Spoiler
Jeho vplyv bude Amerika cítiť desaťročia. Aké boli štyri roky Trumpa
Rastislav KačmárRastislav Kačmár
Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP
Štvrtok 16. júla 2015 s odstupom času pokojne môžeme označiť za historický deň. Zábery, na ktorých Donald Trump v sprievode manželky Melanie schádza do vstupnej haly Trump Tower, videli milióny ľudí.
Vo svojej najznámejšej budove v New Yorku, obklopený luxusom v podobe mramoru a pozlátených eskalátorov, oznámil, že kandiduje za prezidenta USA. Málokto ho vtedy bral vážne. Jeho prejav však zverejnili všetky dôležité televízie aj denníky. Keď Trump začal rozprávať, novinári si mohli vyberať, čo dajú do titulku.
Hneď sa pustil do predchádzajúcich vlád, republikánskych kandidátov aj obchodných partnerov USA, sľuboval, že stopne migráciu a imigrantov označoval za zločincov a sexuálnych násilníkov. „Ak ide o pracovné miesta, budem najúžasnejším prezidentom, akého Boh stvoril,“ vravel Trump.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Jeho vystúpenie zadefinovalo, ako bude viesť svoju kampaň a neskôr aj vládnuť. Médiá, Demokratická strana aj jeho súperi (a neskôr spojenci) medzi republikánmi ho vnímali hlavne ako spestrenie, extravagantného kandidáta, ktorý sa chce zviditeľniť.
„Nemyslím si, že niekto odtiaľ odchádzal s tým, že bude prezidentom, ale hneď bolo jasné, že jeho schopnosť upútať pozornosť mu pomôže,“ spomína novinárka Charlotte Alterová, ktorú do Trump Tower poslal časopis Time.
Prečítajte si
Robert Kaplan: Obama a Clinton boli priemerní prezidenti, no Trump ich prekonal
Pomohlo mu to natoľko, že sa stal prezidentom. Trump bol zaujímavý, rozprával otvorene a – ako počas svojho prvého prejavu – vždy bol istotou kvalitného novinového titulku. Aj vďaka tomu dostával obrovský priestor, ktorý rád využil.
Chcel, aby Amerika „znovu bola veľká“, a svoje plány komunikoval cez chytľavé heslá o stavbe múru a vyčistení washingtonského močiara. O tých sa dodnes hovorí najviac, no na ich pozadí sa toho prezidentovi za štyri roky podarilo veľa.
Trump nielen splnil mnohé sľuby, ale zrejme aj navždy zmenil to, ako sa na amerického prezidenta pozerá svet aj domáca verejnosť.
Čo sa mu podarilo
Amerikanista Petr Kopecký si myslí, že je ťažké hovoriť o úspechoch Trumpovej politiky inak ako z pohľadu jeho voličov. „V rozdelenej americkej spoločnosti presadzoval takmer výhradne záujmy tých, ktorí ho dostali do Bieleho domu,“ vraví Kopecký, ktorý pôsobí na Ostravskej univerzite.
Vidí však jeden úspech, ktorý pozitívne vníma aj širšia verejnosť. Ide o vystupňovanie vojenskej kampane proti Islamskému štátu, ktorú začal už Barack Obama. „Minimálne z morálneho hľadiska je však problematické, že potom obetoval Kurdov, ktorí k porážke ISIS prispeli výrazným spôsobom,“ vraví Kopecký.
Vojenská porážka ISIS, ktorá však neznamenala koniec teroristickej organizácie, prišla v roku 2019. To už mal Trump za sebou niekoľko dôležitých rozhodnutí.
V úrade začal zhurta a prvé týždne robil to, čo bolo pre začínajúceho prezidenta najjednoduchšie – podpisoval dekréty, vďaka ktorým USA odstúpili od klimatickej dohody z Paríža aj od Transpacifickej obchodnej dohody.
Trumpova inaugurácia sa konala 20. januára 2017. Hneď po nej sa jeho komunikačný tím dostal do konfliktu s novinármi, ktorí podľa Bieleho domu nepravdivo informovali o počte ľudí, ktorí sa na inauguráciu prišli pozrieť. Foto – TASR/AP
Pustil sa aj do ďalších kľúčových sľubov. Podpísal zrušenie Obamacare a cestovný zákaz pre ľudí zo siedmich prevažne moslimských štátov. Z oboch sa napokon zrodili dve veľké prehry.
Prvá v kongrese, kde republikáni (aj vďaka pamätnému nesúhlasu Johna McCaina) nedokázali presadiť zákon, ktorý by nahradil Obamacare. Druhá na súdoch, ktoré zablokovali pôvodný cestovný zákaz.
