Koronavírus27. novembra 2020 13:38
Infektológ Jarčuška, ktorý za Slovensko rokuje o vakcínach: pre bežnú populáciu by mohla byť vakcína na jar
Veronika FolentováVeronika Folentová
Člen pandemickej komisie a infektológ Pavol Jarčuška. Foto - TASR
Člen pandemickej komisie a infektológ Pavol Jarčuška. Foto – TASR

Pavol Jarčuška z konzília odborníkov vysvetľuje, ako pripravujú organizáciu očkovania proti covidu-19 na Slovensku, ako vyberajú skupiny, ktoré dostanú vakcínu najskôr, a prečo merajú, koľko pacientov stihnú zaočkovať za jednu hodinu.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí povedal, že už v druhej polovici decembra by mohlo prísť 300-tisíc vakcín, ktorými by sa mohlo očkovať 150-tisíc ľudí. Vakcínu však musí najskôr schváliť Európska lieková agentúra. V akom je to štádiu?

Konzorcium BioN-Tech a Pfizer má predbežné závery z tretieho klinického skúšania. Tretia fáza, samozrejme, pokračuje, ale konzorcium požiadalo o podmienečnú registráciu Európsku liekovú agentúru. Tá ma teraz k dispozícii dokumentáciu nielen od tohto konzorcia, ale aj od ďalších dvoch firiem – Moderna a konzorcia AstraZeneca a Oxfordskej univerzity. Teraz posudzujú kvalitu vykonanej štúdie, či je v poriadku. Je to štandardný postup registrácie lieku. Ak to bude kladne posúdené do 15. decembra, tak je pravdepodobné, že v blízkom čase môžu prísť vakcíny od konzorcia BioN-Tech a Pfizer.

Čiže by sa stihlo do konca decembra očkovať 150-tisíc ľudí?

Nehovorím, že do konca roka. Dostaneme vakcíny a začneme s očkovaním, ale nevieme, koľko ľudí sa bude chcieť dať zaočkovať. Vakcína od konzorcia BioN-Tech a Pfizer sa vykonáva dvomi dávkami vakcíny. Začne sa jednou dávkou a o dva týždne znova.

Konzorcium BioN-Tech a Pfizer dodá vakcínu do 25 bodov na Slovensku. Čo sú to za body? Začne sa očkovať v nemocniciach alebo to bude prebiehať v ambulanciách?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Dizajn vakcinácie je dohodnutý v podmienkach Európy. Môže to byť robené v centre, ktoré je vybavené hlboko mraziacimi boxmi, klimatizáciou a záložným zdrojom energie. Bude to 25 vakcinačných miest v nemocniciach. Ale môže sa stať, že niektorá nemocnica také miesto nenájde. Musíme totiž zaočkovať veľké množstvo ľudí. Teraz také miesto pripravujeme.

Čo to znamená? Čo všetko musíte zariadiť, aby sa u vás mohlo očkovať?

Stačí jeden hlbokomraziaci box, lebo vakcína je malá. Dodávky budú na pravidelnej báze, ale potrebujeme najmä ambulancie, kde sa to vykoná. Potrebujeme nastaviť logistický vzorec. Ešte presne nevieme, ako to bude prebiehať. Pracujeme s mnohými neznámymi, pretože nevieme, ako bude napísaná súhrnná príbalová charakteristika lieku, podľa ktorej musíme postupovať.

Jedna vec je, že Európska lieková agentúra vydá firme registráciu, a druhá je príbalová charakteristika lieku, čiže pre koho je vakcína určená a ako presne očkovanie vykonať. V tomto zatiaľ niektoré veci nie sú jasné. Zatiaľ môžeme robiť len kroky, ktoré v danej chvíli vieme urobiť.

Čo je ešte otvorené?

Otvorená otázka, na ktorej sa dohodli všetky európske krajiny aj bez definitívnej charakteristiky je, že pred očkovaním otestujeme ľudí antigénovým testom. Budeme pred očkovaním klásť základné otázky, ako: nie ste tehotná, nemáte znaky respiračnej infekcie, nemali ste horúčku v priebehu posledných troch dní, nemali ste komplikácie pri predchádzajúcom očkovaní?

Čiže najskôr sa urobí antigénový test, budeme sa pýtať na tieto otázky a následne podáme vakcínu. Potom musí každý očkovaný pacient počkať, predbežne rátame s bežným časom 15 minút, ale môže to byť aj 30 minút. Na základe tohto vieme, že za hodinu zaočkuje jeden tím zhruba desať pacientov.

Očkovanie tak bude trvať veľmi dlho. Tím bude robiť aj antigénové testovanie?

Nie. Antigénové testy urobia pacientom v mobilných odberných miestach, ktoré sú pri nemocniciach, nebudeme robiť test na mieste očkovania. Nemocnice sú vhodné preto, lebo tam sú mobilné odberové miesta pre antigénové testy. Človek však môže prísť aj s PCR testom. S výsledkom príde pacient na miesto, kde sa bude vykonávať vakcinácia. Elektronicky bude objednaný na konkrétny čas a pichneme mu očkovaciu látku. Európska únia rokuje, aby sa používal jednotný software v celej Únii. Do mobilu by sa potom dal stiahnuť QR kód, že ste boli očkovaní. Mnohé veci sa ešte nastavujú. Vakcinovať budeme v v 25 nemocniciach. Na jednu nemocnicu to vychádza od 500 do viac ako tisíc očkovaných za deň. Ak vie jeden tím zaočkovať 10 ľudí za hodinu, musíme to nastaviť personálne, a musíme vytvoriť dosť ambulancií, kde to bude prebiehať. Je to veľmi komplikovaný logistický proces.

Očkovanie proti covidu bude prebiehať v nemocniciach?

Rôznymi vakcínami budeme očkovať v rôznych schémach. Potrebujeme vedieť omnoho viac informácií, ktoré ešte dnes od výrobcov nevieme.

Kedy by na Slovensko mohli prísť ďalšie dve vakcíny?

Vakcína konzorcia AstraZeneca a Oxfordskej univerzity by teoreticky mohla prísť v januári. Je to vakcína, ktorá sa skladuje najjednoduchšie – v bežnej chladničke. Vakcína firmy Moderna je na princípe mRNA, podobne ako vakcína konzorcia BioNTech a Pfizer. Skladuje sa pri mínus 20 stupňoch, otázky príslušnej logistiky distribúcie nemáme zatiaľ vyriešené. Každá vakcína má inú logistiku a je to celkom zložité.

Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že by sa mali ako prví očkovať zdravotníci, ľudia z kritickej infraštruktúry, zamestnanci v sfére sociálnych služieb a rizikové skupiny. Kedy by sa mohla očkovať bežná populácia?

Záleží na tom, koľko ľudí sa bude očkovať v prvej skupine. Časť zdravotníkov nebudeme môcť očkovať, lebo vakcína sa môže podať až tri mesiace po prekonaní covidu a časť zdravotníkov – nie malá – ho už prekonala. Ako úplne prvých plánujeme očkovať zdravotníkov, ktorí robia priamo s covidom-19 a starších ako 65 rokov. Ide o mnohých všeobecných lekárov, ktorí by takto mohli pracovať. V prvej várke zaočkujeme aj zdravotníkov s chronickými chorobami.

Kto bude ďalší?

Potom plánujeme zaočkovať ostatných zdravotníkov. Popritom chceme očkovať kritickú infraštruktúru. Sú to dve skupiny – vojaci, policajti a hasiči a potom ľudia, ktorí zabezpečujú rozvody energie a iné činnosti, bez ktorých štát nemôžu fungovať. Potom je to tretia skupina – pracovníci v domovoch sociálnych služieb. Máme 80-tisíc zdravotníkov, 50 – 60-tisíc pracovníkov domovov sociálnych služieb, terénnych pracovníkov v sociálnych službách a zhruba 30-tisíc ľudí v kritickej infraštruktúre. Ak by sa všetci nezaočkovali, máme voľné vakcíny. Vieme, že sa všetci nezaočkujú, lebo časť zdravotníkov už prekonala covid a možno sa ani nebudú všetci chcieť dať zaočkovať.

Kto by mal prísť na rad po nich?

Pôjde o pacientov, ktorí sú starší ako 65 rokov, klienti domovov sociálnych služieb, lebo sú stále najrizikovejší a potom pacienti s chronickými chorobami. Tých je zhruba 600-tisíc. To už je veľká skupina.

Kedy má konzorcium BioN-Tech a Pfizer priniesť druhú dávku vakcín?

Vakcíny sú dodávané podľa plánu, pričom plán je vždy na kvartál. Súčasne by sme začiatkom budúceho roka mali dostať aj dodávku vakcín od konzorcia Astra Zeneca a Oxfordskej univerzity. Záleží to aj od toho, ako budeme vedieť vakcíny podať. Ľudí v domovoch sociálnych služieb zaočkujeme, ale ako to urobíme u seniorov, ktorí sú doma a sú imobilní? Pripravujeme postup, ako by sme ich vedeli zaočkovať, ak budú chcieť, ale je to logisticky náročné. Na jar by vakcína mohla byť dostupná pre bežnú populáciu.

Ako by teda mohlo vyzerať leto? Bude už voľnejší režim?

Terajšie leto bude asi porovnateľné ako minulé. A to aj v počte infikovaných.

Vakcína bude dobrovoľná. Ako by mal štát motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať? Premiér spomenul možnosť, že by očkovaní nemuseli nosiť rúška.

Najlepšia motivácia je, že nie som ohrozený ochorením, na ktoré môžem zomrieť, a to aj v relatívne mladom veku. Druhá je zodpovednosť, ktorú by každý z nás mal mať v sebe. Aj keď som mladý a nakazím sa, môžem nakaziť svojho rodiča či starého rodiča, ktorý môže zomrieť. To je motivácia na očkovanie.

Už dnes vidieť, že sú skupiny ľudí, ktoré bojujú proti očkovaniu a šíri sa mnoho hoaxov. Bola by správna cesta, aby mali očkovaní výhody?

Európska komisia rokuje o tom, čo by malo byť motivačným faktorom. Prebiehajú expertné skupiny, kde nie sú len lekári, ale aj právnici, sociológovia a psychológovia. Predpokladá sa, že bude v Únii dosť jednotný postup. Komisia hovorí, že by sme nemali obmedzovať ľudí, ktorí nebudú očkovaní, ale mali by sme výrazne motivovať ľudí, ktorí sa očkovať chcú. Mala by byť jasná vakcinačná kampaň, ktorú ministerstvo zdravotníctva pripravuje. Konzorciá vyvíjajúce vakcíny prekvapili celú Európu, že tak rýchlo ukončili vývoj vakcíny, preto aj kampane boli plánované na neskorší termín. Európska kampaň je zameraná najmä na bezpečnosť, ochranu zdravia a aj na to, že deti budú môcť chodiť do školy. Ale sú veci, na ktoré ani v Európe nie je ešte jednotný názor.

Ako by ste presvedčili ľudí, ktorí sa boja dať zaočkovať?

Skúsil by som ich ubezpečiť dvomi vecami. Každý z nás bol očkovaný v detstve, keď o tom sám nerozhodoval. Pre mňa je najzásadnejšie tvrdenie, že sme mali v roku 1900 priemernú dĺžku života u muža okolo 50 až 51 rokov. Nie preto, že by zomierali v 50-tke, ale preto, že ich veľmi veľa zomrelo v mladom veku na detské ochorenia. Dnes je stredná očakávaná dĺžka života okolo 73 rokov. Z tých 22 pridaných rokov nám 12 rokov pridali dva objavy – antibiotiká a vakcíny. Toto je jeden argument. Druhý je, že každý z nás bol očkovaný a vážne následky väčšina ľudí nemá. Vedľajšie účinky sa môžu objaviť pri akejkoľvek liečbe. A to aj pri voľnopredajných liekoch v lekárni.

Pri akých?

Napríklad acylpyrínom a ibuprofenom si môžete spôsobiť krvácanie. Paracetamolom si môžete poškodiť pečeň. Pri nadmernom používaní niektorých vitamínov niekedy vznikajú hypervitaminózy. Vakcíny sú skúšané veľmi precízne. Európska lieková agentúra nemá dôvod pustiť do obehu liek, ktorý by mohol byť potenciálne rizikový. Je pravda, že u žiadneho lieku v čase registrácie nemáme údaje o dlhodobých vedľajších príhodách, mnohé údaje zistíme neskôr, ale to je všeobecné riziko pri každom lieku. Vakcína na covid bola vyvinutá rýchlo, ale nešlo sa od nuly. Vyvíjali sa vakcíny proti MERS, čo je tiež koronavírus. Istý paradox je, že keď dávame niektorým pacientom lieky založené na podobnom princípe ako sú vakcíny, panuje všeobecné nadšenie.

Napríklad pri onkologických pacientoch. Ak je však k dispozícii vakcína na podobnom princípe, začína sa spochybňovať a ľudia sa pýtajú, čo vakcína spôsobí zdravému človeku. Zdravý človek si zdravie váži omnoho menej ako chorý, lebo nepredpokladá, že sa mu môže niečo stať. Existuje vakcína proti HPV, teda proti rakovine krčka maternice. Bol som na kongrese a tam odznelo, že ľudstvo celý čas hľadalo vakcínu, vďaka ktorej by sa zabránilo vzniku onkologického ochorenia. Teraz, keď ju máme, hľadáme cesty, ako ju nepoužiť.

Sieť fastfoodového občerstvenia McDonald’s zdražuje na Slovensku niektoré produkty. Nejde o plošnú úpravu cien, týka sa vybraných produktov.

McDonald’s upravil ceny pri menu veľkých hamburgerov a sezónnych špecialitách s výnimkou Happy Meal.

Príkladom je veľké menu Oštiepok King, Cheese King alebo Burger s vyprážaným syrom, ktorý má aktuálne cenovku 7,30 eura. Malé menu stojí 6,90 eura.

Sieť ceny týchto produktov zvýšila v priemere o 10 až 20 centov. Menší a stále populárny cheeseburger, hamburger alebo chickenburger cenu nezmenil a stále sa predáva za 1,20 eura.

Reťazec mierne upravil už skôr počas prvej vlny koronavírusu aj ceny croissantov a zákuskov v oddelení McCafé. Aktuálne sa ceny zákuskov predávajú za 2,80 až 2,90 eura. V tomto prípade šlo o zdražovanie o 20 až 30 centov, teda zhruba do desať percent.

McDonald’s má aktuálne na Slovensku 35 reštaurácií. Osemnásť z nich sú franšízy (najnovšie v Prešove).


SÚVISIACI ČLÁNOK
Chce mať vlastnú reštauráciu McDonald’s. Začať musel pri hranolčekoch
Čítajte 
“Cenotvorba je zložitý proces a konečnú cenu našich jedál určuje množstvo ekonomických faktorov. Jedným z nich je aj aktuálna cena nakupovaných surovín a v neposlednom rade celková hospodárska situácia,” vysvetľuje Lucia Poláčeková, ktorá má na starosti PR fastfoodovej siete.

Reťazec kozmeticky upravoval ceny naposledy počas prvej vlny koronavírusu a výraznejšie naposledy pred dvoma rokmi. Vtedy cheeseburger, ktorý dlhé roky stál jedno euro, začal predávať o 20 centov drahšie. V lete ho McDonald’s zdražil aj v Česku z 29 na 33 českých korún. Zdôvodnil to tým, že mu rastú vstupné náklady - mzdy zamestnancov i dodávateľské ceny.

Súčasné zdražovanie je možné pripísať na vrub vplyvu pandémie, ktorá zvýšila náklady na prevádzku siete. Ide o rastúce ceny potravín od dodávateľov, ktorí náklady pandémie čiastočne preniesli do cien svojich produktov.

Potvrdzujú to aj najnovšie údaje Štatistického úradu. V októbri ceny potravín medziročne stúpli o 1,2 percenta, v septembri o 0,4 percenta. Počas uplynulých mesiacov sa pod zdražovanie najvýraznejšie podpísalo mäso, ktoré napríklad v októbri išlo medziročne hore o päť percent.

Svoju rolu však zohrávajú aj rastúce mzdové náklady (hlavne príplatky za nedeľu a sviatok), rastúce ceny energií a ceny agrokomodít na svetových trhoch.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Šéf Woltu: Berieme od reštaurácií 30 percent, ale zdá sa nám to férové
Čítajte 
Vyššie náklady priniesli aj hygienické opatrenia či balenie produktov. Už počas prvej vlny koronakrízy McDonald´s v každej svojej reštaurácii vyčlenil niekoľko zamestnancov, ktorí sa budú výhradne starať o dodržiavanie hygienických opatrení v priestoroch pre zákazníkov. Sieť očakávala, že dôjde až k 500-percentnému nárastu spotreby dezinfekcie a ostatných hygienických pomôcok oproti obdobiu pred vypuknutím epidémie. Či sa odhady naplnili, nespresnila.

Časť z tržieb McDonald’s ukrajuje kuriérska spoločnosť Wolt, ktorá reťazcu zabezpečuje donášku. Minulý mesiac šéf donášky jedla Wolt Jan Foret v rozhovore pre SME priznal, že od reštaurácií si berú províziu na úrovni 30 percent.



Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22541926/v-mcdon ... ccafe.html

01.12.2020, 00:00
Byty sú poriadne drahé. Na jar príde zmena
Monika Šuchová
Autor: Monika Šuchová
48 148
0

Dopyt po vlastnom bývaní neutícha napriek ďalšiemu rastu cien. Záujem o kúpu nehnuteľností sa bude zvyšovať.
Byty sú poriadne drahé. Na jar príde zmena
Zdroj: J&T Real Estate

Rast cien nehnuteľností nestráca na sile. V treťom kvartáli vyskočili medziročne o 8,5 percenta. Oproti predošlému štvrťroku to predstavuje 1,5-percentné stúpanie. Dôvod sa nemení: ponuka stále výrazne zaostáva za dopytom. V rámci krajín OECD máme jeden z najvyšších podielov vlastníctva domov a bytov.

„V našich podmienkach je vlastné bývanie vnímané ako nutnosť, zatiaľ čo na západe viac ako luxus,“ vysvetľuje analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský. Tento fakt neovplyvňuje ani stále sa prepadajúca kúpyschopnosť našincov. Kým medzi rokmi 2012 a 2020 sa priemerná mzda zdvihla o 41 percent, Slováci si môžu za ročnú výplatu kúpiť iba približne rovnaký počet štvorcových metrov.


Situácia na strane ponuky sa však môže postupne mierne zlepšovať. Analytici totiž predpokladajú, že by sa portfólio rezidenčných nehnuteľností mohlo rozširovať. „Jarná sezóna býva silná a to bude platiť aj v budúcom roku. Ponuku podporí aj očakávané uvoľnenie pandemických opatrení,“ uviedol Matej Kucharič, prezident Združenia realitných kancelárií Slovenska. Podľa neho by sa teda dynamika cien mohla spomaľovať a rásť miernejším tempom ako v minulých rokoch.


Developeri však nestihnú dobehnúť vysoký záujem o byty a domy. „Vlastné bývanie bude čoraz atraktívnejšie vo všetkých regiónoch a tempo výstavby nebude schopné uspokojiť veľký dopyt. To bude tlačiť aj na ceny smerom hore,“ uvádza prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár.


V treťom kvartáli sa oproti druhému štvrťroku otvárali nožnice medzi cenami novostavieb a už existujúcich nehnuteľností. Prvé vzrástli medzikvartálne o 3,8 percenta, pričom druhé mierne poklesli o 0,4 percenta. „Ceny nových projektov ovplyvňuje zdĺhavé vybavovanie povolení,“ vysvetlil Kucharič. Palenčár však dodáva, že za rýchlejším stúpaním hodnôt tohto typu bývania je aj drahší materiál a stále sa meniace normy. „Nie je to otázkou záujmu. Vysoký dopyt je aj po starších bytoch, ceny však rastú pomalšie,“ hovorí.


1. Klingerka
115 metrov
36 podlaží
J&T Real Estate

2. – 3. Panorama Towers
112,6 a 112,2 metra
33 podlaží
J&T Real Estate

4. – 6. Obytné veže Sky Park
103,8 metra
31 podlaží
Penta Real Estate

7. Obytný dom Glória
100 metrov
29 podlaží
Záhradnícka

8. City Park Ružinov
89 metrov
25 podlaží
Vara Group/Metrostav SK

9. Manhattan
87 metrov
26 podlaží
ZIPP Bratislava

10. Matadorka
85 metrov
28 podlaží
VI Group

Voľba generálneho prokurátora4. decembra 2020 10:15
Poslanec Baránik: Napriek toxickému Gučíkovi verím, že Žilinka nebude vydierateľný
Andrej BánAndrej Bán
Alojz Baránik pri sledovaní výsledkov voľby generálneho prokurátora. Foto N – Andrej Bán
Alojz Baránik pri sledovaní výsledkov voľby generálneho prokurátora. Foto N – Andrej Bán

Poslanec Alojz Baránik (SaS) opisuje, prečo Maroš Žilinka vyhral s takým vysokým náskokom a podporou celej opozície. Napriek tomu verí, že ak bude vymenovaný za generálneho prokurátora, nebude zaviazaný opozícii.

Rozhovor sme začali robiť krátko po voľbe a počas neho boli zverejnené aj výsledky a jasné víťazstvo Maroša Žilinku. Za Žilinku hlasovala aj väčšina Baránikovej SaS.

Prišiel za vami niektorý z kandidátov, aby ste ho podporili?

Áno.

Kto?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

To by, myslím, mohlo ostať dôverné. Aj keď pán Kliment to sám zverejnil.

Ukázali sa ešte na poslednú chvíľu dohody v koalícii, ktoré by štyri strany zblížili?

Nie, naďalej medzi OĽaNO a Sme rodina na jednej strane a SaS a Za ľudí na druhej ostali rozdielne stanoviská. Dokonca sa prejavili aj nové rozdiely.

Aké?

To už teraz nie je podstatné.

Nebolo verejné vypočutie zbytočné?

Ako to myslíte?

Dvaja kandidáti s toxickými kamarátmi – Žilinka s Gučíkom a Kliment s Tóthom – boli po ňom hlavní dvaja kandidáti.

Híring sme v prvom rade robili v dobrej viere, že bude na niečo dobrý. Akokoľvek to bolo, neskôr v nejakej miere zmysluplný bol. Od každého kandidáta sme sa dozvedeli jeho úsudky, prísľuby. A to je pre nich záväzok. Obojstranne to nastavilo očakávania.

Nebola napokon dôležitejšia dohoda dvoch politikov – Matoviča a Kollára – na jednom z dvoch favorizovaných kandidátov ako celých 36 hodín vypočutia siedmich kandidátov?

To je vaše hodnotenie, s ktorým asi ťažko môžem vážne polemizovať.

Tak načo to teda celé bolo dobré?

Vrátil by som sa k tomu, že híring nastavil očakávania a ktokoľvek vyhrá, bude sa musieť nimi riadiť. Pretože mu bude jasné, že ak sa na očakávanie vykašle ako doterajší generálni prokurátori, tak vyvolá v spoločnosti veľký hnev. Ignorovanie očakávaní a sľubov by sa mu mohlo tvrdo vypomstiť.

Bude zvolený na sedem rokov a iba ťažko odvolateľný.

Dôraz by som dal na slovo ťažko. Tí, ktorých hlasmi je zvolený, berú na svoje plecia za neho zodpovednosť.

Kto mal rozhodujúce slovo pri hľadaní zhody na kandidátoch – štyria lídri koaličných strán alebo ich poslanecké kluby?

Určite lídri. To je dané naším politickým systémom. Nemáme, žiaľ, väčšinový volebný systém, kde by sa poslanci zodpovedali svojim voličom v okrskoch. U nás majú hlavnú moc predsedovia strán.

Mali ste ako koaličné strany svojich favoritov už pred verejným vypočutím?

Nie, chráňboh! Vopred sme povedali, že celý proces výberu tých najlepších sa začne až po híringu. A to sme aj čestne dodržali.

Navonok to pred hlasovaním vyzeralo ako politické obchody, teda systém „vy podporíte nášho kandidáta a my vaše zákony“. Spomínala sa aj kľúčová súdna reforma ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí).

O ničom takom neviem. A pochybujem, že to tak bolo.

Podľa akých kritérií ste si po híringu v SaS spolu sadli a určili poradie najlepších kandidátov?

