Spoiler
3. februára 2021 17:01
Cesta k zdraviu
Technológie
Pri jedle odložte mobil, pri filme nescrollujte a buďte aj off-line, radia odborníci na závislosti
Ria GehrerováRia Gehrerová
Treba sa vedieť aj nudiť, byť ticho a sám so sebou, netreba byť stále pripojený, aj keď to môže byť lákavé, hovorí psychiater Martin Somora.
Za počítačom pracujeme, študujeme, nakupujeme a aj oddychujeme. Psychológovia nám dokonca počas pandémie odporúčajú používať mobil aj na komunikáciu s blízkymi.
Zavreté školy a home office mnohých ešte viac pripútali k počítačom a mobilom. Je to totiž jediný prostriedok, ako počas izolácie komunikovať s okolitým svetom.
Ako ich používať tak, aby sme sa od nich nestali závislí? A kedy spozornieť?
„V poslednom čase sa rozvíja aj závislosť od internetu ako takého. Tam ide o závislosť od rýchlosti, teda ako rýchlo sa menia podnety. Pri surfovaní saturujem mozog oveľa rýchlejšie a viac podnetmi než v čase, keď si čítam alebo počúvam prednášku,“ vysvetľuje jeden z problémov česká psychologička Marie Funke, zakladateľka centra psychologickej a psychiatrickej liečby Adicare.
Čo sa deje v mozgu?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Závislosť od virtuálneho prostredia alebo počítačových hier sa volá netolizmus a podobá sa na iné závislosti.
„Princíp je rovnaký ako pri alkohole. Činnosti a procesy, od ktorých sa stávame závislí, nám v mozgu vytvárajú odlišné neurochemické prostredie, od ktorého sa stávame závislí,“ hovorí Funke.
Tak ako môže droga meniť neurofyziológiu mozgu, môže ju meniť aj činnosť. Pri hraní počítačových hier alebo gamblingu sa napríklad stávame závislí od adrenalínu a dopamínu, ktoré sa nám pri tom vyplavujú.
Kedy by sme teda mali spozornieť? „Keď nedokážem internet alebo hru opustiť v momente, keď už si hovorím, že by som mala,“ odpovedá Funke.
„Vždy je to strata miery. Keď už cez deň príliš často myslím na to, že sa musím pripojiť, a chcem sa pozrieť na isté stránky alebo četovať a zaberá mi to podstatnú časť môjho života a myslenia, tak to rozhodne nie je zdravé,“ hovorí Martin Somora, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici.
Iné záujmy aj ľudia idú bokom
Hranie hier alebo sociálne siete sa podľa psychológa Jozefa Ďanovského stávajú nebezpečnými vtedy, keď ich používame ako únik. „Únik pred svetom, pred bolesťou, pred úzkosťami. Tak to funguje pri závislostiach. Keď to slúži ako nejaké náhradné uspokojenie potrieb,“ vysvetľuje Ďanovský.
Mladí ľudia a tínedžeri si podľa neho nedokážu sami uvedomiť, že hrou trávia priveľa času. „Ak rodič nezakročí, tak to mladý človek berie ako normu. Nemá pocit, že má s niečím problém. Často si to uvedomí, až keď na neho začne apelovať rodič alebo príbuzný. Aj to až po čase,“ hovorí Ďanovský.
Funke upozorňuje na to, že ak rodič svojmu dieťaťu v takejto situácii zabaví notebook alebo vypne wifi, mladý človek môže byť agresívny. A to môže naznačovať, že už má problém so závislosťou.
„Dospelí po odňatí pociťujú nepokoj a prichádzajú poruchy spánku. Môžu sa zosilniť bolesti hlavy, nastúpi nespavosť, bolesť chrbta. Môže ísť o celý rad telesných symptómov, ktoré môžu indikovať, že naša spotreba elektronického sveta už prekročila rozumnú hranicu,“ hovorí Funke.
Abstinenčné príznaky sa podľa Somoru môžu prejaviť už vtedy, keď človek istý čas nemôže hrať hru alebo nemá stabilné pripojenie na internet. „Pociťuje intenzívnu chuť hrať tú hru. Je to podobné, ako keď si niekto nemôže dať svoju dávku. A často by bol ochotný vymeniť niektoré iné, oveľa dôležitejšie veci za hranie počítačovej hry. Namiesto toho, aby sa stretol so svojou partnerkou, tak sa vyhovorí a ide hrať, lebo je to pre neho prioritné,“ hovorí Somora.
Závislosť podľa neho môže viesť k tomu, že človek trávi hraním hier čoraz viac času, má problém chodiť do školy či do práce, stráca predchádzajúce sociálne kontakty, záujmy alebo sa prestáva starať o seba a o svoj zovňajšok.
Naopak, závislosť nás podľa psychológa Ďanovského neohrozuje vtedy, ak techniku používame na prácu či na vzdelávanie. „Vtedy človek môže byť na internete aj dlho a závislosť sa nevytvorí,“ hovorí. Ani komunikácia s priateľmi cez internet podľa neho nie je riziková.
Buďte off-line, nescrollujte pri filme
Online svet je pre ľudí v izolácii veľmi dôležitý, komunikujú pomocou neho s blízkymi i so svetom. „Ale aj tu platí príslovie, že internet je dobrý sluha, ale zlý pán,“ hovorí Funke.
Ľuďom, ktorí automaticky a bez zjavného dôvodu chytajú mobil často do ruky, by odporučila, aby si to začali viac všímať a premýšľať o tom. Ide totiž podľa nej o zlozvyk.
„Všímala by som si impulzivitu a snažila sa nastaviť si nejaké pravidlá. Napríklad by som nezlučovala dve činnosti. Nebudem jesť a pritom pozerať do mobilu alebo do notebooku. Keď budem s niekým telefonovať, zároveň nebudem impulzívne surfovať na notebooku, ale sústredím sa na hovor. Nebudem sledovať film a popri tom surfovať,“ vysvetľuje Funke.
Odporúča tiež vyhradiť si časti dňa, keď človek nebude používať žiadne elektronické médiá.
Psychiater Somora odporúča športovať a mať širší rozsah záujmov. „Do istej miery sa treba vedieť aj nudiť, byť ticho a sám so sebou. Netreba byť stále pripojený, aj keď to môže byť lákavé,“ hovorí Somora.
Cesta k zdraviu
Technológie
Pri jedle odložte mobil, pri filme nescrollujte a buďte aj off-line, radia odborníci na závislosti
Ria GehrerováRia Gehrerová
Treba sa vedieť aj nudiť, byť ticho a sám so sebou, netreba byť stále pripojený, aj keď to môže byť lákavé, hovorí psychiater Martin Somora.
Za počítačom pracujeme, študujeme, nakupujeme a aj oddychujeme. Psychológovia nám dokonca počas pandémie odporúčajú používať mobil aj na komunikáciu s blízkymi.
Zavreté školy a home office mnohých ešte viac pripútali k počítačom a mobilom. Je to totiž jediný prostriedok, ako počas izolácie komunikovať s okolitým svetom.
Ako ich používať tak, aby sme sa od nich nestali závislí? A kedy spozornieť?
„V poslednom čase sa rozvíja aj závislosť od internetu ako takého. Tam ide o závislosť od rýchlosti, teda ako rýchlo sa menia podnety. Pri surfovaní saturujem mozog oveľa rýchlejšie a viac podnetmi než v čase, keď si čítam alebo počúvam prednášku,“ vysvetľuje jeden z problémov česká psychologička Marie Funke, zakladateľka centra psychologickej a psychiatrickej liečby Adicare.
Čo sa deje v mozgu?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Závislosť od virtuálneho prostredia alebo počítačových hier sa volá netolizmus a podobá sa na iné závislosti.
„Princíp je rovnaký ako pri alkohole. Činnosti a procesy, od ktorých sa stávame závislí, nám v mozgu vytvárajú odlišné neurochemické prostredie, od ktorého sa stávame závislí,“ hovorí Funke.
Tak ako môže droga meniť neurofyziológiu mozgu, môže ju meniť aj činnosť. Pri hraní počítačových hier alebo gamblingu sa napríklad stávame závislí od adrenalínu a dopamínu, ktoré sa nám pri tom vyplavujú.
Kedy by sme teda mali spozornieť? „Keď nedokážem internet alebo hru opustiť v momente, keď už si hovorím, že by som mala,“ odpovedá Funke.
„Vždy je to strata miery. Keď už cez deň príliš často myslím na to, že sa musím pripojiť, a chcem sa pozrieť na isté stránky alebo četovať a zaberá mi to podstatnú časť môjho života a myslenia, tak to rozhodne nie je zdravé,“ hovorí Martin Somora, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici.
Iné záujmy aj ľudia idú bokom
Hranie hier alebo sociálne siete sa podľa psychológa Jozefa Ďanovského stávajú nebezpečnými vtedy, keď ich používame ako únik. „Únik pred svetom, pred bolesťou, pred úzkosťami. Tak to funguje pri závislostiach. Keď to slúži ako nejaké náhradné uspokojenie potrieb,“ vysvetľuje Ďanovský.
Mladí ľudia a tínedžeri si podľa neho nedokážu sami uvedomiť, že hrou trávia priveľa času. „Ak rodič nezakročí, tak to mladý človek berie ako normu. Nemá pocit, že má s niečím problém. Často si to uvedomí, až keď na neho začne apelovať rodič alebo príbuzný. Aj to až po čase,“ hovorí Ďanovský.
Funke upozorňuje na to, že ak rodič svojmu dieťaťu v takejto situácii zabaví notebook alebo vypne wifi, mladý človek môže byť agresívny. A to môže naznačovať, že už má problém so závislosťou.
„Dospelí po odňatí pociťujú nepokoj a prichádzajú poruchy spánku. Môžu sa zosilniť bolesti hlavy, nastúpi nespavosť, bolesť chrbta. Môže ísť o celý rad telesných symptómov, ktoré môžu indikovať, že naša spotreba elektronického sveta už prekročila rozumnú hranicu,“ hovorí Funke.
Abstinenčné príznaky sa podľa Somoru môžu prejaviť už vtedy, keď človek istý čas nemôže hrať hru alebo nemá stabilné pripojenie na internet. „Pociťuje intenzívnu chuť hrať tú hru. Je to podobné, ako keď si niekto nemôže dať svoju dávku. A často by bol ochotný vymeniť niektoré iné, oveľa dôležitejšie veci za hranie počítačovej hry. Namiesto toho, aby sa stretol so svojou partnerkou, tak sa vyhovorí a ide hrať, lebo je to pre neho prioritné,“ hovorí Somora.
Závislosť podľa neho môže viesť k tomu, že človek trávi hraním hier čoraz viac času, má problém chodiť do školy či do práce, stráca predchádzajúce sociálne kontakty, záujmy alebo sa prestáva starať o seba a o svoj zovňajšok.
Naopak, závislosť nás podľa psychológa Ďanovského neohrozuje vtedy, ak techniku používame na prácu či na vzdelávanie. „Vtedy človek môže byť na internete aj dlho a závislosť sa nevytvorí,“ hovorí. Ani komunikácia s priateľmi cez internet podľa neho nie je riziková.
Buďte off-line, nescrollujte pri filme
Online svet je pre ľudí v izolácii veľmi dôležitý, komunikujú pomocou neho s blízkymi i so svetom. „Ale aj tu platí príslovie, že internet je dobrý sluha, ale zlý pán,“ hovorí Funke.
Ľuďom, ktorí automaticky a bez zjavného dôvodu chytajú mobil často do ruky, by odporučila, aby si to začali viac všímať a premýšľať o tom. Ide totiž podľa nej o zlozvyk.