Už prvých sto dní však postavilo základ pre jeden veľký splnený sľub, ktorý sa môže v budúcnosti ukázať ako najdôležitejšie dedičstvo Trumpovej éry. Podarilo sa mu to, čo krátko predtým nedokázal Barack Obama – Trump na najvyšší súd nominoval nástupcu za zosnulého sudcu Antonina Scaliu.
Obama to síce chcel urobiť, no náhradu mu zablokovali republikáni, ktorí mali väčšinu v senáte. Argumentovali tým, že sa blížia voľby.
Miesto na najvyššom súde tak bolo neobsadené už počas kampane, a keď sa konzervatívci báli, že Trump nie je dostatočne konzervatívny, ich obavy rozptýlil tak, že zverejnil zoznam ľudí, z ktorých by na uvoľnené miesto na súde vyberal. Išlo o konzervatívnych kandidátov a jeden z nich, Neil Gorsuch, bol 11 dní po Trumpovej inaugurácii nominovaný na tento post.
Trump v tom čase netušil, že sa mu do konca funkčného obdobia podarí na súd nominovať ďalšie dve mená. Na prvý pohľad to možno nepôsobí ako najväčší úspech prezidenta, no deväťčlenný najvyšší súd má obrovskú váhu a rozhoduje o tých najdôležitejších sporoch.
„Aj niektoré dôležité spory týkajúce sa hlasovania v prezidentských voľbách boli rozhodnuté v prospech republikánov práve vďaka nedávno menovaným konzervatívnym sudcom. Význam najvyššieho súdu je veľký napríklad aj pri potratoch, držbe zbraní a ďalších kontroverzných otázkach,“ vraví Petr Kopecký.
Vďaka Trumpovi na ňom sudcovia nominovaní republikánmi majú väčšinu (5 : 3), ktorá sa ešte zvýrazní príchodom Amy Coneyovej Barrettovej, ktorú už schválil senát. Pozícia na súde je doživotná a Trumpove nominácie tak nemôžu demokrati zvrátiť, ako to prezident urobil v prípade viacerých Obamových dekrétov, ktoré kritizoval.
Najvyšší súd je však len špičkou ľadovca. Prezident v spolupráci s Mitchom McConnellom, lídrom republikánov v senáte, dosadil viac ako dvesto federálnych sudcov, väčšinou bielych mužov. Aj oni budú vo funkcii do konca života.
Donald Trump hneď na začiatku svojho mandátu naznačil, čo je v zahraničí jeho prioritou. Jeho prvé kroky smerovali na Arabský polostrov, kde sa snažil dohodnúť veľké zbrojárske obchody. Foto – TASR/AP
Biznismen v Bielom dome
Biznismen Trump sa v Bielom dome chcel venovať aj ekonomike. Sľuboval milióny nových pracovných miest a v priemere 3,5-percentný či dokonca 4-percentný ekonomický rast.
Do úradu nastupoval v čase, keď sa darilo Amerike aj väčšine sveta – a trend pokračoval aj počas jeho funkčného obdobia. Potom však prišla pandémia. Koronavírus Trumpovi pokazil jeho plány – na silnej ekonomike chcel postaviť svoju predvolebnú kampaň.
Ani dovtedy sa mu však nedarilo dosiahnuť čísla, ktoré sľuboval. Za prvé tri roky americká ekonomika rástla v priemere o 2,5 percenta. Čísla za rok 2020, ktorý priniesol rekordný pokles, mu jeho priemer výrazne zhoršia.
Týka sa to aj nezamestnanosti, ktorá bola vo februári na historickom minime (3,5 %). Teraz je pod 8 percentami.
Ekonomika je však jednou z tém, kde mu Američania dôverujú najviac. Prezident za to vďačí svojej povesti aj viacerým splneným sľubom. Trump ešte počas prvého roka v úrade splnil sľub a znížil dane. Kritici mu však vyčítali, že z úľav profitovali najmä veľké korporácie (z 35 % na 21 %); vláda hovorila, že to prinesie ekonomický boom vo forme investícií.
K tomu pridal tradičnú republikánsku agendu – rušenie regulácií, ktoré takisto sľuboval ešte počas predvolebnej kampane. Zaviedol pravidlo, že na každú novú reguláciu musia pripadať dve zrušené, no aj tu čelil výčitkám.
„Samostatnou kapitolou sú zrušené regulácie v oblasti životného prostredia. Prezident okrem iného odstúpil od parížskej dohody o zmene klímy. Treba povedať, že mnoho jeho voličov neverí, že klimatická zmena je reálna, prípadne že je dôsledkom činnosti človeka,“ vraví Kopecký.
