Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Témy, ktoré sa nedajú zaradiť do kategórií vyššie...
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Americké voľby 2020Donald Trump28. októbra 2020 9:58
Jeho vplyv bude Amerika cítiť desaťročia. Aké boli štyri roky Trumpa
Rastislav KačmárRastislav Kačmár
Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Štvrtok 16. júla 2015 s odstupom času pokojne môžeme označiť za historický deň. Zábery, na ktorých Donald Trump v sprievode manželky Melanie schádza do vstupnej haly Trump Tower, videli milióny ľudí.

Vo svojej najznámejšej budove v New Yorku, obklopený luxusom v podobe mramoru a pozlátených eskalátorov, oznámil, že kandiduje za prezidenta USA. Málokto ho vtedy bral vážne. Jeho prejav však zverejnili všetky dôležité televízie aj denníky. Keď Trump začal rozprávať, novinári si mohli vyberať, čo dajú do titulku.

Hneď sa pustil do predchádzajúcich vlád, republikánskych kandidátov aj obchodných partnerov USA, sľuboval, že stopne migráciu a imigrantov označoval za zločincov a sexuálnych násilníkov. „Ak ide o pracovné miesta, budem najúžasnejším prezidentom, akého Boh stvoril,“ vravel Trump.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Jeho vystúpenie zadefinovalo, ako bude viesť svoju kampaň a neskôr aj vládnuť. Médiá, Demokratická strana aj jeho súperi (a neskôr spojenci) medzi republikánmi ho vnímali hlavne ako spestrenie, extravagantného kandidáta, ktorý sa chce zviditeľniť.

„Nemyslím si, že niekto odtiaľ odchádzal s tým, že bude prezidentom, ale hneď bolo jasné, že jeho schopnosť upútať pozornosť mu pomôže,“ spomína novinárka Charlotte Alterová, ktorú do Trump Tower poslal časopis Time.
Prečítajte si
Robert Kaplan: Obama a Clinton boli priemerní prezidenti, no Trump ich prekonal

Pomohlo mu to natoľko, že sa stal prezidentom. Trump bol zaujímavý, rozprával otvorene a – ako počas svojho prvého prejavu – vždy bol istotou kvalitného novinového titulku. Aj vďaka tomu dostával obrovský priestor, ktorý rád využil.

Chcel, aby Amerika „znovu bola veľká“, a svoje plány komunikoval cez chytľavé heslá o stavbe múru a vyčistení washingtonského močiara. O tých sa dodnes hovorí najviac, no na ich pozadí sa toho prezidentovi za štyri roky podarilo veľa.

Trump nielen splnil mnohé sľuby, ale zrejme aj navždy zmenil to, ako sa na amerického prezidenta pozerá svet aj domáca verejnosť.
Čo sa mu podarilo

Amerikanista Petr Kopecký si myslí, že je ťažké hovoriť o úspechoch Trumpovej politiky inak ako z pohľadu jeho voličov. „V rozdelenej americkej spoločnosti presadzoval takmer výhradne záujmy tých, ktorí ho dostali do Bieleho domu,“ vraví Kopecký, ktorý pôsobí na Ostravskej univerzite.

Vidí však jeden úspech, ktorý pozitívne vníma aj širšia verejnosť. Ide o vystupňovanie vojenskej kampane proti Islamskému štátu, ktorú začal už Barack Obama. „Minimálne z morálneho hľadiska je však problematické, že potom obetoval Kurdov, ktorí k porážke ISIS prispeli výrazným spôsobom,“ vraví Kopecký.

Vojenská porážka ISIS, ktorá však neznamenala koniec teroristickej organizácie, prišla v roku 2019. To už mal Trump za sebou niekoľko dôležitých rozhodnutí.

V úrade začal zhurta a prvé týždne robil to, čo bolo pre začínajúceho prezidenta najjednoduchšie – podpisoval dekréty, vďaka ktorým USA odstúpili od klimatickej dohody z Paríža aj od Transpacifickej obchodnej dohody.
Trumpova inaugurácia sa konala 20. januára 2017. Hneď po nej sa jeho komunikačný tím dostal do konfliktu s novinármi, ktorí podľa Bieleho domu nepravdivo informovali o počte ľudí, ktorí sa na inauguráciu prišli pozrieť. Foto – TASR/AP

Pustil sa aj do ďalších kľúčových sľubov. Podpísal zrušenie Obamacare a cestovný zákaz pre ľudí zo siedmich prevažne moslimských štátov. Z oboch sa napokon zrodili dve veľké prehry.

Prvá v kongrese, kde republikáni (aj vďaka pamätnému nesúhlasu Johna McCaina) nedokázali presadiť zákon, ktorý by nahradil Obamacare. Druhá na súdoch, ktoré zablokovali pôvodný cestovný zákaz.

Už prvých sto dní však postavilo základ pre jeden veľký splnený sľub, ktorý sa môže v budúcnosti ukázať ako najdôležitejšie dedičstvo Trumpovej éry. Podarilo sa mu to, čo krátko predtým nedokázal Barack Obama – Trump na najvyšší súd nominoval nástupcu za zosnulého sudcu Antonina Scaliu.

Obama to síce chcel urobiť, no náhradu mu zablokovali republikáni, ktorí mali väčšinu v senáte. Argumentovali tým, že sa blížia voľby.

Miesto na najvyššom súde tak bolo neobsadené už počas kampane, a keď sa konzervatívci báli, že Trump nie je dostatočne konzervatívny, ich obavy rozptýlil tak, že zverejnil zoznam ľudí, z ktorých by na uvoľnené miesto na súde vyberal. Išlo o konzervatívnych kandidátov a jeden z nich, Neil Gorsuch, bol 11 dní po Trumpovej inaugurácii nominovaný na tento post.

Trump v tom čase netušil, že sa mu do konca funkčného obdobia podarí na súd nominovať ďalšie dve mená. Na prvý pohľad to možno nepôsobí ako najväčší úspech prezidenta, no deväťčlenný najvyšší súd má obrovskú váhu a rozhoduje o tých najdôležitejších sporoch.

„Aj niektoré dôležité spory týkajúce sa hlasovania v prezidentských voľbách boli rozhodnuté v prospech republikánov práve vďaka nedávno menovaným konzervatívnym sudcom. Význam najvyššieho súdu je veľký napríklad aj pri potratoch, držbe zbraní a ďalších kontroverzných otázkach,“ vraví Petr Kopecký.

Vďaka Trumpovi na ňom sudcovia nominovaní republikánmi majú väčšinu (5 : 3), ktorá sa ešte zvýrazní príchodom Amy Coneyovej Barrettovej, ktorú už schválil senát. Pozícia na súde je doživotná a Trumpove nominácie tak nemôžu demokrati zvrátiť, ako to prezident urobil v prípade viacerých Obamových dekrétov, ktoré kritizoval.

Najvyšší súd je však len špičkou ľadovca. Prezident v spolupráci s Mitchom McConnellom, lídrom republikánov v senáte, dosadil viac ako dvesto federálnych sudcov, väčšinou bielych mužov. Aj oni budú vo funkcii do konca života.
Donald Trump hneď na začiatku svojho mandátu naznačil, čo je v zahraničí jeho prioritou. Jeho prvé kroky smerovali na Arabský polostrov, kde sa snažil dohodnúť veľké zbrojárske obchody. Foto – TASR/AP
Biznismen v Bielom dome

Biznismen Trump sa v Bielom dome chcel venovať aj ekonomike. Sľuboval milióny nových pracovných miest a v priemere 3,5-percentný či dokonca 4-percentný ekonomický rast.

Do úradu nastupoval v čase, keď sa darilo Amerike aj väčšine sveta – a trend pokračoval aj počas jeho funkčného obdobia. Potom však prišla pandémia. Koronavírus Trumpovi pokazil jeho plány – na silnej ekonomike chcel postaviť svoju predvolebnú kampaň.

Ani dovtedy sa mu však nedarilo dosiahnuť čísla, ktoré sľuboval. Za prvé tri roky americká ekonomika rástla v priemere o 2,5 percenta. Čísla za rok 2020, ktorý priniesol rekordný pokles, mu jeho priemer výrazne zhoršia.

Týka sa to aj nezamestnanosti, ktorá bola vo februári na historickom minime (3,5 %). Teraz je pod 8 percentami.

Ekonomika je však jednou z tém, kde mu Američania dôverujú najviac. Prezident za to vďačí svojej povesti aj viacerým splneným sľubom. Trump ešte počas prvého roka v úrade splnil sľub a znížil dane. Kritici mu však vyčítali, že z úľav profitovali najmä veľké korporácie (z 35 % na 21 %); vláda hovorila, že to prinesie ekonomický boom vo forme investícií.

K tomu pridal tradičnú republikánsku agendu – rušenie regulácií, ktoré takisto sľuboval ešte počas predvolebnej kampane. Zaviedol pravidlo, že na každú novú reguláciu musia pripadať dve zrušené, no aj tu čelil výčitkám.

„Samostatnou kapitolou sú zrušené regulácie v oblasti životného prostredia. Prezident okrem iného odstúpil od parížskej dohody o zmene klímy. Treba povedať, že mnoho jeho voličov neverí, že klimatická zmena je reálna, prípadne že je dôsledkom činnosti človeka,“ vraví Kopecký.

Trumpovi sa okrem toho podarilo otvoriť obchodnú dohodu s Mexikom a Kanadou, ktorú dlhodobo kritizoval. Jeho vláda vyrokovala nové podmienky, no nejde o revolučnú zmenu, ktorá by výrazne zmenila pravidlá obchodovania medzi týmito tromi štátmi.
Čo sa Trumpovi nepodarilo

Viaceré veľké sľuby zostali iba na papieri, respektíve na mítingoch. Trump napríklad neznížil americký štátny dlh, hoci sľuboval, že za osem rokov ho úplne vymaže. Prešli necelé štyri roky a odhad je, že dlh dosiahol úroveň 102 percent amerického HDP. Vyšší bol iba v roku 1946.

Aj tu, samozrejme, hrá rolu pandémia, no aj bez toho by Trump ani zďaleka nebol na ceste k naplneniu sľubu o nulovom dlhu.

Nepodarilo sa mu ani vyčistiť močiar vo Washingtone. Práve naopak, doviedol doň viacero pochybných postáv a ôsmi jeho blízki spolupracovníci sú dnes obvinení či dokonca odsúdení. Medzi nimi aj jeho osobný právnik Michael Cohen či hlavný stratég Steve Bannon.

Popritom našiel vo Washingtone miesto aj pre svoju rodinu. Trumpova dcéra Ivanka získala pozíciu poradkyne a s ňou aj veľký vplyv v Bielom dome. Svojho otca sprevádzala aj na zahraničných cestách, v roku 2017 na samite G20 dokonca sedela za rokovacím stolom so svetovými lídrami.
Ivanka Trumpová a svetoví lídri. Foto – TASR/AP

Jej manžel Jared Kushner je zas poradcom prezidenta; na starosti mal napríklad mierový plán pre Blízky východ, ktorý analytici zhodnotili ako nereálny. To znamená, že Trumpovi sa (zatiaľ) nepodarilo naplniť jeden z jeho najodvážnejších sľubov.

USA síce zaznamenali veľké diplomatické víťazstvo, keď sprostredkovali dohodu o normalizácii vzťahov medzi Izraelom a dvomi arabskými štátmi – Bahrajnom a Spojenými arabskými emirátmi –, no zároveň nahnevali Palestínčanov aj ich spojencov, keď presunuli ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema.

Po štyroch rokoch prezidenta Trumpa mier na Blízkom východe reálne nie je bližšie, ako keď nastupoval do úradu.
Prelomový moment pre Trump, Kim Čong-una aj americkú zahraničnú politiku. Trump sa v júni 2018 prvýkrát osobne stretol so severokórejským diktátorom. Stretli sa ešte raz, no denuklearizácia KĽDR sa nekonala. Foto – TASR/AP
Veľký múr a hrozný zdravotnícky zákon

Petr Kopecký medzi nesplnené sľuby radí aj neúspešnú obnovu priemyselnej výroby v štátoch, ako je Michigan, Pensylvánia a Wisconsin. „To môže vzhľadom na ich dôležitosť hrať istú úlohu v prezidentských voľbách,“ vraví amerikanista.

Pripomína, že Trump sľuboval aj zníženie obchodného deficitu s Čínou či zrušenie Obamacare, čo takisto nenaplnil.

Trumpovej vláde sa síce podarilo zrušiť niektoré časti zákona, no jeho sľub úplne sa ho zbaviť a nahradiť ho vlastným „fenomenálnym“ plánom sa nikdy nezrealizoval. Boj sa však nekončí, v súvislosti so zákonom momentálne prebieha právny spor, ktorý skončil až na najvyššom súde. Ten o ňom bude rozhodovať po voľbách a teoreticky to môže znamenať koniec Obamacare. Náhrada zaň však neexistuje.

Samostatnou kapitolou je migrácia. Pre Trumpa to bola jedna z kľúčových tém a jeho vláda naozaj sprísnila pravidlá pre ľudí, ktorí sa chcú legálne či nelegálne dostať do USA. Dnes je ťažšie získať pracovné víza, pozastavila sa lotéria so zelenými kartami a pre sedem štátov platí zákaz cestovania.

Inštitút pre migračnú politiku vo svojej analýze uvádza, že Trump výrazne pretvoril americký imigračný systém, a to prostredníctvom veľkých rozhodnutí aj malých technických detailov. Robil to hlavne na základe dekrétov, ktorých v tejto oblasti vydal viac ako 400.

Trump však nenaplnil bombastický sľub o tom, že deportuje všetkých ilegálnych migrantov, a na hranici s Mexikom nestojí ani „veľký a nádherný“ múr, ktorý sľuboval. Portál Politifact píše, že keď Trump nastupoval do úradu, istá forma bariéry bola na 1052 kilometroch hranice. Dnes je to 1057 kilometrov.

Prezident sa pre stavbu múru dostal do konfliktu s kongresom a napokon si financie naň zabezpečil tak, že vyhlásil stav núdze a presunul časť peňazí z iných programov. Stavba obrovského múru sa potom zmenila na úpravu a vylepšovanie existujúcich bariér, podľa oficiálnych údajov hraničnej polície sa to týka necelých 600 kilometrov. Za tie však nezaplatilo Mexiko, ako Trump sľuboval.

Ako však informoval Washington Post, pašeráci už našli spôsob, ako sa dostať cez tieto nové bariéry – stačia im na to stodolárové píly z obchodu s náradím.

A napokon, aj jeden sľub na odľahčenie. Trump v auguste 2016 tvrdil, že nebude mať čas na dovolenku a golf, pretože bude pracovať pre americký ľud. Za necelé štyri roky bol hrať golf najmenej 140-krát.
Trump si na hranici s Mexikom prehliada návrhy na to, ako by mohol vyzerať múr. Foto – TASR/AP
Rozdelil spoločnosť

Trump na mítingoch pred voľbami hovorí, že je jediný kandidát, ktorý toho splnil viac, ako sľúbil. Jeho štyri roky v Bielom dome sa však nedajú hodnotiť len prostredníctvom sľubov.

Amerika ešte nezažila prezidenta, akým je Donald Trump. Jeho správanie úplne zmenilo spôsob, ako sa na prezidentský úrad pozerá verejnosť, médiá aj zvyšok sveta.

„Politika Donalda Trumpa zasadila ranu demokratickým procesom a normám. Tie boli aj predtým viac či menej ohýbané, no žiadny prezident v modernej histórii nimi nepohŕdal tak ako Donald Trump,“ vraví Petr Kopecký.

To viedlo aj k ústavnej obžalobe v kongrese, ktorý nesúhlasil s tým, že prezident sa snaží využiť zahraničnú politiku na svoj vlastný prospech a tlačí na Ukrajinu, aby mu pomohla nájsť informácie diskreditujúce Joea Bidena.

Trump podľa Kopeckého verí, že jeho právomoci sú neobmedzené, nerešpektuje deľbu moci a útočí na súdy či spravodajské služby, ak nekonajú podľa jeho predstáv.

„Aktívne sa pričinil o prehĺbenie polarizácie spoločnosti, dokonca aj v kritických obdobiach, keď si situácia vyžadovala, aby verejnosť upokojil a apeloval na jednotu (rasové protesty, pandémia),“ dodáva amerikanista.
Jeden z kľúčových momentov posledného Trumpovho roku vo funkcii. Uprostred protestov proti policajnej brutalite dal vypratať priestor pred Bielym domom, aby sa mohol odfotiť pred kostolom, s Bibliou v ruke. Foto – TASR/AP

To, ako Trump polarizuje americkú verejnosť, dobre vidieť aj na číslach, ktoré vyjadrujú jeho podporu. Republikáni stoja pevne za ním, má podporu až 94 percent z nich. Medzi demokratmi sú to však iba štyri percentá.

Výrazne lepšie na tom bol na konci svojho mandátu Barack Obama, ktorého pôsobenie vo funkcii schvaľovalo štyrikrát toľko voličov opozičnej strany. V januári 2009, keď Obama nastúpil do Bieleho domu, to dokonca bolo až 41 percent republikánov. Toto číslo potom začalo rýchlo klesať, no Obama sa nikdy nedostal tak nízko, ako je dnes Trump.

Súčasný prezident však klesal z nízkeho kopca – pri nástupe do funkcie mal podporu iba 13 percent demokratov.

Veľmi zaujímavé je aj porovnanie toho, ako prezidenta vo všeobecnosti vnímajú takzvaní nezaradení voliči, čiže ľudia, ktorí sa neidentifikujú so žiadnou stranou. Trumpa dnes schvaľuje 35 percent z nich (na začiatku mandátu 42), Obama mal v októbri pred prezidentskými voľbami podporu 52 percent nezaradených. V januári, pri odchode z funkcie, to bolo ešte o 9 percentuálnych bodov viac.

Trumpova nízka podpora medzi týmito voličmi sa môže o týždeň ukázať ako kľúčová. Práve oni môžu v nerozhodnutých štátoch nakloniť víťazstvo na jednu či druhú stranu.
Vráti sa k biznisu?

Súčasný prezident je veľkou výzvou aj pre médiá. Prezident podkopáva úlohu tradičných médií, a to nielen svojimi vyjadreniami, ale aj tým, ako pracuje so sociálnymi sieťami. Veľké televízne stanice a denníky sa museli vyrovnať s pravidelnými útokmi, prezident ich obviňuje z toho, že šíria falošné správy, a označuje ich za nepriateľa ľudu.

Oveľa viac ako v minulosti sa musia venovať overovaniu výrokov prezidenta a zvažovať, ako tvrdo majú upozorňovať na to, že nehovorí pravdu.

Washington Post mu do konca augusta napočítal 22-tisíc klamstiev a zavádzajúcich tvrdení. V roku 2020 Trump v priemere klame alebo zavádza 27-krát za deň a denník priznáva, že už to nestíha zaznamenávať a overovať.

