Infekcie po očkovaní sú zriedkavé, ľudia majú bezpríznakový alebo ľahší priebeh, klesá počet hospitalizácií aj úmrtí.

Viaceré zahraničné i domáce médiá písali v týchto dňoch o prípadoch, keď sa ľudia nakazili covidom, hoci sa proti ochoreniu očkovali. Vzbudzujú tak mylný dojem, že očkovanie je zbytočné, lebo vakcína (dostatočne) nechráni.

Napríklad dezinformačný portál Zem a vek sa odvoláva na prípad muža, ktorý sa v New Jersey zaočkoval proti covidu vakcínou od spoločnosti Johnson & Johnson (vyžaduje len 1 dávku), napriek tomu sa nakazil a museli ho hospitalizovať.

Jeho dcéra poznamenala: „Prežili sme celý rok bez vakcíny, robili sme to, čo od nás chceli – dodržiavali sme sociálny dištanc, umývali si ruky, nosili ochranu dýchacích ciest a nikto z nás túto chorobu nedostal. Teraz sa otec zaočkoval a dostali sme ju takmer všetci. Je to šialené a potrebujeme odpovede.“

V tomto texte sme sa pokúsili práve také odpovede poskytnúť. Vysvetlíme, ako sa počíta efektivita vakcíny, povieme, prečo sa po očkovaní nemusí vytvoriť plná imunita a zverejníme aj údaje úradu verejného zdravotníctva o pozitívnych prípadoch na nový koronavírus po očkovaní.

Ako sa vypočíta účinnosť
Na Slovensku sa v tejto chvíli používajú tri schválené vakcíny od Pfizeru-BioNTechu, Moderny a AstraZenecy. Plnú imunitu poskytujú zhruba dva týždne po podaní druhej dávky.

Ich účinnosť bola podľa klinických štúdií 95 percent (Pfizer-BioNTech), 94 percent (Moderna) a 76 percent (AstraZeneca, klinická štúdia z USA, Peru a Čile).

Ako sa účinnosť vakcíny vypočíta a čo vlastne znamená?

Na ilustráciu si vypožičajme údaje z klinickej štúdie Pfizeru zverejnené v decembri 2020 v lekárskom magazíne NEJM. Do experimentálnej skupiny zaradili 21 720 ľudí, z nich sa koronavírusom nakazilo osem osôb. V kontrolnej – takmer rovnako veľkej – skupine, kde sa podávalo placebo, sa vyskytlo 162 prípadov covidu.

Riziko infekcie bolo v prvom prípade 0,04 %, zatiaľ čo v druhom 0,74 %.

Výpočet účinnosti vakcíny pokračuje zrátaním rozdielu rizika infekcie medzi oboma skupinami: 0,74 % – 0,04 % = 0,7 %.

Konečný výsledok účinnosti vakcíny dostaneme tak, že zistený rozdiel (0,7 %) vydelíme rizikom infekcie v placebo skupine: 0,7 % : 0,74 % = 95 percent.

Taká účinnosť neznamená, že v klinickej štúdii sa 5 percent osôb nakazilo covidom a zvyšní boli chránení. V skutočnosti to znamená, že očkované osoby majú o 95 percent nižšie riziko, že sa nakazia covidom v porovnaní s kontrolnou skupinou, kde sa neočkovalo.

„Povedané inak, očkovaní ľudia vakcínou od Pfizeru mali v klinickom skúšaní 20-násobne nižšiu šancu ako kontrolná skupina, že dostanú covid,“ dodala pre portál Live Science vedecká reportérka Anna Nowogrodzki.

Údaje zo Slovenska
Z uvedených údajov plynie, že vakcína proti covidu neposkytuje absolútnu ochranu, no poskytuje dostatočne veľkú ochranu, ktorá výrazným spôsobom znižuje riziko ochorenia.

Aj po zaočkovaní budú v nasledujúcom období existovať pacienti s covidom, no bude ich oveľa menej ako u nezaočkovanej populácie.

Do konca februára tohto roka registruje úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) 195 prípadov pozitivity na nový koronavírus po očkovaní. „Z toho v 192 prípadoch do 14 dní po podaní druhej dávky, v ostatných prípadoch po 15 a viac dňoch po druhej dávke,“ uviedol úrad Denníku N.

U infikovaných osôb očkovaných dvomi dávkami, ktoré sa infikovali do 14 dní po podaní očkovacej látky, prevažuje respiračná forma ochorenia. Podiel bezpríznakových je vyšší ako po prvej dávke. „U infikovaných, ktorí sa infikovali 15 a viac dní po podaní druhej dávky, dominuje bezpríznaková forma (43 %) a potom respiračná (30 %),“ odpísal úrad Denníku N.

Novšie dáta za marec nedokázalo ÚVZ Denníku N poskytnúť.

Počet zaočkovaných osôb prvou dávkou do konca februára 2021 bol 317 213. Do konca februára sa na Slovensku zaočkovalo oboma dávkami 133 686 osôb.