Debatovali sme o tom. Uplatnili sme podobný systém ako pri skúšobnej voľbe v celej koalícii v utorok večer. Teda každý poslanec každému kandidátovi priradil podľa preferencií body od nula po šesť.

Je tu však podstatný rozdiel. Skúšobná voľba bola tajná a voľba naostro v parlamente bola verejná. Neskresľovalo to výsledky?

Myslím si, že nie. V klube sme si stanovili vnútorné poradie a toho sme sa aj pri voľbe držali. Bola o tom veľká debata.

Môžete priblížiť, podľa akých kritérií ste sa v klube SaS rozhodovali?

Bez toho, aby som chcel zvýrazňovať svoju dôležitosť, tak realita je taká, že oblasť justície mám v klube na starosti ja za významnej účasti kolegu Ondreja Dostála. Povedal som svoj názor, svoje zhrnutie verejných vypočutí. A najmä som povedal, prečo sú podľa mňa niektorí kandidáti horší ako iní. Spomenul som aj pre niektorých kandidátov vylučujúce okolnosti. A potom sme si ich rozdelili do dvoch skupín – časť z nich bola pre nás úplne neprijateľná, časť prijateľná. Treba povedať, že preferencie koaličných lídrov vtedy ešte pre nás poslancov nehrali nijakú rolu. Urobil sa rebríček.

Prečo ste pri verejnom vypočutí nehlasovali za pána Klimenta?

Tam sa ukázalo, že je to osobnostne nevhodný kandidát. To ho predurčuje na to, aby v takejto funkcii zlyhal.

Prečo si to myslíte?

Budem stručný. Príznačný bol prípad z Turčianskych Teplíc, kde zaparkoval na pešej zóne, kam autom vôbec nemal ísť. To je papalášizmus ako vyšitý.

Mnohí porušujeme menej závažné dopravné predpisy, prečo vám to v jeho prípade tak prekáža?

On však označil za idiota primátora tohto kúpeľného mesta, zhodou okolností môjho poslaneckého kolegu Igora Husa (OĽaNO). Takéto správanie je symptomatické v tom, ako daný človek nazerá na samého seba v systéme medziľudských vzťahov. O tom je svet. Sudca by mal byť pokorný.

Z otázok aj vašich poslaneckých kolegov na híringu sa zdalo, že najväčším problémom Klimenta bola jeho spolupráca s Petrom Tóthom na dvoch knihách o prípade Cervanová, nie parkovanie na pešej zóne.

Áno, aj to nám prekáža. Nepodarilo sa mu presvedčiť nás. Mnohým z nás sa zdalo, že klame v podstatnej veci v niektorých udalostiach.

V akých?

Napríklad na krsty kníh pozvali s Tóthom Roberta Kaliňáka a Martina Glváča, čo sú osoby, s ktorými by som si nesadol do jednej miestnosti, ani keby mi zaplatili.
Alojz Baránik pri sledovaní výsledkov voľby generálneho prokurátora. Foto N – Andrej Bán

Práve teraz na obrazovke vo vašej poslaneckej kancelárii oznamujú výsledok voľby. Počujeme, že bolo odovzdaných a platných všetkých 147 hlasovacích lístkov prítomných poslancov. Kandidáti Čentéš, Kliment, Remeta, Šanta dostali nula hlasov. Honz dostal 15 hlasov a Žilinka 132. Je to pre vás šok?

Nie. Očakával som to. Aj z informácií na vypočutí bolo jasné, že Smer Žilinku podporuje.

Ktorý Smer?

Oba Smery, to je jedno. Smer ako Smer, nebudeme sa tu dohadovať, sme dospelí ľudia.

Viete, z akých príčin podporovali oba Smery Žilinku?

To neviem. Na vypočutí zaznela aj otázka, či je pravda, že Kaliňák a Fico ho pozývali, aby presvedčil špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, že musí odstúpiť – s tým, že na jeho miesto bude zvolený Žilinka. Túto informáciu máme z dôveryhodného zdroja.

Žilinka to poprel.

No veď práve.

Veríte jemu alebo vášmu zdroju?

Nášmu zdroju. Túto verziu potvrdzuje aj obrovský počet hlasov, ktoré získal. Podporila ho celá opozícia aj s ĽSNS.

Nula hlasov pre Klimenta nie je šok?

Nie, lebo lídri OĽaNO a Sme rodina sa dohodli na Žilinkovi.

Kto je toxickejší, Žilinkov Gučík alebo Klimentov Tóth?

Ťažko povedať, ale podľa mňa skôr Tóth. Verím, že v prípade Gučíka môže byť toxicita priamočiarejšia.

To znamená čo?

Že tam nie sú takpovediac skryté nášľapné míny. Žilinka priznal, že sú kamaráti. Dúfam, že nemá čo skrývať.

Pred hlasovaním ste mi povedali, že by ste zahlasovali aj za Žilinku, ak si s ním vyjasníte niektoré veci. Vyjasnili ste si ich?

Nie, ani som zaňho nehlasoval. Nebolo by to ani, ako sme sa práve dozvedeli, potrebné.

Ako hodnotíte výsledok voľby?

Nový generálny prokurátor je len ďalšou z pomalých zmien na Slovensku. Tie by mali byť razantnejšie. Pre krajinu by bolo oveľa priaznivejšie, keby kandidát prešiel povedzme osemdesiatimi hlasmi.

Z akého dôvodu by to bolo lepšie?

Bolo by to jasné a vyhrotené. Dnes už vieme bez najmenších pochybností, že doterajšia politická garnitúra sú zločinci. Takto, keď mu aj oni dopomohli k zvoleniu, sa to celé zrelativizuje.

Obávate sa, že Žilinka bude opozícii zaviazaný?

Verím, že nie.

Nie je to skôr naopak, že široká zhoda naprieč spektrom je dobrým znamením?

Myslíte ako u Trnku a Kováčika? To teda určite nie!

Je podľa vás v prípade Žilinku obava, že môže byť vydierateľný?

Opäť poviem meno Gučík a zároveň svoju vieru, že to tak nebude. Čím skôr Žilinka objasní, prečo s ním bol odfotografovaný a aké majú vzťahy, tým lepšie pre neho aj pre nás všetkých.

17. november30. novembra 2020 17:07
Sme pripravení podať svedectvo o spore medzi Milanom Kňažkom a Fedorom Gálom
František MikloškoFrantišek Mikloško
Fedor Gál a Milan Kňažko. Foto N - Tomáš Benedikovič
Fedor Gál a Milan Kňažko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kým okolité národy nachádzajú už konsenzus v pohľade na historické udalosti roku 1989, Slovensko bude k takejto ceste potrebovať zrejme aj rozhodnutie občianskeho súdu.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

František Mikloško, Peter Zajac, Juraj Flamík, Eva Fifíková, Ingrid Antalová-Vagačová, Daniel Liška, Peter Tatár, Peter Neuwirth, Martin M. Šimečka, Boris Kršňák, Martin Bútora, Filip Vagač, Ivan Bača, Ladislav Snopko, Zuzana Bartošová, Péter Hunčík

Dvadsiateho siedmeho novembra 2020 uverejnil Milan Kňažko v Denníku N svoj článok Omyly, manipulácie a lži Fedora Gála – odpoveď ako reakciu na článok Fedora Gála v Denníku N z 11. septembra 2020 Tri razy (a dosť?). Vo svojom článku Milan Kňažko oznamuje, že podáva žalobu na Fedora Gála vo veci jeho výrokov v knihe Fedor Gál: Ešte raz a naposledy, Koniec príbehu – Rozhovory s Karolom Sudorom, ktorá vyšla vo vydavateľstve N Press v roku 2017.

Nepoznáme konečné znenie žaloby Milana Kňažka, preto s istotou môžeme hovoriť, že sa týka najmä výroku Fedora Gála, že na texte, ktorý Kňažko prečítal v Slovenskej televízii 3. marca 1991, sa podieľal okrem iných aj Jaroslav Svěchota. Fedor Gál sa za tento omyl Kňažkovi verejne opakovane ospravedlnil. Advokátska kancelária, ktorá zastupuje Milana Kňažka, však žiada, aby sa Gál ospravedlnil Milanovi Kňažkovi za „vedomé uvádzanie nepravdivých skutkových tvrdení“, čo on, samozrejme, odmieta.

Z článku Milana Kňažka z novembra 2020 však jasne vyplýva, že v tomto spore nejde len o tento výrok, ale o celú interpretáciu udalostí novembra 1989 i následných mesiacov a rokov po Novembri. V spore takto vystupujú aj otázky týkajúce sa počiatočných sporov vo VPN, vzniku mečiarizmu, podielu aktérov Novembra na ňom a ďalšie. Musíme so žiaľom konštatovať, že kým okolité národy nachádzajú už konsenzus v pohľade na historické udalosti roku 1989, Slovensko bude k takejto ceste potrebovať zrejme aj rozhodnutie občianskeho súdu v spore Kňažko verzus Gál.

Môže to mať jednu výhodu: na súde, ktorý inicioval Milan Kňažko, budú musieť zaznievať iba fakty a tie budú môcť aj historikom bližšie osvetliť mnohé udalosti tých rokov. Pokiaľ budeme vyzvaní, aj my sme pripravení podľa svojho svedomia podať o týchto udalostiach svoje svedectvo.

27. novembra 2020 13:06
Omyly, manipulácie a lži Fedora Gála – odpoveď
Milan KňažkoMilan Kňažko
Fedor Gál a Milan Kňažko. Foto N - Tomáš Benedikovič
Fedor Gál a Milan Kňažko. Foto N – Tomáš Benedikovič

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Nemyslel som si, že bude ešte potrebné reagovať na vyjadrenia Fedora Gála na stránkach Denníka N. Rozhodol som sa riešiť tento problém právnou cestou. Musím to však urobiť kvôli pravde, spravodlivosti a morálke. Od marca 1991 som bol predmetom a cieľom vytvárania rôznych mýtov, fabulácií a priamo klamstiev, na ktoré som z času na čas vlažne a väčšinou ohľaduplne reagoval v duchu rešpektovania osobitnej kategórie ľudí, ktorých som spoznal v prvých dňoch novembra 1989. Možno to Fedor Gál a spol. považovali za prejav mojej slabosti a pritvrdili.

Gál sa mi už dokonca začal posmievať, stavia ma do roly poskoka, poslíka, interpreta cudzích myšlienok, skrátka človeka neschopného vyprodukovať prejav, ktorý je opretý o vlastné myšlienky a presvedčenie. Vyvrcholilo to knihou v roku 2017, ktorá by sa pokojne dala s malou mierou odľahčenia nazvať spomienky baróna Prášila. Možno aj preto, že pamätníkov ubúda, dnešní mladí žijú inými problémami a kolektív demagógov a propagandistov ich často úspešne presviedča o čudnej logike ponovembrových príbehov. Skúsim si všímať len niektoré pasáže článku, ktorý Gál zverejnil na stránkach Denníka N 11. septembra 2020. Prekvapilo ma to a nereagoval som hneď pre mimoriadne pracovné zaťaženie.

Gál zverejnil množstvo mojich vyjadrení na jeho adresu a tieto vyjadrenia nazval nenávistnými útokmi. Ako skúsený a zdatný manipulátor s textom Gál nepochybne vie, čo znamená kontext, a preto citáty mojich vyjadrení sú osamotené, zbavené kontextu, aj keď ide dokázateľne o obranné reakcie. Obrazne povedané, Gál mi strelil pár faciek a teraz v článku narieka, že vraj Kňažko strká do nevinného, nič netušiaceho a prekvapeného Gála. Keby sme dôsledne prijali Gálovu zvrátenú logiku, najprv boli teda moje obranné reakcie, ktoré Gál nazval nenávistnými útokmi, a Gál až potom napísal knihu, v ktorej sa ma snaží ponižovať pri každej zmienke o mne.

Nie je náhoda, že všetky citáty, ktoré Gál vyselektoval, sú z roku 2017 a neskôr. To znamená z času po vydaní jeho knihy, čo mu nebráni tvrdiť, že to počúva už 30 rokov. Inak, stojím si za každým slovom. Mečiar mal podobnú vlastnosť. Keď sa chystal na nejakú „podpásovku“, bezprostredne predtým z nej obvinil svojho protivníka. Spomínam si, že keď mi Gál predstavil Mečiara, tykali si a Gál ho priateľsky a obdivne volal „náš Vladko“. Bolo to obdobie, keď Mečiar rešpektoval Gálove pokyny a „poslúchal“. Gál ho posielal do diskusií, ktoré často neboli jednoduché, a Mečiar v nich razantne víťazil. Javí sa mi, že toto obdobie ich priateľstva, porozumenia a spolupráce bolo vzájomne obohacujúce a Gál sa viditeľne mnohému priučil.

Generálna lož: Generálny riaditeľ STV Peter Zeman nedostal požiadavku od vedenia VPN, aby ho informoval vopred, o čom bude premiér hovoriť vo svojom večernom príhovore.

Na začiatok zopakujem, ako to bolo naozaj. Prišli sme autom asi dve hodiny pred vysielaním pred budovu spravodajstva STV na Námestí SNP. Pred vchodom nás čakal generálny riaditeľ Peter Zeman. Mečiar sa opýtal, či dostal od VPN požiadavku, aby ich vopred nahrávkou na kazete informoval o obsahu príhovoru premiéra. Generálny riaditeľ Zeman nahlas a zrozumiteľne povedal „áno“. Počuli a videli to štyria svedkovia vrátane mňa. Po tejto odpovedi sme odišli na úrad vlády a preberali, ako reagovať na tento prejav nedôvery Gálovho KC VPN. Vedeli sme už predtým, že gálovci chystajú našu popravu. Premiér bol znechutený a už nechcel vystúpiť. Dohodli sme sa, že to urobím ja a otvorene poviem, že stranícke vedenie ide proti vlastnému premiérovi a proti našej obhajobe slovenských záujmov. Pred vysielaním ma znovu čakal Zeman pred vchodom do budovy a odprevadil ma do štúdia. Vypočul si môj prejav vrátane pasáže o zmienenom poverení VPN. Proti tejto pasáži nevzniesol námietku. Ani nemohol, keďže dve hodiny predtým to pravdivo pred štyrmi svedkami potvrdil.

Teraz skúsim nasimulovať fiktívny, lživý príbeh, ktorým sa snaží Gál a spol. vyviniť z nelichotivej intrigy, cenzurovať vlastného predsedu vlády. Prišli sme teda pred budovu STV, na otázku Mečiara Zeman odpovedal NIE a my sme odišli. Napriek tomu som sa rozhodol vystúpiť namiesto Mečiara?! Neviem prečo. Úprimne, nevidím žiadny iný motív. Nebyť škandalóznej požiadavky Gála a spol., nemám žiadne iné vysvetlenie a netrúfam si ani žiadne iné nasimulovať. Ale poďme ďalej. Je zarážajúce, že ma generálny riaditeľ vôbec nechal vystúpiť namiesto predsedu vlády. Pri mojom prejave bol generálny riaditeľ Zeman v štúdiu a počúval aj pasáž o tom, ako ho vedenie VPN poverilo cenzúrou predsedu vlády!

Je normálne, že hneď, v priamom prenose neprotestoval proti tejto „nehoráznej lži“?! Je normálne, že aspoň vo večernom spravodajstve neuviedol všetko na pravú mieru sám alebo tým nepoveril moderátorov správ?! Prečo sa zmieril s takýmto „ponižujúcim klamstvom“?! Aký to bol človek? Aký to bol generálny riaditeľ, ktorý v príkrom rozpore so svojím poslaním nechal bez námietky šírenie takejto dezinformácie o veľmi vážnej situácii vo vláde a napokon aj o ňom samotnom?! Neozval sa ani na druhý deň, ani o týždeň, ani o mesiac. Takto bežali mesiace a roky. Po mnohých rokoch jeho priatelia, zrejme s jeho súhlasom, prišli so svojou lživou verziou tohto príbehu. Títo „priatelia“ v snahe utajiť vlastné odpudzujúce intrigánske praktiky akosi nedomysleli, do akej polohy postavili generálneho riaditeľa STV Petra Zemana. Urobili z neho neschopného, nesvojprávneho, ustrašeného hlupáčika. Hlupáčika, ktorý počúva v štúdiu nehorázne klamstvá, zatína zuby, červená sa, ale ani nepípne. Nechcel by som mať takýchto priateľov! Darebáci!

Lož, ktorá chce byť omylom. Gál tvrdí, že sa pomýlil, keď vo svojej knihe označil Svěchotu za autora môjho prejavu v STV. Skrátka, pošmykol sa mu jazyk. Napokon už samotná podobnosť mien k tomu zvádza. SVĚCHOTA – CIBULA. Keď to nahlas vyslovím, ono to prakticky splýva, pretože zvukomalebná forma je „takmer identická“. CIBULA – SVĚCHOTA. A teraz vážne. Gál sa mi ospravedlňuje za niečo, čoho sa nedopustil, pretože on sa nepomýlil. Svěchota bol neslávne známy šéf štátnej tajnej polície, ktorého Gál – na rozdiel odo mňa – osobne poznal. Gál ma chcel ponížiť. Vo svojom paškvile, teda v knihe z roku 2017, sa o mne viacnásobne vyjadruje ako o „poslíkovi“ či „poskokovi“. Gál dobre vie, že nie som poskok nikoho a nikdy som ním nebol. V prvých dňoch novembrových udalostí mi Gál, ktorého som pred revolúciou nepoznal, niekedy aj viackrát denne povedal, aký je hrdý, že môže byť vedľa mňa. Prichodilo mi to neobvyklé a trochu „vlezlé“, ale nemal som čas sa tým bližšie zaoberať a, chvalabohu, po týždni, dvoch prestal. Píšem o tom výlučne len preto, že si neviem vysvetliť, ako sa takto mohol správať k „poskokovi“.

Inak, z vecného hľadiska je rozdiel medzi Svěchotom a Cibulom asi taký ako medzi jablkom a automatickou práčkou. Je to teda rovnako neuveriteľné, ako keby Gál hovoril, že sa zahryzol do automatickej práčky, lebo si ju z akejsi roztržitosti pomýlil s jablkom. Takže vážne: Svěchota bol neslávne známym šéfom štátnej tajnej polície v ére tretej vlády Vladimíra Mečiara. Vtedy zrejme sledoval aj mňa, ktorý som bol jedným z ostrých Mečiarových kritikov. Fedor Gál Svěchotu na rozdiel odo mňa osobne poznal. Zamýšľam sa nad tým, čo to je, čo núti dospelého človeka klesnúť tak hlboko a dopúšťať sa takého sebaponíženia, že dokáže s nevinnou tvárou tvrdiť, že si pomýlil jablko s automatickou práčkou.

Môžem sa iba domnievať. Možno je to tým, že bol verejne prichytený pri klamstve a intrigánstve. Možno je za tým jeho totálne skrachovanie ako lídra VPN. Z volebného výsledku takmer 30 percent to šéfovia Ústredného výboru VPN pod Gálovým vedením dopracovali na menej ako päť percent a nedostali sa do parlamentu. V ponovembrovej histórii sa počas tridsiatich rokov nič podobné neprihodilo. Takýto debakel sa za dva roky nepodaril žiadnemu vedeniu politickej strany či hnutia. Možno je to aj všeličo iné, čo spôsobilo Gálovi takúto traumu, z ktorej sa snaží vyslobodiť hromadením ďalších výmyslov a fabulácií. Gál takto postupne viazne v pavučine vlastných lží. Možno by mu mal niekto z jeho priateľov poradiť, že tu nepomôžu ďalšie fabulácie, intrigy a klamstvá. Tu pomôže len pravda!

Lož, ktorú bude môcť Gál vyvrátiť pred súdom. Približne 90 percent Gálových tvrdení, ktoré sa týkajú akejkoľvek účasti pána Cibulu na tomto príbehu, je nepravdivých. Pán Cibula bude svedkom na súdnom konaní a pán Gál bude mať komfortnú možnosť dokázať pravdivosť vlastných tvrdení.

Mýtus č. 1: Po vystúpení Kňažka v televízii v marci 1991 vypukol na Slovensku mečiarizmus

V tomto tvrdení je toľko demagógie, ktorá potláča základnú logiku, že by to mohlo slúžiť ako učebná pomôcka už na základnej škole. Tak si predovšetkým skúsme ujasniť, čo je mečiarizmus. Bez toho, aby sme museli zachádzať do detailov, sa zrejme zhodneme na tom najzákladnejšom. Každý izmus sa vyznačuje autoritatívnou manipuláciou s mocou. To znamená, že predstaviteľ izmu jednoducho musí byť pri moci. Zrejme by sme sa čudovali, keby niekto napísal, že nacizmus naplno prepukol po porážke Hitlera alebo že po posledných parlamentných voľbách na Slovensku ficizmus zažíva svoje najkrajšie obdobie.

Vynikajúci demagóg, zdatný propagandista a insitný politický analytik Peter Zajac napísal v rámci svojej nadmerne rozvinutej grafománie vetu, ktorá ma rozosmiala. Písal o tom, ako sa ministri za VPN po mojom vystúpení v televízii „drali s Mečiarom k moci“. Pravda je taká, že piati ministri vrátane Mečiara sme odišli na protest proti nelegitímnemu vedeniu VPN do opozície a moc, ktorú sme víťazstvom vo voľbách získali, sme prenechali im. Spolu s nami odišli aj mnohí poslanci a VPN stratilo väčšinu v parlamente. Ako s touto mocou naložili, som už opísal v predchádzajúcich riadkoch. Musím podotknúť, že ani po našom odchode Gál, Zajac a im podobní nemali gule, aby prevzali reálnu politickú zodpovednosť v nejakej ústavnej funkcii. Z pozície Ústredného výboru VPN do funkcií alibisticky nastrkali iné figúrky, ktoré „riadili“. Nuž a keď dosiahli volebný debakel, skrátka, keď „doriadili“, poniektorí pre istotu radšej zo Slovenska „zdrhli“.

Ako napísal jeden z najvýznamnejších propagandistov v strednej Európe, bola to „skutočná politická elita“.

Mýtus č. 2: Osoba Mečiara bola príčinou rozkolu vo VPN

Nie osoba Mečiara spôsobila rozkol vo VPN, ale zásadné smerovanie Slovenska. Počas revolúcie neuplynul deň, aby som nepovedal na tribúne, že Slovensko chce vstúpiť či sa vrátiť do Európy. Preto sme mali v programe VPN národný pilier, ktorý by sa dal zjednodušene charakterizovať ako vytvorenie „autentickej federácie“. Gál, Zajac a ďalší však stáli servilne v predklone pred komunistickou pseudofederáciou a v tom treba hľadať dominantný dôvod rozkolu vo VPN. Osvojili si „koncepciu“ jedného z významných odborníkov VPN na zahraničnú politiku. Koncepcia tohto odborníka, ktorého zatiaľ nebudem menovať, bola zredukovaná do tejto „odvážnej“ vety: Do Európy áno, ale zahryznutí v českom zadku.

Uvediem jeden príklad za všetky. „Slovenská rada VPN dňa 16. 3. 1991 odporúča poslancom SNR za VPN, aby vyvodili dôsledky z politickej zodpovednosti ministra vlády SR Milana Kňažka, ktorý svojím politickým vystupovaním vo funkcii ministra medzinárodných vzťahov SR spochybňuje principiálny postoj VPN k otázke štátoprávneho usporiadania, ako je formulovaný v programe Šanca pre Slovensko.“

V auguste tohto roku som dostal pri príležitosti 30. výročia založenia tohto ministerstva zlatú medailu od ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. Dva diametrálne odlišné postoje k tej istej udalosti, z ktorých je správny iba jeden. Toto ministerstvo bolo totiž základom vytvorenia ministerstva zahraničných vecí a zohralo dôstojnú, odborne zdatnú úlohu v postupnom procese vzniku samostatného štátu ako túžby po posilnení identity a národnej slobody. Tak som tento proces nazval vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN pri prijímaní Slovenskej republiky do tejto organizácie. A pripomenul som, že rozdelenie bývalého federatívneho štátu bolo ukážkou vzájomnej tolerancie. Aj v tomto prípade najspravodlivejším sudcom sa stal čas!

