Developer: Slávik berie 6 či 7-tisíc ročne. Zaplatíte, alebo mesiace čakáte

Aké sú praktiky postrachu stavbárov, na ktorého podal Sulík trestné oznámenie?

Marcel Slávik a jeho Združenie domových samospráv sa na scéne objavili pred rokmi. S jeho prácou sa stretli stovky podnikateľov po Slovensku. Zapájal sa do povoľovacích procesov a pripomienkoval projekty, čím predlžoval celý proces.
Súvisiaci článok Na čom zarába Marcel Slávik, po ktorom ide Sulík (otázky a odpovede) Čítajte

Niektorí s ním bojovali, iní vyhodnotili, že lepšie a „lacnejšie“ je sa s ním dohodnúť. Do druhej skupiny patria zväčša developeri, ktorí sa s ním stretávajú pri svojej práci častejšie.

V prípade Slávika a jeho združenia podal minister hospodárstva Richard Sulík trestné oznámenie v piatich konkrétnych prípadoch.

Tvrdí, že Slávik „vstupuje do stavebných konaní s nezmyselnými požiadavkami a blokuje stavby, kým nedostane sponzorské pre svoje združenie.“

INDEX sa porozprával s jedným z developerov, ktorý má so Slávikom skúsenosť. Jeho meno nechávame v anonymite. Bola to podmienka uskutočnenia rozhovoru, keďže sa obával odplaty, ktorá by mohla po otvorenom vystúpení nasledovať.

Kedy ste sa s Marcelom Slávikom a jeho Združením domových samospráv stretli prvýkrát?

Je to už dávno. Mohlo to byť niekedy v roku 2015, ale toto si presne nepamätám.

Asi to prebehlo tak, že vám pripomienkoval nejaký projekt.

Áno, bolo to tak. V jednom z našich projektov podal odvolanie.

Ako následne prebiehalo riešenie problému?

Samozrejme, hneď sme ho kontaktovali, aby sme zistili, čo sa deje. Z nášho pohľadu totiž išlo o bezproblémový projekt, ktorý spĺňal všetky podmienky.

Zrazu sa nám v ňom objavil niekto, kto nie je ani sused, resp. riadny účastník konania. Rýchlo sme zistili, že sa do pripomienkovania dostal cez EIA (posudzovanie vplyvu na životné prostredie, pozn. red.) a začal podávať odvolania.

Zrejme ste sa s ním stretli. Ako argumentoval?

Áno, dohodli sme si stretnutie. Vystupoval na ňom ako občiansky aktivista, ktorý chce dobro celej planéty. Argumentoval tým, že treba dodržiavať ekológiu, stavať zelené parkoviská aj strechy či dbať na kvalitnú architektúru.

Hovoril o tom, že projekty treba realizovať tak, aby s tým boli spokojní obyvatelia. Staval sa do roly obhajcu obyvateľov, ktorí na to nemajú čas alebo je im to jedno.

Ponúkol vám nejaké riešenie?

Systém je uňho stanovený jasne. Má nejakých 27 požiadaviek a z toho je nakoniec nutné splniť jednu či dve.

Popritom však vyžaduje, aby sa spoločnosť stala členom jeho združenia, s čím je spojené platenie členského príspevku. Musíte podpísať memorandum o spolupráci, v ktorej sa pán Slávik zaväzuje, že vám bude robiť poradenstvo. Vy sa zaväzujete, že budete robiť projekty trvalo udržateľné, ekologické a zelené.

“

Musíme spraviť nejakú zmenu tak, aby sme splnili aspoň nejakú jeho požiadavku.„

Stali ste sa členom jeho združenia?

Áno, stali.

Aký je ročný poplatok?

Je to šesť- alebo sedemtisíc eur. Presnú sumu vám teraz z hlavy nepoviem. Musel by som sa na to pozrieť.

Čo nasledujem po tom, ako sa stanete členom združenia? Už vám projekty nepripomienkuje? Alebo v čom vám to pomáha?

Spolupráca je potom nastavená tak, že s ním komunikujeme každý jeden projekt. Je to však ľahšie v tom, že sa dohodneme na tom, čo urobíme inak. Musíme spraviť nejakú zmenu tak, aby sme splnili aspoň nejakú jeho požiadavku. Potom je naďalej účastníkom konania, ktoré si takto stráži, ale už nás v ďalšom priebehu nepripomienkuje.

Nemusíte tak očakávať nejaké problémy v ďalších stupňoch schvaľovania. To, čo sa dohodne na začiatku, to platí.

Vy tak teraz za Slávikom chodíte s každým jedným projektom, ktorý chcete realizovať?

S každým jedným projektom, ktorý ide na posudzovanie EIA. Čiže projekt, ktorý má viac ako 99 parkovacích miest alebo 10-tisíc štvorcových metrov podlahovej plochy.

Pomáha niečomu takýmto spôsobom? Zmení projekt k lepšiemu, alebo by ste ho robili tak, ako ho nakoniec aj zrealizujete?

Z môjho pohľadu jeho snaha ničomu nepomáha. Situácia v realitných projektoch je oproti minulosti iná. Vo väčších mestách sa štandardy zmenili. Projekty už dopredu počítajú s väčším zastúpením zelene, preložením chodníkov a cyklotrás aj so zelenými strechami. Jeho prínos je tak skoro nulový.

Čo hovoríte na medializáciu krokov združenia a jeho predstaviteľa?

Ja som v tomto smere chcel poukázať aj na iný rozmer tohto prípadu. Určite je to problém aj pre nás, developerov, ale predovšetkým je to problém pre úrady. Tým, že sa jeho združenie zapája do každého konania na celom Slovensku, jeho agenda zaťažuje obrovské množstvo úradníkov.

Ak by ste to spočítali, vyšli by vám také hodiny, že sa nimi musia ročne zaoberať stovky úradníkov. Ak by pritom úrady fungovali efektívne a rýchlo, jeho pripomienky by vyhodnotili napríklad za mesiac. Tým by ho prakticky odstavili, lebo by jeho blokácie nemali zmysel.
Súvisiaci článok Postrach developerov? Holý ho prizval do tímu, Sulík proti nemu brojí Čítajte

Ale posudzovanie trvá oveľa dlhšie.

On vie natiahnuť konanie v troch stupňoch: EIA, územné rozhodnutie a stavebné povolenie. A to sa zväčša zapája aj do kolaudačného konania.

Keď si zrátate čas, koľko vás to vyjde, iná cesta ako dohoda sním ani nie je. Samozrejme, je tu cesta, ako s ním bojovať, ale tá cesta je neúmerne dlhá.

Neberiete jeho kroky ako výpalníctvo? Ako sa na tú spoluprácu pozeráte?

Výpalníctvo je silné slovo, možno by som to nazval vynútená spolupráca.

Boja sa Slávika a jeho združenia developeri?

Jeho sa neboja, boja sa skôr neúmerného predlžovania konaní. Vnímajú to cez efektívnosť a rýchlosť posudzovania. Poviem to takto. Ak by som mal konanie, v ktorom sa odvolávajú susedia a medzi nimi je aj pán Slavík, neprekáža mi to. Ale keď je on jediný, ktorý sa odvoláva, tak je lepšie sa s ním dohodnúť a ukončiť to, ako sa s ním roky naťahovať.

Namiesto lockdownu a testovania vedú (takmer) normálny život: ako si to Taiwan nepokazil
Rastislav KačmárRASTISLAV KAČMÁR

Rúška neboli na Taiwane neobvyklé ani pred pandémiou. Odvtedy ich však nosí viac ľudí. Foto – TASR/AP
Rúška neboli na Taiwane neobvyklé ani pred pandémiou. Odvtedy ich však nosí viac ľudí. Foto – TASR/AP
Na Taiwane sa aj napriek pandémii obmedzujú len minimálne. Teraz ich vystrašili nové prípady.

Posledná októbrová sobota patrila na Slovensku plošnému testovaniu. Pred odberovými miestami sa tvorili dlhé rady ľudí, ktorí dúfali, že negatívny test im prinesie viac slobody.

V tom istom čase mali na Taiwane pochod Pride. Ostrov, ktorý bol vtedy sedem mesiacov bez lokálneho prenosu koronavírusu, mohol povoliť veľké podujatie, počas ktorého vyšlo do ulíc 130-tisíc ľudí. Bez odstupov, povinnosti mať so sebou rúško či negatívny test.

Na Pride bola aj Kristína Kironská, slovenská výskumníčka, ktorá sa venuje Taiwanu či Mjanmarsku. Spomína si, že viac ľudí než zvyčajne malo rúško, no žiadne špeciálne opatrenia neplatili. Kironská sa na Slovensko vrátila v decembri, no niekoľko mesiacov zažívala jeden z najúspešnejších príbehov pandémie.

[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Taiwan je jedným z mála štátov, kde ľudia aj napriek pandémii žijú takmer rovnako ako predtým. Obchody, bary aj reštaurácie sú otvorené, ľudia nepracujú z domu a nechodia sa pravidelne testovať.

Po mesiacoch však už neplatí, že ostrov je bez covidu. Obyvateľov Taiwanu vystrašilo zopár nových prípadov, ktoré sa objavili v uplynulých týždňoch.

Zájdete do baru aj do kina
Pre Taiwan boli kľúčové skúsenosti z epidémie SARS, ktorú krajina zažila v roku 2003. Kironská vysvetľuje, že na nový vírus boli na ostrove preto pripravení lepšie ako vo väčšine štátov sveta. Pri tom, aby si udržali šnúru 253 dní bez lokálneho prenosu, bolo dôležité ešte to, že vláda sa rozhodla zavrieť hranice.

Mesiace platilo, že na ostrov nemohol prísť nikto, kto na ňom nežil. Po čase sa pravidlá uvoľnili, no na Taiwan sa aj tak dalo cestovať iba z pracovných alebo rodinných dôvodov. Kristína Kironská prišla v septembri na výskumný pobyt a stáž v Taiwanskej nadácii pre demokraciu.

Do krajiny ju pustili len vďaka pracovnej zmluve a hneď z letiska išla do dvojtýždňovej karantény. „Každý si po prílete musí kúpiť taiwanskú SIM kartu, zaregistrovať sa online a vyplniť údaje o sebe. Z letiska sa odchádza špeciálnym taxíkom, ktorý volajú antiepidemický taxík,“ spomína analytička, ktorá pôsobí na Univerzite Palackého v Olomouci a v Stredoeurópskom inštitúte ázijských štúdií (CEIAS).


Na karanténu sú vyčlenené hotely, z ktorých sa dá vybrať, no 14-dňový pobyt neplatí štát. Izolácia v hoteli je veľmi prísna: je zakázané vychádzať z izby a to, či ju ľudia dodržiavajú, štát sleduje vďaka mobilom – no nie cez špeciálnu aplikáciu a GPS, ale cez údaje z mobilnej siete.

„Ak by ste opustili karanténu, dostanete výstražnú SMS. Dostane ju aj polícia, ktorá vás príde skontrolovať,“ spomína Kironská. Každý deň ju čakal aj kontrolný telefonát. Štátny úradník sa zaujímal o to, ako sa cíti. „Ak by som cítila príznaky, mohla by som mu to povedať alebo zavolať na linku a zobrali by ma do nemocnice na vyšetrenie.“

Pokuty za porušenie karantény sú veľmi vysoké a nie sú iba na papieri. Známy je prípad muža z Filipín, ktorý dostal pokutu 100-tisíc taiwanských dolárov (asi 3-tisíc eur) za to, že svoju hotelovú karanténu opustil na osem sekúnd. Muž pritom iba vyšiel zo svojej izby na chodbu. Zachytili ho kamery v hoteli.

Ešte väčšiu pokutu tento týždeň dostal podnikateľ, ktorý po návrate z Číny sedemkrát porušil povinnú karanténu. Zaplatí za to milión taiwanských dolárov (30-tisíc eur).

Záblesk normálneho života
Po karanténe sa už s mnohými obmedzeniami na Taiwane nestretnete. „Zopár hotelov bez turistov skrachovalo, ale okrem toho to na Taiwane fungovalo úplne normálne. Dalo sa chodiť do barov, reštaurácií, konali sa aj koncerty, bola som na jednom festivale.“

Kironská opisuje, ako si na začiatku nevedela zvyknúť, že rúško v obchode nie je povinné.

Vo všeobecnosti však je nosenie rúšok na Taiwane bežné, a tak to bolo aj pred pandémiou. Vo východnej Ázii sa rúška nosia ako ochrana pred znečisteným ovzduším, zimou aj bežnými vírusmi. Na začiatku prvej vlny ich nosili všetci – v interiéri aj exteriéri – no postupne sa na Taiwane vrátili k stavu spred pandémie.

Na jeseň sa ľudia s rúškom najčastejšie dali stretnúť v metre, kde sa takáto ochrana aj odporúčala. V decembri sa režim sprísnil a rúško bolo treba aj do obchodov.

Kironská vraví, že v čase, keď bola na ostrove, vláda ľudí podporovala aj v tom, aby cestovali po krajine. Chcela tak kompenzovať straty, ktoré spôsobil výpadok turistov zo zahraničia, najmä z Číny.

Ľudí, ktorí prišli zo zahraničia, však štát vyzýva, aby boli opatrnejší aj po karanténe. Štát im po odchode z izolácie pošle SMS a vyzve ich, aby ďalších sedem dní sledovali svoj zdravotný stav, vyhýbali sa veľkým davom a ozvali sa, ak by mali zdravotné problémy.

„Veľa ľudí sa so mnou počas týchto siedmich dní nechcelo stretnúť. Zo Slovenska som odchádzala v čase, keď u nás čísla boli pomerne nízke, mala som negatívny test, dva týždne som bola v karanténe, no napríklad aj v nadácii boli veľmi opatrní. A keď sme sa stretli, mali sme rúška a odstup,“ hovorí Kironská.


Po prílete na letisko je povinná dezinfekcia. Foto – Kristina Kironská
Pokazená šnúra bez covidu
Kironská počas pandémie dvakrát zažila návrat z Taiwanu na Slovensko. Prvýkrát sa vracala, keď sa na Slovensku ešte len začínala prvá vlna, druhýkrát uprostred tej druhej. Na jar, čiže v čase, keď sa nové prípady počítali v jednotkách, bola prekvapená z toho, ako málo informácií bolo o tom, kde sa ľudia infikovali.

Na Taiwane si totiž pri každom prípade dokážete na internete nájsť informácie o tom, kde sa vírus šíril. Ak ste sa tam nachádzali aj vy, je to pre vás výstraha, aby ste boli opatrní.

„Keď som sa vrátila z Taiwanu, znervózňovalo ma, že na Slovensku niečo také nemáme,“ vraví. Voči tomu, aby štát zverejňoval podrobné informácie o tom, kde sa pohybovali chorí, sa podľa nej v spoločnosti neobjavil väčší odpor. To isté platí aj o sledovaní polohy počas karantény.

Takto vyzerajú informácie k potvrdeným prípadom: čas, dátum aj miesto, kde sa infikovaní pohybovali


Kironská to vysvetľuje aj tým, že Taiwanci a Taiwanky sú veľmi pyšní na to, ako štát zvláda situáciu, a uvedomujú si, že sú pozitívne vnímaní aj vo svete.

„V taiwanskej spoločnosti o sledovaní neprebehla diskusia. Vláda však veľmi otvorene komunikuje, stavajú na transparentnosti a všetko riešia veľmi centrálne. Minister zdravotníctva je veľmi populárny, pretože veľmi trpezlivo vysvetľuje všetko o nových prípadoch. Dá sa to, keďže majú jeden-dva prípady denne.“

23-miliónový Taiwan dodnes eviduje 895 potvrdených prípadov koronavírusu. Väčšinu z nich tvoria importované prípady, ktoré odhalili vďaka karanténe. Preto sa mu darí udržiavať svoj systém, rovnako ako trasovanie kontaktov. To je pri spomalení vírusu kľúčové, no v Európe sa pri vysokom počte prípadov už dávno systém trasovania zrútil.

Platí to aj po tom, čo sa koncom decembra na ostrove po ôsmich mesiacoch objavili prvé prípady lokálneho prenosu nákazy. Môže za to pilot aeroliniek EVA Air, ktorého taiwanské médiá označujú ako prípad číslo 765.

Šesťdesiatnik z Nového Zélandu nakazil ženu, no podľa Taipei Times mohol ešte predtým nakaziť aj pilotku a pilota, s ktorými letel do USA. Ako píše denník, muž počas letu nemal rúško a kašľal. V médiách zverejnili aj informáciu o tom, že pilot sa potom pohyboval v dvoch nákupných centrách.

„Veľmi nespolupracoval, čo nahnevalo verejnosť. Celý obchod v ten deň zavreli o piatej a dezinfikovali ho. Na to používajú svoju vojenskú antichemickú jednotku,“ vraví Kironská s tým, že pre pilotov platila iba trojdňová karanténa. Po tomto prípade sa predĺžila na sedem dní.


Taiwanskí vojaci dezinfikujú ulicu. Foto – AP
Ďalšie prípady sa objavili v januári. Na začiatku reťazca je tentoraz lekár, ktorý liečil pacienta s covidom-19. Ten sa nakazil v USA a cez lekára sa koronavírus preniesol aj na jeho partnerku, zdravotnú sestru.

„Tieto prípady nesúvisia s pilotom. Po tom, čo sa objavili, celú nemocnicu zavreli a veľa pacientov presunuli. Museli ísť do karantény a robili im testy. Potom odhalili niekoľko ďalších prípadov,“ vraví analytička.

Infikovaný lekár a jeho žena na rozdiel od pilota z Nového Zélandu spolupracovali s úradmi a na internete sa tak dajú nájsť informácie o tom, že 12. januára boli v reštaurácii, ktorá sa špecializuje na morské plody, o deň neskôr na trhu v meste Taoyuan či v cukrárni. Ich dcéra, ktorá takisto mala pozitívny test, zas bola v lokálnej prevádzke s rýchlym občerstvením, kde pracuje, a zašla aj do McDonaldu.

Experti z Taiwanu očakávajú, že šírenie vírusu, ktoré súvisí s prípadmi v nemocnici, sa zastaví do dvoch týždňov – ak všetci, ktorí sú ohrození, budú dodržiavať opatrenia.

Prvé prípady lokálneho prenosu po dlhých mesiacoch však podľa Kironskej vystrašili ľudí a vláda to berie veľmi vážne. „Dokonca odvolali oslavy spojené s čínskym novým rokom, odporúča sa vyhýbať sa veľkým davom a miestam, kde sa objavili prípady.“

V reakcii na nové prípady tento týždeň zakázali návštevy v nemocniciach v troch veľkých mestách. V domácej izolácii je takmer 3500 ľudí, zavreli sa niektoré školy a sprísnili sa aj podmienky pre vstup do krajiny.

Vláda zvažuje aj zákaz piť a jesť počas cesty metrom alebo vlakom, v meste Taoyuan, kde je spomínaná nemocnica, dočasne stopli väčšie podujatia. Kironská si však myslí, že situácia sa čoskoro zlepší a Taiwan znovu bude ostrovom, na ktorom sa vírus nešíri.

„Verím tomu, že sa im to znovu podarí. V prvej vlne bolo viac prípadov, veľa vecí sa nevedelo, teraz je menej prípadov.“ Pomôcť by malo aj to, že hranice Taiwanu sú stále zavreté. Zatiaľ sa nehovorí o tom, že by sa mali otvoriť.

Pomohli im epidémie z minulosti
Rýchla reakcia na hrozbu je jeden z dôležitých faktorov, ktoré Taiwanu pomohli aj na začiatku prvej vlny. Keď sa začali objavovať informácie o šírení záhadného ochorenia v Číne, taiwanské úrady sa snažili zohnať viac detailov a ešte koncom roka 2019 zavádzali prvé opatrenia.

„Ešte 31. decembra 2019 zaviedli kontrolu na priamych letoch z Wu-chanu,“ vysvetľuje slovenská analytička.

V januári sa už prípady ochorenia hlásili a Taiwan mal prichystaných 20-tisíc izieb pre pacientov s covidom a 12-tisíc ventilátorov. Doteraz využili iba zlomok z nich, no stále platí, že všetci pacienti s ochorením idú do nemocnice.

Taiwan sa vyhol aj nedostatku ochranných prostriedkov. Dostatočne veľké zásoby si udržiava dlhodobo.

„Takú odpoveď by nemali, ak by predtým nemali skúsenosť so SARS-om. Nezomrelo veľa ľudí, ale došlo k veľkým zlyhaniam. Veľa sestričiek dalo výpoveď, lekári odmietali vyšetriť ľudí, báli sa ich zobrať do nemocníc. Na základe toho prišlo aj k personálnym zmenám, prichystali sa laboratóriá, materiál pre prípad epidémie. To všetko sa teraz použilo.“

Vzniklo aj špeciálne epidemiologické centrum, ktoré v prípade podobnej kríze koordinuje postup štátu. A Taiwan si po epidémii SARS-u uvedomil, že po prvej fáze boja s ochorením prichádza ešte ďalšia – keď sa prejavia dlhodobé dôsledky boja s vírusom.

„Momentálne platí výzva, aby psychológovia neodchádzali z krajiny. Znovu ide o stratégiu, ktorá vznikla po SARS-e. Vtedy sa zvýšil počet ľudí, ktorí mali psychické problémy, vznikla aj platforma, v rámci ktorej psychológovia poskytovali zadarmo pomoc,“ vysvetľuje Kironská.

V porovnaní s Európou alebo USA však Taiwan zaostáva v očkovaní. Na ostrove sa vakcinácia zatiaľ nezačala. Kironská si myslí, že keď sa začne, ľudí nebude treba špeciálne presviedčať. „Podľa mňa sa dajú všetci zaočkovať, no v čase, keď som tam bola, sa o vakcíne ešte veľa nehovorilo.“

Jedno je však isté – čínska vakcína sa na Taiwane používať nebude. „Ak by vláda nakúpila čínsku vakcínu, spôsobilo by to občiansku vojnu,“ smeje sa Kironská. Ministerstvo zdravotníctva nedávno uviedlo, že vakcínu z Číny jej zakazuje dovážať zákon. No aj v prípade, že by to tak nebolo, Taiwan by ju nenakupoval, pretože podľa tamojších predstaviteľov sa doteraz ukázalo, že nemá vysokú účinnosť.

Cítia sa hrdo
Kristína Kironská upozorňuje na ešte jeden zaujímavý dôsledok koronakrízy: úspech Taiwanu posilňuje ich národnú identitu a súčasnú vládu, ktorá je za nezávislosť ostrova.

„Posilňuje sa aj naratív Číny ako hrozby,“ dodáva s tým, že vláda vírus označuje ako vírus z Wu-chanu.

Na Taiwane pravidelne robia prieskumy, v ktorých sa ľudí pýtajú, či svoju národnú identitu stotožňujú s Taiwanom, Čínou alebo s oboma. Nový prieskum ukazuje, že 64 percent ľudí sa považuje za Taiwancov alebo Taiwanky. Druhú možnosť si vybrali iba dve percentá ľudí, obe identity považuje za dôležité 32 percent respondentov.

13:42
Firmy
Závisia od nich milióny eur a zrejme ich máte medzi kamarátmi: Kto sú ľudia zo slovenských bizniscentier?
Tomáš Grečko
Ilustračné foto - Unsplash.com
Ilustračné foto – Unsplash.com

Keď sa ich rodičia alebo starí rodičia pýtajú, čo je ich práca, odpovedajú vyhýbavo – robím za počítačom, som konzultantka, celý deň mám stretnutia cez telefón.

Aj keď neklamú, uznávajú, že len málokto v ich okolí si pod tým dokáže predstaviť, čo je ich práca a prečo by mala byť dôležitá. „A koľko máte času?” pýta sa jedna zo zamestnankýň z bizniscentra, keď sme ju požiadali, aby nám svoju prácu predsa len skúsila opísať podrobnejšie.

Prečo je dôležité rozprávať sa o nich? V prvom rade preto, lebo je vysoká šanca, že takého človeka poznáte aj vy. Keď sa stretne desať pracujúcich kamarátov (počas lockdownu aspoň virtuálne), je pravdepodobné, že jeden až dvaja z nich pracujú v bizniscentrách.

Vďaka nadpriemerne vysokým mzdám za nich zamestnávatelia odvádzajú na Slovensku slušné dane a odvody. Po rokoch rastu však sektor skloňuje slovo „prepúšťanie”.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Kto sú zamestnanci slovenských bizniscentier

Je ich podľa odhadov asi 37-tisíc. Priemerný vek je iba 34 rokov.
Bez problémov sa dorozumejú po anglicky, sú scestovaní.
Priemerný plat zamestnanca je podľa prepočtov Americkej obchodnej komory na Slovensku 1850 eur.
Zďaleka nejde iba o Bratislavčanov. V kanceláriách počuť rovnako petržalské zaťahovanie, ako aj mäkké turčianske ľ.
Ide o odvetvie s najvyrovnanejším podielom mužov a žien.
Bizniscentrá sa stali už začiatkom milénia dôležitými kultúrnymi ambasádami. Mnohé z nich majú interné programy na podporu rôznorodosti, otvorene vystupujú proti diskriminácii národnostných a sexuálnych menšín.