Trumpovi sa okrem toho podarilo otvoriť obchodnú dohodu s Mexikom a Kanadou, ktorú dlhodobo kritizoval. Jeho vláda vyrokovala nové podmienky, no nejde o revolučnú zmenu, ktorá by výrazne zmenila pravidlá obchodovania medzi týmito tromi štátmi.
Čo sa Trumpovi nepodarilo
Viaceré veľké sľuby zostali iba na papieri, respektíve na mítingoch. Trump napríklad neznížil americký štátny dlh, hoci sľuboval, že za osem rokov ho úplne vymaže. Prešli necelé štyri roky a odhad je, že dlh dosiahol úroveň 102 percent amerického HDP. Vyšší bol iba v roku 1946.
Aj tu, samozrejme, hrá rolu pandémia, no aj bez toho by Trump ani zďaleka nebol na ceste k naplneniu sľubu o nulovom dlhu.
Nepodarilo sa mu ani vyčistiť močiar vo Washingtone. Práve naopak, doviedol doň viacero pochybných postáv a ôsmi jeho blízki spolupracovníci sú dnes obvinení či dokonca odsúdení. Medzi nimi aj jeho osobný právnik Michael Cohen či hlavný stratég Steve Bannon.
Popritom našiel vo Washingtone miesto aj pre svoju rodinu. Trumpova dcéra Ivanka získala pozíciu poradkyne a s ňou aj veľký vplyv v Bielom dome. Svojho otca sprevádzala aj na zahraničných cestách, v roku 2017 na samite G20 dokonca sedela za rokovacím stolom so svetovými lídrami.
Ivanka Trumpová a svetoví lídri. Foto – TASR/AP
Jej manžel Jared Kushner je zas poradcom prezidenta; na starosti mal napríklad mierový plán pre Blízky východ, ktorý analytici zhodnotili ako nereálny. To znamená, že Trumpovi sa (zatiaľ) nepodarilo naplniť jeden z jeho najodvážnejších sľubov.
USA síce zaznamenali veľké diplomatické víťazstvo, keď sprostredkovali dohodu o normalizácii vzťahov medzi Izraelom a dvomi arabskými štátmi – Bahrajnom a Spojenými arabskými emirátmi –, no zároveň nahnevali Palestínčanov aj ich spojencov, keď presunuli ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema.
Po štyroch rokoch prezidenta Trumpa mier na Blízkom východe reálne nie je bližšie, ako keď nastupoval do úradu.
Prelomový moment pre Trump, Kim Čong-una aj americkú zahraničnú politiku. Trump sa v júni 2018 prvýkrát osobne stretol so severokórejským diktátorom. Stretli sa ešte raz, no denuklearizácia KĽDR sa nekonala. Foto – TASR/AP
Veľký múr a hrozný zdravotnícky zákon
Petr Kopecký medzi nesplnené sľuby radí aj neúspešnú obnovu priemyselnej výroby v štátoch, ako je Michigan, Pensylvánia a Wisconsin. „To môže vzhľadom na ich dôležitosť hrať istú úlohu v prezidentských voľbách,“ vraví amerikanista.
Pripomína, že Trump sľuboval aj zníženie obchodného deficitu s Čínou či zrušenie Obamacare, čo takisto nenaplnil.
Trumpovej vláde sa síce podarilo zrušiť niektoré časti zákona, no jeho sľub úplne sa ho zbaviť a nahradiť ho vlastným „fenomenálnym“ plánom sa nikdy nezrealizoval. Boj sa však nekončí, v súvislosti so zákonom momentálne prebieha právny spor, ktorý skončil až na najvyššom súde. Ten o ňom bude rozhodovať po voľbách a teoreticky to môže znamenať koniec Obamacare. Náhrada zaň však neexistuje.
Samostatnou kapitolou je migrácia. Pre Trumpa to bola jedna z kľúčových tém a jeho vláda naozaj sprísnila pravidlá pre ľudí, ktorí sa chcú legálne či nelegálne dostať do USA. Dnes je ťažšie získať pracovné víza, pozastavila sa lotéria so zelenými kartami a pre sedem štátov platí zákaz cestovania.
Inštitút pre migračnú politiku vo svojej analýze uvádza, že Trump výrazne pretvoril americký imigračný systém, a to prostredníctvom veľkých rozhodnutí aj malých technických detailov. Robil to hlavne na základe dekrétov, ktorých v tejto oblasti vydal viac ako 400.