Jeho vyjadrenia zamestnávajú aj diplomatov a vládnych predstaviteľov zo zahraničia. Transatlantický vzťah je na najnižšom bode za veľmi dlhé obdobie, môžu za to nielen spory o clá, výdavky na obranu, ale aj jednoznačné ideologické rozdiely. Jeho budúci vzťah s EÚ zadefinovalo aj to, že bol veľkým podporovateľom brexitu.

Trump nie je fanúšik multilateralizmu a čelil kritike za to, že často konal bez koordinácie so spojencami, na ktorých zároveň slovne útočil. Naopak, bol príliš jemný k lídrom s autoritárskymi sklonmi.

Nepostavil sa napríklad saudskoarabskému korunnému princovi Mohammadovi bin Salmánovi, hoci americké tajné služby sú presvedčené o tom, že práve on je zodpovedný za smrť novinára Džamála Chášukdžího.

Zahraničná politika, podľa ktorej je Amerika na prvom mieste, nevyhnutne znamenala aj to, že v Európe sa na Trumpa pozerajú skeptickejšie ako na predchádzajúcich prezidentov USA.
Jedna z najpamätnejších fotografií Trumpovho funkčného obdobia: americký prezident v roku 2018 na samite G7 proti zvyšku sveta. Foto – TASR/AP

Aj nové vydanie každoročného prieskumu agentúry Gallup ukazuje, že svet už nevníma USA ako lídra. Zlou správou pre transatlantické spojenectvo je, že Trumpova vláda má najmenšiu podporu v Európe.

Americké vedenie schvaľuje iba 33 percent ľudí, čo je o 11 percentuálnych bodov menej, ako má v rebríčku Nemecko. USA od nástupu Trumpa výrazne padli, ešte v roku 2016 mali 48-percentnú podporu a boli na tom lepšie ako Nemecko. V Európe má podporu iba necelej štvrtiny ľudí (24 %).

Väčšinovú podporu si Trumpova vláda získala iba v Kosove a Albánsku, ktoré tradične podporujú USA, a v Poľsku, ktoré má za súčasného prezidenta s USA silné väzby.

Petr Kopecký pripomína, že jeho zahraničná politika je v súlade s antiglobalistickou rétorikou, ktorá mu pomohla vyhrať voľby. „V USA aj vo svete sa bude o jeho vláde hovoriť ako o ére nástupu silného ekonomického a politického izolacionizmu. USA pod jeho vedením odstúpili od viacerých medzinárodných záväzkov a dohôd, ktoré garantovali globálnu stabilitu a bezpečnosť.“

Ide napríklad o UNESCO, Transpacifickú dohodu, iránsku jadrovú dohodu, Radu OSN pre ľudské práva, a napokon, uprostred pandémie, aj WHO.

Pár dní pred voľbami je kľúčovou otázkou, či mu tento štýl politiky pomôže vyhrať aj druhé prezidentské voľby. Joe Biden síce vedie v prieskumoch, no amerikanista Kopecký vraví, že si netrúfne označiť kandidáta demokratov za jednoznačného favorita.

„Chybovosť prieskumov by mala byť po skúsenostiach z roku 2016 výrazne menšia, takže si myslím, že Biden vyhrá ľudové hlasovanie, ale nie je isté, či získa väčšinu voliteľov,“ dodáva.

V prípade, že Trump prehrá, podľa Kopeckého zrejme bude aktívny na Twitteri a vráti sa do sveta biznisu, no jeho vplyv v Republikánskej strane oslabne. „Ak prehrá, množstvo jeho spojencov v kongrese sa od neho rýchlo odstrihne.“
dk.samper
Expert
Expert
Príspevky: 159
Registrovaný: 26 sep 2010, 23:03

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa dk.samper »

Ahojte, mozem poprosit toto https://dennikn.sk/2113033/ustavny-sud- ... r/?ref=rub ?

Dakujem
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Kauzy Búrka a VíchricaZoroslav Kollár29. októbra 2020 11:20
Ústavný súd už rozhoduje o väzbe troch sudcov. Sudcovi Kolcunovi robil poslíčka sudca Molnár
Veronika PrušováVeronika Prušová
Monika TódováMonika Tódová
Jozefa Kolcuna odvážajú z nitrianskej NAKA. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jozefa Kolcuna odvážajú z nitrianskej NAKA. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sudca Najvyššieho súdu Jozef Kolcun sa zaujímal o spor o Dom novinárov v centre Bratislavy. V kauze sa spomínalo aj bratislavské podsvetie. Za koho sudca loboval, zatiaľ nie je známe.

Opakuje sa situácia z marca, keď NAKA zadržala trinásť sudcov a prokurátorka žiadala pre všetkých väzbu. Ústavný súd dal súhlas s väzobným stíhaním piatich z nich, osem prípadov odmietol.

Aj vo štvrtok pred Ústavný súd priviedli sudcov, tentokrát troch – bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú, bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera a sudcu Najvyššieho súdu Jozefa Kolcuna. Všetkých zadržala NAKA v stredu počas akcie Víchrica.

Urbancová aj Lindtner pred súdom stáli už v marci – vtedy nedal súhlas na ich stíhanie. Kolcun je v kauze nový, doteraz obvinený nebol.

Hoci Urbancová ani Lindtner už nie sú aktívni sudcovia, zákon sa na nich vzťahuje. Urbancová odišla v marci predčasne do dôchodku, no štatút sudkyne jej stále zostáva. Má len prerušený výkon funkcie. To isté aj Lindtner. Ani jeden z nich sa funkcie sudcu vyslovene nevzdal.
Nové pomery
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Oproti marcu je na súde nová situácia. Vtedy rozhodoval aj bývalý poslanec Smeru a ústavný sudca Mojmír Mamojka. V prípade ôsmich sudcov neprešiel súhlas s väzobným stíhaním o jeden hlas a zdôvodnenie súdu, v čom je rozdiel oproti tým piatim, kde súhlas dal, bolo nedôveryhodné. Mamojka už na Ústavnom súde nie je; musel odísť po tom, čo klamal o komunikácii s Marianom Kočnerom, a nahradil ho sudca Robert Šorl.
Prečítajte si
Čo u Jankovskej stačilo, u Haitovej už nie. Rozhodnutie Ústavného súdu nie je spravodlivé

Spravodajcom terajšej žiadosti generálnej prokuratúry o väzobné stíhanie sudcov je ústavný sudca Peter Molnár. Hovorkyňa súdu povedala, že nie je jasné, kedy sa rozhodovanie súdu skončí.

Celkovo v stredu obvinili desať osôb vrátane vplyvného konkurzného právnika z mafiánskych zoznamov Zoroslava Kollára. Doposiaľ „nedotknuteľného“ podnikateľa obvinili zo zločinu zasahovania do nezávislosti súdu. Aj v jeho prípade vyšetrovateľ navrhoval väzbu, ale o nej nemusí rozhodovať Ústavný súd, keďže nie je sudca.
Zoroslav Kollár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nakoniec bude o všetkých štyroch – ak dá Ústavný súd súhlas – rozhodovať pravdepodobne v sobotu sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala.

Októbrová akcia Víchrica je pokračovaním marcovej Búrky, ktorá vychádzala z Threemy a mobilu Mariana Kočnera. Len čo ho NAKA získala, zistila, že Kočner ovplyvňoval najmä bratislavské súdy a podplácal sudcu Vladimíra Sklenku. Ten sa okamžite priznal a začal spolupracovať s políciou. Práve jeho svedectvo má za následok stíhanie toľkých sudcov. Celkovo je teraz v tejto kauze obvinených už 21 osôb, z toho 15 sudcov.
Kolcun mal vybavovača – sudcu Molnára

Novým obvineným je sudca Najvyššieho súdu Jozef Kolcun. Sklenka o ňom vypovedal ako o poslednom v rámci svojho deväťdňového výsluchu. Nie je isté, či sa niekedy stretli osobne alebo mal Kolcun len svojich „poslíčkov“. Jedným z nich bol bývalý krajský sudca – tiež obvinený – Richard Molnár. Ten je od marca vo väzbe.

„Rišo“, ako prezýval Sklenka Molnára, sa s Kolcunom veľmi dobre poznal.

Molnár, kamarát Zoroslava Kollára, bežne riešil súdne spory so Sklenkom. Pred štyrmi či piatimi rokmi údajne takto za ním prišiel aj v súvislosti so sporom o Dom novinárov v centre Bratislavy. „Samozrejme mi povedal, že Kolcun ho posiela za mnou, a stále sa pýtal, že čo za to, čo chcem, koľko peňazí. Nech to poviem, že to tlmočí ďalej,“ vypovedal Sklenka.
Richard Molnár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bývalý sudca, ktorý sa stal kľúčovým svedkom v korupčných kauzách Búrka a Víchrica, tvrdí, že konkrétne sumy si nikdy nepýtal. Čakal na ponuky. Molnár mu za tento spor ponúkol 30-tisíc eur. Mal rozhodnúť tak, „ako oni chcú“.

Nie je jasné, za koho Kolcun prostredníctvom Molnára loboval. V kauze Domu novinárov sa spomínalo aj bratislavské podsvetie. V časoch, keď mal syndikát novinárov finančné problémy, si zobral pôžičku 200-tisíc eur od firmy Squam Trade, v ktorej je predsedom predstavenstva Mário Šturdík. Ten patril k v podsvetí vplyvnej skupine takáčovcov.

Sklenka napokon peniaze nedostal. Nemohol v spore hneď rozhodnúť, a keď sa následne na to pýtal, Molnár povedal, že to celé padlo a má rozhodnúť, ako chce.

„Neskôr som sa dozvedel – neviem, pri akej príležitosti, možno aj rok potom v rámci justičného prostredia –, že za uvedenú vec si pýtal za vybavenie 100-tisíc eur. Že 30 malo ísť mne a 70 si mali nechať oni,“ dodal Sklenka vyšetrovateľom.
Posielal aj advokáta

Nebol to len spor o Dom novinárov, o ktorý sa sudca Najvyššieho súdu Kolcun zaujímal. Sklenka hovoril ešte o jednom spore, ktorý sa týkal incidenčnej žaloby.

V tomto prípade nebol bývalý sudca konkrétny, hovoril dosť nekonkrétne. Malo ísť o spor z roku 2018 či 2019.

Aj tentoraz Kolcun za Sklenkom poslal Molnára. Spor neriešil Sklenka, ale jeho kolegyne, a preto trvalo dlhšie, kým sa na to popýtal. Po čase sa ho Molnár opýtal, či by za ním mohol prísť nejaký advokát. Ten bol za ním viackrát. Bol to poslíček od Kolcuna.

Jeho meno Sklenka neuviedol. Povedal len, že za rozhodnutie mu ponúkli 10-tisíc eur.
Prečítajte si
Po Búrke Víchrica: Zadržali aj piatich sudcov – Urbancovú, Bartalskú, Dolákovú, Lindtnera a Kolcuna

Keď teda v stredu po zadržaní hovoril Kolcunov obhajca Sergej Romža o veľmi nekonkrétnych obvineniach, sústreďoval sa zrejme len na druhý skutok. „Ťažko sa vyjadruje ku skutkom, ktoré sú založené na neurčitkoch. Nie je zrejmé, koho mal kontaktovať, kto mal kontaktovať jeho, v akej veci,“ reagoval Romža po obvinení svojho klienta.

„Je to hodnotené ako fabulácia doktora Vladimíra Sklenku,“ skonštatoval. Kolcun podozrenia odmieta a voči obvineniu podal sťažnosť.

Kolcun bol predsedom senátu (ďalšími členmi boli Viera Petríková a Mária Trubanová), ktorý v minulosti pomohol českému premiérovi Andrejovi Babišovi v spore s Ústavom pamäti národa o to, že ho evidoval ako spolupracovníka represívnej Štátnej bezpečnosti. Kolcunovi postup vyčítal aj Ústavný súd. Kolcunov senát požiadal dodatočne o zbavenie mlčanlivosti bývalých príslušníkov ŠtB po tom, čo zistil, že ich výpovede na nižšom súde boli nezákonné. Súd už v dovolacom konaní takto postupovať nemôže.
Rozšírené obvinenie

Bývalej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Urbancovej, o ktorej tiež vo štvrtok bude rozhodovať Ústavný súd, rozšírili obvinenie o prijímanie úplatku aj o podplácanie. So Sklenom boli priatelia, dôverovala mu. Bývalý sudca vypovedal, ako sa cez neho snažila vybavovať spory. Často bola úspešná.

Sklenka za to dostával „ďakovné“ v obálkach. Urbancová je podozrivá, že mu v nich dávala po 5-tisíc eur, a to minimálne dvakrát. Údajne mu zaplatila aj vtedy, keď vybavil rozhodnutie u sudkyne Okresného súdu Bratislava I Otílie Dolákovej. Najprv dostal 5-tisíc eur za to, že to vybavil, a potom 5-tisíc eur aj za to, že vypracoval rozsudok namiesto Dolákovej a len jej ho odovzdal.
Prečítajte si
Sklenka prehovoril aj o podpredsedníčke Najvyššieho súdu: V obálke mi nosila päťtisíc ako ďakovné

Urbancová obvinenia odmieta. „Moja klientka vypovedala stručne a výstižne,“ reagoval po výsluchu Urbancovej jej advokát Peter Erdös. Hovoril o tom, že výpoveď sudkyne na dôchodku bola adekvátna k obvineniu, ktoré je veľmi nekonkrétne. Erdös je aj obhajcom Moniky Jankovskej, ktorá v celej veci zvažuje spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Sklenka: S Davidom bol Kočner spokojný

Ústavný súd musí rozhodovať aj o Lindtnerovi, ktorý sa po komunikácii s Kočnerom začal živiť ako advokát a spolupracoval aj s ďalším advokátom – exministrom vnútra za Smer Robertom Kaliňákom. Lindtnerovi advokátska komora po marcovom obvinení pozastavila výkon funkcie.

Sklenka sa na Lindtnera sťažoval Kočnerovi, že „Dávidko vždy niečo sľúbi, ale aj tak nakoniec nevie vyriešiť a vybaviť“. Kočner s ním mal opačné skúsenosti. „Nepovedal na neho ani jedno zlé slovo. Bol s ním spokojný,“ vypovedal Sklenka o vzťahu Kočner – Lindtner.
David Lindtner. Foto N – Vladimír Šimíček

Bývalý predseda súdu je obvinený z toho, že sa snažil ovplyvniť rozhodovanie súdu v spore o hotel Carlton. Loboval vraj za developera Erika Mikurčíka, a to nielen u Sklenku, ale aj u jeho kolegyne Miriam Repákovej. Aj ona sa rozhodla s políciou spolupracovať a tým robí Sklenkovo svedectvo dôveryhodným.

Sklenkovi mal Lindtner povedať, že ak dokáže rozhodnutie vybaviť, „budem veľmi spokojný, že je tam dostatok peňazí“. O konkrétnej odmene nehovorili.

Ďalšie obvinenie sa týka dvoch platobných rozkazov za zhruba 40-miliónov eur. Týkali sa sporu TSS Grade voči Železniciam Slovenskej republiky. Aj v tomto prípade Lindtner povedal Sklenkovi, že ak to vybaví, bude spokojný. „Že tam bude veľmi pekná odmena,“ povedal Sklenka vyšetrovateľom.

Okresný súd Bratislava I mal vydať platobné rozkazy voči štátnym železniciam. „Hovoril mi, že je to také postrašenie, naťahovanie sa,“ dodal Sklenka. Plán bol, že ak súd vydá platobné rozkazy, železnice podajú odpor, strany sporu sa budú naťahovať, ale nakoniec sa dohodnú.

Sklenka vypovedal, že so zákonnými sudkyňami sa o tom rozprával. Ako to nakoniec dopadlo, už nevie, pretože sa o to nezaujímal.
Desať obvinených

Okrem Kolcuna, Urbancovej a Lindtnera obvinila NAKA v stredu aj sudkyne Okresného súdu Bratislava I Otíliu Dolákovú a Katarínu Bartalskú. Tie budú stíhané na slobode. Ani jedna sa pri odchode z nitrianskej pobočky NAKA k obvineniu nevyjadrila.

Bartalskú obvinili už v marci. Sklenka priznal, že bola kolegyňou, s ktorou si najviac písal a najviac spolu komunikovali. Vypovedal, že za jedno vybavené rozhodnutie si od neho zobrala veľkú kabelku. Poslal jej ju Kočner.

Tentoraz je obvinená zo zasahovania do nezávislosti súdu. So Sklenkom si často vymieňali USB kľúče s rozsudkami. Fungovalo to tak, že ak sa zaujímala o nejaký spis, ktorý mal pridelený ako sudca on, alebo naopak, tak si povedali, ako majú rozhodnúť, a rozhodnutie si dali na kľúči.

„V rámci nášho prostredia nejde o ojedinelú vec, ale o štandardnú,“ hovoril vyšetrovateľom.

V stredu NAKA obvinila aj advokáta Tomáša Kuláka a rozšírila obvinenie Richardovi Molnárovi, Monike Jankovskej a podnikateľovi Ladislavovi Mojžišovi.
Blekota
Expert
Expert
Príspevky: 192
Registrovaný: 26 máj 2006, 23:53

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa Blekota »

LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
KoronavírusPlošné testovanie1. novembra 2020 16:05
Na testovanie nejdem: Sedem ľudí vysvetľuje, prečo radšej zostali doma
Ria GehrerováRia Gehrerová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Gorazd s priateľkou dlhodobo nevychádzajú z bytu, Igor sa bojí davov pred odbernými miestami a Katarína sa objednala na presnejší PCR test; ďalším prekáža premiérova komunikácia. Ľudia majú na neúčasť na plošnom testovaní rôzne dôvody.

Už viac ako dva týždne z bytu nevyšli ďalej ako desať metrov pred bytovku. Gorazd má 30 rokov, býva s priateľkou a už od marca pracuje takmer výlučne z domu.

„Na jedlo využívam krabičkovú diétu, ktorú mi nosia každý pracovný deň,“ opisuje svoj režim. Cez víkend si navarí na dva dni. Stačí mu preto raz za dva týždne nakúpiť pečivo a zeleninu v najbližších potravinách.

„Chýba mi najmä kontakt s ľuďmi a šport. To boli aj hlavné dôvody, prečo som mimo pandémie vychádzal z domu. Nič z toho sa bohužiaľ momentálne nedeje,“ hovorí Gorazd.

Gorazd sa otestovať dal, aj keď si bol stopercentne istý, že nie je pozitívny. Jeho priateľka v tom však nevidela zmysel. Aj tak ich život vyzerá, akoby mali nariadenú karanténu.

Čo sa mení od pondelka?

Ľudia bez negatívneho testu budú mať menej slobody. Platí pre nich zákaz vychádzania s výnimkou od jednej do piatej hodiny v noci. Navštíviť smú len najbližšie potraviny, lekáreň, predajňu zvieracieho krmiva či pumpu. Domáce zviera smú venčiť maximálne sto metrov od svojho bydliska. Ďalej od domu smú ísť len na testovanie, k lekárovi či na pohreb blízkeho. Môžu sa vydať či oženiť. Certifikát je potrebný aj na cestu do práce, zamestnanec bez testu nemá nárok na PN.

