliečnom škandále. (Zdroj: Library of Congress)
Písmo:A-|A+54134

Kravám namiesto trávy naservírovať zvyšky z výroby továrne na whisky, podojiť, pridať sadrovú omietku a kriedu a mlieko je hotové. Už len dať nálepku “Poctivé mlieko z farmy” a recept na úspech je zaručený.

Neuveriteľný príbeh takzvaného "chľastového mlieka" (swill milk) z New Yorku v polovici 19. storočia, ktorý podľa investigatívnych reportérov zmaril život tisíce detí, stál na počiatku regulácie kvality potravín.

Mlieko bolo v Spojených štátoch 19. storočia veľmi žiadané. Ženy v rýchlo rastúcich mestách sa potrebovali po pôrode čo najskôr vrátiť do tovární a deti nedojčili dlho. Ani ženy zo strednej vrstvy nezvykli dlhšie dojčiť.

Ako náhrada malo poslúžiť kravské mlieko, ktoré sa dalo zohnať za veľmi výhodné ceny.

Pre obmedzené možnosti chladenia sa čerstvé mlieko nedalo z vidieka dopraviť do miest bez toho, aby sa pokazilo. V mestách zas chýbali pastviny, na ktorých by sa mohli kravy pásť, a doprava krmiva z vidieka bola pridrahá.
Odpadávali chvosty

Tak prišli majitelia tovární na whisky v New Yorku s nápadom zužitkovať svoj odpad. Kravy kŕmili zvyškami z výroby v liehovaroch na Manhattane a v Brooklyne.

Horúci vedľajší produkt z destilácie obilnín na whisky kravy podľa portálu Atlas Obscura odmietali žrať aj niekoľko dní, až kým ich k tomu nedohnal veľký hlad.

Keďže ich strava pozostávala iba z tejto alkoholickej kaše, "kravy ochoreli, všade na tele sa im vytvorili vredy a odpadávali im chvosty", píše Catherine McNeurová v knihe Taming Manhattan: Environmental Battles in the Antebellum City.

Hoci boli kravy v zlom zdravotnom stave a v hrozných podmienkach prežili obvykle len pár mesiacov, produkovali päť- až 25-krát viac mlieka ako ich pasúce sa kolegyne.

Mlieko, ktoré od nich nadojili, však bolo riedke a malo zvláštny modrastý odtieň. Liehovarníci preto doň pridávali kriedu, múku, vajcia či sadrovú omietku, aby tieto nedostatky zakryli.
Súvisiaci článok Potravinársky chemik: Biely cukor nie je horší než med Čítajte

Mlieko sa s úspechom a lacno predávalo pod značkou "Poctivé mlieko z farmy". V 30. rokoch 19. storočia už viac než polovica mlieka, ktoré sa vypilo vo veľkých severoamerických mestách, pochádzala práve z tohto zdroja.

Hoci aktivista abstinenčného hnutia Robert Hartley v 40. rokoch upozornil na súvislosť pitia chľastového mlieka s dojčenskou úmrtnosťou, verejnosť ho nebrala vážne. Okrem toho mali liehovarníci dobré vzťahy s politikmi, ktoré nebolo ľahké narušiť.
Vypnúť reklamu

Noviny The New York Times neskôr napísali, že mlieko stálo za smrťou takmer ôsmich tisícov bábätiek. Zomreli v dôsledku silných hnačiek, no nevedeli určiť ich príčinu.

Až kým v roku 1858 do zvláštneho biznisu nezačal rýpať novinár Frank Leslie, zakladateľ novín Frank Leslie’s Illustrated Newspaper.
Ilustrácia k škandálu z novín Franka Leslieho.
Ilustrácia k škandálu z novín Franka Leslieho. (zdroj: Library of Congress)
Tekutý jed

Podnetom na napísanie reportáže bolo, keď Lesliemu namiesto mlieka pred dvermi pristálo mlieko zmiešané s hnisom.

Dal si spraviť chemický rozbor a potom vyslal novinárov a ilustrátorov k pôvodcom zvláštnej tekutiny.

"Vydal obrázky verné skutočnosti a také šokujúce, že už pri samotnom slove mlieko alebo pohľade na dobroty, do ktorých sa pridáva ako významná zložka, sa obracia žalúdok," napísali vtedy noviny The New York Times.

Leslie vydal detailné mapy s vyznačením miest, kde v meste sa chľastové mlieko predáva, aj mliekarní, kde sa vyrába. Liehovary, kde vznikalo, označil podľa portálu Smithonian Magazine za "mliečnych zabijakov", ktorí šíria "tekutý jed" medzi ničnetušiacimi masami.
Súvisiaci článok Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala Čítajte

"Pre sériového vraha máme šibenicu, pre lupiča väzenie, ale pre tých, čo vraždia naše deti po tisíckach, nemáme obvinenie ani trest," napísal reportér a dodal, že vláda je buď bezmocná, alebo nechce zasiahnuť.

Ľudia sa začali búriť a protestovať pred mliekarňami, čo prinútilo vládu konať. Poslali inšpekciu, ktorá však liehovary upozornila vopred, vďaka čomu získali čas upratať zanedbané maštale.

"Po vypočutiach a nerozhodných výsledkoch chemických rozborov väčšina komisie hlasovala za zachovanie chľastového mlieka a odporučila len lepšiu ventiláciu priestorov," píše McNeurová.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Člen mestskej rady Michael Tuomey si podľa The New York Times s liehovarníkmi dal pohárik whisky a usúdil, že mlieko z odpadu z jej výroby je úplne bezpečné aj pre deti a kto si myslí niečo iné, má len predsudky.

Leslie to však nenechal tak a zverejnil ilustráciu, ktorá naznačovala korupciu Tuomeyho liehovarníkmi.
Ťažká cesta pasterizácie

Nakoniec newyorskí poslanci v roku 1862 prijali reguláciu výroby a predaja mlieka a viaceré liehovary zatvorili svoje mliekarne. Škodlivé alebo neférové úpravy mlieka to však celkom nezastavilo.

Mlieko sa bežne riedilo vodou, aby výrobcovia zvýšili svoje zisky, či sa doň pridával formaldehyd na zamaskovanie hnilobných procesov.

Až rozšírenie pasterizácie a prijatie prísnejších pravidiel kvality potravín na vládnej úrovni začiatkom 20. storočia pomohli obnoviť povesť mliekarenského biznisu.



Pre sériového vraha máme šibenicu, pre lupiča väzenie, ale pre tých, čo vraždia naše deti po tisíckach, nemáme obvinenie ani trest.„

Frank Leslie, novinár

Pasterizácia, ktorá bola vynájdená vo Francúzsku už v 60. rokoch 19. storočia, sa však v Spojených štátoch presadzovala len veľmi pomaly.

Dialo sa tak aj napriek tomu, že v roku 1908 už aj hlavný americký vládny zdravotný expert v rozsiahlej správe tvrdil, že nepasterizované mlieko spôsobuje veľkú časť úmrtí dojčiat.

Pasterizované mlieko podľa verejnosti bolo drahé, nemalo žiadnu chuť a podľa niektorých politických predstaviteľov ani dobré nutričné vlastnosti a dokonca vraj malo prispievať ku krivici či skorbutu.

Úpravy mlieka škodlivými prísadami však nie sú len záležitosťou dávnej minulosti. Dôkazom bol melamínový škandál v roku 2008 v Číne.
Umelé mlieko ničilo deťom obličky

Stratenú dôveru čínske mliekarne nezískali späť ani po dvanástich rokoch.

V roku 2008 sa v Číne začali objavovať početné prípady bábätiek s veľmi bolestivým ochorením, obličkovými kameňmi, ktoré je u detí výnimočné. Do štyroch mesiacov už detí, ktoré mali problémy s ľadvinami, bolo 300-tisíc a šesť ich zomrelo.

Nejaký čas trvalo, kým našli vinníka. Bolo ním umelé mlieko, do ktorého pridávali škodlivú látku melamín.

Látka, ktorá sa používa pri výrobe plastov a hnojív, mala slúžiť na zvýšenie hladiny bielkovín v mlieku tak, aby prešlo testovaním kvality.

Keď hlavný čínsky producent umelého mlieka, mliekareň Sanlu našla melamín v mlieku, ako zdroj označila proteínový prášok, ktorý jej dodávali miestni farmári. Svoje zistenia dala podľa magazínu Quartz vedieť len miestnej vláde a snažila sa škandál pred blížiacou sa pekinskou olympiádou ututlať.

Centrálnu čínsku vládu nakoniec informoval zahraničný partner mliekarne Sanlu, novozélandská mliekareň Fonterra spolu s vládou Nového Zélandu.

Obsah melamínu v umelom mlieku bol podľa BBC 500-násobne vyšší, ako je maximálna bezpečná dávka. V škandále bolo zapletených 22 mliekarní vrátane štátnej Jili a Sanlu, ktorá mala pätinový podiel na trhu. Vo väzení skončilo vyše dvadsať ľudí a dvoch popravili.

Finančná kompenzácia obetí však bola len skromná. Mnohé deti majú dlhodobé zdravotné problémy, niektoré skončili na dialýze.

Ani o dvanásť rokov neskôr Číňania podľa štatistík neveria domácim producentom umelého mlieka, a to napriek snahám vlády o sprísnenie regulácií kvality potravín. Viac než polovica Číňanov podľa prieskumov kupuje umelé mlieko zahraničnej značky.

Čítajte viac: https://plus.sme.sk/c/22460810/kravy-kr ... jciat.html
Spoiler
Investor je zapletený v kauze Dobytkár. Farmfoods sa chce očistiť

Sieť pripravuje viacero predajní.

6. sep 2020 o 23:15 Tatiana Kapitánová

Sieť Farmfoods otvorí viacero prevádzok v bratislavských obchodných centrách.
Sieť Farmfoods otvorí viacero prevádzok v bratislavských obchodných centrách. (Zdroj: Farmfoods)
Písmo:A-|A+101

Nepáčili sa im obchodné praktiky reťazcov, tak vytvorili vlastnú sieť. Koncept Farmfoods združil viacerých slovenských farmárov do projektu predajní vlastnej značky po celom Slovensku. Najnovšie chystajú expanziu do bratislavských nákupných centier.
Súvisiaci článok Aby mohli farmári predávať, štát im rozdelil tridsať miliónov Čítajte

Projekt Farmfoods zastrešuje spoločnosť Agrotrade Group.

Pred dvoma rokmi do nej vstúpil aj Ľubomír Partika, ktorý je dnes obvinený v kauze Dobytkár. Pôvodní majitelia plánujú jeho podiel odkúpiť.
Z farmy na stôl

Agrotrade Group pôsobí na trhu takmer tridsať rokov. Spočiatku sa zameriaval na predaj poľnohospodárskej techniky, neskôr pridal výrobu.

Pred časom vstúpil do združenia desiatich farmárov, v ktorom sa stal hlavným koordinátorom značky Farmfoods – Výnimočné potraviny.

Mliečne a mäsové výrobky, med, zeleninu či víno začali predávať najskôr v pojazdných predajniach. Pred štyrmi rokmi otvorili prvú kamennú predajňu v Rožňave.

Počiatočné plány hovorili o vybudovaní 65 obchodov. V súčasnosti sieť Farmfoods zahŕňa 38 prevádzok po celom Slovensku, vrátane pojazdných. Kamenné predajne doteraz otvárali v samostatne stojacich budovách.
Súvisiaci článok Impérium kontroverzného milionára z východu sa rozpadá Čítajte

V septembri otvorí Farmfoods v týždenných intervaloch štyri predajne v bratislavských obchodných centrách - v OC Vivo, River Parku, Eurovei a v bývalom Priore na Kamennom námestí.

„Okrem toho plánujeme do konca roka otvoriť v Bratislave predajne aj v kancelárskom komplexe Westend a v OD Saratov v Dúbravke,“ uvádza pre INDEX výkonný riaditeľ siete Tomáš Németh.

Ako vysvetľuje, do existujúcich interiérových priestorov sa rozhodli expandovať preto, že v Bratislave mali problém nájsť vhodné pozemky na stavbu vlastných exteriérových obchodov. A proces by podľa neho spomaľovalo i komplikované vybavovanie potrebných povolení.

„S narastajúcim dopytom obyvateľov Bratislavy, ktorí naše potraviny poznajú, vnímame nové predajne v nákupných centrách ako prirodzenú a pozitívnu nadstavbu nášho konceptu,“ pokračuje Németh.

Korona kríza a medializácia bezpečnosti a hygieny potravín podľa neho posilnila postavenie lokálnych potravín a vzrástol aj záujem zákazníkov o nákupy v malých predajniach. „Ľudia si začali vo väčšej miere uvedomovať, aké dôležité je nielen to, čo jeme, ale aj akým spôsobom sa to na náš tanier dostalo,“ mieni Németh.

Farmfoods si zakladá na tom, že produkty z ich fariem sú v maximálnej možnej miere bez prídavných látok, GMO a éčok.
Investor z kauzy Dobytkár

Agrotrade Group mal dlhé roky troch spoločníkov - Róberta Németha, Juraja Pápaya a Beátu Lipkovú. Na jeseň roku 2018 do nej ako finančný investor vstúpila firma Casapa Group, za ktorou stojí Ľubomír Partika s manželkou Tatianou.

Ľubomír Partika bol do roku 2016 výkonným riaditeľom Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Z postu ho odvolala vtedy nová ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná po tom, čo sa objavila nahrávka, na ktorej sa mal rozprávať s kontroverzným podnikateľom Štefanom Dučom o dotáciách a úplatkoch.

V apríli Partiku zadržala Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Dobytkár. Je obvinený z korupčných trestných činov a aktuálne je vo väzbe.

„Situácia je nám nepríjemná, keďže všetci traja pôvodní spoločníci desiatky rokov v agrosektore podnikáme úspešne a s dobrým menom,“ hovorí Németh s tým, že rešpektujú prezumpciu neviny.

Partika podľa neho vstúpil kapitálovo do Agrotradu dva a pol roka po tom, čo odišiel zo štátnej správy. „Posledné dva roky s Casapa Group nemôžu zatieniť a ohroziť, čo sa vybudovalo na opustených poľnohospodárskych pozemkoch a hospodárskych dvoroch,“ mieni Németh.

„Vymysleli sme, ako spracovať vlastné suroviny na vlastných farmách, a vytvorili združenie, ktoré ponúka alternatívu poctivých farmárskych potravín pre stále sa zmenšujúci podiel predaja slovenských potravín na našom trhu,“ pokračuje.

V súčasnosti podľa neho hľadajú bankové alebo investičné zdroje a komunikujú s Casapa Group o odkúpení podielu tak, aby kauza čo najmenej ovplyvňovala ich podnikanie. „Casapou investované prostriedky chceme riadne vrátiť a orgány činné v trestnom konaní musia určiť, komu budú patriť,“ konštatuje Németh.
Brali aj dotácie

Pred časom štát rozdeľoval eurofondy pre slovenských potravinárov, ktorí si chceli otvoriť predajne. Výzvu na vznik „krátkych dodávateľských reťazcov“ vyhlásila PPA a podporila aj Farmfoods.

V roku 2017 získalo osem firiem z tohto projektu dotáciu 7,3 milióna eur. Z nich doteraz vyčerpali necelých 2,7 milióna eur.

„Najprv musíme peniaze reálne investovať a zaplatiť, potom ich v rádoch mesiacov po kontrole dostávame čiastočne preplatené,“ vysvetľuje Németh.

Podľa jeho slov členovia združenia doteraz preinvestovali ďalších vyše 20 miliónov eur z iných zdrojov do rastlinných, živočíšnych a potravinárskych výrob, logistiky a predajní, súvisiacich s projektom. Farmfoods doposiaľ vytvoril 200 pracovných miest a ešte stovka by mala vzniknúť.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22481430/investo ... ml?ref=trz
Spoiler
Prokurátor zastavil Blcháčovo stíhanie nepochopiteľne

Jána Blcháča už chceli obžalovať, keď prípad stopli.

6. sep 2020 o 20:56 Adam Valček Odoberať autora na email

Ľudia sa proti heliportu vzbúrili, báli sa nadmerného hluku. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+6770

Primátor Blcháč sám na seba ušil dohodu, ktorou by buď porušil zákon, alebo spôsobil mestu škodu.

BRATISLAVA. V prípade vyšetrovania výstavby heliportu v Liptovskom Mikuláši a stíhania tamojšieho primátora Jána Blcháča prokurátor prekvapujúco a bez výrazných argumentov otočil zo snahy o Blacháčove obžalovanie k prekvapivému konštatovaniu netrestnosti jeho skutku.

Blcháč ako primátor uzatvoril dohodu, v ktorej sa zaviazal, že mesto vydá do štyroch mesiacov a v rozpore s územným plánom pre heliport územné rozhodnutie alebo vyplatí investorovi pokutu 2,8 milióna eur.
Súvisiaci článok Blcháč zo Smeru: Kočnera poznám ako podnikateľa od nás Čítajte

Následne vydal nezákonný pokyn vedúcej stavebného oddelenia mestského úradu, aby pripravila takéto nezákonné územné rozhodnutie, čo polícia vyhodnotila ako zneužitie právomoci verejného činiteľa.

V roku 2015 Blcháča začali za tento skutok trestne stíhať, konanie už smerovalo k obžalobe, no prokurátor ešte začiatkom roka 2018 prekvapujúco konanie zastavil. Podrobnosti doteraz neboli známe, o prípade informoval iba Blcháč a nie orgány činné v trestnom konaní.

Blcháč bol dlhoročný člen Smeru. V posledných voľbách sa na kandidátke strany dostal do parlamentu, neskôr sa pridal k vznikajúcej strane Hlas Petra Pellegriniho.
Vypnúť reklamu

Denník SME teraz získal podrobné zdôvodnenie rozhodnutia a tiež ďalšie uznesenia z vyšetrovania.

Prokurátor Martin Kováč, ktorý mal kauzu na starosti, podľa dokumentov v priebehu 20 mesiacov úplne zmenil názor v kľúčovej otázke, či bol Blcháčov postup trestný, alebo nie. Dôkazy sa pritom zásadne nezmenili.

Kováč najprv zamietol Blcháčovu sťažnosť proti obvineniu ako nedôvodnú. Neskôr však trestné stíhanie zastavil s rovnakým argumentom, ktorý Blcháč v sťažnosti použil. Prokurátor síce uznal, že Blcháč postupoval v kauze nezákonne, ale podľa nej sa snažil predísť škode na majetku mesta.

Partner advokátskej kancelárie PaulQ Tomáš Kamenec, ktorý si na žiadosť SME rozhodnutia prokuratúry preštudoval, ich považuje „za mimoriadne oslabenie ochrany verejného záujmu“ a návod pre páchanie trestnej činnosti.
Súvisiaci článok V kauze heliport opäť obvinili primátora Liptovského Mikuláša Čítajte

„V prípade, že ako primátor uzatvorím nezmyselnú dohodu, v ktorej sa zaviažem niečom vykonať v rozpore so zákonom a dohodnem extrémne vysokú sankciu pre prípad, že to neurobím, tak podľa tohto rozhodnutia môžem dohodu naplniť aj nezákonným postupom, aby som mesto ochránil pred hroziacou škodou. Takýto výklad nie je v súlade so zdravým rozumom a ani právom,“ povedal Kamenec.
Vypnúť reklamu

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je pritom aj rozhodnutie Generálnej prokuratúry, podľa ktorého bolo obvinenie Blcháča zákonné a mimosúdna dohoda neplatná, čiže nie je jasné, pred akou škodou mesto chránil.

Na celom prípade je navyše podozrivé aj to, že prokurátor Kováč stíhanie zastavil až po tom, ako vyšetrovateľka Marcela Pohančeníková prípad uzatvorila a poslala mu návrh na podanie obžaloby. Tieto návrhy sú s prokuratúrou zvyčajne dopredu prediskutované.

Prokuratúra na otázky k reagovala stanoviskom, v ktorom uviedla, že v prípade sa vykonalo rozsiahle dokazovanie a správnosť zastavenia stíhania potvrdila aj nadriadená krajská prokuratúra.
Územný plán zmenili

Heliport v Liptovskom Mikuláši chcela postaviť spoločnosť Elan podnikateľa Cyrila Fogaša, ktorého rodina prevádzkuje vyhliadkové lety helikoptérou. O územné rozhodnutie požiadal ešte v roku 2011, keď mesto viedol primátor za niekdajšiu SDKÚ Alexander Slafkovský. Projekt vtedy získal súhlasné záväzné stanovisko.
Vypnúť reklamu

Po protestoch miestnych obyvateľov, ktorí sa obávali najmä hluku, Liptovský Mikuláš v roku 2013 zmenil územný plán tak, aby v dotknutej lokalite nebola možná výstavba heliportu. Fogaš chcel naďalej stavať heliport podľa záväzného stanoviska z roku 2011 alebo žiadal odškodné.

Vedenie mesta koncom roka 2014 prebral kandidát Smeru Blcháč, ktorý s Fogašom iba dva mesiace po komunálnych voľbách podpísal mimosúdnu dohodu. Fogaš vyčíslil, že do heliportu investoval 2,8 milióna eur, primátor Blcháč to dal prepočítať znalcom a podpisom dohody potvrdil, že taká by bola Fogašova škoda, keby heliport nepostavil.
Súvisiaci článok O kauze mikulášskeho heliportu by mal rozhodnúť súd Čítajte

„V záujme odvrátenia hroziacej škody pre mesto Liptovský Mikuláš sa Ján Blcháč ako primátor a štatutár mesta zaväzuje najneskôr do 5. februára 2015 zadať úlohy pre oddelenie územného rozvoja a stavebného poriadku, aby bolo možné spoločnosťou Elan zrealizovať pôvodný projekt tak, ako sa mesto zaviazalo vo svojom záväznom stanovisku z roku 2011,“ píše sa v dohode. Na základe takejto dohody musel Blcháč buď porušiť zákon, alebo vyplatiť vysokú pokutu.
Trestné stíhanie

Polícia Blcháča prvýkrát obvinila za zneužitie právomoci verejného činiteľa v roku 2015, pretože vedúcej stavebného úradu dal pokyn, aby pripravila nezákonné územné rozhodnutie pre heliport. Prvé obvinenie neskôr zrušili, v pozadí celého prípadu sa totiž opakovane menili prokurátori aj vyšetrovatelia.

Kauzy sa po viacerých zmenách nakoniec ujali vyšetrovateľka Marcela Pohančeníková a prokurátor Kováč z Okresnej prokuratúry Martin. Pohančeníková obvinila Blcháča 6. apríla 2016 a prokurátor Kováč o vyše mesiace neskôr zamietol Blcháčovu sťažnosť.
Ján Blcháč.
Ján Blcháč. (zdroj: TASR)

Pohančeníková po viac ako dvoch rokoch vyšetrovania navrhla v roku 2018 Kováčovi, aby podal na Blcháča obžalobu. Prokurátor však reakcii na návrh celé stíhanie zastavil.

Hovorca policajného prezídia Michal Slivka nepovedal, nakoľko je bežné, že prokuratúra zastaví trestné stíhanie po tom, ako vyšetrovateľ po dohode s prokurátorom pošle návrh na podanie obžaloby. Odkázal na prokuratúru.

Martinská prokuratúra sa bráni, že dôkazná situácia po vznesení obvinenia Blcháčovi bola iná než pri zastavení stíhania. „Z rozsiahleho odôvodnenia je zrejmé, že po obvinení boli zistené aj ďalšie skutkové okolnosti prípadu, ktorých vyhodnotením bol prijatý záver, že neboli preukázané všetky znaky stíhaného prečinu,“ reagoval hovorca prokuratúry Marián Sipavý.

Polícia po vznesení obvinenia skutočne zaistila veľké množstvo nových dôkazov, ide o listiny, napríklad Blcháčov pokyn podriadenej alebo výpovede pracovníkov stavebného úradu.

Všetky dôkazy však potvrdzujú, že Blcháč tlačil na vydanie nezákonného územného rozhodnutia.

Prokurátor Kováč vyhodnotil Blcháčove počínanie ako beztrestné, pretože mu chýbal jednoznačný úmysel. Ak sa má verejný činiteľ dopustiť trestného činu zneužitia právomocí, musí podľa Trestného zákon konať úmyselne s cieľom spôsobiť škodu alebo zadovážiť sebe či niekomu inému neoprávnený prospech, alebo si byť takéhoto následku aspoň vedomý.

Blcháč tlakom na to, aby stavebný úrad vydal nezákonné územné rozhodnutie, podľa polície postupoval v úmysle zadovážiť investorovi prospech. Z povolenia projektu by mal totiž prospech v podobe výstavby heliportu, ktorý by bol použiteľný pri vyhliadkových letoch. Aj mimosúdna dohoda potvrdzuje, že investor by mal z Blcháčovho postupu prospech – buď nezákonné územné rozhodnutie, alebo 2,8 milióna eur.

Blcháč sa bránil, že iba chránil mesto, aby investor na základe dohody nezískal od mesta tri milióny eur a jeho primárny úmysel nebol zadovážiť investorovi prospech. Trestné stíhanie preto považoval za nepodložené.
Ako prokurátor otočil

Pohľad prokurátora Kováča na Blcháčov skutok sa zásadne zmenil. V roku 2016, keď zamietol Blcháčovu sťažnosť proti obvineniu, videl v primátorovom konaní úmysel. „K dokonaniu tohto trestného činu postačí, ak páchateľ, vedený touto pohnútkou, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, a nie je treba, aby škoda skutočne vznikla, resp. aby páchateľ skutočne aj zadovážil sebe alebo inému neoprávnený prospech,“ uviedol.

Zjednodušene, prokurátor najprv hovoril, že Blcháčove konanie je trestné bez ohľadu na to, či bol vedený dobrými úmyslami, alebo nie, dôležité je, akú mal pohnútku a to bola jasná – vyhovieť investorovi heliportu nezákonným územným rozhodnutím. Dôležité je to, či páchateľ „je uzrozumený“ s tým, že realizáciou určitého cieľa spôsobí trestný následok. Blcháč to podľa polície ako skúsený komunálny funkcionár musel vedieť.

Primátor naďalej argumentoval, že nemal v úmysle nikomu zadovážiť prospech, iba chránil mesto. Prokurátor mu po 20 mesiacoch vyšetrovania uveril a prišiel s prekvapujúcou konštrukciou.

Kováč síce uznal, že primátor postupoval nezákonne a ešte si toho aj bol vedomý. „Jeho podpisom a vydaním pokynu na zmenu územného rozhodnutia sledoval svojím zámerom iný, z trestnoprávneho hľadiska irelevantný cieľ, odvrátiť hroziacu škodu“ napísal prokurátor.

Tou škodou mala byť pritom suma 2,8 milióna eur, ktorá sa spomína v mimosúdnej dohode. S investorom heliportu ju však podpísal samotný Blcháč. Neskôr tvrdil, že je neplatná, čo si odporuje s tým, že by mestu hrozila takáto škoda.

Prokurátor sa v rozhodnutí o zastavení stíhania vôbec nevyrovnal s argumentáciou Generálnej prokuratúry, podľa ktorej bolo Blcháčovo konanie trestné a celá mimosúdna dohoda neplatná, preto Blcháč žiadnu škodu nemohol odvracať.

„Dohoda trpela právnymi chyby, pre ktoré mala charakter absolútne neplatného právneho úkonu,“ uviedol v roku 2016 vtedajší trestný námestník Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky. Podľa neho vyšetrovateľka Blcháčove úmysly vyhodnotila správne a jeho stíhanie bolo zákonné.
Prečo tlačil na úradníčku?

Prokurátor Kováč, ktorý nakoniec stíhanie zastavil, naproti tomu uveril Blcháčovi aj v tom, že síce podpísal s investorom heliportu mimosúdnu dohodu, ale vlastne ju nikdy nechcel naplniť.

Z dôkazov však nevyplýva, že by ju naplniť nechcel. Dohodu uzatvoril 29. januára 2015 s tým, že nezákonné územné rozhodnutia vydá mesto do konca mája. Primátor potom začal pracovníčku stavebného úradu úkolovať, aby také rozhodnutie pripravila, ona to odmietla, o čom existujú dôkazy.

Primátor neustúpil a ešte aj 25. mája 2015 opätovne tlačil na vedúcu stavebného úradu, že treba pripraviť rozhodnutie a keď úlohu nesplní, môže to mať pre ňu pracovnoprávne následky. „Tento list primátora preukazuje, že ešte aj 25. mája 2015 trval na svojom nezákonnom pokyne a žiadal pracovníčku, aby pre investora heliportu vydala územné rozhodnutie, i keď vedel, že ide o postup v rozpore so zákonom,“ hovorí Kamenec.

Prokurátor Kováč argumentuje, že primátor mal dobré úmysly, lebo chránil mesto. V rozhodnutí o zastavení stíhania poukazuje napríklad na to, že Blcháč spochybnil dodatok k územnému plánu, podľa ktorého výstavba heliportu nebola možná. Z dôkazov však vyplýva, že kroky k zrušeniu dodatku k územného plánu urobil primátor do apríla 2015, ale ešte aj o mesiac neskôr trval na pokyne, aby stavebný úrad vydal nezákonné územné rozhodnutie.

Ak považoval dodatok k územného plánu za nesprávny a mimosúdnu dohodu s investorom za neplatnú, prečo stále tlačil na úradníčku? Odpoveď na túto otázku uznesenie okresnej prokuratúry neobsahuje.

„Ak si primátor myslel, že zmena územného plánu, ktorá zakazovala heliport, je neplatná, mal túto otázku skúmať a riešiť ju ešte predtým, než podpísal dohodu o urovnaní a dal pracovníčke nezákonný pokyn. Pri posúdení jeho úmyslov pri vydávaní pokynu z 29. januára 2015 je úplne irelevantné, ako postupoval neskôr,“ hovorí Kamenec.

Rozhodnutie Okresnej prokuratúry Martin ešte v roku 2018 preskúmala aj nadriadená Krajská prokuratúra Trenčín. „Prokurátor krajskej prokuratúry konštatoval zákonnosť zastavenia stíhania so záverom, že je dôvodné a zákonné,“ povedal hovorca krajskej prokuratúry Marián Sipavý.

Prípad môže preskúmať ešte Generálna prokuratúra.

Blcháč je naďalej primátorom a svoje stíhanie považuje za nepodložené. Naposledy sa k tomu vyjadril v rozhovore pre Denník N, ktorý poskytol pri prestupe zo Smeru do Pellegriniho Hlasu. „Považujem to za minulosť. Zažil som 36 mesiacov mediálneho lynču ako trojnásobne protiprávne obvinený s hrozbou vysokej trestnej sadzby,“ povedal.

Sumu 2,8 milióna eur, ktorú sľúbil vyplatiť firme na základe mimosúdnej dohody, považuje za fiktívnu. On sám však dohodu podpísal. „Neznamená to, že je to záväzok mesta. Keby to tak bolo, súdy by už dávno o tom rozhodli. Bolo v tejto veci proti mne vedené trestné stíhanie. Nič sa nepotvrdilo, všetky obvinenia boli protizákonné,“ tvrdí.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22481651/jan-blc ... _sme_splus
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
7. septembra 2020 11:54
Kúpil som si trabanta za oscarový film. Najdôležitejšie filmy Jiřího Menzela jeho vlastnými slovami
Miloš KrekovičMiloš Krekovič
Ostro sledované vlaky (1966)
Ostro sledované vlaky (1966)

V autobiografii Rozmarná léta, ktorá vyšla v roku 2013, český režisér píše aj o tom, ako vznikali jeho kľúčové diela.
Perličky na dne (1965)

Poviedkový film nastupujúcej novej vlny a prvá spolupráca s Bohumilom Hrabalom. Vtedy málo známemu, takmer undergroundovému spisovateľovi vyšla časopisecky jedna z prvých poviedok a Menzel ju čítal.

„Bola o tom, ako autor ide na motorke so svojím inštruktorom a rozpráva mu historky o svojom oteckovi, motoristickom fanúšikovi, ktorý jazdil a rozbíjal motorky, autá i seba. Bavil som sa pri tom a od tej doby som začal snoriť po všetkom, pod čím bol pán Hrabal podpísaný… U žiadneho autora som nezažil také intenzívne stretnutie s ľudskými nešťastiami, vyrozprávané pritom bez desu, s humorom a citom súčasne.“
[ Čo čítať, počúvať, pozerať a kam ísť? Aktivujte si High Five, piatkový newsletter Denníka N s tipmi z popkultúry a umenia. ]
Ostro sledované vlaky (1966)

Keď s Hrabalom písali scenár, chodil za ním do jeho domčeka prezývaného na Hrádzi večnosti do pražskej štvrti Libeň. „Jediný problém bol v tom, že nerád chodím do krčiem. Neznášam, ako to tam smrdí,“ spomínal. Nemal to byť ambiciózny film a nikto mu neveštil, že príbeh železničiara, čo sa za vojny stane proti svojej vôli hrdinom, získa v USA Oscara.

„Mal som zo školy čerstvý zážitok z francúzskej novej vlny a prial som si, aby film pôsobil čo najautentickejšie. Chcelo to vybrať neopozerané tváre a charaktery ľudí mäkkých, zraniteľných, takých, ktorí sa ľahko vlúdia do divákovho srdca a s ktorými sa divák môže ľahko stotožniť. Na tej autenticite som trval.“

Nakrúcanie išlo podľa neho ľahko. „Je to ako s milovaním. Keď sa máte naozaj radi a nemáte potrebu predstierať, ide to samo.“

Film mal byť pre atmosféru protektorátu nakrútený čiernobielo. Našťastie to vyšlo, neskôr by ich nútili nakrúcať farebne. Slávnu scénu s pečiatkovaním nahého dievčenského zadku chceli cenzori vystrihnúť, Menzel to však ustál.

Z honoráru si doma kúpil trabanta a keď sa dozvedel, že ho budú distribuovať v USA, tešil sa, že uvidí Ameriku. O chvíľu tam išiel opäť – prevziať si v Hollywoode Oscara.
Rozmarné léto (1967)

„Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným…“ Vladislav Vančura napísal svoju klasiku v roku 1926. Dá sa z nej urobiť moderný film? Z ktorého sa dodnes citujú hlášky?

„Vančurov zložitý jazyk mi ponúkol jednoduché riešenie, ako sa k textu a jeho filmovej verzii postaviť. Využil konfrontácie dialógu a obrazu… Z divadla viem, že keď sa hrá Shakespeare alebo nejaká veršovaná hra, štylizovaná reč vedie herca k neprirodzenému pátosu. Najväčší pôvab však verš získava, keď ho herec hovorí prirodzene“, spomínal.