Trump však nenaplnil bombastický sľub o tom, že deportuje všetkých ilegálnych migrantov, a na hranici s Mexikom nestojí ani „veľký a nádherný“ múr, ktorý sľuboval. Portál Politifact píše, že keď Trump nastupoval do úradu, istá forma bariéry bola na 1052 kilometroch hranice. Dnes je to 1057 kilometrov.
Prezident sa pre stavbu múru dostal do konfliktu s kongresom a napokon si financie naň zabezpečil tak, že vyhlásil stav núdze a presunul časť peňazí z iných programov. Stavba obrovského múru sa potom zmenila na úpravu a vylepšovanie existujúcich bariér, podľa oficiálnych údajov hraničnej polície sa to týka necelých 600 kilometrov. Za tie však nezaplatilo Mexiko, ako Trump sľuboval.
Ako však informoval Washington Post, pašeráci už našli spôsob, ako sa dostať cez tieto nové bariéry – stačia im na to stodolárové píly z obchodu s náradím.
A napokon, aj jeden sľub na odľahčenie. Trump v auguste 2016 tvrdil, že nebude mať čas na dovolenku a golf, pretože bude pracovať pre americký ľud. Za necelé štyri roky bol hrať golf najmenej 140-krát.
Trump si na hranici s Mexikom prehliada návrhy na to, ako by mohol vyzerať múr. Foto – TASR/AP
Rozdelil spoločnosť
Trump na mítingoch pred voľbami hovorí, že je jediný kandidát, ktorý toho splnil viac, ako sľúbil. Jeho štyri roky v Bielom dome sa však nedajú hodnotiť len prostredníctvom sľubov.
Amerika ešte nezažila prezidenta, akým je Donald Trump. Jeho správanie úplne zmenilo spôsob, ako sa na prezidentský úrad pozerá verejnosť, médiá aj zvyšok sveta.
„Politika Donalda Trumpa zasadila ranu demokratickým procesom a normám. Tie boli aj predtým viac či menej ohýbané, no žiadny prezident v modernej histórii nimi nepohŕdal tak ako Donald Trump,“ vraví Petr Kopecký.
To viedlo aj k ústavnej obžalobe v kongrese, ktorý nesúhlasil s tým, že prezident sa snaží využiť zahraničnú politiku na svoj vlastný prospech a tlačí na Ukrajinu, aby mu pomohla nájsť informácie diskreditujúce Joea Bidena.
Trump podľa Kopeckého verí, že jeho právomoci sú neobmedzené, nerešpektuje deľbu moci a útočí na súdy či spravodajské služby, ak nekonajú podľa jeho predstáv.
„Aktívne sa pričinil o prehĺbenie polarizácie spoločnosti, dokonca aj v kritických obdobiach, keď si situácia vyžadovala, aby verejnosť upokojil a apeloval na jednotu (rasové protesty, pandémia),“ dodáva amerikanista.
Jeden z kľúčových momentov posledného Trumpovho roku vo funkcii. Uprostred protestov proti policajnej brutalite dal vypratať priestor pred Bielym domom, aby sa mohol odfotiť pred kostolom, s Bibliou v ruke. Foto – TASR/AP
To, ako Trump polarizuje americkú verejnosť, dobre vidieť aj na číslach, ktoré vyjadrujú jeho podporu. Republikáni stoja pevne za ním, má podporu až 94 percent z nich. Medzi demokratmi sú to však iba štyri percentá.
Výrazne lepšie na tom bol na konci svojho mandátu Barack Obama, ktorého pôsobenie vo funkcii schvaľovalo štyrikrát toľko voličov opozičnej strany. V januári 2009, keď Obama nastúpil do Bieleho domu, to dokonca bolo až 41 percent republikánov. Toto číslo potom začalo rýchlo klesať, no Obama sa nikdy nedostal tak nízko, ako je dnes Trump.
Súčasný prezident však klesal z nízkeho kopca – pri nástupe do funkcie mal podporu iba 13 percent demokratov.
Veľmi zaujímavé je aj porovnanie toho, ako prezidenta vo všeobecnosti vnímajú takzvaní nezaradení voliči, čiže ľudia, ktorí sa neidentifikujú so žiadnou stranou. Trumpa dnes schvaľuje 35 percent z nich (na začiatku mandátu 42), Obama mal v októbri pred prezidentskými voľbami podporu 52 percent nezaradených. V januári, pri odchode z funkcie, to bolo ešte o 9 percentuálnych bodov viac.
Trumpova nízka podpora medzi týmito voličmi sa môže o týždeň ukázať ako kľúčová. Práve oni môžu v nerozhodnutých štátoch nakloniť víťazstvo na jednu či druhú stranu.