Výnimku majú osoby, ktoré prekonali covid-19, so zdravotnými problémami a s nižšou imunitou, s mentálnym postihnutím, tí, ktorým hygiena nariadila karanténu, a deti do 10 rokov.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Lenka: Mama je znechutená premiérom

Lenka hovorí iný príbeh; prežíva ho spolu so svojou mamou, ktorá má 51 rokov a testovanie rázne odmietla. „Zdôvodňovala to tým, že nejde o dobrovoľné rozhodnutie, ak v prípade neotestovania musí byť zavretá doma. Nepohol s ňou nikto,“ hovorí Lenka.

„Bola veľmi rozčúlená a ťažko niesla, že jej muž čakal na test ráno a doobeda v zime skoro štyri hodiny. Ešte ju to utvrdilo v tom, že sa rozhodla správne.“

Podľa Lenky je jej mama znechutená premiérovou komunikáciou a strašením. Pracuje z domu, no má rada dlhé prechádzky v prírode, ktoré bude musieť v najbližších dňoch bez certifikátu vynechať.

„Z tohto hľadiska obmedzená bude a nevyhovuje jej to, ale očividne to prežije ľahšie ako testovanie,“ hovorí Lenka.
Komárno, plošné testovanie
Testovanie v Komárne. Foto N – Peter Kováč
Igor: Keď vidím davy, bojím sa

Igor na testovanie nejde, pretože sa obáva, že by sa v radoch medzi ostatnými nakazil. „Keď vidím tie fotky, ako sa ľudia začínajú zo dňa na deň po stovkách schádzať pred odbernými miestami, som zdesený. Bojím sa,“ hovorí 31-ročný Bratislavčan.

Von chodí len dvakrát denne vyvenčiť psa, vyhodiť smeti a po balíky od kuriérov. Podobne ako Gorazd, aj on si je istý, že nie je pozitívny.

Pracuje pre poisťovňu, ktorá mu umožňuje robiť z domu, a aj jedlo nakupuje online. Jediný dôvod, pre ktorý by musel naozaj vyjsť z domu, by podľa neho bola komunikácia so štátom. „Ak by som potreboval napríklad nový občiansky alebo prepísať auto a podobne,“ hovorí Igor.
Ján: Žijeme pri lese, škola je zavretá

Ján si nevie predstaviť, ako by na testovanie prišiel aj so svojimi troma deťmi. Majú dva roky, päť a osem. „Logisticky by to pre nás bolo veľmi náročné, aby sme sa nezbláznili,“ vysvetľuje.

Ján je programátor a dlhodobo pracuje z domu. Jeho rodina sa s nikým nestretáva, ani s najbližšími. „Lockdown pre nás neznamená žiadnu novú situáciu. Žijeme takto už niekoľko týždňov,“ hovorí.

Po tom, čo jeho dcére pre koronavírus zatvorili školu, nemali s rodinou dôvod zostávať v Bratislave. „Sme na dome a okolo v lese nie je živej duše. Potraviny nám vydržia, a keby bolo zle, necháme si ich doviezť, alebo ja sám skočím s rúškom do najbližších,“ hovorí.

Na budúci víkend však zvažuje, že na testovanie už pôjde. „Vtedy to pre nás bude dávať zmysel, lebo dcére otvoria školu,“ hovorí Ján.
Foto N – Vladimír Šimíček
Katarína: Pôjdem na presnejší PCR test

„Nechceme porušovať pravidlá a ani netvrdíme, že testovanie je zlé,“ hovorí 30-ročná Katarína. „Ale táto jeho realizácia je organizačný a komunikačný marazmus a pre nás nemá žiaden zmysel.“

S rodinou už dlhšie vychádzajú z domu len na prechádzky v prírode a navyše si môžu dovoliť zaplatiť presnejší PCR test. „Jeho výsledok nám niečo aj povie a dovtedy nemáme problém ostať v izolácii,“ hovorí Katarína. „Nemá pre nás nejaký zmysel ísť na plošné testovanie, ktoré nám nepovie nič naisto.“

Tamara je zasa doma s 8-mesačným synom, a keď v sobotu videla rady tvoriace sa pred odbernými miestami, rozhodla sa neísť. „Nechám testovanie pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, pretože sa mohli nakaziť, a pre tých, čo potrebujú certifikát, aby vôbec mohli ísť do práce,“ hovorí.

Ľubomír aj s rodinou sa testovania zúčastnil, no jeho mama, s ktorou žijú na spoločnom dvore, nie. „Neodporučil jej to imunológ, pod ktorého dohľadom sa lieči po onkologickej liečbe,“ hovorí.

Jeho mama neúčasťou na testovaní obmedzená nebude. Ako onkologická pacientka má výnimku a smie sa na verejnosti pohybovať rovnako slobodne ako ľudia s negatívnym certifikátom.
Silvia: Šla som z donútenia

„Som tu z donútenia vládou SR,“ napísala si na plagát Silvia z Trnavy a šla s ním na odberné miesto. „Mojím cieľom nebolo vyvolať spor na mieste, nechcem liezť na bránu úradu vlády s náckami a rozhadzovať dlažobné kocky. Nebudem však držať ústa,“ hovorí Silvia.

Koronavírus nepodceňuje a nemyslí si, že ide len o ľahkú virózu; len sa jej nepáčilo, ako premiér Igor Matovič (OĽaNO) o testovaní informoval. „Vyhrážanie, nátlak, arogancia,“ vymenúva svoje pocity. Nie je podľa nej normálne, že z plánovania vynechal prezidentku a dostáva zamestnaných do úzkych, ak na testovanie nechcú ísť. „Nie je normálne vyvolávať tu takú neistotu, dokonca právnu neistotu, že nevieme, čo bude zajtra,“ hovorí Silvia. Otestovať sa šla preto, aby mohla s deťmi chodiť von a do školy.
Silvia s plagátom na celoplošnom testovaní. Foto – archív S

Silvia nie je jediná, ktorá mala pocit, že nemá na výber. Aj Lucia, ktorá je v ôsmom mesiaci tehotenstva a pracuje z domu, sa cíti byť do testovania dotlačená. „Zhodou okolností práve budúci týždeň nastupujem na materskú dovolenku a potrebujem prísť fyzicky do práce a odovzdať notebook a mobil,“ hovorí.

Bez certifikátu by však do práce ísť nesmela. „Plus, lákali ma aj väčšie možnosti pohybu, keďže nakupovať najbližšie dva až tri týždne potraviny stále iba v najbližšom obchode, ktorý má limitované možnosti, nie je v tehotenstve ktovieaká vyhliadka,“ hovorí Lucia.

Dušan sa zasa testovania zúčastnil len preto, lebo musí chodiť do práce a má štvorročného syna s celiakiou, ktorému nedokáže nakúpiť všetko potrebné v najbližších potravinách.

Viacerí šli na testovanie preto, lebo nemali jasno v tom, čo by pre nich jeho vynechanie znamenalo. Prišli by o PN-ku alebo OČR-ku? Smeli by si ísť nakúpiť do mesta? Kam všade by smeli ísť so svojím dieťaťom? Zorientovať sa v tom všetkom je pre ľudí čoraz náročnejšie.

Premiér Igor Matovič sa v nedeľu dopoludnia ospravedlnil všetkým, ktorí prišli na testovanie z donútenia, pretože by inak nesmeli ísť do práce. Tvrdil, že to bolo potrebné, aby sme dokázali pred pandémiou ochrániť zraniteľné skupiny, ako sú seniori či ľudia so zdravotnými problémami. Testovanie malo pomôcť aj lekárom a sestričkám.

„Nechceli sme dopustiť, aby nám nemocnice kľakli na kolená. Len kvôli nim sme vás prinútili ísť na tento test. Bolo to v záujme nás všetkých,“ povedal premiér.
tyler91
King
King
Príspevky: 1821
Registrovaný: 14 aug 2010, 9:49
Bydlisko: KE

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa tyler91 »

LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Americké voľby 2020Donald TrumpJoe BidenRozhovory2. novembra 2020 12:42
Slovenský profesor z Yaleu: Ak Trump vyhrá, už nebude brať ohľad na nikoho
Mirek TódaMirek Tóda
Takto vítali Trumpa v Británii v roku 2018. Foto - TASR/AP
Takto vítali Trumpa v Británii v roku 2018. Foto – TASR/AP

Profesor politológie Milan Švolík rozpráva, kto vyhrá americké voľby a prečo ho Trump desí.

Profesor politológie na americkej Yaleovej univerzite Milan Švolík prežíva mimoriadne zaujímavé obdobie. Ako výskumník autoritárskych režimov s napätím sleduje znepokojivé vládnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa aj vzostup populistov v Európe.

Rozprávali sme sa:

o voľbách, ktoré mnohí v Spojených štátoch považujú za historické;
o tom, kto ich vyhrá;
prečo považuje americký volebný systém za archaický a nedemokratický;
ktoré štáty sa oplatí najviac sledovať počas volebnej noci a
čo ho na Trumpovi najviac vyrušuje.

[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Prežívajú vaši kolegovia utorkové voľby intenzívne?

Áno, toto sú asi najdôležitejšie voľby, ktoré väčšina Američanov zažila, a ľudia tomu patrične venujú pozornosť – a hlavne politológovia.

Sú aj podľa vás prelomové?

Spoločnosť ešte nebola taká rozdelená ako za posledné štyri roky. Týka sa to normálnych politických názorov na štandardné ekonomické alebo spoločenské témy, ale nové je, že prezident Trump prišiel so spôsobom úradovania, ktorý sa vymyká z amerického štandardu.
Milan Švolík
Profesor politických vied na Yaleovej univerzite, kde pôsobí od roku 2015. Venuje sa autoritárskym režimom a dôvodom, prečo obyčajní ľudia podporujú politikov rozkladajúcich demokraciu. PhD. si urobil na Univerzite v Chicagu, potom učil na Illinoiskej univerzite.

Čo vás na jeho prezidentovaní najviac vyrušilo?

Je tam toho veľa. Najviac na úrovni rétoriky a aj dosť konkrétnych činov. Na úrovni slov: tvrdí, že voľby budú zmanipulované, aj keď na to neexistujú žiadne dôkazy; tvrdí, že jeho politickí oponenti by mali byť vyšetrovaní a za mrežami; odmieta odsúdiť pravicový extrémizmus. A potom sú veci, ktoré nielen povedal, ale aj urobil: napríklad jeho tlak na Ukrajinu, aby vyšetrovala Bidena, alebo na ministra spravodlivosti, aby vyšetroval jeho oponentov. Rovnako použitie sily na vytlačenie demonštrantov spred Bieleho domu, aby si mohol urobiť „photo op“ (dobrý záber do médií – pozn. red.).

Pomerne znepokojujúce sú práve úvahy, že by Trump neprijal prehru. Je to možné?

Je to možné najmä na verbálnej úrovni: že jednoducho odmietne prijať porážku, ako to je v USA zvykom večer v deň volieb alebo na druhý deň. Toto je veľmi dôležité symbolicky, pretože spočítať všetky hlasy v USA trvá niekoľko dní a v týchto voľbách sa očakáva, že to pravdepodobne potrvá ešte dlhšie.

Veľkou témou je predčasné hlasovanie, do ktorého sa už v porovnaní s minulými voľbami zapojili dve tretiny voličov. Prečo je to teraz také populárne?

Predčasné hlasovanie znamená hlasovanie prevažne poštou a je populárne hlavne počas covidu.

Trump straší, že s hlasovaním poštou je problém. Je na takéto obavy dôvod?

Neexistuje na to žiaden dôkaz.

Kedy budú hlasy reálne rátať?

Kedy sa budú hlasy rátať, závisí od konkrétneho štátu. Vo väčšine štátov ich môžu začať počítať až v deň volieb.

Mohlo by to sčítavanie niekde zahaprovať?

Áno, no nie v politickom, ale v administratívnom zmysle. V mnohých štátoch sú voľby vedené na veľmi lokálnej úrovni, často okresmi a dobrovoľníkmi.
Súboje v najzaujímavejších štátoch

Ktoré štáty sa počas utorkovej noci určite oplatí sledovať?

Sledovať sa oplatí tri typy štátov: tie, ktoré v 2016 nečakane volili Trumpa (hlavne Wisconsin, Michigan a Pensylvániu), tie, ktoré vďaka svojej veľkosti a vyrovnanosti často rozhodujú voľby (Florida, Ohio), a potom tie, ktoré môžu vďaka Trumpovej nepopularite a demografickým trendom voliť demokratov prvýkrát po dlhom čase (Georgia, Texas).

Je reálne, aby demokrati tento rok získali Georgiu alebo mali blízko k výhre v Texase?

Georgia je podľa prieskumov pravdepodobnejšia ako Texas, ale v oboch je to v rámci štatistickej chyby. To, čo demokratom vo všeobecnosti nahráva, je to, že Trumpova popularita má klesajúcu dynamiku a voľby to pravdepodobne budú odzrkadľovať. Pre republikánov by to bolo veľké prebudenie a je možné, že by to bol koniec Trumpovej dominancie v strane.

Môže uspieť Biden aj bez Pensylvánie, o ktorej sa hovorí ako o kľúčovej bitke?

Pensylvánia je kľúčová najmä zo štatistického dôvodu: je to štát, ktorý je veľmi rovnomerne rozdelený medzi demokratmi a republikánmi. A zároveň je to štát, kde sú historicky demokrati populárnejší ako na Floride, no menej ako v Michigane. Pensylvánia je preto veľmi dobrý indikátor: ak tam Biden vyhrá, tak je veľká šanca, že vyhrá aj zvyšok stredozápadu, čo mu bude na výhru v zbore voliteľov (electoral college) stačiť.

Podľa prieskumov to vyzerá skôr na víťazstvo Bidena, lenže minule sa prieskumy netrafili. Ako sa im dá veriť, že sa nebudú mýliť znova?

Všetko nasvedčuje tomu, že vyhrá Biden. Tie prieskumy sa v 2016 netrafili vo veci toho, kto vyhrá v zbore voliteľov, ale pri tom, aké percento ľudí bude hlasovať za Clintonovú alebo Trumpa, neboli príliš mimo – Clintonovú volilo o 2 % viac Američanov ako Trumpa. Teraz prieskumy predpovedajú demokratom ešte väčší náskok.

Ak by znovu nastal variant, že vyhrá niekto, kto má menej hlasov, nebol by to už dôvod na reformu volebného systému?

Ak by opäť nastala situácia, že republikáni budú mať prezidenta napriek tomu, že kandidát demokratov získa väčšinu hlasov, otriaslo by to celým systémom. Tento volebný systém je už teraz archaický a vďaka svojmu nastaveniu aj nedemokratický. V súčasnosti musia demokrati, ak chcú vyhrať prezidentské voľby, získať väčšie percento hlasov než republikáni.
Trump alebo Biden. Čo to bude znamenať?

Ak to teda bude Biden, čo to bude znamenať pre Ameriku, svet a Európu?

Môj dojem je, že Biden sa pokúsi obnoviť politiky Obamovej vlády – vrátane zahraničnej politiky.

A čo by to znamenalo, ak by predsa len obhájil svoj post Trump?

Bol by to šok a bolo by to podľa mňa veľmi zaujímavé hlavne politicky. Už počas prvého volebného obdobia mal Trump problém zmestiť sa do zaužívaných pravidiel politickej súťaže v USA. Ale na uzde ho aspoň sčasti držala potreba byť znovuzvolený. Teraz by už túto možnosť nemal – a teoreticky by už vôbec nemusel brať ohľad na to, čo si voliči myslia.

Čo by sa stalo s demokratmi, ak znovu prehrajú? Neposunú sa viac naľavo?

Demokrati sa po prehre v 2016 posunuli kandidatúrou Bidena do stredu – a zdá sa, že to funguje a má to aj politickú logiku: Trump je dosť napravo od stredového voliča a demokrati tak útočia práve na túto časť elektorátu. V žargóne americkej volebnej demografiky: „ženy z predmestí“.

Má Biden potenciál byť dobrým prezidentom? Nebude to akási tranzícia bez energie, ktorá sklame progresívnejších voličov?

Biden sklamal ľavicových voličov už svojou výhrou v primárkach a takisto ich sklamala pred štyrmi rokmi aj Clintonová. Obaja sú v porovnaní hlavne so Sandersom (alebo Trumpom) veľmi stredoví kandidáti. Ale to je v americkej prezidentskej politike väčšinou norma, ktorú Trump svojou výhrou prelomil.
Americké voľby 2020: prieskumy dávajú väčšiu šancu Bidenovi, nebudú sa však znovu mýliť ako v roku 2016? Foto – TASR/AP

Čo sa s ním vlastne bude diať, ak prehrá?

Pozorovať, čo sa bude diať v Republikánskej strane po Trumpovej prehre, bude veľmi zaujímavé. Pretože on vyhral primárky ako outsider a za posledné štyri roky strane dominoval. Ak prehrá nielen on, ale aj republikáni vo voľbách do kongresu, čo je veľmi reálne, otrasie to celou stranou. Nie je jasné, či sa im podarí Trumpa odstaviť, pretože on sa pravdepodobne pokúsi kandidovať znovu a na lokálnej úrovni má neskutočne lojálnu základňu.

Mohol by napríklad po prehratých voľbách kandidovať ako nezávislý?

Bolo by to veľmi problematické. Republikáni sú rozdelení už dnes: na tých, čo podporujú Trumpa, tých, čo ho volia so zaťatými zubami, a tých, čo radšej nevolia alebo volia demokratov. Ak by Trump kandidoval ako nezávislý, tak by tieto rozdiely sformalizoval. A vďaka väčšinovému systému a faktu, že o víťazovi volieb často rozhoduje zopár percentuálnych bodov, by to znamenalo takmer istú výhru demokratov. Inak povedané, republikáni si takéto konflikty budú musieť vyriešiť v rámci primárok.

Zdá sa, že na rozdiel od roku 2016 sa teraz Američania lepšie pripravili na zásahy zvonku, najmä kyberútoky. Alebo je to len falošný pocit?

Myslím, že áno, pripravili sa. A tiež to nikdy nebol až existenčný problém – práve pre tú veľmi lokálnu organizáciu volieb. V USA je viac ako 3-tisíc okresov a väčšina z nich si organizuje voľby podľa vlastného protokolu.

Akú rolu zohrali tentoraz sociálne siete? Zareagovali spoločnosti adekvátne voči udalostiam z minulých volieb?

To, že sociálne siete ovplyvnili výsledok minulých volieb, sa berie ako fakt, ale ich kvantitatívny efekt vôbec nie je jasný. Väčšinu ľudí na sociálnych sieťach netreba presviedčať, ako by mali voliť, pretože oni na to väčšinou majú veľmi silný názor – na sieťach aj mimo nich. To percento ovplyvniteľných voličov je jednoducho veľmi malé a ovplyvniť sa ich snaží televízia, rádio, bilbordy, rodina, priatelia – a sociálne siete. Drvivá väčšina politologických experimentov o presviedčaní voličov končí záverom, že výsledný efekt je štatisticky neodlíšiteľný od nuly. A to obzvlášť na internete a sociálnych sieťach.
Demokrati vs. populisti

Keď sme pri vašej výskumnej práci, teraz to musí byť pre vás veľmi zaujímavé obdobie vzhľadom na to, že sa venujete autoritárskym režimom.