Rozmarné léto vybrali do súťaže v Cannes. Spolu s ním súťažili snímky Miloša Formana Hoří má panenko a Jiřího Němca O slavnosti a hostech. Zdalo sa, že československý film neminie Zlatá palma. Lenže bol máj 1968, v Paríži sa začala revolúcia študentov a západní angažovaní filmári sa rozhodli s nimi solidarizovať a festival prerušiť. Triumf sa nekonal.
Skřivánci na niti (1969)

Hrabalova útla knižka Inzerát na dom, v ktorom nechcem bývať vyšla v polovici 60. rokov. Boli to groteskné poviedky o existenciách, ktoré spisovateľ stretával, keď brigádoval v 50. rokoch v hutiach na Kladne. „Zrkadlí sa v nich hlúposť a spupnosť režimu po víťaznom februári v Československu.“

Uprostred roku 1968, keď Dubček zrušil cenzúru, zrazu nebol problém nakrútiť film o stalinizme. Keď ho nakrúcal, ešte stále veril, že komunisti sa dokážu z chýb poučiť. „Bol to môj omyl. Boľševici boli a chceli zostať blbí,“ spomínal.

Keďže vznikal bez cenzúry, film s Rudolfom Hrušínským si dovolil tieto veci povedať naplno. Jeho premiéra sa však časovo kryla so začiatkom normalizácie, takže okamžite putoval do trezoru. Obnovenú premiéru v domácich kinách mohol mať až po roku 1989.
Na samote u lesa (1976)

„Keď bol jasné, že Rusi z Prahy neodtiahnu a Husákov režim sa začal upevňovať, panovala nálada pod psa. Každý len nadával a sťažoval sa…“ Menzel mal pocit, že nastáva podobná situácia ako za protektorátu, keď treba nakrúcať komédie na pobavenie diváka. A že by mal využiť talentovaných ľudí okolo Divadla Járu Cimrmana, s ktorými sa práve zoznámil.

To už mal po tvorivej pauze, pred režimom sa „kajal“ budovateľskou agitkou Kdo hledá zlaté dno. Mohol tak vzniknúť „nevinný rodinný filmeček“, ktorý naše televízie reprízujú dodnes.
Postrižiny (1980)

Začiatkom osemdesiatych rokov sa situácia v Československu začala uvoľňovať. Dokonca mohli vyjsť Hrabalove spomienky na detstvo v nymburskom pivovare – volali sa Postřižiny.

„Kľúč bol pre mňa jednoduchý. Vedel som, že to bude film o láske, ako to vo filmoch býva, ale s tým rozdielom, že v tejto hrabalovskej romanci nepôjde o lásku medzi milencami, ale o naozajstnú lásku medzi manželmi,“ spomínal Menzel na obnovenie spolupráce s Hrabalom.

Do filmu obsadil Magdu Vášáryovú. „Dá sa povedať, že Magda sa pre tú rolu narodila. Už to nebola tá priezračná víla, krehká princezná z detských rozprávok. Ale poriadna ženská z mäsa a kostí, kultivovaná i poživačná, noblesná i zmyselná!“ napísal v pamätiach.
Slavnosti sněženek (1983)

„Postřižiny mali úspech a zrazu Hrabal nikomu nevadil. Dokonca na mňa tlačili, že musím urobiť ďalšieho Hrabala. Bola však chyba, že sme to urobili narýchlo. V scenári je veľa dier a slepých miest,“ priznával s odstupom.

Nakrúcalo sa v záhradkárskej kolónii Kersko, kde mal Hrabal chatu. „Mali sme šťastie, bola krásna jeseň a veľká úroda jabĺk. Utieklo nám to ani neviem ako…“ V jednom zábere vystupuje aj Hrabalova manželka. Bol to ten záber, pre ktorý hrozili film zakázať, pretože Hrabalovci mali cez gauč prevesenú anglickú vlajku.
Vesničko má středisková (1986)

Spomína, že tento film prišiel na svet čudným zábavným spôsobom, ktorý možno predznamenal jeho úspech vo svete – dotiahol to na ďalšiu nomináciu na Oscara.

Zdeňkovi Svěrákovi telefonovali zo štúdia, že mu za námet filmu Na samotě u lesa zaplatili omylom dvakrát. Nešlo o veľké peniaze, ale aby to mohli v poriadku vyúčtovať, potrebovali by od neho aspoň náznak námetu – stačili by dve strojopisné strany papiera.

Svěrák si sadol a zobral to poctivo. Napísal námet o dedinskom mentálne zaostalom chlapcovi. Menzelovi sa zapáčil: „Po prvej schôdzke, keď sme sa rozhodli, že film urobíme, bol Svěrák taký vzrušený, že nabúral autom.“

Po boku Mariána Labudu sem obsadil maďarského herca Jánosa Bána. „Okrem toho, že János bol dobrý herec, bola jeho prednosť aj v tom, že mal charizmu dobrého človeka a ďalšia bola v tom, že nerozumel po česky. Tak sa snažil odpozerať od ľudí, čo mu vlastne hovoria, a to presne robia hendikepovaní, ktorí zle rozumejú a zle počujú“.
Spoiler
včera 13:46
Banky a poisťovne
Lístok na MHD si od novembra cez Masterpass už nekúpite
Martina Kláseková
Ilustračné foto - Jumpstory
Ilustračné foto – Jumpstory

Ak ste zvykli platiť napríklad za lístok na mestskú dopravu pomocou platobného tlačidla Masterpass, pôjde vám to už len do konca októbra.
Spoločnosť Mastercard ukončí prevádzku Masterpass v Česku, na Slovensku aj v Rakúsku.
Malo by ju nahradiť modernejšie riešenie Click to Pay, no na to bude treba počkať.

Mastercard v októbri ukončí službu Masterpass, ktorá bola na českom a slovenskom trhu od roka 2015. Pomocou nej sa dalo s použitím QR kódu platiť mobilom aj v čase, keď Google Pay a Apple Pay na Slovensku neboli.

Bolo to jedno z prvých riešení, ktoré umožnilo, že klienti nemuseli na podporovaných miestach na webe u obchodníkov alebo v aplikáciách zadávať pri platení dlhý IBAN. Po stlačení platobného tlačidla iba zadali heslo, ktoré si vytvorili. Teraz bude toto tlačidlo u online obchodníkov, ktorí ho využívali, s blížiacim sa koncom októbra postupne miznúť.

Ľudia zvykli podľa Mastercard platiť pomocou Masterpass najmä pri nákupe cestovných lístkov v mestskej hromadnej doprave či pri platení za pohonné hmoty na čerpacích staniciach, napríklad s QR kódom od stojanu na čerpacích staniciach Shell. V tomto prípade má byť platobné riešenie po novom súčasťou Shell aplikácie.
Čo s osobnými údajmi: V deň ukončenia prevádzky sa prístup do aplikácie zablokuje. Nebude sa dať do nej prihlásiť a všetky uložené údaje budú bez odkladu vymazané. Tak to žiada zákon o ochrane osobných údajov.
Mastercard preto odporúča používateľom, aby si do konca októbra vygenerovali všetky účtenky pre potreby účtovníctva, ak využívali túto službu napríklad pri tankovaní. Po zablokovaní sa to už nebude dať.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Príde Click to Pay, termín pre Slovensko ešte nie je známy

Mastercard tvrdí, že digitálnu peňaženku a platobné tlačidlo nahradí v budúcich rokoch platobná služba Click to Pay. Pripravujú ju globálne a spolu Visa, Mastercard, Discover a American Express.

Podľa generálneho riaditeľa Mastercard pre Českú republiku a Slovensko Michala Čarného sa kartové firmy pre jednotné tlačidlo rozhodli z dôvodu rastúcej popularity mobilných platieb a „množstva ďalších podobných služieb“.

Na platobné ihrisko, ktoré patrilo bankám a kartovým spoločnostiam, už masívne prichádzajú Google a Apple či iné fintech spoločnosti. Títo hráči ich s Google Pay a Apple Pay predbehli. Mobilom platíme z kvartálu na kvartál viac a ani koronakríza na tom veľa nezmenila.

Aj keď bolo v prvých pandemických mesiacoch veľa obchodov zatvorených, ľudia na Slovensku za ten čas zaplatili mobilom viac než za celý vlaňajšok.
V prvom polroku uhradili pomocou Google Pay či Apple Pay nákupy za 305 miliónov eur, čo je o 16 percent viac než za celý minulý rok.
Google Pay a Apple Pay možno využiť v kamenných obchodoch, no i na webe či v rôznych aplikáciách, ak majú zakomponované ich platiace tlačidlo.

Práve z dôvodu prechodu na Click to Pay je podľa Mastercard nutné ukončiť Masterpass, lebo majú odlišnú technológiu a firma potrebuje priestor na zavedenie novej. Tá by mala využívať už aj technológiu tokenizácie. Tú používa aj Google Pay či Apple Pay.

O čo ide: Click to Pay bude jednotné tlačidlo, ktorým sa bude dať zaplatiť bez ohľadu na to, o kartu akej spoločnosti pôjde. Služba skombinuje výhody Masterpass a technológie tokenizácie. Bude to priamo kartový konkurent pre tretie strany a tlačidlá ako Google Pay či Apple Pay.

Systém tokenizácie pri platení zamení citlivé údaje o karte, ktoré sú uložené v systéme banky či spracovateľa platieb, za jedinečný kód (token). Prípadný hacker by tak nemohol odchytiť údaje o karte a vyrobiť si podľa nich jej klon, ktorý zneužije. Nemôže to využiť ani pri platbe na webe.
Nová služba vychádza z novovyvinutého štandardu SRC (Secure Remote Commerce), ktorý zjednocuje rozhranie na integráciu jednotlivých platobných schém. Obchodníkom umožní implementovať jedno riešenie na všetky platobné metódy.
Platby budú bezpečnejšie, budú mať biometrické overovanie.

Služba Click to Pay funguje od októbra minulého roka v USA. Spoločnosti už ohlásili jej postupné nasadenie v Európe, prvá má byť Británia. V prvej vlne, ohlásenej v lete, boli aj kroky smerujúce do Austrálie, Brazílie, Hongkongu, Írska, Kanady, Kataru, Kuvajtu, Malajzie, Mexika, na Nový Zéland, do Saudskej Arábie, Singapuru a do Spojených arabských emirátov.

Kedy príde Click to Pay na Slovensko, nevedno.

Ako bude fungovať Click to Pay

Spotrebiteľ zaregistruje seba i svoju kartu do systému Click to Pay, kde dôjde k jej tokenizácii.
Banka, ktorá kartu vydala, mu neskôr pridelí identifikátor.
Spotrebiteľ bude môcť pri platbe v e-shope zaplatiť jednoducho iba tlačidlom Click to Pay. Platobná metóda je schopná na základe informácií z použitého zariadenia identifikovať užívateľa, ktorý tak už nakupoval skôr, a rovno mu ponúkne prehľad registrovaných kariet bez toho, aby musel zadávať ich údaje.
Spotrebiteľ zvolí kartu a služba odovzdá token karty prevádzkovateľovi platobnej brány. Platba sa ukončí overením transakcií pomocou odtlačku prsta či skenu tváre, ktoré teraz väčšina slovenských bánk implementuje.

Zdroj: Mastercard
Čo dovtedy

Väčšina obchodníkov, ktorí doteraz Masterpass používali, budú môcť podľa Mastercard využiť riešenie platenia formou „zapamätanej karty“, takzvaný Card on File. Klient pri platení jednoducho odklikne možnosť zapamätať si kartu pre ďalší nákup.

Mastercard ubezpečuje, že aj po uložení platobnej karty sú dáta o karte v bezpečí – sú uložené formou digitálneho tokenu v bezpečnom prostredí banky obchodníka alebo tokenizačnej platformy MDES prevádzkovanej spoločnosťou Mastercard.
Spoiler
KoronavírusRozhovory7. septembra 2020 16:25
Záchranár Dobiáš: Na začiatku pandémie sme mali denne aj dve či tri posádky v karanténe
Michaela BarcíkováMichaela Barcíková
Záchranár Viliam Dobiáš. Foto – TASR
Záchranár Viliam Dobiáš. Foto – TASR

Šéf Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš hovorí, že už v marci prišli o všetky zásoby ochranných pomôcok, lebo to, čo predtým spotrebovali za niekoľko rokov, teraz minuli za pár dní. Posádky si ich požičiavali medzi sebou, pretože na nové by čakali viac než rok.

V rozhovore sa dozviete:

ako sa zmenila situácia záchrannej služby počas pandémie
či majú záchranári strach z koronavírusu
ako sa pozerá na mediálne výstupy politikov
ako sa brániť proti dezinformáciám

Pracujete viac ako 40 rokov ako záchranár a momentálne patríte do rizikovej skupiny, nebojíte sa nákazy?

Mnohí záchranári to brali dosť emotívne, pretože sa o koronavíruse veľmi intenzívne písalo. Nevieme dopredu, kto je alebo nie je pozitívny. Je preto ťažké určiť pri príznakoch, ako je sťažené dýchanie, zápal pľúc alebo psychická záťaž, či ide o infekciu. Často sme chodili do neznámeho prostredia a to, či mal pacient pozitívnu cestovateľskú anamnézu, sme zistili tesne pred domom alebo bytom. Veľakrát sme boli v kontakte s ľuďmi bez ochranných pomôcok. Lenže je to naša práca, na rozmýšľanie nie je čas.

Čiže ste ani neuvažovali nad tým, že by ste predsa len neriskovali a ostali doma?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

To sa nedá. Akonáhle sa niekto rozhodne robiť záchranára, tak to robí neustále. Ale na druhej strane musím povedať, že záchranár je príliš vzácny na to, aby zomrel spolu s pacientom, a preto si musíme chrániť svoje životy.

Keďže pracujete v rizikovom prostredí, vyhýbate sa vo svojom voľnom čase hromadným akciám?

Som dvojnásobne rizikový pacient – pre môj vek a ešte som aj onkologický pacient. Som veriaci človek. Hovorím si, že svoj život neovplyvním. Myslím si, že keď si Pán Boh povie, že som ešte užitočný, tak ma nezahubí nejakým vírusom a ak som tu už spravil všetko, čo som mal, tak si ma k sebe zavolá. Filozoficky mi to pomáha.

Stalo sa vám niekedy počas pandémie, že ste museli ostať v domácej izolácii, pretože vám nakazený človek nepovedal, že by mohol byť pozitívny?

Osobne som sa do tejto situácie nedostal. Fakt je, že operačné stredisko sa nás snažilo šetriť. Záchranné posádky mohli prísť do kontaktu s pozitívnym pacientom častejšie ako my. Zo začiatku sme mali denne aj dve či tri posádky v dvojdňovej karanténe. Členovia posádky museli čakať na negatívny test pacienta, alebo mať dva negatívne testy na koronavírus, kým sa mohli vrátiť do služby. Bolo pár desiatok posádok, ktoré museli byť v 14-dňovej karanténe, ale nebolo to až také dramatické, že by sa museli zaviesť nejaké mimoriadne opatrenia.

Koľko výjazdov absolvujete počas jednej služby?

Tie počty sú veľmi nerovnomerné. Za minulý rok sme mali napríklad približne 610-tisíc výjazdov na celom Slovensku a týkalo sa to zhruba 282 posádok. Ak sa pýtate, koľko výjazdov máme za 24 hodín, záleží to od lokality. Väčšinou absolvujeme okolo šesť až dvanásť výjazdov.
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Volal vám na linku aj pacient, ktorý mal podozrenie na koronavírus?

Neviem o tom. Vždy sa to dozvieme až po príchode k pacientovi. Meriame mu teplotu a ak je zvýšená, podstupuje testy. Ak by bol pozitívny, hygienici by okamžite oznámili posádke, že musia ísť do karantény. Dosť sme improvizovali, pretože niektorí počas dňa skončili a išli domov, aby nenakazili ďalších. Ak bol pacient podozrivý počas tých najprísnejších epidemiologických opatrení, posádka bola automaticky vyradená na dva dni zo služby.

Často sa to stávalo preto, že ľudia boli nezodpovední. Tvárili sa, že si na nič nespomínajú. Nechce sa mi však veriť, že by bol niekto taký primitívny, že by si vymýšľal. Ľudia si neuvedomujú, že ak by nakazili väčší počet posádok, tak by systém prestal fungovať a ľudia by umierali na stavy, ktoré sú liečiteľné. Podľa mňa je to sebectvo.

Pamätáte si ešte na takýto prípad?

Zavolali nás k pánovi so zlomenou nohou, cestovateľskú anamnézu mal negatívnu a po desiatich minútach ošetrovania si spomenul, že sa jeho vnuk vrátil z lyžovačky v Taliansku. Bolo to nevypočítateľné. Našťastie nebol pozitívny.
Prečítajte si
Visolajský: Pandémia naberá na obrátkach. Ak nezačneme brzdiť, následky budú horšie ako na jar

Podľa čoho sa snažíte u pacientov zistiť, či ide o koronavírus?

Vždy po príjazde k pacientovi mu meriame teplotu, snažíme sa zistiť, či náhodou nebol v kontakte s pozitívnym pacientom. Ak je teplota zvýšená, vraciame sa späť do sanitky obliecť si dodatočné ochranné prostriedky. V prípade, ak sa preukáže, že pacient má zvýšenú teplotu, dispečing nám zabezpečí nemocnicu, kde sa robia testy, aby zistili prípadnú nákazu. Lenže ak ide o prípad ako bezvedomie, vnútorné krvácanie alebo zastavenie srdca, tak nie je čas ustupovať. Na medicíne je dobré to, že akonáhle pristúpime k pacientovi, prepneme na akútny režim a venujeme sa už len pacientovi.

Ako je možné zabezpečiť, aby bola záchranka sterilná? Čo pre to robíte?

Po každom výjazde, aj keď nie je pandémia, sa vozidlo vždy po príchode na stanovište dezinfikuje. Ak bol pacient podozrivý alebo pozitívny, dezinfikovali sme sanitku podľa prísnejšieho protokolu. Za normálnych okolností, ak sa nič nedeje, tak máme na Slovensku deväť posádok, ktoré fungujú ako biohazard tím, ktorý má najvyšší stupeň ochrany – overaly, masky, okuliare, štít a dvoje rukavíc. Navyše majú tzv. biovaky, do ktorých zabalia pacienta s aktívnym odsávaním. Ten pacient je tam vzduchotesne uzavretý. Ich príprava trvá zhruba dvadsať minút. Pravidelne si to aj nacvičujú, ako sa do toho správne obliecť.
Na snímke sanitka odparkovaná na centrálnom príjme v Nemocnici Ružinov v Bratislave. Foto – TASR

O čo viac dnes ako lekár viete o víruse v porovnaní so začiatkom roka?

Tento druh vírusu je iný v tom, že protivírusové lieky naň nereagujú až tak, ako napríklad na chrípku, HIV či ebolu. Na začiatku sme nevedeli, aké účinky bude mať. Teraz však vieme, že môže poškodzovať aj mozgové či pľúcne tkanivo. Nie sú to len hlieny v nose a v prieduškách, ktoré keď vykašlem, tak je po víruse, ale po koronavíruse môžu ostať aj trvalé následky. Pre akútnu medicínu tieto rozdiely vo vírusoch nie sú až také podstatné. Nám stačí predpokladať, že pacient môže byť pozitívny, a tak sa musíme viac chrániť.

Sú ľudia prvého kontaktu v bezpečí, pokiaľ ide o ochranné prostriedky?

Trvá to len pol roka, preto ešte nie sú k dispozícii relevantné výskumy. Sú odmerané fyzikálne parametre ochranných prostriedkov, ale stačí, že má muž bradu, a rúško tak nemusí dostatočne priliehať na tvár.

Najhoršie to bolo v Taliansku, kde zomrelo aj dvesto zdravotníkov, čo sa nestalo ani za vojny. Veď toľko ľudí dokáže obslúžiť aj stredne veľkú nemocnicu, čo sa týka lekárov a sestier. Tiež nie je ešte presne zdokumentované, koľko z nich zomrelo ešte na začiatku pandémie, keď sa poriadne nevedelo, aké pomôcky treba mať.

Záchranár Ivan Baláži v rozhovore povedal, že sa na pandemickú krízu začínali chystať 7. januára, čiže deň po Troch kráľoch. Kedy ste sa začali pripravovať na pandémiu vy?

Problém na začiatku pandémie bol v tom, že bežná posádka má infekčného pacienta päťkrát do roka a zásob ochranných pomôcok sme preto mali málo. Aj keď tu bol SARS, tak špeciálny tím mal zhruba päť výjazdov v rámci celého Slovenska k podozrivým pacientom. Pandémia prišla náhle, a tak sme tomu nevedeli prispôsobiť ani zásobovanie. To, čo sme mali, sme tak oplieskali už za dva dni. Keď sme sa snažili rýchlo doobjednať prostriedky, dodacia lehota sa mala oneskoriť až na rok 2021. Okrem rizika, či sa nenakazíme, bolo ešte aj to, že nemáme to, čo by sme potrebovali.

Majú teraz záchranári dostatok ochranných pomôcok, aby sa dokázali chrániť?

Teraz už áno. Na prelome marca a apríla sa tá situácia našťastie ustálila. To, čo sme ešte na konci februára veľkoryso vyvážali do zahraničia, sme koncom marca dovážali naspäť za päťnásobné ceny. Vybavenie prísnejšej ochrany záchranárov stojí v priemere 30 eur na osobu. Keď si zoberiete trojčlennú posádku, ktorá mala zásoby tak na päť výjazdov do roka, teraz sa to zmenilo na päť výjazdov za deň. Platby od poisťovne neboli na to prispôsobené, a preto záchranné služby museli šetriť inde. Podľa mňa by takáto mimoriadna situácia mala byť reflektovaná aj zo strany riadiacich orgánov a nielen mimoriadne ekonomicky, ale aj časovo.

Ľudia si volajú sanitku aj vtedy, keď to nie je nutné, či už ide o zvýšený tlak alebo o bolesť hlavy. Bolo takýchto výjazdov počas koronakrízy viac alebo menej?

Ten počet bol nižší. Pacienti, ktorí nepotrebovali urgentne záchrannú službu, volali menej. Vysvetľovali sme si to tým, že sme v prvej línii a chodíme aj k pozitívnym pacientom. Možno sa báli, že by sme im domov zavliekli nákazu. Na druhej strane to však môže byť preto, že keď sa cítia dobre, badajú na sebe rôzne príznaky, no akonáhle sa ocitnú v nebezpečenstve, už to vnímajú ako malichernosti. No neskôr sa to opäť zvýšilo. Ľudia sú veľmi pohodlní.

Sú teraz ľudia disciplinovanejší ako na začiatku pandémie, napríklad už nezatajujú, že boli v kontakte s nakazeným?

Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že to podstatne kleslo. V súčasnosti môžem skonštatovať, že teraz je ojedinelé, keď niekto zamlčí tie príznaky a kontakty.

V prípade, keď poskytujete pomoc pacientom pozitívnym na koronavírus, potrebuje okrem bežného vyšetrenia aj nejakú psychickú pomoc?

Boli, samozrejme, aj takí, najmä počas prvých dvoch týždňov pandémie. Hneď pri príchode sa snažím pokojne povedať, že som už tu a už je dobre. Už samotná komunikácia u pacienta by mala navodzovať pocit, že rozumiem tomu, čo robím.
Záchranná zdravotná služba počas ukážky domácich sterov na nový koronavírus. Foto – TASR

Aj minister zdravotníctva už hovorí o druhej vlne pandémie. V čom je podľa vás odlišná druhá vlna oproti marcu, keď sa začala objavovať nákaza?

Z pohľadu záchranára nevidím žiadny rozdiel. Myslím si, že sme nevypli ešte z tej prvej. Sme o jeden stupeň opatrnejší, chránime sa viac.

Zmenilo sa vybavenie sanitiek oproti predkrízovému stavu?

Teraz sme už vybavení. V tomto nie je problém. Za záchrannú službu môžem povedať, že sme zvládli prvú vlnu, aj keď niekedy s odretými ušami, no našťastie to pacient nepocítil.

Zmenil koronavírus fungovanie záchranárov?

Máme normálne služby. Zmenilo sa len to, že ak posádka „vypadla“ do zistenia výsledkov pacienta, tak sme mali sem-tam nejaké nadčasy, ale inak sme fungovali podľa rozpisu. Pri zdravotníkoch sa to nijako nemenilo. Veľakrát sa nám stávalo, že sme ani nevedeli, že je pacient podozrivý a až na druhý deň ráno nám volali z nemocnice, že je pozitívny.

Teraz sme mali denne aj vyše sto prípadov. Cítite nárast prípadov v záchranke?

Neprichádzame do styku s ľuďmi, ktorí volajú na linku kvôli koronavírusu. To by nás nikam ani neposielali. Nerobím si však štatistiku, koľko výjazdov máme. No sú aj doktori, ktorí si sledujú a zaznamenávajú, kde všade boli.

Majú záchranári počas núdzového stavu nepretržité služby ako lekári?

Pre nás sa nič okrem toho, čo som povedal, nezmenilo. Služby máme rozdelené rovnako ako doteraz.

Keďže sa záchranári a lekári stretávajú častejšie s koronavírusom, dá sa povedať, že to berú jednoduchšie ako ostatní ľudia?

Väčšinou sa o lekároch hovorí, že sú väčší hypochondri a úzkostlivejší. Keď človeka začne bolieť hlava, tak si doktor môže povedať, že má nádor v mozgu. Hovorí sa, že doktori sú zlí pacienti. Záchranárska komunita je morbídnejšia, tak možno tí úzkostlivejší kolegovia ani nepovedia priamo, či sa boja.

Môže za druhú vlnu podľa vás letecká doprava? Krízový štáb totiž od 7. septembra opäť povolil komerčné lety. Je to podľa vás správny krok?

Je to logické. Podľa mňa sa tým zvýši úroveň preventívnych opatrení. Ak totiž niekto priletí zo zahraničia napríklad do Viedne ako turista, nemáme šancu ho tu skontrolovať. Ale ak priletí priamo do Bratislavy, tak ho vieme odkontrolovať, pretože naňho máme dosah a môžeme mu nariadiť, aby išiel rovno do karantény.

Sledujete tlačové konferencie premiéra a ministra zdravotníctva po zasadnutí krízového štábu a konzília odborníkov?

Sledujem to, ale keďže som najvyšším dobrovoľníkom v Slovenskom Červenom kríži a ten je nestranný, tak sa zásadne nevyjadrujem k politickej situácii. Hoci niekedy ma svrbí jazyk. Ešte rok a pol budem vo funkcii, potom budem môcť komentovať.
Minister školstva na rokovaní konzília odborníkov. Foto – Úrad vlády SR

Premiér nejasne hovoril o odmenách pre ľudí z prvej línie. Najskôr tam zaradil lekárov, potom nie, ako ste to vnímali?

Ľudia by mohli trošku rozlišovať. Na to, aby sa rozdalo 50 miliónov eur, musí byť nejaký plán alebo zákon, ide predsa o štátny rozpočet. Zlé na tom je aj to, že povedal, že dá peniaze všetkým obvodným lekárom, ale v prvej línii neboli všetci. Poisťovňa musí dodať čísla. Potom sa bavme o detailoch.

Myslíte si, že sú aktuálne opatrenia dostatočné?

Páčia sa mi súčasné opatrenia, napríklad tie semafory, ktoré zaviedli. Podľa nich sa to mení. Nepáči sa mi to, že dnes je rokmi politikmi vybudovaná nedôvera absolútne vo všetkom, napríklad, keď ľudia neveria verejne činným ľuďom, ktorí sa zosmiešňujú. Dnes nikto neverí nikomu. Rodičia neveria deťom, deti rodičom, manželia si navzájom neveria. Z toho dôvodu sú aj rozumné nariadenia a inštrukcie znehodnocované a odnesie si to každý sám za seba.

Stretli ste sa s niekým, kto tvrdí, že koronavírus je vymyslený?

Na sociálnych sieťach mám nekontrolované názory, preto sa s tým stretávam. Ale osobne sa mi to ešte nestalo. Mám už svoj vek a svoje meno, a tak mi ľudia z úcty alebo z rešpektu nič také nepovedia.
Prečítajte si
Zdieľajte, kým to nezmažú. Dezinformácie o koronavíruse vytvárajú falošný pocit urgencie, vraví psychológ

A v rámci služby ste sa s tým stretli?

Zhruba polovica ľudí nás už čaká s rúškom na tvári. Ak sa vyskytne prípad, že ho človek nemá, tak ho upozorním, či by si ho mohol nasadiť. Na jednej strane tvrdia, že vírus prejde cez rúško, ale molekuly kyslíka nie. Na to nie je slov.

Minister zdravotníctva na poslednej tlačovej konferencii vyzval ľudí, aby neverili dezinformáciám v súvislosti s koronavírusom. Ako sa tomu dá vyhnúť?

Proti blbosti treba bojovať. Aj Einstein povedal, že vesmír a ľudská hlúposť sú nekonečné. To sú také pseudovedecké teórie rôznych mudrlantov, ktorí si neuvedomujú, že tá maska vírus naozaj zachytí. Teoreticky by sa medzi tie vlákna prešmykol, ale tým, že sú hrubé a oproti vírusu veľké, pritiahnu ho tou príťažlivou silou, čiže cez ne neprejde. Ochranné prostriedky neškodia a nie sú agresívne.
Viliam Dobiáš (1950)

Lekársku fakultu Univerzity Komenského vyštudoval v roku 1974. Začínal ako anesteziológ a od roku 1976 pôsobí ako lekár záchrannej zdravotnej služby. Je špecialistom na urgentnú medicínu. Bol prezidentom Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof. Od roku 2013 je prezidentom Slovenského Červeného kríža. Zároveň je aj vysokoškolským pedagógom. Je autorom viacerých odborných publikácií.
Spoiler
Monika Jankovská8. septembra 2020 8:22
Jankovskej syn si zmenil priezvisko. Za mamou chodil do väzby ako koncipient, Kolíkovej sa to nepáči
Veronika PrušováVeronika Prušová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na advokátku Lenku Charvátovú podalo podnet ministerstvo spravodlivosti. Dôvodom boli návštevy jej koncipienta Jakuba Jankovského za obvinenou Monikou Jankovskou. Ako syn by sa k nej nedostal, tak išiel ako právny zástupca.

Obhajkyni bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej hrozí disciplinárny trest. Advokátka Lenka Charvátová totiž pravidelne poverovala návštevami klientky vo väzbe syna obvinenej Jakuba Jankovského, ktorý u nej pracuje ako koncipient.

Verejne nie veľmi známa Charvátová je spoluobhajkyňou Jankovskej, ktorá je od marca obvinená z podplácania a prijímania úplatku v kauze Búrka a aj po odvolaniach zostáva vo väzbe.

Ak by Jankovský požiadal o návštevu matky ako rodinný príslušník, museli by to schvaľovať orgány činné v trestnom konaní. Navyše, pre koronavírus boli vo väzniciach na jar zakázané akékoľvek návštevy. S výnimkou právnych zástupcov. Jakub sa tak k svojej mame dostal. A nie raz, ale od apríla do polovice júla to bolo viac než dvadsaťkrát.
Na návštevy chodil len syn, advokátka s klientkou ani len netelefonovala

O návštevách sa dozvedeli na ministerstve spravodlivosti od vedenia väznice. Ministerstvu sa postup advokátky Charvátovej a Jankovského juniora nepozdával.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Charvátová podľa informácií Denníka N so svojou klientkou od marca do júla ani raz netelefonovala a nezúčastnila sa ani na jednom z výsluchov Jankovskej, prípadne svedkov z akcie Búrka. Vždy prišiel len mediálne známejší obhajca – Peter Erdös.
Prečítajte si
Jankovskú vo väznici navštevuje často syn. Nie ako rodina, mladý právnik je súčasťou tímu obhajoby

Navyše, advokátka nebola ani raz za Jankovskou vo väznici. Poverenie na návštevu vždy dostal koncipient Jankovský. Ministerstvo za tým vidí snahu obísť prísne pravidlá týkajúce sa väzby. Jankovská je v nej už takmer pol roka, dôvodom je riziko ovplyvňovania svedkov či marenia vyšetrovania. Ministerstvo spravodlivosti na advokátku podalo podnet na Slovenskú advokátsku komoru (SAK).
Charvátovú chcú disciplinárne stíhať, jej koncipienta nie

Ministerskú sťažnosť posudzovala revízna komisia advokátskej komory a tá rozhodla, že v prípade advokátky sú podozrenia dôvodné. Podali teda na ňu návrh na začatie disciplinárneho konania. Jej konaním totiž vzniklo podozrenie, že sa ako advokátka dopustila nečestného konania a znížila tak dôstojnosť advokátskeho stavu.

Ako reaguje na podozrenia ministerstva advokátka? „Disciplinárne konanie je neverejné a z uvedeného dôvodu sa k nemu nebudem vyjadrovať,“ odpovedal Charvátová. Na otázky neodpovedal ani jej koncipient.
Kolíková nesúhlasí, voči Jankovskému podá návrh sama

Na Jankovského revízna komisia disciplinárny návrh nepodá. Ako koncipient je povinný postupovať v zmysle pokynov školiteľky. Ak ho Charvátová poverila zastupovaním počas návštevy obvinenej Jankovskej, nemal na výber.

Tak sa pred komisiou bránil podľa informácií Denníka N aj koncipient. Tvrdil tiež, že s mamou riešili len právne otázky a nikdy návštevy nezneužil, ako sa domnieva ministerstvo.

Vysvetlenie mal aj pre vysokú frekvenciu návštev. Ich počet podľa neho zodpovedal okolnostiam prípadu a jeho medializácii.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je pravda, že Jankovská priťahuje veľký mediálny záujem. Bývalá štátna tajomníčka za Smer sa stala symbolom korupčnej akcie Búrka, pri ktorej polícia v marci zadržala a obvinila trinástich sudcov. Žiadosť o prepustenie Jankovskej z väzby nedávno Špecializovaný aj Najvyšší súd zamietli.

Hoci sa komora rozhodla voči koncipientovi nezakročiť, disciplinárnemu konaniu sa aj tak nevyhne. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) už teraz avizuje, že využije svoje oprávnenie zo zákona a návrh na začatie disciplinárneho konania voči koncipientovi podá ona. So závermi revíznej komisie sa totiž nestotožňuje, potvrdil jej hovorca Peter Bubla.
Už nie je Jankovský, ale Vasko

Keď bude Kolíková disciplinárny návrh voči koncipientovi podpisovať, nebude tam už meno Jankovský, ale Vasko. Syn bývalej štátnej tajomníčky si totiž zmenil priezvisko. V lete sa oženil a zobral si meno po manželke.