„Všímala by som si impulzivitu a snažila sa nastaviť si nejaké pravidlá. Napríklad by som nezlučovala dve činnosti. Nebudem jesť a pritom pozerať do mobilu alebo do notebooku. Keď budem s niekým telefonovať, zároveň nebudem impulzívne surfovať na notebooku, ale sústredím sa na hovor. Nebudem sledovať film a popri tom surfovať,“ vysvetľuje Funke.
Odporúča tiež vyhradiť si časti dňa, keď človek nebude používať žiadne elektronické médiá.
Psychiater Somora odporúča športovať a mať širší rozsah záujmov. „Do istej miery sa treba vedieť aj nudiť, byť ticho a sám so sebou. Netreba byť stále pripojený, aj keď to môže byť lákavé,“ hovorí Somora.
Spoiler
6. januára 2021 14:00
Hekeri a kyberbezpečnosť
Technológie
Prečo si nepísať na Instagrame ani Facebooku? Je Signal najlepší messenger? Ako byť neviditeľný? Radia etickí hekeri
Mirek TódaMirek Tóda
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
Aký messenger, browser a e-mail je najbezpečnejší? Aké hekerské útoky v roku 2020 boli najhoršie? Odpovedajú etickí hekeri Tomáš Volný a Pavol Lupták.
Vo veľkom sprievodcovi bezpečím v kybersvete etickí hekeri radia:
ako sa majú chrániť firmy a jednotlivci pred hekerskými útokmi,
ktoré messengery používať a prečo sa úplne vyhnúť četovaniu na sociálnych sieťach,
aký e-mail, browser a šifrovanie sú najlepšie,
ako si ochrániť vlastnú wifi a využívať ju na telefonovanie
čo používať namiesto Google dokumentov,
ako byť skutočne anonymným.
Etickým hekerom z Nethemby trvalo iba pár minút, kým sa dostali do databázy Moje eZdravie od Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Teda do systému, ktorý zhromažďoval informácie o vyšetreniach súvisiacich s pandémiou covidu-19.
Išlo o najväčší únik osobných údajov a zrejme najhorší bezpečnostný incident roka 2020 na Slovensku, o ktorom sa vie. NCZI trvalo tri dni, kým reagovalo na e-mail od etických hekerov, ktorí ich na deravý systém upozornili.
Únik z NCZI ukázal, ako ľahko sa naše osobné údaje a súkromie môžu dostať na verejnosť. V tomto prípade za únik osobných údajov mohol štát, spravidla si však svoje súkromie ohrozujú sami jednotlivci alebo firmy.
O tom, ako chrániť vlastné súkromie a aké ponaučenia vyplývajú z najväčších hekerských útokov roku 2020, sme sa rozprávali s etickými hekermi, ktorí sa venujú odhaľovaniu slabých miest v IT systémoch.
Najväčšia kyberkauza na Slovensku
„Neviem o žiadnom väčšom bezpečnostnom incidente ako NCZI, pokiaľ ide o rozsah na Slovensku,“ hovorí Pavol Lupták z bezpečnostnej IT spoločnosti Nethemba, ktorá na únik prišla.
Aj podľa etického hekera z Citadelo Tomáša Volného bola kauza NCZI v slovenskom kyberpriestore tou najväčšou.
„Hlavne z dôvodu, ako šarlatánsky bol systém zabezpečený a aký laxný prístup k tomu mal štát. V spojení s blížiacim sa sčítaním obyvateľov v roku 2021 to môže v ľuďoch vyvolávať obavy,“ vysvetľuje Volný.
Poučil sa z toho nejako štát?
„To neviem, myslím si, že šéf NCZI bol po incidente povýšený,“ smeje sa Lupták. Podľa neho je dosť absurdný paradox, že najväčším porušovateľom GDPR je štát. „Zaujímalo by ma, akú vysokú pokutu NCZI nakoniec dostal,“ dodáva.
Tiež sa podľa neho ukázalo, aké rizikové je centralizovať na jednom mieste dáta testovaných pacientov na covid-19. „Aj napriek tomuto megaúniku sa to, bohužiaľ, stále deje. V Českej republike je to slušne decentralizované.“
Obaja etickí hekeri sa zhodujú aj v tom, že vo svete bol tým najhorším incidentom hekerský útok na mnohé inštitúcie a spoločnosti v Spojených štátoch cez takzvaný „supply chain attack“.
Útočníci najskôr hekli spoločnosť SolarWinds a potom sa cez ich softvér dostali do mnohých kľúčových organizácií. V tomto prípade išlo o klasickú špionáž.
Prečítajte si
Ak hekli ich, koho potom nedostanú? Veľká firma, ktorá má chrániť pred hekermi, sa stala ich obeťou
Mimoriadne sofistikovaný útok sa pripisuje ruským hekerom pracujúcim pre tajnú službu SVR. Podarilo sa im prelomiť napríklad aj systém spoločnosti FireEye, ktorá sa venuje ochrane tisícov klientov.
Rada pre firmy: identifikujte svoje slabé miesta
„Heknutie spoločnosti FireEye je zaujímavé tým, že jej experti sami pomáhajú firmám s bezpečnosťou a vyšetrujú veľké incidenty. Majú teda znalosti o rôznych typoch útokov a ako sa voči nim brániť,“ hovorí Volný.
Pri útoku, aký sme videli na SolarWinds, je problémom, že sa proti nim ťažko bráni. Ako sa chrániť, keď napadli softvér, ktorý používate alebo bezpečnostnú IT firmu, ktorá vás má chrániť?
„Treba povedať, že nič nie je stopercentne bezpečné. Spoločnosti majú ťažkú úlohu, pretože musia zabezpečiť všetky možné spôsoby, ako sa útočník môže dostať dnu. Preto je dôležité, aby si spoločnosti nezakrývali oči pred bezpečnosťou, ale pozreli sa do zrkadla. A ním sú penetračné testy – či už konkrétnych aplikácií, systémov alebo aj samotných zamestnancov. Firma tak vie, kde sú jej slabé miesta a môže na tom popracovať,“ hovorí Volný.
Pri supply chain útoku heker nepotrebuje útočiť priamo na spoločnosť, do ktorej sa chce dostať.
„Stačí mu nabúrať systémy dodávateľa, ktorý ich nemusí mať až také bezpečné. Podobný typ útoku, o ktorom sa veľmi nehovorí, je tiež heknutie menších firiem, ktoré majú byť následne odkúpené väčšími spoločnosťami. Útočníci tak čakajú v systémoch menšej spoločnosti, a keď príde k odkúpeniu danej spoločnosti a následnému prepojeniu systémov, majú možnosť ísť hlbšie do siete,“ upozorňuje Volný na stratégiu sofistikovaných hekerov.
Ich útoky trvajú celé mesiace a v niektorých prípadoch roky. Rozprávame sa najmä o štátom sponzorovaných hekeroch z krajín, ako je Rusko, Čína, Irán alebo Severná Kórea.
Dva dôležité princípy
V rámci obrany je preto podľa Volného dôležité rešpektovať bezpečnostné zásady: ako je vytvorenie bezpečnostného dizajnu pred tvorbou samotnej aplikácie alebo inštalácie konkrétneho systému.
„Tiež je dôležité mať zmapované procesy v spoločnosti – čo sa deje, prečo sa deje, ako sa to deje, kto by to mal vykonávať a podobne. Ďalšími zásadami sú tiež princíp „need to know“ a princíp najnižších oprávnení. To prvé hovorí o tom, že konkrétne informácie majú iba zamestnanci, ktorí ich naozaj potrebujú mať, a nikto iný. Druhé zase hovorí o tom, že zamestnanec má najnižší možný prístup ku konkrétnemu systému.“
V praxi to znamená, že ak má spoločnosť svoju stránku, prístup by k nej mali mať iba zamestnanci, ktorí ju spravujú. „Ak už k nej majú prístup, nemali by mať najvyššieho administrátora, ale iba nízke oprávnenia na čítanie, prípadne editáciu stránky,“ dodáva Volný.
Viete ho rozpoznať? Najčastejšie sa útočí cez phishing
Heknutie SolarWinds bolo spektakulárne, pokiaľ ide o technické schopnosti útočníkov. Väčšina hekerských útokov však prebieha oveľa priamočiarejšie – cez phishing.
Stále je to najpoužívanejšia a najúčinnejšia technika kyberzločincov.
„V roku 2020 boli veľmi výrazné phishingové útoky na klientov rôznych bánk alebo posielanie phishingových mailov v mene Slovenskej pošty. Útoku sa nevyhla ani slovenská kryptoburza Eterbase, kde sa podarilo ukradnúť okolo 4,5 mil. eur,“ hovorí Volný.
Ako to funguje?
„Útočníci sa zamerajú na konkrétne osoby. Zistia si o nich všetky potrebné informácie a následne vďaka vysoko cieleným phishingovým útokom sa im podarí preniknúť dnu,“ hovorí Volný.
Heker pri phishingu nepotrebuje komplikovane obchádzať technológie a rôzne zabezpečenia. „Často sa ľudí stačí na heslo spýtať a oni ho útočníkovi aj sami povedia,“ hovorí Volný, ktorý sa o tom sám s kolegami presvedčil v praxi pri penetračných testoch.
„V niektorých prípadoch sme mali 50-percentnú úspešnosť. Takže polovica spoločnosti nám vyplnila svoje prihlasovacie údaje,“ hovorí Volný.
Prečítajte si
Útočili ako zo sci-fi knihy: vypli elektrinu, zasiahli voľby aj olympiádu. Ruskí hekeri z jednotky 74455
Asi najdôležitejšie pri phishingových mailoch je podľa neho nezadávať heslo na stránku, ktorá len tak príde mailom. „Treba si vždy pri takej stránke skontrolovať, či tam nie je preklep. My najčastejšie využívame zámenu znakov, napr. ‚b‘ a ‚d‘ alebo veľké ‚I‘ za malé ‚l‘.“
Treba sa podľa neho vždy zamyslieť, či je dôvod, aby e-mail vôbec prišiel. „Som na danej stránke registrovaný alebo som si naozaj objednal niečo od kuriéra?“
Ak si chcete vyskúšať, či viete rozoznať autentický e-mail od phishingového, vyskúšajte si testy slovenského CSIRT alebo Google.
Aktualizujete? iPhone zďaleka nie je nepriestrelný
Medzi top správy v oblasti bezpečnosti vypichol Volný aj objavenie kritickej zraniteľnosti v operačnom systéme iOS pre iPhony, ktoré mali dlho povesť bezpečných telefónov.
„Táto zraniteľnosť bola tzv. zero-click, čiže nevyžadovala žiadnu interakciu od používateľa. Útočník by vďaka nej mohol prinútiť telefón, aby sa reštartoval až po spustenie akéhokoľvek kódu a krádež dát z telefónu,“ hovorí Volný.
Išlo pritom o zraniteľnosť, ktorá sa dostala na verejnosť a spoločnosť chybu rýchlo napravila.
O koľkých však nevieme? Znovu nám to tiež pripomína základné bezpečnostné pravidlo – mať všetky systémy a aplikácie vždy aktualizované.
Neklikajte na možnosť neskôr, urobte to hneď.
Zálohujte. Ako sa nestať obeťou ransomvéru
Ransomvérové, teda vydieračské útoky boli masívne aj v roku 2020.
„Doteraz bola najlepšia rada zálohovať. V prípade útoku netreba platiť hekerom peniaze a stačilo si obnoviť dáta,“ hovorí Volný. Táto rada platí dodnes, no nemusí stačiť.
Prečítajte si
Hekli vám počítač a chcú výkupné? Nič neplaťte a hlavne, začnite už všetci zálohovať
„Keď zálohovanie začalo hekerom narúšať biznis, prešli na nový typ útokov. Teraz požadujú peniaze, inak zverejnia interné súbory spoločnosti. Tomu sa už nedá zabrániť, a preto je dôležité sústrediť sa v prvom rade na to, aby sa to nestalo, respektíve, aby boli škody v prípade úspešného útoku minimálne.“
Aký messenger? Stále vyhráva Signal
Etickí hekeri dlhodobo upozorňujú na stratu vlastného súkromia, ktorá vám hrozí pri messengeroch na obľúbených sociálnych sieťach, ako sú Facebook alebo Instagram. Neodporúčajú dokonca ani používanie WhatsAppu.