Hana, Kristína a Dominik

Denník E sa spojil s tromi zamestnancami bizniscentier. Názvy firiem, pre ktoré pracujú, sú pravé, ich mená sme však zmenili. Ak by ich zamestnávatelia zistili, že sa bez dovolenia rozprávali s novinárom, hrozili by im podľa pracovných zmlúv prísne postihy. Všetci traja momentálne pracujú na home office a aj vďaka tomu bolo pre nich ľahšie rozprávať sa s nami – sú pod menšou kontrolou.

Uzatvorenosť bizniscentier, prísne strážená oddeleniami pre styk s verejnosťou, bola pritom hlavným dôvodom, pre ktorý sa Denníku E ľudia z nich ozvali.

„Veľmi oceňujem, že o tom idete písať. Ani ja sama som nevedela, čo bizniscentrum robí, dokonca ani vtedy, keď som sem nastupovala,” vysvetľuje jedna z respondentiek, ktorá zareagovala na výzvu Denníka E.

Vo všetkých troch prípadoch ide o zamestnancov firiem, ktoré vyrástli na technológiách. Dell predával počítače, AT&T telefóny, jedine Accenture bol od začiatku konzultačnou spoločnosťou, no takisto firmám radil, ako využívať počítače (spočiatku veľké ako celé poschodie).

Tvrdiť však, že bizniscentrá sú technologické odvetvie, by nebolo presné. Centrum má na Slovensku napríklad aj výrobca kozmetiky Henkel či potravinársky gigant Mondelez.

Opatrní sme museli byť aj pri tom, čo môžeme o respondentoch v texte vyzradiť. Môžeme uviesť vašu pozíciu? „To nie, som jediná, ktorá na takej pracuje,” odpovedá preľaknuto jedna z respondentiek.

Zvonku vyzerajú tisíce ľudí za sklobetónovými múrmi ako jednoliata masa digitálnych robotníkov. Pri bližšom pohľade sa však ukazuje, že každý sa stará o iné koliesko, hoci v tom istom veľkom stroji.

Slovo, ktoré sa v rozprávaní všetkých troch zamestnancov bizniscentier neustále opakuje, sú procesy. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že to, čo všetkých troch živí, sú procesy.

Hana z Accenture vytvára rozhodovacie postupy (procesy) pre ľudí vo firmách, ktoré prechádzajú veľkými zmenami – napríklad sa rozdeľujú alebo spájajú. Rozplieta, čo kto robí a čo od čoho závisí, aby si ľudia „nezavadzali”, ale pomáhali.
Kristína z AT&T má na starosti personálne záležitosti. Aj prijímanie nových ľudí, zaraďovanie na pozície, presuny medzi oddeleniami, školenia, odmeňovanie a organizovanie vzdelávacích tréningov sa riadi procesmi.
Dominik z Dellu má na starosti distribútorov americkej technologickej značky. Tí musia predať určitý objem hardvéru, softvéru a služieb, na základe čoho získavajú takzvané spätné rabaty (zľava z ceny tovaru – pozn. E). Čím viac predajú, tým väčší podiel zo zisku si nechajú. Stanovovanie cieľov sa riadi vlastnými procesmi.

Bizniscentrá prispeli k zmene podnikateľského prostredia na Slovensku a zmenili aj panorámu slovenských miest. Foto – Pixabay.com

Ako sa stane, že firma potrebuje riešiť procesy? Spoločne s Hanou z Accenture hľadáme vhodné prirovnanie. Keď je firma malá a všetci zamestnanci pracujú spoločne, je jednoduché dohovoriť sa na tom, kto čo urobí. Netreba si mailovať, stačí sa porozprávať s kolegom.

Keď však firma rastie, pribúdajú zahraničné pobočky a po celom svete sú tisícky zamestnancov, skoordinovať „pravú a ľavú ruku” je náročné a treba na to procesy. „Firmy na to už potrebujú systémy, zdieľať informácie a dáta, nastaviť, kto čo robí,” vysvetľuje Hana.

„Klientom Accenture je napríklad istý výrobca cukroviniek. Vedia všetko o čokoláde a orechoch. V tom sú špička vo svojom odbore. No sú to majstri v účtovníctve, v logistike alebo IT? Niekto sa im musí postarať o to, aby im z orechových plantáží prišili suroviny načas a v rozumnej cene,” hovorí Hana.

V Accenture podľa nej môžu robiť tí istí ľudia na procesoch pre automobilky aj pre výrobcu čokoládových praliniek. „Raz sú to súčiastky do motora, inokedy čokolády, no čo sa týka procesov v nejakom informačnom systéme, ten používajú obe firmy,“ hovorí.

Trvá dlho, kým sa človek naučí rozumieť procesom? „Ak ste si raz objednávali niečo cez internet, v podstate viete, ako funguje dodávateľský reťazec. Navyše na všetko je niekde už vymyslený ‚template‘ (šablóna – pozn. E),” tvrdí Hana.

Na nasadenie veľkých IT systémov a ich zosynchronizovanie naprieč planétou treba desiatky, niekedy až stovky špecialistov, programátorov a školiteľov. Ide pritom o projekty, ktoré trvajú pár mesiacov až rokov a môžu stáť desiatky miliónov eur.

Globálne firmy si na takéto činnosti zakladajú špecializované centrá, ktoré robia iba na niekoľkých veľkých projektoch pre svoju matku. Prípadne, tak ako v prípade Accenture, poskytujú riadenie projektov druhým.

Funguje to aj pre iné činnosti vo firme než len IT. Pri malom počte pobočiek dáva zmysel, aby si každá robila svoje účtovníctvo. Pri veľkej pobočkovej sieti by na to bolo treba veľa účtovníkov, mnohí by však robili to isté – len inde. Vtedy má zmysel zlučovať ich a ich kapacitu zdieľať. Preto sa bizniscentrá označujú aj ako centrá zdieľaných služieb (anglická skratka SSC).

Koncentrovať a zdieľať sa dá prakticky čokoľvek – od posielania výplat až po vymýšľanie nových produktov. Nedá sa preto povedať, že zamestnancami bizniscentier sú len programátori a účtovníci. Pracujú v nich právnici, technickí inžinieri, ekonómovia, personalisti, odborníci na reklamu aj ľudia, ktorí len dvíhajú telefóny alebo „klikajú”.
Prečítajte si
Prepúšťanie v bizniscentrách nespôsobil Smer ani India, ale prepad zákaziek, hovorí expert
Lepšia škola než vysoká

Ako sa človek ocitne za pracovným stolom v bizniscentre? „Mám vysokú úroveň nemčiny. Mám podozrenie, že ma prijali len preto,” vysvetľuje Hana z Accenture. Ukazuje sa však, že je špecifický prípad. Accenture, ktorý poskytuje služby viacerým významným klientom v Nemecku, si podľa nej na nemčinu potrpí. Inde stačí angličtina, ktorá je vo svete bizniscentier esperantom, ale aj nevyhnutnou podmienkou získania práce. Bez cudzieho jazyka prakticky nemá zmysel posielať životopis.

„Okrem toho sa cení komunikatívnosť, otvorená myseľ, človek nesmie mať predsudky voči druhým,” vymenováva Kristína, ktorá má v AT&T na starosti personalistiku. Bizniscentrá na nábor využívajú systém odporúčaní – zamestnanec, ktorý dohodí firme svojho známeho, môže získať odmenu.

Na väčšine pozícií v bizniscentrách je výhodou mať vyštudovaný odbor, v ktorom sa človek naučil počítať a logicky myslieť, ale nie je to podmienka. Sektor v posledných rokoch naberal už aj absolventov stredných škôl, nielen univerzít.

„Hoci som si popri práci v Accenture robila ešte aj vysokú školu, nedala mi viac než titul,” spomína Hana. Čo sa týka vzdelávania, sú bizniscentrá pre školy vážnou konkurenciou. Zamestnanci sa môžu v práci učiť prakticky čokoľvek – ďalšie cudzie jazyky, programovanie, prezentačné zručnosti aj psychohygienu. „V práci som sa naučila, ako veci fungujú. Škola ma skôr presviedčala, ako by veci mali fungovať podľa štátu,” komentuje Hana.

S každým absolvovaným kurzom hodnota zamestnanca z pohľadu zamestnávateľa rastie. Na každom odrobenom projekte človek získava skúsenosti a stúpa v hierarchii aj platovo.
Ilustračné foto – Unsplash.com
Zarábam štvorku

Keď ľudia z bizniscentier rozprávajú o platoch, používajú číslovky od jednotky vyššie. Hovoria – zarábam dvojku, trojku, štvorku a tak ďalej. Myslia tým tisícky eur, s iným sa tu nepočíta.

„Jeden kamarát mi raz povedal – aby si rozumne zarábal, môžeš mať viac zodpovednosti v slovenskej firme alebo mať menšiu zodpovednosť vo firme, ktorá má tržby z väčšieho regiónu,” spomína Dominik na radu od známeho. Na jeho odporúčanie sa Dominik zamestnal v Delli, kde má na starosti trh pokrývajúci tretinu sveta. Dell má na ňom ročné tržby niekoľko biliónov amerických dolárov.

Aj Hana, hoci v Accenture pracuje na nižšej pozícii, zarába niekoľkonásobne viac, než je slovenský priemer. V Accenture podľa nej existuje trinásť kariérnych levelov (13. je najnižší, 1. najvyšší). Najďalej sa dá na Slovensku dostať na level štyri. Ide o pozíciu regionálneho výkonného riaditeľa, ktorú zastával aj Peter Škodný, neskorší šéf protipandemického permanentného krízového štábu.

„Ja by som sa chcela dostať až na level osem, ďalej už nie,” hovorí Hana. Prečo iba na osmičku? „Od siedmeho levelu je to manažérska pozícia a podľa zmluvy musíte robiť nadčasy, ktoré do nejakého objemu nie sú platené. Navyše som si všimla, že ľudia potom menej cestujú.” V Accenture okrem toho dostáva aj diéty za služobné cesty. „Len na nich sa dá k výplate zaryžovať aj tisíc eur.”
Kufre vyťahujú menej

Práca v medzinárodnom a medzikultúrnom prostredí je častý náborový slogan bizniscentier. Znamená to teda, že vďaka procesom človek spozná svet?

„U nás sa cestuje veľmi málo, máme technológie na to, aby sme sa stretli,” opisuje Kristína z AT&T. „Keď kolegovia technici niečo inštalujú v Amerike, sedia doma za počítačom. Priamo na miesto vyšlú nejakého lokálneho technika, ktorému hovoria, kam má aký kábel zapojiť,” opisuje prácu kolegov IT-čkárov.

Aj Dominik z Dellu hovorí, že kufre na „služobku” si balí iba výnimočne, a keď už, veľmi sa z toho neteší. „To nie je žiaden benefit. Len to stojí človeka veľa času. Keď musím niekam vycestovať, tak z tej krajiny nevidím vôbec nič. Som zavretý v kancelárii od ôsmej do ôsmej a letím naspäť. Poznám však kolegov, ktorí si služobné cesty dokážu aj užiť.“
Flexibilita je benefit, kým nepríde rodina

Flexibilita je ďalší benefit, ktorý bizniscentrá sľubujú. Znamená to, že na niektorých pozíciách môže mať zamestnanec voľnejší režim. Pracovný čas je tu skôr orientačný údaj, aby ľudia nezabudli, v ktorom časovom pásme žijú. „Môjmu klientovi je jedno, či na úlohe robím cez deň alebo v noci, hlavné je, že ju dokončím,” hovorí Hana. Počas nášho rozhovoru občas „naprázdno” hýbe počítačovou myšou: „Vždy je lepšie, keď vidia, že nie som dlho preč.“
Ilustračné foto – Unsplash.com

Najviac si slobodu z „flexibility” užíva človek, kým si nezaloží rodinu. Aj z Dominikovho rozprávania cítiť, že pracovný benefit je vtedy už menej atraktívny. „Keď mi dnes volala manželka, kedy môžem ísť niečo vybaviť, poslal som jej ‚screenshot‘ svojho kalendára, nech nájde nejakú hodinovú medzeru a skúsi to tam strčiť. No musí to urobiť hneď, lebo ak bude čakať, môj kalendár už bude vyzerať úplne inak a voľné miesto už bude zaplnené.”
Doma som bola outsider, tu som spoznala svet

Hana, Kristína aj Dominik sú scestovaní ľudia. Pomáha im nielen jazyk, ale aj to, že sa v práci naučili nemať predsudky voči iným kultúram.

„Navštívila som už viac miest v Európe než tu na Slovensku,” smeje sa Hana, ktorá vyrastala v stredne veľkom slovenskom meste.

Počas jej rozprávania o kamarátoch vo svete ju prerušujeme. Čo rovesníci z mesta, v ktorom vyrastala? Stretáva ich? Čo si myslia o jej práci?

Vtedy sa Hana priznáva: „Ako decko som veľmi nezapadala, už vtedy ma zaujímalo, čo sa deje v nemecky hovoriacom svete. Pre kamarátov som bola tá divná, ktorá vie lepšie, aké bude počasie v Nemecku než na Slovensku.”

Teraz jej vraj rovesníci buď závidia, alebo majú opačné názory. „Ja som sa o svete niečo naučila, ale oni žijú len na svojom ostrovčeku.” Kým Hana spoznáva svet, oni jej vyčítajú, že preto nevidí skutočný život na Slovensku.
Ilustračné foto – Unsplash.com
O prácu sa neboja

Zo slovenských bizniscentier by sa prepúšťanie malo podľa doteraz zverejnených informácií týkať spoločností AT&T, IBM a Johnson Controls. Zatiaľ ide o zhruba tisíc pracovných miest, no IBM ešte počet zamestnancov, ktorí dostanú výpoveď na Slovensku, nespresnilo.

„Bolo to dlhodobo oznamované, pre nikoho, kto u nás pracuje, to nemôže byť prekvapenie. Kto chcel, mohol sa na to pripraviť a začať sa vzdelávať v niečom inom,” hovorí Kristína z AT&T, kde je ohrozených 300 miest.

Na zmenu ich vraj vedenie firmy pripravovalo už od minulého roka. „Môže sa to týkať aj mňa, zatiaľ nevieme, koho presne sa to dotkne. Deje sa to však na celom svete. Nie je to premiestňovanie pozícií niekam do Indie, jednoducho sa rušia, je to transformácia spoločnosti.”

Zvyšní dvaja zamestnanci bizniscentier sa o svoju budúcnosť nestrachujú. Pred prepúšťaním ich vraj chráni fakt, že pracujú v tímoch s dlhoročnými skúsenosťami. Tie sa ťažšie premiestňujú do inej krajiny. Oni sami sú tak konkurenciou pre drahších kolegov zo Západu.

„Klient Accenture rieši projekt s našou nemeckou pobočkou, tá si však konzultačné hodiny nakupuje z Bratislavy. Na každom stupni je marža. Nakoniec sa dostaneme k tomu, že to, čo zaplatí klient za deň, sa rovná polovici mojej mesačnej výplaty,” opisuje Hana. Aj tak je to podľa nej pre klienta lacnejšie, ako keby si procesy riešil sám v Nemecku. „Keď sa spočítajú slovenské dane a diéty, stále sme lacnejší.”

Keď na to však podľa nej príde, klienti sa ich dokážu zbaviť veľmi rýchlo. „Keď príde kríza, konzultantov môžete poslať na druhý deň domov,” uznáva Hana. Aj preto si podľa nej niektoré firmy kupujú radšej služby externého bizniscentra. „Je to lacnejšie ako platiť odstupné vlastným ľuďom.” No vzápätí podotýka: „Vždy sa nájde niekto ďalší, kto potrebuje zmanažovať procesy.”

Kinohit Sviňa nekúpila žiadna slovenská televízia. Nepasuje im do vysielania
Česká televízia ho odvysiela vo februári.

2. feb 2021 o 15:57 MONIKA MORAVČÍKOVÁ


Jozef Vajda vo filme Sviňa. (Zdroj: Foto: Łukasz Wojciechowski)
Písmo:A-|A+34900
BRATISLAVA. Už je to rok, čo mal v kinách premiéru politický triler Sviňa, natočený podľa knižnej predlohy Arpáda Soltésza.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Igonda: Nie som Fico, som Bobo. Politik, ktorého prevalcovala jedna chyba na začiatku
Čítajte 
Za prvých päť týždňov ho v slovenských kinách videl rekordný počet divákov, vyše 390 tisíc.

Zrejme by film v úspešnej šnúre pokračoval nebyť toho, že kiná zatvorila pandémia koronavírusu.

Na pár dní sa dostal aj do online priestoru, vďaka čomu si ho pozrelo ďalších takmer 8 tisíc divákov, dnes je už aj v stálej ponuke Netflixu.

Aj napriek tomu, že film o kauzách, ktoré nápadne pripomínali slovenské politické prostredie, bol divácky mimoriadne úspešný, v slovenských televíziách oň záujem nie je.

Úspech v kinách nemá nič spoločné s tým, čo sa deje v televízii, reagujú televízie.

Joj: Radšej Mäso ako Sviňa
"V decembri sme dali ponuku všetkým trom slovenským televíziám. Z Markízy prišla odpoveď, že sa im nehodí do vysielacej schémy a mali by oň záujem na VOYO.

My sme im napísali, koľko by sme za to chceli a odvtedy sa neozvali," hovorí producent a jeden z režisérov filmu Rudolf Biermann.

Sumu, ktorú za film požadoval, nechcel povedať.

Denník SME oslovil všetky tri slovenské televízie s otázkou, prečo o Sviňu nemajú záujem.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Minister, ktorý mal styk s maloletými. Pozrite sa, kto je kto vo filme Sviňa
Čítajte 
"S majiteľom práv došlo k štandardným rokovaniam, ktoré sa skončili neúspešne z dôvodu rozdielnych predstáv o podmienkach kúpy," poslala stručné oficiálne stanovisko televízia Markíza.

Biermann tvrdí, že televízia JOJ na ich ponuku ani nereagovala, pre SME však vyjadrenie poslala.

"V čase, keď sa pripravoval film Sviňa, vysielala televízia JOJ divácky ocenený seriál Za sklom 3, ktorý v spoločnosti rezonoval aj po jeho skončení. Seriál bol inšpirovaný niektorými spoločenskými udalosťami.

V tom istom čase sme sa tiež dohodli na odkúpení práv na knihu Mäso, ktorú podobne ako knihu Sviňa napísal redaktor nášho spravodajstva Arpád Soltész. Práva na film Sviňa nevlastníme."

JOJ odôvodňuje rozhodnutie aj tým, že v televízii existuje plán akvizičných nákupov, ktorý sa pripravuje vopred na dlhšiu dobu.

"V tejto chvíli máme kapacitu akvizícii plánovaných do našej vysielacej štruktúry naplnenú," dodala televízia.

RTVS oslavuje, Sviňa sa jej nehodí
Biermann ďalej hovorí, že z akvizičného oddelenia RTVS na ponuku promptne zareagovali ešte v decembri s tým, že ju postúpili dramaturgii.

"Dodnes z ich strany nebola žiadna ďalšia reakcia," dodal.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Jozef Vajda: Po filme Sviňa sa na mňa diváci z hnusu ani nechceli pozrieť
Čítajte 
RTVS v stanovisku pre SME potvrdilo, že televízia dostala ponuku na nákup filmu Sviňa od spoločnosti In Film 7. decembra 2020. Bolo to krátko potom, ako s touto spoločnosťou uzavrela zmluvu na nákup balíka štyroch iných filmových titulov.

"Počas príprav tohto balíka nám nebola ponúknutá možnosť zakúpiť vysielacie práva na film Sviňa zo strany spoločnosti In Film.

RTVS spoločnosti In Film obratom potvrdila doručenie ponuky na film Sviňa a táto ponuku následne posúdil Odbor akvizícií. V týchto dňoch bude spoločnosti In Film doručené oficiálne stanovisko RTVS ," stojí v oficiálnom stanovisku verejnoprávnej televízie.

Je z neho jasné, že diváci ho neuvidia ani na obrazovkách RTVS.

"Na základe posúdenia dramaturgie Odboru akvizícií film Sviňa dramaturgicky nezapadá do konceptu vysielania, vzhľadom na skladbu programov RTVS, ktorá sa v tomto roku zameriava na oslavu 65. výročia televízneho vysielania a 95. výročia rozhlasového vysielania na Slovensku.

Zohľadnilo sa aj, že film už bol distribuovaný prostredníctvom platformy Netflix, a teda nie je možné exkluzívne využitie práv," uzatvára RTVS.

Že film je prístupný na Netflixe, podľa Biermanna nemá na rozhodnutie televízií vážny dopad. Na Slovensku má streamovacia platforma len okolo 50 tisíc predplatiteľov, navyše polovica z nich už film mohla vidieť v kine, myslí si producent.

Medzitým už práva na film odkúpila Česká televízia, ktorá ho odvysiela v hlavnom vysielacom čase 20. februára o 21.10 hod na ČT1.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/22587196/kinoh ... lania.html

Legendárny Kursalon mieri do dražby, majiteľ viní štát
Problémy mala narobiť PPA.

2. feb 2021 o 23:49 TOMÁŠ VAŠUTA ODOBERAŤ AUTORA NA EMAIL


Kursalon v Trenčianskych Tepliciach. (Zdroj: FB Kursalon Trenčianske Teplice)
Písmo:A-|A+83
Patrí medzi najznámejšie budovy v regióne. Má za sebou zaujímavú históriu a je poznávacím znamením kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Napriek tomu je budúcnosť Kursalonu neistá.


Pozrite sa, ako vyzerá Kursalon v Trenčianskych Tepliciach (10 fotografií)
Na objekt si totiž začala uplatňovať záložné právo financujúca banka, ktorá už pripravuje vyhlásenie dražby. Majiteľ hovorí, že doplatil na chaotickú situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktorá mu stopla vyplácanie sľúbených eurofondov. Dnes hľadá investora, ktorý by odvrátil pripravovanú dražbu.

Legendárna budova
O Kursalone by sa dalo písať ako o kultúrnom centre kúpeľného mesta. Postavili ho ešte v roku 1882, keď mal byť akýmsi prirodzeným centrom pre stretávanie, ale aj kultúrne vyžitie. Jeho súčasťou bola napríklad aj koncertná sieň či kaviareň.

Aj keď bol objekt postavený na konci 19. storočia, jeho podobu výrazne ovplyvnil český architekt Bohuslav Fuchs. Podľa jeho návrhu bol po druhej svetovej vojne prestavaný.

Fuchov rukopis možno v Tepliciach sledovať napríklad aj pri kúpalisku Zelená žaba. V minulom režime bol objekt známy hlavne pod menom Kúpeľná dvorana.

Z pohľadu dnešného stavu aj podoby bol kľúčovým rok 2014. Práve vtedy sa totiž zmenil majiteľ dvorany. Od akciovky Kúpele Trenčianske Teplice kúpila nehnuteľnosť spoločnosť SpicyBrown, ktorá sa venovala organizovaniu eventových podujatí.

Krátko na to nový majiteľ ohlásil svoje plány s komplexom. V prvom rade zrekonštruovať objekt a využívať ho pre potreby rôznych eventov a podujatí. V ďalšej fáze chcel k dvorane pristaviť dizajnový hotel s wellness časťou.

Žiadosť o eurofondy
Na prestavbu komplexu zorganizoval majiteľ architektonickú súťaž a obrátil sa na úrady so žiadosťou o pridelenie eurofondov. A spoločnosť SpicyBrown so svojim projektom, ktorého rozpočet vyčíslila na takmer tri milióny eur, uspela. Pôdohospodárska platobná agentúra jej v roku 2016 prisľúbila pomoc vo výške 1,34 milióna eur.


Kursalon Trenčianske Teplice (zdroj: FB Kursalon Trenčianske Teplice)
Koncom roka 2016 sa tak začal projekt realizovať. „Chceme docieliť, aby Kursalon fungoval naďalej ako prestížne miesto na súkromné aj firemné podujatia. V projekte sa sústredíme na doplnenie služieb, ktoré sme doposiaľ využívali v externých prevádzkach, a to najmä na ubytovanie a wellness,“ uviedol pre magazín ASB Pavol Sirotný, konateľ SpicyBrown.

Projekt sa síce rozbehol, do zdarného konca však dosiaľ nedospel. Navyše, majiteľ má finančné problémy, ktoré vyústili do bodu, v ktorom si banka začala uplatňovať záložné právo a pripravuje dražbu.

Aby toho nebolo málo, záložné právo voči spoločnosti si začal uplatňovať Daňový úrad Trenčín aj samotné mesto Trenčianske Teplice.

Spoločnosť SpycBrown sa medzitým premenovala na SB hotels. Podľa portálu Finstat ju medzi dlžníkmi eviduje Všeobecná zdravotná poisťovňa (870 eur), Sociálna poisťovňa (2282 eur) aj Finančná správa (295-tisíc eur).

Nevyplatené eurofondy
Majiteľ Sirotný pre INDEX hovorí, že do problémov sa nedostali vlastným pričinením. „Po začatí prác na prestavbe nehnuteľnosti sa zrazu začali diať rôzne udalosti, ktoré bránili riadnemu priebehu rekonštrukcie a následne aj dokončeniu celého projektu,“ hovorí s tým, že konkrétne problémy nechce zverejňovať.