Áno, aj vďaka Trumpovi, ale rovnako aj pre trendy v Európe.

Zjednodušene povedané – vyhovuje pandémia covid-19 autoritárskym režimom a demokracie dostáva do ešte zraniteľnejšej pozície?

Myslím, že na túto otázku je ešte príliš skoro odpovedať. Sú tu dva uhly pohľadu a každý z nich podľa mňa nepriamo nahráva demokracii. Ten prvý je, že pandémia je niečo, čo ľudia vnímajú jednoznačne negatívne, a voliči majú tendenciu politikov, ktorí sú pri moci, za negatívne výsledky trestať – či za to môžu, alebo nie. Tam, kde sú pri moci autokrati, to podľa tejto logiky pocítia aj oni. Ten druhý pohľad sa týka populizmu. Jednou z hlavných čŕt populistov je, že znevažujú a útočia na expertov a expertízu. Vďaka covidu sme v situácii, kde je spoločenská hodnota expertov zvýraznená – bez nich nebudú testy alebo vakcíny. A to si podľa mňa ľudia uvedomujú.

Trump sa zaradil medzi lídrov, ktorí zľahčovali covid. Čím to je, že to viacero svetových lídrov bralo na ľahkú váhu?

Tu si práve myslím, že populizmus zohral obrovskú úlohu. Oveľa viac ako povedzme HDP na obyvateľa alebo typ režimu tu je populizmus spoločným menovateľom politikov, ktorí covid zľahčovali: Trump v USA, Johnson v Británii, Bolsonaro v Brazílii, AMLO (Andrés Manuel López Obrador – pozn. red.) v Mexiku, Duterte na Filipínach. Vo väčšine štátov si budeme musieť počkať na to, ako im to voliči zrátajú, ale u Trumpa sa to dozvieme už do konca týždňa.

Aká je u vás situácia s covidom? Na univerzite ste prešli na online vyučovanie?

Aj štát Connecticut má v posledných týždňoch nárast prípadov, ale nie je to zatiaľ také zlé ako v prvej vlne, keď to bol jeden z najsilnejšie zasiahnutých štátov – hlavne vďaka blízkosti k mestu New York. Naša univerzita funguje hybridne: výučba je zväčša online, ale väčšina študentov je na kampuse. Všetci sú testovaní dvakrát do týždňa.

Ako ste sa dostali k téme autoritárskych režimov?

Politika je o boji o moc a to je fascinujúce aj v demokraciách, aj v autokraciách. Akurát v kontexte nedemokratických režimov o tom vieme oveľa menej.

Ktoré krajiny – prípadové štúdie – vás teraz najviac fascinujú?

Najzaujímavejšie sú pre mňa krajiny, kde ľudia podporujú – často veľmi demokratickým spôsobom – politikov, ktorí útočia na demokraciu: Maďarsko, Turecko alebo India, ale do istej miery aj Spojené štáty. Tu je zaujímavý ten paradox: obyčajní ľudia podporujú politikov, ktorí podkopávajú ten najzákladnejší nástroj, ktorí ľudia majú na to, aby ich kontrolovali – demokraciu.
Je ešte v Maďarsku demokracia?

Pri každej z tých krajín sa môžeme pristaviť. Ako by ste nazvali maďarský politický systém, ktorý zaviedol Orbán?

Maďarsko mnohí označujú za autokraciu, ale ja si myslím, že je na to príliš skoro. Orbánovi sa darí aj vďaka samozničeniu jeho hlavných oponentov – socialistov. A Orbán je jednoznačne najpopulárnejší politik v krajine. Ide jasným smerom k upevneniu svojej moci, ale nakoľko sa mu to podarilo do takej miery, že by sa už nedalo o demokracii hovoriť, ešte podľa mňa nie je jasné. Tam, kde proti Fideszu kandidoval populárny oponent, to skóre nie je až také zlé – vrátane výhry opozície v primátorských voľbách v Budapešti.

Čo je však mimoriadne znepokojivé, je takmer úplná kontrola médií, ktorá veľmi pripomína Rusko. Je tam hŕstka kvalitných novinárov vytlačených na okraj a potom obrovský provládny konglomerát a štátna propaganda. Do toho až absurdne vyhrotený konflikt proti občianskej spoločnosti, ktorý je veľmi podobný tomu u nás za Mečiara. Nie je Maďarsko čierna diera, ako sa kedysi hovorilo Slovensku?

S týmto opisom Maďarska súhlasím, ale je tu tiež jeden dôležitý bod: ak maďarský volič chce voliť proti Orbánovi, tak môže a jeho hlas bude regulárne započítaný. Toto je veľmi dôležitý rozdiel medzi Maďarskom a povedzme Bieloruskom. A aj v porovnaní so Slovenskom za Mečiara tam je ešte stále rozdiel: na Slovensku bol v tej dobe unesený syn Mečiarovho kritika – a nie hocijakého –, zavraždený svedok únosu a niekoľko novinárov bolo minimálne sledovaných a fyzicky napadnutých. Nechcem, aby to vyznelo ako obhajoba Orbána. Ide mi o to, správne charakterizovať možnosti, ako sa dajú súčasné demokratické defekty v Maďarsku napraviť. A tam je to možné obyčajnými voľbami; v Bielorusku alebo v Rusku nie.

Spomínali ste veľkú polarizáciu v USA. V Poľsku je, podobne ako tam, spoločnosť mimoriadne polarizovaná a vláda či súdna moc ju ešte viac burcuje napríklad posledným rozhodnutím o potratoch. Ako sa to môže skončiť?

Dúfam, že to skončí voľbami, ktoré vládnuca PiS nakoniec prehrá. V lete jej kandidát na prezidenta vyhral až v druhom kole a s odretými ušami. A to si opozícia uprostred kampane menila kandidátov. Vidím to tak, že podpora PiS môže veľmi realisticky klesnúť – hlavne vďaka covidu a jeho ekonomickým dôsledkom.

Varšava aj Budapešť majú zjavne problém s rešpektovaním právneho štátu. Je správne spájať to s rozpočtom?

Podľa mňa nie. Aby bolo jasné: vlády v oboch krajinách podrývajú demokraciu. Ale zodpovednosť zastaviť to je v prvom rade na Poliakoch a Maďaroch a oni na to majú ten najúčinnejší nástroj – volebné hlasy. Obávam sa toho, že tlaky z Bruselu budú len nahrávať vládam v oboch krajinách, ktoré stavajú svoju popularitu aj na opozícii voči Bruselu.

Snaha o väčšiu kontrolu rozpočtu EÚ v súvislosti s právnym štátom vychádza aj z toho, že nezriedka európske fondy zneužívajú oligarchické štruktúry. Napríklad škandinávske krajiny sa pýtajú, prečo by mali občania EÚ platiť zo svojich daní oligarchov napojených na Orbána či agromafiu na východe Slovenska.

S tým súhlasím. Ale toto je otázka ani nie tak vo veci autoritárskych tendencií Orbana alebo Kaczyńského, ale skôr celkovej netransparentnosti prideľovania fondov. Inak povedané: väčšiu transparentnosť tam treba v prvom rade nie pre Maďarsko alebo pre ktorúkoľvek krajinu, ktorá ich čerpá.

Ako vnímate vývoj na Slovensku? Bratislava sa snaží odlíšiť od krajín V4 a minister zahraničných vecí či prezidentka zvyknú častejšie hovoriť o právnom štáte.

Úplne s tým súhlasím a som na to ako Slovák hrdý.
Dvaja autokrati: Erdoğan a Lukašenko

Spomenuli ste ako zaujímavý prípad Turecka. Erdoğan teraz mimoriadne agresívne naťahuje svaly v zahraničí – Karabach, Líbya, Sýria, útoky na Macrona a zároveň doma potlačil kritikov a mnohých poslal do väzenia. Nepreceňuje trochu svoje sily?

Ten rozdiel medzi Tureckom a Maďarskom je jednoznačný: neviem o jednom novinárovi, ktorý by bol v Maďarsku vo väzení vďaka svojej práci; v Turecku sú ich desiatky. Ale aj Erdoğanovi kandidáti v regionálnych voľbách minulú jar prehrali v dvoch najväčších mestách: Istanbule a Ankare. To je veľmi dôležitý signál, že aj v Turecku dokáže opozícia voľby – a veľmi dôležité – vyhrať.

A jeho zahraničné dobrodružstvá?

To je súčasť jeho stratégie, ako presvedčiť svoju voličskú základňu v Turecku, že nikto nedokáže krajinu ťahať vpred tak ako on. Ekonomicky sa mu to približne do roku 2015 darilo – priemerný HDP na obyvateľa narástol za vlády AKP troj- až štvornásobne. Teraz to je horšie a ja jeho agresívnejšie správanie v zahraničnej politike vnímam ako pokus odpútať pozornosť od ekonomiky.

Ako príklad ste uviedli Indiu, kde sme svedkami veľkého hinduistického nacionalizmu a úplného potlačenia kašmírskej identity. Funguje to Módímu?

Módí podľa mňa ťaží z veľmi podobnej trajektórie ako Erdoğan. Až do pandémie sa Indii ekonomicky darilo a voliči to pripisovali Módího kompetencii. Tiež vládne rozdelenej krajine, v Indii medzi hinduistami a moslimami, v Turecku medzi sekularistami a konzervatívnejšimi moslimami. Vďaka takýmto rozdielom sa obom, aj Módímu, aj Erdoğanovi, ľahšie udržuje pri moci, pretože vedia, že ich voliči ich budú len ťažko opúšťať.

Potom tu máme Bielorusko, kde už tretí mesiac pokračujú masové protesty proti Lukašenkovi. Čo by mohlo jeho režim zlomiť?

Bielorusko je iná politická kategória ako tie krajiny, ktoré som práve spomínal. Tam sú voľby zmanipulované natoľko, že Lukašenko sa dá odstaviť jedine protestami. Problém je, že akokoľvek úspešné protesty budú, Bielorusi budú musieť čeliť faktu, že susedia s Ruskom. A Putin už dve desaťročia dáva jasne najavo, že krajiny, ktoré on vníma ako sféru ruského vplyvu, k demokracii alebo na Západ len tak ľahko nepustí.

Vyšlo teraz veľmi veľa kníh o vzostupe populistov či Trumpovi. Ktorá vás zaujala najviac?

Myslím, že je veľa veľmi dobrých – v tom zmysle, že je to dobré čítanie na zaujímavú tému. Jedna, ktorá to podľa mňa kombinuje dobre aj s dobrou spoločenskou vedou, je Crises of Democracy od Adama Przeworského. Veľmi dobre klasifikuje to, čo vieme – napríklad že z demokracií s HDP na obyvateľa nad určitou úrovňou sa skoro nikdy nestanú autokracie. Takže o USA sa veľmi báť nemusíme. A tiež to, čo nevieme: napríklad do akej miery môže populárna vláda podkopávať demokraciu bez toho, aby ju voliči potrestali.
tyler91
King
King
Príspevky: 1821
Registrovaný: 14 aug 2010, 9:49
Bydlisko: KE

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa tyler91 »

LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Americké voľby 2020Donald TrumpJoe Biden2. novembra 2020 16:37
Ako môže Trump vyhrať voľby. Šance má nižšie ako v roku 2016, cesta vedie cez juh a Pensylvániu
Tomáš VasilkoTomáš Vasilko

Prezident musí vyhrať kľúčové štáty na juhu a Pensylvániu, kde sa môžu hlasy rátať dlho.

Ak by sme sa pozreli iba na prieskumy, málokto bol v posledných 30 rokoch takým favoritom amerických prezidentských volieb, akým je tento rok demokratický kandidát Joe Biden. Na celonárodnej úrovni mal tri dni pred volebným dňom náskok 8,6 percentuálneho bodu.

Ako si všíma analytický portál Fivethirtyeight, naposledy mal vyšší náskok Bill Clinton v roku 1996. Prieskumy na celonárodnej úrovni sa pomýlili najviac v roku 1980, keď Ronalda Reagana podcenili o 7 percentuálnych bodov, hoci to vtedy nezmenilo výsledok.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Pri takýchto číslach je veľmi pravdepodobné až takmer isté, že Biden, podobne ako Hillary Clintonová pred štyrmi rokmi, vyhrá celkové hlasovanie, takzvaný popular vote.

Americké voľby sa však vyhrávajú v jednotlivých štátoch a kandidát potrebuje získať dohromady 270 voliteľov. To dáva Trumpovi stále šancu, že zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky.

Cesta k tomu nie je úplne otvorená, no ani nepredstaviteľná. Skúsime si rozobrať, ktoré štáty potrebuje Trump na víťazstvo v utorkových voľbách.
Isté štáty

Už teraz vieme povedať, že je jasné, ako bude väčšina amerických štátov voliť. Keďže víťaz v nich berie všetkých voliteľov, dá sa do veľkej miery povedať, že napríklad Kalifornia bude stáť za Bidenom a Mississippi za Trumpom.
Štáty, kde by výsledky mali byť jasné. Zdroj – RealClearPolitics

Medzi týmito istými štátmi sú aj niektoré štáty, ktoré ešte pred pár rokmi boli nerozhodné. Napríklad Virgínia či Colorado, ktoré sa stali viac demokratickými. Taktiež sa očakáva, že Biden vyhrá v New Hampshire.

Rozhodne sa tak v týchto štrnástich štátoch a kongresových obvodoch.
Ohio, Iowa, Texas

Ide o štáty, kde pred štyrmi rokmi Trump vyhral s veľkým náskokom. Teraz sú tu však prieskumy vyrovnané. Mnohí odborníci si myslia, že Trump si ich nakoniec ubráni.

Texas je štát, kde republikáni vyhrávajú desaťročia a už to, že sa o ňom hovorí ako o nerozhodnutom štáte, niečo znamená. V predčasnom hlasovaní tu už volilo viac ľudí ako v roku 2016 celkovo.

Ohio a Iowa sú naopak štáty, ktoré ešte v rokoch 2008 a 2012 hlasovali za Obamu, Trump ich však v roku 2016 získal s takmer 10-percentným náskokom, a práve preto by si ich mohol prezident nakoniec udržať, aj keď prieskumy sú tu tesné.

Michigan, Wisconsin, Minnesota

Ide o trojicu štátov na Stredozápade, ktoré dlhodobo volili demokratov. V roku 2016 však dva z nich (Michigan a Wisconsin) dokázal Trump Clintonovej ukradnúť, v Minnesote len tesne prehral. Biden si ich musí udržať a prieskumy naznačujú, že by sa mu to malo podariť.

Najistejší vyzerá byť Michigan, no náskok takmer desať percent má Biden aj v Minnesote. Wisconsin ešte patrí k štátom, kde republikáni dúfajú vo veľké prekvapenie.

Okrem toho má Biden relatívne slušný náskok v Nevade, ktorá v roku 2016 hlasovala za Clintonovú.
Mapa aj so štátmi, kde by mal pravdepodobne vyhrať Trump, respektíve Biden. Zostáva päť najtesnejších štátov. Zdroj – RealClearPolitics
Pensylvánia

Najbližšie k víťazstvu v týchto štátoch Stredozápadu má Trump v Pensylvánii. Biden tu však stále vedie o zhruba päť percentuálnych bodov. „Náskok je to solídny, ale nie veľkolepý,“ napísal analytik Nate Silver.

Pensylvánia je najdôležitejší štát utorkových volieb. Ak ho Biden vyhrá, pravdepodobne získa aj ďalšie tri vyššie zmienené štáty, ktoré majú podobnú demografiu.

Naopak, šanca, že Trump sa stane prezidentom bez Pensylvánie, je veľmi nízka.
Prečítajte si
Štát, ktorý môže rozhodnúť voľby. Trumpovo jadro ho tu zbožňuje ešte viac, no nemusí mu to stačiť

Práve preto je o tento štát najväčšia bitka. Biden sem smeruje 30 percent peňazí na reklamu. Celkovo podľa Washington Post v množstve peňazí na televíznu reklamu porazil Trumpa v pomere tri ku jednej.

Trump stavil bez ohľadu na pandémiu na stretnutia s voličmi (v sobotu stihol v Pensylvánii štyri mítingy), na ktoré chodia tisícky ľudí. Demokrati z bezpečnostných dôvodov upustili od veľkých kampaní. Samozrejme, Trump hovorí, že to je preto, že na Bidena nikto nie je zvedavý.

Problém s Pensylvániou je, že výsledky nemusia byť tak skoro jasné. O to, ako tu rátať hlasy poštou, sa na súdoch sporili miestni republikáni a demokrati.

Predčasne odovzdané hlasy začnú rátať až počas volebného dňa ráno, čo naznačuje, že pokiaľ nebude jasný náskok jedného z kandidátov, výsledok tohto štátu bude známy najskôr v stredu, prípadne až v ďalších dňoch.

Takisto môže prísť k sporom pri spočítavaní hlasov a k obviňovaniu z podvodov. Za istých okolností sa v Pensylvánii môže stať to, čo na Floride v roku 2000.
Ak Trump získa Pensylvániu a štyri kľúčové štáty na juhu, vyhrá voľby. Zdroj – RealClearPolitics
Bidenov Plán B: Arizona, Georgia, Severná Karolína, Florida

Ak Trump vyhrá Pensylvániu, Biden má ešte šancu na juhu. Tu sú štyri nerozhodnuté štáty, z ktorých by mu teoreticky stačilo získať jeden. Podľa prieskumov v každom z nich demokrat tesne vedie (od 0,6 do 2,9 percenta).

Nazýva sa to aj Bidenov Plán B. Najbližšie k tomu by zrejme mohol byť v Arizone. Ide o dlhodobo republikánsky štát, kde však Trump vyhral v roku 2016 len tesne. Prieskumy sa tu nemýlili ako na Stredozápade.

Trump však teoreticky môže vyhrať, aj keď získa Pensylvániu, Floridu, Georgiu a Severnú Karolínu a stratí Arizonu. V tom prípade by rozhodovali dva malé kongresové obvody – druhý obvod v Nebraske a druhý obvod v Maine.

V USA v prezidentských voľbách každý štát dáva všetkých voliteľov tomu kandidátovi, ktorý v štáte získa väčšinu. Výnimkou sú iba štáty Maine a Nebraska, kde sa volitelia udeľujú aj podľa kongresových obvodov.

V oboch týchto obvodoch je trochu lepší v prieskumoch Biden, no prieskumov tu nie je veľa a môže ich pokojne získať aj Trump. V tom prípade by bola remíza (269 – 269), čo sa naposledy stalo pred vyše 180 rokmi.
Ak Trump vyhrá Pensylvániu, Floridu, Georgiu, Severné Karolínu, druhý obvod v Maine a Nebraske, no prehrá v Arizone, bude remíza. Zdroj – RealClearPolitics

O novom prezidentovi by tak rozhodovali v snemovni delegácie z 50 štátov, ktoré by zrejme zvolili Trumpa. Situácia však môže byť ešte zamotanejšia, pretože sa môže stať, že nie všetci volitelia budú hlasovať tak, ako rozhodnú ľudia.