„Ak by ste však predsa používali Messenger od Facebooku, tak aspoň jeho šifrovanú verziu. Kliknutím na meno človeka sa vám zobrazí možnosť Tajná konverzácia,“ radí Volný.
Ako Volný, tak aj Lupták používa najradšej Signal.
„Signal je stále na prvom mieste. Spôsob, akým pristupujú k bezpečnosti, súkromiu a aj obchádzaním cenzúry je jedinečný. Dokazuje to aj nedávna zmena Apple, kde pri aplikáciách v App store ukazujú, aké dáta aplikácia zhromažďuje a aké dáta sú prepojené s identitou,“ hovorí Volný.
A tak, kým WhatsApp vašu komunikáciu spája s vašou GPS, nakupovaním, kontaktmi, finančnými informáciami, užívateľskými dátami či diagnostikou, Signal sa tomu vyhýba.
Lepšie vyšiel Signal aj v porovnaní s Telegramom, ktorý je obľúbený najmä v Bielorusku, Rusku či Iráne. Na ňom Volnému prekáža, že sa rozhodli zobrazovať reklamy.
Lupták to vidí podobne: „Signal stále odporúčam, na Telegrame je veľa spamu a scamu.“
Prekáža mu však, že na svojich serveroch Signal o vás uchováva tzv. metadáta. „Napríklad prepojenie Signal skupín s príslušnými mobilnými číslami používateľov. Dokáže zistiť, kto, kedy a s kým (teda akým číslom) začne komunikáciu.“
Signal tiež podľa Luptáka nerieši anonymitu – musíte sa stále registrovať svojím mobilným číslom. „A keď ju vyžadujete, tak by ste mali používať jeho fork Session https://getsession.org. Prípadne počkať na novšiu verziu Signalu, ktorá by mala umožňovať aj anonymné registrácie.
Messengery podľa bezpečnosti
Odporúčané: Signal, Threema
V podstate ok: Telegram
Radšej sa im vyhnite: WhatsApp, Messenger, Skype, Viber, Instagram
Robia to aj hekeri: používajte správcu hesiel
Množstvo aplikácií a služieb si vyžaduje kvalitné heslá. Ako si ich však zapamätať a uložiť, aby sa k nim nikto nedostal?
Lupták aj Volný jednoznačne odporúčajú používanie správcu hesiel.
„Je to vec, bez ktorej sa v dnešnej dobe ťažko človek zaobíde. Inak by bolo potrebné na každú stránku vymýšľať si nové heslo a potom si všetky pamätať. Možno si myslíme, že nepoužívame až tak veľa stránok, no časom sa to nazbiera. V mojom správcovi mám až 430 záznamov,“ hovorí Volný.
Sám používa 1password, avšak ten je platený. „V dnešnej dobe existuje aj bezplatná alternatíva, ktorú by som určite odporučil, a to Bitwarden. V minulom roku prešiel auditom bezpečnosti a má podporu viacerých zariadení. Svoje heslá tak môžete mať vždy bezpečne pri sebe,“ dodáva.
Ako heslového manažéra používa Lupták Dashlane a Bitcoin Trezor T a v Linuxe „pass“.
Chráňte si wifi
V čase koronakrízy sa práca z domu stala normou a s ňou aj závislosť od domácej wifi siete. Nezabúdajte na jej zabezpečenie a majte pre ňu najmä kvalitné dlhé heslo – úplne pokojne celú vetu.
A šifrovanie zabezpečené cez protokol WPA3, ak je to možné.
Prečítajte si
Zobudil som sa a účet na Spotify už nebol môj. Etický heker radí, ako sa starať o heslá
„Netreba zabúdať na aktualizácie zariadenia. Bohužiaľ, viaceré staršie zariadenia sa už aktualizovať nedajú. Odporúčam tiež vypnúť funkciu WPS, keďže existujú viaceré útoky, ako sa vďaka nej dá pripojiť na wifi,“ hovorí Volný.
Pripájanie sa a šifrované telefonovanie cez wifi je navyše podľa Luptáka oveľa bezpečnejšie než klasické telefonovanie cez operátora, ktorý vás dokáže ľahko lokalizovať.
A keď sa pripájate, či už do práce alebo školy cez Zoom alebo Meets, dávajte si pozor na nastavenie. „Na pripojenie by mal človek vedieť heslo a vstup do miestnosti by mal byť kontrolovaný,“ hovorí Volný.
Aký e-mail a browser používať?
Obaja etickí hekeri odporúčajú používať pri e-mailovej komunikácii dlhodobo overený ProtonMail.
„E-maily šifrujte PGP alebo S/MIME a namiesto gmailu používajte ProtonMail,“ radí Lupták.
Ak si chcete chrániť súkromie a nechcete byť sledovaní na sociálnych sieťach, v apkách a mobiloch, oplatí sa stiahnuť si rôzne doplnky, ktoré blokujú sledovanie sociálnych sietí na iných weboch. „Napríklad Privacy Badger alebo Ghostery,“ radí Volný.
Prečítajte si
Veľký sprievodca svetom hekerov: ako útočili ruskí špióni a čo nasleduje po prelomení WiFi
Hoci sú Dokumenty Google alebo Microsoft považované za bezpečné, ak chcete mať istotu, že vaše dáta neskončia na serveroch veľkých spoločností, Lupták a Nethemba odporúčajú používať platformy Nextcloud a OnlyOffice.
Obe sú zadarmo a opensource. „Môžete si to hocikde zadarmo nainštalovať. Licencie platíte len vtedy, keby ste chceli OnlyOffice používať na komerčné účely,“ dodáva Lupták.
Dôležitý je aj výber internetových prehliadačov. Chrome aj Safari, ktoré síce prešli vylepšeniami, majú podľa etických hekerov lepšie alternatívy.
„Firefox je fajn, ale treba ho aktualizovať. Súkromie rieši lepšie ako Google Chrome, avšak ja odporúčam jeho klon Brave,“ vraví Lupták. Brave je podľa neho dobrý pre väčšinu ľudí.
„Sám používam tiež Fennec, vylepšená verzia Firefoxu, Vanadium a + Bromite, lepšia verzia Chromium.“
Nie je to jednoduché, ale dá sa to: ako zostať neviditeľným
Je to dôležité najmä pre investigatívnych novinárov či whistlebloverov.
Ak sa chcete stať skutočne anonymným v digitálnom svete, je to komplikované. Najmä pre používanie mobilov so SIM kartami, ktoré sú registrované na konkrétne meno.
„Ale dá sa to,“ hovorí Lupták, „cez anonymné dátové e-SIM karty.“ Píše o tom vo svojom článku.
Ale nekončí sa to iba pri tom – napríklad by ste mali používať nový telefón, ktorý nebol nijako spojený s vašou identitou a nevyhnutne pri jeho používaní budete musieť používať VPN či Tor browser a zároveň si zvyknúť na platbu bitcoinmi.
Lupták radí úplné vylúčenie GSM hovorov a používanie SMS-siek.
„Ideálne si zaplatiť VoIP číslo a hovory na svoje GSM číslo naň normálne presmerovať a SIMku fyzicky vybrať z telefónu – ľudia sa vám stále dokážu dovolať, ale nikto nedokáže zistiť, kde sa nachádzate,“ vraví Lupták.
Pre najopatrnejších používateľov odporúča zakúpiť bezpečný telefón Google Pixel a spustiť si tam Graphene OS. V prípade laptopu Purism Librem a spustiť Qubes OS.
Slávny britský investigatívny novinár Misha McGlenny má ešte jednu radu: ku svojej práci pristupuje tak, ako by už bol heknutý.
Hekeri a kyberbezpečnosť
Technológie
Prečo si nepísať na Instagrame ani Facebooku? Je Signal najlepší messenger? Ako byť neviditeľný? Radia etickí hekeri
Mirek TódaMirek Tóda
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
Aký messenger, browser a e-mail je najbezpečnejší? Aké hekerské útoky v roku 2020 boli najhoršie? Odpovedajú etickí hekeri Tomáš Volný a Pavol Lupták.
Vo veľkom sprievodcovi bezpečím v kybersvete etickí hekeri radia:
ako sa majú chrániť firmy a jednotlivci pred hekerskými útokmi,
ktoré messengery používať a prečo sa úplne vyhnúť četovaniu na sociálnych sieťach,
aký e-mail, browser a šifrovanie sú najlepšie,
ako si ochrániť vlastnú wifi a využívať ju na telefonovanie
čo používať namiesto Google dokumentov,
ako byť skutočne anonymným.
Etickým hekerom z Nethemby trvalo iba pár minút, kým sa dostali do databázy Moje eZdravie od Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Teda do systému, ktorý zhromažďoval informácie o vyšetreniach súvisiacich s pandémiou covidu-19.
Išlo o najväčší únik osobných údajov a zrejme najhorší bezpečnostný incident roka 2020 na Slovensku, o ktorom sa vie. NCZI trvalo tri dni, kým reagovalo na e-mail od etických hekerov, ktorí ich na deravý systém upozornili.
Únik z NCZI ukázal, ako ľahko sa naše osobné údaje a súkromie môžu dostať na verejnosť. V tomto prípade za únik osobných údajov mohol štát, spravidla si však svoje súkromie ohrozujú sami jednotlivci alebo firmy.
O tom, ako chrániť vlastné súkromie a aké ponaučenia vyplývajú z najväčších hekerských útokov roku 2020, sme sa rozprávali s etickými hekermi, ktorí sa venujú odhaľovaniu slabých miest v IT systémoch.
Najväčšia kyberkauza na Slovensku
„Neviem o žiadnom väčšom bezpečnostnom incidente ako NCZI, pokiaľ ide o rozsah na Slovensku,“ hovorí Pavol Lupták z bezpečnostnej IT spoločnosti Nethemba, ktorá na únik prišla.
Aj podľa etického hekera z Citadelo Tomáša Volného bola kauza NCZI v slovenskom kyberpriestore tou najväčšou.
„Hlavne z dôvodu, ako šarlatánsky bol systém zabezpečený a aký laxný prístup k tomu mal štát. V spojení s blížiacim sa sčítaním obyvateľov v roku 2021 to môže v ľuďoch vyvolávať obavy,“ vysvetľuje Volný.
Poučil sa z toho nejako štát?
„To neviem, myslím si, že šéf NCZI bol po incidente povýšený,“ smeje sa Lupták. Podľa neho je dosť absurdný paradox, že najväčším porušovateľom GDPR je štát. „Zaujímalo by ma, akú vysokú pokutu NCZI nakoniec dostal,“ dodáva.
Tiež sa podľa neho ukázalo, aké rizikové je centralizovať na jednom mieste dáta testovaných pacientov na covid-19. „Aj napriek tomuto megaúniku sa to, bohužiaľ, stále deje. V Českej republike je to slušne decentralizované.“
Obaja etickí hekeri sa zhodujú aj v tom, že vo svete bol tým najhorším incidentom hekerský útok na mnohé inštitúcie a spoločnosti v Spojených štátoch cez takzvaný „supply chain attack“.
Útočníci najskôr hekli spoločnosť SolarWinds a potom sa cez ich softvér dostali do mnohých kľúčových organizácií. V tomto prípade išlo o klasickú špionáž.
Prečítajte si
Ak hekli ich, koho potom nedostanú? Veľká firma, ktorá má chrániť pred hekermi, sa stala ich obeťou
Mimoriadne sofistikovaný útok sa pripisuje ruským hekerom pracujúcim pre tajnú službu SVR. Podarilo sa im prelomiť napríklad aj systém spoločnosti FireEye, ktorá sa venuje ochrane tisícov klientov.