Ako však uvádza situáciu „radikálne skomplikovala“ PPA, ktorá neustále oddľaľovala vyplácanie jednotlivých tranží schválené príspevku. „Od podania prvej žiadosti v decembri 2017 na preplatenie nákladov v súlade s uzatvorenou zmluvou ubehlo 18 mesiacov, dokým PPA poskytla prvé finančné prostriedky,“ vysvetľuje Sirotný a dodáva, že ďalšie dve tranže boli refundované po roku od podania. Ďalšie tri žiadosti o preplatenie nie sú doteraz vybavené.

V roku 2019 si agentúra od investora vyžiadala podklady súvisiace s výberom dodávateľa. Podľa Sirotného následne prišla z PPA informácia, že pozastavuje tranžu. „Dôvodom malo byť preverovanie určitých skutočností v rámci certifikačného auditu, o ktorého výsledku sme sa dozvedeli až vlastným skúmaním a zisťovaním,“ vysvetľuje Sirotný.

Dodáva, že v rámci auditu neboli zistené žiadne pochybenia a PPA mala v projekte ďalej riadne pokračovať, čo sa však nestalo.

Pokračovanie s vlastnými
Majiteľ hovorí, že projekt napriek meškajúcim splátkam nezastavil, ale financoval ho z vlastných zdrojov. Veril, že od štátnej agentúry prídu peniaze a vyrieši situáciu. Nestalo sa tak však.

„Táto patová situácia zapríčinila, že prostriedky, ktoré mali slúžiť na rozvoj iných agentúrnych činností, či rezervu na platenie záväzkov, boli opakovane investované do rekonštrukcie objektu,“ hovorí Sirotný.


Kursalon a v pozadí prístavba. (zdroj: Kursalon Trenčianske Teplice)
Investor sa obrátil o pomoc aj na ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré agentúra spadá. „Aj to sa však k problému s PPA stavalo veľmi laxne. Nepriamo však potvrdilo, že v tomto prípade došlo k pochybeniu PPA, no k vyplateniu záväzkov či k riadnemu poskytnutiu stanoviska k vzniknutej situácii do dnešného dňa nedošlo,“ konštatuje Sirotný s tým, že pripravuje právne kroky.

Preklenovací úver si investor zobral aj z Tatra banky, ktorej došla trpezlivosť a pripravuje dražbu. Kvôli pandémii jej termín nie je určený, aj preto Sirotný verí, že k aukcii jeho nehnuteľnosti nemusí dôjsť. V prvom rade hľadá partnera, ktorý by mu pomohol projekt dokončiť. V druhom rade verí, že sa s bankou môže dohodnúť.

Na banku má však ťažké srdce aj kvôli tomu, že firme zosplatnila aj ďalšie úvery a to napriek tomu, že v ich prípade si riadne plnil záväzky. „Pandémia ochorenia COVID-19 túto situáciu už len vyhrotila. Trh v oblasti realizácie eventov a poskytovaní gastro služieb ostal absolútne paralyzovaný,“ vysvetľuje Sirotný.

Preverovanie
Ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že spoločnosti doteraz vyplatilo niečo cez 253-tisíc eur. „Ďalšia žiadosť o platbu je v súčasnosti predmetom administratívnej kontroly a kontroly na mieste,“ uviedlo vo svojom vyhlásení pre INDEX.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Miliónový biznis cez inzerát? Pozrite si najdrahšie nehnuteľnosti
Čítajte 
Fakt je ten, že PPA je pod drobnohľadom vyšetrovateľov. Ešte na jar minulého roka rozbehla NAKA akciu Dobytkár. V rámci nej odhaľovala korupciu v prostredí Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V lete minulého roka bolo obvinených 28 osôb.

Výška zdokumentovaných úplatkov dosiahla takmer 10,5 milióna eur. Medzi zadržanými boli aj bývalý šéf PPA Juraj Kožuch, ale aj oligarchovia Martin Kvietik a Norbert Bödör.

Zaujímavosťou je, že ku kúpeľnej dvorane mal blízko aj ďalší zadržaný podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár (zadržaný v rámci akcie Víchrica). Práve akciovka Kúpele Trenčianske Teplice bola pôvodným majiteľom objektu. Akciovka, ktorej konečnými užívateľmi výhod sú Martin a Klaudia Kollárovci, doteraz vlastní pozemky okolo komplexu Kursalon.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22587616/legenda ... ml?ref=trz

Kinohit Sviňa nekúpila žiadna slovenská televízia. Nepasuje im do vysielania
Česká televízia ho odvysiela vo februári.

2. feb 2021 o 15:57 MONIKA MORAVČÍKOVÁ


Jozef Vajda vo filme Sviňa. (Zdroj: Foto: Łukasz Wojciechowski)
Písmo:A-|A+34900
BRATISLAVA. Už je to rok, čo mal v kinách premiéru politický triler Sviňa, natočený podľa knižnej predlohy Arpáda Soltésza.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Igonda: Nie som Fico, som Bobo. Politik, ktorého prevalcovala jedna chyba na začiatku
Čítajte 
Za prvých päť týždňov ho v slovenských kinách videl rekordný počet divákov, vyše 390 tisíc.

Zrejme by film v úspešnej šnúre pokračoval nebyť toho, že kiná zatvorila pandémia koronavírusu.

Na pár dní sa dostal aj do online priestoru, vďaka čomu si ho pozrelo ďalších takmer 8 tisíc divákov, dnes je už aj v stálej ponuke Netflixu.

Aj napriek tomu, že film o kauzách, ktoré nápadne pripomínali slovenské politické prostredie, bol divácky mimoriadne úspešný, v slovenských televíziách oň záujem nie je.

Úspech v kinách nemá nič spoločné s tým, čo sa deje v televízii, reagujú televízie.

Joj: Radšej Mäso ako Sviňa
"V decembri sme dali ponuku všetkým trom slovenským televíziám. Z Markízy prišla odpoveď, že sa im nehodí do vysielacej schémy a mali by oň záujem na VOYO.

My sme im napísali, koľko by sme za to chceli a odvtedy sa neozvali," hovorí producent a jeden z režisérov filmu Rudolf Biermann.

Sumu, ktorú za film požadoval, nechcel povedať.

Denník SME oslovil všetky tri slovenské televízie s otázkou, prečo o Sviňu nemajú záujem.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Minister, ktorý mal styk s maloletými. Pozrite sa, kto je kto vo filme Sviňa
Čítajte 
"S majiteľom práv došlo k štandardným rokovaniam, ktoré sa skončili neúspešne z dôvodu rozdielnych predstáv o podmienkach kúpy," poslala stručné oficiálne stanovisko televízia Markíza.

Biermann tvrdí, že televízia JOJ na ich ponuku ani nereagovala, pre SME však vyjadrenie poslala.

"V čase, keď sa pripravoval film Sviňa, vysielala televízia JOJ divácky ocenený seriál Za sklom 3, ktorý v spoločnosti rezonoval aj po jeho skončení. Seriál bol inšpirovaný niektorými spoločenskými udalosťami.

V tom istom čase sme sa tiež dohodli na odkúpení práv na knihu Mäso, ktorú podobne ako knihu Sviňa napísal redaktor nášho spravodajstva Arpád Soltész. Práva na film Sviňa nevlastníme."

JOJ odôvodňuje rozhodnutie aj tým, že v televízii existuje plán akvizičných nákupov, ktorý sa pripravuje vopred na dlhšiu dobu.

"V tejto chvíli máme kapacitu akvizícii plánovaných do našej vysielacej štruktúry naplnenú," dodala televízia.

RTVS oslavuje, Sviňa sa jej nehodí
Biermann ďalej hovorí, že z akvizičného oddelenia RTVS na ponuku promptne zareagovali ešte v decembri s tým, že ju postúpili dramaturgii.

"Dodnes z ich strany nebola žiadna ďalšia reakcia," dodal.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Jozef Vajda: Po filme Sviňa sa na mňa diváci z hnusu ani nechceli pozrieť
Čítajte 
RTVS v stanovisku pre SME potvrdilo, že televízia dostala ponuku na nákup filmu Sviňa od spoločnosti In Film 7. decembra 2020. Bolo to krátko potom, ako s touto spoločnosťou uzavrela zmluvu na nákup balíka štyroch iných filmových titulov.

"Počas príprav tohto balíka nám nebola ponúknutá možnosť zakúpiť vysielacie práva na film Sviňa zo strany spoločnosti In Film.

RTVS spoločnosti In Film obratom potvrdila doručenie ponuky na film Sviňa a táto ponuku následne posúdil Odbor akvizícií. V týchto dňoch bude spoločnosti In Film doručené oficiálne stanovisko RTVS ," stojí v oficiálnom stanovisku verejnoprávnej televízie.

Je z neho jasné, že diváci ho neuvidia ani na obrazovkách RTVS.

"Na základe posúdenia dramaturgie Odboru akvizícií film Sviňa dramaturgicky nezapadá do konceptu vysielania, vzhľadom na skladbu programov RTVS, ktorá sa v tomto roku zameriava na oslavu 65. výročia televízneho vysielania a 95. výročia rozhlasového vysielania na Slovensku.

Zohľadnilo sa aj, že film už bol distribuovaný prostredníctvom platformy Netflix, a teda nie je možné exkluzívne využitie práv," uzatvára RTVS.

Že film je prístupný na Netflixe, podľa Biermanna nemá na rozhodnutie televízií vážny dopad. Na Slovensku má streamovacia platforma len okolo 50 tisíc predplatiteľov, navyše polovica z nich už film mohla vidieť v kine, myslí si producent.

Medzitým už práva na film odkúpila Česká televízia, ktorá ho odvysiela v hlavnom vysielacom čase 20. februára o 21.10 hod na ČT1.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/22587196/kinoh ... lania.html

Legendárny Kursalon mieri do dražby, majiteľ viní štát
Problémy mala narobiť PPA.

2. feb 2021 o 23:49 TOMÁŠ VAŠUTA ODOBERAŤ AUTORA NA EMAIL


Kursalon v Trenčianskych Tepliciach. (Zdroj: FB Kursalon Trenčianske Teplice)
Písmo:A-|A+83
Patrí medzi najznámejšie budovy v regióne. Má za sebou zaujímavú históriu a je poznávacím znamením kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Napriek tomu je budúcnosť Kursalonu neistá.


Pozrite sa, ako vyzerá Kursalon v Trenčianskych Tepliciach (10 fotografií)
Na objekt si totiž začala uplatňovať záložné právo financujúca banka, ktorá už pripravuje vyhlásenie dražby. Majiteľ hovorí, že doplatil na chaotickú situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktorá mu stopla vyplácanie sľúbených eurofondov. Dnes hľadá investora, ktorý by odvrátil pripravovanú dražbu.

Legendárna budova
O Kursalone by sa dalo písať ako o kultúrnom centre kúpeľného mesta. Postavili ho ešte v roku 1882, keď mal byť akýmsi prirodzeným centrom pre stretávanie, ale aj kultúrne vyžitie. Jeho súčasťou bola napríklad aj koncertná sieň či kaviareň.

Aj keď bol objekt postavený na konci 19. storočia, jeho podobu výrazne ovplyvnil český architekt Bohuslav Fuchs. Podľa jeho návrhu bol po druhej svetovej vojne prestavaný.

Fuchov rukopis možno v Tepliciach sledovať napríklad aj pri kúpalisku Zelená žaba. V minulom režime bol objekt známy hlavne pod menom Kúpeľná dvorana.

Z pohľadu dnešného stavu aj podoby bol kľúčovým rok 2014. Práve vtedy sa totiž zmenil majiteľ dvorany. Od akciovky Kúpele Trenčianske Teplice kúpila nehnuteľnosť spoločnosť SpicyBrown, ktorá sa venovala organizovaniu eventových podujatí.

Krátko na to nový majiteľ ohlásil svoje plány s komplexom. V prvom rade zrekonštruovať objekt a využívať ho pre potreby rôznych eventov a podujatí. V ďalšej fáze chcel k dvorane pristaviť dizajnový hotel s wellness časťou.

Žiadosť o eurofondy
Na prestavbu komplexu zorganizoval majiteľ architektonickú súťaž a obrátil sa na úrady so žiadosťou o pridelenie eurofondov. A spoločnosť SpicyBrown so svojim projektom, ktorého rozpočet vyčíslila na takmer tri milióny eur, uspela. Pôdohospodárska platobná agentúra jej v roku 2016 prisľúbila pomoc vo výške 1,34 milióna eur.


Kursalon Trenčianske Teplice (zdroj: FB Kursalon Trenčianske Teplice)
Koncom roka 2016 sa tak začal projekt realizovať. „Chceme docieliť, aby Kursalon fungoval naďalej ako prestížne miesto na súkromné aj firemné podujatia. V projekte sa sústredíme na doplnenie služieb, ktoré sme doposiaľ využívali v externých prevádzkach, a to najmä na ubytovanie a wellness,“ uviedol pre magazín ASB Pavol Sirotný, konateľ SpicyBrown.

Projekt sa síce rozbehol, do zdarného konca však dosiaľ nedospel. Navyše, majiteľ má finančné problémy, ktoré vyústili do bodu, v ktorom si banka začala uplatňovať záložné právo a pripravuje dražbu.

Aby toho nebolo málo, záložné právo voči spoločnosti si začal uplatňovať Daňový úrad Trenčín aj samotné mesto Trenčianske Teplice.

Spoločnosť SpycBrown sa medzitým premenovala na SB hotels. Podľa portálu Finstat ju medzi dlžníkmi eviduje Všeobecná zdravotná poisťovňa (870 eur), Sociálna poisťovňa (2282 eur) aj Finančná správa (295-tisíc eur).

Nevyplatené eurofondy
Majiteľ Sirotný pre INDEX hovorí, že do problémov sa nedostali vlastným pričinením. „Po začatí prác na prestavbe nehnuteľnosti sa zrazu začali diať rôzne udalosti, ktoré bránili riadnemu priebehu rekonštrukcie a následne aj dokončeniu celého projektu,“ hovorí s tým, že konkrétne problémy nechce zverejňovať.

Ako však uvádza situáciu „radikálne skomplikovala“ PPA, ktorá neustále oddľaľovala vyplácanie jednotlivých tranží schválené príspevku. „Od podania prvej žiadosti v decembri 2017 na preplatenie nákladov v súlade s uzatvorenou zmluvou ubehlo 18 mesiacov, dokým PPA poskytla prvé finančné prostriedky,“ vysvetľuje Sirotný a dodáva, že ďalšie dve tranže boli refundované po roku od podania. Ďalšie tri žiadosti o preplatenie nie sú doteraz vybavené.

V roku 2019 si agentúra od investora vyžiadala podklady súvisiace s výberom dodávateľa. Podľa Sirotného následne prišla z PPA informácia, že pozastavuje tranžu. „Dôvodom malo byť preverovanie určitých skutočností v rámci certifikačného auditu, o ktorého výsledku sme sa dozvedeli až vlastným skúmaním a zisťovaním,“ vysvetľuje Sirotný.

Dodáva, že v rámci auditu neboli zistené žiadne pochybenia a PPA mala v projekte ďalej riadne pokračovať, čo sa však nestalo.

Pokračovanie s vlastnými
Majiteľ hovorí, že projekt napriek meškajúcim splátkam nezastavil, ale financoval ho z vlastných zdrojov. Veril, že od štátnej agentúry prídu peniaze a vyrieši situáciu. Nestalo sa tak však.

„Táto patová situácia zapríčinila, že prostriedky, ktoré mali slúžiť na rozvoj iných agentúrnych činností, či rezervu na platenie záväzkov, boli opakovane investované do rekonštrukcie objektu,“ hovorí Sirotný.


Kursalon a v pozadí prístavba. (zdroj: Kursalon Trenčianske Teplice)
Investor sa obrátil o pomoc aj na ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré agentúra spadá. „Aj to sa však k problému s PPA stavalo veľmi laxne. Nepriamo však potvrdilo, že v tomto prípade došlo k pochybeniu PPA, no k vyplateniu záväzkov či k riadnemu poskytnutiu stanoviska k vzniknutej situácii do dnešného dňa nedošlo,“ konštatuje Sirotný s tým, že pripravuje právne kroky.

Preklenovací úver si investor zobral aj z Tatra banky, ktorej došla trpezlivosť a pripravuje dražbu. Kvôli pandémii jej termín nie je určený, aj preto Sirotný verí, že k aukcii jeho nehnuteľnosti nemusí dôjsť. V prvom rade hľadá partnera, ktorý by mu pomohol projekt dokončiť. V druhom rade verí, že sa s bankou môže dohodnúť.

Na banku má však ťažké srdce aj kvôli tomu, že firme zosplatnila aj ďalšie úvery a to napriek tomu, že v ich prípade si riadne plnil záväzky. „Pandémia ochorenia COVID-19 túto situáciu už len vyhrotila. Trh v oblasti realizácie eventov a poskytovaní gastro služieb ostal absolútne paralyzovaný,“ vysvetľuje Sirotný.

Preverovanie
Ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že spoločnosti doteraz vyplatilo niečo cez 253-tisíc eur. „Ďalšia žiadosť o platbu je v súčasnosti predmetom administratívnej kontroly a kontroly na mieste,“ uviedlo vo svojom vyhlásení pre INDEX.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Miliónový biznis cez inzerát? Pozrite si najdrahšie nehnuteľnosti
Čítajte 
Fakt je ten, že PPA je pod drobnohľadom vyšetrovateľov. Ešte na jar minulého roka rozbehla NAKA akciu Dobytkár. V rámci nej odhaľovala korupciu v prostredí Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V lete minulého roka bolo obvinených 28 osôb.

Výška zdokumentovaných úplatkov dosiahla takmer 10,5 milióna eur. Medzi zadržanými boli aj bývalý šéf PPA Juraj Kožuch, ale aj oligarchovia Martin Kvietik a Norbert Bödör.

Zaujímavosťou je, že ku kúpeľnej dvorane mal blízko aj ďalší zadržaný podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár (zadržaný v rámci akcie Víchrica). Práve akciovka Kúpele Trenčianske Teplice bola pôvodným majiteľom objektu. Akciovka, ktorej konečnými užívateľmi výhod sú Martin a Klaudia Kollárovci, doteraz vlastní pozemky okolo komplexu Kursalon.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22587616/legenda ... ml?ref=trz

Sto ľudí v miestnosti, bitka na privítanie. Ako vyzerá život v ruskej väzenskej kolónii

Navaľnyj bude za mrežami 32 mesiacov.

3. feb 2021 o 17:18 Matúš Krčmárik

Alexej Navaľnyj sa dva a pol roka na slobodu nedostane.
Alexej Navaľnyj sa dva a pol roka na slobodu nedostane. (Zdroj: SITA/AP)
Písmo:A-|A+338

MOSKVA, BRATISLAVA. O ruských trestaneckých kolóniách sa rozprávajú mnohé tragické príbehy. Vznikať začali v cárskych časoch, vo forme gulagov ich vystaval sovietsky diktátor Josif Stalin na zotročenie a vyvraždenie celých komunít a tieto dodnes tvoria základ trestaneckého systému v krajine.

Aj keď podmienky v nich nie sú podobne tvrdé ako v sovietskej ére, aj teraz sa stane, že odtiaľ prichádzajú správy o policajnej brutalite so smrteľnými následkami.

Do jednej z nich sa teraz presunie opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorému v utorok súd pôvodný triapolročný podmienečný trest z roku 2014 zmenil na pobyt za mrežami. Európsky súd pre ľudské práva označil pôvodný proces za vykonštruovaný.

Desať mesiacov si už Navaľnyj odsedel v domácom väzení, v trestaneckej kolónii by mal ostať do septembra 2023.
Aby zlomili vôľu človeka
Súvisiaci článok Navaľnyj sa na slobodu nedostane, dostal tri a pol roka väzenia Čítajte

„Každodenný život v kolónii je nastavený tak, aby väzni, ktorí vedú brigádu a dostávajú príkazy priamo od vedenia väznice, zlomili vôľu človeka,“ napísala v roku 2013 v otvorenom liste Nadežda Tolokonnikovová z kapely Pussy Riot. Aj ona sa postavila proti Putinovi a v trestnej kolónii sa ocitla za poburovanie. „Budú ich šikanovať a premenia na tichého otroka.“

Ruský väzenský systém je organizovaný inak ako systémy v iných krajinách, píše v správe spred dvoch rokov Jan Strzelecki z poľského Centra pre východné štúdiá. Namiesto v celách väzni bývajú vo veľkých barakoch, v jednej miestnosti ich žije aj viac ako sto.

Takýchto kolónii s rôznymi podmienkami bolo podľa neho po celom Rusku 869, kým klasických väzníc len osem. „Geografické umiestnenie kolónii pochádza zo sovietskej éry, keď sa nútená práca väzňov využívala pri veľkých konštrukčných projektoch alebo pri ťažbe v lesoch v mrazivých podmienkach,“ píše Strzelecki.

To so sebou prinášal aj postup, keď sa väzni umiestňujú čím ďalej od ich rodín, aby sa obmedzil ich kontakt so svetom. Toto Navaľného zrejme nečaká, keďže aj podľa štátnej agentúry TASS by mal skončiť niekde v moskovskom regióne, odkiaľ pochádza.

“

Každodenný život v kolónii je nastavený tak, aby väzni, ktorí vedú brigádu a dostávajú príkazy priamo od vedenia väznice, zlomili vôľu človeka.„

Nadežda Tolokonnikovová, členka Pussy Riot

Práca v kolóniách, ktoré sú zväčša obohnané ostatným drôtom a všade sú strážne veže, je podľa zákona síce povinná, no v praxi pracuje len 25 až 40 percent z takmer pol milióna väzňov, lebo pre nich nie je dosť úloh, píše Strzelecki.

S ochotou pracovať však súvisia možné výhody ako návštevy rodiny alebo naopak tresty za odmietnutie práce či za nesplnenie kvót. Plat dosahuje desiatky eur mesačne, väčšina „zarobeného“ totiž ide na pokrytie nákladov spojených s väznením.
Bitka na privítanie

„Napriek oficiálnym vyjadreniam ruských väzenských úradov, že sa situácia zlepšuje, väzni, ich rodiny a ľudskoprávni aktivisti ponúkajú úplne odlišný príbeh,“ začal svoj článok spred roka korešpondent BBC v Rusku Oleg Bodyrev.

Opísal príbeh Romana Syrečeva, ktorý skončil v trestnej kolónii v Jaroslavli severovýchodne od Moskvy. Odsúdili ho za prevádzkovanie nelegálneho kasína na webe, ale odvolal sa s tým, že má problém s pečeňou a vo väzení by tak bol jeho život v ohrození. Neuspel.

Bodyrev sa dovnútra nedostal, no bývalí väzni opísali miestnu hromadnú celu – v jednej žije aj sto ľudí, bez okien, s nízkym stropom, steny sú lesklo fialové.

Noví väzni prichádzajú dnu úzkou chodbou, zohnutí s rukami zviazanými za chrbtom. Keď sa presúvajú, strážcovia ich udierajú, kopú a nadávajú im. Do toho nahlas hrajú metalové pesničky.

Práve pri tomto rituáli 32-ročného muža kopli tak silno, že sa mu roztrhla slezina. Zomrel na operačnom stole po troch hodinách od „nástupu“ do väzenia. Rodine väzňa o bitke povedali spolupracovníci z väzenia, v márnici nedovolili poriadne ho prehliadnuť.

Podobné prípady sa občas vyšetrujú, ale väčšinou sa to skončí nedostatkom dôkazov. Kamery strážcov totiž náhle prestanú fungovať a nakoniec ide o tvrdenie proti tvrdeniu.

„Smutnou realitou je, že táto trestná kolónia vôbec nie je výnimočná,“ píše na záver Bodyrev. „Je to len jednou väznicou zo stoviek, ktoré môžu ukrývať temné tajomstvá.“
Na umlčanie kritikov
Súvisiaci článok Merkelová ho doteraz bránila. Nord Stream 2 môže pochovať Navaľnyj Čítajte

Ľudskoprávna organizácie Memorial v roku 2018 odhadla, že v ruských väzniciach je 195 politických a náboženských väzňov. Tento počet stúpol po ruskom obsadení Krymu, proti ktorému sa časť miestnych búrila.

Najznámejším takýmto prípadom je ukrajinský režisér Oleg Sencov, ktorý držal aj protestnú hladovku, v roku 2019 sa po výmene väzňov dostal do vlasti. Zmanipulované procesy sa podľa mimovládky bežne používajú na umlčanie kritikov režimu alebo lokálnych politikov.

V ruskom pracovnom tábore sa doteraz nachádza Američan Paul Whelan, ktorého v lete minulého roka odsúdili za špionáž, keď u neho našli USB kľúč s údajmi o študentoch ruskej pohraničníckej školy. Whelan na súde tvrdil, že mu ho dal známy s tým, že sú na ňom fotografie zo svadby, na ktorej sa krátko predtým zúčastnil.

V Rusku bol podľa obhajoby viackrát, vždy súkromne a nikdy vraj pre americké tajné služby nepracoval, len pre námornú pechotu. Napriek snahe amerických diplomatov ho doteraz Rusi neprepustili, a tak si odpykáva 16-ročný trest v pracovnom tábore.