Gál píše: „Najzvrátenejšie na tomto príbehu však je, že Kňažko ma nejde žalovať za to, že som ho označil ako zradcu Verejnosti proti násiliu a klamára v prospech Mečiara, ale za to, že som si poplietol meno človeka, čo sa na jeho, Budajovom a Mečiarovom komplote podieľal.“

V tomto krátkom odseku Gál o sebe povedal všetko podstatné. Faktické tvrdenia o mojom zradcovstve zbabelo vyhlasuje za hodnotiace úsudky, za ktoré sa skrýva. Tie sú totiž údajne oprávnené a podľa neho právne nepostihnuteľné. Odpornú lož o Svěchotovi, ktorú sa mu už nepodarilo zakamuflovať do španielskej steny „hodnotiacich posudkov“, bezočivo vyhlasuje za nevinný a náhodný omyl. Považujem to za obyčajnú podlosť a musím po tom všetkom konštatovať, že to „najzvrátenejšie na tomto príbehu“ je Fedor Gál ako taký.

P. S.

Je úsmevné, že Gál obhajuje zámer cenzurovať premiéra rôznymi vyjadreniami legitímnych orgánov VPN. Tieto orgány potvrdzujú, že takáto požiadavka na žiadnom oficiálnom fóre nebola nikdy formulovaná. Tomu naozaj verím. Na druhej strane, keby bolo VPN riadené iba oficiálnymi rozhodnutiami legitímnych orgánov VPN a nie intrigami Gála, Zajaca, Flamika a ďalších, možno by nikdy nevznikla potreba vzniku Hnutia za demokratické Slovensko. Pravdepodobne by bolo bývalo stačilo, keby VPN bolo demokratické a bolo aspoň trošku viac za Slovensko.

Skutočnosť, že pomenovanie tejto obskúrnej skupinky Ústredný výbor Koordinačného centra VPN je odôvodnený a presný, opäť dokázali svojím konkrétnym konaním. Presne tak ako si ústredný výbor komunistickej strany sprivatizoval či ukradol Slovenské národné povstanie, presne tak a možno perfídnejšie to predviedol Ústredný výbor KC VPN vo vzťahu k Nežnej revolúcii.

Korupcia na žilinských súdoch4. decembra 2020 10:06
Roky kupoval rozsudky pre iných, teraz sa Veľký Fero vykúpil veľkým priznaním
Veronika PrušováVeronika Prušová
František Tóth alias Veľký Fero. Foto - TASR
František Tóth alias Veľký Fero. Foto – TASR

Prvý prípad veľkej korupcie na súdoch je uzavretý. František Tóth alias Veľký Fero, ale aj jeho komplici dostali podmienky a peňažné tresty. Pomohla im spolupráca s políciou a prokuratúrou.

František Tóth alias Veľký Fero bol kľúčovým článkom korupčnej schémy, ktorá dlhé roky krivila spravodlivosť na žilinských súdoch. Vo väzbe vydržal rok mlčať, popieral všetky skutky, až sa nakoniec zlomil.

Vďaka tomu mohol v piatok zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku odísť bez pút a bez sprievodu eskorty, ktorá ho predtým na pojednávanie priviezla priamo z väznice.

Senátu predsedu Ivana Matela stačili tri pojednávania, aby uzavrel prvý veľký prípad korupcie na súdoch. Pomohli mu v tom obžalovaní, ktorí už pri prerokovaní obžaloby avizovali, že sa ku všetkému priznajú.

To sa aj stalo, a tak sa súdne konanie sústredilo len na dokazovanie k výške trestu. Troch z piatich obžalovaných napokon senát Ivana Matela, Ruženy Sabovej a Rastislava Stieranku odsúdil len na podmienečné a peňažné tresty.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Dvaja z odsúdených si ponechali lehotu na odvolanie.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Video: Veľký Fero sa sťažuje, že trest 100-tisíc eur je priveľa (autorka: Veronika Prušová)
Dostal podmienečný trest

Tóth dostal podmienečný trest s päťročnou skúšobnou dobou a 100-tisícovú pokutu. Ak ju nezaplatí, hrozí mu dvojročné väzenie. Senát tak vyhovel návrhu prokurátora, hoci Tóth sa bránil, že peňažný trest je privysoký.

„S pokorou prijmem trest navrhnutý prokurátorom, ale zdá sa mi neprimerane prísny,“ povedal Tóth pred dvomi týždňami. Tvrdil, že škodu nikomu nespôsobil a prirovnával sa ku „kráľovi Zemplína“ Mikulášovi Varehovi, ktorý okradol štát o 62 miliónov eur.

Advokát Ľuboš Mahdoň vyviazol za priznanie tiež s podmienkou, ale s dvojročnou skúšobnou dobou. Dostal aj výrazne nižšiu pokutu, a to 10-tisíc eur. Ak ich nezaplatí, do väzenia by mal ísť na pol roka. V tomto prípade senát prísnejšie posúdil konanie advokáta. Prokurátor mu pôvodne navrhoval peňažný trest 5-tisíc eur, čo Mahdoň považoval za prísny trest.

Niekdajší bos žilinského podsvetia alias Malý Fero František Salinger dostal rovnako podmienku, a to so skúšobnou lehotou na tri roky. Recidivistu Patrika Murzu odsúdil senát len na peňažný trest 8-tisíc eur. Ak ich nezaplatí, mal by ísť na rok do väzenia.

Predseda senátu Matel nízke tresty pre Murzu a Salingera vysvetlil tým, že obaja mali výsostné postavenie, pretože „počas prípravného konania to boli oni, ktorí usvedčovali Františka Tótha zo žalovanej trestnej činnosti, a tomu aj zodpovedá výška ich trestov“.

Aj na základe ich svedectva podľa Matela Tóth zrejme zmenil svoj postoj k celej trestnej veci. Pôvodne o oboch hovoril ako o vrahoch či recidivistoch. Po roku vo väzbe začal s políciou spolupracovať.

Anton Bajdík dostal súhrnný trest tri roky, pretože si práve odpykáva trest za iný prípad. V jeho prípade preto prokurátor ani nenavrhoval podmienečné odsúdenie.
Len priznanie nestačilo

Je zrejmé, že bez priznania by Tóth taký nízky trest nezískal. Je tiež jasné, že len priznanie by v tomto prípade nestačilo. O to viac, že pôvodne všetky skutky popieral. Po podaní obžaloby si však Tóth uvedomil, že musí urobiť viac ako sa len priznať, aby v 64 rokoch neskončil vo väzení.

Situáciu si takto vyhodnotil až potom, čo prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Rastislav Hruška na neho podal obžalobu. Za advokáta si vybral Daniela Lipšica a začal s vyšetrovateľmi spolupracovať.

Veľmi rýchlo si spočítal, čo by znamenalo, ak by ho odsúdili z prijímania úplatku aj legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Hrozba viac ako desiatich rokov vo väzení ho presvedčila k spolupráci.

O to viac, že do problémov mohol dostať aj blízkych. Najmä manželku, s ktorou má síce zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, ale 260-tisíc eur zabalených v alobale našli policajti práve v jej bezpečnostnej schránke.
Prečítajte si
Búrka pokračuje: v Žiline zatkli predsedníčku krajského súdu Kyselovú aj sudcu Polku

Lipšic pomerne nízky trest svojho klienta obhajuje tým, že bez Veľkého Fera by sa Národnej kriminálnej agentúre nepodarilo v septembri spustiť akciu Plevel a vo väzbe by dnes nesedeli sudcovia Pavol Polka ani Daniel Béreš.

„Osoby, ktoré sa dopúšťajú podplácania, sa, samozrejme, dopúšťajú nemorálnej činnosti. Ale ak to robia osoby v pozícii verejnej moci, napríklad sudcovia alebo politici, sú oveľa nebezpečnejší. Ľudia, ktorí zradili svoj sľub, ktorí zradili dôveru verejnosti, si zasluhujú exemplárne tresty,“ povedal Lipšic.

Bez svedectva Tótha by sa NAKA nedostala tak vysoko v rámci korupčnej schémy na žilinských súdoch.

Video: Lipšic o Veľkom Ferovi: Kajúcnici budú vedieť, že majú spolupracovať (autorka: Veronika Prušová)
Kúpiť sa dalo všetko – oslobodenie aj prepustenie z väzby

Za päťtisíc, ale aj dvadsaťtisíc eur si na nich dokázal vybaviť oslobodenie spod obžaloby či prepustenie z väzby takmer ktokoľvek. Stačilo sa nakontaktovať na Veľkého Fera. On už vedel, na koho sa obrátiť. „Jeho“ sudcami bol Béreš a Polka. Zavolal im, aby zistil, ako sa veci dajú. Keď povedali, že sa rozsudok bude dať vybaviť, tak to tlmočil „klientom“.

Tých často zastupoval práve odsúdený Mahdoň. Nie raz kupovanie rozhodnutí pre klientov sám inicioval.

Bolo to tak aj v roku 2015, keď za ním prišla družka odsúdeného a snažila sa vybaviť pre neho dovolanie na Najvyššom súde. Stala sa z nej policajná agentka. Polícia tak mala nahrávku, odposluchy, aj svedectvo o tom, že Mahdoň si vypýtal 30-tisíc eur.

„Tuto si kupujete niečo, čo sa nekupuje bežne,“ povedal jej. Hovoril o tom, že majú „všetkých chytených“ – v Žiline Polku a aj na Najvyššom súde majú tiež svojich ľudí.

„Toto neni jediný prípad, ktorý s Ferom robíme,“ zachytilo odpočúvanie advokáta. „Je to diskutované s Polkom. Polka povedal, že nemám s tým problém,“ pokračovala nahrávka. Spojkou na Najvyšší súd mal byť s najväčšou pravdepodobnosťou už nebohý sudca Daniel Hudák.

Ani všetky tieto dôkazy nestačili, aby prípad doviedli policajti a prokurátor až pred súd.
Spustil to kajúcnik

Podarilo sa to až teraz vďaka Murzovi, ktorý začal o korupcii na žilinských súdoch vypovedať ako prvý. Vypovedal o tom, ako si pre seba, ale aj svojich kamarátov vybavoval rozhodnutia cez Veľkého Fera.

Je to kajúcnik, ktorý sa tým snažil získať výhodu v inom trestnom konaní, čo ho na začiatku vyšetrovania spochybňovalo.

K nemu sa po čase pridal Salinger prezývaný Malý Fero. Aj on povedal, že si snažil rozsudok na Krajskom súde v Žiline vybaviť.

Vyšetrovateľovi sa nakoniec podarilo po dvoch rokoch prípad uzavrieť. Korupčná schéma sa začala rozkrývať a Tóthovi pribúdalo jedno obvinenie za druhým.
Hrozil mu ďalší trest

K spolupráci Tótha viedla aj hrozba obvinenia z ďalšej legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Vedel, že ako dôchodca s oficiálnym príjmom 342 eur ťažko vysvetlí svoj luxusný život.

Bol známy tým, že žil v Španielsku, kde má apartmán, ako aj v Žiline. Každoročne si doprial exotickú dovolenku. Na ostrove Bora Bora vo Francúzskej Polynézii bol aj s Polkom a jeho manželkou. Do jeho vozového parku patrí luxusné BMW aj Mercedes.

Na súde tvrdil, že už nič nemá. Okrem skromného dôchodku.
Prečítajte si
Súd korupcie na súdoch nabral rýchly spád, Veľký Fero za spoluprácu dostane asi podmienku

Ostala mu už len polovica apartmánu v španielskej Malage. Rodinný dom aj ďalšiu nehnuteľnosť na Slovensku stihol prepísať na dcéru. O stavoch svojich účtov v bankách nevedel. Vraj dispozičné právo má manželka aj dcéra, a tak nevie, koľko minuli, kým bol vo väzbe.

Matelov senát však presviedčal, že jeho manželka pokutu za neho ochotne zaplatí. „Určite s tým bude súhlasiť,“ sľuboval Tóth pred súdom.

Pri prehliadke ich domu našla NAKA 12-tisíc eur a 1600 dolárov v hotovosti. Okrem toho už spomenutých 260-tisíc eur v bezpečnostnej schránke v banke, ktorú viac ako jeho manželka navštevoval práve Veľký Fero. Jeho žene patrí aj zmenka Penta Funding v hodnote vyše 103-tisíc eur.

Z ďalšej legalizácie príjmu z trestnej činnosti Tótha nakoniec neobvinili. V kauze Plevel je vylúčený na samostatné konanie. Aj v tomto prípade je obvinený aj Mahdoň, ktorý už rovnako začal s vyšetrovateľom spolupracovať.

Je teda možné, že len obvinením Béreša a Polku, ktorý sa medzičasom vzdal funkcie sudcu, sa to neskončí. Tóth pri odchode zo súdu povedal, že bude ďalej s políciou spolupracovať. „Svojich“ sudcov mal vraj len v Žiline.

To, že ich roky korumpoval, vraj ľutuje. A prečo to robil? „Pomáhal som tým, čo ma oslovili. Myslel som si, že im pomôžem,“ dodal.

Koronavírus3. decembra 2020 13:12
Vakcína, ktorá pred 20 rokmi rozdelila svet, pomáha aj proti covidu. Päť rýchlych správ o koronavíruse
Vladimír LeksaVladimír Leksa
Takto vyzeralo očkovanie v roku 1976. Ilustračné foto - Unsplash/CDC
Takto vyzeralo očkovanie v roku 1976. Ilustračné foto – Unsplash/CDC

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Každý deň pribúdajú stovky nových vedeckých článkov na tému koronavírusu SARS-CoV-2 a s ním súvisiacej choroby covid-19.

Absolútna väčšina z nich však neprejde kontrolou kvality – takzvaným procesom peer-review. Znamená to, že články neboli posúdené nezávislými odborníkmi, ale iba editormi časopisov. Môže sa preto stať, že nie všetky informácie, ktoré sú denne publikované, sú skutočne spoľahlivé.

V tej záplave noviniek sa však dajú nájsť aj také, ktoré vykazujú vyššiu mieru spoľahlivosti, lebo pochádzajú z renomovaných vedeckých inštitúcií a boli publikované v kvalitných vedeckých časopisoch.

Tu je prehľad piatich správ z tohto týždňa, ktoré považujeme za dôležité a zároveň spoľahlivé:
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
1. Ďalší úspech MMR vakcín

Nedávno sme v našich rýchlych správach písali o tom, že ľudia, ktorí sa minulý rok dali zaočkovať proti chrípke, zvládali nákazu koronavírusom omnoho lepšie. Nová štúdia, zverejnená tento mesiac v časopise mBio, ukazuje, že podobný efekt má aj očkovanie vakcínou MMR, teda proti osýpkam, mumpsu a rubeole.

Autori štúdie pozorovali inverznú koreláciu medzi hladinami protilátok proti mumpsu a závažnosťou symptómov ochorenia covid-19 u tých, ktorí boli očkovaní vakcínou MMR. Inými slovami, čím viac protilátok proti mumpsu získalo telo vďaka očkovaniu, tým menej závažný bol priebeh ochorenia covid-19.

Do výskumu bolo zapojených 80 jedincov rozdelených do dvoch skupín – zaočkovaní MMR vakcínou a nezaočkovaní. Výsledky jasne ukázali, že čím vyššie boli koncentrácie protilátok proti mumpsu v krvi, tým menšia bola závažnosť symptómov covidu-19. Porovnávacia skupina nepreukázala žiadnu koreláciu.

Na potvrdenie klinického efektu bude síce potrebných viac štúdií s väčším počtom pacientov, ale už tieto predbežné údaje znovu potvrdzujú veľký preventívny význam takzvaného trénovania imunity.

Pointou príbehu je, že to bola práve vakcína MMR, ktorá pred 20 rokmi podnietila vznik dodnes aktívneho hnutia proti očkovaniu.
Prečítajte si
Ľudia zaočkovaní proti chrípke zvládajú covid-19 ľahšie. Päť rýchlych správ o koronavíruse
2. Pomoc od rastlín

Zaujímavý článok sa tento týždeň objavil v časopise Frontiers in Plant Science.

Mohol by nám byť blízky v tom, že v ňom jeho autori študovali efekt zložiek prítomných v potravinách alebo nápojoch, ktoré každodenne konzumujeme, ako je zelený čaj, hrozno či tmavá čokoláda.

Pravda, dôvernosť sa nám trošku odcudzí, keď informáciu doplníme o fakt, že vedci konkrétne študovali kapacitu týchto zlúčenín inhibovať proteázu Mpro, čo je enzým vírusu SARS-CoV-2 potrebný na to, aby vírus mohol proliferovať. Jednoducho povedané, ak by sa tento enzým podarilo zablokovať, vírus sa prestane množiť.

V štúdii výskumníci zo štátnej univerzity v Severnej Karolíne vykonali počítačové simulácie aj laboratórne experimenty, ktoré ukazovali, ako táto proteáza reagovala pri zmiešaní s množstvom rôznych rastlinných chemických zlúčenín, ktoré sú už známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami.

Počítačové simulácie navrhli, že študované chemické zlúčeniny zo zeleného čaju, z dvoch odrôd muskadínového hrozna, kakaového prášku a tmavej čokolády by mohli byť schopné viazať sa na Mpro.

Laboratórne experimenty to potvrdili – chemické zlúčeniny v zelenom čaji a muskadínovom hrozne boli veľmi úspešné pri blokovaní funkcie Mpro; chemické zlúčeniny v kakaovom prášku a tmavej čokoláde znížili aktivitu Mpro asi o polovicu.

Má to svoju logiku, rastliny používajú tieto zlúčeniny na svoju ochranu. Pridanou hodnotou je, že takto môžu ochrániť aj nás.
3. Ďalší pokus o stopnutie množenia

S podobným cieľom, ale predsa len trochu ináč išli na vírusovú proteázu Mpro výskumníci v americkom národnom laboratóriu ministerstva energetiky v Oak Ridge.

Pomocou röntgenového žiarenia zisťovali, ktoré inhibítory proteáz môžu zablokovať hlavnú proteázu vírusu SARS-CoV-2 a zastaviť tým jeho množenie. V štúdii publikovanej v časopise Structure sa tím zameral na niekoľko známych liekov.

Vedci vykonali merania pomocou röntgenového žiarenia, aby vytvorili ich trojrozmernú štruktúru, ktorá potom odhalila, ako sa vytvorili väzby medzi proteázou a liečivom. Pokusy priniesli veľmi sľubné výsledky pre niektoré lieky proti hepatitíde C, najmä boceprevir a narlaprevir.

Tieto výsledky umožnia vývin čo najúčinnejších liekov proti covidu-19.
Prečítajte si
Ocenená dezinfekcia na opasku a účinný spánkový hormón. Päť rýchlych správ o koronavíruse
4. Dezinfekčné svietidlá

Je dobre známe, že vírusy – podobne ako iné patogény – neznášajú UV svetlo, lebo poškodzuje ich genetickú informáciu. Platí to aj pre SARS-CoV-2. Výskum v tejto oblasti preto napreduje veľmi rýchlo smerom k užitočným aplikáciám.

Napríklad vedci z univerzity v anglickom Cranfielde pripravujú nové riešenie dezinfekcie uzavretých prostredí, ako sú nemocnice, školy či stanice.

Počítačové modelovanie ukázalo, že na dezinfekciu vzduchu v miestnosti je možné použiť nízke dávky ultrafialového žiarenia C (UVC) typu „far“, ktoré zvyšuje mieru dezinfekcie o 50 – 85 % v porovnaní s vetraním miestnosti.

Na rozdiel od štandardného UVC, ktoré sa už desaťročia používa na ničenie mikroorganizmov, ale je škodlivé pre ľudí, použitie nízkych dávok far-UVC nebude pre ľudí nebezpečné. Výskum ukázal, že osvetlenie far-UVC vo vetraných priestoroch môže byť pri zabránení prenosu rovnako účinné ako masky N95.

Vďaka podrobnému a presnému výpočtovému modelovaniu dynamiky tekutín boli vedci schopní sledovať a eliminovať prenos patogénov prenášaných vzduchom.

Cieľom výskumu je, aby sme mohli jednoducho naskrutkovať UVC žiarovku do štandardného svietidla. Zapnutím svetla sa potom vysterilizuje vzduch v miestnosti.

UVC svetlo je podtypom jedného z troch typov elektromagnetického žiarenia s vlnovými dĺžkami kratšími, ako má viditeľné svetlo. Far-UVC, bezpečné pre ľudí a smrteľné pre vírusy, spadá do rozsahu 207 až 222 nm a môže sa vyrábať špeciálnymi LED žiarovkami.

Že v Anglicku túto inováciu berú vážne, ukazuje spoločnosť LED Direct, ktorá v oblasti osvetlenia podniká viac ako 60 rokov. Na základe najnovších poznatkov o UVC začala táto spoločnosť vyrábať dezinfekčné svietidlá Purelight Flow UVC.
5. Univerzálna zbraň proti vírusu

Aj vy ste už smutní z toho, že nemôžete objať kamarátov, keď ich po čase stretnete?

Vedci z Univerzity Simona Frasera vo svojom článku publikovanom v americkom vedeckom časopise PNAS tvrdia, že to ešte chvíľu musíme vydržať, lebo to má veľký zmysel. Vyvinuli model na testovanie účinnosti opatrení, ako napríklad fyzický odstup, rúška a podobne, v rôznych prostrediach.

Skúmali faktory, ako je intenzita prenosu, dĺžka expozície, blízkosť jednotlivcov a miera zmiešania, a potom identifikovali, ktoré metódy sú najefektívnejšie na prevenciu prenosu za konkrétnych okolností.

Vedci do štúdie zahrnuli údaje zo správ o ohniskách nákazy pri rôznych udalostiach, ako sú večierky, stravovanie, nočné kluby, hromadná doprava a reštaurácie.

Podľa ich výsledkov riziko nákazy do značnej miery závisí od prenosovej rýchlosti a trvania – teda od času stráveného v konkrétnom prostredí. Ich model naznačuje, že fyzický odstup bol účinný pri znižovaní prenosu covidu-19 vo všetkých prostrediach, zatiaľ čo efekt nosenia rúšok závisel viac od konkrétnych podmienok.

Rúška síce významne znižujú šírenie nákazy, ale v prostredí s mimoriadne vysokým prenosom, ako sú napríklad preplnené kancelárie, nočné kluby a bary, nemusia už mať na šírenie dostatočný brzdiaci efekt. Takže treba vydržať, odstup sa javí ako univerzálna zbraň proti vírusu.

Marian KočnerVoľba generálneho prokurátoraVražda Jána Kuciaka21. októbra 2020 13:42
Žilinka: Beda tomu, kto by chcel, aby som zneužil svoju funkciu
Monika TódováMonika Tódová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rozhovor s Marošom Žilinkom z októbra 2020 ako kandidátom na generálneho prokurátora.

Maroš Žilinka pracuje na Úrade špeciálnej prokuratúry a sľubuje, že s ním sa politici na ničom nedohodnú. V rozhovore vysvetľuje:

ako sa stal nominantom strany Sme rodina a ako sa pozná s Borisom Kollárom;
ako si o ňom Kočner, ktorého prípady dozoroval, písal v Threeme;
prečo sa stretáva s podnikateľom Michalom Gučíkom;
aké to je žiť s pocitom, že sa vám aj vašej rodine niekto pokúsil zobrať život;
a ako vníma stav prokuratúry, ktorej neprospela éra Dobroslava Trnku.

Ako ste spokojný s tým, ako sa advokátska komora, ktorá vás nominovala do funkcie, vnútorne vyrovnala s Kočnerovým obhajcom Marekom Parom? Stále je advokát, hoci z Threemy je zrejmé, že sa snažil zdiskreditovať vášho kolegu Vasiľa Špirka.

Je to interná záležitosť Slovenskej advokátskej komory. Predpokladám, že v konečnom dôsledku príde spravodlivosť na každého, kto porušoval etické alebo právne predpisy. Úprimne v to verím.

Toto nie je jediný prípad, keď sa komore nedarí presvedčiť verejnosť, že vyznáva etické hodnoty alebo zásady transparentnosti a že sa vie s Marianom Kočnerom vysporiadať. Advokátom je stále aj Zoroslav Kollár, ktorý bol podľa vyšetrovania kauzy Búrka niečo ako Kočner – tiež si mal zabezpečovať rozsudky, len na inej strane sporu.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Pre mňa bolo v danom momente dôležitejšie ani nie tak to, kto ma navrhne, ale aby som sa vôbec dostal do hry a mohol presadzovať svoje reformné predstavy o prokuratúre. Slovenská advokátska komora chcela navrhnúť až dvoch kandidátov, aj pána profesora Čentéša, o čom som sa dozvedel v predvečer ukončenia lehoty na podávanie návrhov. Keďže som pochyboval, či je to z hľadiská zákona možné, a považoval by som to za zmätočné, musel som na poslednú chvíľu riešiť aj možnosť druhého návrhu. V piatok mi profesor Čentéš zavolal a oznámil mi, že zobral súhlas s tým, aby ho navrhla komora späť, tak komora podala návrh na mňa.