Rada pre firmy: identifikujte svoje slabé miesta
„Heknutie spoločnosti FireEye je zaujímavé tým, že jej experti sami pomáhajú firmám s bezpečnosťou a vyšetrujú veľké incidenty. Majú teda znalosti o rôznych typoch útokov a ako sa voči nim brániť,“ hovorí Volný.
Pri útoku, aký sme videli na SolarWinds, je problémom, že sa proti nim ťažko bráni. Ako sa chrániť, keď napadli softvér, ktorý používate alebo bezpečnostnú IT firmu, ktorá vás má chrániť?
„Treba povedať, že nič nie je stopercentne bezpečné. Spoločnosti majú ťažkú úlohu, pretože musia zabezpečiť všetky možné spôsoby, ako sa útočník môže dostať dnu. Preto je dôležité, aby si spoločnosti nezakrývali oči pred bezpečnosťou, ale pozreli sa do zrkadla. A ním sú penetračné testy – či už konkrétnych aplikácií, systémov alebo aj samotných zamestnancov. Firma tak vie, kde sú jej slabé miesta a môže na tom popracovať,“ hovorí Volný.
Pri supply chain útoku heker nepotrebuje útočiť priamo na spoločnosť, do ktorej sa chce dostať.
„Stačí mu nabúrať systémy dodávateľa, ktorý ich nemusí mať až také bezpečné. Podobný typ útoku, o ktorom sa veľmi nehovorí, je tiež heknutie menších firiem, ktoré majú byť následne odkúpené väčšími spoločnosťami. Útočníci tak čakajú v systémoch menšej spoločnosti, a keď príde k odkúpeniu danej spoločnosti a následnému prepojeniu systémov, majú možnosť ísť hlbšie do siete,“ upozorňuje Volný na stratégiu sofistikovaných hekerov.
Ich útoky trvajú celé mesiace a v niektorých prípadoch roky. Rozprávame sa najmä o štátom sponzorovaných hekeroch z krajín, ako je Rusko, Čína, Irán alebo Severná Kórea.
Dva dôležité princípy
V rámci obrany je preto podľa Volného dôležité rešpektovať bezpečnostné zásady: ako je vytvorenie bezpečnostného dizajnu pred tvorbou samotnej aplikácie alebo inštalácie konkrétneho systému.
„Tiež je dôležité mať zmapované procesy v spoločnosti – čo sa deje, prečo sa deje, ako sa to deje, kto by to mal vykonávať a podobne. Ďalšími zásadami sú tiež princíp „need to know“ a princíp najnižších oprávnení. To prvé hovorí o tom, že konkrétne informácie majú iba zamestnanci, ktorí ich naozaj potrebujú mať, a nikto iný. Druhé zase hovorí o tom, že zamestnanec má najnižší možný prístup ku konkrétnemu systému.“
V praxi to znamená, že ak má spoločnosť svoju stránku, prístup by k nej mali mať iba zamestnanci, ktorí ju spravujú. „Ak už k nej majú prístup, nemali by mať najvyššieho administrátora, ale iba nízke oprávnenia na čítanie, prípadne editáciu stránky,“ dodáva Volný.
Viete ho rozpoznať? Najčastejšie sa útočí cez phishing
Heknutie SolarWinds bolo spektakulárne, pokiaľ ide o technické schopnosti útočníkov. Väčšina hekerských útokov však prebieha oveľa priamočiarejšie – cez phishing.
Stále je to najpoužívanejšia a najúčinnejšia technika kyberzločincov.
„V roku 2020 boli veľmi výrazné phishingové útoky na klientov rôznych bánk alebo posielanie phishingových mailov v mene Slovenskej pošty. Útoku sa nevyhla ani slovenská kryptoburza Eterbase, kde sa podarilo ukradnúť okolo 4,5 mil. eur,“ hovorí Volný.
Ako to funguje?
„Útočníci sa zamerajú na konkrétne osoby. Zistia si o nich všetky potrebné informácie a následne vďaka vysoko cieleným phishingovým útokom sa im podarí preniknúť dnu,“ hovorí Volný.
Heker pri phishingu nepotrebuje komplikovane obchádzať technológie a rôzne zabezpečenia. „Často sa ľudí stačí na heslo spýtať a oni ho útočníkovi aj sami povedia,“ hovorí Volný, ktorý sa o tom sám s kolegami presvedčil v praxi pri penetračných testoch.
„V niektorých prípadoch sme mali 50-percentnú úspešnosť. Takže polovica spoločnosti nám vyplnila svoje prihlasovacie údaje,“ hovorí Volný.
Prečítajte si
Útočili ako zo sci-fi knihy: vypli elektrinu, zasiahli voľby aj olympiádu. Ruskí hekeri z jednotky 74455
Asi najdôležitejšie pri phishingových mailoch je podľa neho nezadávať heslo na stránku, ktorá len tak príde mailom. „Treba si vždy pri takej stránke skontrolovať, či tam nie je preklep. My najčastejšie využívame zámenu znakov, napr. ‚b‘ a ‚d‘ alebo veľké ‚I‘ za malé ‚l‘.“
Treba sa podľa neho vždy zamyslieť, či je dôvod, aby e-mail vôbec prišiel. „Som na danej stránke registrovaný alebo som si naozaj objednal niečo od kuriéra?“
Ak si chcete vyskúšať, či viete rozoznať autentický e-mail od phishingového, vyskúšajte si testy slovenského CSIRT alebo Google.
Aktualizujete? iPhone zďaleka nie je nepriestrelný
Medzi top správy v oblasti bezpečnosti vypichol Volný aj objavenie kritickej zraniteľnosti v operačnom systéme iOS pre iPhony, ktoré mali dlho povesť bezpečných telefónov.
„Táto zraniteľnosť bola tzv. zero-click, čiže nevyžadovala žiadnu interakciu od používateľa. Útočník by vďaka nej mohol prinútiť telefón, aby sa reštartoval až po spustenie akéhokoľvek kódu a krádež dát z telefónu,“ hovorí Volný.
Išlo pritom o zraniteľnosť, ktorá sa dostala na verejnosť a spoločnosť chybu rýchlo napravila.
O koľkých však nevieme? Znovu nám to tiež pripomína základné bezpečnostné pravidlo – mať všetky systémy a aplikácie vždy aktualizované.
Neklikajte na možnosť neskôr, urobte to hneď.
Zálohujte. Ako sa nestať obeťou ransomvéru
Ransomvérové, teda vydieračské útoky boli masívne aj v roku 2020.
„Doteraz bola najlepšia rada zálohovať. V prípade útoku netreba platiť hekerom peniaze a stačilo si obnoviť dáta,“ hovorí Volný. Táto rada platí dodnes, no nemusí stačiť.
Prečítajte si
Hekli vám počítač a chcú výkupné? Nič neplaťte a hlavne, začnite už všetci zálohovať
„Keď zálohovanie začalo hekerom narúšať biznis, prešli na nový typ útokov. Teraz požadujú peniaze, inak zverejnia interné súbory spoločnosti. Tomu sa už nedá zabrániť, a preto je dôležité sústrediť sa v prvom rade na to, aby sa to nestalo, respektíve, aby boli škody v prípade úspešného útoku minimálne.“
Aký messenger? Stále vyhráva Signal
Etickí hekeri dlhodobo upozorňujú na stratu vlastného súkromia, ktorá vám hrozí pri messengeroch na obľúbených sociálnych sieťach, ako sú Facebook alebo Instagram. Neodporúčajú dokonca ani používanie WhatsAppu.
„Ak by ste však predsa používali Messenger od Facebooku, tak aspoň jeho šifrovanú verziu. Kliknutím na meno človeka sa vám zobrazí možnosť Tajná konverzácia,“ radí Volný.
Ako Volný, tak aj Lupták používa najradšej Signal.
„Signal je stále na prvom mieste. Spôsob, akým pristupujú k bezpečnosti, súkromiu a aj obchádzaním cenzúry je jedinečný. Dokazuje to aj nedávna zmena Apple, kde pri aplikáciách v App store ukazujú, aké dáta aplikácia zhromažďuje a aké dáta sú prepojené s identitou,“ hovorí Volný.
A tak, kým WhatsApp vašu komunikáciu spája s vašou GPS, nakupovaním, kontaktmi, finančnými informáciami, užívateľskými dátami či diagnostikou, Signal sa tomu vyhýba.
Lepšie vyšiel Signal aj v porovnaní s Telegramom, ktorý je obľúbený najmä v Bielorusku, Rusku či Iráne. Na ňom Volnému prekáža, že sa rozhodli zobrazovať reklamy.
Lupták to vidí podobne: „Signal stále odporúčam, na Telegrame je veľa spamu a scamu.“
Prekáža mu však, že na svojich serveroch Signal o vás uchováva tzv. metadáta. „Napríklad prepojenie Signal skupín s príslušnými mobilnými číslami používateľov. Dokáže zistiť, kto, kedy a s kým (teda akým číslom) začne komunikáciu.“
Signal tiež podľa Luptáka nerieši anonymitu – musíte sa stále registrovať svojím mobilným číslom. „A keď ju vyžadujete, tak by ste mali používať jeho fork Session https://getsession.org. Prípadne počkať na novšiu verziu Signalu, ktorá by mala umožňovať aj anonymné registrácie.
Messengery podľa bezpečnosti
Odporúčané: Signal, Threema
V podstate ok: Telegram
Radšej sa im vyhnite: WhatsApp, Messenger, Skype, Viber, Instagram
Robia to aj hekeri: používajte správcu hesiel
Množstvo aplikácií a služieb si vyžaduje kvalitné heslá. Ako si ich však zapamätať a uložiť, aby sa k nim nikto nedostal?
Lupták aj Volný jednoznačne odporúčajú používanie správcu hesiel.
„Je to vec, bez ktorej sa v dnešnej dobe ťažko človek zaobíde. Inak by bolo potrebné na každú stránku vymýšľať si nové heslo a potom si všetky pamätať. Možno si myslíme, že nepoužívame až tak veľa stránok, no časom sa to nazbiera. V mojom správcovi mám až 430 záznamov,“ hovorí Volný.
Sám používa 1password, avšak ten je platený. „V dnešnej dobe existuje aj bezplatná alternatíva, ktorú by som určite odporučil, a to Bitwarden. V minulom roku prešiel auditom bezpečnosti a má podporu viacerých zariadení. Svoje heslá tak môžete mať vždy bezpečne pri sebe,“ dodáva.
Ako heslového manažéra používa Lupták Dashlane a Bitcoin Trezor T a v Linuxe „pass“.
Chráňte si wifi
V čase koronakrízy sa práca z domu stala normou a s ňou aj závislosť od domácej wifi siete. Nezabúdajte na jej zabezpečenie a majte pre ňu najmä kvalitné dlhé heslo – úplne pokojne celú vetu.
A šifrovanie zabezpečené cez protokol WPA3, ak je to možné.
Prečítajte si
Zobudil som sa a účet na Spotify už nebol môj. Etický heker radí, ako sa starať o heslá
„Netreba zabúdať na aktualizácie zariadenia. Bohužiaľ, viaceré staršie zariadenia sa už aktualizovať nedajú. Odporúčam tiež vypnúť funkciu WPS, keďže existujú viaceré útoky, ako sa vďaka nej dá pripojiť na wifi,“ hovorí Volný.
Pripájanie sa a šifrované telefonovanie cez wifi je navyše podľa Luptáka oveľa bezpečnejšie než klasické telefonovanie cez operátora, ktorý vás dokáže ľahko lokalizovať.
A keď sa pripájate, či už do práce alebo školy cez Zoom alebo Meets, dávajte si pozor na nastavenie. „Na pripojenie by mal človek vedieť heslo a vstup do miestnosti by mal byť kontrolovaný,“ hovorí Volný.