Denník N sa pýtal, či sa jeho vyvolenou stala dcéra Petra Vaska, o ktorom jeho mama písala Marianovi Kočnerovi v Threeme ako o svatovi. Jakub Vasko na otázky neodpovedal.

A prečo si Jankovská písala o Vaskovi s Kočnerom? Súviselo to s kauzou trenčianskeho podnikateľa Ondreja Janíčka, ktorý ju už pred rokmi verejne obvinil, že za jeho odsúdenie zobrala úplatok 100-tisíc eur. Skončil vo väzbe a prišiel o reštauráciu Fatima pod Trenčianskym hradom.
Prečítajte si
Jankovská v Kočnerovej Threeme: Musia ich zavrieť a svedok je náš

Jankovská obvinenia odmietala a to, že rozhodla za peniaze od niekdajšieho bossa podsvetia Petra Čongrádyho, sa jej nepodarilo dokázať. Naopak, Janíček čelil obvineniam z ohovárania aj civilným žalobám na ochranu osobnosti. Keď ho začali trestne stíhať, Jankovská podľa Threemy tlačila na to, aby išiel do väzby.

„Policajti sú v robote. Všetko majú pripravené na zajtra skoro ráno!!! A k…a prokurátorská nechce dať súhlas!!!! Mňa naozaj j…e,“ písala Kočnerovi v máji pred dvomi rokmi. Prokurátor nakoniec návrh na väzbu pre Janíčka nedal, ostal na slobode, no medzičasom ho aj obžalovali.

V pondelok bratislavský okresný sudca Ján Golian v konaní s Janíčkom povolil Threemu ako dôkaz, informovala televízia Markíza.

Šifrovaná komunikácia s Kočnerom tiež naznačuje, že sa proti Janíčkovi snažila ovplyvniť kľúčového svedka – niekdajšieho člena podsvetia Michala Vidu. Ten nahral videonahrávku, v ktorej hovoril o peniazoch pre niekdajšiu trenčiansku sudkyňu Jankovskú. Následne však výpoveď zmenil.

S presviedčaním Vidu na spoluprácu mal pomôcť aj Peter Vasko, bývalá pravá ruka Čongrádyho. To, že jej syn má vzťah s dcérou Vaska, priznala v minulosti aj Jankovská. „Ich vzťah je vážny, ale s Kristíninými rodičmi sme sa nikdy nestretli,“ tvrdila.

Správy z Threemy naznačili, že s Vaskom v kontakte bola. V poslednom čase sa však s Vaskovcami nestretla určite a chýbala aj na svadbe svojho syna. Bola v tom čase za mrežami.
Spoiler
Vražda Jána Kuciaka7. septembra 2020 14:02
UA 🚚 400 k 🔜 SK: Dialóg z ukrajinskej hranice v spisovnej emotikončine
Andrej BánAndrej Bán
Záber z Lekároviec neďaleko hranice. Foto N - Andrej Bán
Záber z Lekároviec neďaleko hranice. Foto N – Andrej Bán

Smartfóny ponúkajú možnosti šifrovanej komunikácie, ktorá sudcov v prípade Kočnera a Zsuzovej nepresvedčila. Pozrime sa preto na iný možný príklad.

Na začiatok vylúčme z úvah fakt, že by boli ľubovoľní páchatelia natoľko hlúpi, že by si explicitne písali o odovzdaní finančnej odmeny za nájomnú vraždu. Ak to povieme jemne, tak neprezieravé (ak chcete, sebavedome drzé) od Kočnera a Zsuzsovej bolo už to, že si v inkriminovanom čase vôbec niečo písali. A teda nepreberali akékoľvek citlivé témy osobne, povedzme na prechádzke v lese plnom spevavých vtákov so smartfónmi odloženými v aute.

Ale dobre. Dajme tomu, že (dnes už notoricky známe) emotikony aspoň dvoch z troch sudcov senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku nepresvedčili. Len na osvieženie pamäti. Kočner poslal Zsuzsovej asi dve hodiny pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej toto: „50 🔜 ☠️“.

Sumár emotikonov znie ako dôkaz v kontexte Andruskóovej výpovede, že vrahovia mali dostať 50-tisíc eur, zrozumiteľne a dáva jediný možný zmysel. Aké sú iné možné vysvetlenia? Že päťdesiat pirátov čoskoro obsadí loď na Dunaji? Alebo si dotyční dvaja čoskoro odovzdajú päťdesiat ampuliek jedu?
[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]

Samozrejme, akákoľvek náznaková či znaková komunikácia môže vyvolávať pochybnosti a je právom súdu spochybniť ju. Ak teda existuje jej iné vysvetlenie.

Autor tohto článku v uplynulých dňoch a týždňoch zisťoval na hranici s Ukrajinou, či a do akej miery je takpovediac deravá. Kedysi colníci chytali malých pašeráčikov cigariet tak, že im ich v malých množstvách objavili v dutinách osobných áut alebo dodávok. Dnes to funguje oveľa sofistikovanejšie.

Povedzme, že v kamióne je 400-tisíc škatuliek pašovaných cigariet. Zisk za každú z nich, ktorý sa vypočíta z rozdielu ceny na Ukrajine a v cieľovej krajine EÚ, je niekoľko eur. Prevoz kontrabandu (nielen cigarety, aj drogy, jantár atď.) sa pripravuje na vysokých miestach.

Aby bolo zabezpečené, že iniciatívny poctivý colník biznis neprekazí, tak radových colníkov z Vyšného Nemeckého, čo nie sú do biznisu zapojení, poveria vskutku „zásadnou“ úlohou. Povedzme v rámci akcie Turista kontrolovať predajcov piva či langošov pri Zemplínskej šírave, či vydávajú bločky.

K dokonalosti chýba iba jedno, aby sa občas nekontrolovali kamióny. A presne to sa deje.

Čo myslíte, ako by asi zašifrovane komunikovali ukrajinský colník (pašerák) so svojím kolegom, slovenským colníkom (pašerákom)? Teda, keby boli takí hlúpi a používali by smartfóny.

Tu sú dve možné verzie. Prvá je o akcii Turista a colných kontrolách malých rýb na Zemplínskej šírave:

👨 👨 👨 👨 👨 👨👉 🐟 🐟 🐟 🐟 🐟 🍔 ⏳

Druhá o tom, čo sa medzitým odohráva priamo na hranici:

UA 🚚 400 k 🔜 SK

Čo by asi na to povedali sudcovia?
Syfon
Guru wannabe
Guru wannabe
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 2270
Registrovaný: 26 feb 2005, 22:36
Bydlisko: BB
Kontaktovať používateľa:

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa Syfon »

LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
V Jakube chodia a jazdia po nebezpečnom moste

Na primátora sa obrátili otvoreným listom. Žiadajú riešenia.

9. sep 2020 o 14:41 Kveta Fajčíková

Most už dávno nespĺňa kritériá bezpečnosti pre chodcov, ani pre autá.
Most už dávno nespĺňa kritériá bezpečnosti pre chodcov, ani pre autá. (Zdroj: Kveta Fajčíková)
Písmo:A-|A+02
Nebezpečný most v Jakube (9 fotografií)

BANSKÁ BYSTRICA. Obyvateľom mestskej časti Jakub dochádza trpezlivosť. Hlavne obyvatelia Ovocnej a Hruškovej ulice musia chodiť a jazdiť autami po drevenom moste, ktorý je dlhodobo v havarijnom stave. Keby si sami nezabezpečovali na moste aspoň akútne opravy, zrejme by sa už ani nedal využívať.
Najviac ich však mrzí, že za päť rokov, čo za opravu mosta bojujú, sa nedočkali žiadneho konkrétneho riešenia.
Milan Kubiš sa preto v mene obyvateľov dotknutej lokality obrátil formou otvoreného listu na primátora Jána Noska. Žiada ho o stretnutie, ktoré im kvôli riešeniu havarijnej situácie prisľúbil ešte v júlovom termíne, no dodnes sa neuskutočnilo. Ako dodal, je to už päť rokov, čo sa pre problémový most stretli so zástupcami mesta po prvý raz. „Pritom pán primátor mal opravu tohto mosta aj vo svojom volebnom programe v roku 2018,“ doplnil Milan Kubiš.
Obyvateľov sklamala nečinnosť

Nasledujúce dva roky od volieb sa však podľa neho neudialo prakticky nič.
„Trvalo trištvrte roka, kým bol urobený projekt a ten sme ešte museli vybavovať my v projekčnej kancelárii, ktorá projektovala súkromný most cez ten istý potok, len situovaný o 80 metrov vyššie, aby sa cena projektu dostala do limitu, na ktorý nie je potrebné verejné obstarávanie,“ povedal s tým, že projekt bol mestu odovzdaný vlani v júni.


„Trvalo rok, kým bolo vydané právoplatné stavebné povolenie a znovu sme my museli urgovať vyjadrenie Výskumného ústavu vodného hospodárstva k predmetnému projektu, ako aj sledovať dodržanie termínu stavebného konania v zmysle stavebného zákona na stavebnom úrade v obci Badín,“ dodal s tým, že stavebné povolenie bolo vydané a nadobudlo platnosť na konci mája tohto roka. Stále však nevedia, kedy sa má začať s prácami a či sa s nimi vôbec začne. A či sa nakoniec nestane, že termíny vypršia.
„Stačí sa pritom pozrieť na most a každému je jasné, že jeho stav je naozaj katastrofálny a že je doslova nebezpečný. Jazdia pritom po ňom autá, prechádzajú ním deti aj starí ľudia. Je skoro zázrak, že sa tu ešte nikomu nič nestalo,“ hovorí aj obyvateľ Jakuba Pavol Kukula.
Mesto výhrady o nečinnosti odmieta

Mesto odmieta tvrdenia, že by vo veci nekonalo dostatočne pružne.
„Vo veci výmeny mosta v Jakube mesto intenzívne koná od minulého roka. Pokiaľ ide o projektovú dokumentáciu, zmluva s projektantom bola podpísaná v marci 2019, následne v júli 2019 ju predložil mestu vo výslednej podobe,“ konštatovala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková s tým, že proces získania všetkých potrebných povolení trval viac ako šesť mesiacov.
„Išlo o vyjadrenia dotknutých orgánov a inštitúcií – napríklad Okresného úradu Banská Bystrica a Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Rozhodovali v rámci vodoprávneho konania, či stavba nie je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona.
Peniaze chcú vyčleniť z mestského rozpočtu

Žiadosť o stavebné povolenie bola podľa hovorkyne podaná 2. marca tohto roka, stavebné povolenie bolo vydané 20. mája a správoplatnené 24. júna 2020. „Ďalším krokom bude proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby. Keďže rozsah stavebných prác sa pohybuje v objeme približne 105-tisíc eur, je potrebné vyčleniť na túto investičnú akciu finančné prostriedky z mestského rozpočtu,“ doplnila.
Výmena mosta v Jakube bola zaradená aj do zoznamu investičných priorít mesta, ktoré sú predmetom rokovaní s poslancami.

Čítajte viac: https://mybystrica.sme.sk/c/22484813/v- ... moste.html
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
V kauze najväčšej drogovej zásielky padli prvé obvinenia

Pervitín prišiel v nádržiach na vodu.

9. sep 2020 o 19:20 Miriam Hojčušová

(Zdroj: colný úrad)
Písmo:A-|A+616
V Nitre zaistili 1,5 tony pervitínu (9 fotografií)

NITRA. V kauze obrovskej zásielky pervitínu za stovky miliónov eur, ktorú našli v Nitre, padli prvé obvinenia. Stíhaní sú dvaja cudzinci, čaká sa na ich vydanie na Slovensko.

Obaja muži sú z Holandska, kde ich aj zadržali. Potvrdil nám to Jaroslav Maček, hovorca nitrianskej krajskej prokuratúry.

Jedného obvineného prepustili Holanďania na kauciu údajne vo výške 40-tisíc eur. Obaja sú členmi organizovanej medzinárodnej skupiny.
Drogy poslali loďou a kamiónmi
Čítajte aj: V nitrianskom parku sú stromolezci. Objednali ich po tom, ako konár zranil ženu Čítajte

Drogovú zásielku našli v máji v nitrianskom priemyselnom parku, v nádržiach, ktoré čakali na preclenie. Colníci informovali, že zabránili, aby sa na čierny trh dostalo 1,5 tony drog.

Pervitín pricestoval z Mexika. Dve nádrže určené na kvapalinu si odtiaľ objednal občan Maďarska pre firmu Heavy Steel Solution, ktorá má sídlo v Bratislave.

Prístup k najnovším videám

Maďar ju založil začiatkom roka v spolupráci s dvomi obvinenými Holanďanmi. Podľa našich informácií ide o bieleho koňa, jeho doklady boli zrejme zneužité. Obvinený nie je.

Jaroslav Maček z prokuratúry povedal, že Holanďania boli minimálne dvakrát na Slovensku, vlani aj v januári tohto roka: „Zabezpečili tu založenie obchodnej spoločnosti so sídlom v Bratislave s konateľom Zoltánom C.“

V marci v jeho mene objednali z Mexika dve železné nádrže. Niekoľko týždňov cestovali loďou z mesta Cancun do Rijeky. Odtiaľ ich doviezli dva kamióny do Nitry. Každý patrí inej firme, jeden chorvátskej, druhý slovenskej.
Na konci vrtáka bol biely prášok

Zásielka prišla 15. mája do areálu firmy v priemyselnom parku. Chorvátske colné orgány na ňu upozornili ako na rizikovú. Nitrianski colníci kontrolovali nádrže pomocou skenovacieho zariadenia aj psa. „Kontrolný sken podozrenie potvrdil,“ dodal Maček.

Colníci chceli, aby firma, ktorá si zásielku objednala, zabezpečila žeriav aj vyvŕtanie 34 dier do dna nádrže. Jej zástupca však odmietol pricestovať na Slovensko, údajne sa odvolával na koronavírus.

Colníci preto začali vykonávať prehliadku aj bez neho. „Po navŕtaní 16. diery bolo zistené, že sa na konci vrtáka nachádza biely prášok – kryštálik,“ povedal Maček.

Analýza urobená laserovým prístrojom potvrdila, že s 93-percentnou pravdepodobnosťou ide o metamfetamín.
Bezprecedentný prípad

Keď NAKA s colníkmi otvorila nádrže, našli podľa Mačeka vo vnútri 497 kusov balíkov a v nich 1,5 tony drogy.

Podľa prokuratúry to zodpovedá vyše 29 miliónom až 116 miliónom dávkam drogy. Záleží od toho, ako by bola zriedená.

Cena čistej drogy bola vyčíslená na 290 miliónov eur, po je zriedení by mohli páchatelia dostať až vyše 1 miliardy eur.

Akciu prebrala NAKA, nazvala ju Pontón. Nasledovali domové prehliadky vo viacerých krajinách, vrátane západného Slovenska. Prokuratúra pripomína, že ide o mimoriadne závažný bezprecedentný prípad, pri ktorom bolo treba urobiť náročné vyšetrovacie úkony.
Obvinených zadržali v júli a auguste

Leon V. a Frank R. z Holandska sú obvinení pre obzvlášť závažný drogový zločin, hrozí im 25 rokov väzenia až doživotie.

Prvého z nich zadržali v Holandsku 18. júla, druhého 12. augusta. O ich vydaní na trestné stíhanie na Slovensko sa má podľa Mačeka rozhodnúť ešte v septembri.

„Práve vzhľadom na vydanie európskych zatýkacích rozkazov, ako aj ďalšie úkony realizované v rámci medzinárodnej právnej pomoci na území viacerých štátov EÚ, z ktorých časť podliehala vyhradenému režimu, bolo na prípad zo strany KP Nitra uvalené prísne informačné embargo,“ konštatoval Jaroslav Maček.

Polícia ani prokuratúra sa k prípadu preto doteraz nevyjadrovali, argumentovali, že môže byť ohrozené vyšetrovanie, prípadne životy konkrétnych osôb.
Zverejnenie informácií preverujú

Informácie zverejnila ako prvá finančná správa. Krátku správu zavesila na sociálnu sieť v máji, potom ju zmazala. Úlovkom drog sa oficiálne pochválila v júli. Preveruje to Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra.

Prihlásiť sa na odber videí

„Vyšetrovateľ začal bezprostredne po prijatí podnetu vo veci konať a v súčasnosti vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom,“ potvrdila pred časom Petra Friese z tlačového odboru ministerstva vnútra.

Podľa našich informácií dala podnet nitrianska prokuratúra.

Čítajte viac: https://mynitra.sme.sk/c/22485068/megad ... auciu.html
Spoiler
Na začiatku školského roka je v MHD menej ľudí než pred rokom

K rušeniu spojov ani k prepúšťaniu zamestnancov zatiaľ nedošlo.

9. sep 2020 o 18:33 Kristína Braxatorová

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Písmo:A-|A+35

BRATISLAVA. V mestskej hromadnej doprave stretnete na začiatku školského roka menej ľudí než pred rokom.

Počty cestujúcich výrazne zredukovalo prepuknutie pandémie koronavírusu a jarné plošné karanténne opatrenia, no ani o pol roka neskôr sa počty cestujúcich nevrátili na pôvodné čísla.
Nárast cestujúcich september nepriniesol

V Žilinskom kraji v marci využívalo MHD na prepravu iba desať percent obvyklého počtu cestujúcich. V Bratislave to bola štvrtina.

"Cestujúci sa začali vracať postupne, v závislosti od toho, ako sa uvoľňovali protipandemické opatrenia," vysvetľuje Denisa Chovancová zo sekretariátu žilinského dopravného podniku.

V júni, keď sa spustilo dobrovoľné vyučovanie v materských školách a na prvom stupni, sa počet cestujúcich dostal na 60 percent obvyklého počtu cestujúcich. Začiatok školského roka vyhnal toto číslo takmer na 80.

Najviac ľudí sa v MHD stretne v čase dopravných špičiek, ktoré sa ani počas pandémie nemenili.
Prepúšťaniu sa dopravné podniky vyhli

Napriek nižšiemu počtu cestujúcich a teda aj príjmov nemuseli dopravné podniky pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov.

V Žiline vodičov neprepúšťali. Dopravný podnik potvrdil, že počet zamestnancov sa v posledných mesiacoch znížil len o tých, ktorí odišli do dôchodku, a o zamestnancov, ktorým sa skončil pracovný pomer na určitý čas.

Nad prepúšťaním nepremýšľa ani Dopravný podnik Bratislava. Počas posledných mesiacov sa tomuto kroku vyhol aj vďaka pomoci mesta.
Nenosenie rúšok kontroluje mestská polícia

Vstupné dvere do vozidiel hromadnej dopravy už niekoľko mesiacov zdobí zoznam hygienických nariadení pre cestujúcich. Pred nástupom do MHD si cestujúci má nasadiť rúško, odporúčané je aj nosenie hygienických rukavíc či používanie dezinfekcie.

Cestujúcich nemá kto prinútiť dodržiavať opatrenia. Ani vodič, ani pracovníci prepravnej kontroly nemôžu udeliť pokutu za nenosenie rúška. Cestujúceho môžu len upozorniť.

Omnoho častejšie než s ignorovaním povinnosti nosiť rúško sa vodiči stretávajú s cestujúcimi, ktorí rúško nemajú správne nasadené. Na trčiace nosy ich môžu opäť len upozorniť. V Bratislave znie od septembra v MHD oznam, aby si ľudia prekrývali rúškom ústa aj nos.

Pokutu môžu udeliť len príslušníci štátnej polície spolu s regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Vodičom ostáva možnosť vykázať z vozidla cestujúceho, ktorý nariadenia odmieta dodržiavať.

"Aj práve dnes ráno sa takýto jeden prípad udial a vodič musel privolať hliadku mestskej polície, ktorá osobu z vozidla vyviedla a vodič pokračoval na spoji s meškaním," dopĺňa Chovancová.
Menej cestujúcich, menej pokút

Okrem tržieb za predané lístky klesol dopravným podnikom aj zisk z vyzbieraných pokút za cestovanie bez správne označeného lístka.

Dopravný podnik mesta Košice za prvých sedem mesiacov roku 2020 udelil 6116 pokút. Za rovnaké obdobie udelil minulý rok približne o 2500 pokút viac.
Viac než polovica Bratislavčanov cestuje do práce MHD

Do práce cestujú mestskou hromadnou dopravou najmä ľudia,ktorí zarábajú do 400 eur. Naopak tí, ktorí zarábajú nad 1200 eur mesačne, využívajú na prepravu najčastejšie autá.
Výnimkou je len Bratislavský kraj, kde MHD ako preferovaný spôsob prepravy do práce využíva viac než polovica opýtaných. V ostatných krajoch na Slovensku používa na cestu do práce prostriedky mestskej hromadnej dopravy približne jedna pätina opýtaných.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22484411/na-zaci ... rokom.html
Spoiler
Spochybnili výsledky ruskej vakcíny. Naše údaje sú presné, bránia sa Rusi

Mexiku chcú predať milióny dávok.

9. sep 2020 o 17:55 Bloomberg, Eric Pfanner, Stepan Kravchenko

Ruskú vakcínu schválili ešte predtým, ako prešla treťou fázou klinického testovania.
Ruskú vakcínu schválili ešte predtým, ako prešla treťou fázou klinického testovania. (Zdroj: SITA/AP)
Písmo:A-|A+342

Text vyšiel pôvodne na webe Bloomberg.

Skupina medzinárodných vedcov spochybnila výsledky štúdie o ruskej vakcíne proti koronavírusu, ktoré publikoval medicínsky časopis Lancet.
Súvisiaci článok Ako napredujú vakcíny a lieky proti Covid-19? Čítajte

Hovoria, že niektoré zistenia sa zdajú nepravdepodobné.

Vedcov zaskočili zdanlivo identické hodnoty protilátok u viacerých účastníkov štúdie, ktorí boli zaočkovaní experimentálnou vakcínou.

Tento a ďalšie vzorce v údajoch predstavujú "niekoľko rozličných znepokojivých bodov", píše sa v otvorenom liste, ktorý dal dokopy profesor Enrico Bucci z Temple university a ktorý podpísalo viac ako dvadsať ďalších vedcov.
Údaje sú presné, tvrdia Rusi
Súvisiaci článok Rusko rozdeľuje vakcínu proti koronavírusu Čítajte

Lancet publikoval výsledky testov počiatočnej fázy minulý týždeň. Ponúkol tak prvý pohľad externých odborníkov na ruský výskum.

Krok ruskej vlády odsúhlasiť používanie vakcíny iba na základe skorých výsledkov vyvolal rozsiahlu kritiku, keďže vakcíny sa zvyčajne neodobria skôr, ako sa vykoná rozsiahle hodnotenie ich účinnosti a bezpečnosti.

"List sme poslali aj priamo autorom a vyzvali sme ich, aby sa zapojili do vedeckej diskusie," píše vo vyhlásení Lancet.

Vývojári vakcíny tvrdia, že s údajmi v štúdii nikto nemanipuloval.

Vakcínu vyvíja Gamalejov výskumný inštitút pre epidemiológiu a mikrobiológiu a Ruský štátny fond pre priame investície (RDIF).

"Publikované údaje sú spoľahlivé a presné. Preštudovali ich piati recenzenti z Lancetu," povedal zástupca riaditeľa v Gamalejovom inštitúte Denis Logunov podľa vyhlásenia, ktoré uverejnil RDIF.

"Redakcii časopisu sme poskytli úplný klinický zápis."
Ruské nadšenie

Posledné medzinárodné pochybnosti nijako neutlmili ruské nadšenie z vakcíny, ktorej meno Sputnik V je odkazom na prvú umelú družicu, ktorú v roku 1957 vypustil Sovietsky zväz.

Ruský fond RDIF chce predať 32 miliónov dávok Sputniku V Mexiku, dodávky by sa mali začať v novembri, ozrejmil fond v stredajšom vyjadrení.

Tretia fáza klinického testovania, v ktorej budú 180 dní sledovať 40-tisíc dobrovoľníkov, sa začala v stredu, povedal vo vyhlásení minister zdravotníctva. Počiatočné výsledky z tejto fázy uverejnia podľa fondu RDIF v októbri alebo v novembri.



Publikované údaje sú spoľahlivé a presné. Preštudovali ich piati recenzenti z Lancetu.„

Denis Logunov z Gamalejovho inštitútu

Rusko sa drží svojho plánu a zdravotníckych pracovníkov chce začať testovať na budúci mesiac aj napriek tomu, že jeden z kandidátov na účinnú vakcínu utrpel v neskorej fáze testovania neúspech. AstraZeneca prestala tento týždeň podávať dobrovoľníkom injekcie s vlastnou experimentálnou vakcínou po tom, ako jeden z účastníkov štúdie ochorel.

"Sputnik je ľudská vakcína, zatiaľ čo AstraZeneca má opičiu vakcínu (vakcína AstraZenecy obsahuje upravený šimpanzí vírus, pozn. red.)," povedal v stredu cez konferenčný telefonát hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Naši vedci veria, že ľudská vakcína je v tomto ohľade omnoho spoľahlivejšia."

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22484963/spochy ... -rusi.html
Spoiler
Vražedné komando aj spojky na polícii. Začína sa megaproces s mafiou zo Serede

Mafia na súde
Dostupné lieky
Podcast

Mafia v Seredi fungovala ako sieť skupín.

8. sep 2020 o 21:19 Roman Cuprik

Zábery z poslednej akcie proti mafii v Seredi.
Zábery z poslednej akcie proti mafii v Seredi. (Zdroj: Polícia SR/Facebook)
Písmo:A-|A+56231

BRATISLAVA. Kým miestni v Seredi na nich vedeli prstom ukázať, polícii sa takmer dvadsať rokov nedarilo miestnu drogovú mafiu rozbiť.

Za ten čas vyrástla do obrovských rozmerov, v kauze je dnes obvinených 56 ľudí a zo zadržaných tabliet by mohli vyrobiť pervitín asi za 17 miliónov eur.

V septembri sa začne jeden z historicky najväčších súdnych procesov s drogovým organizovaným zločinom na Slovensku. Pred senát Špecializovaného trestného súdu sa postaví skupina okolo Slavomíra Weissa, ktorý je podľa obžaloby hlavou jednej z viacerých mafiánskych buniek v Seredi.

Pojednávanie sa malo začať už tento štvrtok. Pre PN jedného z obhajcov ho v utorok zrušili a presunuli na 28. septembra.

Očakáva sa, že prokuratúra obžaluje aj členov ďalších skupín. Zatiaľ obvinili štyri, poslednú zadržali len pred niekoľkými týždňami v auguste.

Z uznesenia o väzbe pre členov týchto skupín, ktoré ma denník SME k dispozícii v anonymizovanej verzii, vidieť, ako zložitá štruktúra mafie vznikla. Spomína sa v nich tiež, prečo sa jej 20 rokov darilo pôsobiť pred očami celého mesta s 15-tisíc obyvateľmi a na základe akých dôkazov ju od decembra 2018 postupne rozkladali.

Skupina v tomto meste mohla fungovať len vďaka veľmi silným kontaktom na políciu a politiku, tvrdí redaktorka Markízy Kristína Kövešová, ktorá o tejto skupine začala robiť reportáže už pred troma rokmi.

V tom čase bola mafia v Seredi v plnej sile a drogy sa tam predávali cez deň na ulici priamo cez okno domu ako zmrzlina.

"Miestni volajú Sereď štát v štáte, pretože tam platia vlastné pravidlá. O tom, kto predáva a kto je šéfom, vedia aj malé deti," hovorí Kövešová.
Nezávislé bunky

Polícia vypočula viacerých svedkov, ktorí boli narkomanmi a potom začali pre miestnu mafiu drogy predávať.

"Boli sme partia, niektorí sa uvedomili, prestali s tým, ja tiež asi na tri-štyri roky. Začal som aj ja robiť s drogami, s pervitínom, ako aj ostatní, čo ešte uvediem," hovorí jeden zo svedkov, ktorý sa priznal, že bol závislý od drog už od začiatku 90. rokov. "Celý čas som pôsobil v Seredi, každý deň, dá sa povedať, že poznám každého v Seredi."

Drogová scéna sa podľa nich v Seredi formovala v 90. rokoch, a súčasné skupiny v nej začali pôsobiť okolo roku 2000.
Séria štyroch protidrogových akcií Venal

Slovo "venal" v angličtine znamená podplatný.
Ide o najrozsiahlejšiu akciu v histórii Slovenska proti drogovým zločineckým skupinám.
Zatiaľ je 56 obvinených ľudí z drogovej trestnej činnosti a zo založenia zločineckej skupiny.
Akcia Venal 1 skončila obžalobou a so skupinou sa začne vo štvrtok 10. septembra súdny proces.
Zadržaní v akciách Venal 2 až 4 sú zatiaľ v prípravnom konaní.
Počas štyroch akcií zadokumentovali 2531 kilogramov tabliet za 4,8 milióna eur, na výrobu 490 kg metamfetamínu za 17 miliónov eur.
Takisto zadokumentovali 251 kíl už vyrobeného metamfetamínu za viac ako osem miliónov eur.

Zdroj: Polícia SR

Na výrobu metamfetamínu, známeho ako pervitín, potrebovali najmä látku efedrín, ktorá je vo viacerých bežne dostupných liekoch. Vo forme tabliet im ich dovážali najmä z Poľska. Aby z tabliet mohli syntetizovať drogu, potrebovali fosfor a niekoľko ďalších látok.

Postupne sa vytvorilo niekoľko od seba nezávislých skupín alebo "buniek", ktoré mali svojich dodávateľov liekov a prekurzorov, potom vlastných varičov a nakoniec aj predajcov v uliciach.

Z dostupných dôkazov vyplýva, že v Seredi fungovali dve veľké skupiny, a popri nich bolo ešte niekoľko menších, polícia má zatiaľ vo väzbe štyri takéto bunky.

"Mali vlastné personálne zázemie, ale v prípade nutnosti a výpadkov, napríklad v sfére dodania prekurzorov na výrobu metamfetamínu či priamo vyrobeného metamfetamínu, si dokázali vypomôcť," píše prokurátor v návrhu na väzbu.
Kamaráti na polícii

O ich vplyve vypovedajú aj svedectvá, ako boli šéfovia gangu vopred informovaní, kedy polícia urobí záťah alebo kým sa zaoberá.

Jeden zo svedkov povedal, že boli obdobia, keď sa aj tri mesiace nevarilo, pretože pre aktivity polície museli utlmiť biznis.

"Keď bola aj nejaká akcia, XXXXX ma prišla tiež upozorniť, že bude akcia, že budú domovky. Naozaj aj boli vtedy," cituje anonymizované uznesenie jednu zo svedkýň.

Mafiáni podplatili viacerých aktívnych alebo bývalých policajtov. Jeden z nich bral podľa svedka 1500 eur mesačne.

Keď ich začali postupne zatýkať, sformovali aj akési komando, ktoré malo zavraždiť korunného svedka a zastrašiť ľudí, ktorí sa rozhodli rozprávať. Mali im napríklad podpáliť auto, zbiť ich alebo ublížiť ich rodinným príslušníkom.

Polícia ich však stihla ešte predtým pozatýkať a vedie aj trestné konanie pre pokus o úkladnú vraždu.
Silné dôkazy

Sudcovia pre prípravné konanie píšu, že vyšetrovateľom sa podarilo nazbierať silné dôkazy.

Opierajú sa najmä o korunného svedka, ktorý bol zrejme aj cieľom pokusu o vraždu.

"Ide o významného distribútora tabletiek na výrobu metamfetamínu, ktorý tabletkami zásoboval, dá sa povedať významne, obe zločinecké skupiny," píše sa v uznesení. Prichádzal podľa neho do kontaktu s najvyššie postavenými členmi skupín.

Jeho výpoveď v čiastkových veciach potvrdzujú predajcovia drog a je podporená aj odpočúvaniami či domovými prehliadkami. Našli pri nich množstvo tabletiek, hotovosť a nástroje na syntetizovanie drogy.

"I keď nikto z vypovedajúcich nepozná všetky vzťahy a súvislosti medzi vo veci vystupujúcimi osobami, vypovedajú naozaj detailne a opisujú najmä toky financií a omamných a psychotropných látok," vysvetľuje sudca, prečo považuje svedkov za dôveryhodných.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22484132/vrazedn ... ra-clankov
heker
Redeemer
Redeemer
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 10494
Registrovaný: 30 máj 2006, 20:27

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa heker »

mirak2
Hardcore addict
Hardcore addict
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 6403
Registrovaný: 18 sep 2005, 13:44
Bydlisko: Innsbruck, AUT / Kosice, SVK

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa mirak2 »

Spoiler
Hovoriť pravdu v ére Lanca Armstronga bolo to najhoršie, čo mohol pre seba a svoju rodinu cyklista urobiť. (archívny text z júla 2018)

Bola to bizarná scéna, ktorá nemala v histórii Tour de France obdobu. Talian Filippo Simeoni a päť ďalších málo známych jazdcov vyvinuli v 18. etape Tour de France 2004 obrovské úsilie, aby sa dostali do úniku. Keď sa im to konečne podarilo, z pelotónu vyrazil cyklista v žltom drese – Lance Armstrong.

Armstrong mal v tom čase už veľký náskok na čele celkovej klasifikácie, no aj keby ho nemal, pretekár v žltom drese a líder tímu sa v takom bezvýznamnom momente asi ešte nikdy nezdvihol zo sedla. To, čo prišlo o niekoľko sekúnd, je považované za jeden z najhorších prejavov arogancie v histórii športu.

Armstrong sa dostal k Simeonimu, potľapkával ho po chrbte a dohováral mu. Talian sa spolu s ním poslušne vrátil do pelotónu, čím Armstrong prekazil šance na úspech nielen jemu, ale ohrozil aj zvyšných cyklistov v úniku. Armstrong sa v pelotóne smial a gestom naznačil, že Simeoni bude mlčať. Všetko to urobil pred televíznymi kamerami a očami celého sveta.
[ Zaujíma vás Tour de France? Aktivujte si e-mailový newsfilter, v ktorom dostanete súhrn každej etapy. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]

Američan sa za Simeonim nevydal, aby kontroloval únik, ani preto, aby sa doň sám zapojil. Simeoni urobil podľa Armstronga vec, ktorú nemal – povedal pravdu o dopingu.