Neboli ste jediný, kto mal problém dostať sa do hry, aby vás vôbec niekto navrhol, hoci sa rozširoval počet subjektov, ktoré to môžu urobiť. Prečo to vzniklo?

Nie je to legislatívny problém. Subjektov, ktoré mohli navrhovať kandidátov, bolo pomerne dosť. Žiaľ, prišlo k tomu, že jeden z kandidátov je silne spätý s akademickým prostredím, a dané inštitúcie sa rozhodli, že ho navrhnú.

Druhú nomináciu máte od strany Sme rodina Borisa Kollára, aj keď sprostredkovane cez poslankyňu Hajšelovú. Ako sa poznáte s predsedom parlamentu?

Stretol som sa s ním asi dvakrát v živote, vykáme si. Stretli sme sa aj pri podávaní návrhu, v zásade sme si len podali ruku a pripravoval som podklady.

Povedali ste, že ste museli zháňať niekoho, kto by vás ešte navrhol. Komu ste zatelefonovali?

Petrovi Pčolinskému zo Sme rodina, s ktorým sa poznáme už dlho, obaja sme východniari. Pán poslanec mi oznámil, že pani poslankyňa Hajšelová by ma ako členka ústavnoprávneho výboru navrhla. Som jej vďačný za to, že našla tú odvahu a urobila to.

Ako vnímate Borisa Kollára v súvislosti s jeho spoločnou minulosťou s bratislavskými mafiánmi? Má fotografie so šéfmi podsvetia, teda s Jurajom Ondrejčákom alias Piťom, bol vo firme s nebohým Steinhübelom.

Prokurátor nie je tým, kto by mal hodnotiť morálny kredit politika alebo rovno predsedu Národnej rady. Politikom nastavujú zrkadlo občania vo voľbách. Získali takú silu, akú majú.

Mnoho právnikov by sa hanbilo prijať nomináciu od strany Sme rodina. Prečo nie vy?

Pre mňa bolo v danom momente dôležité vôbec byť kandidátom a mať možnosť presadzovať reformné návrhy. Ale bral som to aj tak, že ak ma nikto nenavrhne, tak nie som malé dieťa a nebudem sa búchať o zem. Robil by som si svoju prácu ďalej, možno s ešte väčším nasadením.
Prečítajte si
Boris Kollár: Nikdy som neveksloval tak, ako si o mne myslíte

V boji o generálneho prokurátora na Slovensku vždy šlo o to, že politici si tam chceli dať niekoho, kto im dá potom vo funkcii pokoj. Myslíte si, že Boris Kollár by navrhol za kandidáta na generálneho prokurátora niekoho, od koho by nechcel, aby strážil prípadné problémy jeho ľudí so zákonom?

Garantujem vám, že takýto rozhovor som vôbec nemal so žiadnym politikom. Všetci ma dobre poznáte, nie som nepopísaný list papiera. Všetci vedia, že som principiálny, nekompromisný a že takéto dohody so mnou nepripadajú do úvahy. Do tejto voľby idem s tým, čo bolo mojím krédom celý život – aplikovať právo a zákon spôsobom, ktorý je jasný a nevzbudzuje pochybnosti, že je tu rovnosť pred zákonom. Nech to bude ktokoľvek, nech to je aj predseda Národnej rady, budem prvý, ktorý bude trvať na tom, aby sa vyvodzovala zodpovednosť. So žiadnym politikom nemám žiaden bližší ľudský vzťah.

Prečo sa hovorí, že rokujete s opozíciou?

Počul som, že sa šíria takéto reči. Považujem to za zlomyseľnosť. O mne sa už tri roky píše, že mám byť špeciálny prokurátor, potom generálny. Raz som bol kandidát opozície, raz koalície. Absolútne to odmietam. Nenájde sa jeden človek, ktorý by povedal, že som rokoval s opozíciou.

Vraj sa v tom má angažovať aj Michal Gučík. Vy sa nejako poznáte?

S Michalom Gučíkom sa poznám viac ako desať rokov. Myslím, že sme sa spoznali v čase, keď som bol štátnym tajomníkom ministerstva vnútra. Našli sme si k sebe ľudskú cestu. Nemám veľa priateľov, som skôr odmeraný, ale on je jedna z možno štyroch, piatich osôb, s ktorými sa dokážem porozprávať o bežných ľudských veciach, problémoch a starostiach.

Je váš priateľ?

Áno, považujem ho za priateľa.

Je považovaný za pravú ruku Ivana Kmotríka, v minulosti robil kampaň HZDS, bežne sa uňho stretávajú politici.

Neviem o tom, že by spáchal nejaký trestný čin ani že by bol pravou rukou Kmotríka, ktorého osobne nepoznám. Náš vzťah je úprimný, ľudský, nikdy som od neho nič nechcel a on nechcel nikdy nič odo mňa. Svedčí o tom aj moja rozhodovacia činnosť. Nenájdete kontroverzné rozhodnutie, ktoré by vnášalo tieň na moju osobu. Nenájdete ani jediného kolegu, ktorý by povedal, že som ho žiadal, aby nejakú vec upratal alebo vybavil nejakým spôsobom.

Gučíka nedávno odfotografovali s Petrom Pellegrinim. Vylučujete možnosť, že za vás lobuje pri rozhovoroch s opozíciou bez vášho vedomia?

To neviem vylúčiť, ale ja som sa s ním nikdy na takú tému nebavil a on vie, že by som to ani nechcel. Mojou jedinou garanciou je, že som verejne známy už niekoľko dlhých rokov. Spoločnosť ma pozná, nepotrebujem, aby za mňa ktokoľvek loboval alebo orodoval. Nemám takú potrebu.

Ako často sa s Gučíkom stretávate?

Sporadicky, naposledy som mu bol gratulovať k meninám.

V minulosti bolo vylúčené, aby sa niekto dostal do funkcie bez toho, že hrá s politikmi rôzne kuloárne hry a nasľubuje im rôzne veci. Skončil sa už tento systém?

Neviem, nestal som sa súčasťou takých rozhovorov a nepripustil by som to z princípu. Nie som taký človek. Je pekné, že teraz odprezentujem rôzne svoje názory, ale zrejme z toho nič ďalej nebude a budem si robiť svoju prácu za týmto stolom, kde teraz sedíme. Vôbec to nevnímam dramaticky.

Čiže si myslíte, že vás nezvolia?

Myslím si, že nie, lebo ma poznajú. Tento doterajší systém spôsobil, že na prokuratúre je kultúra pohody, bezpečia, ktorá má za následok rozšírenie ignorancie, nevšímavosti a formalizmu bez väčšieho nasadenia. Pokiaľ sa toto nezmení, tak sa nepohneme ďalej. Viem, že je to primárne o ľuďoch, ale toto vidím ako najväčší problém. Ďalší problém je uzavretosť prokuratúry. Ešte v roku 2011, keď som bol štátnym tajomníkom, sme sa snažili uskutočniť reformu prokuratúry. Aj sa prijala norma, ktorá však bola ďalšou novelou zmenená tak, že dôležité ustanovenia boli vypustené. K týmto zmenám, k otvorenosti a verejnej kontrole sa vtedy vyjadrovali aj krajské prokurátorské rady, aj veľká rada prokurátorov. 99,5 percenta zúčastnených na týchto zhromaždeniach tieto zmeny odmietlo.

Asi to je aj dôvod, pre ktorý sa začalo hovoriť o tom, aby tam prišiel neprokurátor. Prokurátori jednoducho žiadne zmeny nechcú.

Toto ako argument neprijímam. Ja som tiež prokurátor a tieto názory mám konzistentné od roku 2006.

Je vás takých v rezorte menšina.

Ale to neznamená, že tieto zmeny nedokážem presadiť. Na rozdiel od ostatných kandidátov som v tomto absolútne transparentný a názory nemením. Nebudem sa hnať za stoličkou generálneho prokurátora, pokiaľ nebudem môcť napĺňať svoju predstavu. Nechcem to bagatelizovať, ale ak poznáte film Marečku, podejte mi pero!, tak tam je jeden citát, kde otec, pán Sovák, hovorí: „Jsem tam podmínečně a běda vám, jestli mi to nepůjde!!“ Ja hovorím, beda vám, ak sa niekto čo i len pokúsi vplývať na mňa, aby som zneužil svoju funkciu alebo zákon. Neopustím svoje princípy.
Foto N – Vladimír Šimíček

Podľa Threemy ste po vražde Jána Kuciaka ešte v čase, keď nebolo zrejmé, že je za tým Kočner a protesty vyzývali na odchod špeciálneho prokurátora Kováčika, rokovali s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom o tom, že by ste sa mali stať špeciálnym prokurátorom. Kočner písal v máji 2018 Bödörovi, že Kali sa asi zbláznil a že ste jeho kandidát. Označovali ho preto za hlupáka.

Asi poznali moje princípy, že by som išiel aj po ňom.

Nepochybne z vás mali obavu, ale rokovali ste vtedy priamo alebo sprostredkovane s Kaliňákom?

Vylučujem, že by som sa o tom s niekým rozprával. Už som povedal, že o mne médiá špekulujú tri roky. Ja som sa o tom dozvedal vždy z médií. Veľa novinárov sa ma pýtalo, či budem špeciálny prokurátor, a ja som hovoril, že neviem, nemal som o tú funkciu ani veľmi záujem. Napokon, špeciálny prokurátor bol stále vo funkcii a napriek jeho výrokom nič nenasvedčovalo tomu, že sa tejto funkcie vzdá. Pokiaľ o mne komunikovali dvaja intrigáni alebo mali informáciu od niekoho iného, to ovplyvniť neviem. Boli to ľudia, ktorí si mysleli, že ovládajú smer, akým sa točí planéta, a že o všetkom vedia. Treba zobrať tú komunikáciu aj v kontexte ďalších správ z Threemy, a ak môžem, tak vám ich prečítam.

Prečítajte.

Kočner mal ku mne jasne vyhranený vzťah a podľa výpovede svedka Petra Tótha hraničil až s nenávisťou. 17. 10. 2017 písal advokátovi, ktorý zastupoval trestnú vec Technopol servis: „Denisu chce Žilinka obviniť z legalizácie príjmov z trestnej činnosti a Dučáka z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zmrd sk….ný zasraný úplatný.“ Potom píše Bödörovi 11. 11. 2017: „Lipšic ide do SaS, má sľúbený post ministra vnútra, Žilinka zase špeciál, bude veselo.“ Potom ide za tým 29. 11. 2017: „Keď sa vrátiš, musíme si okrem Markízy sadnúť aj k budúcnosti GP, mám to kompletne vyriešené, skvelé a priechodné.“ Jednoducho, intrigovali a hľadali možnosti, ako tam dostať svojho človeka. 1. 12. 2017 píše opäť Kočner Bödörovi: „Tomu Dušanovi úplne preplo. Včera vymenoval Bíra za svojho zástupcu a Žilinku za riaditeľa ekonomického odd. Obaja už majú dohodu s opozíciou. Žilinka pôjde na Dušanovo miesto.“ Tak ja som bol dohodnutý s opozíciou a potom o pár mesiacov nato som už mal byť dohodnutý s koalíciou.

Medzitým však zavraždili Jána Kuciaka a situácia sa dosť zmenila. Aj Smer musel narýchlo riešiť situáciu, ak by došlo k odchodu Kováčika alebo ďalších ľudí, a mohol mať záujem upokojiť to. Úrad špeciálnej prokuratúry navyše Threemu predkladá na súdoch ako dôkaz, čiže je relevantná.

Nespochybňujem, že táto komunikácia medzi Kočnerom a Bödörom prebehla. Môžeme to uzavrieť tak, že ja som nerokoval ani s koalíciou, ani s opozíciou.

Vraj ste o tom, že máte sľúbenú podporu od Kaliňáka, hovorili aj na úrade svojim kolegom. A malo to byť sprostredkovane cez advokáta Petra Filipa.

Absolútne vylučujem, že by som sa bavil s Filipom na tému voľby špeciálneho prokurátora.

Aký máte s Filipom vzťah? Kočner písal spoluobvinenej v Donovaloch Jane Šlachtovej 4. 10. 2017, keď ona od neho chcela, aby jej nechal obhajcu Paloviča, toto: „Nepáči sa mi to, malo by to byť v jedných rukách. Nechcem, aby to poletovalo po celej BA. A, samozrejme, nemám nič proti Bisťovi, ale on patrí pod Filipa a ten je veľký kamoš so Žilinkom, KTORÝ TO VŠETKO SPÔSOBIL !!!!“ 2. apríla zase Kočner píše jednému právnikovi: „Ahoj, v stredu už pracuješ? Už dlho nosím v hlave jeden obchodný prípad… a myslím, že teraz naň prišiel čas. Je to jak puzzle. Pekne by nám to zapadlo do TS, poj…li by sme trošku Bašternáka – on by musel presvedčiť Filipa, aby vybavil Žilinku, a myslím, že aj Kán by sa musel prestaviť na inú nôtu…“

Neviem, do akej miery trpel Kočner stihomamom spojeným s mojou osobou a spájal ma s kadekým na svete. S doktorom Filipom sa poznám z čias, keď som bol okresným prokurátorom a stretávali sme sa na krajských poradách, keďže aj on bol prokurátor. Nič viac, nič menej. Ak sa s ním stretnem, podáme si ruku, nemám problém si s ním aj sadnúť a slušne vypiť kávu. Ale nemáme priateľský vzťah.

Mohol Filip tento váš vzťah pred Kočnerom prezentovať tak, že s vami vie o nejakých veciach hovoriť?

Nemienim o tom špekulovať. Ozaj neviem, či to mohol povedať. Viem to, že u mňa nikto nič nevybavoval. A keby sa aj snažil, tak by neuspel. Zoberte si všetky moje postupy a rozhodnutia, tam sú odpovede na vaše otázky. Komunikovali o mne so strachom, na to som hrdý, za to som platený.

Až do zatknutia páchateľov vraždy sa nevedelo, že ja za tým Kočner a že aj vy ste mali byť obeť. Ako ste sa to dozvedeli?

Po príchode do práce za mnou prišiel kolega Turan, ktorý bol pri výsluchu Andruskóa, a povedal, že so mnou potrebuje hovoriť. Povedal mi to a spoločne sme išli za špeciálnym prokurátorom a začali sa vykonávať opatrenia na moju ochranu a na ochranu mojej rodiny. Ja som bol od prvého momentu presvedčený o tom, že tento kvázipodnikateľ má niečo spoločné s vraždou Jána Kuciaka. Po vražde som to aj tlmočil príslušníkovi úradu na ochranu ústavných činiteľov, kde som ho upozornil, že to súvisí aj s mojou prácou, nielen s prácou Jána Kuciaka. On písal o veciach, ktoré som riešil a kde som prijímal rozhodnutia. Spojilo sa mi to a ten môj nešťastný šiesty zmysel mi na to dával odpoveď.

Zmenili ste niečo na svojom živote po tom, čo ste zistili, že ste mohli byť zavraždený?

Moju prácu to neovplyvnilo, práveže ma to ešte posunulo ďalej a presvedčil som sa, že to, čo som robil, bolo správne a stálo to za to. Som opatrnejší, dávam si pozor, keď sa pohybujem, a viac si vážim veci, ktoré človek, ktorý nebol v takom ohrození, považuje za bežné a absolútne prirodzené. Jednoducho, každé ráno si vážim, keď sa zobudím a moja rodina je v poriadku. Vážim si viac aj obyčajné ľudské priateľstvo.

Keby si orgány činné v trestnom konaní robili svoju prácu, tak by k vražde nikdy nedošlo a Kočner by dávno sedel.

Súhlasím s tým.

Cítite za to zodpovednosť? Nemohli ste Kočnerove kauzy skôr zobrať prokurátorke Márii Trstenskej, ktorá ich riešila tak, že skutok sa nestal? Nemohli ste navrhnúť Kočnerovi väzbu už pri obvinení v Donovaloch? Boli ste na úrade s kolegami dostatočne razantní a odvážni?

Ja sa mám cítiť zodpovedný? Myslím, že osobne som urobil vo vzťahu k tejto osobe maximum toho, čo som vedel, a to v čase, keď on bol v plnom rozkvete, ukazoval sa v Smotánke a stálo za ním celé policajné vedenie. Spúšťačom vo vzťahu najskôr k mojej objednávke vraždy a potom, žiaľbohu, aj Jankovej, boli práve tieto naše kauzy – Donovaly a Technopol servis. Presne v čase, keď som podával stanovisko špeciálnemu prokurátorovi v kauze Donovaly, mala padnúť objednávka na moju vraždu. Tých trinásť strán považujem za zakladajúci dokument spoločenskej zmeny, ktorá prišla. Zrejme to docení až história a považujem to za vrchol svojej kariéry. Žiaľ, súčasťou tejto zmeny bola aj vražda novinára. Nedávno bol vzatý do väzby ďalší páchateľ v súvislosti s mojou vraždou, ktorý mal na to objednávať istých Srbov. Všetky tieto informácie potvrdzujú, že bol len moment od toho, že by sme nehovorili o vražde Kuciaka, ale o vražde Žilinku. Ťažko sa mi o tom hovorí, hlavne, keď som sa neskôr dozvedel, že tam mali byť zahrnuté aj moje deti a manželka. V rámci svojich možností som spravil naozaj všetko. Ja som chcel zmenu prokuratúry už v roku 2011. Ja som nebol medzi tými 99,5 percentami, ktorí boli proti. Keď dnes odídem z prokuratúry, tak sa nebudem pred svojimi deťmi za nič hanbiť. Kiež by každý na prokuratúre urobil čo i len toľko. Už by sme boli oveľa ďalej. Po zverejnení mojej kandidatúry dostávam podporu od slušných prokurátorov a hovoria mi, že tí, ktorých ja považujem len za parádne kone, ale nie za kone ťažné, už vyhlasujú, že keď budem zvolený, tak dobrovoľne odídu z prokuratúry. Toto je pre mňa ohodnotenie.

Prečo nešiel Kočner do väzby už pri obvinení v kauze Donovaly?

Je to skôr otázka na kolegu Bíra, ktorý realizoval samotný postup, ale predpokladám, že vzhľadom na časový odstup. V tom čase bolo už len samotné vznesenie obvinenia veľká vec.

Jednou z tých, ktorá dlhé mesiace flákala svoju robotu, je prokurátorka Trstenská. Keby postupovala v zmysle zákona, možno by tie veci nedošli až tak ďaleko. Veď ona schválila Kočnerovým policajtom Jombíkovi a Barochovskému ešte aj to, že v kauze Donovaly nie je potrebné požiadať o zahraničnú právnu pomoc. Aké to je prísť do práce a každý deň ju tam stretnúť?

Keď som sa stal 1. januára 2018 riaditeľom ekonomického odboru, tak na druhý deň po príchode do zamestnania som zistil, že prokurátorka Trstenská prešvihla väzobnú lehotu o jeden deň. Paradoxne, nevšimol si to ani sudca pre prípravné konanie doktor Hrubala, predĺžil lehotu väzby a senát Najvyššieho súdu sťažnosť obvineného zamietol. Ja som však ihneď inicioval vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nej.

Donovaly neboli na disciplinárku? To bolo na rovnakej úrovni, ako keď špeciálny prokurátor Kováčik rozhodol, že to, čo urobil Bašternák, nie je trestný čin.

Orgán s disciplinárnou právomocou je špeciálny prokurátor. Ten to vyhodnotil ako právny názor, ktorý je odlišný od môjho právneho názoru, a Donovaly vtedy pridelil riaditeľovi odboru doktorovi Bírovi. Ten sa plne stotožnil s mojím stanoviskom.

Nie je absurdné, že tu Trstenská stále pracuje? Toto má byť elitný úrad, majú tam byť najlepší z najlepších.

Celá prokuratúra je takáto zaplienená. Tento personálny marazmus započal nástupom doktora Trnku do funkcie a toto, čo tu zasial, budeme žať ešte dlhé roky. Aj voči prokurátorovi, ktorý nemusí byť hoden prokurátorského talára, musíme vždy postupovať len v zmysle zákona. Ja som v rámci svojich kompetencií urobil pri danej osobe všetko, čo som mohol. Dovtedy nikto neuvažoval ani o jej disciplinárnom stíhaní.
Prečítajte si
Prokurátorka Trstenská o kauze Kočner: Vyšetrovateľ postupoval správne

Ako ste vnímali policajnú dvojicu Jombíka s Barochovským? Bývalý šéf finančnej polície Bernard Slobodník v rozhovore pre Denník N povedal, že keď dozorovali kauzu Technopol, najprv ste aj vy boli s nimi spokojný.

S oboma som si vykal a mali sme korektný vzťah. Pri vyšetrovaní káuz vždy plnili pokyny a postupy, na ktorých sme sa dohodli. Kauzu Technopol servis by som rozdelil na dve časti – prvá je krádež akcií a druhá časť je zmocnenie sa orgánov po zinscenovaní mimoriadneho valného zhromaždenia a prevod nehnuteľností. V prvej časti som najprv nemal žiadne pochybnosti o zákonnosti a dobrých úmysloch vyšetrovateľov. K zlomu došlo v momente, keď sa prvá časť prevalila do druhej. Nevedel som, čo je za tým, s kým sa stretávajú, ale ich činnosť už nebola taká ako dovtedy.

Takže prestali pracovať vo chvíli, keď mali vyšetrovať, ako začal firmu tunelovať Kočner.

Áno. Upozorňoval som ich, aby konali riadne ako dovtedy, mal som ich tu aj na pohovore. Bolo to presne v ten deň, keď mi špeciálny prokurátor tlmočil pokyn na preskúmanie kauzy Donovaly, ktorú tiež robili oni. O dva dni som im kauzu Technopol servis odňal. Boli potom aj disciplinárne stíhaní, ale neviem, ako sa to skončilo. Ich disciplinárnemu orgánu som dával veľmi podrobné stanovisko k dôvodom, pre ktoré som im vec odňal.

Ako ste vnímali, keď sa prípad prípravy vašej vraždy oddelil od kauzy Kuciak a išlo to na inšpekciu?

Dnes už môžem s úplnou istotou povedať, že to nebol správny krok. Keby boli obe kauzy zažalované spoločne, dávalo by to úplne iný pohľad na subjektívnu stránku trestného činu a motív hlavného objednávateľa. Jednotlivé prípady sa prelínali. Vypovedal som vo veci ako svedok a poškodený a presne som časovo opísal jednotlivé veci. Sedí to ako ozubené kolieska v hodinkách. Obvinený Andruskó od počiatku spomínal nejakých Srbov, inšpekcia sa tým nezaoberala. Bolo to obdobie ničotnosti, stratený čas. Dnes sa to ďalším svedkom potvrdzuje. Po tom, čo sa to vrátilo na NAKA, nemám pochybnosť, že polícia robí vysoko profesionálnu robotu. Slová Andruskóa sa potvrdzujú a nemal si to odkiaľ vymyslieť.

Práve preto, že výpoveď Andruskóa sa od počiatku potvrdzovala, ako vnímate rozsudok vo veci vraždy Kuciaka, ktorý ho ako svedka spochybnil?

Snažím sa ten rozsudok od jeho vyhlásenia aj s tým špecifickým odôvodnením, keď to poviem veľmi slušne, profesionálne pochopiť, ale nedarí sa mi to. V práve existujú určité logické postupy a zdôvodnenie rozsudku sa týmto logickým postupom vymyká. Som absolútne presvedčený o tom, že odvolací súd nebude mať inú možnosť ako rozsudok zrušiť a vrátiť ho na opätovné konanie.

Čo sa podľa vás na súde stalo?

Je právom a povinnosťou sudcov rozhodnúť podľa svojho najlepšieho svedomia. Ak sú naozaj úprimne presvedčení, že iné rozhodnutie neprichádzalo do úvahy, tak to akceptujem. Je tu dvojinštančné konanie a súd druhého stupňa rozhodne. Sudcov by som určite neobviňoval zo zlých úmyslov, ale uvidíme na konci. Ak mali pochybnosti, mali ich celkom jasne a presvedčivo odôvodniť tak, aby tam neostalo ani len zrnko pochybností. Ale tu nie je zrnko, tu je veľká kopa piesku.