Aký e-mail a browser používať?
Obaja etickí hekeri odporúčajú používať pri e-mailovej komunikácii dlhodobo overený ProtonMail.
„E-maily šifrujte PGP alebo S/MIME a namiesto gmailu používajte ProtonMail,“ radí Lupták.
Ak si chcete chrániť súkromie a nechcete byť sledovaní na sociálnych sieťach, v apkách a mobiloch, oplatí sa stiahnuť si rôzne doplnky, ktoré blokujú sledovanie sociálnych sietí na iných weboch. „Napríklad Privacy Badger alebo Ghostery,“ radí Volný.
Prečítajte si
Veľký sprievodca svetom hekerov: ako útočili ruskí špióni a čo nasleduje po prelomení WiFi
Hoci sú Dokumenty Google alebo Microsoft považované za bezpečné, ak chcete mať istotu, že vaše dáta neskončia na serveroch veľkých spoločností, Lupták a Nethemba odporúčajú používať platformy Nextcloud a OnlyOffice.
Obe sú zadarmo a opensource. „Môžete si to hocikde zadarmo nainštalovať. Licencie platíte len vtedy, keby ste chceli OnlyOffice používať na komerčné účely,“ dodáva Lupták.
Dôležitý je aj výber internetových prehliadačov. Chrome aj Safari, ktoré síce prešli vylepšeniami, majú podľa etických hekerov lepšie alternatívy.
„Firefox je fajn, ale treba ho aktualizovať. Súkromie rieši lepšie ako Google Chrome, avšak ja odporúčam jeho klon Brave,“ vraví Lupták. Brave je podľa neho dobrý pre väčšinu ľudí.
„Sám používam tiež Fennec, vylepšená verzia Firefoxu, Vanadium a + Bromite, lepšia verzia Chromium.“
Nie je to jednoduché, ale dá sa to: ako zostať neviditeľným
Je to dôležité najmä pre investigatívnych novinárov či whistlebloverov.
Ak sa chcete stať skutočne anonymným v digitálnom svete, je to komplikované. Najmä pre používanie mobilov so SIM kartami, ktoré sú registrované na konkrétne meno.
„Ale dá sa to,“ hovorí Lupták, „cez anonymné dátové e-SIM karty.“ Píše o tom vo svojom článku.
Ale nekončí sa to iba pri tom – napríklad by ste mali používať nový telefón, ktorý nebol nijako spojený s vašou identitou a nevyhnutne pri jeho používaní budete musieť používať VPN či Tor browser a zároveň si zvyknúť na platbu bitcoinmi.
Lupták radí úplné vylúčenie GSM hovorov a používanie SMS-siek.
„Ideálne si zaplatiť VoIP číslo a hovory na svoje GSM číslo naň normálne presmerovať a SIMku fyzicky vybrať z telefónu – ľudia sa vám stále dokážu dovolať, ale nikto nedokáže zistiť, kde sa nachádzate,“ vraví Lupták.
Pre najopatrnejších používateľov odporúča zakúpiť bezpečný telefón Google Pixel a spustiť si tam Graphene OS. V prípade laptopu Purism Librem a spustiť Qubes OS.
Slávny britský investigatívny novinár Misha McGlenny má ešte jednu radu: ku svojej práci pristupuje tak, ako by už bol heknutý.
Spoiler
8. februára 2021 13:36
Dlhý covid
Koronavírus
Príroda
Rozhovory
Dlhý covid sa týka do 10 percent pacientov, postihuje aj zdravých či športovcov, vraví český lekár
Otakar HorákOtakar Horák
Medzi najčastejšie prejavy dlhého covidu patria pneumologické ťažkosti, bolesti hlavy a únava. Ilustračné foto – Adobe Stock
Medzi najčastejšie prejavy dlhého covidu patria pneumologické ťažkosti, bolesti hlavy a únava. Ilustračné foto – Adobe Stock
Covid-19 nie je banálne ochorenie, z liekov zaberajú len kortikoidy, remdezivir nemá efekt a ivermektín nepoužívajú, vraví lekár Michal Kopecký.
Michal Kopecký (44) je vedúcim lekárom Centra postcovidovej starostlivosti pri Fakultnej nemocnici Hradec Králové.
Centrum otvorili v januári a je zamerané na liečbu dlhého covidu (postcovidový syndróm), keď symptómy ochorenia trvajú viac ako tri mesiace. Pacientov vyšetrujú ambulantne, hoci do budúcna zvažujú, že by malú časť z nich aj hospitalizovali, ak to ich zdravotný stav bude vyžadovať.
Lekár v rozhovore hovorí, že pľúcnym pacientom s covidom veľmi pomáha, ak sú fyzicky aktívni. „Ak sa nehýbu, v dôsledku pozápalových zmien sa v tele tvoria mikrotromby (malé krvné zrazeniny – pozn. red.) aj veľké tromby. Skoro všetkým pacientom podávame liečbu proti zrážaniu krvi, aby sme predišli veľkým komplikáciám typu embólie.“
Prečítajte si
Aj keď pandémiu potlačíme, zostanú tisíce pacientov s dlhým covidom. Mesiace ich bude trápiť únava či bolesti hlavy
Prečo vôbec zakladať postcovidové centrum?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Symptómov postcovidového syndrómu je veľa a nie sme odborníkmi vo všetkých lekárskych odboroch. Každý z nás vie o niečo viac vo vlastnom odbore. Ak má pacient nejaký problém, je lepšie, ak je k dispozícii viacero odborníkov, ktorí sa problematike rozumejú. Najlepšie to funguje v rámci jedného centra, kde sú odborníci pokope, navzájom si môžu poradiť a navrhnúť najlepšiu možnú liečbu. Čím viac odborností, tým viac poznatkov a tým lepšia starostlivosť.
Michal Kopecký je pneumológ, internista a somnológ, pracuje vo Fakultnej nemocnici Hradec Králové. Foto – Jiří Benda
Aké odbornosti sú v postcovidovom centre zastúpené?
Pľúcny lekár, kardiológ, reumatológ, psychiater, neurológ, rehabilitačný lekár, imunológ, hematológ, angiológ (na ochorenia cievneho systému – pozn. red.), dermatológ, somnológ (na ochorenia spánku – pozn. red.) a rádiológovia. Napodiv aj súdni lekári, ktorí majú isté poznatky. Dúfam, že som na nikoho nezabudol, je to naozaj veľa ľudí.
Koľko máte v centre pacientov?
V súčasnom období evidujeme okolo 200 pacientov. 400 až 600 pacientov prešlo našou akútnou starostlivosťou. Nie všetci potrebujú aj dlhodobú starostlivosť. Covidová vlna v Česku je vysoká a predpokladám, že o starostlivosť v centre by mohlo mať záujem okolo tisíc ľudí, no taký počet nedokážeme uspokojiť. Spolupracujeme s praktickými lekármi a so špecialistami, aby sme sa v postcovidovom centre venovali len ťažkým či zložitým prípadom. Alebo tým, o ktorých sa praktický lekár či spádový špecialista nedokáže postarať.
Porovnanie Česka a Slovenska, potvrdené prípady covidu na milión obyvateľov. Zdroj – Our World in Data
Poskytujete len ambulantnú starostlivosť alebo sú u vás pacienti aj hospitalizovaní?
Zatiaľ ich riešime ambulantne, sme nové centrum. Do budúcna však počítame s tým, že by sme malé percento pacientov aj hospitalizovali. Išlo by hlavne o nejasné a zložité prípady, kde existuje riziko dlhodobejších následkov.
O covide a postcovidovom syndróme sa veľa vecí stále nevie. Z čoho ste vychádzali pri tvorbe liečebných postupov?
Sledujeme moderné trendy vo svete. Väčšina zdravotných ťažkostí časom ustupuje, no je malé percento tých, ktorým zostávajú dlhodobé zmeny. Dominantným problémom našich pacientov je dýchavičnosť. V českej pľúcnej spoločnosti sme vytvorili odporúčania, ako by mali praktickí lekári a spádoví špecialisti pacienta vyšetriť, než ho k nám pošlú. Podobné odporúčania vytvorili aj ďalšie spoločnosti, kardiologická, angiologická a iné. Čerpáme zo zahraničných údajov, či už z Británie, Austrálie alebo USA. Implementujeme ich tak, aby sedeli na českú spoločnosť.
Ako vyzerajú pľúca bez covidu (horný obrázok) a po covide (spodný obrázok)
Zdravé pľúca. Foto – patológ Michal Palkovič
Pľúca poškodené covidom. Foto – patológ Michal Palkovič
Pribudnú v Česku ďalšie postcovidové centrá?
Viem o tom, že podobné centrum vzniká v Ostrave. V Olomouci majú nejakých ambulantných pacientov. Neviem o tom, že by v tejto chvíli fungovalo iné špecializované centrum, aké sme vytvorili v Hradci Králové.
Vedia si praktickí lekári poradiť s postcovidovým syndrómom?
Nie všetci praktickí lekári sa chcú dlhým covidom zaoberať. V problematike sa neorientujú, je to pre nich niečo nové a je im ľahšie povedať, aby šli pacienti za špecialistom. Malé percento praktických lekárov sa však problematikou zaoberať chce. V našej pľúcnej spoločnosti sme si stanovili cieľ, aby sme ich do témy čo najviac zapojili a vzdelávali sme ich, aby vedeli, čo majú robiť. Dáme im presné odporúčania. Lebo ak lekári nevedia, čo majú robiť, boja sa. Ak vedia, ako na to, pri sledovaní klinického stavu pacienta si poradia lepšie. Potom nám pošlú iba tých, s ktorými si nevedia rady.
Prečítajte si
Príznaky má pol roka, niekedy nevládala ani vstať z postele. Ako vyzerá dlhotrvajúci koronavírus
Slovenské ministerstvo zdravotníctva by chcelo presadiť kúpeľnú postcovidovú liečbu. Čo na to hovoríte?
V Česku sú kúpele pozatvárané, nemajú klientov, takže toto by mohol byť spôsob, ako im pomôcť. Myslím si, že je to dobrá a správna vec (podrobnosti o podobe postcovidovej kúpeľnej liečby na Slovensku nie sú v tejto chvíli známe – pozn. red.). Na pľúcnych pacientoch vidíme, že fyzická aktivita im veľmi pomáha. Mnohí sa nechcú hýbať sami od seba, tak je asi jednoduchšie, aby ich poslali do kúpeľov. Takto na seba ušijú bič. Možno je to aj trochu spoločenský problém, aký postoj máme k pohybu.
Ako s pacientmi cvičíte?
Pohyb je naša prirodzenosť. Ak si vezmeme etiológiu ochorenia, je dôležité udržať sa vo fyzickej aktivite a správnom okysličení. Vo fáze, keď pacienti prekonajú najväčšiu dýchavičnosť a už sa dokážu hýbať, používame na akútnom lôžku rehabilitačné pomôcky a dychové cvičenia.
Ak sa ľudia nehýbu, v dôsledku pozápalových zmien sa v tele tvoria mikrotromby (malé krvné zrazeniny – pozn. red.) aj veľké tromby. Skoro všetkým pacientom podávame liečbu proti zrážaniu krvi, aby sme predišli veľkým komplikáciám typu embólie, keďže väčšina pacientov má mikroembolizáciu. Meriame im D-diméry (vyšetrením D-dimérov sa meria nadmerná krvná zrážanlivosť – pozn. red.) a skoro všetci ich majú pozitívne. Existuje súvislosť, že čím sú D-diméry vyššie, tým viac je choroba komplikovaná trombotizáciou a priebeh je ťažší.
Čo môže pacient s dlhým covidom na Slovensku v súčasnosti robiť, ak si niektorí praktickí lekári s postcovidovým stavom nevedia poradiť a postcovidové centrum u nás zatiaľ neexistuje?
