skoda. vacsinou si ludia svoju obhajobu robia sami. plus, nemam chut, aby mi algorytmy zacali podsuvat pavedecke weby.
takze mRNA vakcina nemieri na virus presne?chcel si vakcinu, ktora znici virus presne mierenou ranou, taku nemame
ak by sme mali, kazdy by sa po nakazeni vyliecil a nesiril by virus dalej
tak "data" nie su ani od nej. len par vagnych tvrdeninevidim od "neho" data
no pockaj, aj velmi optimisticka doc. Koutna vyskumala hladinu protilatok na maximalne 8 mesiacov.podla vyskumov minimalne rok, mozno dlhsie, tolko su v telach skumanych ludi protilatky, nasledne nastupuje imunita, takze je mozne, ze ludia budu "imunni" viac rokov (imunni v zmysle len miernych priznakov - bez hospitalizacii ci nebodaj smrti)
vzhladom na to, ako je dobre delta variant prenositelny, nizke davky virusu budu kolovat v populacii neustale a neunavne budu stimulovat imunitu
stale nevieme ci v case ked sa ocakava nastup imunity a tvorby novych protilatok bude imunita schopna vytvorit ich dost, kedze uz raz dostala poriadne zabrat.
ani nie, kedze SCB taku grafiku nepouziva. Kim bud tu lzivu tabulku vytvorila sama, alebo ju zobrala od svojich hoaxerovthe figures are taken from the Official Statistics of Sweden (SCB)
ja som citoval antivaxerske lzi od tvojho zdroja. overil som si design webu SCB. on nie je relevatny zdroj a tabulka nie je z SCB. na otazku, co je skutocny zdroj dodnes neodpovedala a siri antivaxerske sracky nadalej.priniesol si do diskusie antivaxerske OT, miesto overenia dat alebo poskytnutia inych si spochybnoval autorku, to sa nerobi
ak by sa nestrasilo proti ockovaniu, nemuseli byt davky vylievane. places na zlom hrobe.presne tak, za rok sa nestihlo vyrobit dostatok davok pre vsetkych obcanov EU, nieto pre vsetkych Europanov
rovnako ako vyssie: nesuhlasim s tym, lebo s tym konsenzualne nesuhlasia odbornici. preco mam podporovat tvoje verzie, ktore nemaju siroku podporu?lebo s tym nesuhlasis, chces to rozporovat, ci?
rozumiem. ak dr Campbell a jeho hostia pred niecim varuju, je to zly alarmizmus. zrusit a zakazat.nie, upozornuje na mozny vyvoj, ktory nemusi byt vzdy pozitivny
svet nie je ciernobiely
neznamena to, ze sa to bude tykat priamo covidu, ale treba byt na pozore
vyssia rychlost sirenia tiez neznamena, ze bude smrtelnejsi (na jednotku obyvatelstva)
ked ludia v CR varuju, to je svate a treba sa toho drzat.
len to je ten cesky Cimrmanizmus. jeden si nieco mysli a preto je pravda. ze nikde vo svete s nim nesuhlasia je nepodstatne.chcel si epidemiologa, dostal si epidemiologa
nemozem za to, ze vacsina krajin zacala zavadzat totalitne riesenia po vzore Ciny, ktore sa uplne lisia od standardnych opatreni preverenych casom
tu par riadkov na temu ceskej hypotezy o premoreni
U 107 ľudí z 27-tisíc testovaných sa v Česku našli protilátky proti koronavírusu.
Spoiler
Petr Koubský je vedecký redaktor českého Deníka N
107 = 3 × 8000: aj taký záver môže byť v štatistike svojím spôsobom správny. U 107 ľudí z 27-tisíc testovaných sa v Česku našli protilátky proti koronavírusu. Autori štúdie z toho vyrátali, že chorobu prekonalo asi trikrát viac ľudí než oficiálne známych osemtisíc.
„Veľmi by som si prial, aby to neznamenalo nič,“ povedal Ladislav Dušek, riaditeľ českého Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS), na stredajšej tlačovej konferencii.
Prvýkrát tam prezentovali predbežné výsledky obsiahleho testovania českej populácie na prítomnosť protilátok proti koronavírusu. Boli očakávané s napätím. A sú závažné a objavné, hoci presne splnili očakávania.