Sudcovia sa v rozsudku zamýšľajú nad tým, že to Andruskó mohol robiť pre niekoho iného alebo aj sám pre seba. Že sa mohol mstiť Kočnerovi za to, že mu vraj niekedy nezaplatil, keď mu zohnal nejakého bieleho koňa, alebo Zsuzsovej, ktorej údajne dlhoval peniaze.

To je úplne absurdné. Vymyká sa to zdravému rozumu – pri všetkej úcte k rozhodnutiu súdu. Ani ja, ani prípadné ďalšie potenciálne obete sme ani Andruskóa, ani Zsuzsovú a tých dvoch vykonávateľov vôbec nepoznali. Naše osoby spája iba jedna jediná osoba. To by musel mať Andruskó vešteckú guľu pri prvých výsluchoch alebo by musel byť čarodejník, aby si toto vedel vymyslieť. Aj v našej veci vypovedá také interné veci z prokuratúry, ktoré nemal odkiaľ vedieť a nemohol si ich vymyslieť. Som presvedčený, že neklame. Vypovedal konzistentne aj na hlavnom pojednávaní. Takéto trestné činy majú vplyv aj na psychiku obvinených a on si naozaj nemusí s odstupom času pamätať presne malé detaily. To by musel byť robot a nahrávať si to na videokameru. Pre toto všetko tomu rozsudku nerozumiem. Vnímam to, samozrejme, emotívne, keďže som tiež mal byť toho súčasťou.
Foto N – Vladimír Šimíček

Po vražde Jána Kuciaka ste podávali obžalobu na Antonina Vadalu pre podvod, keď chcel od Pôdohospodárskej platobnej agentúry získať dotáciu 100-tisíc eur na pôdu, ktorá vôbec nebola obrábaná. Ako tento prípad dopadol?

To som opäť preskúmaval postup kolegyne Trstenskej, ktorá to pôvodne zastavila ešte vo veci. Zaujal som iný právny názor, dal som pokyn na vznesenie obvinenia. Veľmi rýchlo sme vec vyšetrili a bola podaná obžaloba, ale trestné stíhanie bolo odovzdané do Talianska, pretože bol v tom čase vydaný do tejto krajiny.

Ak neuspejete teraz v tejto súťaži, budete sa uchádzať o pozíciu špeciálneho prokurátora?

Je to veľmi málo pravdepodobné.

Môže byť špeciálnym prokurátorom Daniel Lipšic?

Ak ho niekto navrhne a Národná rada ho zvolí, tak určite áno.

Nie je prekážkou jeho politická minulosť? Tento úrad bude možno čoskoro zatýkať vplyvných politikov. Nemôže to, že on mal s nimi napríklad politické spory, oslabiť dôveru verejnosti v samotné úkony voči týmto ľuďom?

Daniela Lipšica poznám zrejme aj viac ako 15 rokov. Je to čestný, veľmi slušný človek a vynikajúci trestný právnik so spoločenským rozhľadom a s manažérskymi schopnosťami. Ale pripúšťam, že sú tu momenty, práve tie, ktoré spomínate, ktoré by mohli spôsobovať konflikty záujmov. V takom prípade by musel byť z konania vylúčený a takých prípadov by mohlo byť veľmi veľa.

Ak sa tu začne konečne niečo robiť, tak áno.

Ono sa začne a veľmi skoro. V prvom rade si to bude musieť ujasniť samotný kandidát a potom aj orgán, ktorý ho bude voliť. Ale nepovažujem za správne, keď sa voľba generálneho prokurátora a aj nastávajúca voľba špeciálneho prokurátora začína vždy osobou Daniela Lipšica. Nerobí to dobrotu.

Aj vy ste boli na kandidátke KDH, a keď ste sa v roku 2012 vracali naspäť na prokuratúru, tak sa o tom diskutovalo, či by takéto návraty mali byť možné. Spomínal sa Štefan Harabin aj sudca Peter Paluda, ktorý predtým kandidoval za SaS.

Zákon tieto situácie rieši. Aj posledná novela zákona o prokuratúre stanovila, že za generálneho alebo špeciálneho prokurátora nemôže kandidovať niekto, kto bol posledné dva roky v politike. Ja by som dal ten časový odstup ešte väčší. Vždy je to o človeku. Nikdy som nemal pochybnosť, že sa dokážem na veci pozrieť objektívne. Na politiku nemám žiadne väzby a KDH už druhé funkčné obdobie nie je v parlamente. V strane sú úplne iní ľudia, ktorých ani nepoznám. Mám čisté svedomie.

V rozhovore pre Aktuality ste povedali, že s nikým z vašich spolukandidátov by ste nerátali ako s prvým námestníkom. Prečo?

Každého z kolegov, ktorí kandidujú, si veľmi ľudsky a profesionálne vážim. Som na milión percent presvedčený, že aj keby taká ponuka padla, tak žiaden z nich by ju neakceptoval. Myslím si, že majú tie najvyššie ambície a toto by ich neuspokojilo.

A uspokojilo by to vás? Politické rokovania majú byť práve o tom, že Sme rodina podporí sudcu Klimenta, ktorého by si prial premiér, vtedy, ak sa vy stanete jeho prvým námestníkom.

O týchto rokovaniach neviem. Nejde o to, či by boli naplnené moje ambície. Pozerám sa na to tak, či sú moje ambície prospešné pre spoločnosť. Nikdy som neuvažoval o tom, že by som chcel byť prvým námestníkom generálneho prokurátora. Neviem na tú otázku odpovedať, ale určite by to nebolo naplnenie mojich ambícií. Myslím si však, že generálny prokurátor bude niesť nesmierne veľkú zodpovednosť, bude musieť naplniť veľké očakávania, bude to veľmi ťažká doba, bude treba prijať zásadné rozhodnutia a mal by mať v tomto smere voľnú ruku a musí mať námestníkov, ktorým stopercentne verí.

Bude to naozaj taká zásadná zmena, že uvidíme veľké ryby na súde?

Ak by som si to nemyslel, tak nekandidujem. Garantujem vám jednu vec a poznáte ma, že keď si niečo zaumienim, tak to aj splním: takéto ryby budú na súde bez ohľadu na to, či budem zvolený alebo nie.

Maroš Žilinka (50)

Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Na prokuratúru nastúpil v roku 1993 ako právny čakateľ Okresnej prokuratúry v Trnave. Od roku 1997 do roku 2003 bol okresným prokurátorom v Piešťanoch. Od roku 2005 je na Úrade špeciálnej prokuratúry. V rokoch 2010 až 2012 bol štátnym tajomníkom ministerstva vnútra, keď bol ministrom Daniel Lipšic. Po páde vlády Ivety Radičovej sa vrátil na špeciálnu prokuratúru. Po zatknutí vrahov Jána Kuciaka sa ukázalo, že plánovali zavraždiť aj jeho. Podľa Zoltána Andruskóa si vraždu objednal Marian Kočner. Za kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa Sme rodina Petra Hajšelová.

Koronavírus3. decembra 2020 13:26
Slovenka sa zúčastnila na testovaní oxfordskej vakcíny. Proti covidu sa určite zaočkujte, vraví
Otakar HorákOtakar Horák
Michaela Morrisová žije v Británii viac ako 17 rokov. Foto – archív M. M.
Michaela Morrisová žije v Británii viac ako 17 rokov. Foto – archív M. M.

Michaela Morrisová opisuje svoje skúsenosti s testovaním oxfordskej vakcíny.

Slovenka Michaela Morrisová sa v Londýne ako dobrovoľníčka zúčastnila na spojenej druhej a tretej fáze klinického testovania oxfordskej vakcíny proti covidu. „Sestra mi preposlala link s výzvou na očkovanie,“ povedala Morrisová, ako sa o testovaní dozvedela.

Každá vakcína prechádza niekoľkými kolami testovania, aby sa overilo, či je látka účinná a bezpečná.

Celý proces sa začína predklinickou fázou, keď sa vakcína testuje na zvieratách. V tomto štádiu je výskum úplne na začiatku. Preto nie je etické, aby sa látka skúšala hneď na ľuďoch.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Klinické testovanie

Ak vakcína touto fázou prejde, prechádza sa na trojkolové testovanie na ľuďoch.

„V prvej fáze sa látka podáva len malej skupine osôb a testuje sa základná bezpečnosť a najmä znášanlivosť. V druhej fáze sa na stále pomerne malej skupine osôb overuje predpokladaný ochranný účinok a sledujú sa možné nežiaduce účinky. Do tretej fázy sa zapojí veľká skupina testovaných. Sledujú sa aj raritnejšie nežiaduce účinky a presne sa stanoví schéma očkovania,“ priblížila jednotlivé fázy testovania vakcíny epidemiologička Andrea Kološová.

Vakcína sa na trh dostáva až vtedy, keď ju schvália príslušné regulačné úrady. No tým sa dohľad nad vakcínami nekončí, keďže zaočkovaní dobrovoľníci sa sledujú aj potom.
Schválili použitie vakcíny

Británia sa vo štvrtok 2. decembra stala prvou krajinou na svete, ktorá schválila použitie vakcíny proti covidu. No nejde o „oxfordskú vakcínu“, ktorú vyvíja spin-off Oxfordskej univerzity Vaccitech a farmaceutická spoločnosť AstraZeneca, ale o konkurenčnú vakcínu od spoločností Pfizer a BioNTech.

Ide o najrýchlejšie vyvinutú vakcínu v dejinách – od nápadu po konečný produkt prešlo iba 10 mesiacov.

Prvá zásielka 800-tisíc vakcín by do krajiny mala doraziť už o niekoľko dní. Keďže očkovanie vyžaduje dve dávky, vystačí to na zaočkovanie 400-tisíc ľudí.

Celkovo britská vláda objednala až 40 miliónov dávok vakcíny od Pfizeru a BioNTechu.

V krajine objednali aj 100 miliónov kusov oxfordskej vakcíny, píše BBC.
Bolelo ju rameno

Slovenka Michaela Morrisová je štyridsiatnička a v Británii žije už viac ako 17 rokov.

Do výskumu vakcíny proti covidu sa zapojila z viacerých dôvodov: „Od malička som očkovaná proti všetkému možnému. Vakcínam dôverujem a očkovanie považujem za automatickú vec,“ povedala Morrisová a dodala: „Dlhoročne darujem krv a nebojím sa ihiel. Navyše, výskumné centrum mám neďaleko bydliska, do 20 minút autom. Výskum ma zaujal a chcela som pomôcť.“

Prvú injekciu dostala začiatkom júna. „Asi dva až tri dni ma bolelo rameno ako po intenzívnom cvičení. To bolo všetko,“ hovorí Morrisová.
V prípade zdravotných problémov mala Morrisová k dispozícii číslo, kam sa mohla obrátiť o pomoc. Zdroj – M. M.

Zhruba týždeň až desať dní od injekcie vypĺňala online formulár, do ktorého zaznamenávala svoju telesnú teplotu a prípadné vedľajšie účinky, napríklad bolesti hlavy a iné.

Potom raz týždenne vypĺňala iný formulár, do ktorého uvádzala, či sa zmenil počet osôb v domácnosti a či sa stretáva s ďalšími ľuďmi – v kaviarňach, obchodoch či inde.

Po týždni si robila aj PCR test. Morrisová si robila výtery z nosohltana a špajľu so vzorkou posielala do výskumného centra poštou.
Dvojito zaslepený výskum

Celý výskum bol dvojito zaslepený, čo znamená, že lekár, ktorý Morrisovú očkoval, ani samotná dobrovoľníčka nevedia, či ju zaradili do kontrolnej alebo experimentálnej skupiny.

Cieľom takého dizajnu je zabrániť (nevedomému) skresleniu výsledkov zo strany lekára i pacienta.

V kontrolnej skupine sa podávala vakcína proti meningokokom, v experimentálnej skupine nová vakcína proti covidu.

Morrisová doteraz nevie, ktorou vakcínou ju očkovali. „Výsledky neboli odtajnené,“ povedala, no dodala, že tým, ktorí patria do rizikovej skupiny a mohli by sa v Británii v najbližšom období očkovať, prezradia, či ich zaradili do kontrolnej alebo experimentálnej skupiny, aby sa zbytočne neočkovali proti covidu dvakrát.

Druhá dávka sa podávala v auguste, no v tom čase bola Morrisová na návšteve na Slovensku, preto termín zmeškala. „Druhýkrát ma očkovali až na prelome septembra a októbra,“ povedala Morrisová.

Po druhej dávke ju bolelo rameno, hlava a bola malátna. „Dávku som dostala v piatok a sobotu som preležala v posteli.“ Dodala však, že uvedené vedľajšie účinky boli očakávané. „V porovnaní s rizikami spojenými s ozajstným ochorením je pár dní v nepohode po očkovaní vskutku malá cena.“

Aj pre spomínané vedľajšie účinky si Morrisová myslí, že ju zaradili do experimentálnej skupiny a dostala vakcínu proti covidu, hoci naisto to nevie.
Typy vakcín proti novému koronavírusu:

V súčasnosti je v tretej (záverečnej) fáze klinického skúšania 13 vakcín, celkovo sú po celom svete v rôznej fáze vývoja desiatky vakcín.

Genetické vakcíny

Doručia jeden alebo viac génov nového koronavírusu do našich buniek, aby vyvolali imunitnú reakciu. Patria sem mRNA vakcíny od Moderny či Pfizeru a BioNTechu. Spoločnosti ohlásili účinnosť vakcíny na úrovni 94,5 a 95 percent. Nie sú známe žiadne vážne vedľajšie účinky. Nevýhodou druhej menovanej vakcíny je potreba skladovať ju pri nízkej teplote mínus 80 stupňov Celzia; vakcína od Moderny sa skladuje pri teplote mínus 20 stupňov Celzia.

Vakcíny s vírusovým vektorom

Vakcíny s obsahom vírusov, ktoré sú určené na prenos génov koronavírusu. Tieto vírusové vektory nie sú nebezpečné – buď ide o modifikované zvieracie vírusy, alebo oslabené ľudské vírusy, v tomto prípade adenovírusy. Medzi tieto vakcíny sa radí ruská vakcína Sputnik V, vakcína vyvíjaná Oxfordskou univerzitou a spoločnosťou AstraZeneca či vakcína od Johnson & Johnson. Časopis Nature označil ruskú vakcínu za „kontroverznú“, článok z Lancetu o vakcíne viacerí kritizovali pre podozrenia z falšovania výsledkov.

Proteínové vakcíny

Tieto vakcíny neobsahujú genetický materiál nového koronavírusu, ale proteíny vírusu. Niektoré vakcíny obsahujú celé proteíny, iné len časti. Medzi tieto vakcíny sa radia napríklad tie od spoločnosti Novavax alebo Sanofi.

Vakcíny s oslabeným alebo inaktivovaným vírusom

Vakcíny vyrobené z oslabených koronavírusov alebo koronavírusov, ktoré boli inaktivované chemikáliami. Jedným z výrobcov tohto druhu vakcíny je čínska spoločnosť Sinovac. Podľa imunológa Vladimíra Leksu z SAV je tento typ vakcín spojený s najväčším rizikom nežiaducich účinkov v prípade, že sa vírusy nedeaktivujú správne.

Zdroj: New York Times a Guardian
Pozastavili výskum

Do záverečnej fázy testovania oxfordskej vakcíny zaradili tisíce dobrovoľníkov. Nedošlo k žiadnemu úmrtiu.

V júli sa testovanie vakcíny pozastavilo pre prípad sklerózy multiplex, no dodatočné vyšetrovanie ukázalo, že ochorenie nijako nesúviselo s podaním vakcíny proti covidu, keďže pacient patril do kontrolnej skupiny.

K druhému pozastaveniu výskumu došlo v septembri, keď sa u jednej z dobrovoľníčok vyskytli príznaky typické pre ochorenie zvané priečna myelitída. Prejavuje sa slabosťou a tŕpnutím končatín, oslabením pohyblivosti či paralýzou. No aj v tomto prípade sa po vyšetrovaní výskum opäť rozbehol.

Zvesti, ktoré kolovali aj medzi slovenskými používateľmi sociálnych sietí, že oxfordská vakcína zabíja, obsahuje bunky potrateného plodu a mení sekvenciu DNA, sú chybné a nezakladajú sa na pravde.
Dodatočný celosvetový výskum

No je pravda, že oxfordská vakcína čelí aj kritike odbornej verejnosti. Až dodatočne sa totiž prevalilo, že deklarovaná účinnosť až 90 percent bola výsledkom nezamýšľanej chyby, keď sa časti dobrovoľníkov omylom podala polovičná prvá dávka.

Vedci si zatiaľ nevedia vysvetliť, prečo takýto režim s polovičnou prvou dávkou dosiahol účinnosť 90 percent, zatiaľ čo druhý variant s dvomi plnými dávkami mal účinnosť 62 percent.

Problémom je aj to, že v experimentálnej skupine s prvou polovičnou dávkou nebol nikto starší ako 55 rokov. Pritom všetky dostupné výskumy ukazujú, že vek je najdôležitejším rizikovým faktorom covidu, keďže smrtnosť rastie s vekom a zďaleka najviac obetí tvoria seniori. Problémom testovania oxfordskej vakcíny vraj bola aj malá etnická rôznorodosť či nepomer pohlaví.

Výrobca na kritiku zareagoval tým, že ohlásil nový celosvetový výskum, v ktorom overí deklarovanú úspešnosť vakcíny. Na výsledky sa bude istý čas čakať.
Oxfordskú vakcínu otestujú v globálnom výskume, aby sa dodatočne overila účinnosť 90 percent. Ilustračné foto – ThisisEngineering RAEng/unsplash.com
Vakcína za rok?

Mnohí vyjadrujú pochybnosti, ako je možné za necelý rok vyrobiť vakcínu proti covidu, ak to v iných prípadoch trvá celé roky. Nepodcenilo sa niečo?

Vedec a lekár Mark Toshner z Cambridgeskej univerzity ľudí ubezpečuje, že „nedošlo k sprenevere zásad o bezpečnosti“. V článku pre Conversation píše, že celý proces sa urýchlil, lebo firmy naliali do vývoja všetok možný ľudský a finančný kapitál a regulačné či iné úrady firmám pomáhali namiesto toho, aby im robili prekážky.

„Predpokladám, že farmaceutické firmy, ktoré vyvíjajú túto vakcínu, do nej investujú 90 percent kapitálu aj personálu. Idú naplno,“ povedal o rýchlom vývoji vakcíny imunológ Vladimír Leksa z SAV.

Pomohlo aj to, že nový koronavírus sa pred naším imunitným systémom nemaskuje, čo, mimochodom, dokáže vírus HIV. Preto proti nemu nemáme vakcínu ani po 40 rokoch výskumu.
Wakefield ako pôvodca pochybností

Morrisová hovorí, že „Briti sú na oxfordskú vakcínu veľmi hrdí“, hoci sa nájdu aj takí, ktorí sú proti očkovaniu. Napokon, vlnu antivaxerstva spustil práve britský lekár Andrew Wakefield, ktorý v roku 1998 publikoval v Lancete štúdiu, že MMR vakcína spôsobuje autizmus.

Do štúdie zaradili iba dvanásť detí, ktoré vykazovali kognitívne problémy už pred očkovaním, no Wakefield sfalšoval údaje tak, aby to vyzeralo, že nastali až po ňom.

Výskum trpel konfliktom záujmov, pretože ho financovali právnici, ktorí mali záujem žalovať výrobcov vakcín. Na deťoch vykonal Wakefield testy, na ktoré nemal povolenia, takže mu v Británii odobrali právo vykonávať lekárske povolanie. Aj pre uvedené nedostatky sa štúdia v roku 2010 stiahla, keďže išlo o podvod.

Mnohé dodatočné štúdie na státisícoch detí ukázali, že MMR očkovanie autizmus nespôsobuje.
Článok od Wakefielda a tímu (1998) stiahol Lancet v roku 2010. Reprofoto – Lancet
Určite sa zaočkujte, vraví

Morrisová ľuďom na Slovensku radí, aby „sa proti covidu určite dali zaočkovať“. Ako hovorí, „ide o jediný spôsob, ako sa vrátiť k normálnejšiemu životu“. Názor, že vakcína bude pomyselným klincom do rakvy pandémie, zastávajú aj mnohí slovenskí vedci a vedkyne.

Očkovanie však neznamená okamžitý koniec všetkých opatrení. Potrvá mnoho mesiacov, kým sa zaočkuje taká časť populácie, aby sa šírenie nákazy spomalilo alebo zastavilo.

Presné číslo, koľko ľudí by sa malo dať zaočkovať, nie je známe. „Niektoré štúdie ukázali, že až 50 percent ľudí môže mať T-bunkovú imunitu proti koronavírusu, hoci sa s ním nestretli. Nakoniec bude možno stačiť, ak sa zaočkuje 20 až 30 percent populácie, no v tejto chvíli to nevieme presne odhadnúť,“ povedal tento týždeň pre Denník N lekár a vedec Peter Celec z UK a dodal: „Čím viac ľudí sa zaočkuje a čím skôr sa zaočkujú, tým lepšie.“

Makó o ovládnutí polície bödörovcami: Základom bola prepojenosť a lojalita

Priznal odmeny z Bonulu.

6. dec 2020 o 22:02 Roman Cuprik

Ľudovít Makó.
Ľudovít Makó. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+147979

BRATISLAVA. Keď prokurátor Vasiľ Špirko v marci 2018 opísal, ako ho dali sledovať pre jeho prácu na kauze ministrov za Smer Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka, ktorých podozrieval z podvodov pri nákupoch IT technológií, Kaliňák to označil za absurdné.
Súvisiaci článok Už to nie sú len neurčité svedectvá, vyšetrovatelia sa blížia k Smeru Čítajte

Bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó teraz vyšetrovateľom povedal, že Špirko sa nemýlil a naozaj ho dali sledovať.

Makó sa vo výpovedi, ktorú má denník SME k dispozícii, priznáva, že bol súčasťou systému rozsiahleho korumpovania policajtov a zneužívania vyšetrovateľov na vydieranie a diskreditáciu politických oponentov Smeru.

Doteraz boli medializované najmä jeho sprostredkované tvrdenia z uznesení o väzbách pre jeho komplicov.

"Z môjho pohľadu mala skupina tri základné ciele. Prvým bolo udržať politickú moc strany Smer, najmä eliminovať politických súperov, resp. opozíciu," vypovedal Makó.

"Druhým bolo obsadiť všetky dôležité najvyššie pozície vo všetkých bezpečnostných zložkách štátu. A tým demonštrovať moc a silu a následne využívať tieto vymoženosti."

Tretím cieľom bolo podľa Makóa zarobiť na vydieraní podnikateľov a predaji priaznivých rozhodnutí vyšetrovateľov, ktorí za úplatky potom ututlali konkrétne kauzy.

Vo výpovedi Makó detailnejšie opisuje už medializovanú štruktúru skupiny. Šéfoval jej oligarcha a zápasník Norbert Bödör s tým, že podľa Makóa ho museli na stretnutiach aj krotiť.

Bödör sa raz napríklad nahneval na svoju pravú ruku, vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara, a tvrdil, že mu fyzicky ublíži.

"Potom sme sa mali rozísť, ja som ešte zostal pol minúty a povedal som Norovi, nech už nikdy pred nami nerozpráva, že naj..e policajnému prezidentovi," vypovedal Makó.
Ako vznikli
Hierarchia skupiny podľa Makóa

Hlava skupiny

Norbert Bödör, syn majiteľa SBS firmy Bonul a kumpán Mariana Kočnera.

Prvá úroveň

Tibor Gašpar, policajný riaditeľ a príbuzný Norberta Bödöra a jeho pravá ruka.

Druhá úroveň

Róbert Krajmer, šéf protikorupčnej jednotky NAKA. Mohol zadávať úlohy nižšie postaveným členom skupiny, zodpovedal sa priamo Bödörovi a Gašparovi.
Marián Zetocha, bol predchodcom Pavla Vorobjova na čele finančnej spravodajskej jednotky NAKA.

Tretia úroveň

Peter Hraško, riaditeľ NAKA.
Bernard Slobodník, šéf Národnej jednotky finančnej polície.
Pavol Vorobjov, šéf finančnej spravodajskej jednotky Národnej kriminálnej agentúry.
Milan Mihálik, zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA.
Vladimír Bisták, policajt z NAKA Západ.
Milan Žáčik a Ivan Bobocký, obaja boli referentmi v protikorupčnej jednotke NAKA Západ.