Je, samozrejme, možné, že Biden vyhrá aj iný štát na juhu a nemusí sa báť tohto scenára. Spomína sa, že by to mohla byť skôr Georgia ako Florida. „So žiadnym alternatívnym štátom (pri strate Pensylvánie, pozn. red.) si však nemôže byť špeciálne istý,“ napísal Nate Silver.
Spoľahlivejšie prieskumy?

Donald Trump má preto tento rok ešte nižšie šance vyhrať prezidentské voľby ako v roku 2016. Náskok Clintonovej bol nižší na celonárodnej úrovni aj v niektorých štátoch.

„Prezident Donald Trump vstúpi do volebného dňa s oveľa horšími šancami, ako mal v roku 2016,“ napísal magazín Economist.

Napríklad portál Fivethirtyeight mu dával v súboji s Clintonovou šance 29 percent, no teraz proti Bidenovi len 10 percent.

Samozrejme, každý si pamätá, že prieskumy v niektorých štátoch nevyšli. Platilo to najmä pre Wisconsin a Michigan, ktoré mu významne pomohli do Bieleho domu.

Tento rok to však môže byť iné. V prvom rade, agentúry urobili niektoré zmeny, vďaka ktorým by im nemali ujsť bieli voliči bez vysokoškolského vzdelania, Trumpovo jadro, ako v roku 2016.

Takisto je teraz málo nerozhodnutých voličov. Kým pred štyrmi rokmi ich bolo 16 percent (jasná väčšina nakoniec volila Trumpa), teraz sa ich počet odhaduje okolo 4 percent. Navyše, veľká väčšina voličov (92 miliónov) už svoj hlas odovzdala.

„Aj keď veľa teórií, prečo Trump môže vyhrať (napríklad tá o hanblivých Trumpových voličoch) je nesprávnych, systematické chyby v prieskumoch sa stávajú a je ťažké ich predvídať alebo očakávať ich dôvody dopredu,“ napísal Nate Silver.

Takisto je podľa neho istá šanca, že Trump „vyhrá nelegitímne“, čo sa však nedá zakomponovať do prieskumov. Môže sa stať, že veľké množstvo hlasov poštou, ktoré sú väčšinou pre Bidena, označia ako neplatné.
Pomôžu Hispánci Trumpovi?

Je vidieť aj isté posuny v tom, ktorá časť spoločnosti podporuje daného kandidáta. Podľa prieskumov sa zdá, že demokrati získali časť Trumpových voličov nad 65 rokov. Väčšina seniorov, ktorí roky skôr podporovali republikánov, teraz hovorí, že bude hlasovať za Bidena.

Dôvodov môže byť viac ako len pandémia, ktorá ich zasahuje vo väčšej miere ako mladších Američanov. Biden vzal Trumpovi aj časť žien na predmestiach.

Na druhej strane by americký prezident mohol získať väčší počet Hispáncov ako v roku 2016, keď ho volilo 30 percent z nich. Môže na nich fungovať strašenie socializmom, keďže mnohí z nich majú korene v krajinách ako Venezuela či Kuba. Táto vzorka je dôležitá najmä na Floride.

Trumpov tím sa tiež usiluje, možno prekvapujúco, zvýšiť aj podiel afroamerických mužov, ktorí podporia prezidenta.

„Ak to vyhrá, viete, komu bude dlhovať toto víťazstvo? Afroameričanom a Hispáncom,“ povedal pre Washington Post jeden z poradcov Trumpovej kampane.
Takto by dopadli voľby, ak by platili prieskumy v jednotlivých štátoch. Biden by vyhral celkom presvedčivo. Zdroj – RealClearPolitics podľa údajov FivethirtyEight
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Kauzy Búrka a VíchricaZoroslav Kollár3. novembra 2020 14:00
Urbancová nevedela súdu vysvetliť, prečo by Sklenka klamal práve o nej. Aj preto je vo väzbe
Veronika PrušováVeronika Prušová
Na NAKA priviezli Jarmilu Urbancovú. Foto N – Tomáš Benedikovič
Na NAKA priviezli Jarmilu Urbancovú. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poznáme odôvodnenie, prečo išli do väzby konkurzný právnik Zoroslav Kollár, bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová a bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner.

Bola to pomsta. Iné vysvetlenie, prečo sa zrazu priateľ a bývalý sudca Vladimír Sklenka rozhodol vypovedať proti niekdajšej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Jarmile Urbancovej, obvinená nemala. Aspoň tak to vyplýva z rozhodnutia sudcu Špecializovaného trestného súdu Jána Buvalu, ktorý v sobotu poslal Urbancovú do väzby.

Spolu s ňou aj bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera a aj vplyvného konkurzného právnika Zoroslava Kollára.

Urbancovej obhajca Peter Erdős bol rozhodnutím prekvapený a v sobotu podvečer pred novinármi len ťažko hľadal slová. Zo sprístupneného rozhodnutia sudcu Buvalu sa zdá, že niekoľko hodín pred ním ich ťažko hľadala aj jeho klientka.

„Pri výsluchu pred rozhodnutím o väzbe ani po viacnásobnom zopakovaní otázky sudcu pre prípravné konanie, ako si obvinená vysvetľuje spôsob výpovede svedka, táto nedokázala stručne a logicky odpovedať,“ uviedol sudca v rozhodnutí o vzatí obvinených do väzby, ktoré získal Denník N na základe infožiadosti.

O pomste hovoril pred Buvalom aj Lindtner. On, Urbancová aj Kollár podali voči rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie sťažnosť. Rozhodovať bude Najvyšší súd. Kedy by sa tak malo stať, zatiaľ nie je známe.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Sú to podozrenia spochybňujúce základy právneho štátu

Pri všetkých troch Buvala rozhodol o kolúznej väzbe, teda za mrežami sú z dôvodu, že by mohli ovplyvňovať svedkov a mariť vyšetrovanie. Pripomenul, že pri všetkých troch sú „kolúzne aktivity“ vlastne predmetom samotného obvinenia.

Kollár, Urbancová aj Lindtner sú podozriví, že sa snažili ovplyvňovať priebeh rôznych súdnych konaní.

„Vzhľadom na množstvo obvinených osôb z takéhoto protiprávneho konania a vzhľadom na časové obdobie, počas ktorého malo dochádzať k takémuto protiprávnemu konaniu, je zrejmé, že pokiaľ by boli tieto podozrenia v jednotlivých konaniach potvrdené, došlo k protiprávnemu konaniu v rozsahu, ktorý spochybňuje základy právneho štátu,“ napísal v rozhodnutí Buvala.

Sudca Buvala pripomenul, že z vykonaného dokazovania vyplýva podozrenie, že v justičnom prostredí zrejme pôsobili minimálne dve záujmové väčšie skupiny – na čele jednej bol údajne Zoroslav Kollár, na čele tej druhej Marian Kočner. Odvolal sa aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu z júna.

„Pri rozhodovaní o väzbe nie je reálne domnievať sa, že môže byť naplnená požiadavka istoty ‚konkrétnych skutočností‘ opodstatňujúcich kolúzne väzobné dôvody. V týchto prípadoch nemožno vyčkávať až do okamihu, keď už je isté, že obvinený bude kolúzne konať, pretože by sa už spravidla nepodarilo takému konaniu zabrániť a predísť,“ vysvetlil svoje rozhodnutie Buvala.
Urbancová: Som nežiaduca osoba

Urbancová mala v justícii významnú funkciu, ako podpredsedníčka istý čas aj viedla Najvyšší súd.

Obvinení od minulého týždňa zadržanie spochybňujú a obvinenia odmietajú. Urbancová tvrdí, že nič z toho, čo Sklenka hovorí, sa nestalo. Už jej obhajca v sobotu hovoril, že má ísť o pomstu. „Ide o pomstu voči nej, lebo po určitých medializovaných skutočnostiach z minulosti sa voči nemu vyhranila,“ povedal Erdős.

Sudcovi Buvalovi to však nestačilo. Urbancovej po marcovej Búrke, keď ju obvinili prvý raz, rozšírili obvinenie o ďalšie dva skutky prijímania úplatku. Sklenkovi podľa obvinení odovzdávala v obálkach po 5-tisíc eur za rozhodnutia, za ktoré „lobovala“.

Vyšetrovatelia sa teraz musia dopátrať, kto si cez Urbancovú „objednával“ u Sklenku rozhodnutia – preto musí Urbancová podľa prokurátorky ostať vo väzbe. Ak by bola na slobode, hrozí, že by oslovila tých, pre ktorých „pracovala“, a koordinovala by s nimi svoju obhajobu. Sudca to ako dôvod na väzbu uznal.

Nepresvedčila ho Urbancová, ktorá pred súdom podľa svojho obhajcu tvrdila, že dôvody na väzbu nie sú, pretože aj tak celý deň nevychádza z domu a stará sa o ťažko chorého manžela. Okrem toho tvrdila, že už nie je aktívnou sudkyňou. Sťažovala sa, že „zo strany bývalých kolegov je vnímaná ako nežiaduca osoba a s nikým sa nestretáva“.
Prečítajte si
Doteraz nedotknuteľný Zoroslav Kollár ide do väzby
Sudca upozornil na nízku sadzbu pre Kollára

Pri Zoroslavovi Kollárovi navrhovala prokurátorka všetky tri druhy väzby – pre obavy z možného marenia vyšetrovania, pokračovania v trestnej činnosti, ale aj pre hrozbu úteku. Buvala nakoniec uznal len prvý dôvod.

Dôkazy o tom, že by sa Kollár chystal na útek, prokurátorka nepredložila. I keď je známe, že milionár často cestuje do zahraničia. Kollárovi hrozí za zločin zasahovania do nezávislosti súdu trest od dvoch až do ôsmich rokov. Mohol by teda teoreticky vyviaznuť aj s podmienkou.

Obhajoba argumentovala, že je nelogické, aby preto plánoval útek.

Sudcu Buvalu v bode útekovej väzby obhajoba presvedčila. Neodpustil si však poznámku na výšku sadzby, ktorá Kollárovi hrozí. „Sudcovi pre prípravné konanie neprináleží hodnotiť primeranosť trestnej sadzby v prípade vedeného trestného stíhania pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu, avšak je tu výrazný nepomer medzi inými trestnými sadzbami a takýmto druhom trestnej činnosti, kde predmetom súdnych sporov je hodnota nezriedka presahujúca osemmiestne čísla,“ napísal v rozhodnutí.
Prečítajte si
Za marihuanu desať rokov, Zoroslav Kollár dva za zasahovanie do nezávislosti súdu. Sú sadzby spravodlivé? (anketa)
Nie jeden prípad, ale dlhoročné nezákonné praktiky

Kollár je obvinený z toho, že cez Richarda Molnára, niekdajšieho krajského sudcu, ktorý je od marca vo väzbe, ovplyvňoval a podplácal sudcu Sklenku v rôznych súdnych konaniach. Pri rozhodovaní o väzbe však sudca Buvala spomína len jedno konanie, a to spred šiestich rokov.

Vtedy bol Sklenka pomerne čerstvým sudcom a Molnár za ním prišiel kvôli kauze Slovakia ringu. Kollár bol finančným investorom projektu pretekárskeho okruhu a chcel vyhrať. Dokonca sa kvôli tomu podľa Sklenku stretli aj osobne – prvý a posledný raz.
Zoroslav Kollár (uprostred) po rozhodnutí o väzbe. Foto – TASR

Môže sa zdať zvláštne, že Kollár ide v roku 2020 do väzby kvôli prípadu z roku 2014. „Z uhla pohľadu v širšom kontexte však vyplýva, že konanie kladené za vinu obvinenému Kollárovi zodpovedalo ‚modus operandi‘ v časti justície v xxxxxxx (anonymizované) pretrvávajúce roky a domino efektu pri rozkrývaní takéhoto konania došlo paradoxne vo forme ‚vedľajšieho produktu‘ z náhodného objavu mobilného telefónu obvineného Mariana Kočnera v inej trestnej veci,“ vysvetľuje Buvala.

Pri takomto uhle pohľadu sa podľa sudcu podozrenie z protiprávneho konania u Kollára nejaví ako niečo, čo je neaktuálna dávna minulosť, ale, naopak, odôvodňuje podozrenie, že ide o nezákonné praktiky pretrvávajúce roky.
Písomý sľub Lindtnera sudca neuznal

Bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III Lindtner, ktorý je podozrivý, že ovplyvňoval kauzu hotela Carlton, sa pokúšal dostať na slobodu aj pomocou písomného sľubu.

Sudca ho však neprijal. Bývalý predseda súdu, ktorý sám požiadal o prerušenie funkcie sudcu, aby sa vzápätí stal advokátom, sľuboval, že „povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti a splní všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mu budú uložené“. Sudca nepovažoval takýto prísľub za dostatočný.

Naopak, pripomenul, že v prípade budú musieť ešte vypočuť viacerých svedkov, a to vrátane sudcov, ktorí v prípade Carltonu rozhodovali.
David Lindtner. Foto – TASR

Pri Lindtnerovi navrhovala prokurátorka ako dôvod väzby aj hrozbu pokračovania v trestnej činnosti. Neuspela. Sudca to neakceptoval, pretože Lindtner „už nepôsobí ako sudca, má pozastavený aj výkon advokácie a je viac než nepravdepodobné, že pri spôsobe a rozsahu informovanosti odborných justičných kruhov, ako aj celej spoločnosti by mohol obvinený pokračovať v ‚lobistických‘ aktivitách“.

Lindtner začal pôsobiť v advokácii začiatkom tohto roka. Spolupracoval s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer). Advokátska komora po marcovom obvinení Lindtnerovi pozastavila výkon advokácie.
Spoiler
Kauzy Búrka a VíchricaZoroslav Kollár31. októbra 2020 16:56
Doteraz nedotknuteľný Zoroslav Kollár ide do väzby
Veronika PrušováVeronika Prušová
Zoroslav Kollár (vľavo). Foto N - Tomáš Benedikovič
Zoroslav Kollár (vľavo). Foto N – Tomáš Benedikovič

Do väzby idú konkurzný právnik Zoroslav Kollár aj bývalí sudcovia Jarmila Urbancová a David Lindtner, rozhodol Špecializovaný trestný súd. Všetkých troch zadržali pri akcii Víchrica.

Doposiaľ si naňho polícia ani prokuratúra netrúfli. Teraz je všetko inak – v stredu zadržala Zoroslava Kollára NAKA v rámci akcie Víchrica a v sobotu ho Špecializovaný trestný súd poslal do väzby.

Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Jána Buvalu nie je právoplatné, rozhodovať ešte bude Najvyšší súd.

„Môj klient je prekvapený,“ povedala advokátka Ingrid Zlochová o reakcii Zoroslava Kollára. „Sme toho názoru, že dôvody väzby tam nie sú,“ dodala. Ku skutkom, z ktorých je Kollár obvinený, sa bližšie nevyjadrila.

Okrem vplyvného konkurzného právnika rozhodoval sudca Buvala aj o väzbe bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej a niekdajšieho predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera. Aj oni skončili v putách a idú do väzby.

Video: Prokurátorka vysvetľuje, že pre Zoroslava Kollára žiada väzbu aj z dôvodu ovplyvňovania svedkov.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Mimozemšťan z Threemy

„Dnes bol zadržaný jeden z najvplyvnejších bielych golierov na Slovensku,“ reagoval po Kollárovom zadržaní bývalý minister spravodlivosti a aj vnútra Daniel Lipšic.

Kollár sa v minulosti ocitol na mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície. Spájali ho s konkurznou mafiou. Mal povesť človeka, ktorý dokázal na súdoch všetko vybaviť. Roky však bol nedotknuteľný, a to vďaka svojim kontaktom v politike, ale aj v justícii.
Prečítajte si
Búrka pokračuje: NAKA zatkla Zoroslava Kollára. Podľa Threemy vedel na súdoch vybaviť všetko

V Threeme Mariana Kočnera mal emotikon 👽. Mafián Kočner ho v komunikácii s bývalým sudcom Okresného súdu Bratislava I Vladimírom Sklenkom prezýval „Zoro“.

Práve správy z Threemy a následne Sklenkova výpoveď spustili v marci akciu Búrka, po ktorej boli obvinení trinásti sudcovia. Sklenka sa obvineniu nateraz vyhol, a to práve vďaka spolupráci s políciou.

Prokurátorka Valéria Simonová sa nechcela vyjadrovať k tomu, či je Kollár kľúčovou postavou akcie Víchrica. „Ja Zoroslava Kollára nepoznám, preto sa k jeho osobe nebudem vyjadrovať. Poznám len skutočnosti, ktoré sú vo vyšetrovacom spise.“
Zoroslav Kollár. Foto – Plus 1 deň/Ján Zemiar
Potom prišla Víchrica

Po Búrke vypovedal Sklenka opäť. Počas desiatich dní rozprával o tom, ako sa na bratislavskom súde dali kúpiť rozsudky. Jedným z prvých kolegov, ktorí za ním prišili a požiadali ho o „službu“, bol podľa Sklenkovej výpovede sudca Richard Molnár.

Molnár podľa Sklenku pracoval pre Kollára a obiehal v jeho mene sudcov, aby rozhodovali na jeho žiadosť, a nie raz za to ponúkal aj úplatky.

Po tejto výpovedi bolo jasné, že trestné stíhanie hrozí aj doposiaľ nedotknuteľnému Kollárovi.

Po marcovej Búrke prišla v stredu tohto týždňa policajná akcia Víchrica, pri ktorej zadržali aj konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Obvinili ho zo zasahovania do nezávislosti súdu. Korupcia sa v obvinení zatiaľ nespomína.
Vladimír Sklenka (v rúšku) vypovedal takmer dva týždne. Foto – TASR
Stretli sa, každý si na to spomína inak

Sklenka opísal, ako ho sudca Molnár kontaktoval a chcel, aby rozhodol v prospech Kollára.

Sudca Sklenka hovoril, že so Zoroslavom Kollárom sa osobne stretol iba raz – pred šiestimi rokmi v jednej bratislavskej reštaurácii. Hovorili podľa neho o spore medzi Slovakia Ringom a Doprastavom, na ktorom Kollárovi záležalo. Právnik bol finančným investorom tohto pretekárskeho okruhu, otváral ho spolu s Norbertom Bödörom.

Bödör je dnes vo väzbe za korupčnú kauzu Dobytkár.

Sklenka vypovedal, že v spore o Slovakia Ring váhal s riešením, ktoré navrhoval Kollár. A preto sa spolu stretli osobne a neposielali si len odkazy cez Molnára.

Kollár stretnutie pre Denník N priznal, jeho okolnosti však opisuje inak ako bývalý sudca. „Stretnutie inicioval on a chcel odo mňa jednu súkromnú záležitosť,“ povedal Kollár.
Zoroslav Kollár (uprostred). Foto – TASR
Zoro Kollár: Tieto spory sa o mňa obtreli

Sklenka tvrdil, že za Slovakia Ring mu neponúkali žiadnu odmenu, no v iných prípadoch už za ním chodil Molnár s hotovosťou. Bývalý sudca priznal, že od Kočnera postupne zobral 170-tisíc eur.