Mlč a nenechaj sa chytiť. Inak…

Filippo Simeoni nikdy nebol príliš známym jazdcom, vyhral dve etapy na španielskej Vuelte, a najviac ho preslávil práve incident s Lancom Armstrongom. Simeoni bol podobne ako Armstrong klientom neslávne známeho doktora Michele Ferrariho, no v roku 2001 mal pozitívny dopingový test.

Na súde sa rozhodol povedať pravdu, svedčil proti Ferrarimu a uviedol, že mu predpisoval zakázané látky. Medzi cyklistami v tom období fungovalo nepísané pravidlo, takzvaná cyklistická omerta – o dopingu mlč a nenechaj sa chytiť. Simeoni naraz porušil oba princípy, a tak ho ten najmocnejší potrestal.

Armstrong už predtým využíval svoju autoritu proti Simeonimu a nazýval ho klamárom. Po inkriminovanej etape tvrdil, že Simeoniho stíhal, pretože si nezaslúžil vyhrať. Talian však po rokoch pre Americkú antidopingovú agentúru povedal, že Armstrong sa mu v taliančine vyhrážal: „Urobil si chybu, keď si svedčil proti Ferrarimu, a urobil si chybu, keď si ma zažaloval. Mám veľa času a peňazí, môžem ťa zničiť.“

Simeoni na súde nespomenul Armstrongovo meno ani mená ostatných cyklistov, no v pelotóne sa stal nežiaducim. S odstupom rokov si stále nie je istý, či urobil dobre, keď sa ako prvý rozhodol povedať pravdu.

„Uvedomte si, že som bol ako jediný úprimný. Hovoril som o doktorovi, ktorý dopoval mňa aj ostatných. Priznal som sa a dostal som dištanc. Ostatní cyklisti neboli čestní a nič sa im nestalo, fungovali normálne. Aby toho nebolo dosť, Armstrong ma prenasledoval, a ja som nedostal žiadnu podporu od UCI,“ hovoril pre cyclingnews.com v roku 2012, krátko po tom, čo Armstrongovi zobrali všetky víťazstvá na Tour de France.

„Najhoršie na tom bolo, že to všetko prichádzalo od Armstronga. Neurobil som mu nič. Nespomenul som na súde jeho meno. Povedal som, čo robil Ferrari so mnou. Armstrong si však myslel, že ho takto obviňujem. Hovoril som úplne čestne o Ferrarim a zaplatil som za to. Musíte pochopiť, prečo niekedy premýšľam, či som urobil správnu vec, keď som prehovoril o Ferrarim,“ povedal Simeoni.

Porušenie omerty a spor s Armstrongom Simeonimu zničili kariéru – aj od kolegov z tímu cítil tlak, aby v roku 2004 nešiel na Tour de France. Talian bol vzdorovitý, bál sa aj nebál zároveň. Na tej istej Tour de France sa pokúšal o úniky aj vo zvyšných etapách, no Armstrongovi spolujazdci ho zakaždým stiahli späť.

Keď bol Armstrong konečne potrestaný, Simeoni zažil podivný a oneskorený pocit spravodlivosti. „Nemôžem ujsť pred tým, čo sa stalo. Veľmi ma to zranilo a bude ma to stále prenasledovať,“ uviedol.

An interview with Filippo Simeoni, the man who incurred the wrath of Lance Armstrong. Read more here: https://t.co/jK9kmJ8Qyz pic.twitter.com/vGKs84V6X9

— Cycling Today (@CyclingTodayEn) December 28, 2016

Nazdar, Tyler

Armstrong bol v čase svojich víťazstiev nespochybniteľnou cyklistickou osobnosťou. Prekonal rakovinu a imidž si vybudoval založením charitatívnej organizácie Livestrong na pomoc ľuďom chorým na rakovinu. Priatelil sa s prezidentom Georgom Bushom ml. a verejne vystupoval proti dopingu. „Každý chce vedieť, na čom som. Na čom som? Som na bicykli, šesť hodín denne. Na čom si ty?“ hovoril v reklame pre spoločnosť Nike.

Ak si niekto v časoch Armstrongovej slávy dovolil spochybniť jeho úspechy, málokto mu veril. Greg LeMond sa v roku 1986 stal prvým americkým víťazom Tour de France a v histórii amerického športu si zaslúžil byť uznávanou osobnosťou. Keď však verejne vyjadril sklamanie z toho, že Armstrong spolupracuje s doktorom Ferrarim, stal sa zrazu nežiaducou osobou. Dostal sa aj do finančných problémov, keďže žiadna spoločnosť nechcela byť spájaná s kritikom Armstronga.

Filippo Simeoni bol prvým, no zďaleka nie posledným cyklistom, ktorého chcel Armstrong zničiť. Bol jeho súperom, nikdy spolu nejazdili, no pred Američanom neboli v bezpečí ani tí, ktorí boli kedysi jeho tímovými kolegami. Tyler Hamilton bol jeho najdôležitejším pomocníkom pri troch víťazstvách na Tour de France.

Neúnavne ho ťahal v kopcoch, neskôr jazdil za iné tímy a stali sa súpermi. Sám väčšinu kariéry dopoval, a keď bublina okolo Armstronga konečne spľasla, rozhodol sa, že federálnym vyšetrovateľom povie pravdu, podobne ako ďalší cyklisti z Armstrongovho okolia. Hamilton navyše vystúpil aj v relácii 60 minút televízie CBS, počas ktorej opisoval detaily dopingu v cyklistike.

Tyler Hamilton v CBS:


Verejnosť už precitala, a tak by sa mohlo zdať, že Hamilton je na rozdiel od Simeoniho v bezpečí. Vo svojej autobiografii Tajné preteky však opisoval, že Armstrong ho prenasledoval aj roky po skončení kariéry.

Raz sa vybral spolu s priateľmi do reštaurácie v Aspene, pričom netušili, že je obľúbenou reštauráciou Lanca Armstronga. Keď sa Armstrong dozvedel o Hamiltonovej prítomnosti, okamžite sa vybral na miesto. Na Hamiltona si počkal pri bare, keď sa vracal z toalety. „Nazdar, Tyler. Ako sa mi máš?“ povedal podľa knihy sarkasticky.

Agresívny Armstrong sa začal Hamiltonovi vyhrážať a pýtal sa, koľko mu zaplatili za vystúpenie v televízii. „Keď sa posadíš na lavicu svedkov, roztrháme ťa na kusy. Budeš vyzerať pred všetkými ako úplný idiot. Urobím ti zo života peklo… ku*evské… peklo!“

O incidente okrem Hamiltonovej knihy písali aj svetové médiá, napríklad New York Times či Telegraph.
Bol ako on. Skoro

Bola to však práve Armstrongova arogancia a pocit neohroziteľnosti, čo stálo na začiatku jeho konca. V roku 2002 do jeho tímu U.S. Postal prišiel mladík Floyd Landis a pomohol Armstrongovi k trom víťazstvám na Tour de France. Landis bol talentovaným vrchárom s výbornou časovkou, a keď v roku 2005 Armstrong po prvý raz skončil, prevzal jeho dedičstvo.

Ako jazdec tímu Phonak bol v roku 2006 lídrom na celkové poradie a dlho to vyzeralo, že môže bojovať o žltý dres. V 16. etape stratil viac než osem minút a jeho nádeje vyzerali ako stratené. V 17. etape však predviedol neuveriteľný návrat – etapu vyhral s osemminútovým náskokom a k žltému dresu mu zrazu chýbalo iba o 30 sekúnd. V časovke dokonal, čo začal, a získal žltý dres. Armstrong skončil a teraz mal vyhrávať Landis.

Už o štyri dni však Landis o svoje víťazstvo prišiel. Vo vzorke zo 17. etapy mu našli testosterón, a tak ho zbavili víťazstva a dostal dvojročný dištanc. Nechápal, prečo sa to stalo, a zapieral presne ako Armstrong. Tvrdil, že je nevinný, dokonca vyzbieral pol milióna dolárov na svoju obhajobu a napísal knihu Pozitívne klamstvá, v ktorej opisoval svoju nevinu. Bol ako Armstrong, ale nezniesol istú formu nespravodlivosti – ako je možné, že mňa chytili, a ostatných nie?

Kým si odpykával dištanc, Armstrong ohlásil návrat k cyklistike. V roku 2009 jazdil za tím Astana a v sezónach 2010 a 2011 si založil vlastný projekt – tím RadioShack. Dopingovým hriešnikom sa v cyklistike vždy ťažko hľadali nové pôsobiská, a keď sa Landis po skončení dištancu vracal, nemal kde jazdiť.

Podľa viacerých zdrojov sa snažil získať miesto v Armstrongovom tíme RadioShack, Armstrong a jeho právnici dokonca tvrdili, že Landis Armstronga vydieral. Miesto v tíme nezískal, Armstrong ho ignoroval. Landis si vtedy povedal, že už nemá čo stratiť, a rozhodol sa, že prehovorí.

Rozposlal maily ľuďom vo vedení cyklistiky, antidopingovým autoritám a jednu kópiu poslal aj denníku Wall Street Journal. Dopodrobna popísal dopingové praktiky v tíme U.S. Postal, menoval Armstronga aj ďalších bývalých tímových kolegov a manažéra Johana Bruyneela. Neskôr obvinil bývalých prezidentov Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) Heina Verbruggena a Pata McQuaida, že dlhodobo maskovali dopingové prípady a prijali peniaze od Armstronga za zakrývanie jeho podvodov.

Landis spolupracoval aj s federálnymi agentmi a stal sa kľúčovou postavou, ktorá viedla k pádu Lanca Armstronga. Často sa hovorí, že Armstrong sa sám pochoval dvoma veľkými chybami – zbytočne sa v roku 2009 vrátil k cyklistike a ignoroval Landisa.

Landis bol sám podvodníkom, no svojím svedectvom odbremenil mnohých, ktorým Armstrong ničil život. „Zdá sa, že Landisa dobehlo svedomie. Vždy je lepšie neskoro ako nikdy, preňho aj pre šport,“ povedal vtedy pre cyclingnews.com Filippo Simeoni.

Floyd Landis no longer facing prison but must repay donors who backed anti-doping stance http://t.co/aRkrDOXILW pic.twitter.com/oYEjkgGxyA

— Cycling Weekly (@cyclingweekly) August 28, 2015

Bláznivá štetka

Armstrongovi napokon stačilo niekoľko minút s Oprah Winfreyovou a priznal všetko, o čom hovorili Simeoni, Hamilton, Landis a ďalší. Po rozhodnutí Americkej antidopingovej agentúry sa začali vleklé súdne procesy, Armstronga opustili sponzori a musel zaplatiť milióny za napáchané škody.


Armstrong povedal pravdu, priznal, že celý jeho príbeh bol veľkým klamstvom, ale nikdy úplne nepochopil, ako veľmi ublížil ľuďom okolo seba. Medzi kľúčových svedkov v Armstrongovom prípade patrili aj Frankie Andreu a jeho manželka Betsy. Frankie bol Armstrongov kolega v tíme U.S. Postal a stal sa jeho dobrým priateľom.

Spolu s Betsy boli v roku 1996 v nemocnici, keď Armstrong bojoval s rakovinou. Počuli, ako sa lekárom priznal, že užíva látky na zvyšovanie výkonu. Betsy túto informáciu nezniesla, odhovárala svojho manžela od dopingu, čím si pohnevala Armstronga. Už v roku 2005 spoločne svedčili na súde a vypovedali aj o udalosti z nemocnice. Armstrong pod prísahou poprel ich slová.

Betsy Andreuová a jej manžel boli následne niekoľko rokov pod sústavným tlakom zo strany Armstronga a jemu blízkych ľudí. Chodili im výhražné správy, snažili sa ich umlčať a všetko vyvrcholilo v roku 2008. Andreuová v rozhovore pre Daily Mail uviedla, že blízky priateľ a obchodný spolupracovník Lanca Armstronga jej zanechal v telefóne zvukovú správu: „Dúfam, že ti niekto rozmláti bejzbalovú pálku na hlave. Takisto dúfam, že vás postihne nejaká tragédia, ktorá ovplyvní váš život.“

Betsy niekoľkokrát opakovala, že Lance osobne ju nazýval bláznivou, tučnou štetkou. Keď sa na to Armstronga spýtala Oprah Winfreyová, poprel len jednu vec. „Nazval som ju bláznivou štetkou, ale nikdy som jej nepovedal, že je tučná.“

Ešte vlani sa Armstrongovi právnici pokúsili zbaviť Betsy a Grega LeMonda pozícií svedkov v súdnom procese.

Taká bola cena za pravdu v ére najmocnejšieho cyklistu histórie.
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Náš syn prekonal koronavírus. Zostali mu následky a nám obavy

Nečakali sme, že ochorie práve on.

16. sep 2020 o 8:46 Washington Post, Mary Pflum Peterson

Unsplash.com/HH E
Unsplash.com/HH E
Písmo:A-|A+109458

Keď v apríli, potom, ako sa nakazil odo mňa, diagnostikovali môjmu 13-ročnému synovi Covid-19, mi jedna z mojich priateliek napísala e-mail.

„Pozri sa na to z lepšej stránky,“ písala. „Teraz bude mať protilátky. Keď sa deti vrátia do školy, nebudeš sa už musieť báť.“

V tom čase som dúfala, že má pravdu. Chcela som veriť, že šťastie v nešťastí našej domácnosti vystavenej novému koronavírusu spočíva v tom, že by sme mohli byť vyzbrojení silami superhrdinov, ktoré nás ochránia pred budúcimi útokmi vírusu. Zbavíme sa rodičovskej úzkosti.

A na krátky čas sme naozaj mali pocit, akoby to tak bolo. Ale teraz, keď je tu nový školský rok, a moja domácnosť spoznala tento vírus lepšie, ako by sme chceli, sa optimizmus vytratil.
Viac otázok, ako odpovedí
Súvisiaci článok Mám štyri deti a ochorela som na Covid-19. Čo to moju rodinu a mňa naučilo? Čítajte

Ak som sa pri vlastnom boji s Covid-19 a pri sledovaní ochorenia môjho dieťaťa niečo naučila, potom je to to, že ide o komplikovaný vírus.

To, že ho človek dostane a prekoná, neznamená, že zmocnie. Naopak, bude sa cítiť bezmocný.

Ďalej platí, že pokiaľ ide o koronavírus, často existuje viac otázok, obáv a šedých zón, ako konkrétnych odpovedí alebo čohokoľvek, čo pripomína pocit pokoja.

Na jar som písala o tom, čo sa stalo, keď naša šesťčlenná rodina bojovala s mojou diagnózou Covid-19. Rozhodla som sa, že v článku nebudem písať o svojom synovi, pretože som dúfala, že nebude o čom.

Po tom, ako mi diagnostikovali ochorenie, sme sa s manželom ako blázni pokúšali o to, aby sme držali naše štyri deti v newyorskom byte odo mňa čo najďalej v nádeji, že zostanú bez Covidu. Do 10 dní dostali naše tri najstaršie deti horúčky, ktoré trvali len 24 hodín. Keď zmizli, mysleli sme si, že sme sa vyhli guľke.

Ale potom sa horúčka nášho najstaršieho syna vrátila. A neprešla.
Nedokázal sa dívať do telefónu

Začiatkom apríla mu náš pediater formálne diagnostikoval Covid-19. Štyri týždne horúčka pretrvávala. Niektoré dni sa vyšplhala až na 39, 4. Väčšinou sa pohybovala na 38 a 38,5.

Môj syn schudol. Zbledol. Okolo očí sa mu vytvorili červené kruhy. Z chlapca, ktorý by zjedol všetko v dome, sa stal niekto, kto nemal chuť na nič.

Na liečbu horúčky a bolesti na hrudníku mu predpísali Azitromycín, ktorý mu pomohol, ale bol ako vygumovaný. Medzi jeho obľúbené aktivity pred Covidom patrilo hranie sa na PlayStation 4 a písanie si s priateľmi.

Vírus ho však v niektoré dni tak oslabil, že sa mu nechcelo pozerať ani do telefónu. (Možno to neznie ako veľká vec, ale ak ste rodičom tínedžera v 21. storočí, viete, že keď je vaše dieťa príliš slabé na to, aby hralo Fortnite, niečo nie je v poriadku.)
Báli sme sa o mladšie deti

Je zvláštne, že to bol práve náš najstarší, kto dostal Covid-19. Je to typický dospievajúci chalan, ktorý rád pripomína svojim rodičom, ako zúfalo nemoderní sú a bol jediným z našich detí, ktoré sa ku mne v dňoch pred mojím ochorením netúlilo a stoplo všetky moje pokusy o objatie.
Súvisiaci článok Viac si cenia svoje deti a rozprávajú sa s nimi. Pandémia zmenila otcov Čítajte

Tesne predtým, ako sa u mňa prejavili príznaky, sa so mnou maznalo moje najmladšie dieťa a blízko sme si boli aj s manželom. A ani jeden z nich neochorel.

Nášmu druhému najstaršiemu synovi, o ktorého sme sa obávali najviac, pretože má astmu, horúčka zmizla do 18 hodín. Jeho dýchanie choroba nijako neovplyvnila. Namiesto toho najviac postihla nášho najstaršieho.

Ten, ktorý nikdy nemal žiadne zdravotné problémy, ktorý miluje baseball a všetky druhy športov. Toto bola jedna z mnohých záhad, ktoré sme o Covid-19 zistili. Prichádzali však ďalšie prekvapenia.

Aj keď po teste na Covid-19 budete negatívni, príznaky môžu pretrvávať. V mojom prípade sú to neustále boľavé pľúca. Sledovala som, či rovnaké príznaky nebude mať aj syn a s úľavou som zistila, že nemá kašeľ ani problémy s pľúcami.

Potom ho však začala bolieť hlava. Lekári to nazývajú Covid bolesti hlavy. Môjho syna nikdy predtým hlava nebolela. Teraz máva občas bolesti také silné, že si musí ísť ľahnúť do postele. Stále je bledý a má výrazne zníženú chuť do jedla.
Prejde to?

Syn sa stal účastníkom mesiace trvajúceho výskumu, ktorý realizuje nemocnica New York-Presbyterian a Kolumbijská univerzita, ktorý sa zameriava na vyliečených z Covid-19.

Pri každej návšteve sa ho predtým, ako mu zoberú krv a odoberú vzorky slín, pýtajú, ako sa cíti.

Cítim sa lepšie,“ povedal tímu pri svojej poslednej návšteve. „Ale tie bolesti zmiznú?“

Vedec sa na neho jemne pozrel. „Počuli sme o nich už od iných pacientov.“

„Odídu preč?“ pýtal sa ďalej „Dúfame.“
Súvisiaci článok Syn zomrel a dcéra robila mlynské kolesá na cintoríne. Čo nás deti učia o zármutku? Čítajte

Odpovede nie sú definitívne ani vtedy, keď sa pýtam, či môže môj syn dostať vírus znova. Obaja máme protilátky. Dúfali sme, že to znamená, že v budúcnosti Covid-19 nemôžeme dostať.

Ale všetci vedci, s ktorými sme hovorili, nám vravia to isté - že aj keď sa predpokladá, že protilátky nám poskytujú určitú úroveň ochrany, nie sú absolútnou zárukou a ochrana môže trvať iba pár mesiacov.

Varujú, že ak bude vírus v budúcich mesiacoch dostatočne mutovať, mohli by sme chytiť nový kmeň, bez ohľadu na to, aké protilátky máme z našej prvej choroby.

Pokiaľ ide o dlhodobé účinky koronavírusu, sú tu ďalšie veci, ktorými si vedci nie sú istí. Nevedia, či môže mať vplyv na plodnosť mladých ľudí, ktorí ho dostali. Nevedia, či ide o vírus, ktorý zostáva v systéme, a mohol by sa v ďalších rokoch, ba až desaťročiach znova aktivovať pri strese alebo vyčerpaní.
Sme vďační a opatrní

Päť mesiacov po začiatku našej cesty s Covid-19 počítame, koľko šťastia sme mali. S manželom poznáme ľudí, ktorí na vírus zomreli.

Sme vďační za to, že sme nažive, za to, keď vidíme nášho syna, ako sa dokonale zdravo háda so svojimi mladšími súrodencami a vracia sa mu farba do líc.
Súvisiaci článok Ich mozog dostáva druhú šancu. Týraným a zanedbávaným deťom môže puberta prospieť Čítajte

Keď ma prednedávnom neskoro v noci poprosil, aby som mu urobila sendvič s arašidovým maslom a džemom, skákala som od radosti, že sa mu zjavne vracia chuť do jedla.

Tým, ktorí si tak ako moja priateľka a ja kedysi, myslia, že vírus prichádza a odchádza a nezanecháva na deťoch trvalé stopy a dokonca im dáva nejakú výhodu, chcem povedať jedno:

Zamyslite sa, prosím. Môj syn má už našťastie testy na Covid-19 negatívne, stále však má následky.

Nedávno sme vyplnili školský prieskum a rozhodli sme sa, že naše deti budú navštevovať školu dva dni v týždni namiesto toho, aby sme ich nechali doma úplne.

Veríme, že sa vrátia späť, znova budú v kontakte so svojimi rovesníkmi a žiť svoj život čo najplnšie.

Napriek tomu sa obávame. Niektorí rodičia vstupujú do školského roka v strachu z vplyvu vírusu, ktorý nepoznajú. V našom prípade doň vstupujeme s plným povedomím o víruse, ktorý sme spoznali až príliš dobre.

Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/22488498/nas-syn- ... ra-clankov
Spoiler
Vysunutá platnička neexistuje. Chronické problémy chrbta majú inú podstatu

Problémy začínajú po tridsiatke.

6. sep 2020 o 8:21 Martina Štérová

(Zdroj: Pexels.com)
Písmo:A-|A+838

Neutíchajúca bolesť bedrovej časti chrbta, ktorá sa šíri do nôh pod koleno, dokonca až k chodidlám, bolestivosť a pocit nepohodlia pri sedení či státí, mravčenie či tŕpnutie nôh, neschopnosť stáť na špičkách alebo pätách, bolesti pri dvíhaní nôh na schodoch.

Tento súbor nepríjemných problémov môže mať spoločný pôvod, ktorý vzniká v chrbtici.

Ak problémy pretrvávajú, môže ísť o tzv. koreňový syndróm. Jeho príčinou býva najčastejšie vysunutie medzistavcovej platničky.
Problém viacerých generácií
Súvisiaci článok Hlboké drepy aj posilnenie brucha. Ako môžete ľahko spevniť panvové dno Čítajte

Keď k nemu dôjde, nastáva mechanické poškodenie koreňového nervu, ktoré má na svedomí rôzne problémy a spôsobuje zhoršenú pohyblivosť, dokonca môže prerásť do chronických problémov s chrbticou.

Druhou častou príčinou je komplikácia po operácii chrbtice.

Keď sa povie vyskočená platnička (herniácia disku), je len ťažké presne si predstaviť, čo sa medzi našimi stavcami deje.

„Tento názov skresľuje reálny problém, ktorý vzniká pri vyklenutí medzistavcovej platničky. Nejedná sa o vyskočenie, ale skôr o vyklenutie, resp. vytečenie časti platničky do miechového kanála,“ vysvetľuje Róbert Rapčan, intervenčný algeziológ a špecialista na miniinvazívnu a endoskopickú liečbu chrbta.

U veľkého percenta populácie sa však neprejavujú žiadne symptómy a o probléme nevedia. Druhá skupina, ktorej vysunutá platnička spôsobuje bolesti, musí zvažovať diagnostiku a následnú liečbu.

V oboch prípadoch môže ísť o ľudí rôznych vekových skupín, s rôznymi pohybovými návykmi.

„Symptomatický výskyt vyklenutej platničky sa v svetovej populácií hýbe medzi 1-3 percentami s najčastejším vekovým priemerom od 30-59 rokov, pričom muži majú približne dvojnásobný výskyt tohto ochorenia v porovnaní so ženami. Naopak u ľudí starších ako osemdesiat rokov je výskyt platničkových ochorení veľmi zriedkavý.

Výraznú úlohu zohrávajú genetické faktory, rizikovým faktorom je nadmerné zaťaženie štruktúr chrbta, či už nadmernou fyzickou prácou alebo istými druhmi vrcholového športu, tiež fajčenie a obezita,“ objasňuje odborník.
Rozpoznanie problému
Súvisiaci článok Depresiu môžu sprevádzať aj bolesti chrbta, brucha či hlavy Čítajte

Pacienti sa nesprávne domnievajú, že „vyskočenú“ platničku možno vrátiť na pôvodné miesto. Riešenie tohto problému však vyzerá inak, no nie vždy je nutná operácia.

Práve vidina operácie môže pri dlhodobých problémoch s bolesťami chrbta odrádzať od ich riešenia.

Vyklenutie medzistavcovej platničky predznamenávajú klinické príznaky, potvrdí sa nálezom na magnetickej rezonancii, no rozhodovanie o radikálnosti liečby závisí podľa lekára od dĺžky, intenzity a typu symptómov a či sa jedná o prvý alebo opakovaný atak tohto typu bolesti.

„Paradoxne, ak u pacienta dominuje bolesť, bez postihnutia svalovej sily a citlivosti, je to ten lepší prípad a vtedy sa v liečbe odporúčajú protizápalové lieky, buď podaním vo forme tabliet, infúzií alebo priamym podaním protizápalového lieku do miesta konfliktu platničky a nervu - tzv. periradikulárna terapia (PRT).

Keď sa niektorým spôsobom podarí u pacienta utlmiť bolesť, je na mieste začať s cieleným cvičením podľa individuálnych potrieb,“ hovorí Róbert Rapčan.

Kvalitná fyzioterapia dokáže pomôcť aj v určitých prípadoch s dlhodobými klinickými príznakmi. Operácia je v modernej medicíne až poslednou voľbou.

„Akútna je v prípade, ak dochádza k strate citlivosti, svalovej sily, resp. k určitému postihnutiu, dokonca až k inkonticencii moču alebo stolice. Operačný zákrok okamžite odstráni útlak nervových štruktúr v miechovom kanále. U týchto pacientov je fyziorehabilitácia vhodná až v pozákrokovej starostlivosti,“ vysvetľuje lekár.
(zdroj: Pexels.com)
Šetrný prístup

Moderná medicína prináša aj menej radikálne riešenia. „Určitú paletu mininvazívnych výkonov dnes na Slovensku zastrešujú aj rádiológovia, neurológovia, ortopédi, neurochirurgovia a vybrané algeziologické pracoviská,“ objasňuje Róbert Rapčan.
Súvisiaci článok Medzi nami: Ženy trpia častejšie, muži chcú bolesť pochopiť ako auto, vraví lekárka Čítajte

„Napriek tomu, že naše kliniky sa špecializovane venujú endoskopickým operačným zákrokom v chrbticovom kanáli, je vždy našou snahou urobiť všetko preto, aby sme u pacienta predišli operačnému výkonu. Každý pacient s bolesťou chrbta by mal prejsť kvalitnou a precíznou diagnostikou predtým, než padne finálne rozhodnutie o type operačného výkonu. Táto diagnostická slučka by v ideálnom prípade mala zahŕňať fyziorehabilitačného lekára, intervenčného algeziológa, spinálneho chirurga a neurológa.

V prípade, že sa ako optimálne riešenie ukáže operačný výkon, jedna z možností môže byť perkutánny endoskopický výkon. Výhody endoskopických výkonov sú v krátkom operačnom čase, minimálnom poškodení tkanivových štruktúr v okolí chrbtice a s tým súvisiaci rýchly návrat do bežného života,“ radí lekár.

Pri miniinvazívnych a endoskopických výkonoch sa na rozdiel od chirurgickej operácie nevytvára dlhý chirurgický rez a nedochádza preto k poškodeniu chrbtového svalstva, ktorého liečba inak vyžaduje dlhý čas.

Pre miniinvazívne a endoskopické výkony postačuje jeden operačný vstup s dĺžkou 8 až 10 mm, kadiaľ sa do chrbticového priestoru zavádzajú pracovné nástroje a endoskopická kamera. Včasný zásah môže pomôcť predísť ďalším chronickým problémom s chrbticou. Sám lekár však hovorí, že nie je potrebné endoskopické výkony glorifikovať.

Existujú aj diagnózy a indikácie, ktoré si klasický operačný zákrok priam vyžadujú. Lekár však upozorňuje, že v oblasti liečby bolestí chrbta máme na Slovensku aj množstvo nekvalifikovaných, neoverených a nevhodných postupov, ktoré sú ponúkané dokonca aj v rámci lekárskych pracovísk.

„Predtým než sa pacient rozhodne pre určité lekárske pracovisko, mal by si overiť jeho kompetencie a to, či je liečba na týchto pracoviskách založená na medicínskych dôkazoch.“
Prejavy koreňového syndrómu pri vyklenutí medzistavcovej platničky:

Bodavá, tupá, pálivá až ostrá pulzujúca bolesť na jednej strane tela, ktorá sa šíri pod koleno, až k chodidlám,
mravčenie, brnenie, pálenie v dolných končatinách,
strata citlivosti alebo svalovej sily v končatine a v prstoch,
neschopnosť postaviť sa na špičky alebo na päty,
bolesť, ktorá sa prejavuje pri ohýbaní sa dopredu, sedení, chôdzi, kašli, tlaku na stolicu, prípadne aj v pokoji.

Výhody miniinvazívnych a endoskopických výkonov:

Nižšie riziko poškodenia nervov a tkanív pri výkone, znižuje sa pooperačná bolesť, výrazne sa urýchľuje rekonvalescencia a zachováva sa funkčná stabilizácia chrbtice.
Menšia tvorba epidurálnej fibrózy v epidurálnom priestoru - zmnožené väzivo v mieste zákroku spôsobuje po operácii zúženie chrbticového kanála či dráždi miechové korene. Vzniknutá bolesť je známa ako syndróm zlyhania operačnej liečby.
Eliminuje sa výskyt infekcií, chirurgický rez a chirurgická trauma sú menšie vďaka presnej a cielenej kontrole RTG mobilného C-ramena a vizualizácii chrbticového priestoru endoskopickou kamerou.
Hospitalizácia nie je nutná a pacient po zákroku odchádza domov. Miniinvazívne výkony sa vykonávajú v ambulantnom režime pod röntgenovú kontrolou, endoskopické výkony na operačnom sále pod kontrolou röntgenu a špeciálnej endoskopickej kamery.
Rýchlejšie zotavenie a návrat ku každodenným činnostiam a do zamestnania.

Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/22481158/vysunuta ... ref=njctse
dk.samper
Expert
Expert
Príspevky: 155
Registrovaný: 26 sep 2010, 23:03

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa dk.samper »

ahojte, mohli by ste mi toto? https://dennikn.sk/2040444/odbornik-za- ... a/?ref=tit

vopred dakujem
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

DanielDevil
Spoiler
včera 16:03
Diaľnice a cestyDoprava
Aj keby som dostal dve miliardy, nemám čo stavať, hovorí o diaľniciach Doležal
Ján Kováč
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Cesty a diaľnice sa konečne majú stavať podľa toho, ako veľmi sú potrebné. Prvý investičný plán postavený na dátach schválila v stredu vláda. Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) v rozhovore pre Denník E vysvetľuje, čím je podľa neho prelomový, čo sú jeho riziká a ako zmení štátne investície.

Zoznam alebo rebríček investičných priorít má jeden veľký problém: úseky ciest, ktoré sú pripravené na výstavbu, nie sú až také potrebné. A tie potrebné zas nie sú pripravené. To potvrdzuje, že v plánovaní výstavby panuje dlhé roky chaos.

Zoznam priorít, ktorý vytvorili analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií, je iba prvý krok k odstráneniu tohto chaosu. Druhým krokom bude časový harmonogram, ktorý zohľadní aj pripravenosť projektov a finančné krytie. Hotový má byť do 15. októbra.

Minister v rozhovore pre Denník E povedal, že:
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Hlavnou prioritou je dokončenie chýbajúcich úsekov D1 a D3, ktoré sa však nedajú stavať hneď, lebo nie sú pripravené.
Veľa peňazí preto pošlú na ich projektovanie.
Okrem toho chcú opravovať cesty prvej triedy, lebo tie nepotrebujú dlhoročnú prípravu.
Stavať sa dajú aj obchvaty Šale, Košíc, úsek R3 na Orave a rozšírenie D1 po Trnavu.
Všetko ostatné je buď zle pripravené, alebo je otázne, či to má význam stavať.

Čím je schválený dokument podľa vás výnimočný?

Že vôbec vznikol. Mne ako osobe a ako manažérovi chýbal nejaký exaktný, uchopiteľný zoznam investičných priorít. Doteraz sa to robilo nekoncepčne.

Ktoré úseky a cesty majú podľa prijatej metodiky najvyššiu prioritu?

Najskôr treba povedať, že úseky, ktoré sú vo výstavbe, budú pokračovať. Potom sú vysoko medzi prioritami diaľnice D1 a D3. Nezabúdajme však ani na prioritu číslo 9, a to sú plošné rekonštrukcie ciest prvej triedy. Tie sa dajú spraviť veľmi rýchlo. Je to v princípe len o peniazoch, lebo tam neriešime problém slabej pripravenosti. Ide o približne 40 percent ciest prvých tried, ktoré sú v katastrofálnom stave.

Kedy sa urýchlia tieto rekonštrukcie?

Hneď ako sa skončí súťaž Slovenskej správy ciest. Súťaž je rozdelená na tri regionálne časti – západ, stred, východ. V každej časti sme vyhlásili troch víťazov. Pre každý úsek rekonštrukcie sa bude robiť elektronická aukcia. Jeden z uchádzačov spochybňuje nízku cenu, výsledky alebo neviem, čo presne, ale to je bezpredmetné, lebo tam ešte bude mikrosúťaž na každý úsek. Tento rok už, bohužiaľ, toho veľa zrekonštruovať nestihneme, lebo prichádza zima.

Na investičných prioritách sa niekoľko rokov nevedeli dohodnúť ministerstvá dopravy a financií. Čo bolo na prijatí tohto dokumentu najťažšie?

Možno to bolo o zmene myslenia na ministerstve dopravy – prestali sme brať Útvar hodnoty za peniaze ako súperov, považujeme ich za partnerov. Pre mňa je nová informácia, že s investičnými prioritami bol predtým problém. Ak to tak bolo, môžem sa len domnievať, že moji predchodcovia chceli mať viac pod kontrolou plánovanie a výstavbu úsekov.