Vzorky osôb, ktoré ochoreli 14 dní od očkovania na covid, sú určené na sekvenovanie.

Ide o analýzu genómu (celá genetická informácia), keď sa určuje poradie báz v nukleovej kyseline – DNA alebo RNA. Možno ho prirovnať k čítaniu textu – z písmen, ktoré text obsahuje, odborníci určujú, o aký variant koronavírusu ide.

Sekvenovanie slúži aj na to, aby sme porozumeli, prečo sa osoba nakazila koronavírusom, hoci bola zaočkovaná.

Za vzorky vhodné na sekvenovanie sa považujú primárne vzorky:

od osôb, ktoré prídu zo zahraničia,
od osôb, ktoré majú reinfekciu,
od osôb, ktoré ochoreli na covid-19 po očkovaní (v odstupe 14 dní),
od osôb s atypickým priebehom (ťažký priebeh, mladšie osoby),
od osôb ubytovaných v ubytovniach,
od osôb s imunodeficitom hospitalizovaných na covid-19,
vzorky s CT pod 25,
od osôb, ktoré prišli do kontaktu s „africkým“ alebo „brazílskym“ variantom.
Zdroj: ÚVZ SR

Údaje z USA
Údaje z minulého týždňa zo Spojených štátov hovoria, že v krajine plne zaočkovali 77 miliónov ľudí. Z nich sa novým koronavírusom nakazilo len 5 800.

Stav 396 osôb si vyžadoval hospitalizáciu a 74 ľudí ochoreniu podľahlo, uviedlo americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pre CNN.

Do 12. apríla evidovali v Južnej Karolíne 155 prípadov infekcie po očkovaní z viac ako 950-tisíc plne zaočkovaných osôb. Podobne je to v štáte Washington, kde do 30. marca registrovali 102 prípadov infekcie (z nich osem hospitalizovali) po očkovaní z viac ako milión plne zaočkovaných ľudí. V Oregone mali predminulý týždeň 168 infekcií na 700-tisíc plne zaočkovaných.

Infekcie po očkovaní proti covidu sa teda vyskytujú, ale dostupné dáta ukazujú, že sú zriedkavé.

Čoraz viac nových štúdií naznačuje, že vakcínami proti covidu nechránime len seba, ale aj druhých, lebo očkovaním zastavujeme či spomaľujeme šírenie vírusu. Podľa nedávnej štúdie vakcína od Pfizeru-BioNTechu znižuje šírenie nového koronavírusu o 89,4 percenta. Sľubné výsledky potvrdila aj vakcína od Moderny.

Lekár pozná dva prípady
Lekár Július Hodosy pre Denník N povedal, že pozná dva prípady pozitívneho testu na koronavírus po plnom očkovaní. „Išlo o mojich kolegov z centrálneho príjmu, obaja boli zaočkovaní vakcínou od spoločnosti Pfizer,“ povedal Hodosy, ktorý je primárom urgentu v ružinovskej nemocnici.

Okrem toho pracuje ako fyziológ a patofyziológ na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Hodosy objasnil, že jeden z kolegov mal po očkovaní silnejšiu reakciu, preto mu podali glukokortikoidy na potlačenie imunitnej odpovede.

„Pravdepodobne to spôsobilo, že si nevytvoril plnú imunitnú reakciu,“ povedal Hodosy a dodal, že neskôr sa náhodným testom zistilo, že kolega je pozitívny.

Hoci sa zdravotník novým koronavírusom nakazil, priebeh ochorenia bol veľmi ľahký. „Možno jeden deň mal nádchu, nič viac,“ opísal zdravotný stav kolegu Hodosy.


Mierny alebo asymptomatický priebeh
Je možné, že zdravotník by mal ľahký priebeh aj v prípade, že by sa vôbec neočkoval, no dostupné dáta ukazujú, že ak sa zaočkovaný predsa len nakazí, zväčša má covid len mierne prejavy.

V štúdii vydanej koncom marca v Nature Medicine vedci porovnali infekcie u zaočkovaných a nezaočkovaných osôb. Zistili, že zaočkovaní mali menšiu vírusovú nálož, čo podľa iných výskumov vplýva na priebeh ochorenia.

Preložené do ľudskej reči to znamená, že aj keď vakcína proti covidu nechráni na 100 percent (hoci je to blízko 100 percent), natoľko znižuje vírusovú nálož, že covid bude mať len mierny alebo asymptomatický priebeh, ak sa ním osoba infikuje.

„To je najkľúčovejšie,“ vraví lekár Hodosy a dodáva: „Človek môže mať pozitívny PCR test, no vakcína ho chráni pred úmrtím či ťažkým covidom, takže neskončí v nemocnici alebo na prístrojoch.“

Lekár nevylúčil raritný výskyt ťažkého priebehu ani u plne zaočkovaných, no dodal, že je veľký rozdiel, či v nemocnici skončí jeden pacient alebo stovky či tisíce. „O jedného sa postaráme, o stovky už nie.“ Takýmto spôsobom pomáha očkovanie pandémiu zvládnuť.