Prvá vec, ktorú musí pacient urobiť, je navštíviť svojho praktického lekára. Ľudia s covidom niekedy nechápu, že 14 dní či mesiac od infekcie, niekedy aj dva mesiace, môžu mať zdravotné problémy. Úlohou lekára je, aby ich na to pripravil. To praktický lekár zvládne. Mal by spraviť základné veci, ako je EKG. Pacientovi by mal zmerať aj saturáciu.
Ľudia s únavou alebo dýchavičnosťou nedokážu fungovať tak ako pred covidom. Majú pozáťažovú saturáciu, ktorú vie zmerať aj praktický lekár. Pacientovi povie, aby spravil zopár drepov alebo sa s ním prejde po chodbe. Potom mu zmeria saturáciu. Ak lekár vidí, že okysličenie krvi je v pokoji dobré, ale pri záťaži nie, môže indikovať ďalšie vyšetrenie, keďže našiel pozáťažový problém. Pacienta môže poslať k spádovému špecialistovi, napríklad pneumológovi, ktorý spraví ďalšie vyšetrenie a zhodnotí poruchu pľúc, urobí röntgen alebo CT. Špecialista môže objaviť pľúcnu embóliu. Uvedené vyšetrenia vie urobiť akýkoľvek praktický lekár so spádovým špecialistom.
Nový koronavírus môže poškodiť prakticky ľubovoľný orgán v tele. Ilustračné foto – TASR/AP
Ak všetko potrebné dokáže zabezpečiť praktický lekár a špecialista, na čo je vôbec dobré špecializované postcovidové centrum? V čom je jeho pridaná hodnota?
Väčšina symptómov covidu časom zmizne. Problém je, ak to trvá dlhšie ako tri mesiace, čo je definícia postcovidového syndrómu. Potom už nejde o jednoduchý problém. Mohlo sa stať, že počas hospitalizácie v nemocnici si niečo nevšimli, prípadne pacient svojho praktického lekára nenavštívil. Potom sa musí dôkladne vyšetriť. Niektoré prípady sú nejasné a zložité. Niektorí nemusia reagovať na štandardnú liečbu, či už kortikoidy, alebo rehabilitáciu. V takom prípade je lepšie, ak sa pacient odošle na vyššie pracovisko s viac skúsenosťami. Veľa vyšetrení môže indikovať iba skúsený odborník.
Kde ste sa inšpirovali pri tvorbe postcovidového centra?
Urobili sme ho po svojom. Išlo o nápad Vladimíra Paličku, riaditeľa Fakultnej nemocnice Hradec Králové. Uvažovali sme, že pacientov s dlhým covidom budú tisíce a mali by sme sa o nich postarať. Tak sme zriadili centrum s mnohými odbornosťami, aby sme postihli naozaj všetky možné symptómy.
Aké problémy majú pacienti vo vašom postcovidovom centre najčastejšie?
Zatiaľ najviac je pneumologických ťažkostí, bolestí hlavy a únavy. Dlhý covid je aj socio-ekonomický problém – ak je pacient strašne unavený a k tomu ho bolí hlava, nemôže pracovať. Mnohí prišli o zamestnanie, nemajú peniaze a trpia depresiami. No máme aj pacientov, ktorí chcú svoje problémy zvaliť na covid, tak to na nás skúšajú. Okrem spomenutých symptómov sa vyskytuje aj kašeľ, nespavosť, poruchy pamäti a niekedy mravčenie prstov. Niektorí majú aj kožné problémy, bolesti kĺbov či bolesti na hrudi. Objavujú sa covidové prsty (svrbivá vyrážka, často pocitovo prirovnávanú k omrzlinám – pozn. red.) a na vzostupe sú aj autoimunitné ťažkosti.
Ako liečite covidové prsty?
Prirovnávajú sa k Raynaudovmu syndrómu (prejavuje sa záchvatmi nedokrvenia koncových častí ľudského tela – pozn. red.) a iným autoimunitným ochoreniam. Ale sme len na počiatku. Riešia to reumatológovia. Používajú sa metódy, ktoré sú už známe, lebo žiadne odporúčania špecificky určené na covidové prsty nie sú.
Ako sú medzi postcovidovými symptómami zastúpené psychiatrické problémy? Opísaný je napríklad prípad ženy, ktorá počas covidu začala vidieť opice a levy, bola dezorientovaná, agresívna a bola presvedčená, že jej manžela vymenili za dokonalého dvojníka.
Niečo takéto som v postcovide nevidel. Ľudia skôr opisujú hmlu, nespavosť či stratu pamäti a schopnosti vybaviť si veci. Bludy či paranoju veľmi nevídame.
Ľudia opisujú hmlu, nespavosť či stratu pamäti a schopnosti vybaviť si veci. Ilustrácia – Hedviga Gutierrez
Rozumieme patomechanizmom, ktoré spôsobujú dýchavičnosť, únavu a iné?
Niečo si dokážeme vysvetliť poškodením orgánu, ale v zásade platí, že celkom nie. Patogenézu únavy stále nepoznáme. Sú rôzne teórie, ale potvrdené nie je nič a ide len o špekulácie.
Koľko chorých má aj postcovidový syndróm?
Nemáme to presne spočítané, ale ide zhruba o 5 až 10 percent.
V akom veku sú vaši pacienti a prevažujú skôr muži alebo ženy?
U nás je vekový priemer 40 až 60 rokov. Nemôžem povedať, že by prevažovali muži alebo ženy, je to 50:50.
Pacienti vo vašom centre sú len z královohradeckého kraja alebo sú z celého Česka?
Nemáme pacientov z celej Českej republiky, ale sú tam aj ľudia mimo královohradeckého kraja.
Pacienti s dlhým covidom boli pred ochorením zdraví alebo mali pridružené ochorenia?
Je to rôznorodé, ale dlhý covid vo väčšej miere postihuje ľudí, ktorí majú komorbidity, sú obézni, majú cukrovku, viac respiračných ochorení a sú to bývalí alebo súčasní fajčiari. Ak majú chronickú obštrukčnú chorobu, ľahšie sa im poškodí respiračný epitel. Na druhej strane, dlhý covid postihuje aj tých, ktorí boli úplne zdraví, boli športovci a nemali komorbidity. Môže to postihnúť všetkých.
Prečítajte si
Bol mladý a bez chorôb, napriek tomu skončil na Kramároch. Bolo strašidelné čítať, že korona neexistuje, vraví Lukas
Vyskytuje sa postcovidový syndróm aj u pacientov s miernym priebehom ochorenia?
Áno, hoci pacienti s ťažkým priebehom majú postcovidový syndróm častejšie. Ale nie je to tak, že by ľudia s ľahkým priebehom nemali postcovidový syndróm vôbec. Niektorí boli len doma, nemali významnejšie symptómy, no symptómy u nich naďalej pretrvávajú. Máme aj takých pacientov, ktorým symptómy úplne zmizli na dva týždne či mesiac, no potom sa únava, bolesť hlavy alebo mravčenie prstov vrátili.
Spúšťa návrat symptómov stres, fyzická aktivita či duševná činnosť?
To zatiaľ nevieme. Asi to súvisí s imunitnou odpoveďou daného človeka. Pri autoimunitných ochoreniach sa niektoré procesy spúšťajú až za niekoľko týždňov. Potom je ťažké povedať, či ich spustil covid alebo to vzniklo de novo, napríklad preto, lebo pacient prekonal imunitnú búrku.
Možno niektoré postcovidové symptómy spojiť nielen so samotným ochorením, ale aj s liečbou?
Používajú sa antivirotiká alebo imunomodulačné lieky, ktoré zasahujú do rastu aktívnych buniek alebo imunitného systému. Sekundárne môžu vyvolať nejaké problémy, ale priamu súvislosť, že by sme nimi človeka poškodili, tam nevidím. Tieto lieky sa používajú na mnohé iné diagnózy. Pravdou je, že aplikácia remdeziviru alebo iných liekov zvyšuje hodnoty pečeňových testov, ale neplatí to pre všetkých. Navyše, nie je to trvalé a časom to ustúpi.
Aký je vás názor na lieky remdezivir alebo ivermektín?
Ivermektín nepoužívame, neeviduje sa u nás. Remdezivir používame, ale z užívania lieku nepozorujeme žiadny efekt. Vôbec žiadny. Dávame ho tým, ktorí splnia kritériá, je v odporúčaniach, ale zásadný efekt som nepozoroval, a to u pacientov v ľahšom ani ťažšom stave. Zahliadol som vyjadrenie WHO, že liek neodporúčajú, aby sa podával.
Čo, naopak, efekt má?
Jediný efekt, ktorý sme pozorovali, majú kortikoidy. Je to otázka dávky a fázovania. Ak sa pacient nezlepšuje, dávku kortikoidov zvyšujeme. Sú pacienti, ktorí sú závislí od oxygenoterapie, no kortikoidy ich stav zlepšia. Čiže jediné, čo pozorujeme, je efekt kortikoidov.
Niektorí vedci prirovnali dlhý covid k ebole, lebo v oboch prípadoch pretrvávajú symptómy celé mesiace a pacientom znemožňujú normálne fungovať. Súhlasíte s tým?
Covid je ťažké respiračné ochorenie, ktoré môže poškodiť aj iné tkanivá, záleží na rozšírení vírusu v tele. Povedal by som, že covid sa podobá chrípke, ale rýchlejšie sa šíri. Do buniek sa dostáva cez receptory, takže koronavírus postihuje oveľa viac tkanív ako vírus chrípky. Covid sa podľa mňa nedá prirovnať k inému ochoreniu a k ebole by som ho určite neprirovnával. Ebola má inú etiológiu, spôsob šírenia aj smrtnosť. Ebolu by sme si vôbec nedokázali predstaviť. Hoci dlhý covid a ebola majú spoločné dlhodobé symptómy, ako sú bolesť hlavy či únava, ebola je hemoragická horúčka a imunitná odpoveď je iná.
Je covid-19 banálne ochorenie?
Banálne ochorenie to nie je. Ľudí zasahuje závažným spôsobom. Je isté percento ľudí, ktorým symptómy nemiznú. Prirovnávame to k SARS-u alebo MERS-u, kde intersticiálne (medzitkanivové – pozn. red.) fibrózy pretrvávali aj niekoľko rokov. Zatiaľ prešiel iba krátky čas, aby sme mohli povedať, či to bude rovnako. Väčšina symptómov časom skutočne vymizne, ale už teraz máme pacientov, ktorí trpia aj niekoľko mesiacov. Predpokladáme, že niektorých budeme sledovať celé roky.
Ľudia zrejme pochopili, že ak chcú normálne žiť, musia sa zaočkovať, vraví lekár Kopecký. Foto – TASR/AP
Aký bude ďalší vývoj pandémie?
V súčasnosti nevieme, čo sa deje s novými variantmi vírusu. Aj v našom kraji to vyzerá tak, že dochádza k veľmi rýchlemu nárastu šírenia. Predpokladáme, že môže ísť o britský či iný variant. Zatiaľ nemáme presné údaje, ako na nich funguje očkovanie. Očkovanie má určite zmysel, ale nové varianty vyvolávajú obavy. Uvidíme, na aký čas nás očkovanie ochráni, ako často sa budeme musieť očkovať a koľko percent populácie sa nechá zaočkovať. Potom sa bude vyhodnocovať, ako ďalej. Ak sa nestane nič nepredvídané a nové varianty nás nezačnú devastovať, predpokladám, že pandémia do leta ustúpi. Dúfam, že ľudia sa nechajú zaočkovať. Verím, že situácia sa upokojí a pôjdeme ďalej. S covidom sa budeme musieť naučiť žiť, podobne ako s chrípkou či inými ochoreniami. Neviem, ako je to na Slovensku, ale proti chrípke sa u nás očkuje mizivé percento ľudí. Proti covidu to nejako stúpa, takže ľudia zrejme pochopili, že ak chcú normálne žiť, musia sa zaočkovať.