Päťdesiatnik zvyknutý cestovať po svete tak teraz trávi dni šitím väzenských uniforiem. „Som trpezlivý a čakám. Viem, že nie som jediný, ale uniesli turistu a chcem sa vrátiť domov,“ povedal BBC. Keďže ide o amerického občana a politicky citlivý prípad, zrejme má o niečo lepšie podmienky ako obyčajní ruskí väzni.
Bez súkromia
Súvisiaci článok Nadežda Tolokonnikova z Pussy Riot: Prečo v Mordovii držím hladovku Čítajte

Tí aktivistom rozprávajú o šikane zo strany spoluväzňov aj strážcov, o neznesiteľnom pracovnom čase, absolútnej strate súkromia, keď majú všade nad sebou kamery a nikdy nie sú sami, píše Deutsche Welle.

V odľahlejších častiach Ruska sú problémy s elektrinou, dodávkami vody alebo s fungujúcimi záchodmi, ženy sa podľa bývalých väzenkýň v niektorých kolóniách môžu umývať len raz týždenne, a tak radšej vypúšťajú vodu z radiátora, aby sa mohli očistiť.

„Moja služba šije šestnásť až sedemnásť hodín denne, prinajlepšom máme v noci štyri hodiny spánku a jeden deň voľna raz za mesiac a pol,“ opísala v septembri 2013 prácu v tábore Tolokonnikovová, predtým ako začala protestnú hladovku. V tábore bola vtedy rok, o tri mesiace neskôr ju po amnestii prepustili.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/22588350/rusko-tr ... ml?ref=trz

Test: Samsung Galaxy S21 Ultra 5G si s nabíjačkou už nekúpite

Ako veľmi vám záleží na fotografiách?

22. jan 2021 o 10:56 Matúš Paculík

Označenie 5G už na Slovensku nie je len na okrasu, v Bratislave sa totiž už pripojíte do mobilnej siete piatej generácie.
Označenie 5G už na Slovensku nie je len na okrasu, v Bratislave sa totiž už pripojíte do mobilnej siete piatej generácie. (Zdroj: Matúš Paculík)
Písmo:A-|A+01
Hodnotenie
9
Samsung Galaxy S21 Ultra 5G
Páči sa nám:
vynikajúci fotoaparát
výkon
skvelý displej
podpora pera S Pen
8K video
Nepáči sa nám:
cena
nudné farby
pomalšie nabíjanie
Zhrnutie: Nový najlepší smartfón od Samsungu je evolúciou, ktorá nielen pridáva, ale aj berie. Je to skvelý smartfón so špičkovým fotoaparátom, výkonným hardvérom, dokonalým displejom, no zároveň s len priemernou rýchlosťou nabíjania a po prvý krát absentujúcim slotom pre pamäťovú kartu. V balení nehľadajte nabíjačku a ani slúchadlá.
KÚPIŤ OD 1249 €

Produkt na test poskytla spoločnosť Samsung

Keď sme v auguste recenzovali Galaxy Note20 Ultra, tak sme hneď na začiatku vyzdvihli jeho jedinečnosť v podobe skvelého pera S Pen. Od vtedy neubehlo ani pol roka a my v rukách držíme najnovší model zo série Galaxy S, ktorý Samsung po prvýkrát vybavil podporou pre spomínané pero.

Nový Samsung Galaxy S21 Ultra 5G je na prvý pohľad len ďalším nástupcom extrémne drahej série prémiových smartfónov, no v skutočnosti sme sa dočkali potrebnej evolúcie, keď výrobca po prvý krát obetoval výbavu, niektoré funkcie a zároveň aj znížil cenu.

Namiesto neustáleho nabaľovania funkcií a hardvérovej výbavy novinka nemá slot pre pamäťovú kartu, má o desatinu palca menšiu uhlopriečku displeja, v balení nenájdete nabíjačku a dokúpiť si budete musieť aj slúchadlá.
Je veľký a ťažký

Už minuloročný model Galaxy S20 Ultra stanovil nový štandard pre prémiové modely v ponuke Samsungu, aj čo sa týka rozmerov a hmotnosti. Novinka Samsung Galaxy S21 Ultra 5G tento trend zásadne nezhoršila a ani nezlepšila, takže, ak ste dokázali žiť so staršou „Ultrou“, zvládnete aj recenzovanú novinku.

Tá je o 5 gramov ťažšia a pri rozmeroch sa líši len v rozmedzí necelých dvoch milimetrov, takže tieto dva modely sú pocitovo v ruke veľmi podobné. Dizajn sa zásadne nezmenil a odlišuje sa jedine prepracovaným zadným fotoaparátom.

Ten už nevystupuje samostatne zo zadnej časti, ale začína v rohu a celkovo pôsobí menej rušivo. Aj na tak veľkom tele je však stále dosť mohutný, hlavne ak si vedľa položíte dve generácie starší model S10+.

Zaujímavou zmenou je však uhlopriečka displeja, pri ktorej sme boli zvyknutí na neustále zväčšovanie. No tento rok sme sa zo 6,9-palcovej uhlopriečky dostali k 6,8-palcovej verzii, čo nepovažujeme za žiadny spiatočnícky krok.

Jednou rukou smartfón aj tak neovládnete, viac ako na tretinu plochy sa jedným palcom dotiahnuť nedá. Aj napriek rozmerom sa nám Samsung v ruke držal o niečo istejšie, ako veľký iPhone 12 Pro Max.

Keď sme pred rokom recenzovali predchádzajúci model, pýtali sme si krajší dizajn. Novinka nie je subjektívne krajšia, v skutočnosti sa až na spomínané riešenie fotoaparátu veľa nezmenilo, dokonca ani dostupné farby pre náš trh.

Jedna tmavá a jedna svetlá, to je nuda, z ktorej väčšina konkurencie už stihla vyrásť. Áno, tento smartfón nie je primárne určený pre tínedžerov a s najväčšou pravdepodobnosťou ho schováte do obalu, ale aj taký Note pôsobil v medenej verzii veľmi pekne.

TIP: Ďalšie odborné recenzie, parametre a cenu smartfónu Samsung Galaxy S21 Ultra nájdete v našej službe Recenzie.SME.sk.

Ponuka puzdier je ako obvykle vynikajúca, či už silikónové s perom S Pen, flipové, alebo pekné kožené, ich spoločným problémom je tiež nedostupnosť zaujímavých farieb. Väčšina je biela, čierna, alebo strieborná, pri tom koženom osvieži vzhľad hnedá a pri silikónovom jemná ružová s fialovou.
6,8-palcový displej jednou rukou neovládnete.
6,8-palcový displej jednou rukou neovládnete. (zdroj: Matúš Paculík)
Výkon na niekoľko rokov

Samsung aj tento rok použil odlišné čipy pre rôzne trhy, presne Snapdragon 888 pre Spojené štáty s Čínou a Exynos 2100 pre zvyšok sveta. Tento prístup firme umožňuje pripraviť dostatok modelov pre globálny štart a zároveň má zálohu pre prípad, ak by Qualcomm z nejakého dôvodu meškal s dodávkami.

Snapdragon bol doteraz lepšou voľbou po stránke výkonu a aj nárokov na spotrebu energie, no prvé porovnania nových generácií čipov ukazujú, že Exynos konkurenciu konečne dobehol. Obidva čipy sú zhodne vyrobené moderným 5 nm procesom, no v niektorých smeroch rozdielne.

Najmenej podstatný je rozdiel vo výkone, keďže aj dve generácie staršie čipy majú dostatok výkonu na všetky súčasné a aj budúce aplikácie a hry počas najbližších rokov. Reakcie sú okamžité, bez akéhokoľvek zaváhania.

Exynos 2100 má osem výpočtových jadier, rozdelených do troch segmentov. Jedno, to najvýkonnejšie má frekvenciu 2,9 GHz a je určené pre náročné výpočty a úlohy, pri ktorých sa nedá využiť viacero jadier súčasne.

Druhý segment je zložený z trojice výkonných jadier a tretí zo štvorice stredne výkonných jadier. V tomto smere sú čipy Exynos a snapdragon zhodné, líšia sa však frekvenciami, grafickou časťou, obrazovým čipom a časťou pre umelú inteligenciu.

Konfigurácia pamäte sa za rok vôbec nezmenila, k dispozícii budú tri verzie v podobe 12 + 128 / 12 + 256 a 16 + 512 gigabajtov pre operačnú pamäť a dátové úložisko. To si ale najnovšie už s pomocou pamäťovej karty nerozšírite, takže si konfiguráciu vyberajte uvážene.

Samsung pri displeji odstránil zbytočne zaoblené boky a zásadne vylepšil funkciu vysokej obnovovacej frekvencie. Kým pri minulej generácii bolo 120 Hz obmedzených len na Full HD+ rozlíšenie, tak novinka zvláda dynamickú zmenu obnovovacej frekvencie až po 120 Hz aj v natívnom rozlíšení 1440 x 3200 bodov.

Vďaka Dynamic AMOLED 2X technológii vysokému rozlíšeniu a už spomínanej dynamickej obnovovacej frekvencii je obraz extrémne detailný so skutočne živými farbami a vysokou ostrosťou. Počas slnečných dní vás nesklame, s hodnotou 1500 nitov je jedným z najlepších na trhu.
(zdroj: Matúš Paculík)
Výsledky testov
Galaxy S21 Ultra 5G Galaxy Z Fold2 5G Galaxy Note20 Ultra Galaxy S10+ Huawei P40 Pro
AnTuTu
AnTuTu score 610278 590542 477821 330903 496572
AnTuTu CPU 170750 159589 145887 99357 151808
AnTuTu GPU 240851 239706 160958 149817 173560
3DMark
SlingShot Extreme 7395 7301 5622 4424 6033
PCMark
Work Score 15604 14853 14620 9874 14107
Work 2.0 Score 12182 12564 11741 7731 10477
Computer Vision Score 10298 7667 6481 5140 9836
GFXBench
Car Chase offscreen 63 57 49 43 45
Manhattan Offscreen 158 138 121 97 117
T-Rex Offscreen 218 *censured* 169 152
Stratila sa nabíjačka

Vtipné marketingové aktivity na adresu konkurencie sa vždy nemusia vyplatiť. Samsung ešte v októbri po uvedení novej sérii iPhonov využil krok Apple v podobe vypustenia nabíjačky z dodávaného príslušenstva, no pri sérii S21 spravil to isté.

V krabici si totiž domov odnesiete len smartfón a USB C kábel, v balení nehľadajte žiadnu nabíjačku ani slúchadlá. Tento krok chválime, hlavne majitelia prémiových modelov si k nim kupujú aj adekvátne slúchadlá a nabíjačky.

Pri nabíjaní však žiadne zázraky nečakajte, rýchle nabíjanie kleslo z hodnoty 45 wattov na 25 wattov, pričom kapacita batérie zostala zachovaná na hodnote 5000 mAh. Priemerná rýchlosť je aj pri bezdrôtovom nabíjaní, v tomto smere sa Samsung za rok nikam nepohol. S poriadnou nabíjačkou nabijete batériu na 50 percent jej kapacity za približne 30 minút.

Pri zabezpečení dostanete na výber zo všetkých obvyklých možností, takže si svoj smartfón zabezpečíte heslom, PIN číslom, snímaním tváre, alebo odtlačkom prsta (stačí ho priložiť na displej).

Snímanie tváre fotoaparátom a odtlačkov integrované v displeji je rýchle, dostatočne presné. Smartfón tvár spoľahlivo rozozná aj v úplnej tme, samozrejme si pomáha svetlom zo samotného displeja.

Vo výbave nechýba moderná Wi-Fi 6, Bluetooth vo verzii 5.2, moderný USB C port vo verzii 3.2, či kvalitný zvukový čip optimalizovaný spoločnosťou AKG pre prenos bezdrôtového zvuku. Analógový zvukový výstup by ste tu hľadali zbytočne.

Kým ešte pred pár rokmi by sme Samsung pravdepodobne kritizovali za uvedenie novinky vybavenej starou verziou operačného systému, tak poslednú dobu ide firma príkladom. Galaxy S21 Ultra 5G má Android 11 s januárovými bezpečnostnými opravami.

Konečne sme sa dočkali postupného ústupu asistenta Bixby, ktorý tu síce stále je, no vo výrazne menej otravnej forme. Dokonca na domovskej obrazovke je k dispozícii informačný kanál Google.
(zdroj: Matúš Paculík)
So štvoricou fotoaparátov

Je lepší iPhone, Huawei, Xiaomi, alebo Samsung? Fotoaparát sa z doplnku smartfónu stal jednou z jeho najdôležitejších súčastí a pre skupinu zákazníkov je zároveň tým najdôležitejším komponentom.

Začať môžeme tým najmenej zaujímavým, pri Samsungu Galaxy S21 Ultra 5G je to širokouhlý snímač s rozlíšením 12 megapixelov. Má 120-stupňový uhol záberu, dobrú svetelnosť F/2,2 a veľmi slušný obrazový výstup.

Samsung minulý rok priniesol hlavný snímač s rozlíšením 108 megapixelov, pri ktorom využil spájanie až deviatich bodov do jedného pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku aj pri zlých svetelných podmienkach.

Nový snímač je menšou evolúciou, ktorá by sa mala prejaviť v lepšom dynamickom rozsahu, menšom šume a lepšej ostrosti. Veľká zmena však nastala pri teleobjektívoch, ktoré sú po novom dva.

Galaxy S20 Ultra sa spoliehal len na jeden, poskytujúci 10-násobné hybridné priblíženie. S ohniskovou vzdialenosťou 103 mm tak pri menšom priblížení využíval smartfón práve hlavný snímač, kedy si ale musel pomáhať aj následným softvérovým zvýšením rozlíšenia práve kvôli systému spájania bodov.
Samsung Galaxy S21 Ultra 5G - testovacie fotografie (21 fotografií)

Novinka má teleobjektívy dva, jeden s 3-násobným a jeden s 10-násobným optickým priblížením. V tomto rozsahu ponúka skoro plynulé približovanie scény, pričom výber a kombináciu použitých snímačov rieši výhradne automatika.

Počas testov sme zaregistrovali, že pri priblížení aplikácia použila raz teleobjektív, inokedy len výrez z hlavného snímača. Pre bežného používateľa možno zbytočná informácia, no my by sme radšej mali nad výber snímača plnú kontrolu.

So smartfónom sme sa v rámci jednej mestskej časti pohybovali len jeden týždeň, výsledné fotografie nájdete v galérii. Ich ostrosť, dynamický rozsah, či farebné podanie, dokonca aj nočné fotografie sú vynikajúce.

Zaostrovanie je veľmi rýchle a presné, kritika z minulých generácií tu konečne neplatí. Prekvapil nás aj portrétový režim, pri ktorom mal predchádzajú model problém s rýchlym ostrením. Teraz patrí k tým najlepším a vynikajúco si poradí aj s orezaním fotografovanej osoby pre softvérové rozmazanie pozadia.
Fotoaparát zaberá veľkú časť zadnej strany smartfónu.
Fotoaparát zaberá veľkú časť zadnej strany smartfónu. (zdroj: Matúš Paculík)
V silnej konkurencii sa nestratí

Samsung si tento rok pripravil nové smartfóny o mesiac skôr, hoci konkurencia sa po roku pandémie nikam neposunula. Huawei si stále hľadá zákazníkov, ktorí k svojmu šťastiu nepotrebujú Google služby a Apple si stále ide svojim štýlom.

V segmente prémiových smartfónov tak stále panuje určitá nuda, lebo okrem spomínanej trojice sa zaujať pokúša občas Sony, LG, Asus a Motorola, Xiaomi cieli primárne do odlišného cenového segmentu.

Nový Galaxy S21 Ultra 5G je preto stelesnením súčasnej špičky, toho najlepšieho, čo si môžete kúpiť. Má však stále silnú konkurenciu, či už v podobe iPhone 12 Pro Max alebo Huawei Mate 40 Pro.

Ten posledný si samozrejme môžete vyškrtnúť, pokiaľ si neviete predstaviť svoj život bez Google, či platieb mobilom. Je teda Samsung lepší ako najnovší iPhone? Pre skalných fanúšikov je odpoveď na túto otázku irelevantná, no jednoduchá odpoveď je áno.

iPhone má síce obrovskú výhodu v jednotnosti svojej platformy, používateľskej prívetivosti a permanentne skvelom výkone, no to na prvenstvo už nestačí. Samsung sa napríklad naučil, že pravidelné aktualizácie sú dôležité, keďže sa majiteľ dva, tri roky starého modelu už necíti odstrčený a pokojne môže svoj dosluhujúci smartfón posunúť ďalej.

Pri predchádzajúcich recenziách iPhonov sme vždy vyzdvihovali konzistentnosť výstupov z fotoaparátu, teda to, že sa môžete na svoj smartfón spoľahnúť aj v kritických momentoch, na ktoré chcete mať spomienky.

Fotoaparát nového Samsungu zmazal aj tento rozdiel a konečne spravil s veľmi dobrého portrétového režimu dokonalý. A 10-násobné optické priblíženie je čerešničkou na torte spolu s možnosťou záznamu videa v 8K rozlíšení.

Galaxy S21 Ultra 5G sa Samsungu vydaril, aj keď sa na prvý pohľad veľmi ponáša na svojho predchodcu. V niečom je výrazne lepší, v niečom výrobca ubral, vrátane ceny. Takto pred rokom sme za novinku platili 1349 eur, teraz je cenovka o rovnú stovku menšia.

Smartfón si môžete samozrejme kúpiť aj pri mobilných operátoroch Orange a Telekom za akciové ceny, pričom Telekom sľubuje plnú podporu pre svoju bratislavskú 5G sieť.
Parametre
Galaxy S21 Ultra 5G Galaxy S20 Ultra 5G Huawei P40 Pro Realme X2 Pro
Čip: Exynos 2100 Exynos 990 Kirin 990 5G Snapdragon 855+
Grafika: Mali-G78 MP14 Mali-G77 MP11 Mali-G76 MP16 Adreno 640
Pamäť: 12 / 16 GB 12 / 16 GB 8 GB 8 GB
Dáta: 128 / 256 / 512 GB 128 / 256 / 512 GB 256 GB 128 GB
Displej: 6,8" dAMOLED 2X 6,9" dAMOLED 2X 6,58" OLED 6.5" SAMOLED
Rozlíšenie: 1440 x 3200 1440 x 3200 1200 x 2640 1080 x 2400
Fotoaparát: 108 + 10 + 10 + 12 MPx 108 + 48 + 12 MPx + ToF 50 + 40 + 12 MPx + ToF 64 + 13 + 8 MPx + ToF
Batéria: 5000 mAh 5000 mAh 4200 mAh 4000 mAh
Hmotnosť: 227 g 222 g 209 g 199 g
Pôvodná cena: 1,249 € 1,349 € 999 € 449 €
Dokúpte si k nemu pero

Pri smartfónoch síce preferujeme skôr kožené obaly a konkrétne pri Samsung modeloch špeciálne LED riešenia, no v prípade Galaxy S21 Ultra sme si okamžite obľúbili 70-eurový silikónový kryt s perom S Pen.

Škoda, že je dostupný len v čiernej farbe a kvôli držiaku pera smartfón o pár milimetrov rozšíri. Táto zmena je však problematická len na prvý pohľad, ergonómia používania tým vôbec neutrpela, práve naopak, k tomuto smartfónu ako pracovnému zariadeniu by sme si ho okamžite dokúpili.

Možnosti pera sú široké, aj keď nie až tak široké, ako v prípade pera dodávaného s modelom Galaxy Note. Dôvodom je absencia technológie Bluetooth, toto pero je totiž úplne pasívne.

Písanie poznámok funguje na výbornú, skvelá je presnosť pera, jeho rôzne možnosti a celkovo práca s ním je ergonomicky zvládnutá vynikajúco. Displeja sa nemusíte priamo dotýkať, stačí sa k nemu len priblížiť.

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22579157/test-sam ... upite.html

Huawei Mate 40 Pro je takmer dokonalý fotomobil

Stále ťažko bez Google služieb.

27. jan 2021 o 10:32 Matúš Paculík

(Zdroj: Matúš Paculík)
Písmo:A-|A+69
Hodnotenie
8
Huawei Mate 40 Pro
Páči sa nám:
dizajn a kvalita konštrukcie
vysoký výkon
vynikajúci fotoaparát
rýchle nabíjanie
Nepáči sa nám:
vysoká cena
bez Google služieb
Zhrnutie: Ak nie ste závislí na službách Google, je nový Mate 40 Pro jedným z najlepších smartfónov na trhu a zároveň najlepším fotomobilom, aký si na Slovensku môžete kúpiť. Cena je veľmi odvážna.
KÚPIŤ NA ALZA.SK ZA 1 199 €

Produkt na test poskytla spoločnosť Huawei

S minuloročným modelom Mate 30 Pro Huawei nadobro skončil s podporou služieb Google. Všetky skutočne nové modely sa so službami tejto kalifornskej spoločnosti nekamarátia, čo je aj prípad zatiaľ najnovšieho modelu Mate 40 Pro.

Huawei sa teda trhu so smartfónmi zatiaľ nevzdáva a skúša, ako veľmi sú jeho zákazníci závislí na službách Google.

S lacným modelom P40 Lite sa firme na Slovensku darí, v prémiovom segmente však môžu byť zákazníci neoblomní.
Súvisiaci článok Šesť dobrých smartfónov, ktoré stoja do 400 eur Čítajte

No bolo by chybou nový Mate 40 Pro obísť, keďže pokračuje v smerovaní firmy a ponúka jeden z najlepších fotoaparátov na trhu. Navyše je veľmi pekný, výkonný a využijete s ním aj mobilné siete piatej generácie.
Škoda ho schovať do vrecka

S výnimkou skladacích modelov je svet moderných smartfónov vo svojej podstate nudný. Stále väčším zariadeniam totiž chýba zásadne inovatívny prvok a z diaľky ich odlíši jedine fanúšik na základe vzhľadu časti fotoaparátu.

Ani nový Huawei Mate 40 Pro nie je výnimkou, aj keď kvalita jeho spracovania je skutočne ukážková. Nie sme síce veľkí fanúšikovia zaoblených bokov pri displeji, v tomto prípade však pôsobia veľmi pekne vôbec neubližujú zážitku z používania.

Displej ako obvykle zaberá podstatnú časť zariadenia, presnejšie vyše 94 percent z celej prednej plochy. Hliníkový rám spája sklenenú prednú a zadnú časť, ktorá má na dotyk príjemný matný povrch.

Aj bez obalu sa smartfón v jednej ruke drží veľmi príjemne a pri pokuse o ovládnutie čo najväčšej plochy nám nepadal. Ochranné puzdro si napriek tomu dokúpte. Aj keď je zadná strana matná, stále na nej zostávajú odtlačky.
Súvisiaci článok Život so smartfónom Huawei bez služieb Google je o kompromisoch Čítajte

Výrez v hornej časti displeja nie je veľký, nájdete v ňom selfie fotoaparát a špeciálny snímač pre 3D skenovanie tváre kvôli presnejšiemu zabezpečeniu. V displeji samozrejme nechýba integrovaný snímač odtlačkov prsta, je rýchly a veľmi presný.

Chválime návrat klasických tlačidiel na úpravu hlasitosti. Minuloročný Mate 30 Pro sa totiž spoliehal výhradne na softvérové riešenie, ktoré bolo síce štýlové a fungovalo veľmi dobre, no nevyhovovalo každému.

Pri novinke preto nájdete aj hardvérové tlačidlá a aj softvérové riešenie, pri ktorom stačí dva krát poklepať na boku displeja pre zobrazenie úpravy hlasitosti.

V Európe si smartfón Mate 40 Pro kúpite v čiernej a striebornej farbe, pri ktorej sa už pri jemnom natočení ukáže jemné farebné spektrum od svetlomodrej až po fialovú. Škoda, že sa na náš trh nedostane oranžová a olivovo zelená.
(zdroj: Matúš Paculík)
Vysoký výkon a rýchly internet

Zatiaľ stále najlepší čip navrhnutý priamo spoločnosťou Huawei nesie označenie Kirin 9000 5G a svojim výkonom patrí medzi súčasnú špičku. Má osem výpočtových jadier, jedno pre najnáročnejšie výpočty, trojicu výkonných a trojicu úspornejších jadier.

Má veľmi výkonnú grafickú časť Mali-G78 s 24 výpočtovými jednotkami, časť pre umelú inteligenciu, spracovanie obrazu a bežnú dávku pamäte. Pri tej operačnej je 8 gigabajtov, teda o niečo menej, ako ponúka súčasná konkurencia od Samsungu.

Je to dostatočná kapacita?

Počas mesiaca aktívneho používania smartfónu ako hlavného mobilného pracovného nástroja sme nezaznamenali jediné zaváhanie, ktoré by bolo spôsobené na strane hardvéru, alebo operačného systému.

Pre dáta je k dispozícii 256 alebo 512 gigabajtov priestoru, rozšíriť si ho môžete s pomocou Nano Memory kariet. Dostupnosť týchto kariet nie je úplne bezproblémová, rovnako je tu aj vyššia cena a budete k nej potrebovať aj špeciálny adaptér, či novú čítačku kariet.

Pri mobilných prenosoch smartfón podporuje siete piatej generácie, takže s ním môžete v Bratislave v sieti Telekomu minúť svoje dáta aj za pár minút.