Aj neuroimunológ Norbert Žilka pre Denník N povedal, že očkovanie výrazným spôsobom znižuje riziko úmrtia a ťažkého priebehu covidu, ak sa človek infikuje.

„Také vyjadrenie by som podpísal aj trikrát,“ dodal Žilka, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV a vedeckým riaditeľom biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience.
Úloha veku
Žilka objasnil, že jednou z možností, prečo sa možno infikovať aj po zaočkovaní, je, že sa vakcína neaplikuje správne.

„Veľmi zriedkavo sa môže stať, že sa nepostupuje podľa pokynov výrobcu a vakcína sa znehodnotí,“ povedal vedec z SAV a dodal, že náchylné v tomto zmysle sú najmä mRNA vakcíny, kde hrozí degradácia RNA.

Ďalším dôvodom, prečo môže dôjsť k infekcii po očkovaní, je, že v niektorých prípadoch môže vakcína vyvolať slabšiu imunitnú odpoveď organizmu. „Spôsobené to môže byť aj vekom,“ povedal Žilka.

Zhruba po 50. roku života dochádza k takzvanej imunosenescencii, čiže k poklesu niektorých funkcií imunitného systému. Keďže sú starší ľudia zraniteľnejší, treba ich očkovať, aby boli proti koronavírusu chránení.

„Môj otec je zaočkovaný, má 82 rokov. Keď sme ho testovali, zistili sme, že jeho protilátková odpoveď bola výrazne slabšia ako odpoveď mojej mamky, ktorá je od neho o tri roky mladšia,“ povedal Žilka a dodal: „Myslím si, že to možno čiastočne pripísať vyššiemu veku.“

Menej protilátok neznamená, že očkovaný nemá žiadnu ochranu, no vedec z SAV vysvetlil, že v tejto chvíli nie je známe, aké najnižšie množstvo protilátok má ochrannú funkciu. „Ak to raz pri covide zistíme, budeme vedieť, akú úroveň protilátok musíme dosiahnuť, aby bol očkovaný jedinec dostatočne chránený pred infekciou.“

Vylúčiť nemožno ani skutočnosť, že „k infekcii SARS-CoV-2 u zaočkovaných došlo krátko pred podaním vakcíny, respektíve ešte pred vytvorením dostatočných hladín ochranných protilátok v tele“, odpísal Denníku N úrad verejného zdravotníctva.

Očkovanie a nové varianty
Ďalší dôvod, prečo môže dôjsť k infekcii po očkovaní, je, že sa osoba nakazí novým variantom SARS-CoV-2.

Podľa pre-printu (nerecenzovaná štúdia) zaveseného minulý týždeň v databáze medRxiv panuje medzi infekciami po očkovaní zvýšený výskyt britského a ešte viac juhoafrického variantu.

Uvedené dáta pochádzajú z Izraela, kde sa očkuje vakcínou od Pfizeru-BioNTechu.

Napriek uvedeným zisteniam autori štúdie konštatujú, že „kombinácia masového očkovania dvomi dávkami spolu s ďalšími protipandemickými opatreniami zabránila ich šíreniu (britského a juhoafrického variantu – pozn. red.)“.

Neuroimunológ Žilka povedal, že vakcíny fungujú aj na nové varianty, hoci priznal, že v prípade juhoafrického a brazílskeho variantu môžu byť o niečo menej efektívne. „Ak bola imunitná reakcia na vakcínu relatívne slabá, očkovanú osobu to nemusí dostatočne chrániť pred novým variantom vírusu, ktorý má až trojitú mutáciu vo väzobnej doméne,“ povedal Žilka, no dodal, že vakcína „môže stále zmierniť klinickú prezentáciu ochorenia“.

Udáva sa, že účinnosť vakcíny od AstraZenecy je 70 percent proti britskému variantu, no iba 10 percent proti juhoafrickému kmeňu.

Nové mRNA vakcíny
Pre nové varianty koronavírusu je typické, že u nich došlo k zámene niekoľkých aminokyselín vo väzobnom mieste S proteínu, ktorým sa vírus viaže na ACE2 receptory v ľudských bunkách.

Našou výhodou je, že vo väzobnom mieste je stále dostatok iných aminokyselín, ktoré sa nezmenili a voči ktorým sa stále vytvára imunitná odpoveď. Z uvedeného dôvodu poskytujú vakcíny ochranu aj proti novým variantom, hoci je o niečo nižšia.

Nové varianty koronavírusu nepredstavujú pohromu pre očkovanie aj preto, lebo mRNA vakcíny špecificky určené na nové kmene možno vyvinúť a schváliť v priebehu niekoľkých týždňov, maximálne mesiacov.

Dostupné údaje hovoria, že očkovanie proti covidu funguje, lebo výrazným spôsobom znižuje výskyt ťažkého priebehu, hospitalizácií aj smrti na covid. Vakcína chráni nielen očkovaných, ale aj druhých, lebo znižuje šírenie vírusu. Výhody schválených vakcín vysoko prevyšujú možné riziká.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].