Na Slovensku sa proti chrípke očkuje okolo 5 percent ľudí, seniorov okolo 13 percent, ale sú krajiny, kde je to aj viac ako 70, dokonca 80 percent.
U nás sú čísla podobné ako u vás. Neviem, ako to vzniklo, že ľudia očkovaniu neveria. Ale dúfam, že súčasná situácia ich prinúti zmeniť názor na očkovanie.
Ste v nemocnici v Hradci Králové zapojení do klinických štúdií na výskum covidu či postcovidu?
Máme vlastnú štúdiu. Beží od jari, vyšetrených máme prvých sto ľudí. Snažíme sa o vydanie zistení v medzinárodných časopisoch, no zatiaľ neúspešne. Dúfame, že to bude lepšie, keď budeme mať viac pacientov. Hádam potom to bude pre vedecké časopisy zaujímavé. Niektoré vzorky si dávame zamraziť, aby sme mohli vyšetriť veci, ktoré nám dodatočne napadnú.
Michal Kopecký (nar. 1976)
Je český pneumológ, internista a somnológ. V rokoch 2005 až 2011 pôsobil ako vojenský lekár, v roku 2009 sa zúčastnil misie KFOR. Je vedúcim spánkovej poradne pľúcnej kliniky Fakultnej nemocnice Hradec Králové, vedúcim Centra postcovidovej starostlivosti a zástupcom prednostu pre pregraduálnu výučbu. Je ženatý, má dve deti.
Dlhý covid
Koronavírus
Príroda
Rozhovory
Dlhý covid sa týka do 10 percent pacientov, postihuje aj zdravých či športovcov, vraví český lekár
Otakar HorákOtakar Horák
Medzi najčastejšie prejavy dlhého covidu patria pneumologické ťažkosti, bolesti hlavy a únava. Ilustračné foto – Adobe Stock
Medzi najčastejšie prejavy dlhého covidu patria pneumologické ťažkosti, bolesti hlavy a únava. Ilustračné foto – Adobe Stock
Covid-19 nie je banálne ochorenie, z liekov zaberajú len kortikoidy, remdezivir nemá efekt a ivermektín nepoužívajú, vraví lekár Michal Kopecký.
Michal Kopecký (44) je vedúcim lekárom Centra postcovidovej starostlivosti pri Fakultnej nemocnici Hradec Králové.
Centrum otvorili v januári a je zamerané na liečbu dlhého covidu (postcovidový syndróm), keď symptómy ochorenia trvajú viac ako tri mesiace. Pacientov vyšetrujú ambulantne, hoci do budúcna zvažujú, že by malú časť z nich aj hospitalizovali, ak to ich zdravotný stav bude vyžadovať.
Lekár v rozhovore hovorí, že pľúcnym pacientom s covidom veľmi pomáha, ak sú fyzicky aktívni. „Ak sa nehýbu, v dôsledku pozápalových zmien sa v tele tvoria mikrotromby (malé krvné zrazeniny – pozn. red.) aj veľké tromby. Skoro všetkým pacientom podávame liečbu proti zrážaniu krvi, aby sme predišli veľkým komplikáciám typu embólie.“
Prečítajte si
Aj keď pandémiu potlačíme, zostanú tisíce pacientov s dlhým covidom. Mesiace ich bude trápiť únava či bolesti hlavy
Prečo vôbec zakladať postcovidové centrum?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Symptómov postcovidového syndrómu je veľa a nie sme odborníkmi vo všetkých lekárskych odboroch. Každý z nás vie o niečo viac vo vlastnom odbore. Ak má pacient nejaký problém, je lepšie, ak je k dispozícii viacero odborníkov, ktorí sa problematike rozumejú. Najlepšie to funguje v rámci jedného centra, kde sú odborníci pokope, navzájom si môžu poradiť a navrhnúť najlepšiu možnú liečbu. Čím viac odborností, tým viac poznatkov a tým lepšia starostlivosť.
Michal Kopecký je pneumológ, internista a somnológ, pracuje vo Fakultnej nemocnici Hradec Králové. Foto – Jiří Benda
Aké odbornosti sú v postcovidovom centre zastúpené?
Pľúcny lekár, kardiológ, reumatológ, psychiater, neurológ, rehabilitačný lekár, imunológ, hematológ, angiológ (na ochorenia cievneho systému – pozn. red.), dermatológ, somnológ (na ochorenia spánku – pozn. red.) a rádiológovia. Napodiv aj súdni lekári, ktorí majú isté poznatky. Dúfam, že som na nikoho nezabudol, je to naozaj veľa ľudí.
Koľko máte v centre pacientov?
V súčasnom období evidujeme okolo 200 pacientov. 400 až 600 pacientov prešlo našou akútnou starostlivosťou. Nie všetci potrebujú aj dlhodobú starostlivosť. Covidová vlna v Česku je vysoká a predpokladám, že o starostlivosť v centre by mohlo mať záujem okolo tisíc ľudí, no taký počet nedokážeme uspokojiť. Spolupracujeme s praktickými lekármi a so špecialistami, aby sme sa v postcovidovom centre venovali len ťažkým či zložitým prípadom. Alebo tým, o ktorých sa praktický lekár či spádový špecialista nedokáže postarať.
Porovnanie Česka a Slovenska, potvrdené prípady covidu na milión obyvateľov. Zdroj – Our World in Data
Poskytujete len ambulantnú starostlivosť alebo sú u vás pacienti aj hospitalizovaní?
Zatiaľ ich riešime ambulantne, sme nové centrum. Do budúcna však počítame s tým, že by sme malé percento pacientov aj hospitalizovali. Išlo by hlavne o nejasné a zložité prípady, kde existuje riziko dlhodobejších následkov.
O covide a postcovidovom syndróme sa veľa vecí stále nevie. Z čoho ste vychádzali pri tvorbe liečebných postupov?
Sledujeme moderné trendy vo svete. Väčšina zdravotných ťažkostí časom ustupuje, no je malé percento tých, ktorým zostávajú dlhodobé zmeny. Dominantným problémom našich pacientov je dýchavičnosť. V českej pľúcnej spoločnosti sme vytvorili odporúčania, ako by mali praktickí lekári a spádoví špecialisti pacienta vyšetriť, než ho k nám pošlú. Podobné odporúčania vytvorili aj ďalšie spoločnosti, kardiologická, angiologická a iné. Čerpáme zo zahraničných údajov, či už z Británie, Austrálie alebo USA. Implementujeme ich tak, aby sedeli na českú spoločnosť.
Ako vyzerajú pľúca bez covidu (horný obrázok) a po covide (spodný obrázok)
Zdravé pľúca. Foto – patológ Michal Palkovič
Pľúca poškodené covidom. Foto – patológ Michal Palkovič
Pribudnú v Česku ďalšie postcovidové centrá?
Viem o tom, že podobné centrum vzniká v Ostrave. V Olomouci majú nejakých ambulantných pacientov. Neviem o tom, že by v tejto chvíli fungovalo iné špecializované centrum, aké sme vytvorili v Hradci Králové.
Vedia si praktickí lekári poradiť s postcovidovým syndrómom?
Nie všetci praktickí lekári sa chcú dlhým covidom zaoberať. V problematike sa neorientujú, je to pre nich niečo nové a je im ľahšie povedať, aby šli pacienti za špecialistom. Malé percento praktických lekárov sa však problematikou zaoberať chce. V našej pľúcnej spoločnosti sme si stanovili cieľ, aby sme ich do témy čo najviac zapojili a vzdelávali sme ich, aby vedeli, čo majú robiť. Dáme im presné odporúčania. Lebo ak lekári nevedia, čo majú robiť, boja sa. Ak vedia, ako na to, pri sledovaní klinického stavu pacienta si poradia lepšie. Potom nám pošlú iba tých, s ktorými si nevedia rady.
Prečítajte si
Príznaky má pol roka, niekedy nevládala ani vstať z postele. Ako vyzerá dlhotrvajúci koronavírus
Slovenské ministerstvo zdravotníctva by chcelo presadiť kúpeľnú postcovidovú liečbu. Čo na to hovoríte?
V Česku sú kúpele pozatvárané, nemajú klientov, takže toto by mohol byť spôsob, ako im pomôcť. Myslím si, že je to dobrá a správna vec (podrobnosti o podobe postcovidovej kúpeľnej liečby na Slovensku nie sú v tejto chvíli známe – pozn. red.). Na pľúcnych pacientoch vidíme, že fyzická aktivita im veľmi pomáha. Mnohí sa nechcú hýbať sami od seba, tak je asi jednoduchšie, aby ich poslali do kúpeľov. Takto na seba ušijú bič. Možno je to aj trochu spoločenský problém, aký postoj máme k pohybu.
Ako s pacientmi cvičíte?
Pohyb je naša prirodzenosť. Ak si vezmeme etiológiu ochorenia, je dôležité udržať sa vo fyzickej aktivite a správnom okysličení. Vo fáze, keď pacienti prekonajú najväčšiu dýchavičnosť a už sa dokážu hýbať, používame na akútnom lôžku rehabilitačné pomôcky a dychové cvičenia.
Ak sa ľudia nehýbu, v dôsledku pozápalových zmien sa v tele tvoria mikrotromby (malé krvné zrazeniny – pozn. red.) aj veľké tromby. Skoro všetkým pacientom podávame liečbu proti zrážaniu krvi, aby sme predišli veľkým komplikáciám typu embólie, keďže väčšina pacientov má mikroembolizáciu. Meriame im D-diméry (vyšetrením D-dimérov sa meria nadmerná krvná zrážanlivosť – pozn. red.) a skoro všetci ich majú pozitívne. Existuje súvislosť, že čím sú D-diméry vyššie, tým viac je choroba komplikovaná trombotizáciou a priebeh je ťažší.
Čo môže pacient s dlhým covidom na Slovensku v súčasnosti robiť, ak si niektorí praktickí lekári s postcovidovým stavom nevedia poradiť a postcovidové centrum u nás zatiaľ neexistuje?
Prvá vec, ktorú musí pacient urobiť, je navštíviť svojho praktického lekára. Ľudia s covidom niekedy nechápu, že 14 dní či mesiac od infekcie, niekedy aj dva mesiace, môžu mať zdravotné problémy. Úlohou lekára je, aby ich na to pripravil. To praktický lekár zvládne. Mal by spraviť základné veci, ako je EKG. Pacientovi by mal zmerať aj saturáciu.
Ľudia s únavou alebo dýchavičnosťou nedokážu fungovať tak ako pred covidom. Majú pozáťažovú saturáciu, ktorú vie zmerať aj praktický lekár. Pacientovi povie, aby spravil zopár drepov alebo sa s ním prejde po chodbe. Potom mu zmeria saturáciu. Ak lekár vidí, že okysličenie krvi je v pokoji dobré, ale pri záťaži nie, môže indikovať ďalšie vyšetrenie, keďže našiel pozáťažový problém. Pacienta môže poslať k spádovému špecialistovi, napríklad pneumológovi, ktorý spraví ďalšie vyšetrenie a zhodnotí poruchu pľúc, urobí röntgen alebo CT. Špecialista môže objaviť pľúcnu embóliu. Uvedené vyšetrenia vie urobiť akýkoľvek praktický lekár so spádovým špecialistom.
Nový koronavírus môže poškodiť prakticky ľubovoľný orgán v tele. Ilustračné foto – TASR/AP
Ak všetko potrebné dokáže zabezpečiť praktický lekár a špecialista, na čo je vôbec dobré špecializované postcovidové centrum? V čom je jeho pridaná hodnota?