Pri Kollárovi to zatiaľ podľa Sklenkových výpovedí vyzerá na nižšiu sumu – spolu na zhruba 20-tisíc eur; išlo údajne o úplatky po 5- až 10-tisíc eur za konkurzné a incidenčné spory.

Kollár popiera, že by Molnára posielal za Sklenkom, aby ovplyvňoval súdne kauzy. Potvrdil však, že sa s Molnárom poznajú: „Sme dlhoroční kamaráti,“ povedal s tým, že sa poznajú z vysokej školy. Tvrdil, že sa spolu rozprávali len o súkromných témach. Molnár bol trestným sudcom a Kollár tvrdí, že sa o trestné právo nikdy nezaujímal.
Prečítajte si
Bývalý sudca Sklenka ukazuje na Zoroslava Kollára. Vypovedal, že preňho rozhodoval ešte skôr ako pre Kočnera

„Nemôžem poprieť, že v nejakom malom momente sa o mňa tieto súdne spory ‚obtreli‘,“ reagoval Kollár v auguste pre denník SME.

Dodal však, že Sklenka klame, a podal naňho trestné oznámenie. Naznačil, že Sklenka začal s políciou spolupracovať, lebo trestné stíhanie hrozí aj jeho manželke. „Keby som bol v podobnej situácii, tak by som štátu daroval aj obličku, len aby moji blízki nemali žiadny problém,“ povedal Kollár.
Takto na Špecializovaný trestný súd priviedli bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú. Foto – TASR
Urbancová: Je to pomsta

Obvinená Urbancová zase hovorí, že ide o Sklenkovu pomstu, a jeho tvrdenia popiera.

Sudca Sklenka pred vyšetrovateľom vypovedal, že od bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu dostával v obálke úplatky po 5-tisíc eur.

Urbancovú obvinili už v marci po akcii Búrka, vtedy ju však nezobrali do väzby. Teraz jej obvinenie rozšírili o ďalšie dva skutky. So Sklenkom sa dobre poznali, považovala ho za svojho priateľa.

„Ide o pomstu voči nej, lebo po určitých medializovaných skutočnostiach z minulosti sa voči nemu vyhranila,“ povedal jej obhajca Peter Erdős.

Advokát opakoval, že obvinenie Urbancovej je postavené opäť len na výpovedi Sklenku. Kritizoval, že ju zadržali a predviedli na výsluch – vraj na to vôbec nebol dôvod, pretože na všetky doterajšie výsluchy chodila riadne a preberala si aj poštu.

Prokurátorka jej navrhla väzbu z dôvodu možného ovplyvňovania svedkov. „Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová nad bizarnou úvahou pani prokurátorky, ktorá odôvodňuje dôvod kolúznej väzby tým, že je potrebné vypočuť svedkov, ale zároveň uvádza, že nevieme akých svedkov a týchto svedkov nepoznáme,“ povedal.

„Koho ideme vypočuť, keď iní svedkovia neexistujú? Ideme ich vyrábať,“ argumentoval advokát.

Urbancová sa snažila sudcu Buvalu presvedčiť, že žiadne ovplyvňovanie svedkov nehrozí, pretože takmer nevychádza z domu. Celý deň sa totiž musí starať o ťažko chorého manžela.

Ako priviedli na súd Zoroslava Kollára a Davida Lindtnera (autorka: Veronika Prušová)
Lindtner: Je to reakcia na moje advokátske aktivity

Bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III Lindtner, ktorý vlani na jeseň sám požiadal o prerušenie funkcie sudcu, zvolil inú taktiku. Hovorí o účelovosti trestného stíhania.

Po tom, ako prestal súdiť, sa nechal zapísať ako advokát. Po boku exministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) sa začal venovať právnemu zastupovaniu politikov Smeru. Lindtner hovorí, že jeho nové obvinenie súvisí práve s jeho advokátskymi aktivitami v „spoločensky citlivých kauzách“. Takto argumentoval vo štvrtok pred Ústavným súdom, ktorý dával súhlas na jeho väzobné stíhanie.

Lindtner pritom už nemôže vykonávať ani advokátske povolanie. Po tom, ako ho v marci obvinili, mu advokátska komora pozastavila výkon.
David Lindtner. Foto – TASR

Po zverejnení Kočnerovej Threemy bol Lindtner jeden z prvých, kto priznal, že sa s mafiánom bavil. Stretávali sa a hovoril, že Kočnerovi občas poskytol právne rady. O bývalom predsedovi okresného súdu je známe, že je výrečný a veľmi žoviálny.

Sklenka o ňom vypovedal, že ho bývalý kolega oslovil v súvislosti s kauzou hotela Carlton a loboval za účastníka sporu Erika Mikurčíka – a to nielen u Sklenku, ale aj u sudkyne Miriam Repákovej, ktorá tiež začala s políciou spolupracovať.

Sklenkovi podľa jeho výpovede Lindtner povedal, že ak dokáže rozhodnutie vybaviť, „bude veľmi spokojný, že je tam dostatok peňazí“. O konkrétnej odmene nehovorili.

Ďalšie obvinenie sa týka dvoch platobných rozkazov za zhruba 40 miliónov eur. Týkali sa sporu TSS Grade so Železnicami Slovenskej republiky; tu mal Sklenka ovplyvniť rozhodovanie svojich kolegýň, sudkýň Okresného súdu Bratislava I. Sklenka tvrdí, že sa s nimi rozprával, ale nevie, ako to dopadlo. Kontakty na ne mal údajne aj Lindtner.

Rovnako ako všetci obvinení aj Lindtner vinu odmieta.
Sudca Kolcun do väzby nejde

V rámci stredajšej akcie Víchrica NAKA obvinila celkovo desiatich ľudí. Viacerých zadržali už v marcovej Búrke.

Novým menom obvineného je sudca Najvyššieho súdu Jozef Kolcun. Aj jeho vinia, že za Sklenkom posielal bývalého sudcu Molnára. Obvinený je z prijímania úplatku a podplácania. Aj v jeho prípade prokuratúra navrhovala väzbu, ale Ústavný súd s ňou nesúhlasil.

Novou obvinenou je i okresná sudkyňa Otília Doláková – vinia ju, že rozhodla podľa toho, ako jej Sklenka povedal, a ešte od neho vraj aj zobrala rozsudok na USB kľúči. Pri nej vyšetrovateľ ani nenavrhoval väzbu.

Kolcun a Doláková teda budú stíhaní na slobode. Či budú smieť naďalej súdiť, rozhodne disciplinárny senát. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) už totiž využila svoju právomoc a obom navrhla pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
Obvinení z akcie Víchrica

Zoroslav Kollár, konkurzný právnik z mafiánskych zoznamov
Jozef Kolcun, sudca Najvyššieho súdu
Jarmila Urbancová, sudkyňa Najvyššieho súdu, obvinená aj v akcii Búrka
Katarína Bartalská, sudkyňa Okresného súdu Bratislava I, obvinená aj v akcii Búrka
Otília Doláková, sudkyňa Okresného súdu Bratislava I
Monika Jankovská, bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer, obvinená aj z Búrky
Richard Molnár, bývalý sudca Krajského súdu v Bratislave, obvinený aj v akcii Búrka
David Lindtner, sudca s prerušeným výkonom funkcie, advokát, obvinený aj v akcii Búrka
Tomáš Kulák, advokát
Ladislav Mojžiš, podnikateľ, obvinený aj v akcii Búrka
Spoiler
Kauzy Búrka a Víchrica30. októbra 2020 17:18
Obrana stíhaného sudcu Kolcuna: Je to zásah do nezávislosti justície
Veronika PrušováVeronika Prušová
Jozefa Kolcuna odvážajú z nitrianskej NAKA. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jozefa Kolcuna odvážajú z nitrianskej NAKA. Foto N – Tomáš Benedikovič

David Lindtner hovorí, že polícia a prokuratúra konajú pre jeho aktivity v spoločensky citlivých kauzách. Ako advokát spolupracuje s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer) na právnom zastupovaní straníckych kolegov.

Pred polrokom sa to na Ústavnom súde pri rozhodovaní o väzbe trinástich sudcov zadržaných v akcii Búrka skončilo so skóre päť ku ôsmim. V piatich prípadoch súd s väzbou súhlasil, v ôsmich nie. Vo štvrtok po akcii Víchrica bola generálna prokuratúra úspešnejšia. Skončilo sa to pomerom dva ku jednej.

Ústavní sudcovia nedali súhlas s väzbou Jozefa Kolcuna z Najvyššieho súdu. Obvinenie z prijímania úplatku označil za vykonštruované a trestné stíhanie považuje za nezákonné a protiústavné. Pred ústavnými sudcami povedal, že sa ničoho nedopustil.

Jeho právny zástupca Sergej Romža v trestnom stíhaní „vidí útok na nezávislosť justície“ a obvinenie sudcu podľa neho možno vnímať ako zneužitie právomoci.

Argumentáciu sudcu zhrnul Ústavný súd vo zverejnenom rozhodnutí zo štvrtka. Je z neho jasné, že s väzbou pre Kolcuna nesúhlasil, pretože žiadosť generálneho prokurátora nespĺňala kritériá, aké mala mať.

NAKA zadržala Kolcuna v stredu počas akcie Víchrica, po ktorej obvinila či rozšírila obvinenia desiatim osobám. Väzbu žiadala aj pre sudcu Davida Lindtnera a sudkyňu Jarmilu Urbancovú, ktorí sú obvinení už po marcovej Búrke. Títo dvaja stáli pred ústavnými sudcami už aj v marci, keď sa to väzbou neskončilo. V októbri už áno.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Obavy, že budú mariť vyšetrovanie

Ústavný súd v piatok zverejnil všetky tri rozhodnutia k väzbe sudcov. Dôvodom väzby obvinených sudcov je hlavne možnosť dôkladne prešetriť všetky podozrenia. To sa podľa prokuratúry dá len vtedy, ak sa vylúči akékoľvek ovplyvňovanie, zasahovanie, či marenie trestného konania.

Obvinenie Kolcuna vyplýva najmä z výpovede bývalého sudcu Vladimíra Sklenku. Kolcun je podozrivý, že cez bývalého krajského sudcu Richarda Molnára loboval u Sklenku za tri spory na Okresnom súde Bratislava I. Sklenka tam bol podpredsedom. Ponuka podľa Sklenku znela, že ak vybaví rozhodnutia podľa očakávaní, dostane 30-tisíc a 10-tisíc eur. Nakoniec z toho nič nebolo.
Prečítajte si
Ústavný súd súhlasil s väzobným stíhaním Urbancovej a Lindtnera. Pri sudcovi Kolcunovi súhlas nedal

Podľa prokuratúry treba pri Kolcunovi preveriť, pre koho sa snažil spory na bratislavskom súde ovplyvniť. „Ak by bol obvinený sudca stíhaný na slobode, nie je možné zo strany orgánov činných v trestnom konaní zabrániť prípadnému kontaktovaniu sa medzi ním a dosiaľ nestotožneným prvotným zadávateľom,“ varovala v žiadosti prokuratúra. Ústavný súd z nej cituje v rozhodnutí.

Prokuratúra sa obáva, že Kolcun bude mariť vyšetrovanie. Rovnaký dôvod spomenula aj v žiadosti pri Urbancovej. Pri Lindtnerovi pridala prokuratúra ďalší dôvod. Pri ňom má obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti. V jeho prípade aj rozšírili obvinenie pre zasahovanie do nezávislosti súdu.

Denník N oslovil dozorovú prokurátorku Valériu Šimonovú, čo si myslí o tom, že Kolcun bude stíhaný na slobode. „Úrad špeciálnej prokuratúry sa vzhľadom na procesné štádium veci nebude v súčasnosti k veci, ani k procesným úkonom vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa Jana Tökölyová.
Lindtner: Je to škandalózny postup

„Má síce prerušený výkon funkcie sudcu, ale začal pôsobiť ako advokát, disponuje kontaktmi na osoby z justičného prostredia, čo odôvodňuje obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti a ovplyvňovania do veci zainteresovaných osôb,“ napísala v žiadosti k väzbe pre Lindtnera prokuratúra.

Lindtner má ako sudca prerušený výkon funkcie od vlaňajšej jesene, keď médiá upozornili na jeho správy s Kočnerom. Vtedy sa vzdal aj funkcie predsedu Okresného súdu Bratislava III. Formálne zostal stále sudcom, čo mu nebránilo požiadať advokátsku komoru o zápis medzi advokátov.
David Lindtner pred rozhodnutím Ústavného súdu. Foto – TASR

Postup orgánov činných v trestnom konaní považuje za škandalózny, vysvetľuje to tým, že mu teraz len „prekopírovali“ všeobecné obvinenie z marca. Má podozrenie, že to súvisí s jeho advokátskymi aktivitami „v spoločensky citlivých kauzách“. Po marcovom obvinení pozastavila advokátska komora Lindtnerovi aj výkon praxe advokáta.

Advokácii sa začal venovať začiatkom roka po boku exministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer). Spolupracovali napríklad pri sťažnosti proti obvineniu poslanca Smeru Ľuboša Blahu. Kaliňák zastupuje aj bývalého podpredsedu parlamentu Martina Glváča (Smer).

Ústavných sudcov vo štvrtok o účelovosti trestného stíhania nepresvedčil. Plénum dospelo k záveru, že „v posudzovanej veci zjavne nie je preukázaná existencia okolností, ktoré by mohli naznačovať zneužitie postupu orgánov činných v trestnom konaní proti dotknutému sudcovi“.

Pripomenuli, že Lindtner požiadal o prerušenie funkcie sudcu sám. „Vyhovením návrhu na vyslovenie súhlasu so vzatím dotknutého sudcu do väzby nedochádza k ústavne neakceptovateľnému zásahu do súdnej moci,“ skonštatoval Ústavný súd.
Pri Kolcunovi je to iné. On stále súdi

Podobnú argumentáciu zvolil Ústavný súd aj pri Urbancovej, ktorá tiež už nie je aktívnou sudkyňou. V marci po obvinení v Búrke odišla do predčasného dôchodku. Teraz jej rozšírili obvinenie. Podozrivá je z podplácania Sklenku za to, že ovplyvňoval na svojom súde viaceré rozhodnutia.

Urbancová jeho svedectvo spochybnila. „Výpovediam svedka nie je možné dôverovať, pretože účelovo rozptyľuje svoju vinu na ďalšie osoby,“ povedala ústavným sudcom. Sklenka totiž priznal, že bral úplatky nielen od mafiána Mariána Kočnera, ale aj bývalého krajského sudcu Richarda Molnára. Ten bol spojkou obvineného Kollára.

Sklenka stíhaný nie je. Vznesenie obvinenia mu odložili za to, že začal s políciou spolupracovať. Jeho výpovede spustili jarnú akciu Búrka a teraz jesennú Víchricu.

Pri Urbancovej súd súhlasil s väzbou, pretože je „krajne nepravdepodobné“, že sa opätovne vráti k súdeniu. Súhlasom s jej väzobným stíhaním tak nedochádza k zásahu do súdnej moci.

A to je rozdiel, prečo pri Kolcunovi rozhodol Ústavný súd inak ako pri Urbancovej a Lindtnerovi. Kolcun je stále aktívnym sudcom.
Žiadosť nesplnila kritériá

Dôvody rozhodnutia naznačil už vo štvrtok večer predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. Pripomenul, že už v marci vymedzil súd kritériá, aké by mala žiadosť na súhlas s väzobným stíhaním spĺňať.

V rozhodnutí súdu sa píše o nedostatkoch žiadosti. Súd zopakoval, že iba „strohá či plytká ústavnoprávna argumentácia, prípadne jej úplné vynechanie“ generálneho prokurátora nestačí.

Ak žiadosť kritériá nespĺňa, tak je to podľa Fiačana považované za zásah do súdnej moci. Tá nie je nedotknuteľná, návrh na vzatie sudcu do väzby je však vážna vec. „Z tohto pohľadu sa potom zdá, že oproti tomuto nášmu marcovému vymedzeniu týchto limitov nenastal pri žiadosti generálneho prokurátora týkajúcej sa tohto sudcu posun,“ povedal Fiačan.
Prečítajte si
Čo u Jankovskej stačilo, u Haitovej už nie. Rozhodnutie Ústavného súdu nie je spravodlivé

Za marcové rozhodnutia o sudcoch z Búrky boli ústavní sudcovia kritizovaní za to, že ich nedostatočne zdôvodnili. Nebolo jasné, prečo v prípade piatich sudcov súhlas na väzbu dali a pri ôsmich nie.

Pri všetkých trinástich bol dôvod väzby v podstate rovnaký. Bolo potrebné vypočuť svedkov, ktorých mohli obvinení ovplyvňovať. Pri aktívnych sudcoch bola obava z pokračovania v trestnej činnosti.

Vo väzbe nakoniec skončila a stále v nej je bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (Smer), ktorá bola tiež sudkyňou. Rovnako v nej zotrváva bývalý bratislavský krajský sudca Richard Molnár. Sudkyňu Denisu Cvikovú pred troma týždňami prepustil Najvyšší súd na slobodu.

O tom, či sa k nim pridajú aj Lindtner s Urbancovou, začne v sobotu ráno rozhodovať sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala. Spolu s nimi pred neho predvedú aj vplyvného konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Aj toho zadržali v rámci Víchrice.
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
Koronavírus2. novembra 2020 9:22
Obete v Česku začínajú mať mená
Ľubomír SmatanaĽubomír Smatana
Na konci chodby je umierajúci otec pána V. Foto - Ľubomír Smatana
Na konci chodby je umierajúci otec pána V. Foto – Ľubomír Smatana

Dostal som email od muža, ktorého otec zomrel niekoľko hodín po tom, ako som covidové oddelenie v Zlíne opustil.

Autor je redaktor Českého rozhlasu

Niekoľko dní som obchádzal české nemocnice, v ktorých vznikajú stále nové a nové covidové oddelenia. Hneď za slovensko-českou hranicou leží Zlín, kde už vybudovali deviate, a tým aj posledné. Lôžok síce môžu pripraviť oveľa viac, ale nemajú personál. A to už zavreli všetky oddelenia, kde sa poskytovali plánované zákroky. Zlín jasne ukazuje, ako to môže vyzerať o dva týždne aj inde. Keď som odchádzal z oddelenia anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny, tak som netušil, ako sa mi za niekoľko dní znova pripomenie.

Dostal som totiž email od muža, ktorého otec zomrel niekoľko hodín po tom, ako som oddelenie opustil. Ďakoval mi, že som o tom napísal reportáž so zameraním na personál, pretože jeho otec tam mal zodpovedajúcu starostlivosť. Na umelej ventilácii bol tri týždne, a keď zomrel, už ani nebol covid pozitívny. Preto tiež ležal mimo covidových boxov, a tak som ho zhodou okolností vyfotografoval na lôžku.