Po bokoch zaoblený OLED displej rozlíšením za najdrahšou konkurenciou mierne zaostáva, no je to len papierový rozdiel. Pri používaní displej nesklame, ši už z pohľadu ostrosti, farebného podania alebo práce počas slnečných dní.

S rozlíšením 1344 x 2772 pri 6,76-palcovej uhlopriečke poskytuje stále dostatočne jemný obraz. Nechýba tu dynamická obnovovacia frekvencia až po 90 Hz pre plynulé zobrazenie, podpora HDR10, či filter modrého svetla pre zníženie únavy očí.

Pri batérii neohúri jej kapacita, 4400 mAh je menej, ako by sme našli pri podobne drahom Samsungu. Reálna výdrž však nezaostáva, dokonca si lepšie poradí s vyššou obnovovacou frekvenciou.

Reálne budete smartfón nabíjať každý deň pri aktívnom používaní. Vďaka rýchlemu 66-wattovému systému vám na plné nabitie batérie bude stačiť približne 45 minút. V balení nabíjačku nájdete, rovno s požadovaným výkonom 66 wattov.
(zdroj: Matúš Paculík)
Výsledky testov

V bežnom režime sú výsledky testov len priemerné a v podstate len mierne lepšie v porovnaní so starším čipom od Huawei. No v nastaveniach môžete aktivovať režim vysokého výkonu, ktorý zo zariadenia spraví jeden z najvýkonnejších smartfónov súčasnosti.

Daňou za tento výsledok sú vyššie nároky na spotrebu a hlavne generovanie tepla. Pre dlhodobú maximálnu záťaž predstavuje režim vysokého výkonu problém, ktorý smartfón musí riešiť dočasným znížením výkonu, kým sa čip nedostane na potrebnú teplotu.

Pokiaľ nemusíte, tento režim neaktivujte a nechávajte si ho len ako zálohu pre situácie, keď budete skutočne potrebovať extrémny výkon.
Mate 40 Pro (perf.) Mate 40 Pro Huawei P40 Pro Galaxy S10+ Galaxy S21 Ultra 5G
AnTuTu
AnTuTu score 688932 533980 496572 330903 610278
AnTuTu CPU 189681 162698 151808 99357 170750
AnTuTu GPU 289720 179182 173560 149817 240851
3DMark
SlingShot Extreme 8559 6261 6033 4424 7395
PCMark
Work Score 17335 10329 14107 9874 15604
Work 2.0 Score 12950 9097 10477 7731 12182
Computer Vision Score 11511 5367 9836 5140 10298
GFXBench
Car Chase offscreen 67 61 45 43 63
Manhattan Offscreen 160 97 117 97 158
T-Rex Offscreen 233 151 152 169 218
Fotoaparát, ktorý vidí aj v tme

Je pre vás fotoaparát najdôležitejším prvkom pri výbere nového smartfónu? V tom prípade je Mate 40 Pro jedným z najlepších kandidátov. Možnosti jeho fotoaparátu sú skutočne vynikajúce.

Základný fotoaparát má RYYB senzor (červená + žltá + žltá + modrá, na rozdiel od bežného riešenia červená + zelená + modrá) s rozlíšením 50 megapixelov, pričom pre tvorbu výslednej fotografie využíva funkciu spájania štyroch snímacích bodov.

Plocha samotného čipu je väčšia aj v porovnaní s najlepšou konkurenciou od Apple a Samsung, firma dokonca tvrdí, že v porovnaní s iPhone 11 Pro Max na snímač dopadá až o 200 percent viac svetla.

Základ je teda rovnaký ako v prípade modelu Huawei P40 Pro, dokonca tu nájdete aj rovnaký teleobjektív s rozlíšením 12 megapixelov, 5-násobným optickým priblížením a potrebnou optickou stabilizáciou.

Širokouhlý snímač má už len polovičné rozlíšenie, no zároveň odlišný pomer strán. Kým zvyšná dvojica ponúka 4:3, tak pre širokouhlé zábery je k dispozícii pomer strán 3:2, ktorý poznáme z klasických fotoaparátov.

Kvalita fotografií a aj možnosti aplikácie fotoaparátu sú dokopy bezkonkurenčné, či už pri dobrom svetle, alebo pri nočnej fotografii. Ostrosť, farebné podanie, zaostrenie alebo vyváženie bielej, na výsledok sa môžete spoľahnúť v každej situácii.

Pri fotení portrétov pomáha aj špeciálny snímač teploty farieb, ktorý celé nastavenie fotoaparátu upravuje s využitím umelej inteligencie pre dosiahnutie čo najvernejšej reprodukcie farby pokožky.

Softvér si veľmi dobre vie poradiť aj pri fotení portrétov s problematickým pozadím, kde má konkurencia obvykle problém. Orezanie hlavy je presné, bez chýb a rovnako ako pri P40 Pro, aj Mate 40 Pro si veľmi dobre poradí s kučeravými vlasmi.

Najväčšie prekvapenie nastáva až v noci, keď si fotoaparát vystačí len s mesačným svitom. Nepotrebuje pri tom dlhé sekundy na expozíciu, aj pri najväčšej tme stačí smartfón držať pevne v rukách len pár sekúnd.

Smartfón je rovnako skvelý aj pri zázname videa, pričom v základe využíva širokouhlý objektív. Pri maximálnom 4K rozlíšení zaznamenáva video s rýchlosťou 60 snímok za sekundu a samozrejme podporuje moderný formát pre úsporný záznam.
Huawei Mate 40 Pro - testovacie fotografie (24 fotografií)
Čo vám bude chýbať?

Život so smartfónom bez Google služieb je zatiaľ stále o kompromisoch. Situácia nie je tak kritická, ako bola pred rokom a vďaka snahe Huaweiu sa obchod App Gallery neustále plní aj lokálnymi aplikáciami.

Jediným riešením je preto skontrolovať si dostupnosť svojich obľúbených aplikácií a služieb pre smartfóny Huawei. Áno, mnohé si môžete stiahnuť aj mimo oficiálneho obchodu, no tu vás môže čakať nepríjemné prekvapenie v podobe nebezpečných kódov schovaných v inštalačných súboroch či problémov s kompatibilitou.

Ak ste si už týmto procesom prešli a aplikácie vás neobmedzujú, tak si môžete vychutnať jeden zo skutočne najlepších smartfónov na trhu s takmer dokonalým fotoaparátom. Práve v ňom je najväčšia výhoda modelu Mate 40 Pro.

Je celkovo najlepším fotomobilom, aký si na Slovensku môžete kúpiť, lepší je už len jedine Mate 40 Pro+, ktorý sa k nám oficiálne nedováža. Aj ten základný model Pro je vynikajúci a poradí si v každej situácii, dokonca aj pri veľmi, veľmi slabom svetle.

Čo nechápeme, je cenová politika firmy. Huawei si za svoj smartfón pýta 1199 eur, čo je cena len mierne menšia v porovnaní s najnovším Samsungom. Pri absencii služieb od Google je to podľa nášho názoru veľmi odvážny krok.

V našom finálnom hodnotení si smartfón odniesol 8 bodov práve kvôli absencii spomínaných služieb Google. Aj keď to nie je neprekonateľný problém, tak naň treba pred kúpou myslieť. Pokiaľ sa váš život netočí len okolo Google, pokojne si k výslednému hodnoteniu pripočítajte jeden bod navyše.
Parametre
Huawei Mate 40 Pro Galaxy S21 Ultra 5G Huawei P40 Pro Realme X2 Pro
Čip: Kirin 9000 5G Exynos 2100 Kirin 990 5G Snapdragon 855+
Grafika: Mali-G78 MP24 Mali-G78 MP14 Mali-G76 MP16 Adreno 640
Pamäť: 8 GB 12 / 16 GB 8 GB 8 GB
Dáta: 256 GB 128 / 256 / 512 GB 256 GB 128 GB
Displej: 6.76" OLED 6,8" dAMOLED 2X 6,58" OLED 6.5" SAMOLED
Rozlíšenie: 1344 x 2772 1440 x 3200 1200 x 2640 1080 x 2400
Fotoaparát: 50 + 12 + 20 MPx 108 + 10 + 10 + 12 MPx 50 + 40 + 12 MPx + ToF 64 + 13 + 8 MPx + ToF
Batéria: 4400 mAh 5000 mAh 4200 mAh 4000 mAh
Hmotnosť: 212 g 227 g 209 g 199 g
Pôvodná cena: 1,199 € 1,249 € 999 € 449 €
Čo nájdete v obchode Huawei AppGallery?

Nástrahám a problémom fungovania so smartfónom bez Google služieb sme sa venovali v samostatnom článku, keď sme používali model Mate 30 Pro a hľadali náhrady za obľúbené aplikácie od Google.

Naše zistenia platia aj pre model P40 Pro a Mate 40 Pro, takže sa pripravte na systém Android 10 doplnený o veľkú softvérovú nadstavbu. Aplikácie od Google si síce z internetu nainštalujete, no drvivá väčšina z nich nebude fungovať a len pár je aspoň z časti použiteľných.

Záleží teda len na vás, ako veľmi ste na Google závislí a či ste vôbec ochotní hľadať alternatívne riešenia. Skutočnosť je pritom výrazne lepšia, ako sa môže zdať. Absenciu prístupu do Google obchodu s aplikáciami Huawei nahrádza vlastným riešením v podobe AppGallery.

Toto alternatívne riešenie prešlo veľkou zmenou, no aj tak tu množstvo známych aplikácií a hier stále nenájdete. Tie veľké pribúdajú postupne a jediným riešením je inštalácia mimo oficiálneho obchodu.

Pokojne si AppGallery nainštalujte do svojho súčasného Android smartfónu a prezrite aktuálnu ponuku, hlavne v prípade, ak používate viacero špecifických aplikácií. Svoje už majú aj banky vrátane ČSOB a VÚB, nechýba Sygic, O2, Tesco, či Alza.

Huawei sa snaží integrovať ďalšie doplnkové služby do systému, napríklad cloudové riešenie vrátane zálohovanie a správy fotografií. Prechod z bežného Android smartfónu nie je bezproblémový, ale ani nemožný.

Väčšinu služieb skúsený používateľ nahradí behom pár minút a ten menej skúsený si pravdepodobne ani nič nevšimne. Veď mailová aplikácia nemá žiadny problém s gmail účtom, Sygic funguje bez problémov a Facebook či WhatsApp si stiahnete priamo zo stránok výrobcu.

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22582658/test-s-h ... v-tme.html

Čo ukazuje Cyberpunk 2077 o budúcnosti hernej grafiky

Ako nové technológie zmenia podobu hier aj požiadavky na hardvér.

2. feb 2021 o 10:21 Matúš Paculík

(Zdroj: Foto: Gigabyte, Logo: CD Projekt RED, Grafická úprava: sme.sk)
Písmo:A-|A+130

Hru poskytla spoločnosť comgad.cz, grafickú kartu Gigabyte

Poľské štúdio CD Projekt Red si za vyše 25 rokov svojej existencie dokázalo vybudovať veľmi dobrú povesť. Na svojom konte majú hneď niekoľko veľkých hitov v podobe hier série Witcher. Najmä nedávny tituly tlačili na hranicu dostupných herných technológií. Napríklad Witcher 3 spájal veľký svet plný detailov do jedného veľkého celku, ktorým sa dalo voľne prechádzať takmer bez prerušenia.
Súvisiaci článok Recenzia: V Cyberpunku svetlé zajtrajšky nečakajte Čítajte

Novú technologickú latku nastavuje aj hra Cyberpunk 2077. Naznačuje, akým smerom sa bude poberať technológia hernej grafiky v nasledujúcich rokoch.

Aj keď prvý dojem pokazili technické chyby spojené s predčasným vydaním hry, využitie nových technológií bude meradlom pre ďalšie hry postavené pre nadchádzajúcu generáciu grafických kariet a herných konzol. Bližší pohľad na to, ako funguje Cyberpunk ukazuje, čo bude za dva roky dôležité pre všetky hry.
Cyberpunk (9 fotografií)
Základná grafická karta vám nepomôže

Ak ste si pred vyše dvoma rokmi kúpili základnú grafickú kartu GeForce RTX 2060 s výhľadom, že ju v budúcnosti využijete pre ray tracing efekty v hrách, asi ste dnes sklamaní.

Tento základný model nebol vôbec lacný, no pre najdôležitejšiu hru súčasnosti je s ray tracingom použiteľný len s obmedzením. Úprimne, karta má s hrou problém aj bez využitia danej technológie a vyššie ako Full HD rozlíšenie je nad jej sily.

Ak si chcete hru aspoň trochu užiť s poriadnou grafikou, tak potrebujete minimálne GeForce RTX 2070 Super. Cyberpunk si najlepšie užijete s modelom RTX 3090, teda pokiaľ máte prakticky neobmedzený rozpočet.

Za najlepšiu grafickú kartu totiž v súčasnosti zaplatíte minimálne 1 700 eur, čo je cena, za ktorú si domov donesiete tri herné konzoly PlayStation 5 aj s doplnkovým príslušenstvom.

Zlatá stredná cesta existuje v podobe modelu GeForce RTX 3070, ktorý má v spojení s rozumným monitorom dostatok výkonu pre plynulé hranie. Ani on však nie je dokonalou voľbou pre 4K rozlíšenie, nám sa osvedčil pri QHD a WQHD, kedy sme si hru mohli užiť v rozlíšení 3440 x 1440 bodov.

Jediným a zásadným problémom je však dostupnosť týchto grafických kariet. V čase písania recenzie sa série RTX 3070 a RTX 3090 občas v obchodoch objavili, aby behom pár hodín aj zmizli. Problémom je aj dostupnosť predchádzajúcej generácie, takže v novom roku si hráč poriadnu grafickú kartu samostatne nekúpi.

My sme Cyberpunk 2077 hrali na modeli Gigabyte GeForce RTX 3070 Gaming OC, ktorý na začiatku januára stál v obchodoch približne 719 eur. Bežná cena tejto karty sa pohybuje v rozmedzí 570 až 600 eur.

No keďže dopyt výrazne prevyšuje ponuku už niekoľko mesiacov v kuse, predajcovia si za čokoľvek výkonnejšie pýtajú prirážku a s kúpou veľmi nepochodíte ani na bazárových stránkach
Prečo je ray tracing dôležitý

Za nelákavým názvom ray tracing sa skrýva zložitá technológia na výpočet odrazu svetla. Tieto výpočty sú veľmi náročné na výkon, keďže pre každý jeden lúč svetla musia správne určiť jeho chovanie na konkrétnom povrchu.

Zjednodušene, úlohou je správne zobraziť odrazy svetla na každom možnom povrchu. Výsledkom je hra s grafikou vo filmovej kvalite, teda niečo, o čom hráči snívajú už desiatky rokov.

V počítačových hrách je síce stále novinkou, no prvú animovanú ukážku s využitím tejto technológie vytvorili v laboratóriách Bell už v roku 1979. Pri profesionálnom využití však vyžaduje extrémne výkonné počítače, ktorým tvorba len jedného obrázku trvá aj niekoľko desiatok minút, pri filmoch pokojne aj hodín.

Aby sme sa vyhli prehnaným očakávaniam, tak súčasný počítačový hardvér (presnejšie grafické čipy Nvidie a AMD, ktorá ich dodáva aj pre herné konzoly) zatiaľ nemá dostatok výkonu na úplné použitie ray tracingu pri vykresľovaní grafiky.

Hry tu preto kombinujú klasický režim rasterizácie a ray tracing využívajú len v špecifických prípadoch, kedy je výsledok aj zjavný hneď na prvý pohľad. Pre pocit plynulosti musí totiž grafická karta byť schopná vykresliť obraz aspoň 60-krát za sekundu.

V hrách uvidíte krásne odrazy okolitého prostredia v mlákach, na lesklých povrchoch a aj v podobe výrazne realistickejších tieňov. Na plnohodnotné využitie ray tracingu pre počítanie úplne celej scény si však musíme ešte pár rokov počkať
Prínos ray tracingu v hre Cyberpunk 2077

Hra v súčasnosti pre ray tracing podporuje len grafické karty Nvidie série GeForce RTX. Špeciálne efekty sú dokopy štyri a majú vplyv len na grafickú stránku hry, nie na samotnú hrateľnosť.

Hlavným efektom je dynamické osvetlenie, ktoré rieši globálne osvetlenie ako je slnko, mesiac a tiež svetlo vyžarované rôznymi väčšími povrchmi, kam patria napríklad všadeprítomné digitálne reklamné pútače.

Cyberpunk navyše vynikajúco pracuje so svetlom počas celého dňa a noci, čo výrazne prispieva k pocitu reálneho sveta. Každá jedna scéna tak pôsobí odlišne v noci, ráno, na obed, alebo aj počas silného dažďa.

Cyberpunk vyzerá veľmi dobre aj bez ray tracingu.

Ray tracing nepridáva len realistické odrazy, ale aj lepšie pracuje s HDR a tieňmi.

A keď sa k tomu pridajú odrazy počítané na základe správania jednotlivých lúčov z celej scény, je obraz ešte viac realistický. Tu bežné hry berú do úvahy väčšinou len to, čo aj hráč práve vidí na obrazovke. V prípade využitia ray tracingu pre odrazy sa ale berie do úvahy úplne celá scéna, samozrejme v závislosti od nastavenej kvality.

Úplne inak sa tu správa kovový povrch, hladina vody, či priesvitný materiál. Ray tracing pomáha aj pri zisťovaní, ako veľmi je každý jeden bod vystavený okolitému osvetleniu. Technológia sa volá ambient occlusion a jej úlohou je prirodzene stmaviť povrchy a objekty v scéne.

Viditeľnou zmenou tu prešli aj tiene, ktoré nemusia vývojári pripravovať formou pevných máp. Tiene sú tvorené na základe okolitého osvetlenia, má tu vplyv aj ten najmenší zdroj, či mesiac, alebo slnečné svetlo rozptýlené v mrakoch počas upršaných dní.

Odrazy okolia s využitím ray tracingu uvidíte aj vo výkladoch obchodov, alebo na reklamných pútačoch.
Keď pomáha umelá inteligencia

Ray tracing v hrách je stále extrémne náročný na výkon a iné to nie je ani v prípade Cyberpunku. Aktivovanie vysokej kvality znamená aj pre najnovšiu generáciu kariet veľký problém, hlavne ak sa chcete hrať vo vyššom ako len Full HD rozlíšení.

Maximálne detaily a ray tracing v najvyššej kvalite boli pri 4K rozlíšení nad sily testovanej karty GeForce RTX 3070. V zložitejších scénach je rýchlosť zobrazenia okolo hodnoty 10 snímok za sekundu, čo je štyrikrát menej, ako je náš minimálny cieľ.

Ani moderné grafické karty v strednej cenovej hladine zatiaľ nemajú dostatok výkonu vo vysokom rozlíšení pre graficky tak komplexné hry, ako je Cyberpunk. Riešením nie je zvyšovať hrubý výkon čipov, teda pokiaľ nemáte niekoľkonásobný rozpočet len na kúpu grafickej karty s problematickou dostupnosťou.

V Nvidii vedeli, že tento problém nezmizne behom pár mesiacov a už v prvej generácii RTX kariet prišli s využitím umelej inteligencie v podobe technológie DLSS. Časť grafického čipu obsahuje výpočtové jednotky určené výhradne pre umelú inteligenciu a strojové učenie.

Namiesto náročných výpočtov v 4K rozlíšení sa v závislosti od nastavení kvality DLSS použije menšie rozlíšenie (buď Full HD alebo 1440p). Tu sú nároky na hrubý výkon grafického čipu násobne nižšie.

Špeciálne jednotky (Tensor cores) obraz z nižšieho rozlíšenia s pomocou strojového učenia a umelej inteligencie prepočítajú do vyššieho, pridajú detaily a vyhladia hrany. Hra ale musí túto funkciu aj podporovať. Reálne benefity sa preto líšia v závislosti od konkrétnej hry.

Nvidia pre väčšinu hier vytvára špecifický AI model, vytvorený porovnávaním desiatok tisíc snímok z konkrétnej hry v nízkom a extrémne vysokom rozlíšení. V spojení s pohybovými vektormi tak počas hrania dokáže v reálnom čase zobraziť vo vyššom rozlíšení s minimálnym alebo dokonca žiadnym dopadom na kvalitu.

50-percentný výrez porovnania dopadu technológie DLSS na kvalitu obrazu. Režim najvyšší výkon zvýšil počet zobrazených snímok za sekundu z 10 na 47.
Až trojnásobný výkon

Pre Cyberpunk 2077 je technológia DLSS významná, jedine s ňou je ray tracing využiteľný pri väčšine RTX kariet. Bez nej by sme sa ani s testovou GeForce RTX 3070 nemohli hrať vo vysokom rozlíšení pri vysokých detailoch.

Vypnuté DLSS s ray tracingom bolo nehrateľné, zapnutie v režime kvality zvýšilo počet vykreslených snímok za sekundu trojnásobne. DLSS v režime „vyvážené“ je optimálnym kompromisom medzi rýchlosťou a kvalitou, ktorý sa nám osvedčil počas celej doby hrania.

Tu sme sa s našim testovacím počítačom pohybovali v rozmedzí 40 až 55 snímok za sekundu, čo však je stále ďaleko od optimálneho stavu. Cyberpunk je jednoducho extrémne náročný, hlavne ak ho chcete hrať vo vysokom rozlíšení.

Tam, kde si iné hry pomáhajú rôznymi fintami, ponúka Cyberpunk množstvo drobných detailov. Tie si však musíte aj všímať, či ich skôr objavovať. Komplexné odrazy okolia vo výkladoch a dokonca aj na skrutkách kolies áut, to v iných hrách nenájdete.

Odrazy okolia nájdete aj na skrutkách kolies.
Čo vám dnes ponúkne grafika za 700 eur?

Gigabyte GeForce RTX 3070 Gaming OC má na pomery herného hardvéru príjemný názov, veď len nedávno sme tu mali od spoločnosti Asus, ktorý sa dá zapamätať len veľmi ťažko.

Karty sú založené na najnovších čipoch Nvidia GA104 s druhou generáciou RTX architektúry. Pri oficiálnej cene 499 dolárov bez dane Nvidia sľubuje výkon porovnateľný s dvojnásobne drahou RTX 2080 Ti

Aj pri súčasných cenách je výhodnosť kúpy stále vynikajúca, no pre majiteľov spomínanej karty nedáva zmysel. Iná situácia nastáva v prípade, ak ste pred dvoma rokmi siahli po základnom RTX modeli, alebo máte staršiu grafickú kartu bez podpory ray tracingu.

Čip novej karty vyrába Samsung modernou 8 nanometrovou technológiou, pričom obsahuje vyše 17 miliárd tranzistorov. Časť z nich zaberajú jadrá určené pre výpočet ray tracingu a časť pre umelú inteligenciu, ktorá je dôležitá práve v hre Cyberpunk 2077.

Samotná karta je veľmi masívna s dĺžkou skoro 29 centimetrov a hrúbkou vyše 5 centimetrov potrebuje v skrinke dosť priestoru a zaberie až tri sloty. Spotreba karty sa pri náročných hrách blíži k hranici 300 wattov, takže dobré odvetranie vnútra skrinky je dôležité a rovnako aj kvalitný zdroj s výkonom minimálne 650 wattov.

Teplotu z čipu odvádza masívny kovový chladič s trojicou ventilátorov, z ktorých ten prostredný sa otáča opačným smerom. To zlepšuje prietok vzduchu chladičom a zároveň znižuje aj jeho hlučnosť.

Počas práce v systéme, ale aj pri hraní graficky nenáročných hier môžu byť ventilátory úplne vypnuté. Vtedy totiž karta produkuje len minimum tepla, na odvod ktorého stačí aj pasívna časť chladiča.

Pri bežnej práca na počítači kartu nebudete počuť, je úplne tichá. Účinnosť chladenia zistíte po spustení prvej graficky náročnej hry, v našom počítači sa teplota karty neprekročila hranicu 70 stupňov a bola stále veľmi tichá.

O teplote vás bude informovať aj podsvietené logo Gigabyte na boku karty. Okrem rôznych svetelných efektov totiž môžu meniť svoju farbu na základe teploty čipu, jeho využitia, alebo rýchlosti otáčok ventilátorov – zelená pre nízku hodnotu, žltá pre strednú a oranžová pre vysokú.

Jediná nástraha čaká majiteľov systému viacerých monitorov. Karta má totiž štyri obrazové výstupy v podobe dvojice HDMI 2.1 a DisplayPort 1.4a konektorov. Preto si overte, či váš tretí a štvrtý monitor má HDMI vyššej verzie ako 2.0b.

Čítajte viac: https://tech.sme.sk/c/22573970/co-ukazu ... ml?ref=trz

3. februára 2021 17:27
Vyhorená stajňa, výhražné správy aj podpálené auto. Starosta obce Marianka chce pre zastrašovanie skončiť vo funkcii
Lucia OsvaldováLucia Osvaldová
Podpálená stajňa starostu Marianky. Zdroj - starosta Dušan Statelov
Podpálená stajňa starostu Marianky. Zdroj – starosta Dušan Statelov

Najprv mu podpálili auto, teraz uprostred noci stajňu. Starosta obce Marianka Dušan Statelov chce po zastrašovaní skončiť vo funkcii.