Externí spolupracovníci

Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor, ktorý sa zúčastňoval na poradách skupiny a podporoval jej činnosť.
Ľudovít Makó, riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý pre skupinu "dohliadal" na vyšetrovanie daňových vecí.

Skupinu podľa Makóa viedol Norbert Bödör s policajným šéfom Tiborom Gašparom, na nižších pozíciách boli napríklad bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, šéf NAKA Peter Hraško či Bernard Slobodník, šéf Národnej jednotky finančnej polície.

Základným predpokladom na to, aby skupina vznikla, boli podľa Makóa spoločné známosti.

Gašpar je s Bödörom vzdialená rodina a pravidelne sa stretávali. Ich staré mamy boli sesternice.

"Tibor Gašpar bol dosadený na základe veľmi dobrých vzťahov Norberta Bödöra s vrchnými predstaviteľmi strany Smer," povedal Makó vyšetrovateľom.

Krajmer sa zase podľa Makóa dlhé roky s Bödörom poznal, už od čias, keď bol Krajmer len okresným policajtom. Slobodník sa zase dlhé roky poznal s Gašparom.

Na základe známostí potom dosadzovali ľudí do kľúčových funkcií na polícii.

"Ďalším kritériom bola lojalita," povedal Makó vyšetrovateľom.

Nevedel presne vysvetliť, prečo si zobrali do skupiny práve jeho.

Predpokladal, že ho oslovili aj preto, že v tom čase bol podnikateľom v oblasti SBS, podobne ako Bödör, ktorého otec Miroslav vlastní jednu z najväčších SBS firiem Bonul.

Makó šéfoval firme Abas, ktorá patrila k Bödörovým konkurentom a týmto ťahom Bödör sčasti svoju konkurenciu oslabil.

Do funkcie potom Makóa oficiálne dosadil prezident finančnej správy František Imrecze.

"Dostal garancie, že som dobrý výber dvojice Tibor Gašpar a Norbert Bödör," povedal Makó.

S funkciou šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Makó súhlasil niekedy v lete 2014, ale vo výpovedi priznáva, že mu oficiálny plat 3000 eur nestačil, pretože dovtedy zarábal 13-tisíc eur mesačne.

"Na to mi Noro Bödör povedal, že tých 10-tisíc mi bude doplácať z jeho firmy Bonul, čo sa aj dialo asi 13 až 16 mesiacov - maximálne jeden a pol roka," povedal Makó vyšetrovateľom.

O Norbertovi Bödörovi sa Makó vyjadroval, akoby bol skutočným šéfom Bonulu, a nie jeho otec.
Sledovali oponentov

Keď ovládli kľúčové pozície v štáte, začala skupina podľa Makóa odstavovať politických oponentov Smeru. Vďaka jeho pozícii na finančnej správe vedeli vyhľadať všetky problémy, ktoré mali opoziční politici v oblasti podnikania a využiť ich proti nim.

Napríklad v prípade vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku využili, že jeho firmu KTAG preverovali daňoví úradníci v dvoch veciach, ktoré boli uzatvorené v prospech Kisku.
Súvisiaci článok Robert Kaliňák: Nechystám sa utiecť, nič som nespáchal Čítajte

"V ďalšom čase prišlo stretnutie medzi Norom, Tiborom, Robom Krajmerom, Petrom Hraškom a Béďom Slobodníkom, kde sa dohodla stratégia, že sa znova otvoria tieto trestné veci a bude tak vytvorený tlak na Kisku v oblasti politiky," vypovedal Makó.

Mali podľa neho aj vlastné sledovacie komando, ktoré napríklad v roku 2015 sledovalo súčasného premiéra Igora Matoviča z OĽaNo, pretože škodil Smeru.

"Počas tohto obdobia sme my urobili denný rámec Igora Matoviča, t. j. kde býva, kde sa zdržuje, s kým sa stýka. Toto nám trvalo asi dva dni. Následne si všetky tieto veci súvisiace s Matovičom prebral Robo Krajmer," tvrdil Makó.

V Špirkovom prípade prišla požiadavka na jeho sledovanie od Bödöra po tom, ako Špirko začal spomínať, že jeho vyšetrovanie smeruje ku Kaliňákovi či k Počiatkovi.

Makó vypovedal, že ho odmietol sledovať, keď zistil, že Špirko má v aute kamery, ktoré by sledovačku odhalili. Tvrdil, že v skupine nebol v takom podriadenom vzťahu ako ostatní a tak si mohol dovoliť Bödörove požiadavky niekedy aj odmietnuť.

"Viem však o tom, že v inej línii sa tieto úkony vykonávali, ale kto ich robil, neviem," povedal Makó.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22548577/mako-o- ... alita.html

Makó o diskreditácii politikov: Bödör odpočúval mobily
Pri zbieraní špiny Makó spomenul ministra Kaliňáka.

7. dec 2020 o 18:22 ROMAN CUPRIK


Norbert Bödör (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)
Písmo:A-|A+4791
BRATISLAVA. Na prelome rokov 2016 a 2017 sa vtedajší prezident Andrej Kiska dostával do konfliktu s premiérom Robertom Ficom zo Smeru.

Zastal sa odchádzajúceho vyšetrovateľa kauzy Gorila Mareka Gajdoša aj Zuzany Hlávkovej, ktorá poukázala na predražené podujatia ministerstva zahraničia.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Makó o ovládnutí polície bödörovcami: Základom bola prepojenosť a lojalita
Čítajte 
Konflikty medzi Ficom a Kiskom sa v roku 2017 vyostrovali. Zadržaný šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó hovorí, že napokon si ho zavolali oligarcha Norbert Bödör a vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar a oznámili mu, že Kiska chce vstúpiť do straníckej politiky a treba na neho začať zbierať špinu.

"Začal sa čoraz viac ozývať proti vládnej politike. Stal sa kvázi nepriateľom číslo jeden v politickom boji, a preto bolo treba zisťovať všetky informácie, ktoré by mohli slúžiť na jeho diskreditáciu,“ tvrdí vo svojej výpovedi Makó.

Nedávno sa Makó priznal, že bol súčasťou tzv. skupiny bödörovcov, ktorá ovládla najvyššie pozície v bezpečnostných zložkách. Získala tak moc, ktorú využívala proti politickým oponentom Smeru a vydieranie podnikateľov.

Kiska nebol jediným cieľom skupiny. Rovnako mala rozpracovaných aj advokáta a bývalého politika Daniela Lipšica, dnešného premiéra Igora Matoviča z OĽaNO či dnešného predsedu parlamentu Borisa Kollára zo Sme rodina, hovorí Makó.

Jeho podriadený Peter Sloboda skupine poskytoval ľudí z finančnej polície aj techniku na sledovanie, kým Makó zisťoval všetky prípady, ktoré daňoví úradníci v súvislosti s oponentmi Smeru preverovali, a robil z nich analýzy.

Ako si pripravili Kisku
Keď skupina začala riešiť Andreja Kisku, Gašpar ako šéf polície už mal podľa Makóa dva spisy k daniam Kiskovej firmy KTAG.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Hraško je stále hospitalizovaný. Vyčítajú mu aj tajenie majetkov
Čítajte 
V jednom šlo o nadmerné odpočty DPH a v druhom o to, že Kiska si započítal prezidentskú kampaň do nákladov firmy a finančná správa vyšetrovala, či je to v súlade so zákonom.

Obe tieto stíhania v tom čase ukončila bez toho, aby mal Kiska problémy.

Po užšom stretnutí skupiny k Andrejovi Kiskovi zorganizovali podľa Makóa veľkú poradu, kde boli okrem Bödöra, Gašpara a jeho aj šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer, riaditeľ NAKA Peter Hraško a Bernard Slobodník, šéf Národnej jednotky finančnej polície.

„Dohodla sa stratégia, že sa znovu otvoria tieto trestné veci a bude tak vytvorený tlak na Kisku v oblasti politiky,“ tvrdí Makó.

Dokumenty z týchto spisov sa potom podľa Makóa objavili aj v e-mailoch od anonyma, ktorý ich v septembri 2017 rozposielal redakciám.

Stretnutie s Kaliňákom k Matovičovi
Dva roky predtým sa skupina podľa Makóa stretávala aj kvôli Igorovi Matovičovi. V lete 2015 Matovič bez dôkazov o Ficovi tvrdil, že ukrýva stámilióny na účtoch v Belize.

Podobne ako pri Kiskovi si zohnali všetky informácie, ktoré o Matovičovom podnikaní v regionálnych médiách mala finančná správa a tentoraz zorganizovali aj jeho sledovanie.

Odpočúvací systém
Asi v roku 2017 podľa výpovede Ľudovíta Makóa Norbert Bödör dal zakúpiť systém, ktorý dokáže odpočúvať hovory, SMS, dokonca vstúpiť do komunikácie pod falošnou identitou.
Funguje tak, že vytvorí falošnú rádiovú BTS stanicu. Je účinný len na krátke vzdialenosti, napríklad keď stoja pri sebe dve autá.
Systém stál podľa Makóa asi 120-tisíc eur, ale bol príliš slabý, a preto ho vrátili.
„Počas tohto obdobia sme my urobili denný poriadok Igora Matoviča t. j. kde býva, kde sa zdržuje, s kým sa stýka. Toto trvalo asi dva dni,“ povedal Makó.

Na základe sledovania a informácií z polície a od daniarov zostavili „diagram jednotlivých prešľapov Matoviča“.

„Tento diagram som ukázal Norovi a potom Tiborovi, načo bolo o týždeň zorganizované stretnutie u ministra vnútra Roberta Kaliňáka,“ povedal Makó.

Kaliňák Makóove tvrdenia odmieta. Makó podľa neho zámerne spomína vo výpovedi známe mená z politiky, aby sa polícii prezentoval ako spolupracujúci obvinený a zaistil si nižší trest.

„Je to blbosť, nech by Ľudovít Makó povedal akékoľvek meno,“ reagoval Kaliňák na otázku, či mal diskreditačné stretnutia s Bödörom a Gašparom k politickým súperom Smeru.

Smer však v tom čase naozaj mal dokumenty z finančnej správy, ktoré Fico ukázal začiatkom roka 2016 na tlačovej besede. Matoviča vtedy označil za daňového podvodníka.

Fico nikdy nevysvetlil, ako sa k dokumentom dostal. Neodpovedal ani teraz na otázky SME.

Sledovanie oponentov
Sledovací tím skupina bödörovcov nasadila podľa Makóa aj na Borisa Kollára. Týkalo sa to kaviarne niekde pri Kozej ulici v Bratislave, kam chodili aj advokát Daniel Lipšic či súčasný minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Ako sa okolo Bödöra motali milióny pre agrosektor
Čítajte 
„Pod stolom v stene, presnejšie to uviesť neviem. Stretávali sa pri konkrétnom stole, a tak bolo inštalované zariadenie najskôr len pri tomto stole a keď sa presúvali, tak boli záznamy aj z ďalšieho zariadenia umiestneného v stene, ktoré bolo silnejšie,“ povedal Makó.

Konkrétnu kaviareň Makó vo výpovedi nespomína, zrejme išlo o kaviareň U Krajniaka, ktorá je neďaleko.

Nezávisle od bödörovcov kaviareň sledovalo v roku 2017 aj komando dnes súdeného podnikateľa Mariana Kočnera, ktoré viedol bývalý príslušník SIS Peter Tóth. Rovnaké komando sledovalo pred vraždou novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj jeho a viacerých iných novinárov.

Už vo februári denník SME upozornil, že v spise k sledovaniu novinárov sa objavila správa, že Kočnerovu skupinu niekto nafotil priamo pri práci. Dodnes nie je jasné, kto ju vypracoval.

Norbert Bödör si u Makóa podľa jeho výpovede objednal aj sledovanie Lipšica a prokurátora Vasiľa Špirka. Makó však vyšetrovateľom povedal, že to odmietol urobiť.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22550215/mako-o- ... vacku.html

Vedci Pastoreková a Kollár: Vláda sa vzdala konštruktívnych riešení, 11. januára na tom budeme možno horšie ako dnes
Otakar HorákOTAKAR HORÁK

Virologička a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková a aplikovaný matematik Richard Kollár z UK. Foto N – Vladimír Šimíček
Virologička a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková a aplikovaný matematik Richard Kollár z UK. Foto N – Vladimír Šimíček
Nové opatrenia proti pandémii predstavené vládou v stredu situáciu nezvrátia, zhodujú sa matematik Richard Kollár z UK v Bratislave a virologička a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková.

Predpokladajú, že opatrenia povedú k socializácii vo vnútorných priestoroch. „Je to úplný opak toho, čo by sme mali dosiahnuť,“ hovorí matematik Kollár. Naozaj zlé podľa neho budú silvestrovské oslavy v domácnostiach a to, že sa nezakázalo združovanie v domácnostiach.

„Od ľudí žiadame, aby boli zavretí doma alebo aby neotvárali prevádzky, no oni sa dostali na pokraj existencie a nemajú z čoho žiť,“ vraví virologička a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková.

V rozhovore sa dočítate aj:

či sa môže počas sviatkov rodina stretnúť alebo sa treba kontaktom s ňou úplne vyhnúť;
či zafungovalo celo/plošné testovanie;
či protesty zo 17. novembra boli s ohľadom na šírenie nákazy okrajovou záležitosťou alebo mohli výraznejšie prispieť k nárastu pozitívnych prípadov.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Ako hodnotíte nové opatrenia vlády, ktoré v nasledujúcom období zatvoria terasy reštaurácií, obchody alebo sprísnia podmienky pre prevádzky hotelov, vlekov a lanoviek?

Pastoreková: Vláda sa vzdala konštruktívnych riešení. Prijala síce niektoré limitácie, no tie povedú k tomu, že sa ľudia budú stretávať v súkromí. Obmedzenia boli navrhnuté bez toho, aby sa ľuďom reálne pomohlo a aby sa vybudovala dôvera. Najprv mala prísť pomoc, potom reštrikcie. Vyhlásenie opatrení sprevádzali polopravdy o tom, prečo sme sa ocitli v súčasnej situácii.

Ktoré polopravdy máte na mysli?

Pastoreková: Napríklad, že celoplošné testovanie mohlo všetko vyriešiť a všetko to pokazila pani prezidentka a ostatní, ktorí kritizovali spôsob realizácie celoplošného testovania. Jeho hlavným problémom bolo, že nešlo ruka v ruke s rozumnými opatreniami na obmedzenie mobility. „Lístok na slobodu“ znehodnotil efekty dosiahnuté týmto testovaním.


Prečítajte si
Nedostatočné, kozmetické, kompromisné. Ako hodnotia nové opatrenia lekári, odborníci a politici (anketa)
Kollár: Prijaté opatrenia krivku s veľkou pravdepodobnosťou nesploštia. Situácia je zlá. Z iných krajín vidíme, že len čo sa opatrenia uvoľnia, trend sa zvráti. Opatrenia sa majú zavádzať, aby sme šli v číslach čo najviac dole. Aby trasovanie a ďalšie mechanizmy, ktoré máme k dispozícii, dokázali situáciu stabilizovať. Lenže pri vysokých číslach už nie sú funkčné. Zavedené opatrenia nás dostatočne dole určite neprivedú. Povedali aj to, že obchody budú zatvorené tri týždne, možno viac. Čiže koľko? Rok, dva roky?

Od 21. decembra sa zatvoria obchody okrem tých, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie základných potrieb. Nepovedie to k tomu, že ľudia sa do obchodov nahrnú predtým?

Kollár: Je to jeden z faktorov. Ďalší je ten, že po Vianociach nebývajú v obchodoch najväčšie návaly. Opatrenia povedú len k tomu, že ľudia nebudú mať na výber, tak sa budú zhlukovať doma, kde môžu a budú prebiehať oslavy. Bojím sa, že to povedie k väčšej socializácii v súkromných priestoroch. Je to úplný opak toho, čo by sme mali dosiahnuť. Za zvolenú cestu sa navyše zaplatí vysoká cena. Matematička Katka Boďová prišla s veľmi dobrou analógiou – predstavme si chudobného človeka, ktorý zarába málo. Šetrí každý cent a uťahuje si opasok. No potom príde do mesta a vozí sa taxíkom. Toto je môj pocit z prijatých opatrení – šetríme na zlom mieste. Eliminovali sme obchody, ktoré podľa dostupných dát ani nie sú spojené so šírením nákazy. Nehovorím o veľkých nákupných centrách, tie sa mohli zatvoriť. Ale bežné obchody iných ako základných potrieb nie sú na celom svete spojené so šírením. Zatvárať ich je veľmi nevýhodné obzvlášť pre ľudí, ktorí potrebujú, aby boli otvorené – remeselník potrebuje ísť do OBI alebo Hornbachu.

Problémom teda nie sú obchody, ale kontakty s cudzími ľuďmi v domácnosti?

Kollár: Áno. Naozaj zlé budú rôzne silvestrovské oslavy v domácnostiach. Nezakázali sme združovanie v domácnostiach. Ak pôjde dvadsať kamarátov oslavovať Silvestra na chatu, čo z tohto asi vzíde? Krivku neznížime. Silvester a ďalšie oslavy šírenie akcelerujú. Prijatými opatreniami sa nijako nevyriešili kontakty. Mobilita možno, ale kontakty vôbec. V zahraničí sú obmedzenia kontaktov bežné. Krajiny, ktoré také opatrenia zaviedli, znížili šírenie.

Pastoreková: Keď prijaté opatrenia bod za bodom porovnáte s vyhlásením, ktoré sme vydali v pondelok, uvidíte zásadné rozdiely. Upozorňovali sme, aby sa minimálne sedem dní pred Vianocami ľudia vyhli stretnutiam okrem úzkeho kruhu rodiny a každodenných kontaktov a aby sa vyhli davom pri nakupovaní. Upozorňovali sme, že treba posilniť základné mechanizmy kontroly infekcie, ako je testovanie a trasovanie, ktoré sú permanentne poddimenzované. Pripadá mi, akoby sa opatrenia vlády snažili všetkými možnými spôsobmi vyhnúť obmedzeniam, ktoré šírenie vírusu skutočne ovplyvňujú.

Ako sa vírus šíri?

Kollár: Najviac sa šíri v prípade blízkeho a úzkeho kontaktu, či už v domácnosti alebo na pracovisku, ale aj vonku pri bufetových stolíkoch. K najväčšiemu šíreniu dochádza, keď sú ľudia blízko pri sebe a dostatočne dlho. Hlavné módy šírenia sú blízke kontakty. Treba to stále opakovať – blízke kontakty. Nie sú to náhodní ľudia v obchode.

Pastoreková: Čím dlhšie a z menšej vzdialenosti kvapôčky v dychu infikovanej osoby pôsobia na inú osobu, tým efektívnejší je prenos. A prenos je veľmi efektívny v skupine, kde nie sú rúška, keď sa ľudia rozprávajú, spievajú, fajčia alebo aj vtedy, keď spolu popíjajú. K šíreniu dochádza najmä v interiéroch, kde sa ľudia združujú spolu. Pamätám si na rozhovor dvoch mladíkov, ktorý som náhodou vypočula minulý týždeň. Jeden z nich hovorí: „Najprv sa stretneme u Denisa, potom pôjdeme tam a onam.“ Takéto správanie, keď v interiéri vznikajú meniace sa skupiny, je nebezpečné.

Môže sa počas sviatkov rodina stretnúť alebo sa treba kontaktom s ňou úplne vyhnúť?

Kollár: Nie je to tak, že sa treba úplne vyhýbať kontaktom. Ide o to, aby ste si vytvorili vlastné skupiny či bubliny. Videli sme, že to fungovalo na Tour de France. U nás je taká športová bublina v Šamoríne. Dôležité je, aby to boli ľudia, ktorí sa stretávajú len medzi sebou a nemajú iné blízke kontakty. Najdôležitejšie je, aby sa vopred izolovali od iných a do bubliny vstúpili s tým, že nie sú infikovaní. A aj keby boli, rozšíri sa to len v rámci nej. Keď sa rozídu, nech sa pár dní izolujú, aby prípadnú nákazu nerozniesli inam. Vytvorenie malých bublín je ideálne. Ak by sme mali kontakty len v nich, pandémia cez Vianoce zmizne. No nie je to reálne, lebo jeden deň sa stretnem so spolužiakmi zo základnej školy, potom zo strednej. Následne sa stretnem s kamarátmi zo zahraničia, ktorých som dlhšie nevidel a potom idem za rodinou. A medzitým zájdem do kostola. Práve táto kombinácia, keď sa prepájajú rôzne skupiny, je zlá.

Zafungovalo celoplošné testovanie?

Kollár: Jednej veci nerozumiem a veľmi ma to hnevá. Urobili sme plošné testovanie a zistili sme, že sme vďaka nemu zredukovali šírenie v najpostihnutejších regiónoch. Tento poznatok je cenná vec. Keď si prečítate štúdiu ministra Krajčího, Martina Pavelku, Pavla Jarčušku a ďalších, zistíte, že to ani v nej príliš nezdôrazňujú. Pritom ide o hlavný záver, že bez pomerne prísneho lockdownu vieme fantasticky zredukovať počet infikovaných v ohnisku. Prečo toto nerobíme ďalej? Nikto mi to nevie vysvetliť. Mám jedinú hypotézu, prečo to nenasadíme, a tou je, že nemáme dostatok testov.

Pastoreková: Testovanie bolo veľmi účinné v regiónoch, kde bola vysoká incidencia. Je smutné, že sa nepoužívalo cielene práve na tento účel. Vieme to, ale stále sa opakuje mantra celoplošného testovania.

Dá sa vôbec oddeliť efekt plošného testovania antigénovými testami od iných „lockdownových“ opatrení, ktoré boli v čase testovania zavedené?

Kollár: Rozdiel medzi Oravou a zvyškom Slovenska bol, že na Orave sa testovalo o jedenkrát viac. Videli sme, že frekventované testovanie tam naozaj pomohlo. Nie je to prekvapenie. Máme vraj ešte dva milióny testov, ale nikto to asi nevie presne. Polovica z nich je zrejme RapiGen. Keď sa na nich v zahraničí robili validačné štúdie, úplne ich z nich vylúčili, mali v nich veľkú chybovosť. Zvyšný milión testov je možno od Abbott Laboratories. Tie sú naopak najkvalitnejšie. Momentálne teda máme k dispozícii najkvalitnejšie a aj najhoršie antigénové testy.

Pastoreková: Niektoré prísnejšie opatrenia sa prijali dva týždne pred celoplošným testovaním. Čiže v období testovania už tieto opatrenia začínali účinkovať. Pokles prípadov bol zjavne výsledkom kombinácie testovania a obmedzenia mobility a opatrnejšieho správania sa ľudí. Aj preto nie je možné tvrdiť, že išlo o atómovú bombu, ktorá zničila hnusobu.

Vo vyhlásení z pondelka varujete, že bez zásadných opatrení môže počas decembra pribudnúť do nemocníc takmer päťtisíc nových pacientov s diagnózou covid-19. Toto platí aj po ohlásení nových opatrení?

Kollár: Zrejme áno, lebo potvrdené hospitalizácie, ktoré očakávame v decembri, sú už v princípe rozbehnuté. Nejakí ľudia sa ešte infikujú, ale väčšina tých, ktorí budú hospitalizovaní, je už infikovaná. Akékoľvek opatrenia, ktoré prijmeme teraz, budú mať na decembrové hospitalizácie malý vplyv. Prejavia sa v januári. Odhad 5-tisíc je pomerne konzervatívny, napriek tomu je to dosť veľa, lebo z hospitalizovaných umiera rádovo desať percent. Nebude to ľahký mesiac. Navyše, umierajú aj tí, ktorí hospitalizovaní nie sú. Suspektných je dnes okolo 1 780, no stav sa pravdepodobne zvýši.

O koľko?

Až k 2 500, odhad sme po oprave dátového zdroja NCZI museli v stredu znovu prepočítavať. Nárast o 40 percent sa nemusí zdať výrazný, ale problém je, že mnoho nemocníc je už dnes na hranici kapacít. Takéto zvýšenie pre ne znamená prekročenie kapacity. Ak by sme vedeli pacientov dobre distribuovať, nešlo by o problém, ale ak to nepôjde, problém nastane. V utorok malo 5 641 ľudí pozitívny test – PCR alebo antigénový. Vidíme systematický nárast, ktorý zodpovedá obdobiu zo začiatku novembra. Obávam sa, že opatrenia, ako sú nastavené, nedokážu nárast eliminovať. Možno nenastane zvýšenie rýchlosti šírenia, ale my chceme klesať. Nechceme len udržať rýchlosť.