Problém je, že obdobie, odkedy sa niečo rozhodne, kým sa to postaví, môže trvať aj niekoľko rokov, čo prekračuje štandardný volebný cyklus viac ako dvojnásobne.

Rebríček priorít je zostavený podľa troch rôznych kritérií. Prvých zhruba desať miest sa obsadzovalo podľa toho, ako veľmi sú preťažené aktuálne cesty. Ďalších zhruba desať miest obsadili úseky, ktoré sú súčasťou medzinárodných koridorov. A až nižšie sú úseky zoradené podľa ukazovateľa spoločenskej návratnosti. Prečo?

Jedna metodika nedokáže zohľadniť všetky požiadavky. Keď je na Kysuciach naplnená kapacita aktuálnej cesty, tak je to jasná priorita a nemám prečo riešiť analýzu nákladov a prínosov a spoločenskej návratnosti. Medzinárodné koridory TEN-T sú medzinárodná nosná sieť, na ktorú sa dajú využívať eurofondy. Musíme to posudzovať multikriteriálne. Nedá sa všetko postaviť iba na dopravnej intenzite a musíme zohľadňovať aj spoločenskú návratnosť.

Medzi najpotrebnejšími úsekmi veľmi vysoko vyšli úseky D3, ktoré však nie sú pripravené. Podľa štúdie je možné ich stavať až v roku 2023. Ako to, že nie sú pripravené lepšie, keď sú také potrebné?

Je to fakt. Nebudem sa vyhovárať na predchodcov. Oni takúto metodiku jednoducho nemali. Pätnásteho októbra budeme mať harmonogram, ktorý zohľadní pripravenosť alebo skôr nepripravenosť jednotlivých stavieb. To, že niektorý úsek nepôjde do výstavby, neznamená, že nie je prioritou. Potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa dostaneme do normálneho štandardu, že harmonogram s naplánovanými peniazmi bude kopírovať zoznam investičných priorít. Musia dobehnúť projekty, ktoré sú rozostavané.

Ja len mením optiku. Niektoré projekty, ktoré doteraz boli v príprave, možno pozastavím, lebo sa podľa tohto zoznamu neukázali ako prioritné.

Máte zrejme na mysli úseky R2 na juhu stredného a východného Slovenska?

Poviem to univerzálne. NDS (Národná diaľničná spoločnosť, pozn. red) pripravovala neúmerne veľa úsekov a tam sa trieštil ten výkon. Nerád by som to hovoril cez R2, ale vo všeobecnosti. Pripravovalo sa príliš veľa aj s vedomím, že na to nie sú peniaze.

To, čo ste hovorili predtým, že rebríček priorít a harmonogram sú dve rôzne veci, zrejme sedí aj na úseky diaľnice D1 východne od Košíc medzi Bidovcami a Sobrancami. Podľa zoznamu priorít sú veľmi potrebné, ale príprava potrvá ešte niekoľko rokov.

Dôležité je, že o nich vieme, že sú už teraz vládou hodnotené ako priority. Keďže tam je iba technická štúdia, tak kým prídeme po verejné obstarávanie, môže prejsť päť – šesť rokov.

Dobre, ale znamená rebríček priorít aspoň to, že sa viac zameriate na úseky, ktoré sú na jeho špičke, a urýchlite prípravu, aby sa mohli stavať čo najskôr?

Znamená to, že keď mi ministerstvo financií pridelí prostriedky, budem napĺňať tieto investičné priority zhora – budem plánovať a prideľovať peniaze podľa tohto zoznamu. Ministerstvo financií mi pridelí napríklad miliardu – ja najskôr dofinancujem to, čo je vo výstavbe, a potom pridelím peniaze na prípravu prioritných úsekov, a tam, kde sa už dá stavať, pridelím prostriedky na výstavbu.

Nebudem len vypĺňať tabuľky v Exceli, ale veľmi intenzívne komunikovať s ministerstvom financií. Jeden príklad za všetky – úsek R3 Tvrdošín – Nižná. Mal som rozpor s Útvarom hodnoty za peniaze. Oni hovorili, že do výstavby to nepôjde, lebo to nie je priorita. A že je jedno, že sme to dlhé roky pripravovali a tri roky prebieha súťaž.

Nakoniec sme sa s nimi dohodli na tom, že úseky, ktoré sú vo vysokom štádiu rozpracovanosti alebo výstavby, budú pokračovať. Bez ohľadu na to, že sú v prioritách niekde nižšie.
Minister dopravy Andrej Doležal s ministrom financií Eduardom Hegerom prezentujú investičné priority po rokovaní vlády. Foto – TASR

V celom zozname priorít dominujú rekonštrukcie ciest prvej triedy a budovanie obchvatov na týchto cestách. Čo to znamená? Je to tým, že boli v minulých rokoch zanedbávané? Môžeme očakávať, že teraz sa štátne výdavky viac preklopia v prospech ciest prvej triedy?

Úplne tak by som to netvrdil, aj keď to tak môže vyzerať. Tie cesty prvej triedy sa tam objavujú najmä preto, že obchvat mesta vie často priniesť vysokú pridanú hodnotu za rozumné peniaze. Preto je relatívne veľa úsekov prvých tried. A áno, je to aj tým, že sú zanedbané, preto dávame veľa peňazí na rekonštrukcie. Ale úseky, ktoré sú v zozname vedené samostatne, sú úplne nové cesty – preložky alebo obchvaty ciest. Myslíme si, že vedia relatívne rýchlo priniesť vysokú hodnotu pre občana.

Prečo už nie je schválený aj harmonogram a kedy bude?

Lebo na rok 2021 mám pridelenú nulu, takže nemám ani čo harmonogramovať. Až keď mi minister financií pridelí peniaze, až potom sa môžeme pohnúť ďalej. Máme, samozrejme, namodelované rôzne harmonogramy s naplánovanými peniazmi podľa toho, koľko dostaneme. Keďže máme s ÚHP dohodu, možno sa mi ľahšie vyboxuje viac peňazí.

Drvivá väčšina prioritných projektov nie je pripravená, nebeží veľa verejných obstarávaní. S akou výstavbou teda môžeme počítať v najbližších rokoch?

To, čo bude pripravené. Okrem úseku R3 Tvrdošín – Nižná, úseku R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany by ešte mohol ísť obchvat Šale. Vy ste to však trafili už tou otázkou: veď my nemáme pripravené stavby. Do obstarávania môžu ísť iba veci, ktoré sú pripravené. Možno je to práve dôsledok tej nekoncepčnej práce, že som sa v roku 2020 dostal do stavu, že nemám čo stavať. Ak by som nemal rozostavané stavby na D1, nič nové spustiť neviem a nemám na čo alokovať prostriedky.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pripravený je napríklad projekt rozšírenia diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou. Dá sa počítať s výstavbou v tomto alebo v budúcom roku?

Áno. Tá pripravenosť tam je relatívne vysoká. Pätnásteho októbra, keď bude hotový harmonogram, vám dám k tomu konkrétnejšie stanovisko. Môže sa stať, že úsek, ktorý je v zozname priorít veľmi nízko, pôjde skôr ako prioritný, ktorý nebude pripravený. Ale pre mňa je elementárne, aby existoval nemenný zoznam priorít. To, že realita bude ešte chvíľu iná, to je fakt.

Podľa schváleného dokumentu sa bude treba rozhodnúť, ktorá trasa severojužného spojenia bude prioritná – či cez Turiec alebo popod Nízke Tatry. Na trase, ktorá má ísť cez Nízke Tatry, je jedna časť, ktorá je veľmi dobre pripravená – úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča. Je už jeho výstavba istá alebo sa ešte bude debatovať o tom, či je vôbec zmysluplný?

Odpoveď na to nám dá štúdia, ktorú sme si objednali pred zhruba mesiacom. Má posúdiť tieto dve alternatívy. Kým nebude hotová, nebudeme v tej R-jednotke pokračovať.

Ako sme na tom s peniazmi? Čo si môžeme ešte dovoliť stavať okrem toho, čo je už rozostavané?

To je asi otázka na ministerstvo financií. Z môjho pohľadu je tam vysoký investičný dlh. Veľmi trefne ste to pomenovali v jednej z otázok. Ak by som aj teraz dostal dve miliardy, veľká časť peňazí by musela ísť do prípravy, lebo nemám čo stavať. Pre mňa by bolo optimum, keby sme na rok 2021 na výstavbu infraštruktúry kombináciou eurofondov a štátneho rozpočtu dokázali zabezpečiť 1 miliardu.

Vtedy by sme nemuseli zastavovať výstavbu na D1 a R4 a budem môcť poslať do prípravy diaľnicu D3. Ak mierite na fond obnovy, tam som pesimistický. Z neho budeme skôr financovať zelenú ekonomiku – viac železnice ako cesty. Z plánu obnovy sa budem uchádzať aspoň o obchvaty niektorých miest na cestách prvej triedy. Tie môžem presadzovať ako zelené, ale uvidíme, čo povie Európska komisia.

V posledných rokoch sa politici na Slovensku hádajú o tom, či máme využiť aj nejaké nové spôsoby financovania okrem štátneho rozpočtu a eurofondov. Napríklad váš kolega vo vláde Štefan Holý si myslí, že by sa mal štát väčšmi zadlžiť, aby mohol viac investovať do ciest a železníc. Predtým sa hovorilo o uvoľnení dlhovej brzdy. Je to podľa vás vzhľadom na stav pripravenosti potrebné?

Minimálne na rok 2021 nemá význam hľadať iné zdroje, lebo by sme ich nevedeli preinvestovať. Bez toho, aby som išiel proti kolegovi Štefanovi Holému, skôr pripúšťam využitie projektov PPP (public-private partnership – verejno-súkromné partnerstvo znamená, že cestu stavajú aj financujú súkromné firmy, potom sa o ňu spravidla 30 rokov starajú a štát im toto všetko uhrádza v pravidelných splátkach).

Viem si predstaviť, že takto budeme stavať rýchlostnú cestu R4 (od Prešova na severovýchod smerom k poľskej hranici, pozn. red), tunel Karpaty (pokračovanie bratislavského obchvatu, pozn. red.) alebo úsek D1 Turany – Hubová.
dk.samper
Spoiler
Rozhovory16. septembra 2020 17:13
Odborník: Za obezitu môže prostredie a diéty sú nezmysel. Nesledujte svoju hmotnosť, ale obvod pása
Karol SudorKarol Sudor
Ivan Majerčák. Foto - archív I. M.
Ivan Majerčák. Foto – archív I. M.

Ukážte mi niekoho, kto si zlomenú nohu lieči návodom z bulvárneho časopisu. Tak prečo si inú chorobu, obezitu, lieči hlúposťami z neho? – čuduje sa lekár Ivan Majerčák.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

že problém často nie je v tom, koľko jeme, ale kedy jeme;
prečo nesledovať BMI index a váhu, ale skôr obvod pása;
či sa dá zbaviť liekov na vysoký tlak, kyselinu močovú, cholesterol, tuky v krvi a cukrovku druhého typu;
čo si myslí o chudnutí v relácii Extrémne premeny.

[ Zaujíma vás Tour de France? Aktivujte si e-mailový newsfilter, v ktorom dostanete súhrn každej etapy. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]

Koľko rokov sa venujete liečbe obezity a koľkých ľudí na Slovensku sa týka tento problém?

Liečbou obezity sa zaoberám približne 25 rokov, zrejme aj viac. Nadváhou či obezitou pritom trpia dve tretiny ekonomicky činnej populácie v našej krajine. To je obrovské číslo. Rozhodne sa nestíham nudiť.

Kedy sa tá krivka začala zhoršovať? Po revolúcii v roku 1989?

Nie. Súvisí to s tým, ako sa máme. Po druhej svetovej vojne problém s obezitou nebol. Ako sme sa postupne mali ekonomicky lepšie, tak sme sa stávali obéznejšími. Nie je to však problém Slovenska, v tomto kopírujeme ostatné ekonomicky vyspelé krajiny v EÚ.

Bohatnutie teda prináša obezitu?

Medicína hovorí, že žijeme v obezitogénnom prostredí. Jeden švédsky profesor vypočítal, že len používaním diaľkových ovládačov a mobilov nachodíme o desiatky kilometrov ročne menej ako kedysi.

Predtým musel človek vstať a fyzicky prejsť k televízoru, rádiu či pevnej linke a vrátiť sa na miesto. Dnes na prepínanie programov, staníc či telefonovanie nemusí spraviť ani krok. Len táto jedna vec spôsobila, že u priemerného 70-kilogramového človeka pribudne 0,8 kilogramu až jeden kilogram zásobného tuku ročne.

Keď som pred 20 rokmi potreboval niečo kúpiť, musel som fyzicky prejsť prakticky celú Hlavnú ulicu v Košiciach. Dnes sú tam kaviarne, reštaurácie, bary, ale žiadne obchody, kde by sa dalo nakupovať do domácnosti. Čo urobím?

Sadnete do auta, odveziete sa do obchodného centra, zaparkujete v podzemnej garáži a výťahom či eskalátorom sa necháte vyviezť na nákupnú plochu.

A tam nakúpim všetko naraz. Logicky tak mám menej pohybu ako kedysi. Keď si k tomu prirátame, že netrpíme nedostatkom potravín, ale prevahou ich ponuky vrátane nezdravých, rýchle stravovanie vo fastfoodoch, bagety z čerpacích staníc a podobne, vidíme, že obezitogénne prostredie je všade okolo nás. To však neovplyvníme. Ovplyvniť môžeme len svoje správanie.

V čom to správanie zlyháva?

Keď sme pred 25 rokmi zostavovali jedálne lístky pre obéznych ľudí, všimli sme si, že majú privysoký energetický príjem. Reálne zjedli viac, než boli schopní spáliť pohybom. Napríklad preto, že celý deň presedeli v práci. Takým stačilo znížiť energetický príjem a schudli.

Dnes však počet ľudí, u ktorých obezitu spôsobil privysoký energetický príjem, klesá. Skôr majú zlé zloženie stravy, teda nesprávne pomery tukov, cukrov a bielkovín, alebo majú tie pomery v poriadku, lenže všetko zjedia medzi siedmou a desiatou večer. Od rána hladujú a večer sa napchajú.

Konkrétny príklad môjho pacienta – riaditeľ stredne veľkej firmy mal ideálne zloženie stravy vrátane správneho energetického príjmu. Lenže ráno začal kávou a cigaretou, tým pokračoval celý deň, a keď prišiel večer domov, zjedol všetko, čo počas dňa zameškal.

Len čo sme ho naučili raňajkovať a to, aby mu každé tri hodiny sekretárka doniesla nejaké malé jedlo, začal chudnúť. Jeho denný energetický príjem bol pritom vyšší ako predtým.

[Tip pre vás: Reportér Michal Červený sa v novej knihe rozpráva s docentom Milanom Sedliakom nielen o správnej strave: Telo v 21. storočí. Návod na lepší život v prebytku]

Jesť teda treba každé tri hodiny? Vychádza to na päť jedál denne – raňajky, desiata, obed, olovrant a večeru.

Presne tak. Stačí si dať jablko alebo energetickú tyčinku, a hoci ďalej sedíte pri počítači, okamžite sa do práce púšťajú aj metre hladkého svalstva, teda celý tráviaci systém. Ani si to neuvedomujete a míňate energiu na trávenie jedla.

Obézni ľudia obvykle neraňajkujú a stravujú sa nepravidelne. V súčte ani nezjedia viac ako tí, čo jedia päťkrát denne, ale tým, že do seba všetko nastrkajú večer, logicky priberajú.

Poviem to aj inak – je medicínsky dokázané, že ak ráno zjete napríklad hemendex, priberiete z neho menej, ako keď si ho dáte večer. Počas dňa totiž energiu z neho spoľahlivo miniete, večer už nemáte šancu.

Najdôležitejšie sú teda raňajky?

Jednoznačne. Vtedy si môžete dať kaloricky bohaté jedlo, lebo cez deň ho vybeháte. Naopak, dve hodiny pred spaním by ste už jesť nemali. Jednak preto, že „prežratý“ človek nemá dobrý spánok, jednak preto, že práve v noci sa zbytočne vytvárajú zásoby tuku z nespálenej energie.

Pozor, nie je pravda, že večer človek vôbec nemá jesť. Napríklad po sedemnástej hodine. Je to jeden z najznámejších a zároveň najhlúpejších mýtov o obezite. Jesť sa nemá dve hodiny pred spaním. Čiže ak niekto chodieva spávať až o jedenástej noci, pokojne si môže dať posledné jedlo o deviatej večer.

Tak si to zhrňme – ak chce niekto schudnúť, mal by raňajkovať, jesť každé tri hodiny denne, aby udržal v chode metabolizmus, a posledné jedlo si dať najneskôr dve hodiny pred spánkom.

Presne tak. Dodám, že ak niekto počas práce nemá šancu jesť každé tri hodiny, mal by jesť minimálne trikrát denne každých päť hodín. Stále je to lepšie ako napchávať sa večer. Raňajky však vynechávať nesmie. Iná vec je, že každý by mal mať možnosť zjesť o desiatej či o štvrtej poobede jedno jablko či banán.

Zároveň treba dodržiavať vyvážený pomer tukov, cukrov a bielkovín. Niektorí si volia nezmyselné diéty, pri ktorých kompletne vysadia tuky, cukry alebo bielkoviny. Výsledkom je, že si skôr či neskôr poškodia zdravie a nepochybne sa dočkajú jojo efektu.

Zárukou nie je ani to, že niekto začne jesť len nízkotučné výrobky. V praxi to môže znamenať, že to jedlo obsahuje vysoké množstvo rýchlych cukrov. Ak nám chce predajca niečo predať, logicky na etikete zvýrazní to, o čom vie, že ovplyvní naše rozhodnutie.

Pozrite sa, koľko cukrov bežne obsahuje nízkotučný jogurt. Človek si myslí, ako si pomohol, že prestal jesť tučné jogurty, pritom sa napcháva prebytočnými cukrami.

Ako spoľahlivo zistím, či som obézny?

Vykašlite sa na BMI index aj na váhu, len si zmerajte obvod pása. Tento údaj vydeľte svojou výškou. Ak vám vyjde číslo väčšie ako 0,6, máte v tele rizikové množstvo tuku. Ak je obvod pása väčší ako polovica vašej výšky, ste obézny. Táto metóda je medicínsky spoľahlivá aj u detí a tínedžerov.

Problém je, že tento parameter sleduje minimum lekárov, väčšina sa orientuje podľa váhy a BMI, čo sú údaje bez adekvátnej výpovednej hodnoty. Ak sa začnete správne stravovať a hýbať, musíte to vidieť najmä na obvode svojho pásu. Hmotnosť ako taká je vedľajšia.

Na zníženie hmotnosti vám stačí dať liek na častejšie močenie. Okamžite schudnete, akurát to nemá žiadny zmysel, lebo percento vášho tuku v tele ostane rovnaké.

Čo sú najväčšie strašiaky stravy u obéznych?

Voláme to snehuliak, teda tri biele gule – biela soľ, biela masť a biely cukor. Problém je, že najmä cukry a tuky bývajú v potravinách dosť skryté a človek si často ani neuvedomuje, že tam sú.

Niekto ide do práce a dá si raňajky až tam. Kedy sa dá prvé jedlo dňa považovať za raňajky?

Len vtedy, ak ho zjete do dvoch hodín po zobudení. Potom to už raňajky nie sú. Ak niekto vstane ráno o šiestej, o ôsmej je v práci, vybaví maily a prvú poradu a raňajkovať začne o jedenástej, to už raňajkami nazvať nemožno.

Ako správne jesť?

Pomaly, lebo pocit sýtosti a uspokojenia z jedla sa dostavuje až po 20 či 30 minútach. Podstatné je aj takzvané všímavé jedenie. To znamená, že nejeme pri televízore, pri počítači, pri čítaní knihy. Jesť treba takým spôsobom, aby sme si uvedomovali, čo konzumujeme. Ideálne je pripraviť si jedlo tak, aby dobre vyzeralo, a mať naň dostatok času.

Má zmysel pri liečbe obezity nejaká diéta?

Nie. Mňa ako lekára na začiatku zaujíma, čo, kedy a ako rýchlo počas dňa zjete. Zároveň potrebujem vedieť, kde ste jedli a čo ste pri tom robili a tiež to, či jedávate, až keď ste hladný, alebo sa najete skôr a na hlad nečakáte.

Keď pacient vyplní tento dotazník, obvykle zistím, že problém nie je v tom, koľko počas dňa skonzumuje, ale kde, kedy a ako. Aký zmysel tam má diéta? Žiadny. V medicíne sa pri liečbe obezity žiadne diéty nepoužívajú. Jeden čas som inak všetky tie diéty zámerne zbieral. Viete, koľko ich mám v notebooku?

Netuším.

Tristo rôznych typov. A všetko sú to nezmysly. Mnohé z nich sa dajú zakúpiť povedzme za 25 dolárov a ako prvé vám oznámia, že ste idiot, lebo ste predtým skúšali iné diéty. Ľudia netušia, že podstatou liečby obezity nie je chudnutie. Podstatou je zníženie množstva telesného tuku a zabránenie jojo efektu.

V poriadku, ďalšia dôležitá rada pre obéznych teda znie – vykašlite sa na diéty, nikam nevedú.

Najmä treba dodať, že každý obézny človek je chorý. Obezita je diagnóza ako cukrovka či zlomená noha. Keď máte cukrovku, idete za diabetológom, ak zlomenú nohu, tak za traumatológom. Prečo si potom niekto myslí, že na obezitu mu pomôže recept od kaderníčky či z časopisu od známej herečky? Veď to je strašné.

Obezita je choroba, ktorú dnes vie medicína úspešne liečiť. Lenže treba ísť za lekárom a nenechať si radiť nekompetentnými ľuďmi. Ukážte mi niekoho, kto si zlomenú nohu lieči návodom z bulvárneho časopisu. Tak prečo si inú chorobu, obezitu, lieči hlúposťami z neho? Som si dokonca istý, že bludov na liečbu obezity je na internete viac ako bludov na liečbu rakoviny.

O tom nepochybujem, web je plný nezmyslov, že ak si niekto kúpi drahý prípravok, stopercentne schudne.

A ľudia na to skáču, lebo im tie prípravky dávajú falošnú nádej, že schudnú bez toho, aby museli niečo urobiť. Ak si niekto myslí, že si dvakrát denne dá pilulku na chudnutie a tá zaberie, musím sa smiať.

Pritom lieky na liečbu obezity reálne existujú, akurát sa k nim nedostanete nikde inde ako u lekára a na recept. Logicky, lebo obezita je diagnóza.

Podstatné je, že reálne sa dá schudnúť iba stravou a pohybom. Liek nezabezpečí chudnutie, slúži len ako podpora v hlave.

Áno, strava rozhoduje o tom, koľko schudnete, pohyb zase to, z čoho schudnete, teda zabezpečuje kvalitatívny efekt. Opäť pripomínam, že obezita nie je zvýšená hmotnosť, ale zvýšené množstvo tuku v organizme.

Z toho vyplýva, že nie je dôležité, koľko schudnem, ale z čoho schudnem?

Jasné. Ak premeníte tuk na svalstvo, hmotnosť vám pokojne môže ostať. Potom je dôležité, aby ste si to udržali, teda psychoterapia.

Koľkí ľudia s obezitou vyhľadajú pomoc lekára?

Nie som sociológ, takže netuším. Väčšina však siaha po internete a časopisoch, čiže odbornú pomoc nehľadajú. V rámci EÚ máme asi päť miliónov morbídne obéznych pacientov. To sú najťažšie stavy. Z nich 90 percent aspoň raz prišlo za lekárom, ale len jedno percento z nich lekári prvého kontaktu poslali za špecialistom. To je strašne málo.

Mnohí idú za lekárom, až keď majú zdravotné problémy – vysoký tlak a pulz, zadýchavanie sa, problémy so srdcom. Lekár predpíše lieky, prejavy sa vytratia a tým sa to končí. Obezitu ako takú nik nerieši. Väčšina lekárov to odbije poznámkou, že pacient má menej jesť a viac sa hýbať. Inými slovami, ani oni sami obezitu neberú ako chorobu. Navyše u nás na liečbu obezity neexistuje špecializácia.

Máte pravdu. Špecializácia neexistuje a väčšina lekárov má problém správne komunikovať s obéznym pacientom. Lekár mu povie, aby schudol, a to je celé. Liečil by takto cukrovku? Povedal by pacientovi, aby si sám vyoperoval žlčník? Ani náhodou.

Obézni pacienti preto často ani netušia, že sú chorí. Keď im to poviem, prekvapí ich to. Myslia si, že sú len leniví, že v skutočnosti vedia, čo majú robiť, len to nedokážu. Lekári o obezite bežne nevedia komunikovať, nevedia, kam tých ľudí poslať. A ak to aj vedia, nerobia to.

Kam ich teda majú posielať, keď špecializácia na obezitu u nás neexistuje?

Ak hovoríme o konzervatívnej liečbe obezity, tak primárne k diabetológovi. Prečo sa to nedeje, netuším. Pacient sa tam obvykle dostane, až keď mu obezita privodí cukrovku. To už je veľmi neskoro.

Navyše obezitológia je multidisciplinárny odbor a pri liečbe musia spolupracovať rôzni špecialisti – diabetológovia, internisti, kardiológovia, endokrinológovia, psychoterapeuti a ďalší.
Ivan Majerčák. Foto – archív I. M.

Zámerne som pred rozhovorom vyspovedal niekoľko obéznych ľudí. Nikoho z nich ani obvodný lekár, ani špecialista nikam nenasmeroval a nič konkrétne im neporadil. Vždy to boli len reči o tom, že schudni, maximálne im do rúk strčili papier, na ktorom boli vytlačené vhodné a nevhodné potraviny. Do karty sa zapíše váha, diagnóza, vypíšu sa lieky na tlak a tým to končí.

Áno, a vďaka tomu je u nás obézny pacient vlastne chudák. Je laik, netuší, že je chorý a že existuje reálna pomoc. Lekári ho v tom nechajú osamote, nech si poradí, ako chce. Ak neschudne, zapíšu to do karty, opäť ho napomenú, ale nič viac neurobia, lebo problémy sa dajú potlačiť stále vyššími dávkami liekov.

Tu musíme urobiť veľa osvety v tom, aby samotní lekári vnímali obezitu nie ako rozmar a lenivosť pacienta, ale ako chorobu. Obézny človek sa naozaj nemusí prežierať a aj tak priberá. Ak to lekár nevie liečiť, mal by pacienta poslať k inému odborníkovi. K vzdelanejšiemu a skúsenejšiemu.

Na preventívne prehliadky chodíme k všeobecným lekárom. Práve oni ako prví do karty zaznamenajú obezitu pacienta. Môžu napríklad predpisovať lieky na obezitu?

Samozrejme, lebo tie lieky nemajú preskripčné obmedzenia. Niektoré lieky vám môže predpísať len konkrétny špecialita, lieky na obezitu však môže predpísať každý lekár – dokonca aj očný či stomatológ. O to viac všeobecný lekár.

Prečo to nerobia, hoci takých liekov za posledné roky máme u nás päť či šesť? Prečo tiež človeka nepošlú za niekým, kto pacienta diagnostikuje a nastaví mu správny jedálny lístok a predpíše pohyb? Netuším.

Jeden dôvod, pre ktorý lekári nepredpisujú lieky na obezitu, mi však predsa len napadol. Väčšinu liekov na vysoký tlak, zvýšenú hladinu kyseliny močovej, cholesterolu či tukov v krvi pacientom preplácajú poisťovne. Liek na obezitu nie. Jedno balenie vychádza na 100 eur. Hoci je na recept, platíte si ho v plnej výške.

Nie je to zvrátené? Uhrádzame liečbu dôsledkov, ale neuhrádzame liečbu ich príčiny?

Žiaľ, je to tak. Je to postavené na hlavu. Liečbu všetkých chorôb, ktoré spôsobuje obezita, poisťovňa uhradí. Nik nerieši, že liečba príčin by bola oveľa lacnejšia.

Ak je obezita choroba, znamená to neplatnosť tézy rôznych chrobákov truhlíkov, že za obezitu si môže každý sám, lebo je lenivé a vyžraté prasa?

Za svoju obezitu nik nemôže. Je to choroba, ktorá vznikla ako daň za to, že žije v obezitogénnom prostredí. Ten pacient ho predsa nevytvoril, iba naň doplatil. Kto ho kedy učil, čo je to správna a zdravá strava, aký dôležitý je pohyb? Pritom by sa to mal dozvedieť už na základnej škole. Kašleme na prevenciu a potom chceme hádzať vinu na pacientov? Nezmysel.

Množstvo chorôb si predsa spôsobujeme sami. Ak fajčím a dostanem rakovinu pľúc, môžem si za to sám, nie?

Čudovali by ste sa, ale za väčšinu karcinómov, na ktoré zomierame v dnešnej dobe, môže práve obvod pása, teda obezita. Tukové bunky v bruchu totiž vylučujú do krvi takzvané prokancerogénne látky. Rakovina prsníka, prostaty, hrubého čreva a mnohé ďalšie majú neraz pôvod práve v tuku v našom bruchu.

Jasné, že fajčenie je problém a zabíja. Lenže na to nik nemusí chodiť ku mne ako k odborníkovi. Takú samozrejmosť vie predsa každé dieťa. Za lekárom sa chodí s vecami, ktoré nie sú všeobecne známe.
Ivan Majerčák. Foto – archív I. M.

Najdôležitejšia otázka – môže každý, kto má obezitu, dostať svoj stav do normálu?

Čo je normál? Ak ste obézny, ste doživotne chorý podobne ako abstinujúci alkoholik. Samotné ochorenie je teda nevyliečiteľné, ale liečiteľné. Ak pacient dosiahne želaný obvod pásu, musí sa do konca života starať o to, aby si to nepokazil.

Mal by natrvalo prijať zmenu životného štýlu, teda nové stravovanie, pohyb aj myslenie. Nejde to tak, že dosiahne optimálny obvod pása a tým sa to končí. Len čo povolí, choroba sa opäť naplno prejaví.

Dobrá správa je, že zmena sa dá dosiahnuť aj udržať. Mal som pacientov, ktorí boli obézni, mali cukrovku, potom zhodili 30 či 40 kilogramov a cukrovka zmizla. Majú ju len v anamnéze, ale reálne na ňu nemusia brať tabletky ani si pichať inzulín. Odborníci si pritom dlho mysleli, že cukrovka druhého typu je nevyliečiteľná. Prax ukázala, že zníženie obvodu pásu môže mať aj tento efekt.

Ak niekto berie tabletky na vysoký krvný tlak, potom schudne a dosiahne optimálny obvod pásu, je nádej, že sa liekov zbaví? Viacerí internisti aj kardiológovia mi povedali, že lieky sú už doživotné.

Nie je to pravda. Keď však ku mne prídete ako ku kardiológovi a internistovi, neviem vopred povedať, koľko z vášho vysokého krvného tlaku je genetika a koľko obvod pásu. Zistím to, až keď mi poviete, ako to bolo s vašimi príbuznými. Ak to máte dané geneticky, liekov sa nezbavíte.

Predstavte si však, že za mnou príde pacient, ktorý má zvýšenú hladinu kyseliny močovej, zvýšenú hladinu tukov v krvi, zvýšenú hladinu cholesterolu a k tomu cukrovku druhého typu a vysoký krvný tlak. Užíva tri lieky na tlak, dva na cukrovku, jeden na cholesterol, jeden na tuky v krvi a jeden na kyselinu močovú.

Keď potom zníži obvod svojho pásu na optimálnu úroveň, neraz sa stane, že sa zbaví všetkých liekov. Tie choroby síce má aj naďalej, ale už sa liečia nemedikamentózne. A aj tlak sa dá najskôr liečiť nemedikamentózne – v prvom rade vysadíte soľ a znížite obvod pásu. Až keď to nezaberie, dostanete lieky. Lekári na to majú presné tabuľky podľa rizikovosti pacienta.

Inými slovami, môžete brať lieky na tlak aj päť či desať rokov, ak následne urobíte dostatočné opatrenia a nemáte tlak daný geneticky, môžete sa tých liekov zbaviť. Takých pacientov mám viac.

Prečo potom toľkí lekári tvrdia, že to nie je možné, že lieky na tlak sú doživotné?

Lebo majú bohaté skúsenosti s tým, že väčšina pacientov obvod svojho pásu nikdy nezníži. A už vôbec nie na optimálnu úroveň. Aj pre pacientov sú lieky pohodlnejšie. Tak riešia svoj cholesterol, kyselinu močovú či tuky v krvi. Načo by sa snažili, keď na všetko dostanú lieky?

Lekár vám vie takto opraviť všetky zlé čísla – urobí vám dobrý tlak, správnu hladinu cukru, cholesterol, hladinu kyseliny močovej, akurát vy sa subjektívne nebudete cítiť oveľa lepšie. Bude sa vám čoraz horšie dýchať, budete sa stále viac potiť, drať si svoje váhonosné kĺby a postupne budete potrebovať čoraz viac liekov.

Je však toto cesta? To by si mal každý pacient zodpovedať už na začiatku. Chce si dávať desať liekov ráno, desať na obed a desať večer? Lebo k tomu raz, ak vôbec dožije a nezabije ho infarkt či mozgová príhoda, dospeje.

Dá sa navždy zbaviť záchvatov z vysokej hladiny kyseliny močovej, teda choroby, ktorej sa hovorí dna?

Pri akútnom záchvate dny už neutečiete ani z horiaceho domu. Vtedy jednoznačne potrebujete liečbu liekmi. Ešte pred záchvatom, teda hneď po zistení, že máte zvýšenú hladinu kyseliny močovej, vám však lekár mal dať zoznam potravín, ktorým sa treba vyhýbať, mali ste teda držať diétu. Ňou sa viete záchvatom vyhnúť.

V praxi stačí vysadiť potraviny a nápoje s vyšším obsahom purínov, teda alkohol, červené mäso, vnútornosti, strukoviny, ale napríklad aj sardinky či niektoré iné ryby. A, samozrejme, znížiť obvod svojho pásu.

Ako zistím, či mi lekár správne lieči krvný tlak?

V prvom rade vám musí zabezpečiť vyšetrenia troch orgánov, ktoré vysoký tlak poškodzuje najčastejšie. Ide o cievy na očnom pozadí, obličky a srdce, či na ňom nie sú zhrubnuté steny ľavej komory. Na základe výsledkov sa hodnotí riziko a určuje liečba.

Koľko internistov pošle pacienta s vysokým tlakom k očnému, nefrológovi a kardiológovi?