Fotografia to bola zámerne nezreteľná, ale syn svojho otca spoznal a chcel, aby som mu ju poslal. „Viem, že to môže znieť morbídne, ale bola by to aspoň posledná spomienka a najbližším by som aspoň mohol ukázať, že mal v posledných chvíľach všetko, čo potreboval,“ píše mi pán V.

Pacienti napojení na ventilátory na covidových oddeleniach umierajú zvyčajne bez svojich blízkych. Na ARO ich nikto nepustí. „Keď som začal zariaďovať pohreb, tak sa z pohrebnej služby ihneď spýtali, či otec zomrel na covid. Informoval som ich, že áno, ale že posledný týždeň už bol negatívny. Pravidlá sú však v tomto asi dané a bolo mi povedané, že v tom prípade nemáme oblečenie na poslednú cestu ani voziť, že si ho na patológii prevezmú uzavretého vo vaku, ktorý ani nebudú otvárať,“ píše pán V. Pohrebu v smútočnej sieni sa môže zúčastniť maximálne desať ľudí. Ostatní musia stáť vonku.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

V Zlíne mali cez víkend na ventilátoroch 21 pacientov. „Skôr sme tu mávali tak jedného,“ povedala mi vrchná sestra Terézia Koníčková. Lekári zo svojich doterajších skúseností odhadujú, že prežije štvrtina až polovica pacientov napojených na pľúcnu ventiláciu. Konšpirátorom a tým, čo neveria štatistikám o covide, ponúka logické vysvetlenie primár urgentného príjmu Michal Pisár: „Je pravda, že nie všetci ležia v nemocnici pre covid. Ten nie je vždy tým dominujúcim ochorením. Dôvod, prečo sme zahltení, sú však práve pacienti s covidovou pneumóniou, dehydrovaní či inak rozhasení.“

V Česku zomrelo v súvislosti s covidom vyše 3 200 ľudí (údaj z 1. novembra), na Slovensku relatívne málo – 219. Na Slovensku preto väčšina ľudí ešte nepozná konkrétne obete. Bývam pri Plzni v päťtisícovej obci a jednu konkrétnu obeť poznám. Bola to aktívna penzistka, ešte pracovala. Viem, že aj matka mojej susedky, ktorá sa ako ošetrovateľka zrejme nakazila v liečebni, je teraz v umelom spánku a napojená na ventilátor.

„Mnoho ľudí žije v tom, že sa ich to netýka, že im sa všetko vyhne, ale tak ako na jar bola vzácnosť poznať niekoho, kto covid prekonal a zomrel, o chvíľu už nebude veľa ľudí, ktorí budú môcť povedať, že nepoznali nikoho, kto chorobe padol za obeť,“ uzatvára našu korešpondenciu pán V., ktorý tento týždeň pochová svojho otca. Mal 63 rokov.
LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
KoronavírusPlošné testovanie4. novembra 2020 16:33
Druhé kolo: kto potrebuje certifikát, ako cestovať medzi okresmi, kedy budú prázdniny? (otázky a odpovede)
Veronika FolentováVeronika Folentová
Denisa GdovinováDenisa Gdovinová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Presné pravidlá po druhom kole plošného testovania má premiér vysvetliť vo štvrtok. Denník N prináša odpovede na časté otázky o tom, kto bude potrebovať nový certifikát a aká bude situácia po druhom kole testovania.
Dokedy bude platiť zákaz vychádzania?

Zákaz vychádzania potrvá do soboty 14. novembra, neplatí v čase od 1.00 do 5.00 ráno. Obmedzenie pohybu sa nevzťahuje na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom z plošného testovania.
Budem na voľný pohyb po druhom kole potrebovať nový certifikát?

V regiónoch, kde nebude druhé kolo testovania, sa platnosť certifikátov z prvého kola predĺži o týždeň. Nový certifikát tam netreba.

Tam, kde druhé kolo bude, dostanú ľudia nové certifikáty, povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Ak teda žijete v 45 okresoch, kde prebehne druhé kolo, a nezúčastníte sa na ňom, nebudete sa môcť preukázať certifikátom z prvého kola. Bude pre vás teda platiť zákaz vychádzania s výnimkami na cestu do najbližšieho obchodu či k lekárovi.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Platí mi výsledok PCR testu, ktorý mi urobili počas prvého kola?

Ak žijete v okrese, kde bude druhé kolo testovania, potrebujete aj nový PCR test – ak na plošné testovanie nechcete ísť. Test musí byť podľa uznesenia vlády z dátumu od 7. novembra 2020 do 8. novembra 2020.

Ak žijete v okrese, kde druhé kolo testovania nebude, nepotrebujete ani nový PCR test, môžete sa preukázať testom urobeným od 29. októbra 2020 do 8. novembra 2020.
Kde nebude druhé kolo testovania?

Ide o 25 okresov, kde počas prvého kola zistili menej ako 0,7-percentný podiel pozitívne testovaných. Druhé kolo testovania neprebehne ani v Bratislave a Košiciach.

Kde neprebehne druhé kolo testovania:

Revúca
Banská Štiavnica
Rožňava
Veľký Krtíš
Bratislava
Žiar nad Hronom
Rimavská Sobota
Piešťany
Senec
Galanta
Krupina
Lučenec
Malacky
Pezinok
Levice
Komárno
Košice
Poltár
Trebišov
Hlohovec
Košice-okolie
Nové Zámky
Trnava
Zlaté Moravce
Šaľa
Žarnovica
Nitra

V prvom kole som bol pozitívny, mám sa dať otestovať v druhom kole?

Nie. Karanténu môžete opustiť až po druhom kole celoplošného testovania, aj to len vtedy, ak ste posledné tri dni nemali klinické príznaky alebo ste nemali ďalší úzky kontakt s osobou chorou alebo pozitívnou na covid-19. Na ukončenie izolácie sa nevyžaduje negatívny test.

Karanténu môžete ukončiť aj v prípade negatívneho výsledku PCR testu, píše sa na webe Somzodpovedný.sk.

Ak máte príznaky, komunikujte so svojím všeobecným lekárom.
Ako sa zmení režim na hraniciach?

Režim na hraniciach po druhom kole testovania sprísnia, ešte však nie je jasné ako. Môžu sa napríklad vyčleniť hraničné priechody, ktoré by boli otvorené pre ľudí s negatívnym výsledkom testu, a niektoré, kde sa budú môcť dať otestovať – ešte to však nie je definitívne, povedal Roman Mikulec.
Mení sa pre druhé kolo testovania termín jesenných prázdnin?

Nie. Termín prázdnin sa po prvom kole celoplošného testovania nezmenil. To znamená, že aj 6., aj 9. novembra budú celoplošné prázdniny.
Potrebujem certifikát, keď bývam v okrese bez druhého kola, ale trvalý pobyt mám tam, kde druhé kolo bude?

Nie. V prípade druhého kola testovania nerozhoduje miesto trvalého bydliska, ale miesto, kde sa zdržujete, kde bývate či pracujete. Keď teda potrebujete mať od 9. do 15. novembra voľný pohyb po okresoch, kde druhé kolo prebehne, musíte sa na testovaní zúčastniť.
Kto sa nemusí zúčastniť na druhom kole testovania?

Ak vo vašom okrese testovanie prebehne, nemusí sa na ňom zúčastniť človek, ktorý vie preukázať, že:

má menej ako 10 rokov,
má negatívny PCR test vykonaný od 7. novembra 2020 do 8. novembra 2020,
jeho zdravotný stav alebo kontraindikácie neumožňujú vykonať test na ochorenie covid-19,
má diagnnostikované stredne ťažké alebo ťažké mentálne postihnutie,
má diagnostikovanú závažnú poruchu autistického spektra,
má diagnostikovaný ťažký, vrodený alebo získaný imunodeficit,
je onkologický pacient po chemoterapii alebo transplantácii, má leukopéniu alebo je v onkologickej liečbe alebo inej liečbe ovplyvňujúcej imunitný systém (napr. biologickej liečbe) z dôvodu rizika z omeškania pravidelného podania liečby, rádioterapie alebo inej plánovanej liečby, napr. onkológom, hematológom alebo rádiológom,
v čase celoplošného testovania je v karanténe kvôli covidu-19 – musí byť nariadená lekárom alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva,
človek, ktorý ochorenie covid-19 prekonal a vie preukázať, že mu bol covid-19 diagnostikovaný od 1. augusta 2020 do 23. októbra 2020,
výnimku majú aj vodiči nákladnej dopravy, autobusovej dopravy, piloti, členovia posádky lietadla a iní členovia leteckého personálu, posádky v lodnej doprave, rušňovodiči, vozmajstri, vlakové čaty a obslužní pracovníci v železničnej doprave vstupujúci na územie Slovenskej republiky, ak územie Slovenskej republiky opustia do 48 hodín od vstupu.

Stačí mi na voľný pohyb v okrese, kde neprebehne druhé kolo, pôvodný certifikát?

Áno. Platnosť certifikátov sa v 25 okresoch, Bratislave a Košiciach predĺži o týždeň. Ľudia sa tak môžu preukázať certifikátom z posledného víkendu a nepotrebujú nový.
Žijem v okrese bez druhého kola, pracujem v okrese, kde druhé kolo bude. Potrebujem certifikát?

Áno. Ktokoľvek, kto sa po nasledujúcom víkende bude chcieť pohybovať v okresoch, kde je druhé kolo, potrebuje nový certifikát. „Ak som v Bratislave, vedľa je Dunajská Streda, kde druhé kolo bude, niekto, kto pôjde budúci týždeň z Bratislavy do Dunajskej Stredy, musí mať potvrdenie antigénového testu alebo PCR,“ povedal premiér Matovič. Detailne o tom má hovoriť vo štvrtok (nevieme, ako tieto plány zmení to, že je v karanténe).

Prakticky to znamená, že cez víkend sa môžu ľudia z okresov, kde testy nie sú, ísť otestovať tam, kde sú. Alebo si môžu nechať urobiť PCR test. Tak sa budú môcť voľne pohybovať aj po okresoch s druhým kolom testovania.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) však odporúča ľuďom, aby sa nedávali „len tak“ pretestovať, ak nie sú v okrese, kde bude druhé kolo. Testovať by sa podľa neho mali ľudia, ktorí sa nachádzajú v regióne s testovaním.
Čo mám robiť, keď som nebol na prvom kole a v mojom okrese druhé kolo nebude?

Buď musíte dodržiavať režim ako bez certifikátu, alebo si môžete dať urobiť PCR test, ktorý si však zaplatíte. Od pondelka by podľa premiéra mali byť v okresoch, kde nebude druhé kolo testovania, zriadené mobilné odberové miesta – tam by mali ľudí testovať zadarmo.
Ako budú fungovať mobilné odberné miesta na bezplatné antigénové testy?

Mali by byť v okresných mestách, kde druhé kolo testovania neprebehne, sľubuje premiér. V Bratislave a Košiciach by ich mohlo byť viac, lebo tam žije veľa ľudí. Koľko, premiér nespresnil. Očakáva však, že bude na odberné miesta veľký nápor. Testy by mali byť bezplatné a ľudia nebudú musieť povedať dôvod, prečo ich potrebujú.
Čo mám robiť, ak som stratil certifikát?

Kto stratil certifikát z testovania, má len dve možnosti: karanténu alebo nový test. A ten môže absolvovať v okrese, kde druhé kolo prebehne, alebo si môže zaplatiť PCR test. Cena na PCR testy je 60 až 70 eur podľa laboratória.
Stačí mi fotka certifikátu?

Nie. Ministerstvo obrany dlhodobo hovorí, že kópia či fotka certifikátu nestačí, ľudia musia nosiť pri sebe originál certifikátu, lebo má na sebe bezpečnostné znaky proti falšovaniu.
Čo ak mám certifikát z prvého kola, ale na druhé ísť nechcem. Bude sa mi certifikát rátať?

Ak žijete v okrese, kde prebehne druhé kolo testovania, musíte ísť na test znovu. Certifikát z prvého kola totiž po druhom nebude platiť. Ak na test v druhom kole nepôjdete, bude pre vás platiť zákaz vychádzania.
Bol som počas prvého kola PN a nemám certifikát; druhé kolo v mojom okrese nebude. Čo mám robiť, aby som mohol ísť do práce?

Môžete si dať urobiť na vlastné náklady PCR test, ostať doma, alebo ísť do najbližšieho okresu, kde prebehne aj druhé kolo testovania.
zuzanuska
Professional
Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 1322
Registrovaný: 04 máj 2011, 11:15

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa zuzanuska »

LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
KoronavírusPlošné testovanie4. novembra 2020 16:33
Druhé kolo: kto potrebuje certifikát, ako cestovať medzi okresmi, kedy budú prázdniny? (otázky a odpovede)
Veronika FolentováVeronika Folentová
Denisa GdovinováDenisa Gdovinová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

AKTUALIZOVANÉ 5.11. Presné pravidlá po druhom kole plošného testovania má premiér vysvetliť vo štvrtok. Denník N prináša odpovede na časté otázky o tom, kto bude potrebovať nový certifikát a aká bude situácia po druhom kole testovania.
Dokedy bude platiť zákaz vychádzania?

Zákaz vychádzania potrvá do soboty 14. novembra, neplatí v čase od 1.00 do 5.00 ráno. Obmedzenie pohybu sa nevzťahuje na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom z plošného testovania.
Budem na voľný pohyb po druhom kole potrebovať nový certifikát?

V regiónoch, kde nebude druhé kolo testovania, sa platnosť certifikátov z prvého kola predĺži o týždeň. Nový certifikát tam netreba.

Tam, kde druhé kolo bude, dostanú ľudia nové certifikáty, povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Ak teda žijete v 45 okresoch, kde prebehne druhé kolo, a nezúčastníte sa na ňom, nebudete sa môcť preukázať certifikátom z prvého kola. Bude pre vás teda platiť zákaz vychádzania s výnimkami na cestu do najbližšieho obchodu či k lekárovi.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Kedy bude prebiehať druhé kolo plošného testovania?

Druhé kolo bude 7. do 8. novembra. Odberné miesta sa otvoria o 8. a zatvoria sa o 20. hodine. Ministerstvo obrany ľuďom výrazne neodporúča čakať v sobotu ráno pred testovaním v radoch, ale prísť na testovanie cez deň podľa aktuálnej situácie na jednotlivých odberových miestach. Tie by mali byť prevažne na rovnakých miestach ako boli počas prvého kola.

Okrem plánovaných odberových miest v rámci 45 testovaných okresov ministerstvo obrany otvorí aj ďalšie odberové miesta v okresoch, ktoré hraničia s takzvanými červenými okresmi, a to na základe požiadaviek samospráv.
Platí mi výsledok PCR testu, ktorý mi urobili počas prvého kola?

Ak žijete v okrese, kde bude druhé kolo testovania, potrebujete aj nový PCR test – ak na plošné testovanie nechcete ísť. Test musí byť podľa uznesenia vlády z dátumu od 7. novembra 2020 do 8. novembra 2020.

Ak žijete v okrese, kde druhé kolo testovania nebude, nepotrebujete ani nový PCR test, môžete sa preukázať testom urobeným od 29. októbra 2020 do 8. novembra 2020.
Kde nebude druhé kolo testovania?

Ide o 25 okresov, kde počas prvého kola zistili menej ako 0,7-percentný podiel pozitívne testovaných. Druhé kolo testovania neprebehne ani v Bratislave a Košiciach.

Kde neprebehne druhé kolo testovania:

Revúca
Banská Štiavnica
Rožňava
Veľký Krtíš
Bratislava
Žiar nad Hronom
Rimavská Sobota
Piešťany
Senec
Galanta
Krupina
Lučenec
Malacky
Pezinok
Levice
Komárno
Košice
Poltár
Trebišov
Hlohovec
Košice-okolie
Nové Zámky
Trnava
Zlaté Moravce
Šaľa
Žarnovica
Nitra

V prvom kole som bol pozitívny, mám sa dať otestovať v druhom kole?

Nie. Karanténu môžete opustiť až po 10-tich dňoch za podmienky, že ste posledné 3 dni nemali klinické príznaky alebo ste nemali úzky kontakt s pozitívnou osobou na COVID-19. Na ukončenie izolácie sa nevyžaduje negatívny test.

Karanténu môžete ukončiť aj v prípade negatívneho výsledku PCR testu, píše sa na webe Somzodpovedný.sk.

Ak máte príznaky, komunikujte so svojím všeobecným lekárom.
Môj manžel mal pozitívny antigénový test. Ja som mala negatívny. Teraz sme v karanténe. Nikto nemá žiadne príznaky. U nás je testovanie, môžem sa ho zúčastniť aj keď sme v karanténe?

Nie. Keďže ste v nariadenej karanténe, nemôžete sa ho zúčastniť. Musíte počkať, kým vám karanténa uplynie. Potom sa môžete otestovať v zriadených odberných miestach.
Zákaz vychádzania platí do 14. novembra. Čo mám robiť, keď som pozitívny, ale karanténa sa mi skončí skôr?

Ak od vás budú v prevádzkach požadovať doklad, máte sa podľa ministerstva zdravotníctva preukázať certifikátom o pozitivite a následne lekárskou správou o PN a o tom, že ste prekonali ochorenie covid-19.

Karanténu môžete opustiť po 10 dňoch a na jej ukončenie nepotrebujete negatívny test ani žiadny ďalší doklad. Ministerstvo zdravotníctva však odporúča, aby ste telefonicky kontaktovali svojho lekára, ktorý vám po ukončení domácej karantény vystaví lekársku správu o zdravotnom stave. Táto správa bude slúžiť ako doklad, že nie ste šíriteľom ochorenia covid-19.
Ako sa zmení režim na hraniciach?

Režim na hraniciach po druhom kole testovania sprísnia, ešte však nie je jasné ako. Môžu sa napríklad vyčleniť hraničné priechody, ktoré by boli otvorené pre ľudí s negatívnym výsledkom testu, a niektoré, kde sa budú môcť dať otestovať – ešte to však nie je definitívne, povedal Roman Mikulec.
Mení sa pre druhé kolo testovania termín jesenných prázdnin?

Nie. Termín prázdnin sa po prvom kole celoplošného testovania nezmenil. To znamená, že aj 6., aj 9. novembra budú celoplošné prázdniny.
Potrebujem certifikát, keď bývam v okrese bez druhého kola, ale trvalý pobyt mám tam, kde druhé kolo bude?

Nie. V prípade druhého kola testovania nerozhoduje miesto trvalého bydliska, ale miesto, kde sa zdržujete, kde bývate či pracujete. Keď teda potrebujete mať od 9. do 15. novembra voľný pohyb po okresoch, kde druhé kolo prebehne, musíte sa na testovaní zúčastniť.
Kto sa nemusí zúčastniť na druhom kole testovania?