To vyznieva ako paradox. Prečo označiť za objavné to, čo nebolo vopred ťažké uhádnuť?
Najmä pre nevypočítateľnosť koronavírusu. Keby sa nedostavil najpravdepodobnejší výsledok, bola by to ďalšia schválnosť v dlhom rade mätúcich poznatkov, z ktorých odborníci len ťažko skladajú celkový obrázok.
Nesplniteľné želanie
Čo že by si to profesor Dušek prial? Aby výsledky štúdie nemali žiaden vplyv na ďalšie vládne opatrenia, prinajmenšom nie v dohľadnom čase. Je to zrozumiteľné želanie, pretože zo štúdie by sa ľahko dali vyvodiť dva mylné závery.
Na prvý z nich Dušek sám výslovne upozornil: „Pokiaľ ide o uvoľňovanie života v českej spoločnosti, hľaďme do budúcnosti s optimizmom, a nech nikto neinterpretuje túto štúdiu tak, že keď je nízky výskyt protilátok, tak sa musíme ešte na dlhé mesiace niekam zavrieť. Nič také z toho nevyplýva.“
Nízky výskyt protilátok by sa však dal interpretovať tiež úplne opačne – choroba sa doteraz príliš nerozšírila, preto sa nebude šíriť ani naďalej. Keby ministri uvažovali takto, mohli by uvoľňovanie podstatne zrýchliť. Viac, než by bolo bezpečné.
Duškovo želanie však nie je splniteľné. Štúdia dôsledky mať bude: ovplyvní správanie mnohých ľudí. Ako si ju kto vysvetlí, to už nie je v moci jej autorov.
Čo najbližšie k náhodnému výberu
Väčšina ľudí si z celej štúdie zapamätá len jediné číslo: testovaných bolo 26 549 osôb, protilátky boli nájdené u 107. To znamená – a to je to číslo, ktoré sa teraz bude všade do omrzenia uvádzať –, že ich má 0,4 percenta testovaných.
Zhrnúť štúdiu jedným číslom je však skutočne brutálne zjednodušenie. Vyčítať sa z nej dá oveľa viac.
Výsledok pod jedno percento sa očakával. Vyzerá to ako nesmierne málo, ale to nie je tak celkom pravda, nesmieme zabudnúť, že išlo o vzorku. Prepočtom na počet obyvateľov Česka dostaneme približne 43-tisíc ľudí.
Áno, to nevyzerá ako veľké číslo; avšak počet pozitívne testovaných pomocou PCR testov (to je to, čomu bežne hovoríme „nakazení koronavírusom“) ešte nepresiahol osemtisíc.
Osôb s protilátkami je teda možno päťkrát viac než tých, o ktorých zatiaľ vieme, že sú vírusom nakazení. To už triviálne zistenie rozhodne nie je. (Ďalšie štatistické úpravy ho znížili asi na 25-tisíc, ako o chvíľu uvidíme.)
Ale ešte stále ide o neprípustné zjednodušenie. Takú obsiahlu a zložito navrhnutú štúdiu nie je možné zhrnúť jedným číslom. Je potrebné prinajmenšom vedieť, že prebehla na niekoľkých miestach – okrem Prahy, Brna, Olomouca a Litoměříc aj v „oblasti katastrofy“ Litovel – Uničov.
Doplnená bola o dve ďalšie skupiny – chronicky chorých z evidencie Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) a tzv. kontrolná plošná kohorta, vybraná úplne náhodne – z osôb, ktoré sú na podobné účely dlhodobo dobrovoľne k dispozícii.
Musí prísť nezávislá expertíza
Dobrovoľníci vo vymenovaných mestách neboli na testovanie prijatí automaticky, organizátori si ich vyberali tak, aby aspoň vekovo zodpovedali miestnej štruktúre obyvateľstva.
V konečných dôsledkoch teda ide o dosť reprezentatívnu vzorku populácie, aspoň keď ide o vek a pohlavie, hoci nie o zamestnanie, vzdelanie, dochádzanie do práce atď. Výsledky možno na populáciu zovšeobecniť, ale len opatrne.
Kľúčovou súčasťou každej podobnej štúdie sú použité metódy výpočtov. S tými sme sa zatiaľ oboznámiť nemohli; až bude kompletný test štúdie publikovaný, iste sa k nim vyjadria nezávislí odborníci.