Málo. Nič to nemení na fakte, že každý hypertonik by mal tieto vyšetrenia absolvovať už na začiatku. Bez nich nevieme určiť riziko. Srdce sa dá vyšetriť pomocou EKG, obličky pomocou rozboru krvi alebo rozborom 24 hodín zbieraného moču, očné pozadie rieši očný lekár. Sú to jediné artérie, ktoré vidíme a vieme zhodnotiť voľným okom. Podľa nich vieme odhadnúť, ako to asi vyzerá s ostatnými artériami v tele. Učíme to všetkých študentov na fakulte.

Čo býva najväčší problém v správaní pacientov?

Myslenie. Tak však premýšľa väčšina z nás – cvičiť začneme až od zajtra, od narodenín, od začiatku ďalšieho mesiaca, od nového roka a podobne. Odkladanie je najstrašnejšie. Dnes si dám kačicu s knedľou a od zajtra začnem chudnúť. Príde ďalší deň a ja to zase odložím, lebo veď zajtra. Vo výsledku sa do zmeny svojho životného štýlu nepustím nikdy.

Žiaľ, takto jednoducho funguje náš inak dokonalý mozog. Mám veľké brucho? Začnem to riešiť od zajtra. Problém je vyriešený. Prečo nezačnem s pohybom hneď, teda dnes? Priamo teraz? Odkladanie je najhoršia vec, akú pri obezite robíme.

Čo si myslíte o reláciách typu Extrémne premeny, kde ľudia pod dohľadom kamier zhodia aj 80 kilogramov či viac za rok? V jednom diele z USA som videl pacienta schudnúť viac ako 100 kilogramov za rok. Nie je to rizikové?

Chudnutie v tej relácii nemá nič spoločné s medicínskym riešením obezity. Ja mám u každého pacienta vypočítané mantinely, aká je jeho minimálna odpoveď na liečbu a kde by to už bolo za hranicou.

Viem teda, akým tempom má pacient postupovať, aby si neublížil, koľko kilogramov telesného tuku mesačne môže zredukovať. Medzi rýchlosťou redukcie zásobného tuku a rizikom jojo efektu je takmer lineárna závislosť. Čím rýchlejšie sa tuku zbavíte, tým viac je štatisticky pravdepodobné, že ho naberiete naspäť.

Som presvedčený, že pohybová aktivita, ktorú v tejto relácii pacientom ordinujú, je škodlivá a ohrozuje ich zdravie. Pacienti mi o tom rozprávali, tak som si pozrel viac dielov a žasol som. Ak, obrazne povedané, nechajú 250-kilogramového človeka behať do kopca s naloženým fúrikom, z medicínskeho hľadiska je ohrozený náhlou srdcovou smrťou. Ako lekár by som to nikdy neodporúčal.
Prečítajte si
Tréner z Extrémnych premien: Že sa za tlstého budú hanbiť deti? Mimo kamier by som bol tvrdší

Dá sa povedať, ako rýchlo môže človek zdravo zhadzovať?

Nemôžete 20 rokov priberať a potom to chcieť zhodiť za rok. U každého je to individuálne, ale v priemere by malo ísť o dva až tri kilogramy zásobného tuku mesačne. Ak niekto chudne dva kilogramy tuku mesačne, za rok reálne schudne 20 kilogramov.

To matematicky nesedí.

Viem, ale v obezitológii platí, že 12 × 2 rovná sa 20 a 12 × 3 rovná sa 30. Také sú moje dlhodobé skúsenosti.

Ako si môže laik kontrolovať úbytok telesného tuku?

Pomerne ľahko. Desať kilogramov zásobného tuku je približne desaťcentimetrový úbytok v obvode pásu. Ak sa vám teda pás zmenší o 20 centimetrov, zbavili ste sa asi 20 kilogramov zbytočného tuku.

Ak ste redukovali hmotnosť o 20 kilogramov a pás sa zmenšil povedzme len o 12 centimetrov, znamená to, že ste sa zbavili aj množstva svalov. A to je chyba, lebo pri spätnom náraste, teda jojo efekte, sa vám naspäť uloží už len tuk.

Poviem to aj inak – vyhýbajte sa bludným diétam, lebo ak zhodíte napríklad päť kilogramov svalov a päť kilogramov tuku, naspäť si už uložíte rovno 12 kilogramov tuku. Preto nesledujte hmotnosť, ale výhradne obvod pásu.
Ivan Majerčák (1964)

Narodil sa v Košiciach, vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, kde dodnes pôsobí ako pedagóg. Je špecialistom na vnútorné lekárstvo, kardiológiu a psychoterapiu, ordinuje v internej a kardiologickej ambulancii. Pôsobí ako prezident Ligy proti obezite a ako zástupca českého programu STOB – Stop obezite pre Slovensko.
tyler91
Professional
Professional
Príspevky: 1376
Registrovaný: 14 aug 2010, 9:49
Bydlisko: KE

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa tyler91 »

LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Kauza Búrka22. septembra 2020 11:23
Slovenskom sa valí vlna zatýkania. Prečo to zrazu ide?
Monika TódováMonika Tódová
Skončili v putách: Norbert Bödör, Monika Jankovská, Marian Kočner, Dobroslav Trnka, Kajetán Kičura a Robert Krajmer. Foto N - Tomáš Benedikovič, TASR
Skončili v putách: Norbert Bödör, Monika Jankovská, Marian Kočner, Dobroslav Trnka, Kajetán Kičura a Robert Krajmer. Foto N – Tomáš Benedikovič, TASR

Vražda Jána Kuciaka a zmena policajných funkcionárov odštartovali dominový efekt. Spoluprácu s políciou už zvažuje aj Makó. Je otázkou času, kedy prídu na rad aj politici.
Koho vplyvného zatkli alebo vyšetrujú

Marian Kočner vo väzbe (neprávoplatne odsúdený v kauze zmenky na 19 rokov, neprávoplatne oslobodený v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka)
Monika Jankovská a spol. vo väzbe (najväčšia korupčná justičná kauza Búrka, spolu je obvinených 18 ľudí, z toho 13 sudcov)
Norbert Bödör a Martin Kvietik vo väzbe (korupčná kauza Dobytkár, ktorá nemá v histórii krajiny obdobu, obvinení sú aj ďalší funkcionári PPA)
Kajetán Kičura vo väzbe (bývalý predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR obvinený z korupcie)
Pavol Polka vo väzbe (sudca zadržaný v kauze Plevel, kde ide o odhalenie fungovania korupcie na súdoch v Žiline)
Ľudovít Makó vo väzbe (bývalý riaditeľ KUFS je obvinený z násilnej trestnej činnosti)
Pavol Vorobjov vo väzbe (bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície je obvinený, že pre Bödöra lustroval v policajných databázach)
Dobroslav Trnka (bývalý generálny prokurátor obvinený z marenia spravodlivosti pre kauzu Gorila, stíhaný je na slobode)
Róbert Krajmer (bývalý riaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky NAKA, bola uňho razia v súvislosti s kauzou Fatima, zatiaľ nie je obvinený)

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli mal minulý týždeň ako sudca pre prípravné konanie náročnú službu. Takýto týždeň na súde dlho nemali.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

V pondelok protikorupčná jednotka NAKA zatkla v Žiline sudcu Pavla Polku a ďalších troch ľudí, a tak sudca Giertli rozhodoval v stredu celú noc o ich vzatí do väzby. Spal len hodinu a pol, vo štvrtok ráno už pojednával mafiánsku kauzu takáčovcov.

V piatok opäť do neskorého večera rozhodoval o vzatí do väzby právnika Petra Chrašča a manažéra IT firmy Miroslava Sedláka za to, že sa pokúsili podplatiť štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Martina Fecka (OĽaNO). A to ešte stále nebolo všetko: v sobotu od 15.00 h rozhodoval Giertli znovu – tentokrát vzal do väzby bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Sudca tak oddychoval až v nedeľu.

Čím to je, že Slovenskom sa už niekoľko mesiacov valí vlna obvinení a vo väzbe končia aj tí najvplyvnejší ľudia, ktorí boli dlhé roky považovaní za nedotknuteľných? Denník N anonymne hovoril s viacerými policajtmi, prokurátormi a sudcami o tom, prečo to konečne ide a kam to môže zájsť.
Vražda Jána Kuciaka

„Je to ako s otvorenými dverami, len ich otvoriť, alebo s prvou pretečenou kvapkou, čo sa aj pred dvomi rokmi Kuciakom stalo,“ vysvetľuje jeden z oslovených. Nastolila sa tým podľa neho spoločenská situácia, že je trendy oznamovať trestné činy, vypovedať, vyšetrovať, a dôležité je aj to, že je vidno, že tieto úkony a trestné stíhania sú efektívne.

„Významnú rolu zohrala aj drvivá kritika napríklad zastavených vecí, nevzatia do väzby a podobne. Ale za prapríčinu týchto udalostí považujem poslednú pretečenú kvapku vraždou Jána Kuciaka.“

Najmä jej objasnenie priviedlo policajtov k dôkazom, aké na Slovensku v rukách ešte nikdy nemali. Keď Peter Tóth, teda dlhoročný blízky spolupracovník Mariana Kočnera, odovzdal vyšetrovateľom jeho mobil, ani on sám nevedel, čo všetko sa v ňom nachádza. Threema, videá, nahrávky a fotografie odhalili mafiánsku chobotnicu, ktorú si medzi verejnými činiteľmi pestoval.

Vo väzení skončil aj Kočner a nasledovali ďalší – najmä štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer Monika Jankovská a sudcovia obvinení v kauze Búrka. Vďaka obsahu Kočnerovho mobilu je obvinený aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Zatiaľ bez obvinenia bol tiež zadržaný a následne prepustený aj bývalý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer. Vo väzbe je za nezákonné lustrácie aj bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície Pavol Vorobjov.
Odchod Gašpara a spol.

Vražda Jána Kuciaka spôsobila, že z polície odišli hlavní zametači: policajný prezident Tibor Gašpar, riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško a podozrivý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer. Všetci traja boli prepojení na nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra, ktorý de facto riadil políciu.
Foto N – Tomáš Benedikovič

V polícii tak fungovala autocenzúra. Každý policajt vedel, že ak pôjde po tých najvyšších, namiesto pochvaly sa dá očakávať trest. Buď disciplinárne konanie, alebo nedostane nové služobné auto, alebo ho nepustia na školenie či na služobnú cestu.

„Policajti vedia vycítiť, či vedenie chce, aby pracovali, alebo chce, aby si veci nevšímali,“ hovorí ďalší z oslovených. Zažil to napríklad bývalý vyšetrovateľ a teraz poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica, keď chcel vyšetrovať objednávku vraždy Sylvie Volzovej, z ktorej obvinil Pavla Ruska. Hraško mu chcel prípad odňať a len vďaka tomu, že Kyselica do spisu zabezpečil dôkazy, ako sa Hraško za zvláštnych okolností stretával s Ruskovým obhajcom Marekom Parom, mohol prípad ukončiť návrhom na podanie obžaloby. Súd s Ruskom bude pokračovať budúci týždeň.
Zmena vlády

Politická strana OĽaNO koncom týždňa vyrobila na svojich sociálnych sieťach reklamný pútač s titulkami, koho všetkého už po zmene vlády NAKA zatkla. Veľa prípadov už bolo rozbehnutých predtým, ale je pravda, že protikorupčná rétorika OĽaNO a aj niektoré konkrétne kroky poháňajú prípady vpred.

Vidno to na príklade bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Podozrenia, že vypaľuje podnikateľov, existovali roky, ale nikto nechcel vypovedať. „Odvážili sa, až keď videli, že odišiel z funkcie. A pridávajú sa ďalší,“ povedal ďalší zdroj. Makóa odvolal až minister financií Eduard Heger z Obyčajných ľudí, minister Smeru Ladislav Kamenický na to nevidel dôvod.
Ľudovít Makó pred rozhodovaním o väzbe. Foto – TASR

Podobne to bolo aj s kauzou Dobytkár. O Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) mala polícia kriminálne informácie roky, nikdy sa to však nedotiahlo do trestného konania. Len čo mal niekto vypovedať, nebola vôľa. Až teraz sa podarilo zatknúť takzvaného vybavovača Mareka Kodadu a cez jeho účet preukázať celú schému. Spustila sa tak obrovská mašinéria, obvinení sú najvyšší manažéri PPA a v súvislosti s tým aj Norbert Bödör a finančník Martin Kvietik.

„Zmena vlády určite pomohla. Zmena ministra vnútra aj policajného prezidenta. Nie že by v minulosti priamo zasahovali do vecí alebo prikazovali, aby sa nekonalo, ale aj pre policajtov je lepšie robiť s vedomím, že môžu,“ hovorí ďalší z oslovených. „Potom stačilo pár úspešných akcií a spustil sa dominový efekt. Policajti sami vidia, že to reálne ide, a púšťajú sa do ďalších vecí. A aj vo verejnosti je to pozitívne – ľudia sú náchylnejší skôr spolupracovať, lebo vidia, že to má význam a že veci nie sú zametané pod koberec.“
Postupne sa lámu

Ďalším kľúčovým bodom, prečo sa zrazu darí postupovať pri zatýkaní aj vyššie ako len k malým rybám, je ochota obvinených spolupracovať. K spolupráci s políciou smeruje aj Makó. Vyplýva to z toho, že keď ho sudca Giertli v sobotu vzal do väzby, Makó voči tomu nepodal žiadnu sťažnosť, a tak je rozhodnutie právoplatné.

Môže byť len otázkou času, kedy sa medzi zatknutými ocitnú aj oveľa vplyvnejší ľudia. „Smeruje to k politikom, to je samozrejmé. Tí ľudia museli podplácať toho, kto mal vplyv na rozhodovanie v jednotlivých veciach,“ povedal ďalší oslovený.

Spoluprácu s políciou stále zvažuje aj Monika Jankovská, ktorá zostáva vo väzbe; je v nej od marca. Aj jej svedectvo, ak by sa preň rozhodla, by mohlo spôsobiť naozajstnú „Búrku“ v Smere.

Spolupracujúci obvinený môže získať pri vyšetrovaní veľké výhody. „Pri sadzbe 12 až 20 rokov, čo je klasická sadzba za legalizáciu príjmu z trestnej činnosti vo veľkom rozsahu, sa dá dostať až na päť rokov alebo možno aj podmienečný trest, ak naozaj vypovedá všetko, čo vie, a pravdu,“ hovorí jeden z oslovených.

To môže byť dôvod, prečo môže zvažovať spoluprácu Makó. Vie, že teraz sa môžu ozvať ďalší podnikatelia, ktorí s ním mali „skúsenosti“, a je dôležité, aby vypovedal prvý, ak si chce neskôr pomôcť na súde, ale potrebné je vypovedať naozaj o všetkom.

Podobne sa zlomil aj „Veľký Fero“, teda František Tóth, ktorý po roku začal vypovedať o žilinských sudcoch. Svoju úlohu zohrali aj súdy – tým, že Veľkého Fera nepustili z väzby. On to napokon nevydržal a začal svedčiť, až to viedlo k presnému rozkrytiu úplatkárskej siete. Polícia síce mala dosť dôkazov, že František Tóth vybavoval úplatky, bez neho sa však nevedela dostať k sudcom. Tým, že prehovoril, si zrejme teraz výrazne pomôže k nižšiemu trestu.
Bývalého žilinského krajského sudcu Pavla Polku odváža NAKA. Foto – TASR

To, že spolupráca sa oplatí, sa snažil odkázať aj Špecializovaný trestný súd v kauze vraždy Jána Kuciaka. Zoltánovi Andruskóovi schválili trest 15 rokov, hoci mu hrozilo doživotie, a Miroslav Marček – vrah Kuciaka aj Martiny Kušnírovej – dostal za rovnakých podmienok 23 rokov. Tomáš Szabó, ktorý Marčeka do Veľkej Mače „len“ odviezol, trval až do konca na svojej nevine a dostal viac – 25 rokov.

Nelogické je rozhodnutie súdu, len pokiaľ ide o Kočnera a Alenu Zsuzsovú, ale vo veci bude ešte rozhodovať Najvyšší súd.

Nie všetci obvinení sú však ochotní spolupracovať. Príkladom je bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície Pavol Vorobjov. Hoci najprv vypovedal, že Jána Kuciaka a ďalších novinárov lustroval na pokyn policajného prezidenta Gašpara, neskôr túto výpoveď odvolal. Vorobjov je teraz vo väzbe a polícia čaká, či si to nerozmyslí.
Kováčik na odchode

Dôležitú úlohu pri jednotlivých kauzách zohráva Úrad špeciálnej prokuratúry. Prokurátor musí so stíhaním aj zadržaním osoby súhlasiť a podáva aj návrh na vzatie do väzby. Hoci úrad stále vedie Dušan Kováčik, situácia sa po vražde investigatívneho novinára zásadne zmenila.

Kováčik najneskôr o rok vo funkcii skončí, a preto už ani nezasahuje do vecí tak ako v minulosti. Naposledy z medializovaných prípadov stopol „len“ stíhanie Roberta Fica, ktorého chcel prokurátor Tomáš Honz stíhať za to, že verejne schvaľoval rasistický trestný čin poslanca ĽSNS Milana Mazureka.

„Je zrejmé, že na úrade sa lepšie robí, keď je šéf na odchode a nemá žiadnu politickú podporu,“ hovorí o tejto situácii ďalší z oslovených.

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry tiež začali viac tlačiť na políciu, aby sa zameriavala na závažné a zložité korupčné schémy v súbehu s legalizáciou príjmu z trestnej činnosti.

Ako na polícii, tak aj na prokuratúre však platí, že na boj proti korupcii je málo ľudí. Na Úrade špeciálnej prokuratúry je na korupciu vyčlenených iba päť prokurátorov a každý z nich má na starosti desiatky prípadov. Málo ľudí je aj v bratislavskom protikorupčnom policajnom oddelení, z ktorého navyše nedávno odišiel vyšetrovateľ, ktorý riešil kauzu Dobytkár. Teraz pracuje v inej bezpečnostnej zložke štátu za vyšší plat.

Vyšetrovatelia zložitejšie prípady stále nestíhajú, nie každý to robí jednoducho a „na hulváta“ ako bývalý šéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura, vysvetľujú oslovení.
Súdy po Threeme

V kľúčových korupčných kauzách rozhoduje o väzbe a neskôr aj o samotnom prípade Špecializovaný trestný súd. Najmä sudcovia Michal Truban a Roman Púchovský podľa policajtov patrili medzi tých, ktorí často nevideli korupciu v naznačených prípadoch a nedávali napríklad súhlas s odposluchmi alebo odmietali vziať obvinených do väzby. U Trubana sa to ukázalo, keď nevzal do väzby Norberta Bödöra, rozhodol tak až Najvyšší súd. V súvislosti s tým ho preveruje súdna rada.

Truban a Púchovský navyše patrili medzi dvoch zo štyroch sudcov, ktorí na súde rozhodovali o prípravnom konaní. Okrem nich to boli ešte Peter Pulman a Ján Hrubala. Systém takto nastavil práve Truban, v októbri sa to však zmení a rozhodovať už budú viacerí. Aj to by mohlo celú situáciu ešte zlepšiť.

Ostatní sudcovia totiž len čakali, čo im dá prokuratúra na stôl – väčšinou išlo o drobnú korupciu.

Dôležité je, že zásadne sa zmenila situácia aj na Najvyššom súde. „Po odchode viacerých sudcov v dôsledku Threemy je oveľa priaznivejšia v prospech stíhania závažných vecí. Keď odíde sudca Štefan Michálik, bude to ešte lepšie,“ hovorí ďalší z oslovených.

Najvyšší súd už „opravoval“ niektoré rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v kauze Búrka, keď odmietal obvinených prepustiť z väzby, hoci „špeciál“ na väzbu nevidel dôvod.

Sudca Štefan Michálik a jeho senát roky oslobodzovali aj zjavne vinných ľudí a nikto sa voči tomu neozýval. Situáciu začali kompetentní riešiť, až keď o tom napísal Denník N.
Systém, ktorý sa rozpadá

Zatýkanie od Kočnera až po Makóa (zatiaľ posledný v poradí) poukazuje na to, že nejde o individuálne zlyhania jedincov, ktorí sa chceli obohatiť, ale o roky fungujúce systémové nastavenie. Jednotliví podozriví boli prepojení a vytvorili siete, do ktorej keď niekto vstúpi a vytiahne z nej čo i len jedného človeka, tak sa to začne rozpadať a trhať. „Je len otázkou času, kedy sa pôjde po politikoch, kedy začnú rozprávať sponzori na konci reťazca, ktorí peniaze vkladali do kasy konkrétnej politickej strany alebo konkrétnemu politikovi,“ myslí si ďalší oslovený.
Prečítajte si
Peter Tóth svedčí, že Fico s Kaliňákom riadili s oligarchami krajinu z Hiltonu

Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru v Plus 1 deň hovoril o tom, ako mu zatýkanie prekáža. „Je to absolútne zneužívanie moci a nemôžeme hovoriť o právnom štáte,“ komentoval spôsob, akým bol zatknutý Makó.

Za vlády Roberta Fica bolo nepredstaviteľné, že by zatkli Bödöra, ktorý sa s predsedom Smeru pravidelne stretával v centrále strany alebo v hoteli Double Tree by Hilton. Rovnako bolo nereálne, že by zadržali Martina Kvietika, ktorý mal údajne blízko k predsedovi Slovenskej národnej strany Andrejovi Dankovi. Obaja sú momentálne vo väzbe pre podozrenia z korupcie v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Všetky spomínané prípady skončia na Špecializovanom trestnom súde. Práve takéto kauzy má tento súd rozhodovať a pre tento typ kriminality v roku 2004 vznikal. Skutočne veľkých a komplikovanejších prípadov sa zrejme dočká až teraz. „Súd je pripravený už 15 rokov a čaká. Nech chodia obžaloby,“ povedal ešte v máji v rozhovore pre Denník N aktuálny podpredseda súdu Igor Králik.
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Koronavírus25. septembra 2020 9:59
Počet nakazených prekročil 400. Epidemiologička varuje, že infikovaných je omnoho viac (+mapa)
Veronika FolentováVeronika Folentová
Daniel KerekesDaniel Kerekes

Epidemiologička Bražinová hovorí, že ak sa nič radikálne nezmení v najbližších dňoch, o pár týždňov tu bude dvojnásobok dnešných infikovaných.

Počet pozitívne testovaných na COVID-19 zaznamenal už tretí deň po sebe rekord. Za štvrtok pribudlo 419 nových infikovaných koronavírusom. Nové počty oznámil na Facebooku premiér Igor Matovič (OĽaNO), ktorý počas koronakrízy používal slogan nepokazme si to. Dnešný facebookový status nazval „pokazili sme si to“.

„Máme nový rekord. Nerozvážnosť, ľahkovážnosť a egoizmus zvíťazili. Neustále útoky, spochybňovanie nebezpečnosti Covidu, teatrálne ignorovanie opatrení, vysmievanie sa z tých, ktorí ich dodržujú… Priniesli svoje výsledky. Výsledky ‚boja za slobodu‘, ktorý teraz slobodu zoberie všetkým,“ napísal.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Ešte minulý týždeň v pondelok pritom zrušil prísnejšie opatrenia pandemickej komisie pre kultúrne a športové podujatia, ktoré mali začať platiť od 1. októbra. „Sme dosť odvážni, ale s plným vedomím beriem si túto zodpovednosť na seba a myslím si, že nebudeme riskovať nad mieru,“ vyhlásil vtedy Matovič.
Rozhodne o Rakúsku a Maďarsku

Premiér sa chystá aj na rokovanie pandemickej komisie, ktorá oznámi prísnejšie opatrenia. Predseda vlády dnes oznámi aj to, či Rakúsko a Maďarsko pre ich zhoršujúcu sa situáciu s infikovanými zaradíme medzi rizikové krajiny.

„V čase, keď som bojoval za jemnejšie pravidlá pre svadby, šport a kultúru, boli polovičné počty nových prípadov… Veril som, že ľudia si budú väčšiu slobodu vážiť a budú sa správať rozumne. Bohužiaľ, sklamal som sa a evidentne sme zodpovednosť vo vlastných rukách neuniesli,“ napísal premiér.

Varuje, že sme podľa neho na počiatku anarchie. „Počet pozitívnych prípadov raketovo rastie, a keď si niekto myslí, že dovolím, aby nezodpovední ignoranti ohrozovali naďalej nevinných ľudí, tak nehrozí,“ dodal.

Premiér v posledných týždňoch zmierňoval návrhy konzília odborníkov. Tí chceli nastaviť omnoho prísnejšie pravidlá pre kultúrne, spoločenské či športové podujatia. Bol to Igor Matovič, kto zisťoval na svojom Facebooku, koľko ľudí by malo byť na svadbe, a potom aj rozhodol o väčšom počte účastníkov svadby, ako navrhovali epidemiológovia.
Igor Matovič na svadbe svojho kolegu Michala Šipoša. Foto – Facebook/U Hricka Restaurant
Bražinová: V skutočnosti je infikovaných niekoľkonásobne viac

Počty pozitívnych začali tento týždeň rásť rýchlejšie ako kedykoľvek doteraz. V stredu sme prvýkrát prekročili tristo nových prípadov za deň, v piatok už to bolo vyše 400.

„Ak sa nič radikálne nezmení v najbližších dňoch, tak o pár týždňov tu máme dvojnásobok dnešného počtu zachytených infikovaných,“ predpokladá epidemiologička Alexandra Bražinová pri súčasnej rýchlosti šírenia epidémie. Je to však podľa nej očakávaný vývoj posledných týždňov, vlastne obdobia od júnového uvoľnenia opatrení a otvorenia hraníc.

S nárastom infikovaných musíme rátať aj s rastom počtu tých, ktorí budú potrebovať hospitalizáciu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj s počtom úmrtí. „Denné počty nových prípadov sú len počty tých zachytených, v skutočnosti sú počty infikovaných v populácii niekoľkonásobne vyššie,“ upozorňuje epidemiologička.

Podiel pozitívnych testov

Čo treba robiť, aby sme zabránili šíreniu epidémie v takom tempe, ako to posledné dni vidíme? „Dôsledne dodržiavať prijaté opatrenia a odporúčania odborníkov,“ odpovedá Bražinová. Treba podľa nej nosiť rúška v uzavretých priestoroch, dodržiavať telesný odstup od druhých ľudí, dezinfikovať si ruky. Vyhýbať sa podujatiam, kde je viac osôb v interiéri. Byť obzvlášť obozretný pri stretnutiach s najzraniteľnejšími – seniormi a ľuďmi s chronickými ochoreniami. V prípade podozrenia na infekciu sa dať otestovať a prísne dodržiavať karanténu.

Okrem vysokého počtu nakazených sa zvyšuje aj percento pozitívne testovaných. Za štvrtok laboratóriá urobili 5540 testov. Podiel pozitívnych tak bol takmer osem percent. Podľa Bražinovej to je priamy dôsledok vysokého počtu zachytených infikovaných. „Keby sme pomer počtu nových prípadov ku počtu vykonaných testov očistili o opakované testy, tak by toto percento bolo ešte vyššie,“ upozorňuje.
Kde sú nakazení

Kartogram nižšie zobrazuje aktuálnu 14-dňovú incidenciu v okresoch. Inými slovami, ako veľmi je aktuálne nákaza v okresoch rozšírená. Výška okresu vyjadruje absolútny počet nových prípadov počas posledných 14 dní a intenzita farby počet prípadov prepočítaný na 10-tisíc obyvateľov.

Najviac nových infikovaných bolo vo štvrtok v Bratislave (54), nasleduje Námestovo (45) a Tvrdošín (26).

Nasledujú:

Nové Zámky (19),
Skalica, Trnava (15),
Prievidza, Komárno (14),
Spišská Nová Ves (13),
Banská Bystrica, Košice (11),
Prešov, Senec, Topoľčany, Trenčín (10),
Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš (9),
Sabinov, Stará Ľubovňa (8),
Humenné (7),
Ilava, Nitra, Pezinok, Poprad (6),
Bardejov, Senica, Trebišov (5).

Štyri prípady boli v okresoch Snina a Žilina, po tri prípady v okresoch Bánovce nad Bebravou, Banská Štiavnica, Dunajská Streda, Hlohovec, Malacky, Michalovce, Myjava, Partizánske, Sobrance a Žiar nad Hronom. Po dva prípady mali okresy Čadca, Kežmarok, Martin, Šaľa a Žarnovica, jeden prípad zaznamenali okresy Bytča, Detva, Galanta, Levoča, Lučenec, Považská Bystrica, Púchov, Revúca, Rimavská Sobota, Ružomberok, Trenčianske Teplice, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou a Zvolen.

Počas posledných 14 dní sa koronavírus nepotvrdil v troch okresoch: Krupina, Poltár a Stropkov.
Spoiler
Voľba generálneho prokurátora25. septembra 2020 10:05
Voľba generálneho prokurátora: Lipšic nekandiduje, Klimenta blokuje SaS a Mazák má zrejme zákonnú prekážku
Monika TódováMonika Tódová
Sudca Juraj Kliment. Foto N - Tomáš Benedikovič
Sudca Juraj Kliment. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koalícia dva týždne pred termínom, keď sa uzavrie podávanie návrhov, nemá kandidáta na generálneho prokurátora. Hľadáme, povedal Alojz Baránik z SaS.

Advokát a bývalý minister vnútra a spravodlivosti za KDH Daniel Lipšic oznámil, že nebude kandidovať na funkciu generálneho prokurátora. Lipšic, o ktorom sa v koalícii uvažovalo práve na túto funkciu, sa tak bude zrejme uchádzať o pozíciu špeciálneho prokurátora, keď sa uvoľní.

Špeciálneho prokurátora volí parlament a jeho uvedenie do funkcie nie je podmienené tým, že by ho musela vybrať prezidentka. Zuzana Čaputová mesiace naznačovala, že by mala s Lipšicom ako s generálnym prokurátorom problém.

„Svoje poslanie dnes vidím skôr v právnej praxi – pri výsluchoch, rekonštrukciách na mieste činu, v pojednávacích miestnostiach – teda v nastoľovaní spravodlivosti v skutočnej aréne,“ napísal Lipšic na svojom Facebooku.

„Som presvedčený, že som dnes užitočnejší v prvej línii, teda pri každodennom riešení konkrétnych prípadov a káuz, ktoré sú ‚na stole‘ a ktoré – pevne verím – ešte pred súd dostaneme. A to je dôvod, pre ktorý nebudem kandidovať na pozíciu generálneho prokurátora.“ Pozícia generálneho prokurátora je podľa neho najmä manažérska a administratívna.

Špeciálny prokurátor je síce tiež aj manažérska funkcia, ale môže prípady aj osobne dozorovať a rovnako pojednávať. Aj terajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik osobne dozoruje napríklad kauzu Gorila.

Koaliční poslanci Alojz Baránik (SaS) a Juraj Šeliga (Za ľudí) rozhodnutie Lipšica privítali. „Potvrdzuje to to, čo sme hovorili od začiatku – tento zákon nebol nikomu šitý na mieru. Rovnako však chcem dodať, že pohon, ktorý tu organizovala opozícia na pána Lipšica, mu je dobrým vysvedčením, aj čo sa jeho odbornosti a morálnosti týka,“ povedal Šeliga.

Baránik hovorí, že zo strany Lipšica ide o štátnické gesto, a ak sa bude uchádzať o pozíciu špeciálneho prokurátora, nebude mať problém ho podporiť, ak vzíde z ostatných kandidátov ako najlepší.

Ako o ďalších kandidátoch sa v koalícii hovorilo o sudcovi Najvyššieho súdu Jurajovi Klimentovi a predsedovi Súdnej rady Jánovi Mazákovi.
Pre SaS je problém Cervanová

V prípade Mazáka mala časť koalície problém s tým, že len v júni bol zvolený do vysokej justičnej funkcie a rýchly prechod z jednej funkcie do druhej by verejnosť nemusela prijať pozitívne. Navyše sa zdá, že Mazákovi by v kandidatúre bránil aj zákon. Ten totiž hovorí, že za generálneho prokurátora nemôže kandidovať nikto, kto bol posledné dva roky šéfom orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Časť právnikov, vrátane samotného Mazáka, si myslí, že za takúto funkciu možno považovať aj post predsedu súdnej rady. „Som proti tomu, aby sa lámali nejaké zákony kvôli akémukoľvek kandidátovi, akokoľvek je dobrý. Zákony sa majú dodržiavať a tu to vyzerá tak, že toto je oprávnená námietka a profesor Mazák by na takúto funkciu nemohol kandidovať,“ povedal Baránik, ktorý Jána Mazáka v apríli navrhol za člena Súdnej rady.

Problém s podporou v koalícii má aj sudca Kliment, a to pre kauzu Cervanová, ktorá aj po rokoch rozdeľuje spoločnosť. Časť verejnosti si stále myslí, že Najvyšší súd a Kliment odsúdili za vraždu medičky nevinných ľudí. Patria medzi nich Baránik a aj poslanec SaS Ondrej Dostál.

„Je to tak. Kauza Cervanová je veľký celospoločenský problém a doktor Kliment v tomto probléme zohral nie nevýznamnú rolu. Potrebujeme generálneho prokurátora, ktorý je neskompromitovateľný, a to u takto exponovaného človeka, ako je doktor Kliment, nie je možné garantovať,“ potvrdil Baránik.

Poslanec si myslí, že jeho názor budú rešpektovať aj v SaS. „Ak sa ja zhodnem s Ondrejom Dostálom, tak si dosť ťažko viem predstaviť, že by niekto vedel predložiť argumenty, ktoré by toto nejako prebili, takto to u nás nefunguje. Každý má svoju oblasť, za ktorú zodpovedá a v ktorej má dôveru klubových kolegov, a bolo by zvláštne, keby nás nepočúvali,“ povedal Baránik.

Kliment nechcel tieto vyjadrenia komentovať. „Tvrdiť po tom, čo boli publikované dve Tóthove a jedna Hanusova kniha, že odsúdení Nitrania nie sú vrahovia, je doslova absurdné, až perfídne,“ povedal Kliment Denníku N ešte v máji tento rok.