Malebná dedinka skrytá v Malých Karpatoch bola známa najmä ako pútnické miesto. V posledných rokoch sa dostala do povedomia aj ako obec, ktorá vďaka blízkosti k Bratislave láka nových obyvateľov, s nimi prichádzajú draví developeri. So záujmom o lukratívne pozemky a s novými domami a ich obyvateľmi vzniká aj k množstvo sporov – Marianka je nimi už povestná. Zlá atmosféra v obci teraz vyvrcholila nebezpečným požiarom.

„Zobudil nás dymový hlásič, ktorý spustil alarm. Namontovali sme ho po tom, ako nám zhorelo auto. Podľa zistení kriminalistov naliali páchatelia akcelerátor priamo do stajne,“ opisuje požiar Statelov na videu s tým, že hasiči mohli už len uhasiť kompletne zhorenú stajňu.

„Hrozilo zapálenie aj susedného domu a elektrickej skrine elektrární,“ dodáva Statelov.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Súdený starosta

Marianka je dnes už typický bratislavský satelit, ktorýsa nekontrolovane rozrastá pod lesmi Malých Karpát. Prvýkrát na zvláštne pomery v obci upozornil prípad starostu Radovana Juriku, ktorý stavebné povolenia a kolaudácie podmieňoval finančnými darmi pre obec.

Po niekoľkoročnom vyšetrovaní ho vlani neprávoplatne odsúdili za korupciu. Vinným ho uznali v ôsmich z desiatich prípadov, prokurátor sa odvolal voči dvom oslobodzujúcim verdiktom aj voči podmienečnému trestu.

Po tom, ako na prípad upozornil Denník N, Jurika odstúpil z funkcie starostu. Neskôr ho odsúdili na podmienečný trest aj za napadnutie svedka. Svedkovia o finančných daroch pre obec vypovedali, že peniaze dávali, lebo cítili od starostu nátlak. Niektorí hovorili o obštrukciách a podmieňovaní vydania stavebných a kolaudačných rozhodnutí poskytnutím daru pre obec. Niektorí zaplatili dvetisíc eur, iní o niečo menej.
Prečítajte si
Vitajte v Marianke, ale najprv zaplaťte

Po odstúpení Juriku z funkcie si ľudia v doplnkových voľbách za starostu zvolili developera aktívneho v obci: Petra Hasoňa, ktorý kandidoval za SaS. Pred voľbami tvrdil, že nie je v konflikte záujmov a ako developer ukázal, že mu na obci záleží. Už po roku vo funkcii obyvatelia Marianky upozornili na prípad, v ktorom podľa nich Hasoň stavia v obci bez stavebných povolení. Starosta poprel, že by išlo jeho stavbu.

V posledných komunálnych voľbách v roku 2018 sa novým starostom stal Dušan Statelov, ktorý kandidoval za Progresívne Slovensko. Ak na funkciu rezignuje, obec opäť čakajú doplnkové voľby.
Výhražné správy aj atrapa bomby

Požiar starostovej stajne nie je prvým pokusom zastrašiť ho – pred dvomi rokmi mu neznámy páchateľ podpálil auto: „Expertíza preukázala úmyselné poliatie benzínom. Polícia páchateľa za dva roky nevypátrala,“ hovorí starosta s tým, že útoky pokračovali ďalej – počas miestneho plesu našli atrapu bomby, neskôr starostovej manželke prišlo niekoľko výhražných SMS správ.

Ani v jednom prípade sa nepodarilo vypátrať páchateľa. „Pochopil som, že všetko, čo sa tu v obci okolo mňa deje, je psychický nátlak, aby som rezignoval. Od jari pociťujem niečo zlé v našej komunite,“ dodáva starosta.

Už pri podpálení auta zvažoval Statelov odstúpenie z funkcie, auto v plameňoch bral ako vyhrážku, aby odstúpil. Starosta tvrdí, že vo funkcii zotrval, lebo bol presvedčený, že páchatelia budú potrestaní.

Po požiari stajne už pokračovať nechce. „Nemám dôvod zotrvávať vo funkciu starostu za týchto podmienok a obhajovať verejný záujem. Považujem všetko, čo sa deje, za koordinovaný útok na moje odstúpenie. Treba si položiť otázku, kto bude z tohto profitovať,“ hovorí Statelov.

Za zlou atmosférou v obci môžu byť aj nezhody s developermi, ktoré starosta dlhodobo naznačuje. „Logicky to asi neprišiel podpáliť nahnevaný dôchodca,“ reagoval na otázku televízie Markíza, či požiar môže súvisieť s výstavbou v obci.

Bývalý starosta Marianky a developer Peter Hasoň akékoľvek náznaky, že by s vypálením stajne mali niečo spoločné developeri, odmieta. Hasoňa súčasný starosta nepriamo vo svojom stanovisku označuje za človeka, ktorý ide proti nemu.

„Developerom takáto atmosféra v Marianke najmenej vyhovuje,“ hovorí Hasoň s tým, že nerozumie, čo by tým developeri získali. „Akurát spadne cena pozemkov, keď bude Marianka vnímaná ako Chicago,“ hovorí bývalý starosta, ktorý v Marianke podniká 20 rokov.

Statelov podľa neho účelovo zneužíva prenesený výkon štátnej správy, teda stavebný úrad v Marianke, ktorý „koná šikanózne voči developerským aktivitám“.
Foto N – Tomáš Benedikovič
S poslancami nevychádza

Súčasný starosta aj vo svojom stanovisku priznal, že nevychádza dobre s miestnymi poslancami, niektorí podľa neho „neobhajujú záujmy obce“. Čo presne pod tým myslel, nekonkretizoval. „Myslím, že za budúce dva roky sa vzťahy poslancov ani atmosféra v obci nezlepšia, lebo toľko vzájomnej nenávisti sa nedá prekonať, tam nie je dobrá vôľa,“ hovorí.

V zastupiteľstve je deväť poslancov, štyria z nich spoločne kandidovali pod názvom Moja Marianka. Zvyšných päť išlo do volieb samostatne.

Poslanci hovoria, že od starostu dostávajú málo informácii o jeho krokoch a Statelov má vo vzťahu k nim „blok v komunikácii.“ Statelov napríklad nepodpísal uznesenie o rozpočte obce na tento rok, hoci ho schválilo všetkých deväť miestnych poslancov. Obec je tak v rozpočtovom provizóriu.

„Ako poslanci nemáme od starostu dostatok informácií, nevieme, čo všetko rieši s právnikmi,“ hovorí Peter Jelačič a dodáva, že starosta im dokumenty chcel ukázať len pod prísľubom mlčanlivosti. Nezhody s poslancami sú podľa neho dlhodobé.

Bude teda pre také hlboké nezhody vo vedení obce lepšie, keď starosta odstúpi?

„Túto otázku som si položil, ale zatiaľ som na ňu nenašiel odpoveď,“ reaguje miestny poslanec Jelačič s tým, že si nevie predstaviť, kto by v súčasnej situácii a po zastrašovaní funkciu starostu vykonával. Starosta si podľa neho svojou nekomunikáciou s poslancami komplikuje prácu v obci.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Starostu sa zastáva ZMOS aj župan

Na podporu starostu Marianky sa po požiaril ozvali viacerí starostovia aj organizácie. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada vyšetrovateľov, aby čím skôr páchateľov indentifikovali.

„Takéto prípady posúvajú hranice správania mimo hraníc slušného správania, mimo reguly zákonov. Je to ťažké pochopiť a určite to nie je možné akceptovať,“ povedal predseda združenia Branislav Tréger.

Starostu Marianky sa zastal aj bratislavský župan Juraj Droba: „Veľká politika sa postupne čistí, ale metódy 90. rokov v samospráve stále fungujú. Ak to bude pokračovať a páchatelia nebudú exemplárne potrestaní, čestní ľudia stratia záujem o verejnú službu a naše mestá a obce budú riadiť gangstri,“ hovorí župan a žiada starostu Statelova, aby sa nevzdával a svoju rezignáciu ešte zvážil.

Na podporu starostu vznikla aj petícia, ktorú do stredy podpísalo 200 ľudí. „Domnievame sa, že akokoľvek to bude ťažké, uvoľnením funkcie sa len otvorí cesta teroru a lokálnej mafii,“ píše sa v petícii, ktorú vytvorila viceprimátorka Bratislavy Lucia Štasselová, ktorá v Marianke dlhodobo žije.

Zastrašovanie starostu odsúdil aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý ľudsky chápe, že sa Statelov rozhodol na svoju funkciu rezignovať: „Obhajovať verejný záujem proti rôznym individuálnym záujmom je ťažké. Majú s tým skúsenosť viacerí primátori a starostovia, vrátane mňa. No podoba, v akej pocítil stret týchto záujmov starosta Marianky, je extrémna,“ napísal Vallo na sociálnej sieti.

3. februára 2021 8:48
Koronavírus
Očkovanie proti koronavírusu
Pomôže nám Sputnik a čínske vakcíny? Čo hovoria dáta o ich bezpečnosti a účinnosti
Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
Vakcínou Sputnik V očkujú v 16 krajinách. Foto - tasr/ap
Vakcínou Sputnik V očkujú v 16 krajinách. Foto – tasr/ap

Štúdia v Lancete hovorí, že ruský Sputnik je účinný na 92 percent. O jeho možnom schválení sa debatuje v Nemecku aj Česku.

Nie je veľa pozitívnych rebríčkov, v ktorých by Srbsko patrilo medzi najlepšiu svetovú desiatku. V súčasnosti však táto balkánska krajina predbehla mnohé bohatšie a vyspelejšie štáty v očkovaní obyvateľstva proti chorobe covid-19.

V počte podaných dávok na 100 obyvateľov (6,4) sú Srbi na siedmom mieste na svete. Sú teda lepší ako akákoľvek krajina EÚ a dvaapolkrát rýchlejší ako Slovensko. Za posledný týždeň je krajina v počte podaných dávok piata.

Srbsko môže takto rýchlo očkovať hlavne z toho dôvodu, že má čím. Po tom, čo im americko-nemecké duo Pfizer-BioNTech poslalo na prelome rokov len niečo vyše 10-tisíc dávok svojej vakcíny, krajine ponúklo vakcínu Rusko a hlavne Čína.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Milión dávok

V polovici januára v Belehrade pristálo lietadlo s miliónom dávok vakcíny od čínskej spoločnosti Sinopharm. Vakcína je dvojdávková, takže toto množstvo stačí na zaočkovanie dvoma dávkami 7 percent populácie 7-miliónového štátu. Krajiny EÚ môžu o takýchto počtoch na sklade zatiaľ len snívať.

Po tom, čo západné firmy (Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca) oznámili Európskej únii zníženie dodávok vakcín najbližšie týždne, sa aj v európskych štátoch začína hovoriť o alternatívach. Celkovo je vo svete schválených jedenásť vakcín.

Najčastejšie sa spomína možnosť schválenia a používania ruskej vakcíny Sputnik a čínskej vakcíny od spoločnosti Sinopharm. Čo o nich zatiaľ vieme?
Sputnik V

Sputnik V (V v názve znamená vakcínu a odkazuje na prvú umelú družicu vo vesmíre) je vakcína, ktorú vyvinul Gamalejov inštitút v Rusku.

„Je to podobná vakcína ako tá oxfordská (vyrába ju firma AstraZeneca – pozn. red.). Je to vektorová vakcína postavená na adenovíruse,“ hovorí imunológ zo Slovenskej akadémie vied Vladimír Leksa.

Podobne ako od AstraZenecy genetickú informáciu vírusu SARS-CoV-2 do tela zanesie iný neškodný vírus, ktorý slúži ako vektor. V prípade Sputnika sú to dva ľudské adenovírusy 5 a 26, pri každej dávke iný.

„Keďže je koncept vakcíny Sputnik veľmi podobný ako v prípade vakcíny od AstraZenecy, môžeme očakávať podobné výsledky, ba dokonca v prípade účinnosti možno aj o čosi lepšie,“ povedal aj Norbert Žilka z Neuroimunologického ústavu SAV ešte pred zverejnením najnovších údajov.

To, ako Rusi zverejňovali výsledky výskumu, však vzbudilo podozrenie. V lete prekvapili svet, keď ako prví na svete predbežne schválili vakcínu, hoci vtedy mala za sebou iba dve fázy výskumu. Vakcíny od Pfizeru, Moderny či AstraZenecy boli vo vývoji ďalej.

Neskôr tieto údaje na vzorke 76 osôb zverejnili v magazíne Lancet.

„Bolo to na veľmi malej vzorke dobrovoľníkov. Navyše boli pochybnosti aj o pravdivosti dát. Nie je dobré, keď je pri takýchto veciach otáznik,“ hovorí Vladimír Leksa.

V prípade Pfizeru bola štúdia v druhej fáze vykonaná na podobnom počte ľudí, u Moderny to boli stovky a u AstraZenecy viac ako tisíc dobrovoľníkov.

Rusi prešli do tretej fázy, keď sa vakcína skúmala na tisíckach ľudí, až neskôr a zároveň už očkovali ľudí. „Ako keby spojili tretiu a štvrtú fázu,“ povedal Leksa.

V novembri, len dva dni po tom, čo americká firma Pfizer zverejnila, že ich vakcína má účinnosť 90 percent, prišli s podobným vyhlásením aj Rusi, ktorí tvrdili, že Sputnik funguje na 92 percent.

Americká odborníčka Judy Twig pre Moscow Times napísala, že počas celej pandémie takto Rusi škodili svojej „vlastnej vedeckej dôveryhodnosti predčasnými a prehnanými tvrdeniami o úspechu“.

„Neznamená to však, že by samotný produkt bol zlý. Sputnik V je založený na dobre preskúmanej technológii adenovírusového vektora,“ napísala.
Sputnikom sa očkuje aj v Argentíne. Foto – TASR/AP
Štúdia v Lancete

To, že vakcína je bezpečná a účinná, potvrdila aj čerstvá štúdia, ktorú v utorok uverejnil prestížny magazín Lancet. Ide o predbežné výsledky tretej fázy klinického skúšania.

V nej sledovali 15-tisíc ľudí zaočkovaných Sputnikom a 5-tisíc ľudí, ktorí dostali placebo. Vyšlo im, že účinnosť voči chorobe covid-19 je 92 percent. Z 15-tisíc zaočkovaných dostalo chorobu 16 ľudí (všetci mali mierne príznaky).

Ochorenie covid-19 u očkovaných, v placebo skupine a účinnosť. Delenie podľa veku aj pohlavia. Zdroj – Lancet

Podobný účinok mala vakcína aj u dobrovoľníkov nad 60 rokov, čo bol problém najmä u vakcíny od AstraZenecy, kde starších ľudí zaradili do štúdie neskôr, a mnohé štáty (napríklad Nemecko či Poľsko) chcú touto vakcínou očkovať len mladšie ročníky.

Štúdia hovorí, že ruská vakcína bola „dobre tolerovaná“ u veľkej skupiny ľudí.

„Výsledok v správe je jasný, preukázal sa vedecký princíp očkovania. To znamená, že ďalšia vakcína sa môže pridať k boju, aby sa znížil výskyt ochorenia covid-19,“ povedal pre Financial Times britský profesor virológie Ian Jones.

Britská epidemiologička Hilda Bastian však na Twitteri napísala, že štúdia je tenká a jej osobne chýbajú protokoly k tejto vakcíne.

„Vyzerá to byť veľmi účinná vakcína, no nie až taká skvelá štúdia,“ dodala.

Debata v Európe

Vakcína Sputnik V sa v štúdii podávala v dvoch dávkach po 21 dňoch. Stačí ju udržiavať v chladničke a je asi dvakrát tak drahá ako vakcína od AstraZenecy (do 10 dolárov), no zároveň lacnejšia ako mRNA vakcíny od Pfizeru/BioNTech a Moderny. Momentálne ju schválilo na núdzové či plné používanie 16 krajín sveta.

Medzi nimi ju ako jediná krajina EÚ povolilo Maďarsko. Hoci chcela EÚ vystupovať jednotne, nie je to nelegálny krok.

O Sputniku a čínskych vakcínach sa teraz debatuje aj v Nemecku.

„Bez ohľadu na krajinu, kde sa vakcína vyrába, pokiaľ je bezpečná a účinná, môže pomôcť s pandémiou,“ povedal nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

V Česku sa diskutuje tiež o tom, že by vakcínu od Sputniku po vzore Maďarska mohli schváliť aj samostatne.

„Chceme hovoriť s Maďarskom. A chceme najmä získať kompletnú súpravu údajov, ktorú ruská strana musela poslať Európskej liekovej agentúre,“ povedal podľa SeznamZprávy bývalý minister zdravotníctva a dnes poradca premiéra Andreja Babiša Roman Prymula.

Ruská vakcína Sputnik v januári podala žiadosť na Európsku liekovú agentúru (EMA). Nie je isté, kedy o nej bude rozhodovať.

„O konečnom schválení rozhoduje Európska lieková agentúra a za istých okolností aj lokálne regulačné orgány jednotlivých krajín EU (príkladom je Maďarsko). Tento proces je veľmi náročný a výrobca musí predložiť veľké množstvo podporných dát, ktoré potvrdzujú bezpečnosť a účinnosť danej vakcíny. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých výrobcov, bez ohľadu na to, z akej krajiny pochádzajú,“ hovorí Žilka.

„Keď to schváli EMA, potom by nebol problém nakúpiť aj Sputnik. Úrady dostanú oveľa viac podkladov, ako je vo vedeckom článku,“ tvrdí Leksa.

Otázka je, koľko dávok by dokázalo Rusko doviezť pre EÚ. „Pochybujem o tom, že by Rusi dokázali vyrobiť dostatočné množstvo. Museli by ju vyrábať v daných krajinách,“ myslí si Leksa.

Rusko v piatok oznámilo, že by EÚ mohlo dodať 100 miliónov dávok v druhom štvrťroku (pre 50 miliónov ľudí).

„O výrobnej kapacite rozhodujú predovšetkým financie. Vakcíny sa môžu vyrábať v rôznych krajinách a na rôznych kontinentoch. Podmienkou je, aby špecializované firmy zabezpečujúce výrobu spĺňali prísne kritériá na výrobu daného typu vakcíny. Výroba je pod dohľadom regulačných orgánov a má jasne definované pravidlá,“ hovorí Žilka.
Aj Angela Merkelová povedala, že EÚ privíta každú vakcínu. Foto – TASR/AP
Vakcína od Sinopharmu

Číňania pracujú na troch vakcínach. Najsľubnejšie zatiaľ vyzerá vakcína od spoločnosti Sinopharm. Keďže v Číne reálne prípady covidu v podstate nie sú, testovali ju iné krajiny, ako napríklad Spojené Arabské Emiráty, Peru, Bahrajn a ďalší.

Koncom decembra Čína oznámila, že na základe predbežných informácii má vakcína od Sinopharmu účinnosť 79 percent. To je menej ako účinnosť Pfizeru, Moderny a Sputnika, ale zároveň viac ako napríklad u AstraZenecy.

Navyše ešte predtým Spojené Arabské Emiráty a Bahrajn oznámili, že skúšky v ich krajinách preukázali účinnosť 86 percent. Údaje však zatiaľ nepublikoval žiaden vedecký časopis, ani ich detailne nezverejnili.

Vakcína od Sinopharmu funguje na technológii neaktívneho vírusu SARS-CoV-2. Na základe neho sa vytvorí imunita, no zároveň človek z vakcíny neochorie.

„Na podobnom princípe fungujú mnohé vakcíny, napríklad proti chrípke,“ hovorí Žilka.

„Je to ten najklasickejší, najstarší prístup,“ dodáva Leksa.

Vakcína sa podáva tiež v dvoch dávkach a stačí ju držať v chladničke.

Zároveň však Leksa dodáva, že tu môže byť vyššie riziko vedľajších účinkov, pokiaľ sa vírus nesprávne inaktivuje.

„Isté riziko je však v princípe u všetkých vakcín, lebo u RNA je riziko, že sa znehodnotia, keď sa nebudú dobre skladovať, a u všetkých, že nebudú fungovať, keď sa kontaminujú,“ dodal imunológ.

Vakcínu od Sinopharmu schválilo zatiaľ jedenásť krajín a najmä vďaka nej sú Spojené Arabské Emiráty a Seychely v trojke najrýchlejších krajín sveta v očkovaní proti covidu-19.
Dávky vakcíny od firmy Sinophram pristáli aj v Pakistane. Foto – TASR/AP
Vakcínová diplomacia

Európske krajiny, ale aj USA sa snažia čím skôr zaočkovať čo najviac vlastných obyvateľov. Zároveň si od firiem ako prví predobjednali dávky. Aj preto západné vakcíny zatiaľ len v malých množstvách idú do chudobnejších krajín. Frustráciu cítiť napríklad na Balkáne.

Ako napísal Financial Times, napriek tomu, že EÚ poskytla regiónu 70 miliónov eur na kúpu vakcín, štyri krajiny (Kosovo, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Severné Macedónsko) ešte nedostali ani jednu dávku. Nefunguje zatiaľ ani program Covax, ktorý mal zabezpečiť, že sa nebude zabúdať na chudobnejšie štáty vo svete.

Preto nečudo, že sa po vzore Srbska začínajú pozerať po ruských a čínskych vakcínach.

„Neočakávali, že ich dostanú v rovnakom čase ako členské krajiny EÚ, ale očakávali nejaký jasný časový plán, kedy prídu, a teraz sa cítia zabudnuté,“ povedal pre denník analytik Adi Cerimagic.

Naopak, Čína a Rusko vo veľkom vyvážajú vakcíny aj do zahraničia. „Pre Čínu a Rusko sú vakcíny nástrojom medzinárodnej politiky a propagandy. Preto by sa tieto krajiny určite vynasnažili, aby svoje vakcíny do európskych krajín dodali,“ myslí si český virológ Pavel Plevka.

Najmä v prípade Číny vidieť snahu exportovať vakcíny do sveta. Krajina má doma pandémiu vďaka zavretým hraniciam a tvrdým lokálnym opatreniam už pri pár prípadoch pod kontrolou. Vakcíny tak využíva aj ako mäkkú silu na zvýraznenie svojho vplyvu vo svete, najmä v chudobnejších častiach sveta.

Záujem o kúpu ruskej a čínskej vakcíny prejavili aj krajiny v Afrike.

„V tejto vakcínovej diplomacii má Čína extrémne dôležité prostriedky. Niekoľko vakcín, dostatočné kapacity výroby, vakcíny, s ktorými sa niekedy ľahšie narába, a predovšetkým veľmi jasné priority: dodať dávky rozvojovým krajinám celkom rýchlo,“ povedal pre France 24 analytik Antoine Bondaz.

„Peking určite využije zásoby tejto životy zachraňujúcej technológie na komerčný a diplomatický profit,“ povedal pre pre ABC News analytik Jacob Mardell.
Sputnik V (Gamalejov inštitút, Rusko)

Technológia: vektorová vakcína založená na adenovíruse
Počet dávok: dve dávky v rozmedzí 21 dní
Účinnosť: 92 percent (predbežné údaje z tretej fázy klinickej štúdie)
Skladovanie: v chladničke
Krajiny, ktoré ju schválili: Alžírsko, Bielorusko, Bolívia, Guinea, Maďarsko, Irán, Pakistan, Paraguaj, Srbsko, Rusko, Tunisko, Turkmenistan, Spojené Arabské Emiráty, Venezuela, Západný breh
BBIBP-CorV (SinoPharm, Čína)

Technológia: vakcína založená na neaktívnom víruse
Počet dávok: dve dávky
Účinnosť: 79 percent podľa čínskych úradov, 86 percent podľa úradov v Spojených Arabských Emirátoch
Skladovanie: v chladničke pri teplote 2 až 8 stupňov
Krajiny, ktoré ju schválili: Bahrajn, Čína, Egypt, Maďarsko, Irak, Jordánsko, Pakistan, Peru, Srbsko, Seychely, Spojené Arabské Emiráty

Zdroj: https://covid19.trackvaccines.org/

3. februára 2021 10:53
Donald Trump
Má rada zbrane a uverila, že Trump bojuje proti satanistom. Nová kongresmanka rozdeľuje republikánov
Rastislav KačmárRastislav Kačmár
Marjorie Taylorová Greeneová. Foto - TASR/AP
Marjorie Taylorová Greeneová. Foto – TASR/AP

Marjorie Taylorová Greeneová počas predvolebnej kampane na internete zverejnila koláž, ktorá pobúrila Demokratickú stranu. Politička na nej pózuje s automatickou puškou a sama seba označuje za najhoršiu nočnú moru troch ľavicových političiek z Demokratickej strany.

Pridala aj varovanie, že ľavica chce zničiť Ameriku. Facebook jej koláž odstránil – rovnako ako video, v ktorom so zbraňou v ruke členom hnutia Antifa odkazuje, aby sa vyhli severozápadnej Georgii.