Rovnako tak je ťažké komentovať, čo štúdia hovorí o kvalite použitých testov a verifikácii výsledkov; aj k tomu sa musia vyjadriť odborníci, ktorí sa štúdie nezúčastnili, a budú to môcť urobiť až s podrobnými protokolmi v ruke.
O spôsobe a dátume ich uverejnenia zatiaľ nič nevieme. Nezávislá expertíza buď štúdiu podporí, alebo spochybní, je však zásadne dôležité, aby k nej skutočne došlo.
Aj napriek všetkým výhradám a pri zachovaní opatrnosti sa dá zo štúdie, keď ju spojíme s ďalšími poznatkami, vyvodiť niekoľko pomerne závažných záverov.
1. Zabudnime na riadené premorovanie
Štúdia jasne preukázala – a tento výsledok sa ťažko podarí spochybniť – že podiel imunizovaných je v českej populácii veľmi malý.
Po minimálne (dátum začiatku je neistý) troch mesiacoch epidémie má protilátky 0,4 percenta populácie. Na vytvorenie kolektívnej imunity, ktorú donedávna navrhovali niektorí odborníci a ktorá je dodnes predmetom diskusií v zahraničí, by sme potrebovali, aby bol tento podiel aspoň stokrát vyšší.
Výsledky sa líšili regionálne, podľa očakávania boli najvyššie v regióne Litovel – Uničov, ale aj tam sa pohybovali okolo štyroch percent.
Tento región sa pritom dá považovať za oblasť „premorovacieho experimentu“, neplánovaného a nechceného, avšak pomerne dôkladného. Na vyššie hodnoty sa zrejme nedá dostať, iba ak by sa nechala infekcia šíriť oveľa dlhšie a úplne nekontrolovane.
Rozdiel jedného až dvoch desiatkových radov znamená, že takáto stratégia – nehľadiac na jej ďalšie nedostatky, napríklad nebezpečnosť pre rizikové skupiny – je úplne nereálna. Jedinou možnosťou ďalšieho postupu tak zostáva inteligentná karanténa.
2. Bezpríznakových je veľa
Pri všetkých účastníkoch štúdie sa cez dotazník zisťovalo, či mali v poslednom čase problémy podobné príznakom COVID-19.
Z toho sa po primeranej validácii dotazníkov a vylúčení omylov zistia dve veci – koľko ľudí bolo chorých, vedeli o tom, ale nešli k lekárovi ani na testovanie. A ďalej, koľko ľudí bolo chorých, ale nevedeli o tom.
Chorí sa teda delia do troch skupín – tí, ktorí prešli PCR testami a sú zahrnutí v oficiálnom počte nakazených (ktorý v súčasnosti predstavuje okolo osemtisíc); tí, ktorí mali príznaky, ale nie sú nikde evidovaní; a napokon tí, čo chorobu prekonali bez toho, aby o tom vedeli.
Počet tých bezpríznakových vyšiel (po štatistických úpravách, ktorých presná podoba nie je v prezentácii uvedená) na 27 až 38 percent z počtu všetkých chorých (čiže zo súčtu všetkých troch uvedených skupín).
Ako pomerne pravdepodobná sa podľa autorov štúdie zdá domnienka, že všetky tri skupiny sú zhruba rovnako početné. Nakazených by teda mohlo byť trikrát viac, než je oficiálne číslo (čo je mimochodom v dobrom súlade s odhadom, ktorý sme v Deníku N vyrátali a používali po celý čas núdzového stavu).
Keď sa vrátime k počtu bezpríznakových, znamená to, že po Česku chodili a zrejme ešte chodia ľudia roznášajúci chorobu bez toho, aby to vedeli oni sami, nieto ešte niekto iný.
Pravdepodobne ich však nie je príliš veľa. Epidémiu sa podarilo včas pridusiť a absolútny počet chorých zostal nízky. Nie všetky krajiny boli také pohotové.
3. Priebeh choroby je nepredvídateľný
Z pomerne vysokého počtu bezpríznakových chorých však vyplýva ešte jedna vec. Priebeh COVID-19 sa môže u rôznych ľudí veľmi líšiť.
Niekto si ani nevšimne, že mu niečo je. Niekto bojuje dlhé dni o život pripojený na pľúcnom ventilátore a občas podľahne. Z USA prichádzajú dobre podložené správy o atypických priebehoch zahŕňajúcich embóliu a mozgovú mŕtvicu.