Pastoreková: Medzi infikovanými a chorými pribúdajú čoraz častejšie zdravotnícki pracovníci. Nie je to len otázka kapacít, ale aj dostupnosti personálu. Navyše, ťažké hospitalizácie trvajú v priemere 20 dní.

Kollár: Lekár Peter Sabaka mi hovoril, že bežná hospitalizácia trvá sedem až desať dní.

Dáta ukazujú, že po prvom kole plošného testovania na prelome októbra a novembra došlo k nárastu návštevnosti služieb a rekreácie. Bolo chybou, že sa negatívny certifikát stal akousi „priepustkou na slobodu“?

Pastoreková: To bola zásadná chyba. Naša platforma Veda pomáha o tom veľa hovorila. V článkoch z toho obdobia sme sa zhodne vyjadrovali, že ak sa opatrenia uvoľnia, bola to zbytočne premrhaná energia. Tak sa aj stalo.

Protesty zo 17. novembra boli s ohľadom na šírenie nákazy okrajovou záležitosťou alebo mohli výraznejšie prispieť k nárastu pozitívnych prípadov?

Kollár: Hoci sú ľudia, ktorí hovoria, že vďaka 17. novembru vidia v dátach nárast, ja by som si to netrúfol povedať. Lebo dáta okolo 17. novembra boli veľmi skreslené plošným testovaním. Mimochodom, v Spojených štátoch túto tému sledovali. Pozerali sa na to, či na miestach, kde bolo viac demonštrácií, bolo aj viac šírenia. Ukázalo sa, že to neplatilo pre všetky demonštrácie, ale veľká časť z nich šírenie lokálne urýchľovala. Čo sa týka protestov 17. novembra, boli vonku a väčšina asi nemala šancu infikovať sa. Tí, ktorí kričali a boli v zhlukoch, to je iný prípad. Možnosť infekcie existuje. Stavil by som sa, že sa tam niekto infikoval, ale nevieme, či to bolo miesto hromadného šírenia. Možno sa tam infikovalo 30 ľudí. Pre krajinu to nie je zásadné šírenie.

Pastoreková: Sledujem vášho kolegu Daniela Kerekesa, pre laickú verejnosť má asi najlepšie spracované grafy s komentármi. Keď sa pozrieme na krivku pozitívne testovaných, vidíme, že zlom smerom nahor je 23. 11., čo je šesť dní po. Tento nárast sa však nedá jednoznačne pripísať protestom. Nastal zrejme už skôr, a to po tom, čo sa umožnil voľný pohyb falošne negatívnych ľudí s certifikátmi. No nárast bol skrytý v úbytku pozitívne testovaných z najrizikovejších oblastí. Myslím si, že zásadnejší vplyv ako protesty 17. novembra mal rozsiahly nárast kontaktov po celoplošnom testovaní spojený s pocitom, že nič nehrozí.


Prečítajte si
V nemocniciach je najviac ľudí od začiatku pandémie. Čoraz viac sa hovorí o lockdowne
Nevnímate najnovšie opatrenia tak, že tvrdší lockdown, ktorý by zabraňoval aj kontaktom, sa nezaviedol, aby sa ľudia úplne nenaštvali a opatrenia dokázali ešte akceptovať?

Pastoreková: Ale prevádzkovateľov určite naštvú. Zlyháva základná vec – od ľudí žiadame, aby boli zavretí doma alebo neotvárali prevádzky, no oni sa dostali na pokraj existencie a nemajú z čoho žiť.

Kollár: Jeden z veľkých problémov je, že vláda optimalizuje vždy len momentálnu situáciu. Pamätám si na prvé dni po plošnom testovaní. Boli najväčší geroji na svete, oslavovali víťazstvo. Videl som im na tvárach, že mali pocit, ako nám to ukázali. No neuvedomovali si, že to, že teraz niečo optimalizujem, nie je globálne optimum celej situácie, toho, čo nás čaká. Som presvedčený, že ani teraz prijatými opatreniami nedokážu epidemickú situáciu na Slovensku výrazne zlepšiť. Školy, väčšina obchodov či reštaurácie sa v ideálnom prípade otvoria 11. januára. Ľudia vtedy pochopia, že sa nič zásadné nezmenilo. Toto je to najhoršie. Vláda nevidí, že 11. januára na tom budeme možno horšie ako dnes. Čo bude potom? Problém zase iba odsunú, no potom to bude ešte horšie. Celý čas robíme iba to, že si zlé veci posúvame ďalej, no tie budú čoraz horšie. Množstvo ľudí to nevydrží. Takto to nemôže fungovať. Celá Európa to robí tak, že na tri týždne spravia naozaj razantné opatrenia a potom riešia, čo ďalej, lebo si situáciu zlepšia dlhodobo. My riešime len dnešok. Už to nevládzem sledovať.

Čo teda chce vláda opatreniami vlastne dosiahnuť? Čo je podľa vás ich cieľom?

Pastoreková: Nevieme. Badám absenciu rozumnej stratégie, ktorá by videla za horizont niekoľkých týždňov.

Kollár: Mám pocit, že všetky tieto opatrenia sú istým výrazom slabosti. Nerobia sa lokálne opatrenia, lebo nie je dosť testov, keďže ich nezabezpečili. Druhá slabosť je, že nie je ochota zatvoriť napríklad kostoly, aj keď tie boli preukázateľne vo svete spojené s významným šírením. Boja sa urobiť to. Terasy zatvárajú, lebo sa možno boja, že keď to nespravia, reštaurácie budú rebelovať. Boja sa odboja, a to asi úplne oprávnene. Je to slabosť, lebo strácajú kontrolu nad situáciou. No my teraz potrebujeme niekoho, kto nie je slabý, ale silný. Kto má dostatočnú sebadôveru a verí opatreniam. Zdá sa mi, že im už ani oni sami úplne neveria. Presnejšie, neveria, že ich budú ľudia naozaj dôsledne rešpektovať.

Čísla v Bratislave sa zhoršujú, čím to je?

Kollár: Neprekvapuje ma to a očakával som to už skôr. Som prekvapený, že nestúpali už dávno. Situácia v Bratislave bola lepšia zrejme pre súhru dobrých okolností. Bratislava má toľko obyvateľov, takú hustotu a toľko možností pre stretávanie, že možno očakávať, že situácia v meste sa začne výrazne zhoršovať.

Pastoreková: V októbri boli obmedzenia mobility, čiže do Bratislavy nedochádzalo toľko ľudí, koľko zvyčajne. Boli sme disciplinovanejší, ale „lístkami na slobodu“ (negatívnymi certifikátmi po plošnom testovaní, pozn. red.) sa disciplína vytratila. Bývam v centre mesta a vidím skupiny mladých bez rúšok, ako sa stretávajú. Spoločenský život sa presúva z verejných priestorov do súkromia.

Hovoríte, že problémom sú kontakty cudzích ľudí v domácnosti. No aj keby vláda zaviedla opatrenia proti takému stretávaniu, ich dodržiavanie nedokáže kontrolovať.

Kollár: Príklady z iných krajín ukazujú, že opatrenia fungujú veľmi silno na dôvere ľudí v opatrenia. Keď je nejaký sektor postihnutý, odškodnia ho. Ďalšia vec – vysvetľuje sa, prečo sa dané opatrenia robia. Na Facebooku som zaznamenal zaujímavý postreh, že Igor Matovič na tlačovkách a v televízii vôbec nevysvetľuje, prečo robíme konkrétne opatrenia. V podstate sa len celý čas na niekoho sťažuje, že nemáme plošné testovanie. Jeho rétorika neobsahuje žiadne vysvetlenie toho, prečo robíme práve to, čo robíme. Lenže keď ľuďom nevieme vysvetliť, prečo prijímame nejaké opatrenia, dôverujú im menej. Už by to naozaj nemal komunikovať práve on. Mal by to komunikovať niekto iný a úplne iným spôsobom.

Akým spôsobom?

Treba komunikovať vecne. Netušíme, prečo sa opatrenia týkajú obchodov a reštaurácií, lyžiarskych stredísk už menej, ale kostolov, kín a divadiel vôbec. Vie to niekto? Možno nikto. Môžeme len hádať. V spoločnosti to vyvoláva napätie. Ľudia sa pýtajú, že keď je niečo povolené, prečo nie je povolené aj niečo iné. Je to nesystematické. Ľudia sú zmätení a nie sú motivovaní opatrenia dodržiavať. V Nemecku na jar prijali zákaz združovania pre viac ako dve osoby. Veľmi ťažko sa to kontroluje. Ale keď sa to komunikuje jasne a dopredu, dodržiavanie opatrenia bude štatisticky vysoké. Dosiahnuť to možno dobrou komunikáciou. U nás to nezaznamenávam vôbec.

Šíri sa koronavírus na školách?

Pastoreková: Áno, šíri, no vo väčšine štátov sú školy otvorené, lebo školstvo považujú za sektor významný pre celú spoločnosť. Hoci ide o miesto, kde sa môžu ľudia nakaziť, školy sú otvorené, ak situácia v krajine nie je extrémne zlá.

Kollár: Prvý stupeň máme dlhodobo otvorený. Nech mi nikto nehovorí, že ak k piatemu ročníku pridáme ten šiesty, bude to zásadná zmena. Prečo by sme ďalší týždeň nemohli otvoriť o jeden ročník navyše? Nech uvidíme, čo sa stane. A ak sa to neobjaví pri trasovaní kontaktov infikovaných, o ďalší týždeň otvorme ďalší ročník. Prvý stupeň doteraz normálne funguje a bolo z toho nejaké veľké šírenie? Neviem o tom, riešilo sa to vždy len lokálne. Ani nevieme, ako je to geograficky distribuované a ako to súvisí s celkovou regionálnou situáciou. Aj ministerstvo zdravotníctva tvrdilo, že prípadov šírenia bolo minimum a väčšinou sa to riešilo tak, že vypadla jedna trieda.

Pastoreková: Na druhej strane, starší žiaci a študenti majú sklon stretávať sa v súkromí. U mladších detí rodičia skôr ustriehnu rodinnú bublinu.

Čo sa bude diať v ďalších týždňoch?

Kollár: Situácia v nemocniciach sa bude zhoršovať. Mám informácie, že mnohí regionálni hygienici sú vyhoretí. Kým na jar boli ochotní spať v práci v spacáku, aby pomohli, dnes už nevládzu. Jeden človek alebo pár ľudí to nemôžu ťahať večne. To isté sa týka aj zdravotníkov. Čoraz viac skupín sa ocitne vo vyhrotených situáciách, až dôjdeme do úplnej ignorancie. A dostaneme sa na cestu USA.

To je aká cesta?

Kollár: Už v apríli mali najvyšší rast na svete. Odvtedy stále rastú, čoraz rýchlejšie. Neviem, či si to vie niekto vôbec predstaviť.

Pastoreková: Zmierili sa s tým, že pandémia prináša obete.

Kollár: Spoločnosť to akceptuje, že sú obete. V Spojených štátoch v princípe premorujú, nie vo Švédsku. Švédi idú do lockdownu. Niektoré americké štáty prijímajú opatrenia, ale ako krajina nerobia zásadné opatrenia. My ideme teraz trochu touto cestou, čo je dosť nebezpečné. Robíme opatrenia, ktoré sú pre niektoré sektory, ako sú reštaurácie alebo obchody, veľmi obmedzujúce, no neriešime tie najzávažnejšie epidemiologické problémy. Dostávame ľudí do veľmi zlej existenčnej situácie, no neriešime principiálne tú epidemiologickú. Toto je na tom to najstrašnejšie.

Z ktorých krajín si môžeme brať príklad?

Kollár: V Európe je silným príkladom Nemecko. Ak by sme do bodky prijali nemeckú stratégiu, boli by sme na tom lepšie. Nemci boli napríklad ochotní úplne izolovať mesto, urobiť lokálne opatrenia. Niečo také potrebujeme aj my. Zobral by som nemeckú stratégiu a preniesol by som ju sem a nahradil ju prijatými opatreniami.

Čo by ste z Nemecka preniesli?

Kollár: Ani v Nemecku to nie je ideálne, ale rozdiel je, že v tom, čo robia, sú veľmi transparentní. Veci sú predvídateľné. Keď hovoria o lockdowne, hovoria o ňom tri týždne vopred. Komunikuje sa úplne iným spôsobom. U nás ľudia ani nevedia, na čo sa majú pripraviť. Neistota je veľký problém.

Pastoreková: V Nemecku maximalizovali testovanie, vyhľadávanie kontaktov a ďalšie základné mechanizmy na boj s pandémiou. Iste, nie je to dokonalé, aj ich systém sa vyčerpáva, no je to mnohonásobne lepšie ako u nás. Napríklad v Biomedicínskom centre SAV sme štátnym laboratóriám pomáhali s PCR testovaním. Testovali sme od marca doteraz, kým sme nedošli k vyčerpaniu interných zdrojov. Ak by sme nemali dary od sponzorov, testovanie by bolo nemožné. No nevyriešené sú aj iné problémy, ktoré prispievajú k nežiaducemu vývoju pandemickej a spoločenskej situácie. O nich sme sa už zmienili vo vyjadreniach platformy Veda pomáha.

Silvia Pastoreková (nar. 1961)

Vyštudovala virológiu, venuje sa onkológii. Je riaditeľkou Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, vedecky pôsobí vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV a externe prednáša virológiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Spolu s manželom Jaromírom Pastorekom prispela k objavu enzýmu karbonickej anhydrázy IX, ktorá je regulovaná kyslíkom a slúži ako biomarker na rozpoznanie rakovinových nádorov. Je akademičkou Učenej spoločnosti Slovenska a členkou Vedeckej rady Stredoeurópskeho technologického inštitútu pri Masarykovej univerzite v Brne. Získala ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda a v súčasnosti je predsedníčkou poroty v tejto kategórii. V tomto roku jej prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy.

Richard Kollár (46)
Je aplikovaný matematik. Pôsobí na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V minulosti pôsobil aj na amerických univerzitách v Marylande, Michigane a Minnesote. Zaoberá sa matematickým modelovaním biologických, chemických a fyzikálnych procesov a ich matematickou analýzou. Je hovorcom iniciatívy slovenských vedcov a odborníkov Veda pomáha – Covid-19.

Spejeme k rozvratu štátu, dôsledky môžu byť katastrofálne
Marián BalázsMARIÁN BALÁZS

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Keď iní nedodržia opatrenia, je to hyenizmus, ale keď opatrenia nedodržia vaši koaliční kolegovia, je to v poriadku?

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej

„Čo nám však dnes chýba, je politika zdravého rozumu, bez malicherností a vzájomných hádok,“ uviedlo 17. novembra 2018 Matovičovo hnutie OĽaNO. Ako je to dnes, keď je premiérom práve Matovič, vidíme denne.

Hádky a konflikty, amaterizmus, diletantstvo a chaos, to všetko je už priam ošúchanou témou. K tomu už aj papalášstvo a dvojaký meter. A naše otázky typu „kam sa podel zdravý rozum“.

„Platia zákony v tejto krajine alebo neplatia?“ spýtal sa v týchto dňoch minister Naď a dodal, že pokiaľ áno a niekto ich porušuje, tak by mal byť „adekvátne potrestaný“. No… Týka sa to, pán minister, aj premiéra a ďalších predsedov vládnych strán, ktorí papalášsky porušili nariadenia, ktoré my všetci ostatní musíme dodržiavať, alebo len bežných ľudí?

To, čo si predstavitelia vládnej moci nedávno dovolili, je v politicky kultúrnejších krajinách nemysliteľné (v Českej republike sa za porušenie nariadení odstupuje z funkcií). V kombinácii s dlhodobým chaosom, šikanovaním občanov (napríklad tých, ktorí bývajú za hranicami a pracujú na Slovensku), neprehľadne meniacimi sa rozhodnutiami a nedôstojným vystupovaním nevychovaného premiéra to vedie k zvyšovaniu napätia v spoločnosti, k strate autority štátu a znižovaniu disciplíny občanov (a dnes už aj k črtajúcej sa občianskej neposlušnosti).

Minister vnútra porušovanie nariadení označil za hyenizmus. Dobre, bolo to v kontexte reakcie na otvorenie košických gastroprevádzok. Ale aj tak… Na nedodržanie opatrení použil slovo hyenizmus. Takže ako je to, pán minister? Keď iní nedodržia opatrenia, je to hyenizmus, ale keď opatrenia nedodržia vaši koaliční kolegovia, je to v poriadku?

A naozaj je v poriadku, ak minister vnútra vyzýva ľudí na obmedzenie mobility, a pritom sa spúšťajú lyžiarske vleky (lebo Kollár môže všetko a do jeho biznisu mu predsa nikto hovoriť nebude) a otvárajú vianočné trhy? Na jednej strane predstavitelia štátu vyzývajú na obmedzenie mobility, na druhej strane politici na takej či onakej úrovni svojimi rozhodnutiami pozývajú na mobilitu. Zdravý rozum v nedohľadne.

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Autor tohto textu je zástancom prísnych opatrení a prísnej individuálnej i spoločnej disciplíny. A aj dôslednej kontroly dodržiavania opatrení a sankcionovania ich flagrantného porušenia. Avšak politici ako prví musia ísť príkladom a po porušení platných nariadení mali byť – použime slová ministra Naďa – adekvátne potrestaní (čo v tomto prípade znamená vyvodiť politickú zodpovednosť).

Hlavný hygienik je v nezávideniahodnej situácii. Na jednej strane musí presadzovať prísne opatrenia, trvať na ich dodržiavaní a vyzývať občanov na zodpovednosť a disciplínu. Na druhej strane má vedľa seba politikov papalášov, ktorí porušujú opatrenia, robia si, čo chcú, a poniektorí ešte aj nadávajú občanom. Ján Mikas v reakcii na správanie tých, ktorí porušujú opatrenia, nemôže inak než povedať, že „musia si uvedomiť, že porušujú naše vyhlášky“. Lenže opäť: tých, ktorí cynicky porušili vyhlášky, máte vedľa seba, takže nech sa páči, pán Mikas, tieto slová adresujte aj im.

Tu nejde o to opäť pripomínať papalášstvo mocných, ale o to, ako vyznievajú výzvy na zodpovednosť v zrkadle tohto papalášstva a akú nevôľu môžu vyvolať.

Nelogickosť opatrení, absencia akéhokoľvek plánu, hádky a vyvolávanie konfliktov, chaos a ad hoc rozhodnutia, papalášstvo, nadávanie občanom atď., to všetko vedie k zhoršovaniu situácie, k prehlbovaniu napätia a rozvratu štátu. Ak sa tento negatívny trend trvajúci už dlhé mesiace urýchlene nezastaví, môže mať katastrofálne dôsledky.

Lenže premiér svojou reakciou na slová prezidentky, že by mal zvážiť odovzdanie manažovania pandémie niekomu inému, opäť len potvrdil, že ničomu z tohto nerozumie alebo nechce rozumieť. V takom prípade – pretože tento stav je už neudržateľný – je namieste iná úvaha. Tá o nutnosti odovzdať riadenie krajiny niekomu, kto by bol schopný zastaviť rozvrat štátu a vyviesť krajinu z čoraz väčšieho chaosu.

Radíme športovcomRozhovory7. decembra 2020 12:06
Imunologička: Alergia na chlad je pseudoalergia, studenú sprchu zvládnu už trojroční, ale pozor na hlavu
Peter KováčPeter Kováč
Foto N – Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Človek sa stane skutočne otužilý najskôr po dvoch rokoch, hovorí lekárka Katarína Bergendiová s 25-ročnou praxou v pediatrii a klinickej imunológii a alergológii.

Dočítate sa tiež:

ako začať s otužovaním;
v akej časti dňa by sme mali otužovať a prečo;
či sa dá otužovaním schudnúť;
aké sú riziká a najčastejšie chyby pri otužovaní;
na čo dať pozor pri otužovaní s deťmi;
aká je ideálna teplota v obývačke a aká v spálni.

Odporúčate ľuďom, aby sa otužovali?

Pravidelným otužovaním si zvyšujeme prah citlivosti na bakteriálne a vírusové choroboplodné zárodky a organizmus si dokáže sám oveľa lepšie s nákazou poradiť. Otužovanie zlepšuje funkcie imunitného systému, pričom počas otužovania sa v krvi zvyšuje hladina cytokínov a bielych krviniek. Ak je tento proces pravidelný, urýchľuje imunitnú reakciu.

Podchladzovaním tiež dochádza k sťahovaniu ciev a následným zahriatím k ich roztiahnutiu, čím zvyšujeme ich elasticitu a odďaľujeme starnutie. Vazokonstrikcia – cievne zúženie, a vazodilatácia – cievne rozšírenie, ku ktorým opakovane pri otužovaní dochádza, sú tou najlepšou cestou získať skvelú pružnosť ciev a zachovať si ju aj do vysokého veku.

Otužovanie je aj forma akútneho stresu, počas ktorej telo vo zvýšenej miere produkuje adrenalín, kortizol, dopamín, ale taktiež sérotonín. Vďaka tomu sa cítime fyzicky a psychicky silnejšie, lepšie či vitálnejšie.

Znižuje otužovanie pravdepodobnosť, že ochorieme?

Aj randomizovaná štúdia v roku 2016 potvrdila nižší výskyt respiračných ochorení u otužilcov, ale nemali by sme sa domnievať, že ak sa naplno pustíme do otužovania, tak nikdy neochorieme. To je chybná predstava.

Ak však už akékoľvek ochorenie prepukne, otužovanie nezmení jeho trvanie. Touto aktivitou dokážete ovplyvniť vedľajšie faktory, ale v žiadnom prípade príčinu konkrétneho ochorenia.

Každopádne, otužovanie je prevenciou proti nachladnutiu, chrípke, angíne, respiračným infekciám, lieči vysoký krvný tlak, zlepšuje krvný obeh, znižuje zápaly v tele, podporuje lymfatický a imunitný systém.

Ako začať s otužovaním?

Do otužovania by ste sa mali pustiť z vedomej voľby a chuti spriateliť sa s chladom. Iba tak dokážete posilniť svoju imunitu a zdravie. Pokiaľ uvažujete o tom, že začnete s otužovaním, treba vždy začať postupne a prvé výsledky sa prejavia v priebehu troch až štyroch týždňov.

Otužovanie spôsobuje zmeny činností telových systémov – telo začne byť menej vnímavé na rýchle zmeny teploty – teplotný šok sa pre otužovaného človeka stáva stále viac a viac znesiteľný. Stály efekt odolnosti voči šoku nastáva až po 2 – 3 rokoch pravidelného otužovania.

Pre dobre psychicky nastavených skúsených otužilcov môže byť vchádzanie do ľadovej vody dokonca príjemným aktom, na ktorý sa vopred tešia. Ide o dlhodobý proces a táto investícia sa vám vráti až v horizonte niekoľkých rokov.

Otužovaniu by ste sa mali venovať v doobedňajších hodinách, keď je vaše telo po spánku dobre oddýchnuté. Keďže sa počas neho vyplavujú stresové hormóny, vo večerných hodinách by mohlo ovplyvniť kvalitu spánku. To, ako často by ste sa mali do tejto aktivity púšťať, je podľa odborníka individuálne. Niektorí to zvládnu raz, iní dva- či trikrát týždenne. Vlastné limity by ste mali odhaľovať sami.

Existuje nejaký konkrétny postup?

Začiatočníci by mali určite začať postupne a po absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky. Mali by začať sprchovaním studenou vodou. Najlepšie je začať vlažnou vodou a postupne ju ochladzovať. V zime sa odporúča sprchovať 1-3 minúty, v lete 3-5 minút. So sprchovaním v studenej vode môžu začať už 2-3 ročné deti. Pri sprchovaní sa stále pohybujeme, nestojíme na jednom mieste. Po dosprchovaní sa utrieme suchým uterákom.