Jej kampaň bola úspešná a v novembri ju zvolili do Snemovne reprezentantov. Svoje postoje dala najavo okamžite: v prvý deň prišla do kongresu s rúškom s nápisom „Trump vyhral“ a deň po nástupe Joea Bidena predložila ústavnú obžalobu nového prezidenta.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Politická stratégia a názory novej členky snemovne, ktorá podporuje konšpiračné hnutie QAnon, už stihli nahnevať členov oboch strán. Demokrati hovoria o jej vylúčení z kongresu, republikáni sa začínajú deliť podľa toho, ako veľmi s Greeneovou nesúhlasia.

Greeneová však má veľmi vplyvného fanúšika. Je ním Donald Trump.
Šéf republikánov: Tieto názory sú ako rakovina

Trump ešte pred voľbami Greeneovú označil za budúcu hviezdu Republikánskej strany. A kongresmanka si menom amerického exprezidenta pomáha aj teraz, keď k nej smeruje kritika od kolegov. Problémy jej spôsobili aj staršie príspevky, v ktorých dávalo najavo, že podporuje popravy viacerých politikov.

Predsedníčku snemovne Nancy Pelosiovú obviňovala z vlastizrady, ktorá sa podľa nej trestá smrťou. Na Greeneovej aktivitu na Facebooku upozornila CNN, ktorá uviedla aj to, že republikánka odstránila desiatky príspevkov z rokov 2018 a 2019.

Greeneová argumentuje tým, že jej stránku na Facebooku spravovali aj iní ľudia, ktorí mohli označiť, že spomínané príspevky sa im páčia.

Niektorých republikánov však znepokojuje aj jej záľuba v konšpiračných teóriách. V minulosti spochybňovala napríklad útoky z 11. septembra 2001 a podporovala teóriu o satanistickom sprisahaní, ktorému čelí Trump.

Ide o základ hnutia QAnon, podľa ktorého Donald Trump viedol tajnú vojnu proti pedofilnej a satanistickej skupine elít, ktorej súčasťou sú aj Hillary Clintonová či Barack Obama.
Prečítajte si
Veria, že Trump vedie tajnú vojnu so satanistami. Čo je to QAnon a prečo môže byť nebezpečný?

Greeneová v minulosti tvrdila aj to, že viaceré streľby v amerických školách boli fingované, aby sa posilnil odpor proti držbe zbraní. Pred dvomi rokmi dokonca napísala, že požiare v Kalifornii vznikli po tom, čo lesy zasiahol laser z vesmíru. Vraj išlo o plán, ako vytvoriť priestor na vysokorýchlostnú železnicu.

Jej postoje si získali väčšiu pozornosť po tom, čo v novembri vyhrala voľby do Snemovne reprezentantov. V okrsku v štáte Georgia získala necelých 75 percent hlasov. Pomohlo jej, že jej demokratický súper z boja odstúpil, no Greeneová by v republikánskej oblasti podľa prieskumov aj tak pohodlne vyhrala.

Trpezlivosť s ňou však už stráca aj líder republikánov v senáte Mitch McConnell. Jeden z najvplyvnejších členov strany povedal, že „bláznivé klamstvá“ a konšpiračné teórie sú rakovinou Republikánskej strany.

„Niekto, kto naznačil, že žiadne lietadlo 11. septembra nenarazilo do Pentagónu, že hrozné incidenty v školách boli zinscenované a že Clintonovci sú za pádom lietadla syna Johna F. Kennedyho, nežije v realite,“ uviedol McConnell, ktorý priamo nemenoval Greeneovú, no je jasné, že mal na mysli práve ju.

Greeneová však dáva najavo, že svoje správanie nezmení, a za skutočný problém strany označila „slabých republikánov“. Z kritiky sa navyše snaží vyťažiť čo najviac – svojich voličov vyzýva, aby jej pomohli vyzbierať 50-tisíc dolárov a poslali tak správu demokratom, ktorí ju chcú vylúčiť z výborov v snemovni.

„Médiá, ktoré bažia po krvi, a socialisti, ktorí nenávidia Ameriku, na mňa útočia, rovnako ako vždy útočili na prezidenta Trumpa. Nikdy sa nevzdám,“ reagovala Greeneová.
Greeneová sa odvoláva aj na podporu Donalda Trumpa. Foto – TASR/AP
Bude z nej martýrka?

Demokrati si myslia, že republikáni by mali proti Greeneovej zakročiť. Politička z Georgie by podľa niektorých členov strany nemala sedieť v kongrese. Na to, aby ju zbavili mandátu, by však potrebovali dve tretiny hlasov v snemovni. Tie ani zďaleka nemajú.

V hre je preto možnosť, že Greeneovej výroky oficiálne odsúdia v uznesení alebo ju vylúčia z výborov, do ktorých bola zaradená po tom, čo sa dostala do snemovne. To by však stanovilo nebezpečný precedens, ktorý by sa v budúcnosti mohol obrátiť proti demokratom. Preto by boli najradšej, ak by proti Greeneovej zakročilo vedenie republikánov v dolnej komore.

„Stratégia je jasná – buď republikánov prinútia, aby si privlastnili Greeneovej extrémistické konšpiračné teórie a spôsobia si tým politické škody, alebo sa od nej dištancujú a budú riskovať spor s Trumpovou základňou,“ píše korešpondent BBC v USA Anthony Zurcher.

Proti Greeneovej sú niektorí republikáni, ktorí boli aj kritikmi Trumpa, napríklad senátor Mitt Romney. „Myslím si, že by sme nemali mať nič spoločné s Marjorie Taylorovou Greeneovou, mali by sme odmietnuť veci, ktoré povedala, a dištancovať sa od nej,“ povedal Romney.

Líder republikánov v snemovni Kevin McCarthy je však opatrný a podľa amerických médií v prvom rade chce, aby sa členovia strany prestali hádať a radšej sa zamerali na opozíciu voči demokratom. V stredu povedal, že Greeneovej výroky sú nevhodné, no pochádzajú z čias, keď ešte nebola zvolenou kongresmankou.

Ako píšu New York Times, niektorí republikáni sa obávajú, že ak by McCarthy Greeneovú vyradil z výborov, iba to pomôže jej popularite medzi radikálnejšími voličmi strany.

McCarthy patril medzi republikánov, ktorí podporovali Trumpov boj proti výsledkom volieb. Po útoku na Kapitol svoj postoj zjemnil, no zatiaľ sa zdá, že sa nechce odtrhnúť od Trumpa.

McCarthy ho po odchode z Bieleho domu navštívil na Floride a hovorili aj o tom, aká bude stratégia republikánov v budúcoročných voľbách do kongresu. Trump chce pomôcť strane, aby získala väčšinu v snemovni, a je pravdepodobné, že sa pri tom bude spoliehať aj na kandidátov, ako je Greeneová.

Opačný prístup má McConnell, ktorý síce bol spojencom Trumpa, no nesúhlasil s tým, aby exprezident za každú cenu spochybňoval výsledky volieb. S Trumpom už nekomunikuje takmer dva mesiace a patrí medzi tých republikánov, ktorí by sa chceli odstrihnúť od vplyvu bývalého prezidenta.

Podľa New York Times však na to nenašiel dostatočnú podporu. Prejavilo sa to aj pri hlasovaní o tom, či je protiústavné pokračovať v impeachmente Trumpa aj po jeho odchode z Bieleho domu. Celkovo 45 z 50 republikánov hlasovalo proti tomu, aby sa v senáte začal proces. McConnell bol nakoniec jedným z nich.
Zrejme ho neodsúdia

Proces s Trumpom sa v senáte začne budúci pondelok. Spomínané hlasovanie naznačilo, že senát zrejme neuzná exprezidentovu vinu. Aby sa tak stalo, k demokratom by sa muselo pridať 17 republikánov.

„Myslím si, že po tomto hlasovaní je jasné, ako veľmi nepravdepodobné je, že exprezidenta odsúdia. Stačí si to spočítať,“ povedala po hlasovaní republikánska senátorka Susan Collinsová. Tá dlhodobo patrí do skupiny kritikov Trumpa a aj tentoraz hlasovala proti nemu.

Senátorov môže odradiť aj kritika, ktorej čelia tí, ktorí v januári v snemovni hlasovali za obžalobu Trumpa. Týka sa to najmä Liz Cheneyovej, tretej najvyššie postavenej straníčky v snemovni.

Cheneyová súhlasí s obžalobou a svoj názor prezentovala aj verejne. Spojenci Trumpa ju za to kritizujú a chcú, aby skončila vo vedení poslaneckého klubu v snemovni. Vo Wyomingu, ktorý Cheneyová zastupuje, dokonca jej kolega zo snemovne usporiadal míting proti nej.

31. januára 2021 23:51
Cesta k zdraviu
Koronavírus
Cez pandémiu sú migrény ešte neznesiteľnejšie. Zhoršuje ich televízia aj chýbajúci pohyb
Washington PostWashington Post
Ilustračný obrázok - Unsplash/Carolina Heza
Ilustračný obrázok – Unsplash/Carolina Heza

Píše Allyson Chiuová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Začiatkom mája 2020 na Kate Sosinovú doľahla dobre známa intenzívna bolesť. Migréna.

Kate trpí chronickou migrénou, takže podobný stav zažíva niekoľkokrát za mesiac. V poslednom období sa však záchvaty začali objavovať čoraz častejšie.

„Zožierajú ma zaživa,” vraví 35-ročná novinárka. Migrény prichádzajú tri- až štyrikrát do týždňa, a to aj napriek tomu, že zvýšila dávku liekov a pravidelne navštevuje špecializovanú kliniku.

„S malými prestávkami som od mája svoj stav nemala pod kontrolou,” opisuje.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Stav pacientov sa zhoršuje

Kate nie je jediná. Odborníci na bolesť hlavy sa zhodujú, že v roku 2020 sa príznaky viacerých pacientov zhoršili – pandémia má vplyv na stres, dennú rutinu a dostupnosť lekárskej starostlivosti.

Bolesti hlavy sú tiež najčastejším neurologickým príznakom covidu-19.

„Predstavte si hlavu ako tlakový hrniec. Koronavírus do tohto hrnca pridáva ďalšiu paru,“ vraví Akhil Chhatre, ktorý pracuje ako odborný asistent na Lekárskej fakulte Univerzity Johnsa Hopkinsa.

Minulý rok sa v práci stretol s „dramatickým nárastom” bolestí hlavy u nových pacientov a ľudia, ktorí mali bolesti hlavy v anamnéze už predtým, počas roka trpeli ešte viac.

Špecialistka na bolesť hlavy Amaal Starlingová z Kliniky Mayo tvrdí, že viac než polovici jej pacientov sa stav značne zhoršil a musela im upraviť spôsob liečby.

Všimla si však, že niektorí pacienti sú na tom vďaka flexibilnej práci a domácej výučbe lepšie. „Platí to však len pre malý počet pacientov,” dodala.

Hoci doteraz neprebehol žiaden dostatočný výskum, ktorý by posudzoval vplyv pandémie na migrény a bolesti hlavy, „podľa neoficiálnych údajov sa zdá, že niektorí ľudia trpia viac”, vraví Linda Porterová, šéfka oddelenia chronickej bolesti z amerického Národného inštitútu pre neurologické poruchy a mozgové príhody.
Celé dni za počítačom

Minulý rok bol pre Kate Sosinovú najťažším od roku 2013, keď začala s liečbou. „Než vypukla pandémia, mala som veľmi dobré obdobie. Teraz som opäť neustále chorá,” hovorí Kate, ktorej partner takisto začal mávať migrény.

„Stres nám doslova prerastá cez hlavu a ľudia hľadajú možnosti, ako by sa naladili na nový spôsob života, ktorý ich čaká v blízkej budúcnosti,” vraví Chhatre.

Pripomína, že celodenné sedenie za počítačom a problém s udržaním správnych návykov pri cvičení neraz vedie k oslabeniu svalov v oblasti krku a hlavy.

„Dlhší čas strávený pred monitorom prispieva k zhoršeniu bolestí hlavy a migrén,“ hovorí Porterová. „Televízie, online mítingy či čas strávený za počítačom môžu byť pre niektorých spúšťacím mechanizmom.”

Kate bola zvyknutá denne kráčať aspoň štyridsať minút. Doma zažíva stiesnené pocity. „Cítim sa ako kus skrčeného papiera,” vraví.

Päťdesiatjedenročná Wanda Ritterová, ktorá trpí migrénami, bola zvyknutá chodiť do posilňovne. Pravidelné cvičenie jej pomáha zmierniť príznaky choroby. Teraz cvičí aspoň jogu, pri vychádzkach so psom chodí do kruhu po ulici a doma sa prechádza hore-dolu po schodoch.

„Každý deň je mi zle,” vraví Ritterová, ktorá býva v Južnej Karolíne. K svojej osvedčenej liečbe migrény teraz nemá prístup.
Chýbajúci botox

Výskum ukázal, že aj pred pandémiou mali ľudia s poruchami bolesti hlavy problém zájsť k lekárovi. Podľa štúdie z roku 2016 menej než päť percent ľudí s chronickou migrénou absolvovalo konzultáciu, diagnostiku a následne aj liečbu.

„V Spojených štátoch máme približne sedemsto certifikovaných špecialistov na bolesť hlavy a vyše štyridsať miliónov ľudí s migrénou,” tvrdí Starlingová. „Je to obrovský nepomer; odborníkov na bolesť hlavy potrebujeme viac. Ďalším problémom je, že špecializované kliniky sa nachádzajú zvyčajne len vo veľkých mestách.”

Viacerí špecialisti začali komunikovať so svojimi pacientmi online, vďaka čomu sa im podľa Starlingovej uľavilo aspoň čiastočne. Avšak pacienti s chronickou migrénou často potrebujú osobné stretnutia, keďže súčasťou ich liečby sú napríklad aj injekcie botoxu.

„Ak pacienti nedostanú liek každých dvanásť týždňov, ako majú predpísané, ich stav sa zhorší,” vraví Starlingová. Klinika, na ktorej pracuje, musela v istom momente pozastaviť liečebné procedúry, pretože nemali dostatok ochranných prostriedkov.

Wanda Ritterová zvyčajne dostáva botoxové injekcie štyrikrát za rok. Počas pandémie videla svojho lekára len dvakrát. „Som o dve dávky pozadu. Pokiaľ ide o migrénu, posledné mesiace boli pre mňa peklom.”
Do nemocnice ani za svet

Pandémia odradila aj ľudí, ktorí by za bežných okolností pri väčších záchvatoch išli na pohotovosť alebo na urgentný príjem, vraví Starlingová. Aj Kate Sosinová a Wanda Ritterová sa pre obavy z koronavírusu podobným miestam vyhýbajú.

„Podvedome si vravím, že teraz do nemocnice nemôžem ísť,” vraví Kate. „Inokedy by som toto pravidlo porušila oveľa skôr, ale teraz návšteva pohotovosti neprichádza do úvahy.”

Kate komunikuje so svojím lekárom cez internet a majú dohodnuté aj osobné stretnutia. Spoločne sa dohodujú na stratégii, ako doma zvládať príznaky choroby.

Pomáha jej strečing a liek Benadryl, nedávno začala tiež na zdieľať Twitteri „drobné potešenia“, vďaka ktorým migrény zvláda. Medzi nimi napríklad špeciálny vankúš, naparovač a esenciálne oleje.
V kontakte s lekárom

Odborníci zdôrazňujú, že ľudia s migrénami a bolesťami hlavy by mali ostať v kontakte s lekárom. „Väčšina zdravotníkov sa vyzná v tom, ako postupovať pri migrénových ochoreniach,” je presvedčená Starlingová.

„Ak nie je možné ísť k lekárovi, existuje množstvo rôznych odborných stratégií, ktoré by vám mali pomôcť zmierniť príznaky migrény.”

Doktorka Starlingová odporúča dodržiavať pravidelný spánok, cvičenie a stravovacie návyky. Snažte sa spať aspoň sedem hodín a pokúšajte sa zaspávať a zobúdzať v približne rovnakom čase. Doprajte si dvadsať- až tridsaťminútové cvičenie dva- až trikrát do týždňa. Stačí aj rýchla chôdza.

Podľa Starlingovej je vhodné jesť počas dňa šesť malých jedál, čím zabránite výkyvom hladiny cukru v krvi. Treba piť dostatok vody, byť hydratovaný a zaznamenávať si, kedy vás prepadnú bolesti hlavy a migrény.
Joga a meditácia

Rovnako dôležité je zaradiť do dennej rutiny aj rôzne techniky na zvládanie stresu. Odborný magazín JAMA Internal Medicine v jednej zo štúdií navrhuje znižovať stres cvičeniami zameranými na koncentráciu, akými sú napríklad joga a meditácia.

Tieto techniky zmierňujú negatívny dosah migrény na kvalitu života a dokážu ovplyvniť mieru depresie a zdravotného postihnutia.

„Každý zažíva stres a nie vždy sa nám ho darí odbúravať. Môžeme sa to však naučiť zvládať zdravšou cestou,” vraví Starlingová.

Ritterová, ktorá cvičí jogu každé ráno a pred spaním, vraví, že jej pomáha sústrediť sa na prítomnosť. „Nemyslite na posledných deväť mesiacov, nemyslite na ďalšie mesiace,” radí. „Ak sa dokážete vyrovnať s týmto momentom, vyrovnáte sa so všetkým.”

26. januára 2021 12:46
Koronavírus
Príroda
Najprv sídli v nose, potom v pľúcach a niekedy končí v stolici. Desať dní koronavírusu v tele
Zuzana VitkováZuzana Vitková
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Doklad s negatívnym výsledkom po antigénovom teste slúži už deň po testovaní iba ako preukaz, že ste sa celoplošného testovania zúčastnili. Vírusová nálož v nose sa totiž z večera do rána môže zmeniť, hovorí virologička, ktorá opisuje kolobeh vírusu v ľudskom tele.

Do utorka prebieha na Slovensku plošné testovanie antigénovými a PCR testami.

Každý, kto sa dá otestovať, dostane certifikát alebo SMS správu o svojej pozitivite či negativite. Nimi sa budú ľudia do 2. februára preukazovať, ak budú chcieť využívať niektoré výnimky zo zákazu vychádzania, napríklad pobyt v prírode vo svojom okrese.

Odborníci však varujú, aby ľudia neprepadli falošnému pocitu, že s negatívnym testom sú stretnutia bezpečnejšie.

Ministerstvo zdravotníctva na svojom Facebooku minulý týždeň zverejnilo výzvu, aby ľudia nezabúdali na to, že negatívny výsledok testu neznamená, že človek v sebe nemá vírus. „Neznamená tiež, že v najbližších dňoch nebudete infekční. Aj pri negatívnom výsledku antigénového testu je potrebné dodržiavať všetky platné protiepidemické opatrenia,“ varuje ministerstvo na Facebooku.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Vírus sa v nose množí postupne, a tak ho ranný výter nemusí zachytiť toľko, koľko by už večerný test vyhodnotil ako infekciu. Nakazení tak môžu byť aj ľudia s negatívnym testom, ktorí sa od testovania s nikým iným nestretli.

„Sú známe prípady, keď mal človek ráno antigénový test negatívny, ale PCR vyšetrenie z toho istého dňa bolo už pozitívne. Pri antigénových testoch je preto falošná negativita dosť riziková. Aj keď vírusová nálož nie je dostatočne vysoká na to, aby ju antigénový test odhalil, v priebehu ďalších hodín rastie a ľudí okolo seba môžete nakaziť,“ vysvetľuje virologička a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková.
Prečítajte si
Virologička: Plošné testovanie bolo záchranou v kritickej chvíli. Chyby zo septembra nesmieme opakovať

Priebeh infekcie je u každého individuálny. Záleží najmä na množstve vírusu, ktorý človek vdýchne, a na tom, ako funguje jeho imunita. Interpretácia nasledujúcej časovej osi teda vychádza z priemerného a iba orientačného priebehu nákazy.
Infekcia

Môže to byť na rodinnom stretnutí, v preplnenom obchode či vo výťahu – človek je skrátka v zlom čase na zlom mieste a koronavírusová častica sa mu dostane napríklad do nosa.

Vírusová častica sa najčastejšie zachytáva na bunke v sliznici nosohltana prostredníctvom výbežku na jeho povrchu, takzvaného spike proteínu. Ten funguje ako kľúč na zámok, ktorým je ACE2 receptor v horných dýchacích cestách.

„ACE2 receptory sú rozmiestnené v bunkách v podstate po celej ústnej dutine, celých horných a dolných dýchacích cestách. Sú na koreni jazyka, vnútorných stranách líc a tak ďalej. Dokonca sa nachádzajú aj v tráviacom trakte. Bežné koronavírusy preto často spôsobujú aj infekcie tráviaceho traktu. V nosohltane, zadnej časti nosa, z ktorej sa robia výtery pri testoch, sú však najhustejšie,“ vysvetľuje virologička.

Keď vírusový proteín nájde receptor, odomkne si ho a vchádza do bunky. Aj keď o vírusoch hovoríme ako o živom organizme s vedomím, ktorý si bunku „otvára“, v skutočnosti ide o organizované štruktúry molekúl bez vedomia.
Koronavírus je štruktúra molekúl bez vedomia. Ilustračný obrázok pouličného herca, ktorý je oblečený ako koronavírus. Foto – TASR/AP

„Koronavírus je mimo tela neživá čiastočka. Len čo sa však dostane do bunky, spustí svoje chemické procesy a zotročí si ju,“ hovorí Pastoreková.

V bunke sa vírus odbalí a ona sa začne správať podľa jeho genetického predpisu. Namiesto tvorby proteínov, ktoré potrebuje pre svoj život, začne tvoriť vírusové proteíny, ktoré potrebuje koronavírus.

Z vírusových bielkovín a genetickej informácie sa v bunke skladajú nové dcérske vírusové častice, ktoré sa postupne uvoľňujú a infikujú ďalšie bunky.

Bunka zo začiatku „nevie“, že sa stalo niečo nezvyčajné. RNA prepisuje na bielkoviny bežne, keďže ich potrebuje pre život. Kým príde na to, že plní príkazy nesprávnej RNA a pomáha množiť vírus, je často infekcia príliš rozsiahla.

„Niektoré vírusy ,zotročujú‘ bunku do takého vyčerpania, že sa plná namnožených vírusov roztrhne a nové vírusy sa rozletia do okolia,“ hovorí virologička. Vysvetľuje, že čas, kým sa po infekcii zalarmuje imunitný systém, závisí aj od stavu imunity. „Je to veľmi komplexný proces, ktorý stále nie je dokonale prebádaný.“
Deň 1 až 3

Ak imunita koronavírus neodstráni včas, infekcia sa rozširuje. V prvých dňoch ju však vedia zachytiť iba PCR testy, ktoré vyhodnocujú prítomnosť vírusovej RNA.

Výsledok antigénových testov totiž závisí od toho, či nájde vo vzorke z nosa dostatočné množstvo vírusových proteínov. Preto je v tomto období vysoké riziko, že vykážu falošnú negativitu.
Plošné testovanie. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Pri RT PCR teste je možné detegovať už dve molekuly RNA vo vzorke, kým antigénový test potrebuje až 1200 molekúl bielkoviny na to, aby sa ukázal ako pozitívny,“ vysvetľuje Pastoreková rozdiel v citlivosti.

Pri RT PCR testovaní sa RNA najprv prepíše do stabilnejšej DNA molekuly, ktorá sa potom v procese polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) mnohonásobne namnoží. Jej signál je následne vyhodnotený ako pozitívny.

Antigénový rýchlotest je založený na rozpoznaní vírusového proteínu protilátkou, pričom vírusová bielkovina sa v procese testovania nemnoží.

Ak v odobratej vzorke nie je vírusových častíc dostatok, reakcia s protilátkou jednoducho neprebehne a na teste sa nezobrazí pásik, ktorý zodpovedá pozitívnemu výsledku. Test je v tom prípade vyhodnotený ako negatívny, no môže ísť aj o falošnú negativitu.
Deň 3 až 7

Vírus sa v horných dýchacích cestách množí kaskádovitým spôsobom a infikuje ďalšie a ďalšie bunky.

Vírusová nálož sa zväčša práve v období troch až siedmich dní od infekcie dostane na úroveň, keď ju spoľahlivo deteguje aj antigénový test.
Koronavírus SARS-CoV-2 pod mikroskopom. Foto – TASR/AP

Najvyššiu hladinu dosahuje vírus podľa vedcov zhruba na piaty deň. Opäť je to však do veľkej miery individuálne.

„Niektorí ľudia dostanú pri infekcii väčšiu dávku vírusu, ktorý tak môže dosiahnuť najvyššiu hladinu skôr. U niekoho zase lepšie zareaguje imunita v sliznici ústnej dutiny a aktivuje tvorbu protilátok, vďaka čomu sa infekcia šíri pomalšie alebo vôbec,“ vysvetľuje vedkyňa z SAV.
Deň 7 až 10

Po siedmich dňoch sa koronavírus opäť stráca z dosahu antigénovým testom. Nemusí to však znamenať, že infikovaný človek je za vodou.

„U asymptomatických ľudí sa v istom štádiu podarí zamedziť šíreniu, keďže slizničná imunita zafunguje správne a telo sa infekcie zbaví. U osôb, ktoré ju nemajú dostatočne dobrú a rýchlu, sa v tomto období postupne presídľuje do dolných dýchacích ciest,“ vysvetľuje virologička.