Vráti sa k biznisu?
Súčasný prezident je veľkou výzvou aj pre médiá. Prezident podkopáva úlohu tradičných médií, a to nielen svojimi vyjadreniami, ale aj tým, ako pracuje so sociálnymi sieťami. Veľké televízne stanice a denníky sa museli vyrovnať s pravidelnými útokmi, prezident ich obviňuje z toho, že šíria falošné správy, a označuje ich za nepriateľa ľudu.
Oveľa viac ako v minulosti sa musia venovať overovaniu výrokov prezidenta a zvažovať, ako tvrdo majú upozorňovať na to, že nehovorí pravdu.
Washington Post mu do konca augusta napočítal 22-tisíc klamstiev a zavádzajúcich tvrdení. V roku 2020 Trump v priemere klame alebo zavádza 27-krát za deň a denník priznáva, že už to nestíha zaznamenávať a overovať.
Jeho vyjadrenia zamestnávajú aj diplomatov a vládnych predstaviteľov zo zahraničia. Transatlantický vzťah je na najnižšom bode za veľmi dlhé obdobie, môžu za to nielen spory o clá, výdavky na obranu, ale aj jednoznačné ideologické rozdiely. Jeho budúci vzťah s EÚ zadefinovalo aj to, že bol veľkým podporovateľom brexitu.
Trump nie je fanúšik multilateralizmu a čelil kritike za to, že často konal bez koordinácie so spojencami, na ktorých zároveň slovne útočil. Naopak, bol príliš jemný k lídrom s autoritárskymi sklonmi.
Nepostavil sa napríklad saudskoarabskému korunnému princovi Mohammadovi bin Salmánovi, hoci americké tajné služby sú presvedčené o tom, že práve on je zodpovedný za smrť novinára Džamála Chášukdžího.
Zahraničná politika, podľa ktorej je Amerika na prvom mieste, nevyhnutne znamenala aj to, že v Európe sa na Trumpa pozerajú skeptickejšie ako na predchádzajúcich prezidentov USA.
Jedna z najpamätnejších fotografií Trumpovho funkčného obdobia: americký prezident v roku 2018 na samite G7 proti zvyšku sveta. Foto – TASR/AP
Aj nové vydanie každoročného prieskumu agentúry Gallup ukazuje, že svet už nevníma USA ako lídra. Zlou správou pre transatlantické spojenectvo je, že Trumpova vláda má najmenšiu podporu v Európe.
Americké vedenie schvaľuje iba 33 percent ľudí, čo je o 11 percentuálnych bodov menej, ako má v rebríčku Nemecko. USA od nástupu Trumpa výrazne padli, ešte v roku 2016 mali 48-percentnú podporu a boli na tom lepšie ako Nemecko. V Európe má podporu iba necelej štvrtiny ľudí (24 %).
Väčšinovú podporu si Trumpova vláda získala iba v Kosove a Albánsku, ktoré tradične podporujú USA, a v Poľsku, ktoré má za súčasného prezidenta s USA silné väzby.
Petr Kopecký pripomína, že jeho zahraničná politika je v súlade s antiglobalistickou rétorikou, ktorá mu pomohla vyhrať voľby. „V USA aj vo svete sa bude o jeho vláde hovoriť ako o ére nástupu silného ekonomického a politického izolacionizmu. USA pod jeho vedením odstúpili od viacerých medzinárodných záväzkov a dohôd, ktoré garantovali globálnu stabilitu a bezpečnosť.“
Ide napríklad o UNESCO, Transpacifickú dohodu, iránsku jadrovú dohodu, Radu OSN pre ľudské práva, a napokon, uprostred pandémie, aj WHO.
Pár dní pred voľbami je kľúčovou otázkou, či mu tento štýl politiky pomôže vyhrať aj druhé prezidentské voľby. Joe Biden síce vedie v prieskumoch, no amerikanista Kopecký vraví, že si netrúfne označiť kandidáta demokratov za jednoznačného favorita.
„Chybovosť prieskumov by mala byť po skúsenostiach z roku 2016 výrazne menšia, takže si myslím, že Biden vyhrá ľudové hlasovanie, ale nie je isté, či získa väčšinu voliteľov,“ dodáva.
V prípade, že Trump prehrá, podľa Kopeckého zrejme bude aktívny na Twitteri a vráti sa do sveta biznisu, no jeho vplyv v Republikánskej strane oslabne. „Ak prehrá, množstvo jeho spojencov v kongrese sa od neho rýchlo odstrihne.“