Hlavu si nenamáčame, dáme si kúpaciu čiapku, aby sme si nezamokrili vlasy. Po dokonalom osušení vykonávame zahrievacie cviky, aby sa telo zohrialo pohybom. Ak sme v časovej tiesni, ranné otužovanie radšej vynecháme, otužovať sa v zhone nie je dobré na psychiku. Ale snažme sa často nevynechávať ranné otužovanie, pravidelný kontakt so studenou vodou je veľmi dôležitý.
Prečítajte si
Opuch na pľúcach, biele prsty, surferské ucho. Čo skrýva voda pre nepripravených otužilcov

Sú s otužovaním spojené aj riziká?

Napriek mnohým benefitom nie je otužovanie vhodné pre každého. Náhle vystavenie chladu nie je vhodné pre tých, ktorí majú ischemickú chorobu srdca. Prudké ochladenie môže vyvolať vazospazmus. Ide o stiahnutie ciev, čo v najhoršom prípade vedie až k srdcovému infarktu. U pacientov s kožnými problémami sa tiež neodporúča silné prekrvovanie kože.

Studená voda dokáže telo schladiť dvadsaťkrát rýchlejšie ako studený vzduch, a preto nie je dobré sa s ňou zahrávať. Pred začatím otužovania je vhodné konzultovať u lekára, riadiť sa odporúčaniami napríklad ľadových medveďov.

Nikdy nezačínať sám, ale pod dohľadom skúsených otužilcov. K skutočným otužileckým výkonom je potrebné sa dopracovať postupne – po spomínaných 2-3 rokoch systematického otužovania.

Je potrebné počúvať signály svojho tela a pri akýchkoľvek problémoch prerušiť ponory do studenej vody, respektíve skrátiť čas vo vode. Ak máte zdravotné problémy, konzultujte svoje rozhodnutie v prvom rade s lekárom.

Ako sa vyhnúť najčastejším chybám?

Otužujte sa postupne, nepreskakujte postupnosť krokov a neponáhľajte sa. Otužovať sa môže každý zdravý človek v akomkoľvek veku. Platí však, že deti a seniori by sa mali otužovať miernejšie a pozvoľnejšie.

Mali by sme dodržiavať určité zásady bezpečného a postupného otužovania:

Dýchanie – pred otužovaním začať 10 až 15 hlbokými a pomalými nádychmi nosom a výdychov ústami. Toto rozdýchanie zabezpečí, že lepšie zvládnete kontakt so studenou vodou. V opačnom prípade by ste mohli začať prudko dýchať a pociťovať napätie.

Sprcha – S otužovaním začnete najjednoduchšie vtedy, ak na konci svojej obľúbenej sprchy, či už horúcej, alebo vlažnej, postupne stiahnete teplotu vody na minimum. V prípade, že budete bez väčších problémov zvládať sprchu na 30 sekúnd, zotrvajte aspoň dve minúty.

Pohyb – Pred a aj po otužovaní by ste sa mali rozcvičiť a pohybu sa venujte aspoň minútu alebo dve minúty pred otužovaním a aj po ňom. Po kontakte so studenou vodou budú vaše svaly citlivé, ale kvalitné cvičenie pred aj po spôsobí, že sa telo rýchlejšie vráti do normálnej teploty.

Aké sú signály, že sme to prehnali?

V prípade, ak otužovanie preženieme, môže to byť veľmi nebezpečné a zradné. Vyrovnávanie sa s podchladením môže byť oveľa náročnejšie ako samotný pobyt vo vode. Práve v tomto čase nastupuje trasová termogenéza – ľudovo triaška, a to je niečo, čo nás zahrieva, teda pomáha nám čo najskôr sa vrátiť k normálnej teplote. Najlepšie je vtedy sa rýchlo prezliecť do suchého oblečenia a zahriať sa aj primeraným pohybom.
Foto N – Peter Kováč

Čo nám hrozí?

Z určitého uhla pohľadu môžeme za záľudnosť považovať aj fakt, že na úplnom začiatku otužovania – ide doslova o prvé dni, možno jeden až dva týždne, dochádza k prechodnému zhoršeniu imunitnej odolnosti človeka. Naša telová termoregulácia je riadená okrem hypotalamu čiastočne aj prostredníctvom hormónov. Napríklad adrenalín, noradrenalín, kortizol.

Zvýšená hladina kortizolu spôsobuje zhoršenie imunitných funkcií, dochádza k útlmu novotvorby lymfocytov – bielych krviniek, ktoré ako jediné bunky v tele sú schopné rozpoznávať antigén a preto sú základom získanej imunity, a naopak, aktivizujú sa takzvané bunky prirodzených zabíjačov (natural killer cells). Ak otužilecký nováčik začne pristupovať k otužovaniu s príliš veľkou vervou a adaptačná schopnosť jeho organizmu sa nedokáže prispôsobiť chladovej záťaži, môže dôjsť k zdravotným problémom.

Práve na začiatku otužovania si treba spomenúť na múdre slovenské príslovie „Pomaly ďalej zájdeš“. Ak úspešne prekonáme počiatočné štádium otužovania, ďalšie opakované chladové zaťaženia imunitu znormalizujú a začne postupne dochádzať už k jej zlepšovaniu.

Sú ľudia, ktorí majú alergiu na chlad?

Pri vzniku a rozvoji alergií hrajú veľký význam, okrem iného, aj náhle zmeny teploty prostredia. Fyzikálne vplyvy, ako napríklad chlad, pôsobia ako priame aktivátory vyplavovania mediátorov, napríklad histamínu z mastocytov, a tieto látky môžu vyvolávať klinické prejavy zvýšenej reaktivity na slizniciach horných, stredných, ale aj dolných dýchacích ciest, očných spojiviek, ale aj kože. Ide však o pseudoalergiu, ktorá je odpoveďou na fyzikálny podnet, nie alergén.

Na vzniku týchto ťažkostí má vplyv aj dnešný spôsob života, keď si pre organizmus vytvárame akúsi neprirodzenú mikroklímu, kde máme stabilnú teplotu, vlhkosť, svetlo. Kedysi ľudia väčšinu času trávili vonku, dnes je to v uzavretých priestoroch. Naše obranné mechanizmy zleniveli, pretože ich nevyužívame, a telo to, čo nepotrebuje, jednoducho odstaví.

Dá sa otužovaním schudnúť?

Ľadový kúpeľ, svojou mierou aj studená sprcha, účinne stimuluje aktivitu hnedého tuku. Hnedý tuk sú tukové tkanivá – podobajúce sa ale skôr svalovým bunkám–, ktorý spaľuje tuk a glukózu najviac zo všetkých našich tkanív – 50 g hnedého tuku dokáže spáliť za jeden deň cca 500 kalórií, čo predstavuje cca 25 kg tuku za rok.

Činnosť hnedého tuku sa naštartuje vystavením sa chladu, teda otužovaním, a spaľuje biely tuk, ale hlavne škodlivý nadbytočný viscerálny tuk – tuk obaľujúci naše vnútorné orgány –, ktorého nadbytok prispieva k vzniku cukrovky, srdcového infarktu, mozgovej mŕtvici a ďalších akútnych ochorení.

Tieto efekty sú spojené aj s účinkami testosterónu – pre mužov aj ženy, ktorý podporuje rast svalovej hmoty a ich udržiavanie je dôležité pre prevenciu fyzických príznakov starnutia.

Ďalším výrazným efektom chladovej terapie je zrýchlenie metabolizmu, a to dvoj- až trojnásobne. Vďaka tomu je chlad schopný aj napomôcť chudnutie.
Prečítajte si
Pokojne stiahnite kúrenie, obliekajte sa menej a púšťajte studenú

Ako otužovať s malými deťmi?

S deťmi je vhodné sa otužovať hrou, alebo prechádzkami na čerstvom sviežom vzduchu, prechádzkami naboso, spánkom pri otvorenom okne, neprekurovaním miestností a primeraným triezvym obliekaním.

Odporúčate sprchovanie detí v chladnej vode?

So sprchovaním v studenej vode môžu začať už trojročné deti, pričom hlavu zásadne nenamáčame a dávame pozor, aby sa nezamokrili vlasy. Dieťaťu do 2 rokov sa to ešte neodporúča. Keď dieťa dosprchujeme, utrieme ho suchým uterákom a trochu si zacvičíme.

Spomínali ste otužovanie vzduchom

Áno. Tento spôsob otužovania je menej náročný a jemnejší. V aktuálnych obmedzených podmienkach môžete vyjsť do záhrady, na balkón alebo sa postaviť ľahko oblečení k otvorenému oknu a zacvičiť si.

Pokiaľ budete tejto aktivite venovať tri až päť minút, vyrovná sa to minútovej alebo až dvojminútovej studenej sprche. Nič vám nebráni v tom, aby ste otužovanie vodou a vzduchom kombinovali. Tak isto veľkú úlohu hrá aj neprekurovanie bytu, pričom ideálne by bolo, aby teplota v izbe nepresahovala 22 stupňov Celzia, v spálni osemnásť, dôležité je aj pravidelné vetranie.

Máme v zime tendenciu to s oblečením preháňať?

Je to jedna z vecí, na ktorú si treba dať pozor. Popri vetraní či spánku pri otvorenom okne je hlavné odporúčanie to, aby sme sa neobliekali nadmerne.
Foto – TASR/AP

Na čo si dať pozor pri športovaní v zime?

Zima pohybu nebráni a pravidelná fyzická aktivita je vhodná po celý rok, ale v zimnom období je potrebné riadiť sa niekoľkými pravidlami. Či už v zime beháme, lyžujeme, alebo jazdíme na bicykli, je nevyhnutné sa správne obliecť.

Telesné jadro človeka má stále tú istú teplotu, ale škrupina, ktorú tvorí koža a končatiny, má rôznu. Práve z toho dôvodu je potrebné pri zimnom športovaní vonku dávať pozor na jeho zahrievanie. Zahrievanie umožňuje uvádzať šľachy, väzy a svaly do funkčnej teploty.
Prečítajte si
Ako sa obliecť na beh v zime? Predstavte si, že je vonku o 10 stupňov viac, radí odborníčka

Odporúčate saunu?

Sauna je príjemným spestrením otužileckého stereotypu a tiež skvelou možnosťou pre začiatočníkov. Aj na saunu si zvykajte postupne. Na ochladenie spočiatku použite len sprchu a potom ľadový bazén. Na posilnenie a udržanie otužilosti je dobré saunu navštevovať raz do týždňa.
Prečítajte si
Vedie portál o saunovaní: Nechoďte do studenej vody hneď po saune

Aké sú iné účinné metódy na posilnenie imunity?

Na zdravú imunitu, ktorá zvyšuje odolnosť proti vírusovým aj bakteriálnym ochoreniam, ale aj proti stresu, je známych 5S – dobrý spánok, zdravá strava, dostatok športu na čerstvom vzduchu, smiech a studená voda. Ak chceme chrániť naše deti, seba a svoje rodiny, je dobré to dodržiavať.

Katarína Bergendiová

Lekárka s 25-ročnou praxou v pediatrii, klinickej imunológii a alergiológii. V januári 2014 založila nové Centrum pre klinickú imunológiu a alergiológiu – ImunoVital Centrum. V roku 2002 obhájila na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského dizertačnú doktorandskú prácu na tému „Šport a imunitný systém“. Ako lekár sa s tímom športovcov zúčastnila na viacerých ME a MS v rýchlostnej kanoistike a ako tímový lekár výpravy na OH v Aténach 2004, v Pekingu 2008 a vo Vancouveri 2010. Okrem práce v ambulancii pracuje aj ako konziliárny lekár pre alergické ochorenia a imunológiu pre Top tím športovcov v príprave na olympijské hry a iné významné športové podujatia.

Ani východ, ani Rómovia. Analytici búrajú stereotypy o najslabších žiakoch v meraniach PISA
Denisa GdovinováDENISA GDOVINOVÁ

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Hluk v triede, šikanovanie, preťažení a nekvalitní učitelia. Inštitút vzdelávacej politiky sa pozrel na to, čo môže za slabé výsledky v meraniach PISA.

Tretina 15-ročných žiakov zaostáva v čitateľskej gramotnosti. Dokážu riešiť len jednoduché zadania, kde je jasne zadefinovaná otázka. Dokážu sa riadiť presnými inštrukciami, napríklad vyvodiť z textu len dominantnú informáciu, ktorá však musí byť napísaná zrozumiteľne a bez zavádzania.

Kto sú títo žiaci? Na akých sú školách a v akých regiónoch?

Nová štúdia Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva búra stereotypný pohľad, že najslabšie deti sú zväčša rómskeho pôvodu, nikdy nenavštevovali škôlku a čím východnejšie od hlavného mesta, tým je to horšie. Nie je to pravda.

Naopak, za zlými výsledkami PISA treba hľadať skôr preťažených a nekvalitných učiteľov, slabé rodinné zázemie či šikanovanie.


[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Západ vs. Východ
Keď vyšli medzinárodné výsledky PISA v decembri 2019, potvrdili zaostávanie žiakov na Slovensku oproti rovesníkom z ostatných krajín. Najhoršie dopadli naši 15-roční študenti v porozumení čítanému textu – nerozumie mu každý tretí.

Naši študenti sa síce zároveň zlepšili v matematike a prírodovedných vedách, no v priemere sme boli najhorší z krajín V4. Zaostávame aj za priemerom krajín OECD, predbehla nás Ukrajina či Bielorusko.


Analytici ministerstva školstva sa po roku detailne pozreli na skupinu tých najslabších žiakov. Na testovaní PISA sa zúčastňujú 15-roční študenti, ktorí sú vo vyššom než 7. ročníku; zvyčajne sú to deviataci alebo prváci na strednej škole.


Prečítajte si
Tretina 15-ročných nerozumie čítanému textu, v testovaní PISA nás predbehli aj Ukrajina či Bielorusko
Najslabší žiaci nie sú koncentrovaní len na východe Slovenska. Na západe aj na východe Slovenska je rovnaký podiel žiakov z rizikovej skupiny, a to 38 percent. O niečo menej – 24 percent – ich je na strednom Slovensku. „Nedostatočná úroveň čitateľskej gramotnosti je preto problémom naprieč krajinou,“ komentujú analytici.

Zároveň však platí, že zo skupiny tých najlepších žiakov je výrazne väčší podiel na západnom Slovensku, a to až necelá polovica všetkých žiakov.


Najslabší s najslabšími
Najslabší žiaci sa väčšinou sústreďujú na tých istých školách.

Analytici odpozorovali, že takmer dve tretiny žiakov z rizikovej skupiny chodí na také školy, kde je 55 percent ich spolužiakov takisto v rizikovej skupine. Zároveň na týchto školách je len jedno percento najlepších žiakov.

Podobný – aj keď nie úplne rovnaký – vzorec platí aj opačne. Elitní študenti chodia na také školy, kde je v priemere len 6 percent najslabších žiakov. Naopak, 19 percent ich spolužiakov patrí k najlepším.

„Keďže prospech žiakov závisí aj od prospechu ich spolužiakov (tzv. peer effects), samotná kumulácia slabo prospievajúcich detí môže prispievať k zvyšovaniu podielu slabo prospievajúcich žiakov a žiačok vo vzdelávacom systéme,“ vysvetľuje Inštitút vzdelávacej politiky.

Analytici zistili, že 26 z 376 škôl má výlučne žiakov z rizikovej skupiny. To sa pritom nedeje pri šikovnejších žiakoch. PISA sleduje dokopy päť úrovní žiakov (riziková, 2., 3., 4. a top) a ani jedna z 376 škôl nemá stopercentný podiel žiakov z vyšších úrovní.

Podľa analytikov to však nie je problém len týchto 26 škôl. Ukazuje sa, že na Slovensku máme veľký počet škôl, kde je ich vysoká koncentrácia.


Prečítajte si
Rodičia sa nestíhajú učiť s deťmi a nerozumejú úlohám, museli nakúpiť techniku aj za 500 eur (prieskum)
Prekvapivé je aj to, že väčšina najslabších žiakov chodila aj do škôlky. „Tento azda prekvapivo vysoký podiel môže byť dôsledkom toho, že žiaci a žiačky rizikovej skupiny pochádzajú z pomerne rôznorodého socioekonomického zázemia,“ odhadujú analytici.

Zlá atmosféra v triede a málo dobrých učiteľov
Za slabými výsledkami detí v rizikovej skupine môžu byť hluk, neporiadok či vyrušovanie. O nevhodnej atmosfére na hodinách slovenčiny hovoria samotní žiaci. Až 76 percent z nich zažilo na hodine hluk a neporiadok. Až 87 percent uvádza, že ich spolužiaci a spolužiačky nepočúvajú, a 70 percent tvrdí, že nemôžu nerušene pracovať.

Ale tieto faktory nie sú omnoho nižšie ani u úspešnejších detí. Drvivá väčšina z nich – až 82 percent – tvrdí, že trieda nedáva pozor. Ďalších 68 percent zažíva na niektorých hodinách hluk a neporiadok a 54 percent nemôže nerušene pracovať. „Atmosféra v triede má pritom významnú rolu vo všetkých aspektoch spojených so vzdelávaním,“ komentujú analytici.


Slabé výsledky detí ovplyvňuje aj poddimenzovanosť slovenských škôl. Polovica žiakov chodí do škôl, ktoré trápi nedostatok asistentov učiteľa. No a každý štvrtý žiak z rizikovej skupiny chodí do takých škôl, ktoré sa trápia s nedostatkom učiteľov.

Navyše, školy najslabších žiakov sa oveľa viac trápia s nízkou kvalitou učiteľov. Pri rizikovej skupine žiakov ide o 38 percent škôl, kým pri šikovnejších žiakoch ide o 23 percent.

Prepadávanie nefunguje
Jedným z častých predpokladov je, že väčšina žiakov v rizikovej skupine pochádza z marginalizovaných rómskych komunít. Tomu však nenapovedajú zistenia analytikov. Len 13 percent najslabších žiakov hovorí po rómsky, 10 percent po maďarsky. Naopak, až tri štvrtiny žiakov rozprávajú doma po slovensky.

Avšak platí, že medzi najslabšími žiakmi je najvyšší podiel žiakov, ktorí hovoria doma iným jazykom ako v škole – dokopy je to 20 percent. Na vyšších úrovniach je ich počet omnoho menší. „Ovládanie jazyka, v ktorom prebieha výučba, je totiž kľúčovou podmienkou zvládnutia učiva,“ tvrdia analytici.


Ako škola týmto žiakom pomáha?

Žiaci s iným materinským jazykom nemajú možnosť učiť sa slovenčinu ako druhý vyučovací jazyk, ako je to napríklad v zahraničí. Pre 41 percent najslabších študentov škola umožňuje učiť sa v zredukovanej triede.

Väčšina z nich však nedostáva prípravné programy na rozvoj zručností v slovenskom jazyku (má to len 17 percent žiakov) a v materinskom jazyku ešte menej (6 percent).

Dáta ukazujú, že by sme nemali mať až taký veľký problém, pretože väčšine žiakov (64 percent) ich školy ponúkajú dodatočné hodiny na rozvíjanie zručností v slovenskom jazyku a viac ako polovici (58 percent) škola ponúka hodiny slovenčiny navyše.

Tieto informácie však sú od riaditeľov škôl. Analytici preto vysvetľujú, že z nich nie je možné jasne určiť, do akej miery sa tieto hodiny zameriavajú práve na žiakov s iným materinským jazykom.

Žiaci z najrizikovejších skupín opakujú ročník oveľa častejšie ako ich spolužiaci s lepšími výsledkami. Až 16 percent žiakov v rizikovej skupine aspoň raz prepadlo. Naproti tomu v skupine 2, kde sú žiaci len s o niečo lepšími výsledkami, prepadlo len 1 percento.

„Ukazuje sa teda, že opakovanie ročníka sa nejaví ako účinný nástroj na to, aby opakujúci výrazne nezaostávali, a výsledky nabádajú k hlbšiemu preskúmaniu efektívnosti tohto nástroja,“ vysvetľujú analytici.

Majú svoj stôl, ale málo podpory od rodičov
PISA vyvracia aj mýtus, že najslabší žiaci žijú výlučne v chatrčiach. Veľká väčšina žiakov z rizikovej skupiny má doma stôl, počítač aj miesto na učenie sa, aj keď vždy v menšej miere ako ich spolužiaci s lepšími výsledkami.

Asi 17 percent žiakov z rizikovej skupiny nemá doma tiché miesto, stôl či počítač. Ich spolužiaci zo skupín 2 až top v takomto prostredí nevyrastajú prakticky vôbec. Iba 5 percent z nich nemá stôl na štúdium, 4 percentá nemajú počítač a 7 percent nemá tiché miesto na štúdium.


Ukazuje sa to aj pri ESCS indexe, ktorým PISA skúma socioekonomické zázemie detí. Z rizikovej skupiny je takmer polovica detí (43 percent) v najnižšej časti indexu. No až tretina z nich patrí do tých najvyšších častí kvartilu.

Možno viac ako počítač najslabším žiakom chýba istota v rodine. „Bez povzbudzovania k sebaistote“ sa cíti až 27 percent z nich. Naopak, deti s lepšími výsledkami doma k sebaistote povzbudzujú vo väčšej miere.

Ďalších 32 percent najslabších žiakov označilo, že sa cítia bez podpory pri ťažkostiach v škole. Naopak, túto možnosť označilo len 16 percent študentov s lepšími výsledkami.

Priepasť medzi žiakmi s najlepším a najhorším zázemím
Tento utorok boli zverejnené výsledky aj mladších, 10-ročných žiakov, ktorých v rámci testovania TIMMS skúšali z matematiky a prírodovedných predmetov. Tie ukázali dobré aj zlé správy.

Dobrou správou je, že slovenskí štvrtáci sa zlepšili aj v porovnaní s predchádzajúcim meraním na Slovensku a sú dokonca aj nad priemerom škály TIMMS.

Horšou správou je, že sme stále pod priemerom EÚ aj OECD. V matematike dosiahli žiaci 510 bodov, pričom priemer EÚ je 527 bodov a OECD 529 bodov. Nižší výkon ako slovenskí žiaci dosiahli žiaci z troch krajín EÚ/OECD.

Naopak, významne lepšie výsledky dosiahli žiaci z 22 krajín EÚ/OECD, uvádza ministerstvo školstva. V prírodných vedách sme dosiahli 521 bodov, čo je porovnateľné s priemerom EÚ aj OECD.


Ako na tom boli najslabší žiaci medzi štvrtákmi?

V rizikovej skupine nám oproti roku 2015 počet žiakov klesol, stále ich však je v tejto skupine až 29 percent. Priemer OECD je 25 percent, priemer EÚ 24 percent.

Tých najlepších žiakov máme oveľa menej, ako je priemer vo svete. V matematike máme v top skupine 5 percent žiakov, pričom priemer OECD je 11 percent.

Aj meranie mladších detí ukazuje, že socioekonomické zázemie má výrazný vplyv na ich výsledky. Na Slovensku je 7 percent štvrtákov, ktorí majú v rodine málo zdrojov vzdelávania. Ich priemerný výkon v matematike bol iba 416 bodov, v prírodných vedách len 396 bodov.

Medzi žiakov s najlepším zázemím patrí 19 percent slovenských štvrtákov – tí dosiahli v matematike 560 bodov, v prírodných vedách 520 bodov.

Rozdiel medzi najlepším a najslabším zázemím sa na výsledkoch žiakov premietol až do rozdielu 144 bodov. Zaradili sme sa tým medzi krajiny, v ktorých je tento rozdiel viac ako 140 bodov.

Patrí sem aj Turecko (175 bodov) a Maďarsko (142 bodov). „Obe krajiny však aj napriek tomu dosiahli celkovo významne lepšie výsledky z matematiky v porovnaní so Slovenskom,“ dodáva ministerstvo školstva.

Čo je málo zdrojov vzdelávania? Takýto žiak má doma najviac 25 kníh a najviac 10 detských kníh. Nemá internet, vlastnú izbu. Ani jeden z rodičov nemá vyššie vzdelanie než stredoškolské vzdelanie.

Chlapci sú v matematike lepší ako dievčatá
Slovenskí chlapci získali v matematike značne lepšie výsledky než dievčatá, a to až o 10 percent. Chlapci sa v meraniach TIMMS umiestňujú lepšie až v 27 krajinách. Iba v štyroch krajinách dievčatá predbehli chlapcov.

V prírodných vedách sú slovenské 10-ročné dievčatá porovnateľne dobré ako chlapci. V týchto predmetoch je väčšia rovnováha aj v zahraničí. V 19 krajinách získali dievčatá lepšie výsledky než chlapci a v siedmich krajinách to bolo naopak.