U takýchto pacientov si vírus postupne razí cestu až do pľúcnych alveol. „Infikované bunky cestujú do pľúc, kde vyvolávajú masívnu imunitnú reakciu, ktorá má zápalový charakter. Ide o takzvaný covidový zápal pľúc, ktorý sa často spája aj s cytokínovou búrkou. Príčinou ťažkého covidu v tomto štádiu teda nie je samotný vírus, ale zápal,“ hovorí Pastoreková.
Oddelenie s pľúcnou ventiláciou v nemocnici v Trenčíne. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj preto v tomto štádiu ochorenia už nezaberajú antivírusové látky, ako napríklad remdezivir.

Keď sa vírus nasťahuje sa do pľúc, pacientovi ohrozuje život silná zápalová odpoveď organizmu – zaplavenie pľúc bunkami imunitného systému s následnou stratou schopnosti pľúc zásobovať telo kyslíkom. To môže ovplyvniť funkciu ďalších kriticky dôležitých orgánov vrátane srdca, mozgu či obličiek.

„Imunita množenie vírusu zastaví alebo výrazne potlačí, no vyvolá zápal, ktorý si potom žije vlastným životom. Preto takýmto pacientom pomôžu len kortikoidy, ktoré zápal tlmia,“ opísal v minulosti pre Denník N cytokínovú búrku lekár Peter Sabaka. Keď sa zápal začne, je už podľa neho na remdezivir neskoro a lekári začínajú liečiť protizápalovými látkami.

Podľa Silvie Pastorekovej sa aj vo fázach pokročilej choroby dá prítomnosť vírusu zistiť iba pomocou veľmi citlivých PCR testov, pretože vírus je vysťahovaný do pľúc. Pacient však stále môže byť infekčný pre svoje okolie.
Deň 10 a viac

Pre vírusy by bolo výhodné, keby v tele dokázali nepozorovane prežiť čo najdlhšie. Dokážu to však len niektoré. Koronavírusy medzi ne nepatria, a pokiaľ sa pacienta podarí dostať cez všetky úskalia infekcie, telo sa vírusu postupne zbavuje.

„Sú typy vírusov, ktorých sa nezbavíme nikdy, pretože sa v infikovaných bunkách dokážu integrovať do ľudskej DNA. Typickým prípadom sú napríklad papilomavírusy, retrovírusy alebo herpesové vírusy, ktoré spôsobujú celoživotnú infekciu,“ hovorí Pastoreková.
Medzi retrovírusy patrí napríklad vírus HIV-1, ktorý spôsobuje AIDS. Zdroj – Centers for Disease Control and Prevention’s PHIL

Bunky napadnuté koronavírusom signalizujú imunitnému systému infekciu pomocou vystavenia kúskov vírusových bielkovín na svojom povrchu. Bunky imunitného systému ich potom postupne pohlcujú a rozkladajú, až kým sa telo vírusu nezbaví.

Súčasťou imunitnej odpovede sú aj protilátky, ktoré vírusové bielkoviny rozpoznávajú ako cudzorodé elementy. Naviažu sa na ne a zablokujú tým prichytenie vírusových častíc na bunky, čím zastavujú šírenie infekcie.

V priemere to trvá desať dní od začiatku infekcie, no závisí aj od toho, aký vážny je jej priebeh.

„Vírusovú RNA je možné zistiť v stolici aj 2 až 3 mesiace po odznení vírusovej infekcie. Predpokladá sa preto, že vírus sa dokáže dočasne usídliť v tráviacom trakte, kde môže z času na čas produkovať ojedinelé vírusové častice,“ hovorí Pastoreková. Infekčný vírus sa však v stolici nedokázal.

11. februára 2021 14:40
Koronavírus
Za oknami lockdownu je paralelný svet, v ktorom sa do barov chodí zadným vchodom a na heslo
Dušan MikušovičDušan Mikušovič
Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

Zmätok v nariadeniach, únava z pandémie, ale najmä existenčné problémy vedú k porušovaniu opatrení aj u ľudí, ktorí covid-19 nepopierajú a nepodceňujú.

Tento týždeň v noci z pondelka na utorok si päť mladých dievčat zobralo fľašu alkoholu, sadli do auta, poriadne zosilnili popovú hudbu a žúrovali, premávajúc sa len tak v aute po Bratislave.

Bez rúšok, ale aj bezpečnostných pásov, porušujúc zákaz vychádzania. Keďže dve z nich sú populárne na Instagrame, kde krátke videá zo žúru publikovali, všimol si jazdu internetový magazín Refresher, obľúbený najmä medzi mladšími čitateľmi.

Emy, ktorá by sa vďaka vyše 60-tisíc followerom na Instagrame dala označiť za influencerku, sa magazín spýtal, či sú takéto príspevky vhodným príkladom pre mladých ľudí.

„Ja nie som nikoho rodič a nikde nehovorím, že robím dobré veci a idem príkladom. Rodičia nech nedovolia malým deťom sledovať ma a každý starší človek si urobí názor sám,“ odpovedala Refresheru.

„Boli sme sa previezť, pretože sa nič iné nedá robiť. Malo by sa skôr riešiť to, prečo takto mladí ľudia konajú. Ľudia sú sociálne tvory a potrebujú interakciu, no všetko je zavreté. Mám veľa kamošov, ktorí v dôsledku zákazu stretávania a nulovej interakcie upadli do depresií.“
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Popri tom, ako vláda sprísňuje nariadenia a upravuje COVID automat, existuje na Slovensku paralelný svet mimo lockdownu, na ktorý vládne opatrenia doliehajú menej, ako by si želali epidemiológovia. Dôvody sú rôzne a nie je to len nezodpovednosť ľudí. Mnohí sú z pandémie unavení, ďalší – najmä podnikatelia – sa dostali do situácie, keď im je jedno, či skrachujú alebo ich dorazí pokuta za nelegálne otvorenú prevádzku.

Nasledujúci text neschvaľuje porušovanie platných pravidiel, no nechce ani prezrádzať konkrétnych ľudí či prevádzky, ktoré ich nedodržiavajú. Pokúša sa zachytiť jednoduchú skutočnosť, že lockdown v realite nevyzerá úplne tak, ako to predpokladajú vládne uznesenia.
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček
Zazvoňte, prosím. Heslo viete?

Na veľkom okne jednej bratislavskej pivárne v širšom centre mesta nedávno pribudli ťažké čierne nepriesvitné plachty, ktoré zakrývajú výhľad z ulice do zadnej miestnosti. Večer, keď sa v tejto miestnosti svieti, svetlo z lámp nepresvitá na ulicu.

Miestnosť je oddelená plachtou aj od zvyšku vnútornej časti pivárne, kam si cez deň chodia ľudia po zabalené jedlo – ako na výdajné miesto. Hovorí sa, že večer tam možno ísť tajne na pivo, stačí sa len preukázať heslom (Denníku N dokonca prišlo do e-mailu).

Či to tak naozaj funguje, sme nezistili. Počas dvoch večerov, keď sme išli okolo, bola plachta od zvyšku reštaurácie poodkrytá, v zadnej miestnosti sa svietilo, ale bolo tam prázdno. No o tom, že bary, kaviarne a reštaurácie po celom Slovensku fungujú v utajenom móde, netreba pochybovať – aj keď dnes podľa vyhlášky hlavného hygienika môžu reštaurácie fungovať len ako donášky a výdajné okienka.

Najčastejšie sa do nich chodí zadným vchodom a púšťajú sa len štamgasti. Samuelov otec (meno sme zmenili) tak chodieva na kávu do krčmy v ich dedine už mesiace. Krčma nefunguje načierno, no zostala stretávacím miestom svojho majiteľa s niekoľkými známymi z dediny. Ani posedenie v takomto úzkom okruhu však nie je v zhode so zákazom vychádzania.

Pred pár dňami mal jeden z účastníkov pozitívny test na koronavírus. Samuelov otec sa to dozvedel na zabíjačke u susedov, čo by epidemiológov asi takisto nenadchlo. O pár dní mu vyšiel negatívny antigénny test a do veľkej miery sa upokojil, považoval to za vybavené. Až na zásah svojho syna sa objednal ešte aj na PCR test a dovtedy dodržiaval karanténu.

Drobná epizóda, akých sú desiatky. Dnes už nariadenia – v menšej či vo väčšej miere – neporušujú len popierači covidu. Pani Anna (opäť sme na jej želanie zmenili meno, aj keď identitu poznáme) žije vo väčšom meste na strednom Slovensku. Nepatrí k tým, ktorí robia z domu, dochádza do sídiel viacerých firiem, ktoré sú jej klientmi.

„Po celom dni sa ja osobne teším na to, keď sa tajne môžem stretnúť so známymi na jednom pivku. Viem, že som nezodpovedná, ale skúšali sme to vydržať vlani pár mesiacov bez stretávania a bolo to ťažké,“ opisuje svoj život počas lockdownu.

„Krčmičky v našom okolí fungujú na tajný schovaný zvonček alebo na telefón. Poznáme sa, stretávame sa partia asi piatich až desiatich ľudí, niekedy aj viac. V decembri sme pre toto svoje správanie všetci ochoreli na covid. Niektorí s horšími, niektorí s miernejšími príznakmi.“

Čo zmenila táto skúsenosť? Ako vraví Anna, po prekonaní choroby mali chvíľu pauzu, teraz sa stretávajú opäť. „Dalo by sa povedať, že sa menej bojíme. Berieme to ako spoločenskú udalosť, ale aj ako podporu podnikania. Osobne poznám hneď tri podniky v našom meste, ktoré fungujú na telefón alebo ukrytý zvonček.“

Pani Anna takto nevybehne len na pivo. Aj napriek opatreniam si už dala urobiť nechty, raz sa dostala aj do sauny.

V sivej zóne fungujú aj ďalšie prevádzky. V oficiálne zatvorených fitnescentrách sa naďalej po dohode cvičí. Ľudia chodia do bytových štúdií a rôznych hobby marketov, ktoré môžu oficiálne vydávať len objednaný tovar. Často stačí len zatiahnuť za kľučku a vstúpiť dovnútra.

A o kaderníčkach, kozmetičkách či manikérkach si ešte povieme.
Hliadka mestskej polície na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček
Dobrý deň, cestná kontrola. Test máte?

Miroslav Antal je náčelníkom bratislavskej mestskej polície. Ako vraví, mestskí policajti v hlavnom meste kontrolujú aj to, či prevádzky dodržiavajú aktuálne nariadenia hlavného hygienika. Podnety o porušovaní opatrení dostávajú od občanov, od okolitých prevádzok, ktorých majitelia trebárs nie sú spokojní s tým, že oni sú zatvorení a ich konkurenti nariadenia nedodržiavajú, a zisťujú ich aj vlastnou činnosťou počas hliadkovej služby.

Najčastejšie ide o reštaurácie. Hlavné problémy bývajú dva: v reštaurácii sedia ľudia v interiéri, aj keď je to zakázané, alebo sa pred ňou zhromažďujú, občas aj s nápojmi, čo by sa takisto nemalo diať. Podľa platnej vyhlášky by si ľudia mali po jedlo len prísť a zabalené si ho odniesť. Mestskí policajti v Bratislave zaznamenali od Nového roka necelé tri desiatky podobných prípadov, celoštátne je ich viac.

Štátna polícia v poslednom čase na Facebooku zverejňuje videá, kde ukazuje, ako kontroluje zákaz vychádzania, zatvorené prevádzky či povinnosť preukázať sa negatívnym testom. O tom, že polícia sa snaží vymáhať dodržiavanie opatrení, majú presvedčiť aj štatistiky.

Napríklad: v týždni od 28. januára do 4. februára policajti odhalili 51 prípadov porušenia lekárom stanovenej karantény, 25 prípadov porušenia zákazu otvorenia prevádzok (väčšinou išlo o gastro), 784 porušení povinnosti nosenia rúšok a 1940 porušení zákazu vychádzania. Časť sa vyriešila pokutou na mieste, asi 600 z týchto prípadov policajti poslali na okresné úrady a regionálnym hygienikom.

Výška pokút pre bežného človeka môže dosiahnuť pomerne vysoké sumy: do 1000 eur v blokovom konaní, do 1650 eur, ak prípad rieši okresný úrad. V realite sú pokuty nižšie. „V prípade zistenia porušení každý prípad riešia policajti individuálne. V prípadoch, keď občania porušujú opatrenia o nosení rúška, sú pokuty nižšie, približne vo výške 10 eur,“ povedala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

„Ak občan má rúško, ale napríklad nesprávne nasadené, tak to policajti riešia napomenutím, občan si rúško zvyčajne upraví. Môžeme povedať, že policajti ukladajú pokuty za porušenie pandemických opatrení v priemere vo výške 60 eur. Vyššie pokuty ukladajú pri nedodržiavaní zákazu vychádzania či porušení karantény.“

Pri prevádzkaroch je to prísnejšie, za porušenie opatrení môže kaviareň či reštaurácia dostať pokutu až do výšky 20-tisíc eur. Mnohí to aj tak riskujú. Niektorí sú nahnevaní na vládu a otvárajú – hoci tajne – ako výraz protestu. Pre ďalších je pokútna prevádzka zatemnených zadných miestností otázkou prežitia – každé euro je pre nich dobré.
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček
Pozor, udavač

Pani Martina je majiteľkou kaviarne na Račianskej ulici v Bratislave. Vybudovala ju v novostavbe bytovky z ničoho, do priestorov investovala viac ako 100-tisíc eur. Otvorila v najnevhodnejší čas – 1. marca 2020, na začiatku prvej vlny. Už o desať dní musela podnik zatvoriť. Leto síce prinieslo malú nádej, ale straty z jari vykryť nedokázalo.

Po pár lepších mesiacoch prišla druhá vlna. Dnes je síce kaviareň otvorená, no funguje len ako výdajné miesto, aj keď kávu či zákusok nevydáva cez okienko. „Človek vstúpi dovnútra, vydenzifikuje si ruky, vypýta si, čo potrebuje, a ide preč. Takto fungujeme, no pokles tržby je veľký. To nie je na úrovni 40 či 60 percent, to je pokles o 90 percent.“

Martinina kaviareň dokázala mať denné tržby medzi 600 až 1000 eur. Teraz zarobí tak 100 eur. V mesačných číslach je to podľa majiteľky zárobok 2000 eur oproti bežnejším 12-tisícom. Nájom takejto kaviarne v Bratislave sa pritom pohybuje okolo 5-tisíc eur. „Tržby nevykryjú ani nájom, to nie je ani na výplatu zamestnankyne, ktorú nechcete poslať na úrad práce, lebo je to matka samoživiteľka,“ hovorí pani Martina.

Pomoc od štátu nedostala. „Keď máte nedoplatok na sociálke či na DPH, nedostanete nič. A ten nedoplatok máte preto, že to nemáte z čoho zaplatiť,“ vraví. „Začínala som podnikať v marci. Počas prvej vlny som nemala nárok na žiadny príspevok, lebo nebolo s čím porovnávať tržby – či sa oproti minulého obdobiu znížili alebo nie. A teraz nemám nárok, lebo mám z minulého roka dlhy voči štátu.“

Pani Martine pomohol len majiteľ budovy, ktorý jej za dva jesenné mesiace odpustil nájomné. „No prišiel január, za ktorý už meškám s nájomným, teraz je tu február,“ hovorí zúfalá majiteľka. Aj keby sa chcela kaviarne zbaviť a priestory niekomu odstúpiť, objaví sa otázka: kto by dnes o kaviareň vlastne stál?

Keď počúvate realitu podnikateľov, ktorí pre zatvorenie prevádzok už stratili takmer všetko, nečudujete sa, že niekto tajne vpustí hostí dovnútra. Pani Martina vraví, že to neriskuje aj preto, že k nim pravidelne chodí jedna pani, ktorá si fotí, či dodržiavajú opatrenia. „Nechcem, aby mi na dvere zaklopali hygienici či policajti. Prišli sme do štádia, že sa vzájomne natierame,“ vraví.

Vynechajme teraz konkrétne motívy panej, ktorá chodí fotiť Martininu kaviareň. Ukazuje to na niečo iné. Časť verejnosti, ktorá dodržuje vládne nariadenia a správa sa zodpovedne, sa pri zmienke o tajne otvorených podnikoch celkom prirodzene nahnevá. Pred sebou vidia vysilených lekárov a zdravotné sestry v covidových oddeleniach, ktorí sotva stíhajú zachraňovať životy iných, a zámerné porušovanie pandemických opatrení im rozhodne nepomáha. Lenže čo s tým? Hlásiť ich?

Začiatkom februára zverejnila televízia Markíza reportáž z Lučenca. Divák televíziu upozornil na otvorenú kaviareň v meste. Keď tam prišla reportérka televízie, majiteľ s podnosom v ruke ju do podniku nevpustil, no vnútri zjavne boli ľudia. Podľa majiteľa mali práve sanitárny deň a ľudia v podniku mu pomáhali maľovať.

Príspevky k reportáži na Facebooku? Mnohí pozdravovali toho „špinavca“, ktorý kaviareň udal, niektoré komentáre boli vyslovene výhražné.
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček
Žúruje sa vonku aj v bytoch

Porušovanie zákazu vychádzania má mnoho podôb. Keďže podniky sú zatvorené, organizujú sa žúry v bytoch, dokonca aj v prenajatých. Občas sa na to využívajú krátkodobé prenájmy cez známy systém AirBnb, ktoré sú posledné mesiace voľné. Využívali ich zväčša turisti a tých niet.

Náčelník bratislavskej mestskej polície Miroslav Antal hovorí, že ich volajú aj k takýmto prípadom. Najčastejšie sa to začína oznámením susedov pre porušovanie nočného pokoja. „Nemáme vedomosť, či sú byty prenajímané práve cez AirBnb, ale evidujeme prípady, že sa konali žúrky v bytoch. Len teraz za posledné obdobie, ktoré som si narýchlo vytiahol, sme riešili päť prípadov,“ vraví.

„Policajti postupovali v zmysle platných zákonov a nariadení. Väčšinou ide o porušovanie nočného pokoja, lebo ak je v byte ticho, nie je zo strany susedov dôvod niečo oznamovať. Keď tam potom naši policajti zasahovali, boli tam osoby, ktoré v byte nemali trvalý pobyt, a preto od nich žiadali preukázanie toho, či neporušujú zákaz vychádzania.“

Ešte v októbri, keď už platil zákaz hromadných podujatí, bratislavskí mestskí policajti asistovali aj pri rozpustení veľkej párty, na ktorej bolo vyše sto ľudí. Konala sa ilegálne v klube, zasahovala na nej aj štátna polícia. „Naši policajti sa pri takýchto prípadoch zaoberajú tým, či ľudia majú rúško, neporušujú zákaz vychádzania a dodržiavajú nariadenia.“

Mestskí policajti sa viac ako v minulosti venovali aj popíjaniu na verejnosti (vyše 180 prípadov od začiatku roka).

S bytmi súvisí ešte jeden častý fenomén, ktorý môže pôsobiť ako porušenie zákazu vychádzania. Naďalej prebiehajú obhliadky bytov – či už na kúpu, alebo prenájom. Realitných maklérov, ktorí sa na nich zúčastňujú, sa jednoznačne týka výnimka. Do bytu na obhliadku idú za výkonom svojej práce či podnikateľskej činnosti, čiže ak majú negatívny antigénny test, žiadne opatrenia neporušujú.

Čo však záujemcovia? Realitný trh je stále v stave, že o predaji bytov sa rozhoduje v horizonte niekoľkých dní. Je ich nedostatok a kupujúci reálne nemá možnosť povedať, že o byt síce má záujem, ale na obhliadku by prišiel po lockdowne.

Šéf realitnej kancelárie Riešime bývanie Martin Čapo upozorňuje, že na obhliadky bytov sa nedá pozerať ako na nejakú kratochvíľu. Pre mnohých je to absolútna nevyhnutnosť. Ak sa im napríklad končí nájom alebo už predali svoj byt, musia si nájsť iné bývanie.

A na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb sa výnimka zo zákazu vychádzania vzťahuje. „Bývanie je základná ľudská potreba. Nie je to luxus ako dovolenka,“ hovorí Čapo, známy aj z televíznej relácie Nové bývanie.

„Ak to potrebujete riešiť, nemôžete to odkladať donekonečna. Obzvlášť ak sa náhle zmenila vaša príjmová či osobná situácia. Takisto si to neviete vyriešiť sami, ako je to napríklad s obedom. Ide o komplexný proces, na ktorom sa nevyhnutne zúčastňuje viac profesionálnych strán. Nedokážete to ani úplne vyriešiť online ako kúpu topánok.“

Čapo hovorí, že v ich realitnej kancelárii už počas prvej vlny prešli na home office a virtuálne 3D obhliadky. „Do dnešného dňa dodržiavame karanténne opatrenia. Návrhy na vklad prevodu vlastníctva podávame elektronicky, dokumenty, pri ktorých to je možné, sa snažíme podpisovať digitálne a na diaľku,“ vraví.

„Napriek všetkému, čo som tu uviedol, aspoň jednej potvrdzujúcej obhliadke sa kupujúci zvyčajne nevyhnú. Z našej skúsenosti viem povedať, že ľudia riziko nakazenia covidom berú naozaj vážne a v plnej miere využívajú a aj oceňujú také nástroje, ako je obhliadka na diaľku. Ak sa uskutoční fyzická obhliadka, je to zvyčajne už s informovaným záujemcom a za maximálnych karanténnych opatrení.“
Kaderníctvo v Berlíne v máji 2020. Foto – TASR/AP
Ministrov zmätok s kaderníčkami

Zrejme najčastejší spôsob porušovania platných opatrení súvisí so snahou ľudí vyriešiť problém s účesom (či žien s nechtami). Kaderníctva, nechtové štúdiá či kozmetické salóny sú oficiálne zatvorené už takmer dva mesiace. No mnohým sa aj tak ostrihať podarí.

Obchádza sa to rôzne. Aj kaderníctva či manikérky majú zadné vchody, na ktoré sa dá zaklopať. Kozmetické služby zasa po novom často ponúkajú súkromné zdravotnícke zariadenia, ktoré sa orientujú napríklad na estetickú chirurgiu a zatvorené mať nemusia.

Úplne najčastejšie to funguje tak, že manikérka, kaderníčka či barber prídu za zákazníkom domov alebo do práce. Často sa takto dohodne skupinka ľudí, napríklad kolegov v práci, pozvú si kaderníčku a dajú sa ostrihať.

Na prvý pohľad ide o obchádzanie opatrení, no minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) prišiel po jednej z tlačoviek na začiatku februára s pomerne originálnym návodom. Keď sa ho už mimo kamier a v hlúčiku novinárov spýtali, kedy by sa mohli reálne otvoriť služby, povedal, že kaderníčka môže prísť strihať k ľuďom domov.

Podľa vyhlášky hlavného hygienika totiž musia byť zatvorené prevádzky, teda kaderníctva. Cestou do bytu zákazníka by kaderníčka nemala porušiť zákaz vychádzania, lebo ak má negatívny test, ide fakticky za výkonom svojej pracovnej či podnikateľskej činnosti, čím neporušuje zákaz vychádzania. Podobne, ako keby k vám domov prišiel opravár.

Ministrovu radu ešte v ten večer prerozprávala reportérka Markízy aj divákom, čo zaskočilo samotné kaderníčky. Karolína Volkov z Asociácie služieb krásy pre Markízu upozornila na to, že byty sú z pohľadu šírenia vírusu horšie ako kaderníctva, kde mali prikázané dodržiavať prísne protiepidemické opatrenia.

„Je sa tam, spí sa tam, štatisticky najviac baktérií sa nachádza v ľudských domácnostiach. My máme také sterilné prostredie, že sa pokojne môžeme porovnávať so zdravotníckymi zariadeniami,“ povedala. „Naším cieľom je, aby opatrenia dávali zmysel. Majme hygienické nariadenia, vymyslite si ich, ako chcete, ale dajte nám šancu pracovať tak, aby sa nepodporovala čierna práca a aby sa nešíril vírus.“

Všetky tieto detaily určujú, do akej miery je lockdown na Slovensku funkčný. Samozrejme, že nezodpovednosť ľudí hrá veľkú rolu a tvrdšia kontrola opatrení by mohla pomôcť. No spolu s ňou by mal štát nastavovať pravidlá tak, aby boli logické, a zasiahnuté prevádzky skutočne odškodniť. A zamerať sa na tie kroky, ktoré naozaj pomôžu.

Matematik Richard Kollár v nedávnom rozhovore pre Denník N povedal, že slovenský lockdown v princípe nie je nastavený zle.

„U nás je však veľmi zlé vymáhanie lockdownu. Nehovorím o pokutách ľuďom, ktorí nenosia na ulici rúško. Obrovský problém je, že nie sme schopní kontrolovať dodržiavanie nariadenej karantény ľudí, ktorí sú pozitívni. Vieme, že sú infikovaní, ale nijako ich nekontrolujeme. Nerozumiem, ako je možné, že si toto dovolíme,“ povedal.

„Robíme veľké obmedzenia pre milióny ľudí, deti nemôžu ísť do školy, ľudia do práce a na druhej strane nie sme schopní zabezpečiť, aby infikovaní zostali doma. Iné krajiny na to majú aplikácie a vedia to zvládať. Nástroje existujú. My to nezvládame a považujem to za absurdné, lebo to je naša najväčšia rezerva.“