Väčšina symptómov covidu časom zmizne. Problém je, ak to trvá dlhšie ako tri mesiace, čo je definícia postcovidového syndrómu. Potom už nejde o jednoduchý problém. Mohlo sa stať, že počas hospitalizácie v nemocnici si niečo nevšimli, prípadne pacient svojho praktického lekára nenavštívil. Potom sa musí dôkladne vyšetriť. Niektoré prípady sú nejasné a zložité. Niektorí nemusia reagovať na štandardnú liečbu, či už kortikoidy, alebo rehabilitáciu. V takom prípade je lepšie, ak sa pacient odošle na vyššie pracovisko s viac skúsenosťami. Veľa vyšetrení môže indikovať iba skúsený odborník.
Kde ste sa inšpirovali pri tvorbe postcovidového centra?
Urobili sme ho po svojom. Išlo o nápad Vladimíra Paličku, riaditeľa Fakultnej nemocnice Hradec Králové. Uvažovali sme, že pacientov s dlhým covidom budú tisíce a mali by sme sa o nich postarať. Tak sme zriadili centrum s mnohými odbornosťami, aby sme postihli naozaj všetky možné symptómy.
Aké problémy majú pacienti vo vašom postcovidovom centre najčastejšie?
Zatiaľ najviac je pneumologických ťažkostí, bolestí hlavy a únavy. Dlhý covid je aj socio-ekonomický problém – ak je pacient strašne unavený a k tomu ho bolí hlava, nemôže pracovať. Mnohí prišli o zamestnanie, nemajú peniaze a trpia depresiami. No máme aj pacientov, ktorí chcú svoje problémy zvaliť na covid, tak to na nás skúšajú. Okrem spomenutých symptómov sa vyskytuje aj kašeľ, nespavosť, poruchy pamäti a niekedy mravčenie prstov. Niektorí majú aj kožné problémy, bolesti kĺbov či bolesti na hrudi. Objavujú sa covidové prsty (svrbivá vyrážka, často pocitovo prirovnávanú k omrzlinám – pozn. red.) a na vzostupe sú aj autoimunitné ťažkosti.
Ako liečite covidové prsty?
Prirovnávajú sa k Raynaudovmu syndrómu (prejavuje sa záchvatmi nedokrvenia koncových častí ľudského tela – pozn. red.) a iným autoimunitným ochoreniam. Ale sme len na počiatku. Riešia to reumatológovia. Používajú sa metódy, ktoré sú už známe, lebo žiadne odporúčania špecificky určené na covidové prsty nie sú.
Ako sú medzi postcovidovými symptómami zastúpené psychiatrické problémy? Opísaný je napríklad prípad ženy, ktorá počas covidu začala vidieť opice a levy, bola dezorientovaná, agresívna a bola presvedčená, že jej manžela vymenili za dokonalého dvojníka.
Niečo takéto som v postcovide nevidel. Ľudia skôr opisujú hmlu, nespavosť či stratu pamäti a schopnosti vybaviť si veci. Bludy či paranoju veľmi nevídame.
Ľudia opisujú hmlu, nespavosť či stratu pamäti a schopnosti vybaviť si veci. Ilustrácia – Hedviga Gutierrez
Rozumieme patomechanizmom, ktoré spôsobujú dýchavičnosť, únavu a iné?
Niečo si dokážeme vysvetliť poškodením orgánu, ale v zásade platí, že celkom nie. Patogenézu únavy stále nepoznáme. Sú rôzne teórie, ale potvrdené nie je nič a ide len o špekulácie.
Koľko chorých má aj postcovidový syndróm?
Nemáme to presne spočítané, ale ide zhruba o 5 až 10 percent.
V akom veku sú vaši pacienti a prevažujú skôr muži alebo ženy?
U nás je vekový priemer 40 až 60 rokov. Nemôžem povedať, že by prevažovali muži alebo ženy, je to 50:50.
Pacienti vo vašom centre sú len z královohradeckého kraja alebo sú z celého Česka?
Nemáme pacientov z celej Českej republiky, ale sú tam aj ľudia mimo královohradeckého kraja.
Pacienti s dlhým covidom boli pred ochorením zdraví alebo mali pridružené ochorenia?
Je to rôznorodé, ale dlhý covid vo väčšej miere postihuje ľudí, ktorí majú komorbidity, sú obézni, majú cukrovku, viac respiračných ochorení a sú to bývalí alebo súčasní fajčiari. Ak majú chronickú obštrukčnú chorobu, ľahšie sa im poškodí respiračný epitel. Na druhej strane, dlhý covid postihuje aj tých, ktorí boli úplne zdraví, boli športovci a nemali komorbidity. Môže to postihnúť všetkých.
Prečítajte si
Bol mladý a bez chorôb, napriek tomu skončil na Kramároch. Bolo strašidelné čítať, že korona neexistuje, vraví Lukas
Vyskytuje sa postcovidový syndróm aj u pacientov s miernym priebehom ochorenia?
Áno, hoci pacienti s ťažkým priebehom majú postcovidový syndróm častejšie. Ale nie je to tak, že by ľudia s ľahkým priebehom nemali postcovidový syndróm vôbec. Niektorí boli len doma, nemali významnejšie symptómy, no symptómy u nich naďalej pretrvávajú. Máme aj takých pacientov, ktorým symptómy úplne zmizli na dva týždne či mesiac, no potom sa únava, bolesť hlavy alebo mravčenie prstov vrátili.
Spúšťa návrat symptómov stres, fyzická aktivita či duševná činnosť?
To zatiaľ nevieme. Asi to súvisí s imunitnou odpoveďou daného človeka. Pri autoimunitných ochoreniach sa niektoré procesy spúšťajú až za niekoľko týždňov. Potom je ťažké povedať, či ich spustil covid alebo to vzniklo de novo, napríklad preto, lebo pacient prekonal imunitnú búrku.
Možno niektoré postcovidové symptómy spojiť nielen so samotným ochorením, ale aj s liečbou?
Používajú sa antivirotiká alebo imunomodulačné lieky, ktoré zasahujú do rastu aktívnych buniek alebo imunitného systému. Sekundárne môžu vyvolať nejaké problémy, ale priamu súvislosť, že by sme nimi človeka poškodili, tam nevidím. Tieto lieky sa používajú na mnohé iné diagnózy. Pravdou je, že aplikácia remdeziviru alebo iných liekov zvyšuje hodnoty pečeňových testov, ale neplatí to pre všetkých. Navyše, nie je to trvalé a časom to ustúpi.
Aký je vás názor na lieky remdezivir alebo ivermektín?
Ivermektín nepoužívame, neeviduje sa u nás. Remdezivir používame, ale z užívania lieku nepozorujeme žiadny efekt. Vôbec žiadny. Dávame ho tým, ktorí splnia kritériá, je v odporúčaniach, ale zásadný efekt som nepozoroval, a to u pacientov v ľahšom ani ťažšom stave. Zahliadol som vyjadrenie WHO, že liek neodporúčajú, aby sa podával.
Čo, naopak, efekt má?
Jediný efekt, ktorý sme pozorovali, majú kortikoidy. Je to otázka dávky a fázovania. Ak sa pacient nezlepšuje, dávku kortikoidov zvyšujeme. Sú pacienti, ktorí sú závislí od oxygenoterapie, no kortikoidy ich stav zlepšia. Čiže jediné, čo pozorujeme, je efekt kortikoidov.
Niektorí vedci prirovnali dlhý covid k ebole, lebo v oboch prípadoch pretrvávajú symptómy celé mesiace a pacientom znemožňujú normálne fungovať. Súhlasíte s tým?
Covid je ťažké respiračné ochorenie, ktoré môže poškodiť aj iné tkanivá, záleží na rozšírení vírusu v tele. Povedal by som, že covid sa podobá chrípke, ale rýchlejšie sa šíri. Do buniek sa dostáva cez receptory, takže koronavírus postihuje oveľa viac tkanív ako vírus chrípky. Covid sa podľa mňa nedá prirovnať k inému ochoreniu a k ebole by som ho určite neprirovnával. Ebola má inú etiológiu, spôsob šírenia aj smrtnosť. Ebolu by sme si vôbec nedokázali predstaviť. Hoci dlhý covid a ebola majú spoločné dlhodobé symptómy, ako sú bolesť hlavy či únava, ebola je hemoragická horúčka a imunitná odpoveď je iná.
Je covid-19 banálne ochorenie?
Banálne ochorenie to nie je. Ľudí zasahuje závažným spôsobom. Je isté percento ľudí, ktorým symptómy nemiznú. Prirovnávame to k SARS-u alebo MERS-u, kde intersticiálne (medzitkanivové – pozn. red.) fibrózy pretrvávali aj niekoľko rokov. Zatiaľ prešiel iba krátky čas, aby sme mohli povedať, či to bude rovnako. Väčšina symptómov časom skutočne vymizne, ale už teraz máme pacientov, ktorí trpia aj niekoľko mesiacov. Predpokladáme, že niektorých budeme sledovať celé roky.
Ľudia zrejme pochopili, že ak chcú normálne žiť, musia sa zaočkovať, vraví lekár Kopecký. Foto – TASR/AP
Aký bude ďalší vývoj pandémie?
V súčasnosti nevieme, čo sa deje s novými variantmi vírusu. Aj v našom kraji to vyzerá tak, že dochádza k veľmi rýchlemu nárastu šírenia. Predpokladáme, že môže ísť o britský či iný variant. Zatiaľ nemáme presné údaje, ako na nich funguje očkovanie. Očkovanie má určite zmysel, ale nové varianty vyvolávajú obavy. Uvidíme, na aký čas nás očkovanie ochráni, ako často sa budeme musieť očkovať a koľko percent populácie sa nechá zaočkovať. Potom sa bude vyhodnocovať, ako ďalej. Ak sa nestane nič nepredvídané a nové varianty nás nezačnú devastovať, predpokladám, že pandémia do leta ustúpi. Dúfam, že ľudia sa nechajú zaočkovať. Verím, že situácia sa upokojí a pôjdeme ďalej. S covidom sa budeme musieť naučiť žiť, podobne ako s chrípkou či inými ochoreniami. Neviem, ako je to na Slovensku, ale proti chrípke sa u nás očkuje mizivé percento ľudí. Proti covidu to nejako stúpa, takže ľudia zrejme pochopili, že ak chcú normálne žiť, musia sa zaočkovať.
Na Slovensku sa proti chrípke očkuje okolo 5 percent ľudí, seniorov okolo 13 percent, ale sú krajiny, kde je to aj viac ako 70, dokonca 80 percent.
U nás sú čísla podobné ako u vás. Neviem, ako to vzniklo, že ľudia očkovaniu neveria. Ale dúfam, že súčasná situácia ich prinúti zmeniť názor na očkovanie.
Ste v nemocnici v Hradci Králové zapojení do klinických štúdií na výskum covidu či postcovidu?
Máme vlastnú štúdiu. Beží od jari, vyšetrených máme prvých sto ľudí. Snažíme sa o vydanie zistení v medzinárodných časopisoch, no zatiaľ neúspešne. Dúfame, že to bude lepšie, keď budeme mať viac pacientov. Hádam potom to bude pre vedecké časopisy zaujímavé. Niektoré vzorky si dávame zamraziť, aby sme mohli vyšetriť veci, ktoré nám dodatočne napadnú.
Michal Kopecký (nar. 1976)
Je český pneumológ, internista a somnológ. V rokoch 2005 až 2011 pôsobil ako vojenský lekár, v roku 2009 sa zúčastnil misie KFOR. Je vedúcim spánkovej poradne pľúcnej kliniky Fakultnej nemocnice Hradec Králové, vedúcim Centra postcovidovej starostlivosti a zástupcom prednostu pre pregraduálnu výučbu. Je ženatý, má dve deti.
26
Snad to nekonci zas troma vetami pod locknutym... Dakujem moc