Znepokojujúce je, že sa nedá ľahko vopred predpovedať, čo sa komu stane. Priťažujúcim faktorom je zjavne vek, vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita.
Nie je to prekvapenie, pretože takíto ľudia sú vystavení vyššiemu riziku pri každom ochorení dýchacích ciest, ako aj pri mnohých iných chorobách. Pomerne časté ochorenia zdravotníckeho personálu naznačujú, že dosť záleží na vírusovej náloži, teda množstve vírusových častíc, ktorým je človek vystavený.
Ale ťažké priebehy sú zaznamenané aj nečakane. A práve bezpríznakové priebehy nám dávajú jasne vedieť, že o účinkoch vírusu a klinickom obraze COVID-19 sa stále ešte nevie dosť. (Nehovoriac o lieku, vakcíne, možných mutáciách a podobne, to je zase úplne iný príbeh.)
4. Niektoré riziká sú zjavné
Štúdia potvrdila, že COVID-19 neútočí plošne. Existujú skupiny obyvateľstva vystavené veľkému riziku. Patria k nim starí ľudia, ďalej vážne chorí, pacienti po operáciách a tiež zdravotníci. Tí všetci by mali byť chránení prednostne a oveľa dôkladnejšie než iní.
Na druhej strane riziko masového šírenia je asi menšie, než sa mnohí z nás obávali. Ani v priaznivých podmienkach (priaznivých z jeho pohľadu, samozrejme) nezasiahol koronavírus viac než päť percent obyvateľov Česka. Katastrofálna pandémia, keď je spoločnosť mimo prevádzky a rúca sa, nenastala ani v Uničove a Litoveli.
Aj päť percent je však, samozrejme, veľa. Lokálne ohniská epidémie – jedným takým je teraz Cheb a tamojšia nemocnica – môžu predstavovať veľké nebezpečenstvo, čo uviedol na spomínanej tlačovej konferencii aj český minister zdravotníctva Adam Vojtěch.
Iné špecifické riziká však známe nie sú. Predstavuje jazda autobusom citeľne zvýšené riziko? Máme sa báť nakupovania? Dá sa čakať druhá vlna – a aká ničivá bude? Toto všetko bude potrebné ďalej skúmať a bude to beh na veľmi dlhú trať.
Minister Vojtěch k tomu povedal: „To, čo vieme teraz, je, že máme nízku imunizáciu spoločnosti a ak by sa objavili lokálne ohniská, musíme byť pripravení ich včas vyriešiť. Takto môžeme pokračovať v nasledujúcich mesiacoch a možno aj rokoch, pokiaľ tu nebude masívna druhá vlna, ktorá by zasiahla celú Českú republiku a museli by sme zase riešiť nejaké plošné opatrenia. Že sa budú vytvárať lokálne ohniská, s tým musíme počítať možno aj na nasledujúce roky. Je pravda, že vírus bude naďalej v spoločnosti alebo na celej planéte.“
5. Selektívne alebo plošne?
COVID-19 v Česku čoraz menej pôsobí ako plošný problém a zdá sa, že skôr vytvorí veľa lokálnych problémov. Tomu by mohla zodpovedať aj povaha prijatých opatrení.
Namiesto doterajšieho plošného postupu, keď prichádzajú celoštátne príkazy a zákazy, by možno dávalo aj epidemiologicky a medicínsky (a určite ekonomicky) väčší zmysel zamerať sa na jednotlivé potenciálne ohniská, na rizikové aspekty života spoločnosti.
Rovnako ako počas horúceho leta (ktoré nás napokon čaká) nedáva zmysel zhabať všetkým zápalky a zakázať ich predaj, ale lesy a stohy musíme strážiť dobre.
Závery, ktoré tu predkladáme, sú naše vlastné, predbežné a vychádzajú z obmedzených informácií. Kvalifikovaní odborníci iste časom dôjdu k ďalším, hlbším postrehom. Iná vec je, koľko z nich sa použije na formovanie praktickej politiky. Štúdia ponúka možnosť riadiť ju trochu informovanejšie než doteraz.
Mimochodom, všetky úvahy o protilátkach a testoch na ne vychádzajú z dvoch nie celkom istých predpokladov – že prekonaním choroby protilátky (vždy) získate a že sú aspoň nejaký čas (aký?) účinné.