„Sudcovia, ktorí dovtedy rozhodovali, spravili veľa chýb v tom, že iniciatívu dovolili prebrať obžalovaným. Platí pravidlo, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Aj čestní ľudia im naleteli, prevzali ich argumentáciu a považovali ich boj za svoj vlastný boj. Malo by to byť ponaučenie pre všetkých sudcov, že musíme vedieť svoje rozhodnutie odprezentovať,“ povedal ešte k Cervanovej Kliment.
Kauzu Cervanová pripomenul Dostál sudcovi Klimentovi aj v roku 2011. SaS ho vtedy navrhovala na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Proti sa ozvala OKS, ktorej štyria poslanci už vtedy boli súčasťou poslaneckého klubu vládnej strany. Kliment nakoniec na post vôbec nekandidoval. Súhlas s kandidatúrou zobral späť, keďže nemal podporu celej vtedajšej koalície.
Prečítajte si
Sudca Juraj Kliment: Teraz je šanca spraviť pri nastolení spravodlivosti kvalitatívny skok

Oprávnené subjekty môžu jednotlivých kandidátov nominovať do 9. októbra. Baránik priznal, že koalícia stále ideálneho kandidáta hľadá. „Nie je to uspokojivá situácia, za seba hovorím, že kandidát sa hľadá.“ Preferuje, aby bol novým generálnym prokurátorom neprokurátor. „Prokuratúra je postihnutá takou mierou sebastrednosti a je zahľadená dovnútra, že len ťažko si predstaviť, že niekto z vnútra prokuratúry bude zdieľať väčšinový názor verejnosti o tom, ako nefunguje,“ dodal poslanec SaS.

Kľúčové budú podľa Baránika verejné vypočutia na ústavnoprávnom výbore.

To si myslí aj Juraj Šeliga zo Za ľudí. O niektorých prokurátorských kandidátoch sa v kuloároch špekuluje, že rokujú o podpore aj s opozíciou. Ak sa koalícia nedohodne, môže sa stať, že generálneho prokurátora znovu zvolí Smer a ostatné opozičné strany s podporou iba časti koalície.
Šeliga: Nesmieme zlyhať

„Samozrejme je úplne kľúčové, aby sme sa v koalícii dohodli, pretože v minulosti sme videli, čo napáchali ‚smerácki‘ prokurátori,“ povedal Šeliga.

„Za správny postup považujem to, aby sa prihlásilo čo najviac dobrých a čestných kandidátov, následne prebehne verejné vypočutie a potom príde k rokovaniam v rámci koalície. Dnes nie je nikto dopredu vybraný.“

Strana Za ľudí bude mať podľa neho len dve kritériá – odbornosť a morálnosť osoby. „Voľba generálneho prokurátora je kľúčovou voľbou tohto volebného obdobia a môže zásadným spôsobom posunúť Slovensko. Pri voľbe generálneho prokurátora táto koalícia nesmie zlyhať,“ dodal Šeliga, podľa ktorého vidno, že polícia chce pracovať, ale potrebuje aj silnú podporu z prokuratúry.

Oficiálne zatiaľ nie je navrhnutý žiadny kandidát. Rada prokurátorov však informovala, že bude vyberať spomedzi prokurátorov Jána Šantu, Jozefa Čentéša, Tomáša Honza a Rastislava Remetu. Kandidátov si vypočuje 29. septembra a médiá na vypočutí nemôžu byť prítomné.

Okrem nich sa ešte ako kandidáti spomínajú aj prokurátori Maroš Žilinka a Ján Hrivnák. Silný neprokurátorský kandidát sa okrem doteraz spomínaných mien zatiaľ neobjavil.

Kandidátov môžu navrhovať poslanci, právnické fakulty alebo združenia, ombudsmanka alebo aj ministerka spravodlivosti.
Spoiler
Igor MatovičMatovičova vládaSmer24. septembra 2020 16:43
Premiér v parlamente urážal Blahu príhodou o baranovi a poslancovi
Lucia OsvaldováLucia Osvaldová
Igor Matovič a Ľuboš Blaha. Foto N
Igor Matovič a Ľuboš Blaha. Foto N

V Národnej rade vznikla hádka medzi premiérom Igorom Matovičom a opozičným poslancom Ľubošom Blahom. Ani jeden nešetril invektívami.

Namiesto bruselského rokovania o migračných kvótach či fungovaní fondu solidarity absolvoval predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) hádku v parlamente s poslancom Smeru Ľubošom Blahom. Spôsob aj téma ich slovnej výmeny výrazne znižuje kvalitu verejnej debaty slovenskej politiky.

Ako k tomu prišlo? Predseda vlády sa nechal vo štvrtok doobeda zastúpiť českým premiérom Andrejom Babišom na stretnutí krajín V4 s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Bruseli.

„Kvôli pracovnému programu predsedu vlády na Slovensku a stretnutiu s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským sa premiér nezúčastňuje stretnutia V4 v Bruseli. Zastupovaním Slovenska je poverený predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš,“ vysvetlil pre TASR úrad vlády, prečo Matovič zostal v Bratislave.

Po stretnutí s ukrajinským prezidentom tak premiér zašiel aj na pravidelnú parlamentnú hodinu otázok – ide o tradičný priestor pre poslancov, ktorí jednotlivým členom vlády môžu klásť otázky.

Prvú otázku na premiéra Igora Matoviča mal poslanec Ľuboš Blaha (Smer) a ten sa zaujímal o investíciu premiérovej manželky v skupine Arca Capital. Potom už nasledovala ostrá výmena názorov, kde sa premiér aj poslanec Blaha navzájom urážali a snažili sa protivníka len ponížiť čoraz nevhodnejším prirovnaním čí príhodou so sexuálnym podtónom.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Foto N – Vladimír Šimíček
Matovič o Blahovi: Ste absolútny príživník

„Ste absolútny príživník, ktorý sa tu celé roky len prevaľuje a berie peniaze ľuďom, ktorí horko-ťažko zaplatia peniaze do štátneho rozpočtu,“ adresoval kritiku Blahovi premiér Matovič. Za „nízku“ a „primitívnu“ označil okrem Blahovho vystupovania aj komunikáciu strany Smer.

Podľa premiéra poslanec Blaha nemá právo, aby jeho alebo jeho manželku obviňoval z nekalých činov. „Nelegálna je vaša hra na spravodlivého človeka, lebo ste len obyčajný príživník,“ zopakoval.

Blaha ďalej trval na tom, že premiér má predložiť dôkazy o tom, že jeho rodina nie je v prípade spoločnosti Arca zvýhodnená. Táto spoločnosť sa dostala do vážnych finančných problémov a prestala vyplácať veriteľov. Premiér po zverejnení informácie v Plus 7 dní v sobotu zverejnil, že jeho manželka Paulína kúpila tri zmenky vo firme Arca Investment, každú v hodnote 200-tisíc eur. Doklad o tom nepredložil a tvrdí, že jej dodnes neboli vyplatené rovnako ako ostatným a aj ona patrí medzi poškodených. Niekoľko dní pred sobotnou tlačovkou len opakoval, že o financiách manželky nič nevie.
Igor Matovič a Ľuboš Blaha. Foto N
Blaha: Schovávate sa za sukne žien

Blaha vo štvrtok premiérovi hovoril, že nie je dôvod na to, aby na jeho otázku reagoval osobne. Od Matoviča žiada dôkazy a hodnoverné vysvetlenie.

„Celý život ste sa schovávali za sukne žien – schovávali ste sa za sukňu mamičky, keď ste páchali daňové podvody, za sukňu babičky, keď ste sa snažili predať svoju firmu, za sukňu kamarátky, keď vám robila plagiát diplomovky, a teraz sa schovávate za sukňu vašej Pavlínky,“ povedal Blaha a potom premiérovu manželku označil za „bielu kobylu“.

Po tomto prirovnaní výmena názorov nabrala naozaj na sile. „Nazvať moju manželku bielou kobylou môže len idiot vášho rozmeru,“ zareagoval Matovič.
Ľuboš Blaha. Foto – TASR
„Mydlenie barana“

Premiér na požiadavku opozičného poslanca o dôkazoch o nevine Matovičovcov v prípade investície v spoločnosti Arca Capital porozprával v parlamentnej sále historku o tom, ako dostal podnet o poslancovi Smeru Blahovi. Matovič príhodu uviedol ako príklad „absurdity“, rovnaký ako Blahove obvinenia v prípade Arcy.

„Dávam si vopred otázku, či by som od vás mal očakávať dôkaz,“ povedal s tým, že to nespraví. V tej chvíli si už pripravoval pôdu na šokujúcu príhodu.

„Dva alebo tri roky dozadu som dostal siahodlhý mail od človeka, ktorý tvrdil, že bol vaším spolužiakom. Opisoval mi situáciu, ako ste boli na skúške alebo bakalárke a ako ste potom celí šťastní niečo popili. Potom ste išli okolo záhrady a v nej bol nejaký baran. Vy ste preskočili plot a vraj ste mydlili toho barana. Teraz mi povedzte: bolo by morálne, aby som ja po Slovensku šíril ‚Blaha mydlil barana‘?“ pýtal sa Matovič podpredsedu Smeru s tým, či mal túto príhodu zverejniť na tlačovej konferencii alebo sa ho na ňu pýtať v rámci hodiny otázok.

„Je pravdou, že ste ako opitý mydlili barana a ešte ste sa chválili, aký to bol zážitok? Pán poslanec Blaha, uvedomili ste si tú absurdnosť, čo odo mňa žiadate?“ pokračoval Matovič s tým, že ak chce poslanec moralizovať, mal by mať v ruke „aspoň jediný dôkaz“.

Nízku úroveň výmeny názorov medzi Matovičom a Blahom odsúdil poslanec strany Za ľudí Ján Benčík.

„Hoci nerád, musím konštatovať, že výmena invektív medzi poslancom Blahom a premiérom Matovičom v rámci hodiny otázok obojstranne prerazila dno. Takýmto spôsobom a takouto formou by komunikácia v zákonodarnom zbore nemala prebiehať za žiadnych okolností,“ napísal.
V pondelok sa rozbehol aj Kollár

Výmena Matovič – Blaha nie je prvým veľmi kontroverzným výrokom najvyšších ústavných činiteľov tento týždeň.

V pondelok predseda Národnej rady a vládnej strany Sme rodina Boris Kollár na novinársku otázku, či sa neobáva, že pre jeho otvorenosť v intímnom živote naňho niekto nasadí volavku, zareagoval týmito slovami: „Pokojne, nech si nasadí volavku, a keď sa to bude dať a bude to pekná baba, tak sa s ňou aj vyspím.“

Kollár dlhodobo dáva najavo, že na svojom správaní nemieni nič meniť a písanie si s rôznymi ženami považuje za formu relaxovania. Dva dni po tlačovej besede vyšlo nové vydanie týždenníka Plus 7 dní s novými informáciami z jeho osobného života.

Kollár týždenník, ktorý ovláda finančná skupina Penta, v pondelok kritizoval a označuje ho za médium, ktoré ho atakuje, a preto sa aj v piatok stretol s Jaroslavom Haščákom z Penty. Najnovšie vydanie informovalo, že Kollár si okrem modelky Paris Nemc písal cez sociálne siete aj s 30-ročnou Nikolou, ktorá sa narodila vo Svidníku ako muž a živí sa prostitúciou.
Spoiler
Koronavírus24. septembra 2020 15:37
Krčméry po novom rekorde: Treba zaviesť online výučbu na univerzitách a posunúť hokejovú ligu
Veronika FolentováVeronika Folentová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V stredu pribudol nový rekord – pozitívny test malo 360 ľudí. Zvyšuje sa podiel pozitívnych testov.

Nový rekord vydržal len deň. Po utorkových 338 v stredu pribudlo 360 pozitívne testovaných, čo je najviac od začiatku pandémie. Vo štvrtok na ministerstve zdravotníctva zasadalo konzílium odborníkov.

Výsledky zatiaľ nie sú známe, pravdepodobne sa o nich verejnosť dozvie až v piatok po zasadnutí pandemickej komisie. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) je v karanténe, pracovne sa stretol s infikovaným človekom.

Najviac nových prípadov pribudlo v Komárne, kde malo pozitívny test 58 ľudí. Doteraz Komárno nemalo výrazné denné prírastky. Ohnisko nákazy je v zariadení sociálnych služieb v obci Klížska Nemá. „Laboratórne vyšetrenia doteraz ukázali 41 pozitívnych klientov a 15 členov personálu,“ povedal Marek Eliáš z úradu verejného zdravotníctva.

U niektorých sa budú ešte testy opakovať. Zariadenie dostalo ochranné pomôcky aj psychologickú pomoc. Negatívnych klientov centra izolovali v samostatnej budove.

„Nemocnica Komárno vyšle na miesto infektológa, ktorý vyšetrí pozitívnych pacientov a posúdi, či niektorý z nich nepotrebuje hospitalizáciu. Ak áno, bude prevezený do nitrianskej nemocnice,“ povedal Eliáš.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Tradične veľa nových pozitívnych pribudlo v Bratislave – 42. Stúpajú aj počty infikovaných na Orave. V Námestove pribudlo 20 ľudí, v Tvrdošíne 14.

Kde sa nakazili:

Komárno (58)
Bratislava (42)
Námestovo (20)
Liptovský Mikuláš (17)
Trnava (16)
Bardejov (15)
Tvrdošín (14)
Poprad, Senec, Skalica, Stará Ľubovňa (11)
Trenčín (10)
Prešov, Prievidza (9)
Košice, Trebišov (7)
Banská Bystrica, Dunajská Streda, Žilina (6)
Kežmarok, Nitra, Sobrance (5)
Piešťany, Považská Bystrica, Senica, Topoľčany (4)
Dolný Kubín, Lučenec, Nové Mesto nad Váhom (3)
Brezno, Hlohovec, Humenné, Ilava, Levice, Myjava, Partizánske, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Veľký Krtíš (2)
Bytča, Čadca, Detva, Košice a okolie, Levoča, Malacky, Martin, Nové Zámky, Pezinok, Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Vranov nad Topľou a Zvolen (1)

Laboratóriá urobili v stredu 5213 testov, čo je o tisíc menej ako v utorok. Počet pozitívnych prípadov bol však vyšší. Prečo je to dôležité? Výrazne sa tak zvýšil podiel pozitívnych testov z celkového počtu testovaných. Za stredu malo takmer sedem percent zo všetkých testov pozitívny výsledok.

Nejde len o číslo – vysoký podiel pozitívnych totiž môže znamenať, že krajina testuje málo. Podľa medzinárodných organizácií je primerané, aby boli pozitívne tri až štyri percentá. Už sme pritom s testami takmer na hrane. Minister Krajčí v stredu po rokovaní vlády povedal, že naše maximálne kapacity sú 7500 testov denne.

Krčméry: Sme menej disciplinovaní a viac bezstarostní

Vladimír Krčméry bol počas prvej vlny členom permanentného krízového štábu. Je to prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Počas druhej vlny už nie je súčasťou rozhodovacích komisií, odcestoval do zahraničia, kde pomáha v Grécku či Albánsku. „Na jednom z gréckych ostrovov, kde som bol, prišiel prvý prípad koronavírusu až 2. septembra, teda šesť mesiacov po Slovensku,“ hovorí Krčméry.

Minister vnútra ho už minulý týždeň pozval na zasadnutie ústredného krízového štábu. „Hneď po návrate som k dispozícii,“ hovorí.

Krčméry si vysvetľuje nárast nových prípadov najmä takzvaným reťazením epidemiologicky rizikových akcií. Ide napríklad o otvorenie futbalovej ligy, neskorý návrat z dovoleniek, po ktorom išli ľudia rovno do práce či školy. Nahromadili sa aj svadby a oslavy, ktoré ľudia odkladali v prvej vlne. Okrem toho nastúpili deti do školy, študenti na internáty, otvorili sa semestre na fakultách. Tieto situácie potrebovali dva týždne, aby sa prejavili na náraste infikovaných.

O druhej vlne hovoril už začiatkom júna. „Škoda, že nik neveril, že príde, z 10 epidémií, čo som zažil, deväť malo druhú vlnu,“ vraví. Na Slovensku sme podľa neho výborne zvládli prvú vlnu, tak má aj určitú logiku, že ľudia neverili, že ešte nie je koniec.

„Pri prvej vlne všetci ťahali za jeden povraz, dokonca jedným smerom, čo je pre národy krajín V4 netypické,“ hovorí Krčméry. Teraz sme menej disciplinovaní a viac bezstarostní. „Pomýlila nás, chvalabohu, aj nízka úmrtnosť.“

Vidieť to aj v iných krajinách, najmä V4. Viedlo to tak k 30-násobnému nárastu infikovaných v Maďarsku, 5-násobnému v Česku a 3-násobnému vo väčšine Únie. Nedisciplinovanosť podľa neho doľahla aj na Španielsko a Veľkú Britániu, kde sú celé mestá alebo ich časti v „lockdowne, aký sa nám ani nesníva“.

Krčméry hovorí, že nad druhou vlnou sa nedá zvíťaziť, ale dá sa „uhrať remíza“. Treba si vziať príklad z krajín juhovýchodnej Ázie, v Európe z Grécka či Cypru. V týchto krajinách prijali často nepopulárne, ale zasa krátkotrvajúce opatrenia. Ako príklad Krčméry uvádza lockdown v Melbourne, prísnu rúškovú politiku na Taiwane, rozptýlenie internátov v Singapure alebo krátke, ale tvrdé opatrenia po príchode na Nový Zéland.

„Nemusíme si brať doslovne príklady, ale lepšie je poučiť sa z chýb, ale aj dobrých príkladov zvonku ako zo zlých doma,“ hovorí.
Treba celonárodné opatrenia

A akú pandémiu a počet nových prípadov Slovensko podľa neho zvládne? Podľa Krčméryho to budeme vedieť do mesiaca.

Zatiaľ sme zavádzali len lokálne opatrenia, pri otvorených hraniciach a voľnom pohybe medzi okresmi je podľa neho veľmi ťažké bojovať s akoukoľvek vírusovou a ľahko prenosnou, najmä respiračnou chorobou.

„Zdá sa, že sa bude treba prikloniť späť k návrhom ministerstva zdravotníctva a epidemiológov a zaviesť celoštátne opatrenia, hoci krátkodobé. Treba ich navrhnúť tak, aby nezasiahli kľúčovú ekonomiku,“ vraví.

Je potrebné podľa neho obmedziť masové rizikové akcie, zaviesť online výučbu na vysokých školách, zvážiť rozptýlenie niektorých častí internátov. „Hoci je to bolestné, posunúť začiatok hokejovej ligy a niektorých spoločenských podujatí, aby druhá vlna nesplynula s chrípkou,“ dodáva.
Obavy rastú, aj keď sme menej opatrní

Na Slovensku máme viac pozitívne testovaných prípadov ako v prvej vlne. S nárastom prípadov rastie aj obava z koronavírusu. Ukazuje to prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý mapuje situáciu na Slovensku od marca tohto roku. Prieskum vznikol z iniciatívy MNFORCE, SAV a Seesame.

Kým v máji sa cítilo ohrozených 20 percent opýtaných, v septembri to bolo 27 percent. „Napriek klesajúcej opatrnosti, hrozbu epidémie koronavírusu neberie slovenská verejnosť ani po pol roku na ľahkú váhu,“ tvrdia autori prieskumu.

Podobne ako na začiatku epidémie v marci, aj teraz sa viac ohrozené cítia ženy. Viac sa obávajú aj respondenti, ktorí považujú svoju prácu za ohrozenú, a tí, ktorých domácnosť má problém vyjsť s peniazmi a pociťujú ekonomickú neistotu.

Po prvýkrát sa v septembri objavuje výraznejší rozdiel v miere obáv podľa toho, čo si ľudia myslia o pôvode vírusu. „Zdá sa, že medzi respondentmi odmietajúcimi aktuálny vedecký konsenzus o pôvode vírusu postupne začína prevažovať názor, že vírus predstavuje menšie ohrozenie,“ hovorí Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Napriek väčším obavám sa z prieskumu ukazuje, že ľudia menej dodržiavajú opatrenia. V porovnaní s májom je v septembri výrazne nižší podiel ľudí, ktorí povedali, že obmedzili svoje kontakty s ľuďmi a menej respondentov tiež uviedlo, že nosí rúško alebo respirátor, keď sa pohybujú mimo domácnosti.

Rúško pri pohybe mimo domu vždy nosí 49 percent žien a len 35 percent mužov. Kontakty tiež obmedzujú častejšie starší a respondenti, ktorí sa cítia epidémiou ohrození, ukazuje prieskum.
Spoiler
Marian Kočner24. septembra 2020 17:07
„Neverím,“ reagoval na správu o Kočnerovej väzbe. Teraz otázky o svojom priateľovi nepočuje
Veronika PrušováVeronika Prušová
Marian Kočner odišiel z Najvyššieho súdu s putami na rukách. Foto N – Tomáš Benedikovič
Marian Kočner odišiel z Najvyššieho súdu s putami na rukách. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bol jedným z troch ľudí, ktorým Marian Kočner cez Threemu napísal, že skončí vo väzbe. Podnikateľ Marián Sisák dnes pri otázkach o Kočnerovi mlčí.

„Berú ma do väzby,“ bola stručná správa Mariana Kočnera koncom júna pred dvomi rokmi priamo z Najvyššieho súdu. Cez Threemu písal trom blízkym osobám: milenke Miriam Hatinovej, volavke Alene Zsuzsovej a podnikateľovi Mariánovi Sisákovi, ktorý pôsobil najmä na východe krajiny.

„Neverím,“ odpovedal Sisák. „Bohužiaľ,“ odpísal mu Kočner, ale viac už nestihol. Skončil s putami na rukách. Odvtedy sa nedostal na slobodu.

Neprávoplatne bol odsúdený za falšovanie zmeniek a v procese objednávky vraždy novinára Ján Kuciaka ho špecializovaný súd oslobodil. Dnes na súd do Pezinka prišiel aj Sisák.

Obžalovaný je z pokusu o subvenčný podvod a poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Podvodne chcel totiž získať dotáciu na pôdu vo vranovskom okrese, ktorú podľa prokurátora nevlastnil. Ak by svoj čin dokonal a Pôdohospodárska platobná agentúra by mu peniaze vyplatila, vznikla by jej škoda vyše 81-tisíc eur.

Obžalobu odmietol a tvrdí, že je nevinný.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Zoznámila ich Tománková Miková

Sisák sa doposiaľ pre novinárov k svojim kontaktom s Kočnerom nevyjadroval. Bolo takmer nemožné sa s ním skontaktovať. Otázok na východoslovenského podnikateľa pritom bolo veľa. Najmä pokiaľ išlo o podozrenia z ovplyvňovania sudcov na košických súdoch.

Kočner si s ním písal aj o predsedovi Okresného súdu Košice II Adriánovi Pažúrovi, ale aj o obchodných senátoch na Krajskom súde v Košiciach. Ich komunikácia sa dotkla aj ovplyvňovania členov súdnej rady, ktorí boli z východu krajiny.
Prečítajte si
Kočnerova Threema siaha až do Košíc. Predsedu súdu Pažúra môže obrať o funkciu

O svojich kontaktoch s Kočnerom však musel nakoniec hovoriť Sisák verejne, a to priamo na pojednávaní špecializovaného súdu. Bola to jedna z prvých otázok prokurátora špeciálnej prokuratúry Jána Šantu.

Po prvý raz sa vraj skontaktovali niekedy v januári až marci 2017, keď ho Zuzana Tománková Miková oslovila, že jej známy zháňa politickú stranu. Sisák zase mal jednu na predaj. So spoluzakladateľkou centra Čistý deň sa pozná od 90. rokov.
Ponúkol mu stranu

Sisák na súde vysvetľoval, že so zakladaním politických strán má svoje skúsenosti. V rokoch 1994 až 1998 bol v Národnej rade pri predsedovi združenia robotníkov Jánovi Ľuptákovi. Neskôr sám založil stranu ZRSS. Čo presne skratka znamenala, si na súde spomenul len s ťažkosťami – Združenie robotníkov strany Slovenska.

Hovoril však aj o tom, že pozná ľudí, ktorí sa chcú svojej strany zbaviť. Ide o subjekt Slovensko do toho, o ktorom málokto vie, že vôbec existuje.

Z predaja strany nakoniec nič nebolo. Komunikácia Sisáka a Kočnera sa však evidentne neskončila. Pri jednom stretnutí na jeseň 2017 sa pred ním zmienil, že jeho obchodného konkurenta stráži nitrianska bezpečnostná spoločnosť Bonul. So synom majiteľa Norbertom Bödörom bol Kočner v pravidelnom kontakte.
Norbert Bödör je už vo väzbe. Foto N – Tomáš Benedikovič

Spoločne ťahali za nitky v polícii aj na prokuratúre. Bödör je dnes tiež vo väzbe, a to pre kauzu Dobytkár, ktorá sa týka korupcie práve v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Po tom, ako sa Sisák o Bonule zmienil, SBS-ka prestala jeho konkurenta strážiť. Tým sa však kontakty Kočnera s podnikateľom z Vranova nad Topľou neskončili. Z Threemy vyplýva, že sa pravidelne stretávali na káve. Buď v kaviarni, alebo v hoteli v centre Bratislavy.
Tváril sa, že otázky nepočuje a reportérku nevidí

Denník N sa po pojednávaní na špecializovanom súde Sisáka pýtal, ako blízki si s Kočnerom boli. Prečo sa bavili o košických sudcoch, ale aj o zmenkách, ktoré si mafián uplatňoval voči televízii Markíza.

„Ďakujem veľmi pekne, nebudem sa vyjadrovať,“ bola jediná veta za niekoľko minút, ktorú Sisák povedal. Sú viaceré otázky, na ktoré chýbajú odpovede.

Napríklad nie je jasné, čo znamenalo, keď sa ho Kočner pýtal, či sa „dá s Pažúrom po našom“. Prečo pri Kočnerovej zmienke, že v Košiciach na súdoch sa dá všetko riešiť „cez Imreho“, odpovedal Sisák, že „niečo aj priamo“? Prečo pred voľbou podpredsedníčky Najvyššieho súdu v máji 2018 napísal o dvoch členoch, že „Jano aj Maťo sú ok“?

Sisák o Milošovi Kolekovi z prešovského krajského súdu najskôr napísal, že s ním nemá veľa skúseností, ale vie sa opýtať. Pred tou istou voľbou podpredsedníčky Najvyššieho súdu napísal Kočnerovi:

„Tvári sa, že je v tíme. Len aby neochorel na budúci týždeň. Vitamíny boli predpísané 😀. Na odporúčanie skúseného lekára 😀.“ Kolek sa už v minulosti vyjadril, že ho pred voľbou nikto neovplyvňoval. Tento týždeň sa stal podpredsedom súdnej rady.
Prečítajte si
Kočner s Jankovskou si písali aj o šéfovi združenia sudcov, Sopoliga sa funkcie odmieta vzdať

Kočner sa so Sisákom bavil aj o Františkovi Moznerovi, členovi senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o Kočnerovej väzbe.

„Ako si so Sopoligom?“ pýtal sa Kočner Sisáka tri dni pred rozhodnutím. Odpoveď neprišla. Na druhý deň mu Kočner ešte píše: „Mozner referuje 👍🍀

Sisák je veľmi stručný: „Ok.“ Zo správ vyplýva, že cestuje. Správy od Kočnera ho zachytili „za Budapešťou“. „Tak to asi aj stíhaš všetko.“

Sisák mafiána ubezpečí, že asi áno. Potom si ešte deň pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Kočner overí, či Mozner je Sopoligov zať alebo synovec. „Synovec,“ odpovedá mu.

Juraj Sopoliga bol donedávna dlhoročný košický sudca. Je aj prezidentom Združenia sudcov Slovenska, hoci funkcie sudcu sa vzdal.

Čo mala táto šifrovaná komunikácia znamenať? Sisák všetky otázky odignoroval. Odvracal tvár. Tváril sa, že pýtajúcu sa reportérku nevidí. Mlčiac vyšiel zo súdu až na parkovisko, kde nastúpil do auta svojho obhajcu.
Spoiler
Taliani sa poučili z kolabujúcich nemocníc v prvej vlne

Prípady pribúdajú pomalšie ako v iných krajinách.

24. sep 2020 o 17:44 Lukáš Onderčanin

Testovanie na letisku v Ríme.
Testovanie na letisku v Ríme. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+198

MILÁNO, BRATISLAVA. Posledný februárový týždeň hlásili z Talianska prvých tisíc prípadov nákazy koronavírusom. Pomaly sa zatvárali prvé školy aj niektoré obce. O mesiac neskôr, 27. marca, už za deň lekári odhalili takmer šesťtisíc infikovaných a v ten deň ochoreniu podľahlo rekordných 969 ľudí.

Na severe Talianska boli zatvorené obchody aj reštaurácie, nemocnice kolabovali, márnice nestíhali a celoplošne bol vyhlásený zákaz vychádzania. Aj do obchodu mohol ísť len jeden člen rodiny.

Pol roka po tom, čo si Taliansko pretrpelo jednu z najhoršie prebiehajúcich fáz pandémie v Európe, sa krajine darí tlmiť druhú vlnu koronavírusu.

Kým v Španielsku či Francúzsku v posledných dňoch denné prírastky nakazených prekračujú 10-tisíc, v Taliansku napriek vyše stotisíc testom denne pribúda len okolo 1500 prípadov.

Taliani tvrdia, že z prvej fázy sa poučili a sú disciplinovanejší.
Obmedzenia pomohli

Matka Lorenza Pirovana z Mantovy v talianskom Lombardsku dostala koronavírus v marci, keď boli nemocnice v regióne preplnené a denne v krajine pribúdali tisícky nových prípadov. V nemocnici strávila niekoľko týždňov. „Bolo to v najhoršom období. Som si istý, že ak by Covid-19 mala teraz, zrejme by nebolo nutné ísť do nemocnice,“ hovorí Pirovano, novinár žijúci v Miláne.

Nemocnice dnes nie sú plné a aj všeobecní lekári lepšie vedia, ako si s vírusom poradiť.

Taliansko je dnes lepšie pripravené, myslí si Pirovano. „Vieme prípady zisťovať, stopovať a izolovať ľudí s vírusom. Neviem, či sme uvedomelejší tým, že sme ako prví zažili brutalitu pandémie. No ľudia aj obchody či reštaurácie dodržiavajú nariadenia, pretože sú jasne dané,“ hovorí.



Z najviac postihnutej krajiny sme sa stali jednou z najpríkladnejších krajín v zvládaní pandémie.„

Ferdinando Luca Lorini, nemocnica v Bergame

Krajina dnes funguje takmer normálne, aj keď mnohé obmedzenia pretrvávajú. Do viacerých škôl chodia študenti na striedačku, reštaurácie aj obchody sú väčšinou otvorené, no s povinnosťou nosiť rúška a ani voľnejšie pravidlá a plnšie pláže počas leta nepriniesli výrazné zvýšenie počtu nakazených.

„Z najviac postihnutej krajiny sme sa stali jednou z najpríkladnejších krajín v zvládaní pandémie, a to vďaka od začiatku jasným pravidlám a ochote všetkých ich rešpektovať,“ hovorí pre denník Financial Times Ferdinando Luca Lorini, riaditeľ jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocnici v Bergame.

Odborníci pomalší nástup druhej vlny pripisujú najmä efektívnemu obmedzovaniu niektorých regiónov. „Včasný, dôsledný a dlhodobý lockdown fungoval v Taliansku lepšie ako v iných krajinách, ktoré váhali s uzatvorením sa, prípadne sa zatvorili menej alebo otvorili príliš skoro,“ hovorí pre web thelocal.it taliansky odborník na verejné zdravie doktor Nino Cartabellotta.

Obmedzenia podľa neho v Taliansku prispeli k „zníženej úmrtnosti, počtu hospitalizácií a počtu nových prípadov viac ako v iných európskych krajinách“.
Flourish logoA Flourish data visualization

Ak sa vám graf nezobrazuje, kliknite sem.
Milujúci slobodu

Za spomalením nákazy je podľa odborníkov aj cielené a fungujúce testovanie a trasovanie ďalších kontaktov. V krajine každý deň spravia približne stotisíc testov, čo je síce menej ako v Španielsku či vo Veľkej Británii, samotná izolácia aj hľadanie kontaktov sú však lepšie zorganizované. Kým v Taliansku majú pozitívny nález asi 2 percentá testovaných, v Španielsku je to až 13 percent.

Britský premiér Boris Johnson v utorok podľa agentúry AFP povedal, že v Británii oproti Taliansku či Nemecku rapídne pribúdajú nové prípady, pretože „Británia je krajina milujúca slobodu“. Británia od začiatku septembra zaznamenala výrazný nárast nových infikovaných.

Na Johnsona vo štvrtok reagoval aj taliansky prezident Sergio Mattarella. „Aj my Taliani milujeme slobodu, no záleží nám aj na vážnych veciach,“ povedal podľa denníka La Repubblica.

Tým, že v Taliansku v priebehu dvoch mesiacov pribudlo až 30-tisíc obetí vírusu, sú dnes nemocnice aj úrady lepšie pripravené. Výraznejšie opatrenia a obmedzenia dokonca nevyvolávajú ani veľké rozpory v talianskom parlamente.

„Cez víkend sme mali regionálne voľby aj referendum o ústavných zmenách. Z výsledkov sa však zdá, že vplyv pandémie na voľby nemal zásadný vplyv na politiku. Premiérovi stále dôveruje dostatok ľudí a ani politici sa nehádajú o tom, či treba nosiť rúška alebo nie,“ hovorí Pirovano.
Prví a bez modelu

Epidemiológovia teraz upozorňujú na to, že nárast v druhej vlne v Taliansku stále môže ešte len prísť. Aj premiér Giuseppe Conte pripomína Talianom, aby sa mali na pozore a dodržiavali nariadenia. Talianska vláda má navyše počas pandémie väčšie právomoci ako v iných krajinách.
Súvisiaci článok V Taliansku stúpol priemerný vek pacientov s koronavírusom kvôli mladým ľudom Čítajte

Keď sa začal v lete zvyšovať počet pozitívne testovaných, v Ríme uzatvorili diskotéky a zaviedli povinné nosenie rúšok na miestach s vyššou koncentráciou ľudí počas noci, uvádza Financial Times. Keď sa zase objavilo viacero prípadov na Sardínii, priamo v prístave začali úrady testovať turistov odchádzajúcich na pevninu.

Na začiatku pandémie pritom Taliansko mnohí opisovali ako krajinu, ktorá utrpela aj pre prílišnú ľahostajnosť či byrokraciu. „No toto bol výnimočný stav a keďže Taliansko bolo prvou zasiahnutou európskou krajinou, neexistoval model, ktorý mohli použiť,“ hovorí pre magazín Foreign Policy Mark Lowe, britský obchodník, ktorý žije v Taliansku už 25 rokov. „Vláda vtedy zaviedla drakonické opatrenia, no zaviedla ich veľmi dobre,“ dodáva.