Ak vo vašom okrese testovanie prebehne, nemusí sa na ňom zúčastniť človek, ktorý vie preukázať, že:

má menej ako 10 rokov,
má negatívny PCR test vykonaný od 7. novembra 2020 do 8. novembra 2020,
jeho zdravotný stav alebo kontraindikácie neumožňujú vykonať test na ochorenie covid-19,
má diagnostikované stredne ťažké alebo ťažké mentálne postihnutie,
má diagnostikovanú závažnú poruchu autistického spektra,
má diagnostikovaný ťažký vrodený alebo získaný imunodeficit,
je onkologický pacient po chemoterapii alebo transplantácii, má leukopéniu alebo je v onkologickej liečbe alebo inej liečbe ovplyvňujúcej imunitný systém (napr. biologickej liečbe) z dôvodu rizika z omeškania pravidelného podania liečby, rádioterapie alebo inej plánovanej liečby napr. onkológom, hematológom alebo rádiológom,
v čase celoplošného testovania je v karanténe kvôli covidu-19 – musí byť nariadená lekárom alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva,
ochorenie covid-19 prekonal a vie preukázať, že mu bol covid-19 diagnostikovaný od 1. augusta 2020 do 23. októbra 2020.
Výnimku majú aj vodiči nákladnej dopravy, autobusovej dopravy, piloti, členovia posádky lietadla a iní členovia leteckého personálu, posádky v lodnej doprave, rušňovodiči, vozmajstri, vlakové čaty a obslužní pracovníci v železničnej doprave vstupujúci na územie Slovenskej republiky, ak územie Slovenskej republiky opustia do 48 hodín od vstupu.

Stačí mi na voľný pohyb v okrese, kde neprebehne druhé kolo, pôvodný certifikát?

Áno. Platnosť certifikátov sa v 25 okresoch, Bratislave a Košiciach predĺži o týždeň. Ľudia sa tak môžu preukázať certifikátom z posledného víkendu a nepotrebujú nový.
Žijem v okrese bez druhého kola, pracujem v okrese, kde druhé kolo bude. Potrebujem certifikát?

Áno. Ktokoľvek, kto sa po nasledujúcom víkende bude chcieť pohybovať v okresoch, kde je druhé kolo, potrebuje nový certifikát. „Ak som v Bratislave, vedľa je Dunajská Streda, kde druhé kolo bude, niekto, kto pôjde budúci týždeň z Bratislavy do Dunajskej Stredy, musí mať potvrdenie antigénového testu alebo PCR,“ povedal premiér Matovič. Detailne o tom má hovoriť vo štvrtok (nevieme, ako tieto plány zmení to, že je v karanténe).

Prakticky to znamená, že cez víkend sa môžu ľudia z okresov, kde testy nie sú, ísť otestovať tam, kde sú. Alebo si môžu nechať urobiť PCR test. Tak sa budú môcť voľne pohybovať aj po okresoch s druhým kolom testovania.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) však odporúča ľuďom, aby sa nedávali „len tak“ pretestovať, ak nie sú v okrese, kde bude druhé kolo. Testovať by sa podľa neho mali ľudia, ktorí sa nachádzajú v regióne s testovaním.
Čo mám robiť, keď som nebol na prvom kole, no v mojom okrese druhé kolo nebude?

Buď musíte dodržiavať režim ako bez certifikátu, alebo si môžete dať urobiť PCR test, ktorý si však zaplatíte. Od pondelka by podľa premiéra mali byť v okresoch, kde nebude druhé kolo testovania, zriadené mobilné odberové miesta – tam by mali ľudí testovať zadarmo.
Ako budú fungovať mobilné odberné miesta na bezplatné antigénové testy?

Mali by byť v okresných mestách, kde druhé kolo testovania neprebehne, sľubuje premiér. V Bratislave a Košiciach by ich mohlo byť viac, lebo tam žije veľa ľudí. Presné číslo premiér neuviedol. Očakáva však, že na odberné miesta bude veľký nápor. Testy by mali byť bezplatné a ľudia nebudú musieť povedať dôvod, prečo ich potrebujú.
Čo mám robiť, ak som stratil certifikát?

Kto stratil certifikát z testovania, má len dve možnosti: karanténu alebo nový test. Ten môže absolvovať v okrese, kde druhé kolo prebehne, alebo si môže zaplatiť PCR test. Cena za PCR testy je 60 až 70 eur podľa laboratória.
Stačí mi fotka certifikátu?

Nie. Ministerstvo obrany dlhodobo hovorí, že kópia či fotka certifikátu nestačí, ľudia musia pri sebe nosiť originál, lebo obsahuje bezpečnostné prvky proti falšovaniu.
Čo ak mám certifikát z prvého kola, ale na druhé ísť nechcem? Bude sa mi certifikát rátať?

Ak žijete v okrese, kde prebehne druhé kolo testovania, musíte ísť na test znovu. Certifikát z prvého kola totiž po druhom nebude platiť. Ak na test v druhom kole nepôjdete, bude pre vás platiť zákaz vychádzania.
Bol som počas prvého kola PN a nemám certifikát, druhé kolo v mojom okrese nebude. Čo mám robiť, aby som mohol ísť do práce?

Môžete si dať urobiť na vlastné náklady PCR test, ostať doma alebo ísť do najbližšieho okresu, kde prebehne aj druhé kolo testovania.
heker
Redeemer
Redeemer
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 14816
Registrovaný: 30 máj 2006, 20:27

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa heker »

LubosZ
Light Professional
Light Professional
Používateľov profilový obrázok
Príspevky: 982
Registrovaný: 03 sep 2005, 11:34
Bydlisko: Martin

Re: Piano (systém spoplatnenia webových stránok)

Príspevok od používateľa LubosZ »

Spoiler
včera 19:50
Bödörovci
Praktiky bödörovcov: za úplatky zahladzovať, ale aj cielene vystrašiť a až potom vypaľovať
Marianna Onuferová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Najväčší zdokumentovaný úplatok mali policajti zobrať od zástupcu firmy Interstore. Ušlo sa z neho nielen hlave klanu Bödörovi, ale aj policajnému prezidentovi Gašparovi či vysokému úradníkovi z Kaliňákovho ministerstva vnútra.
Policajní výpalníci sa zaujímali aj o prípady Váhostavu, Doprastavu, Unipharmy či firmy Jopi Trade, ktorú v minulosti zastupoval aj exminister spravodlivosti Gábor Gál.

Na šiestom poschodí jednej z bratislavských budov na Vajnorskej ulici si Bödörovci vymieňali informácie aj o obchodnej činnosti rôznych firiem. Týkalo sa to najmä daňového tajomstva.

V uznesení o obvinení je spomenutých niekoľko prípadov, ako Norbert Bödör a spol. ovplyvňovali vyšetrovanie, aby vyvolených podnikateľov chránili a tolerovali ich zväčša daňovú trestnú činnosť. Iných zasa pod hrozbou trestného stíhania vydierali, aby zaplatili.
Prečítajte si
Bödörovci: zločinecká skupina, ktorá sledovala aj Matoviča a konala v prospech strany Smer
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Úplatok 400-tisíc eur

Niekedy v roku 2017 mal už dnes bývalý riaditeľ ekonomickej sekcie ministerstva vnútra Martin Fleischer požiadať Ľudovíta Makóa, aby pomohol pri riešení problému firmy Interstore Group.

Súviselo to s vyšetrovaním daňovej trestnej činnosti v reťazci medzi firmami O2 CZ, Swan, DH Telekom a Interstore Group. Makó, dnes už bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, údajne vyhľadal Bödöra a Gašpara a situáciu vraj prerokovali aj s Bernardom Slobodníkom.

Po vzájomnej dohode podľa všetkého Bödör Makóvi povedal, že situáciu bude možné riešiť za úplatok 400-tisíc eur. Makó o tom informoval Fleischera z ministerstva vnútra, ktorý o tejto možnosti informoval zástupcu Interstore Group. Ten podľa uznesenia súhlasil, peniaze odovzdal Fleischerovi a od neho ich potom dostal Makó.

Ako sa bude deliť úplatok, rozhodol vopred Bödör. Peniaze okrem neho dostal Makó, Slobodník, Gašpar a Fleischer. Podriadený Roberta Kaliňáka údajne dostal 40-tisíc a ostatní po 90-tisíc eur.

Slobodník sa údajne ako šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA postaral o to, že Interstore Group pri vyšetrovaní vynechajú z reťazca firiem, ktoré sa pri obchodných aktivitách dopúšťali daňovej trestnej činnosti.
Ľudovít Makó
Ľudovít Makó. Foto – TASR
Swan: Konečne vieme, prečo nás šikanovali

„Predpokladáme, že išlo o prípad, ktorý sa týkal fixnej medzinárodnej hlasovej prevádzky, kde našimi obchodnými partnermi boli O2 CZ, Orange Slovensko a DH Telekom. O účasti Interstore Group v tomto obchodnom vzťahu sme nemali vedomosť,“ reagovala firma Swan na fakt, že sa jej meno spomína v policajnom vyšetrovaní.

Prípad sa podľa firmy ťahá od roku 2014 a dodnes v ňom nie je právoplatne rozhodnuté. „Medializované informácie objasňujú, prečo sme namiesto skutočného vinníka boli celú dobu šiestich rokov šikanovaní my.“

Swan vraví, že s DH Telekomom obchodovali v tom čase aj veľkí operátori na slovenskom trhu, no daniari kontrolovali len ich. „Cieľom daňových kontrol bolo z riadne nakúpených a ďalej predaných telekomunikačných služieb znemožniť odpočet DPH, napriek tomu, že sme DPH na výstupe odvádzali riadne. Tým nám štát spôsobil problémy s likviditou,“ uviedol Swan. Celé stanovisko firmy zverejňujeme nižšie.

Oslovili sme firmu Interstore Group, tá na otázky zatiaľ neodpovedala.

„Textáciu považujeme za zavádzajúcu. O2 CZ rozhodne nebola účastníkom žiadneho zločinného reťazca a nepodieľala sa na trestnej činnosti. Nevieme, o čo v uznesení ide. Neboli sme ani kontaktovaní zo strany policajných orgánov v tejto veci,“ reagoval O2 CZ.

Firma DH Telekom bola podľa FinStatu v júni 2018 zrušená.
Bernard Slobodník. Foto N – Tomáš Benedikovič
Odmena 200-tisíc eur

Niekedy v roku 2017 alebo 2018 údajne Bernard Slobodník dostal úplatok 200-tisíc eur za to, že zabezpečí, aby pri vyšetrovaní firmy Jopi Trade neboli zadržané podozrivé osoby, ktoré páchali daňové podvody.

Malo im byť „iba“ doručené uznesenie o vznesení obvinenia bez zadržania a mali sa vyhnúť policajnej razii. Úplatok údajne Slobodníkovi prostredníctvom Makóa odovzdal bývalý príslušník tajnej služby František Böhm.

O firme Jopi Trade písali v súvislosti s kauzou tzv. Slovenský Texas pred dvoma rokmi Aktuality.sk. Daniarom sa nepozdávali jej vratky DPH. Kriminalisti Finančnej správy koncom roka 2018 zistili, že pri úmyselnom krátení dane štátu spôsobila škodu viac ako 2,8 milióna eur.

Išlo o to, že zatiaľ čo sa firma pred slovenskými úradmi tvárila, že dodáva pohonné látky do iných členských štátov, v skutočnosti ich nelegálne predávala na Slovensku.

V minulosti firmu pred súdom proti daniarom zastupoval ešte ako poslanec a advokát bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál. V mene Jopi Trade žiadal od daniarov vratky, ktoré kontroly označili za neoprávnené. Išlo o prípad z roku 2011, ktorý sa pred súd dostal v roku 2016. Súd dal Gálovi za pravdu.

„Som advokát a som viazaný mlčanlivosťou. Ja nemôžem poskytovať informácie nikomu, ani orgánom činným v trestnom konaní, ani novinárom, len keď ma na to klient splnomocní,“ reagoval v piatok exminister Gál. Povedal ešte, že ako minister prestal vykonávať advokátsku činnosť.
Juraj Široký. Foto – TASR
Kauza Doprastav, Váhostav, Unipharma a ďalšie

V roku 2016 Bödör podľa uznesenia podplatil Slobodníka, aby zabezpečil ochranu oligarchu Juraja Širokého, jeho rodinných príslušníkov aj spriatelených osôb v súvislosti s kauzou Váhostav. S odmenou 20-tisíc eur pre Slobodníka vraj súhlasil aj vtedajší policajný prezident Gašpar.

Široký je spolumajiteľom stavebnej firmy Váhostav-SK, ktorá v roku 2014 skončila v platobnej neschopnosti. Dodávateľom chcela v rámci reštrukturalizácie, čiže oddlženia pod ochranou súdov zaplatiť len zhruba 20 percent faktúr.
Prečítajte si
Akcia Očistec: Bödör podplatil policajného veliteľa, aby chránil Širokého

Okrem kauzy Váhostav sa v uznesení o obvinení spomínajú aj kauzy Doprastav, Unipharma, Benzinol, Swan, Čistý deň, Národná diaľničná spoločnosť či Pôdohospodárska platobná agentúra.

Akú úlohu hrali obvinení v týchto prípadoch, nie je z uznesenia jasné. Akurát len to, že Bödörovci sa mali v rokoch 2014 až 2019 vzájomne informovať o stave vyšetrovaní.

Pred rokmi sa do finančných problémov dostal aj Doprastav. Jeho problémy začali už v roku 2010 pre zrušenie koncesnej zmluvy na stavbu úsekov diaľnice D1 cez PPP projekt. Neskôr sa k tomu pridali aj problémy v Poľsku. V januári 2015 odpísal necelých 70 percent, živnostníkom a drobným stavbárom preplatil asi 30 percent odvedenej práce.

Ide o firmu, ktorú dôležití hráči v stavebníctve opakovane označujú za podnik Miroslava Výboha, hoci ten to formálne odmieta. Výboh patril aj k významným ľuďom v pozadí Smeru, Robert Fico sa ani netajil blízkym priateľstvom s Výbohom.

V kauze Unipharma šlo o to, že najväčšieho slovenského distribútora liekov chcel Marian Kočner obrať o 45 miliónov eur.

Kauze sa už v decembri 2017 venoval zavraždený novinár Ján Kuciak v Aktualitách a písal o nej aj denník SME.

Marian Kočner cez šifrovanú aplikáciu Threema o prípade Unipharmy nahnevaný písal Zsuzsovej: „Ku..a, tak som rozzúrený na tie Košice… 2 roky roboty.“ Bolo to po tom, ako košické súdy rozhodli o odblokovaní majetku spoločnosti Unipharma. Teda po dvoch rokoch rozhodli proti Kočnerovým záujmom.
Prečítajte si
Akcia Očistec: Bödör podplatil policajného veliteľa, aby chránil Širokého
Mal vytvoriť dojem, že firma má problém

V júni 2014 údajne policajt Róbert Krajmer požiadal Vladimíra Bistáka, aby vyžiadal od konateľa firmy Mirach účtovníctvo za posledné dva roky, hoci už operatívne preverovanie firmy bolo ukončené. Bisták chcel tým u konateľa firmy vyvolať dojem, že firma má problémy, a dosiahnuť tým, aby bol ochotný zaplatiť peniaze.

Krajmer je bývalý riaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky, Bisták bol zástupcom riaditeľa expozitúry západ Národnej jednotky finančnej polície NAKA.

Bisták sa podľa uznesenia predstavil konateľovi pod menom Kováčik, no konateľ firmy si od neho vyžiadal písomnú žiadosť. Bisták ju vyhotovil pod spisovou značkou, pod ktorou bol už spis v skutočnosti ukončený. Účtovníctvo firmy však získal.

Celé stanovisko firmy Swan:

Čo sa týka medializovaných informácií a údajnej daňovej trestnej činnosti, predpokladáme, že išlo o prípad, ktorý sa týkal fixnej medzinárodnej hlasovej prevádzky, kde našimi obchodnými partnermi boli O2 CZ, Orange Slovensko a DH Telekom. O účasti Interstore Group v tomto obchodnom vzťahu sme nemali vedomosť. Tento prípad sa vlečie od roku 2014, dodnes v ňom nie je právoplatne rozhodnuté. Medializované informácie objasňujú, prečo sme namiesto skutočného vinníka boli celú dobu šiestich rokov šikanovaní my.

So spoločnosťou DH Telekom obchodovali v tom čase aj veľkí operátori na slovenskom trhu. Napriek tomu za bývalého vedenia Finančnej správy boli spustené daňové kontroly len u nás. Ich cieľom bolo z riadne nakúpených a ďalej predaných telekomunikačných služieb znemožniť odpočet DPH, napriek tomu že sme DPH na výstupe odvádzali riadne. Tým nám štát spôsobil problémy s likviditou.

Mali sme navyše indície, že ide o zámerný útok na našu spoločnosť zo strany konkurencie, a to sprostredkovane cez Finančnú správu. Tento prípad od roku 2014 zahŕňa niekoľko daňových priznaní, kvôli ktorým sme boli nútení sa s daňovou správou sporiť, v niekoľkých prípadoch sme už boli úspešní, v niektorých dodnes nie je právoplatne rozhodnuté, a niektoré už nové vedenie FS kvôli pochybnostiam vrátilo správcovi dane na nové dokazovanie.

Veľmi radi vás do konkrétneho procesu s daňovým úradom zasvätíme, nemáme čo skrývať. Závery daňovej kontroly mala k dispozícii aj spoločnosť BMB Partners, ktorá nám odporúčala v spore s daňovým úradom pokračovať.

Čo sa týka prepojení na N. Bödöra, jeho údajnej kontroly a financovania našej spoločnosti v roku 2015, radi by sme sa na tomto mieste vyjadrili k celému prípadu. Redakcia SME o týchto prepojeniach informovala zavádzajúco, a to bez toho aby nám umožnila vysvetlenie. Česká investičná spoločnosť Avant, ktorá spravuje a administruje viac ako 100 investičných fondov vrátane Avant Private Equity, koná podľa našich informácií v súlade s predpismi platnými v EÚ a to aj čo sa týka opatrení proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti (tzv. AML zákon).

N. Bödör bol zrejme jedným z investorov, podrobnejšie informácie o investoroch podliehajú mlčanlivosti, preto sme o tom, kto sú konkrétni investori fondov v čase rozhodovania o čerpaní prostriedkov, informácie nemohli mať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sme financovanie z konkrétneho fondu v správe českej investičnej spoločnosti Avant čerpali v dobrej viere, že ide o „čisté peniaze“. Čo sa týka zmluvných vzťahov vyplývajúcich z hybridného charakteru poskytnutých zdrojov, tieto sú v medzinárodnej praxi štandardné. V žiadnom prípade sa nedá tvrdiť, že investor fondu ovláda jedného z dlžníkov.

Je to obdobné ako keby ste mali vklad v banke a tvrdili, že vďaka nemu ovládate podnikateľa, ktorému banka poskytla pôžičku. Okrem dozorovania Českej Národnej Banky podliehajú aj pravidelným auditom.

V neposlednom rade pre ilustráciu komplexnosti problému upozorňujeme, že investičná spoločnosť AVANT je dlhodobým klientom poradenskej spoločnosti Apogeo, v ktorej pôsobí ako partner aj víťaz výberového konania na prezidenta slovenskej finančnej správy pán Žežulka.
Napísať odpoveď