Kolektívna imunita
Výraz kolektívna imunita sa používa v kontexte očkovania a znamená, že proti osýpkam, ružienke alebo príušniciam očkujeme takú veľkú časť populácie, aby sa zabránilo prenosu infekčných ochorení a ochránili sme tak zraniteľných, ktorí sa očkovať nemôžu – napríklad z dôvodu veku alebo ochorení.
Mimo kontextu očkovania sa tento termín začal používať v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Hovorí o tom, že isté percento populácie (50 až 80 percent) necháme prirodzene nakaziť novým koronavírusom, aby sa ľuďom vytvorili protilátky a T-bunky. Tie im poskytnú dlhotrvajúcu ochranu proti Sars-CoV-2, takže vírus nebudú prenášať na iných.
Obhajcovia tento stratégie hovorili, aby sa mladí a zdraví – u ktorých existuje najmenšie riziko zdravotných komplikácií – premorili s tým, že ochranu by sme cielene zamerali na rizikové skupiny, ako sú seniori či chorí.
Prípad z brazílskeho Manausu však ukazuje, že spoľahnutie sa na kolektívnu imunitu nemusí byť vhodné riešenie. A tvrdí to aj dvojica autorov štúdie, ktorá
vyšla minulý týždeň v kvalitnom časopise PNAS.
Premorenie vyšlo horšie ako preventívne opatrenia
Vedci si v tomto článku položili otázku, akú ideálnu stratégiu by krajiny mohli prijať, aby zabránili kolapsu zdravotníctva.
Duo autorov pracovalo s dvoma možnými prístupmi: (1) preventívne opatrenia, aké poznáme aj zo Slovenska, ktoré sú určené na potlačenie šírenia vírusu, čo vyžaduje zatváranie obchodov či škôl, aby sa ľudia nestretávali a nákaza sa nešírila; (2) spoliehanie sa na kolektívnu imunitu, ktorá nepredpokladá zastavenie šírenia nákazy, pretože jej cieľom je premoriť čo najviac mladých a zdravých s tým, že ochranu vyžadujú len rizikové skupiny.
Vedci modelovali šírenie nákazy v Spojenom kráľovstve. Simulácie ukázali, že ak by v krajine neprijali žiadne preventívne opatrenia na zastavenie šírenia nákazy (druhý prístup), ochoreniu COVID-19 by za 250 dní epidémie podľahlo 410-tisíc ľudí. Z nich by 350-tisíc bolo vo veku nad 60 rokov.
Prijatie preventívnych opatrení určených na zastavenie šírenia nákazy (prvý prístup) by viedlo k 105-tisíc úmrtiam, z toho 62-tisíc vo veku nad 60 rokov.
Hrozba preťaženia nemocníc
Stratégia premorenia by viedla k tomu, že by sa „kapacita nemocníc musela výrazne navýšiť, aby sa zabránilo preťaženosti zdravotníckeho systému“, píše sa v správe univerzity v Georgii o zisteniach štúdie.
„Koncept kolektívnej imunity môže lákať, pretože naznačuje koniec hrozby COVID-19,“ uviedol v správe univerzity Toby Brett, hlavný autor štúdie z PNAS. „Keďže sa tento prístup vyhýba úplnej eliminácii ochorenia, vyžaduje neustále úpravy lockdownu, ktoré majú zaručiť, aby sa dostatočný počet ľudí – no nie príliš veľký – v istý čas nakazil,“ povedal Brett a dodal: „Pre tieto nástrahy sa stratégia kolektívnej imunity podobá na chôdzu po takmer neviditeľnom lane.“
Na základe týchto námietok považujú autori kolektívnu imunitu za „nepraktické riešenie“.
Autori v štúdii pracovali s predpokladom dlhotrvajúcej imunity. Ak trvá imunita iba niekoľko mesiacov a existuje riziko opakovanej infekcie, dosiahnutie kolektívnej imunity premorením považujú vedci za „veľmi nepravdepodobné“.
Švédsko
O premorení populácie novým koronavírusom ako o úspešnej stratégii sa hovorí najmä v súvislosti so Švédskom.
V tejto škandinávskej krajine však zaviedli mnohé preventívne opatrenia – zatvorili gymnáziá a vysoké školy, nariadili zákaz zhromaždení nad 50 osôb a zakázali aj návštevy v domovoch dôchodcov.
Švédom na jar odporúčali, aby pracovali z domu, dodržiavali opatrenia o hygiene rúk a rozstupoch a necestovali. Napríklad v Štokholme došlo k poklesu cestovania v porovnaní s bežným obdobím až o 40 percent.
Napriek tomu nemali také prísne opatrenia ako v iných európskych krajinách vrátane Slovenska. V 10-miliónovej krajine však majú viac ako 93-tisíc potvrdených prípadov a skoro 6-tisíc úmrtí na COVID-19.
Stratégia neúčinkovala ani na iné ochorenia
Odborníci na verejné zdravie, Devi Sridharová z univerzity v Edinburghu a Howard Forman z Yalovej univerzity, sa nezávisle od seba zhodujú, že prirodzeným premorovaním ľudia ešte nikdy nezískali skupinovú imunitu na žiadne ochorenie vrátane malárie, tuberkulózy, HIV, cholery či osýpok.
Podľa Sridharovej sa doteraz vždy používali iba také opatrenia, ktorých cieľom bola eliminácia nákazy alebo kontrola jej šírenia do obdobia, kým bude k dispozícii vakcína.
Forman upozorňuje, že stratégia prirodzeného premorenia je spojená s rizikom vysokého počtu obetí, navyše sa nevie, aké sú dlhodobé účinky COVID-19 na organizmus. „Hovorím to s veľkou mierou opatrnosti, ale netuším, či povedzme o 10 rokov od prekonania infekcie nebudete mať zvýšené riziko lymfómy (nádorové ochorenie lymfatického systému – pozn. red.),“ vraví Forman pre Atlantic a dodáva: „Vieme, že hepatitída C spôsobuje rakovinu pečene. Vieme, že ľudský papilomavírus spôsobuje rakovinu krčka maternice. Vieme, že HIV vedie k niektorým druhom rakoviny.“ Podľa neho žiadne také dôkazy o spojení COVID-19 a rakoviny nemáme, no vylúčiť ich nemožno.
Už stovky štúdií opísali, ako COVID-19 poškodzuje pľúca, srdce, mozog, pečeň, obličky či imunitný systém. Zdravotné komplikácie spôsobené ochorením môžu trvať týždne, mesiace, možno až roky.
Z uvedených dôvodov dali v Atlanticu rozhovoru s Formanom názov „Kolektívna imunita nie je stratégia“ a použili aj prirovnanie z oblasti ozbrojených síl, že premorenie je podobný prístup, ako keď necháte nepriateľa, aby vás trhal do chvíle, kým nezostane nikto, na koho by sa dalo zaútočiť.
....