Talianski odborníci teraz dúfajú, že pri podobných opatreniach sa podarí situáciu kontrolovať aj neskôr. „Ak budú Taliani pokračovať v tom, ako doteraz usilovne dodržiavali opatrenia, mali by sme byť schopní situáciu zvládať a naučiť sa žiť s vírusom až dokým nepríde vakcína,“ dodáva pre Financial Times virológ z Milánskej univerzity Fabrizio Pregliasco.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/22495785/vystrasi ... ml?ref=trz
Spoiler
Nie je jedno, kedy spíte. Nočný spánok prečisťuje mozog

Denný spánok sa nevyrovná tomu v noci.

24. sep 2020 o 17:09 Michaela Nagyová

Nie je jedno, kedy spíte. Spánku v noci sa ten denný nevyrovná.
Nie je jedno, kedy spíte. Spánku v noci sa ten denný nevyrovná. (Zdroj: unsplash.com/Gregory Pappas)
Písmo:A-|A+25

Spánok je dôležitý nielen pre správne fungovanie mozgu, ale je tiež rozhodujúci pri jeho očisťovaní.
Súvisiaci článok Hoci prespíme až tretinu života, ak sa ukracujeme o spánok, život si nepredĺžime Čítajte

Počas bdenia sa v orgáne hromadí zvyškový odpad, ktorého sa mozog zbavuje práve počas spánku.

Jeho dlhodobé zanedbávanie, zlý spánkový režim, prípadne ďalšie poruchy s ním spojené, môžu vyústiť do závažnejších ochorení.

Aj keď k očisťovaniu mozgu dochádza predovšetkým počas spánku, nový výskum uverejnený v časopise Nature Communications ukazuje, že omnoho viac ako spánok samotný, zaváži biorytmus.
Glymfatický systém

Napriek tomu, že ľudský mozog zaberá len dve percentá hmotnosti tela, na svoju efektívnu prácu spotrebuje zhruba dvadsať percent celkovej telesnej energie.

Používa ju na spoznávanie a vnímanie sveta okolo, komunikáciu či na zapamätávanie. Počas toho sa z mozgu vyplavuje množstvo odpadových látok.

Zväčša ich tvoria zvyškové bielkoviny, ktoré sa v mozgu počas dňa hromadia.

Ak sa ich nahromadí príliš veľa, bránia normálnej mozgovej činnosti. Mozog sa unavuje a značne znižuje svoju výkonnosť.

Vo väčšine orgánov tela sa na odstraňovaní škodlivých zvyškov podieľa lymfatický systém.

V prípade mozgu sa dlho nevedelo, ako sa čistí. Keďže ide o uzavretý systém, ktorý chráni krvno-mozgová bariéra, zdalo sa, že nemá žiaden lymfatický systém.
Glymfatický systém

je proces samočistenia mozgu.

Funguje na princípe mozgovomiechového moku, ktorý obmýva mozgové tkanivo a zbavuje ho škodlivín.

Najaktívnejší je počas nočného spánku a fyzickej aktivity.

Výskumný tím dánskej neurovedkyne Maiken Nedergaardovej z Univerzity v Rochesteri v roku 2012 ako vôbec prvý prišiel na to, že mozog má v skutočnosti vlastný systém, ktorý sa stará o jeho upratovanie.

Čistenie funguje na princípe mozgovomiechového moku, ktorý preplachuje mozgové tkanivo a zbavuje ho škodlivín.

Systém detoxikácie mozgu nazvali vedci glymfatickým - keďže je podobný lymfatickému systému, no riadia ho takzvané gliové bunky.

Následnými výskumami na myšiach sa im podarilo zistiť, že glymfatický systém je najaktívnejší počas spánku.

Práve počas spánku totiž dochádza k zmenšovaniu objemu mozgových buniek, vďaka čomu sa priestor medzi nimi zväčší až o šesťdesiat percent. Vďaka tomu môže mozgovomiechový mok lepšie prenikať pomedzi mozgové bunky, a tým odplaviť viac toxických zvyškov.
Mikroskopická snímka prietoku mozgovomiechového moku. Vľavo spiaci mozog, vpravo bdelý mozog.
Mikroskopická snímka prietoku mozgovomiechového moku. Vľavo spiaci mozog, vpravo bdelý mozog. (zdroj: Istockphoto/Kali Nine LLC)
Zábava alebo upratovanie

Mozog si neupratuje počas dňa, ale iba v spánku zrejme preto, že mu chýba energia.

"Mozog má k dispozícii len obmedzenú energiu, a zdá sa, že si musí vybrať medzi dvoma rôznymi funkčnými stavmi – bdenie, keď je pri vedomí alebo spánok, keď oddychuje a čistí sa. Dá sa to prirovnať k domácej oslave: buď hostí zabávame alebo upratujeme dom. Nemôžeme robiť oboje naraz," vysvetľuje v tlačovej správe Univerzity v Rochesteri Nedergaardová.

V roku 2018 jej tím prišiel na to, že nielen spánok, ale aj fyzická aktivita pozitívne ovplyvňuje fungovanie glymfatického systému. Aj to je dôvodom, prečo sa po cvičení cítime oddýchnutejší a bystrejší.

Pravidelné cvičenie okrem toho zlepšuje pamäť i náladu, zmierňuje úzkosti.

Prečistenie mozgu vo zvýšenej miere (o 40 percent) zaznamenali vedci aj po tom, čo myšiam denne dávali menšie dávky alkoholu.

V prípade 70-kilovej osoby je to o trochu menej ako 1,5 deci vína s 12 percentami alkoholu alebo jedno malé pivo s 5 percentami za deň.

Alkohol v takomto množstve dokáže tlmiť zápalové procesy v mozgu. Naopak dlhodobé požívanie veľkých dávok alkoholu je ich spúšťačom.

Pod poškodenie glymfatického systému sa môže podpísať napríklad aj mozgová porážka, úraz hlavy, prípadne dlhodobá psychická trauma.
Kľúčový je spánok. Ale v noci

Najnovšie Nedergaardovej zistenia odhaľujú, že správne čistenie mozgu neriadi spánok, ale biologické hodiny tela.

Biologické hodiny alebo takzvaný cirkadiánny rytmus, je veľmi dôležitý pre chod organizmu. Ovplyvňuje ho vonkajšie prostredie, konkrétne striedanie dňa a noci, s časom odpočinku a bdelosti. Má približne 24 hodín.
Cirkadiánny rytmus

je biologický rytmus / biorytmus s približne 24-hodinovou periódou (u ľudí).

Súvisí so striedaním dňa a noci, s časom bdelosti a odpočinku.

Nachádza sa v spodnej časti medzimozgu (v hypotalame) a súvisí s hormónom spánku, melatonínom.

Ovplyvňuje spánok, telesnú teplotu, vylučovanie hormónov, krvný tlak i metabolizmus.

Ak je narušený, môže dôjsť k vzniku viacerých ochorení.

"Objavy ukazujú, že funkcia glymfatického systému nie je založená iba na spánku alebo bdelosti, ale na denných rytmoch, ktoré diktujú naše biologické hodiny,“ hovorí Nedergaardová.

Testovanie znova prebiehalo na myšiach, ktoré majú biorytmus obrátený. Najaktívnejšie sú teda v noci a spia počas dňa.

Podobne ako u človeka, aj u myší sa očisťoval mozog rýchlejšie počas spánku.

Vedci potom myši uviedli do umelého spánku na celý deň a noc. Ich mozog sa však naďalej čistil iba počas dennej časti spánku.

Glymfatický systém si jednoducho zachoval svoj cyklus. Na biorytmus hlodavcov nemalo vplyv ani to, keď boli po dobu 10 dní nepretržite vystavené svetlu.

Ak teda glymfatický systém riadia cirkadiánne rytmy, u ľudí nemusí dochádzať k účinnej očiste mozgu počas denného spánku.

Týka sa to najmä ľudí, ktorí zvyknú prebdené noci dobiehať počas dňa, prípadne osôb, ktoré dlhodobo pracujú v nočných smenách.

Práve tieto skupiny ľudí môžu byť náchylnejšie k prepuknutiu neurologických porúch.

„Klinický výskum ukazuje, že osoby, ktoré sa spoliehajú na spánok počas dňa, sú vystavené oveľa väčšiemu riziku Alzheimerovej choroby a demencie,“ hovorí jedna z autoriek štúdie Lauren Hablitzová.
Koľko spánku potrebujeme

Novorodenci (0-3 mesiace ): 14-17 hodín

Dojčatá (4-11 mesiacov): 12-15 hodín

Batoľatá (1-2 roky): 11-14 hodín

Predškoláci (3-5): 10-13 hodín

Deti v školskom veku (6-13): 9-11 hodín

Teenageri (14-17): 8-10 hodín

Mladší dospelí (18-25): 7-9 hodín

Dospelí (26-64): 7-9 hodín

Starší dospelí (65+): 7-8 hodín

Zdroj: Harvard University, Medical News Today

DOI: 10.1038/s41467-020-18115-2

DOI: 10.1038/s41598-018-20424-y

DOI: 10.1007/s11064-015-1581-6

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22494304/nie-je ... ml?ref=tit
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 760
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Vyžíval sa, keď firmy mali problémy. Impérium Krúpu môže padnúť

Reakcia Arcy
Profil Krúpu
Iniciatíva J&T banky
Krúpove problémy
Arca a jej zmenky
Biznis Arcy sa rúca
Rozhovor s Veličom

Má reputačné aj finančné problémy.

8. sep 2020 o 23:10 Tomáš Vašuta Odoberať autora na email

Finančník Pavol Krúpa. (Zdroj: Krupa Global Investments )
Písmo:A-|A+4234

V apríli 2016 na Vysokej škole ekonomickej v Prahe prednášal finančník a spoluzakladateľ skupiny Arca Capital Pavol Krúpa. Jednou z jeho hlavných tém bolo aj to, ako zarobiť na firmách, ktoré majú problémy. Ak študenti dobre počúvali, mohli by si práve na ňom jeho teóriu teraz vyskúšať.
Súvisiaci článok Finančník Krúpa príde o miliónové pozemky. Banke došla trpezlivosť Čítajte

Pavol Krúpa rieši vážne finančné i reputačné problémy. Hrozí mu pozastavenie projektov aj rozpredaj majetku. Natíska sa fráza: karma je zdarma.

Problémy boli s Krúpom spojené odjakživa. Založil na nich celú svoju biznisovú kariéru. Vybudoval si povesť „nájazdníka“, ktorý vyhľadáva firmy v ťažkostiach, aby z nich vyťažil. Teraz sa karta obrátila a z lovca môže byť korisť.
Mediálny tlak ako prostriedok

Pred piatimi rokmi prišiel Krúpa na vysokú školu ako mediálna hviezda. České médiá vtedy vo veľkom informovali o súboji miliardárov. Slovenský podnikateľ sa postavil do cesty majiteľovi čiernouhoľných baní OKD Zdeňkovi Bakalovi.

Bane sa dostali do problémov a v médiách sa nerozoberali len tisíce ohrozených miest, ale aj bytový fond spoločnosti. Firma vlastnila približne 44-tisíc bytov, v ktorých žilo stotisíc nájomníkov. Podľa privatizačnej zmluvy ich mala nájomcom ponúknuť za netrhové ceny, čo sa nestalo. Do toho prišla zmena majiteľa firmy.

Krúpa zacítil príležitosť. „Keď sme si celý príbeh zanalyzovali, absolútne ma rozčúlilo, k akému veľkému tunelu došlo. PR Zdeňka Bakalu sa snažilo zviesť krach OKD na pokles ceny uhlia. Ale OKD neskrachovalo pre ceny uhlia, ale preto, že bolo na kosť vytunelované, čo sme našou aktivitou ukázali,“ povedal Krúpa v rozhovore pre Lidové noviny.

Tvrdil tiež, že chce vrátiť do Česka peniaze, ktoré OKD odviedlo do zahraničia, ako aj vrátiť byty nájomníkom. S tým, že na prevzatí celého koncernu a jeho následnom rozpredaji by vedel zarobiť.
Finančník Pavol Krúpa.
Finančník Pavol Krúpa. (zdroj: Krupa Global Investments )

Kampaň, ktorú spustil, nemala obdobu. Krúpa si vraj zaplatil firmu špecializujúcu sa na organizovanie protestov, aby demonštrovala pred Bakalovým domov v Amerike.

Aspoň tak to tvrdil Bakala. Pred dvoma rokmi podal na amerických súdoch žalobu, ktorá Krúpu obviňovala zo „štvavého obťažovania, očierňovania a zasahovania do jeho podnikateľskej činnosti“.

Krúpa podľa nej stál nielen za demonštráciami s komparzistami, ale aj za nevyžiadanými telefonátmi a e-mailmi, ktoré smerovali k obchodným aj osobným partnerom Bakalu. Český podnikateľ tiež Krúpu obvinil, že sa ho snažil vydierať. Podľa neho žiadal 500 miliónov českých korún (približne 19,5 milióna eur) za ukončenie kampane.
Ocenený prezidentom

Krúpa si na kauze spravil meno a okrem iného dostal v roku 2018 od českého prezidenta Miloša Zemana medailu za zásluhy. Kým však v Česku začal byť mediálne známejší od roku 2016, na Slovensku to bolo oveľa skôr.

Jeho cesta medzi známych finančníkov viedla, podobne ako v prípade iných podnikateľov, cez Rakúsko. Využil pád režimu. „Môj prvý obchod bol taký, že som v Rakúsku nakúpil zimné bundy po sezóne za niekoľko stoviek a pred ďalšou zimou som ich predával za dva a pol tisíca,“ vysvetľoval Krúpa podľa českých Hospodářskych novín na prednáške vysokoškolákom.



Môj prvý obchod bol taký, že som v Rakúsku nakúpil zimné bundy po sezóne za niekoľko stoviek a pred ďalšou zimou som ich predával za dva a pol tisíca.„

Pavol Krúpa

Skutočný biznis však začal robiť až so spolužiakom z vysokej školy Petrom Krištofovičom. „Prvý kapitál sme získavali sprostredkovaním finančných produktov. Provízie z predaja poistiek sme investovali do obchodov s akciami. Boli to malé obchody. Len sme sledovali iných, ako skupovali akcie pri sceľovaní fondov. A snažili sme sa pri tom tiež niečo zarobiť,“ vysvetľoval v roku 2008 pre Trend.

S Krištofovičom založili v roku 1999 spoločnosť All Finance Services, ktorá ponúkala poistky a podielové fondy. O štyri roky neskôr vznikla Arca Capital. „Chcel som viac zhodnotiť svoje peniaze. Banky nás už poznali ako majiteľov veľkej firmy na sprostredkovanie poistiek či podielových fondov. Boli ochotné požičať nám na nové smerovanie private equity. Videli sme, že popri etablovaných finančných skupinách môžeme vyrásť aj my,“ hovoril Krúpa.
Rast skupiny

Arca sa hneď zaradila medzi najrýchlejšie rastúce firmy. Na čele s Krúpom začala vstupovať do firiem z rôznych odvetví. Nebola v tom sama. Krúpa hľadal spojenectvá so známymi postavami zo slovenského biznisu.

Do podnikov vstupovali napríklad s Milanom Fiľom (VČE Transformátory) či Zoroslavom Kollárom (Kúpele Trenčianske Teplice). V Česku zaujala akvizícia 31 percent akcií spoločnosti Moravia Energo. Arca ich v roku 2007 kúpila od bývalého českého premiéra Stanislava Grossa.

Kríza v roku 2008 rozbeh skupiny pribrzdila, no neskôr sa Arca opäť rozbehla. Kým v roku 2012 jej aktíva dosahovali 200 miliónov eur, v roku 2015 to bolo už 500 miliónov a o rok pokorili hranicu miliardy eur.
Súvisiaci článok Arca Capital má problém vyplatiť staré zmenky. Aj tak ponúka nové Čítajte

„Ako sa ukazuje na číslach, majitelia a vedenie skupiny vedia veľmi dobre, čo robia. Rozdielovým faktorom medzi úspechom a neúspechom je schopnosť nájsť príležitosť a naplno ju využiť. Že sa to Arce darí, ukazujú najmä konkrétne štatistiky,“ písala skupina v PR článku v roku 2017.

Kým Arca expandovala, Krúpa sa vyhrieval na mediálnom výslní. „Nikoho nepresviedčam, že som miliardárom. Ani nechcem, aby sa to o mne písalo. Na druhej strane, majetok mám za nejakých 480 miliónov eur a tento rok chceme vzrásť o nejakých 100 miliónov,“ uviedol v roku 2015 v rozhovore pre MF Dnes. V tom čase sa tiež pochválil, že na nákupe akcií O2 zarobili stovky miliónov českých korún.
Povesť nájazdníka

Príkladom nájazdu na firmu v problémoch je nákup akcií spoločnosti Stock Spirits Group v roku 2016. Krúpa ho verejne ohlásil po tom, čo firma oznámila zníženie výhľadu zisku a jej akcie stratili tretinu hodnoty.
Pavol Krúpa na snímke s českým prezidentom Milošom Zemanom. Fotografiu zverejnil na sociálnej sieti s textom: „Vím, koho volit.“
Pavol Krúpa na snímke s českým prezidentom Milošom Zemanom. Fotografiu zverejnil na sociálnej sieti s textom: „Vím, koho volit.“ (zdroj: FB Pavol Krúpa)

„Začali sme pátrať po tom, čo sa s firmou stalo. A na základe našich informácií to môže mať dve súvislosti. Buď je manažment nekompetentný a musí byť vymenený, alebo išlo v minulosti o účelové skreslenie výkonnosti firmy a to sa pokúsime prešetriť,“ uviedol Krúpa začiatkom roka 2016 pre české Hospodářské noviny.

Takéto firmy boli pre finančníka neodolateľným lákadlom.

Českým študentom rozprával o tom, akým spôsobom zisťuje finančné zdravie podnikov.

„Raz som napríklad dal kolegov zavolať do firmy s oznámením: Máme u vás nesplatenú pohľadávku. Odpoveď bola: Vážne? Ďalšia? Tak sme hneď vedeli, ako na tom sú,“ hovoril na prednáške študentom.

Krúpa hľadal príležitosti a aj ich nachádzal. Keď sa malým akcionárom Severomoravskej energetiky, ktorá patrila pod koncern ČEZ, nepáčila výška výkupu akcie, Arca na čele s Krúpom ich nároky odkúpila – a potom sa s vedením ČEZ dohodla.

Dobre na tom zarobila. „My sme vykúpili podiel za 133,5 milióna korún. Arca potom dostala od ČEZ 349 miliónov a rozdiel zostal na Arca Capital Global Equity, čo je náš investičný fond,“ vypočítaval Krúpa pre český Týden.
Odchod zo skupiny

Kým z marketingového hľadiska boli kroky Krúpu pre firmu prínosné, z pohľadu dôveryhodnosti už menej. Arca Capital na to doplatila pri pokuse prevziať 9,9-percentný podiel v rakúskej Wiener Privatbank. Keď tamojšie úrady odobrovali akvizíciu, obrátili sa na Českú národnú banku (ČNB). A tá mala na Krúpu svoj názor.

V roku 2018 ČNB neschválila zámer riadiť investičný fond Arca Capital CEE. V rozhodnutí označila Krúpu za nedôveryhodnú osobu s tým, že dôveryhodnosť môže nadobudnúť najmenej po uplynutí desiatich rokoch. V odôvodnení uviedla, že Krúpa mal viaceré prehrešky voči predpisom upravujúcim činnosť investičných spoločností.

Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý Krúpa Arcu opustil. „Rozhodol som sa, že svoje aktivity vyčlením mimo štruktúry Arca Capital. Je to logický krok vo vzťahu k tomu, kam sa Arca po novom vydáva. Znamená to, že fakticky odchádzam aj z akcionárskej štruktúry firmy,“ uviedol v roku 2018 pre český Forbes.

Vedenie skupiny Arca prevzal Rastislav Velič. Krúpa sprvu nechcel komentovať, či odchádza úplne, alebo si nechá aspoň symbolický majetkový podiel. V januári minulého roka však v rozhovore pre magazín Startitup priznal, že v Arce menšinový podiel má.
Súvisiaci článok Šéf Arca Capital: V Bratislave chceme postaviť mrakodrap Čítajte

O pár mesiacov neskôr, v októbrovom rozhovore pre INDEX Velič uviedol, že Krúpa v Arce nemá žiadne akcie.

So samotnou značkou pritom Krúpa zostal spojený. Je predsedom dozornej rady investičného fondu Arca Capital CEE, ktorý však podľa neho nemá s Arcou nič spoločné.

Krúpa zároveň založil spoločnosť Krupa Global Investments. V nej naplno rozbehol oportunistický prístup k investovaniu, keď vyhľadáva príležitosti, kde sa dá. V médiách sa stihol pochváliť napríklad investíciou do akcií futbalového klubu Manchester United či snahou naliať peniaze do českého lítia.

Najviditeľnejší bol jeho atak na investora Warrena Buffetta. Krúpa kúpil za 100 miliónov dolárov akcie spoločnosti Kraft Heinz. Akcie výrobcu kečupov padli a Krúpa žiadal hlavného akcionára Buffetta, aby firmu ovládol a pomohol ju reštartovať.

Aby ho presvedčil, použil aj demonštrácie pred sídlom Buffettovej spoločnosti. Útočil tak proti svojmu vzoru. Krúpa sa v minulosti netajil tým, že jeho vzormi sú práve Warren Buffett či ďalší známy investor Carl Icahn. Aj ich štýl napodobňoval.
Rozpredaj majetku

Zo súčasného pohľadu je zaujímavé Krúpove vyjadrenie v rozhovore pre Startitup zo začiatku minulého roka, keď predpovedal, ktoré firmy môžu prežiť prípadný príchod krízy.

„Základom dobrej pripravenosti na krízu je držať dostatok hotovosti a mať dostatočne diverzifikované portfólio. Odporúčam orientovať sa na trhy a na spoločnosti s menšou volatilitou,“ uviedol.

Práve na nedostatok hotovosti momentálne dopláca finančná skupina Arca Capital. Koncom júna požiadala na súde o dočasnú ochranu pred veriteľmi a čoraz častejšie sa skloňujú úvahy o jej budúcnosti. Pridal sa k nim aj Krúpa.

Pre INDEX hovorí o „znepokojujúcich zisteniach vzťahujúcich sa k zmenkovému programu“ skupiny. Krúpa už podľa jeho slov nie je akcionárom skupiny, s Arcou je však spojený ako ručiteľ.

„Závažné skutočnosti, o ktorých sa pán Krúpa dozvedel v uplynulých mesiacoch, mu spôsobili a pôsobia majetkovú a nemajetkovú ujmu, napríklad práve vo vzťahu k financujúcim bankám,“ uviedla pre INDEX hovorkyňa Krupa Global Investments Barbora Hanáková.

Pre problémy Krúpa príde o lukratívne pozemky pri Horskom parku v Bratislave. Ich vyvolávacia cena je určená na 13,5 milióna eur. A objavujú sa úvahy o tom, že Krúpa sa bude musieť z veľkého biznisu stiahnuť. České Hospodářské noviny informovali, že finančníkovi hrozí rozpredaj majetku aj utlmenie aktivít.

Krúpa a Arca fungovali podobne. Cez dlhopisy či zmenky sľubovali investorom ročný výnos presahujúci aj 10 percent.

Nafukovali bublinu, keďže s rastom aktív rástli aj dlhy. Navyše, firmy skupiny nedokázali generovať dostatočný zisk. Arca dnes bojuje o prežitie, Krúpa o imidž síce problémového, ale doteraz vcelku úspešného finančníka.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22480748/zaklada ... ml?ref=tit
Spoiler
Orgazmus počas tehotenstva: Kedy je a kedy nie je bezpečný?

Problémom sú infekcie a falošné kontrakcie.

24. sep 2020 o 6:00 Soňa Jánošová

(Zdroj: unsplash.com)
Písmo:A-|A+15

O tehotenstve sa vo všeobecnosti hovorí ako o najkrajšom období v živote ženy. Zároveň je však plné nejasných informácií a mýtov. Jedným z nich je, že orgazmus počas tehotenstva neprospieva, a môže vyvolať predčasný pôrod.

Sú situácie, kedy sa tehotným ženám neodporúča a môžu vaginálne sťahy pri vyvrcholení spustiť pôrod?
Pri zdravom tehotenstve orgazmus prospieva
Súvisiaci článok Nič som si nevšimla, až kým som neporodila. Môžu byť ženy tehotné a nevedieť to? Čítajte

V prípade zdravých žien, ktoré prežívajú bezproblémové tehotenstvo, je sexuálne vyvrcholenie úplne bezpečné.

Potvrdila to napríklad štúdia publikovaná v časopise Archives of Gynecology and Obstetrics v roku 2014. Tá sledovala dve skupiny žien vo vysokom štádiu tehotenstva. Jedna skupina mala uspokojivý sex dvakrát do týždňa, druhá skupina sexuálne abstinovala.

Pokiaľ išlo o nástup pôrodu, vedci v oboch skupinách nezistili štatisticky významný rozdiel. To isté vyplýva z výsledkov metaanalýzy, ktorú vlani publikoval časopis Journal of Sexual Medicine.

Ukazuje sa skôr, že orgazmus samotný môže byť počas tehotenstva prospešný.

Britský zdravotnícky web Medical News Today ako benefity tehotenských orgazmov uvádza zníženie stresu, lepší spánok, zmiernenie nepohodlia a bolestí súvisiacich s tehotenstvom aj väčšie uvoľňovanie endorfínov, ktoré následne zlepšujú celkovú náladu.
Najpríjemnejší je druhý trimester
Súvisiaci článok U tehotných žien sa príznaky Covidu-19 prejavujú menej často Čítajte

Zaujímavosťou je, že mnohé ženy môžu počas tehotenstva vyvrcholenie dosahovať rýchlejšie a ľahšie, než mimo tohto obdobia.

Deje sa tak v dôsledku vyšších hladín hormónov estrogén a oxytocín. Zdravotnícky magazín Healthline zároveň uvádza, že počas tehotenstva je pošva viac prekrvená, čím sa pravdepodobnosť jednoduchšieho dosiahnutia orgazmu ešte zvyšuje.

Situácia sa pochopiteľne líši podľa obdobia. Za najstabilnejšie a najpríjemnejšie obdobie počas tehotenstva sa vo všeobecnosti pokladá druhý trimester. V tomto období zvyčajne ustúpia ťažkosti, ktoré môžu trápiť ženy v prvých týždňoch gravidity, ako napríklad nevoľnosti či únava a s nimi súvisiaci pokles libida.

Počas druhého trimestra navyše ženy ešte netrápi veľké tehotenské brucho a oslabené panvové dno.

Telesné rozmery v závere tehotenstva môžu ženám komplikovať niektoré preferované sexuálne polohy a nedostatočne pevné svaly panvy zas oslabujú sťahy vagíny a teda oslabujú preciťovanie orgazmu.
Kedy môže byť orgazmus problém?

Hoci je tehotenský orgazmus vo všeobecnosti bezpečný a príjemný, existujú situácie, ktorým by ste mali predchádzať.
Súvisiaci článok Epidurál možno nebude potrebný. Vedci odporúčajú pri pôrodoch nový liek Čítajte

Lekár žene sexuálnu aktivitu, a teda aj orgazmus dosiahnutý počas masturbácie, pravdepodobne neodporučí, ak má skrátený či otvorený krčok maternice.

To isté platí v raritných prípadoch známych ako placenta previa, teda placenty zosunutej do bezprostrednej blízkosti krčka.

Sexu by sa ženy mali vyhnúť aj vtedy, keď im odtiekla plodová voda, ktorá je dôležitou ochranou plodu pred infekciou.

Práve možná infekcia je najreálnejším rizikom, ktoré tehotným ženám počas sexu alebo masturbácie hrozí, a ktorému by mali predchádzať, pretože predstavuje tehotenskú komplikáciu. Počas tehotenstva by preto ženy mali úzkostlivo dbať na čistotu svojich a partnerových rúk, erotických hračiek a nezanedbávať ani používanie kondómov.

Orgazmus môže spôsobovať aj jav nazývaný falošné či Braxton-Hicksové kontrakcie. Sú to nepravidelné kontrakcie a u tehotných žien sa zvyčajne objavujú v polovici tehotenstva. Ide o bežný jav, ktorý v úľavovej polohe či po predýchaní samovoľne prejde, a nie je predzvesťou predčasného pôrodu.

Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/22494775/orgazmus ... pecny.html
Spoiler
Z náplní do Iqos ubudne tabak. S daňami to nesúvisí, tvrdí Philip Morris

Výrobcovi sa to oplatí.

24. sep 2020 o 18:20 Martina Raábová

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)
Písmo:A-|A+137

BRATISLAVA. Náplne Heets do zariadenia Iqos sa od októbra zmenia. Dvadsať kusov v jednom balíčku bude obsahovať menej gramov tabaku ako v súčasnosti.

O zmene informoval tabakový gigant Philip Morris zatiaľ iba svojich obchodných partnerov, no k zmenách dochádza práve v čase, keď má vláda a parlament rokovať o novom vyššom zdaňovaní cigariet aj bezdymových tabakových výrobkov.
Súvisiaci článok U Hegera opäť menia daň na cigarety, pri Iqose sú zhovievaví Čítajte

Tabakové náplne Heets sú na slovenskom trhu od roku 2017 jediným bezdymovým tabakovým výrobkom a odkedy sa tento pojem dostal aj do legislatívy, spotrebná daň sa na ne uplatňuje inak ako na klasické cigarety.

Kým v prípade bežných cigariet sa prepočítava daň na kusy cigariet v balení (plus percentuálna zložka 23 percent z ceny balíčka, pretože zdaňovanie je dvojzložkové), pri bezdymových tabakových výrobkoch sa počíta na hmotnosť tabaku.
Veľký rozdiel

V praxi to znamená, že daňové zaťaženie je v prípade cigariet výrazne vyššie ako pri bezdymovom tabaku.

Pre ilustráciu, z balíčka 20 cigariet za 3,80 eura zaplatí výrobca na spotrebných daniach 2,16 eura, z rovnakého balíčka bezdymových náplní v súčasnosti iba 0,47 eura. Výrobcovi tak v konečnom dôsledku ostáva z náplní viac ako z klasických cigariet.

Rozdiel v zdaňovaní oboch produktov si všimli ešte skôr aj vládni analytici a vypočítali, že štát môže ročne prísť o desiatky miliónov eur len vďaka tomu, že fajčiari postupne začnú prechádzať na bezdymové tabakové varianty.

Novelou zákona, ktorú v auguste navrhlo a neskôr po pripomienkach prerobilo ministerstvo financií, by sa rozdiel v zdaňovaní cigariet aj náplní znížil.

Od februára budúceho roka by tak mali skokovo vzrásť dane na cigarety, a to z pôvodných 64,10 na 74,60 eura na tisíc kusov, ale aj na náplne Heets, konkrétne zo súčasnej sadzby 76,70 na 132,20 eura na kilogram tabaku.



Úprava množstva tabaku v jednotlivých náplňach nesúvisí s plánovaným zvyšovaním dane na bezdymové tabakové výrobky.„

Philip Morris

Na podnet zákazníkov

Balíček náplní od Philip Morris dnes obsahuje 6,1 gramu tabaku. Od októbra sa má gramáž znížiť, pričom sa bude pohybovať v rozmedzí od 5,3 do 5,5 gramu, a to podľa príchute.

Menej gramov tabaku budú obsahovať príchute Bronze, Sienna, Amber a Yellow, každý balíček bude obsahovať 5,3 gramu tabaku. V prípade príchutí Blue, Turquoise a Willow (mentolové príchute) budú balenia obsahovať 5,5 a 5,4 gramu tabaku.

“Úprava množstva tabaku v jednotlivých náplniach nesúvisí s plánovaným zvyšovaním dane na bezdymové tabakové výrobky,” vraví manažérka komunikácie Philip Morris Beáta Kujanová. Vysvetľuje, že ide čisto o technologické vylepšenia tabakových náplní Heets, a to na základe podnetov od zákazníkov.

“To má za následok úpravu množstva tabaku v náplniach a vylepšenú technológiu mentolizácie pre konzistentnú chuť pri mentolových variantoch tabakových náplní,” dodáva Kujanová.

Po novom by sa mali dať podľa nej náplne “komfortnejšie vkladať do nahrievača”, pričom sa má zabezpečiť rovnomernejšia tvorba aerosólu a tiež intenzita chuti počas používania.

Philip Morris odmieta, že by zníženie množstva gramov tabaku v balení ovplyvnilo veľkosť náplní či ich chuť. “Nedochádza k žiadnej zmene tabakovej zmesi, množstva nikotínu, kvality tabaku a zníženie nemá vplyv ani na chuť náplne, rovnako sa nemení, ani celková veľkosť náplní,” hovorí Kujanová.
Pre výrobcu ešte výhodnejšie
Súvisiaci článok Daň z Iqosu sa zdvojnásobí, oproti cigaretám ostane výrobcovi viac Čítajte

Cena sa zmenou gramáže tabaku nezmení. Pohybuje sa od 3,50 do 3,80 eura za balíček, v závislosti od predajcu, cena nie je pevne stanovená na kolku, ako je to v prípade cigariet.

Nové balenia náplní začne Philip Morris na Slovensko distribuovať od októbra, k zmene balení dôjde vo všetkých krajinách, kde sa zariadenie a náplne predávajú.

Hoci sa cena náplní nezmení, pre výrobcu sa stane balíček Heets ešte výhodnejším ako doteraz. Kým dnes pri cene 3,80 eura za škatuľku ostane výrobcovi zjednodušene povedané tržba 2,70 eura (čo je 75 percent z ceny balíčka), od októbra to bude o šesť centov viac (takmer 77 percent z ceny balíčka).

Znižovanie gramáže tabaku v baleniach bude výhodné pre Philip Morris aj od februára, odkedy je naplánované zvyšovanie sadzieb spotrebných daní.

Ak by gramáž tabaku v balení nemenil, z balíčka pri rovnakej cene 3,80 eura by mu ostalo 2,36 eura (zhruba 66 percent). Po znížení množstva tabaku mu z jednej škatuľky ostane 2,47 eura, čo je približne 69 percent z predajnej ceny za dvadsať náplní.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22495759/z-napln ... orris.html
Napísať odpoveď