Nič z toho nie je spoľahlivo overené. Ak je v niektorom z týchto predpokladov väčšia trhlina, potom je potrebné celý problém formulovať nejako inak.
Stať sa môže hocičo, ešte stále musíme počítať s tým, že sedíme na bombe. Možno je časovaná, možno nie. Ale už začína byť isté, že nie je atómová.
na tychto vratkych hlinenych nohach je postavena ceska hypoteza o premoreni. je smutne, ze rozumni ludia sa aj vyse roka po tej studii vracaju s cistym nezmyslom
preco zalezi na tom, ci sa ludia s virusom stretli alebo nie? nie je to CFR kde sa pocita umrtnost nakazenych, ale umrtnost na celu populaciu, iikcnic tomu nenasvedcuje, svedske seroprevalencne studie hovoria napriklad o 70% pritomnosti protilatok
vypocet IFR je logicky dolezite robit na populacii, ktora sa s virusom este nestretla, ak sa s nim stretne vo vacsom rozsahu, tak mozu byt data ovplyvnene
este doplnim, ze ak by som pred mesiacom dal graf s vyssou dennou umrtnostou v UK ja, bol by krik o alarmizmemozno keby zili, tak je zaporna excess mortalita aj tam
nepovie. len ak hypoteza o premoreni hovori, ze populacia ma protilatky, alebo si ich vytvori, preco sa virus do Manaus vratil v takej sile? preco zomrelo dalsich 9000 ludi?konkretne v Manaus - presne z toho dovodu rastie pocet umrti uz len veeeeelmi pozvolne
pripadne v inych oblastiach, ktore su zasiahnute virusom, po case si virus povie, ze bali sakypaky a zdrha, tak nejak?
a v dobe ich udrzania ci v moznosti vytvarat ich v dostatocnom mnozstve.spytam sa inak, ak sa bude virus v populacii sirit a populacia sa bude priebezne ockovat, ako sa bude po case virus spravat? budu pocty pozitivne testovanych rast, klesat alebo stagnovat?
lebo presne to iste sa deje pri prechode virusu populaciou, rozdielny je len sposob ziskania protilatok
presne preto je nelogicke ju aplikovat na regionalnu uroven.IFR je globalna hodnota
je dokopypat mesiacov tak klucovych? november 2020 a januar-marec (kedze sa otvorilo na konci mesiaca s vynimkou skol, ktore boli otvorene o tri tyzdne skor) 2021. ako som uviedol, Anglicania nie su Svedi a tak sa navstevovali a roznasali si virus. takze mali mat sancu sa premorit rovnako ako Svedi, ktori ist do restiky mohli no uvazili ci je to dobry napad.sice rozvolnila o 2 mesiace pred Svedskom, ale je potrebne pamatat aj na obdobie, kedy bolo Svedsko vyrazne otvorenejsie ako UK
asi aj preto maju uz od zaciatku roka zapornu excess mortalitu
som rad, ze nie si proti opatreniam, ktore maju zmysel.ano, lebo sa riadia doporuceniami svedskych epidemiologov
teraz je situacia dobra, tak sa mozu konat aj akcie s vacsim mnozstvom ludi, ak sa situacia zhorsi, je mozne, ze budu akcie obmedzovat
presne podla nariadeni WHO
75%. lenze, preco je stale excess mortality? nie je to dokaz, ze premorenie v UK nefunguje aj ked sa veri, ze 90% ludi protilatky ma?seroprevalencne studie hovoria, ze 90 % dospelej populacie ma protilatky
kedze je momentalne zaockovanych len 70 % (alebo ake je aktualne percento) dospelej populacie, zbytok obyvatelstva bol vystaveny virusu a protilatky si vytvorili sami
WHO https://covid19.who.int/region/euro/country/sepreto vzdy pisem premorena a zaockovania ako v pripade UK, alebo iba premorena ako v pripade Svedska
Svedsko ma zaockovanych 4.5M ludi, 58.4% populacie nad 20 rokov. nemaju niekoho, kto by im povedal, ze premoreny clovek sa nesmie dat ockovat?
ked nebude hovorit proti konsenzu vedcov vo svete, tak nebudemniekoho si pokojne pozvi, len neviem, ci ho nebudes odmietat, ak nebude hovorit presne to, co ziadas