Kúrenie plynom a uhlím sa má spoplatniť. Koho sa to dotkne?
Kúriť uhlím a plynom už nebude také výhodné.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22718838/ako-sa- ... -ludi.html
Nielen energetika a priemysel. Po novom si svoj emisný účet budú platiť aj budovy. Konkrétne tie, ktoré na kúrenie či ohrev vody využívajú neekologické fosílne palivá.


SÚVISIACI ČLÁNOK
EÚ chce na cestách bezemisné autá. Čo hrozí slovenským automobilkám?
Čítajte 
Taký je aspoň scenár najnovšieho zeleného balíčka Európskej komisie s názvom Fit for 55, ktorý má členské štáty naviesť k zníženiu emisií o 55 percent do roku 2030 a k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality na prelome storočia.

Brusel v balíku spomína aj nový systém emisných povoleniek, do ktorého by spadali len budovy a doprava. Mal by byť oddelený od už fungujúceho EU ETS, ktorý zahŕňa zariadenia energetiky a priemyslu, zodpovedné za 40 percent emisií skleníkových plynov v Únii.

Balík opatrení je zatiaľ predmetom rokovaní medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ. Dohoda na jeho finálnom znení by mala byť na stole v najbližších mesiacoch.

Čo o balíku a jeho vplyve na domácnosti zatiaľ vieme? Kto bude za vypustené emisie z budov platiť a ako sa chystané zmeny dotknú verejnosti? INDEX prináša odpovede na najdôležitejšie otázky.

Odpovedáme na tieto otázky:
Prečo chce Európska únia do systému emisných povoleniek zakomponovať aj budovy?
Odkedy by mal systém fungovať?
Bude sa novinka týkať aj rodinných domov a bytov?
Akých foriem vykurovania a chladenia v budovách sa systém dotkne?
Kúrim uhlím, respektíve zemným plynom. Budem do systému priamo prispievať?
Bude vôbec kúrenie fosílnymi palivami dovolené?
Chcel/a by som prejsť na iný zdroj tepla, no nemám na to dostatok financií. Pomôže mi štát alebo Európska únia?
Bude môcť o finančnú pomoc požiadať každý?
1. Prečo chce Európska únia do systému emisných povoleniek zakomponovať aj budovy?
Oblasť stavebníctva spoločne s budovami spotrebúva až 40 percent všetkej vyrobenej energie a je zodpovedná za 36 percent emisií vyprodukovaných v Európskej únii.

Napriek tomu Brusel doteraz budovy neriešil a ich obnovu nechával na samotné štáty. Situácia sa však rokmi nezlepšila, skôr naopak. Až 75 percent všetkých budov v EÚ je energeticky neefektívnych, pritom sa predpokladá, že 80 percent z nich bude funkčných aj v roku 2050.


A Flourish data visualization
EÚ tiež v začlenení budov do emisného systému vidí aj spôsob, ako novým ekologickejším formám vykurovania zabezpečiť miesto na trhu a zároveň vytvoriť nové pracovné miesta.

V prípade Slovenska by investície do obnovy budov vo výške sto miliónov eur malo vytvoriť dodatočné HDP na úrovni 130 miliónov eur a príjmy verejných financií v sume 31,3 milióna eur. Predpokladá sa zároveň vznik 3500 pracovných miest.

2. Odkedy by mal systém fungovať?
Ak eurokomisia nájde spoločnú reč s europarlamentom a Radou, nový systém emisných povoleniek, ktorý sa bude týkať dopravy a budov, začne platiť od roku 2026.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Stavať sa môžu už len takmer nulové domy. Ako na to?
Čítajte 
3. Bude sa systém týkať aj rodinných domov a bytov?
Do systému emisných povoleniek by mali byť začlenené v členských štátoch EÚ všetky budovy vrátane rodinných domov a bytových domov.

Pokiaľ ide o verejné budovy (štátne, samosprávne), vzťahuje sa na ne aj ďalšia novinka. Každý rok budú musieť tri percentá z nich prejsť kompletnou obnovou, ktorá bude spĺňať najprísnejšie energetické normy.

4. Akých foriem vykurovania a chladenia v budovách sa systém dotkne?
Európska únia chce novým trhom s emisnými povolenkami znevýhodniť neekologické palivá, ktoré sú zdrojom emisií skleníkových plynov v budovách. Systém tak počíta s uhlím a plynom.

5. Kúrim uhlím, respektíve zemným plynom. Budem do systému priamo prispievať?
Nie. Európska komisia nechce priame platby nechať na pleciach samotných spotrebiteľov. Prispievať do systému, respektíve kupovať si povolenie na vypúšťanie emisií, budú dodávatelia paliva. Tí budú zároveň podávať správy o množstve nimi vypustených emisií v rokoch 2024 a 2025.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Peňazí na zateplenie rodinných domov bude viac
Čítajte 
Nie je však vylúčené, že dodávatelia vzniknuté finančné náklady premietnu do konečných cien produktov, ktorým sa už spotrebiteľ nevyhne.

6. Bude vôbec kúrenie fosílnymi palivami dovolené?
Áno. Celkové množstvo emisných povoleniek v novom systéme však bude postupne znižovať. Cieľom je motivovať k rýchlejšej renovácii a dosiahnuť cieľ zníženia emisie z budov do roku 2030 o 43 percent oproti roku 2005.

7. Chcel/a by som prejsť na iný zdroj tepla, no nemám na to dostatok financií. Pomôže mi štát alebo Európska únia?
Áno. Brusel chce zriadiť Sociálny klimatický fond. Slúžiť bude na pokrytie najzávažnejších ekonomických a sociálnych dosahov nového systému tak v prípade ľudí, ako aj firiem.

Fond má vzniknúť v roku 2025 a plniť ho majú peniaze vybrané od dodávateľov paliva cez emisný systém a tiež národné príspevky. Do roku 2032 by mal disponovať sumou 72 miliárd eur (v súčasných cenách).

8. Bude môcť o finančnú pomoc požiadať každý?
Kritériá zatiaľ nie sú známe. Únia prezentuje fond ako záchranné koleso pre tých, ktorých zmeny vedúce k ekologickejšej budúcnosti zasiahli natoľko, že naozaj potrebujú finančný stimul.

Ako príklad udáva stredne- a nízkopríjmové domácnosti, ale aj firmy, ktoré pracujú na vývoji ekologickejších foriem vykurovania a chladenia. Jeho úspešnosť zhodnotí až v roku 2028.

Vláda očakáva ďalšiu diskusiu
Novinka má svoje za a proti aj podľa ministerstiev, do ktorých gescie obnova budov na Slovensku spadá.

Rezortu dopravy sa nepozdávajú najmä možné ekonomické dosahy na konečného spotrebiteľa, ministerstvo životného prostredia zase očakáva, že balík prejde dostatočnou revíziou a diskusiou na pôde europarlamentu, ale aj medzi lídrami jednotlivých členských štátov.

Slovenská vláda sa na obnovu fondu budov tak či tak pripravuje. Vlani v decembri schválila dlhodobú stratégiu obnovy budov.

Budovy rieši aj Plán obnovy a odolnosti SR sumou 700 miliónov eur. Najväčšia časť je alokovaná do investícií na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov (500 miliónov eur). Menšia časť má byť určená na obnovu verejných historických a pamiatkovo chránených budov (207 miliónov eur).

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22718838/ako-sa- ... -ludi.html

V situácii, keď je Ústavný súd zaťahovaný do politického boja, je nutné postaviť sa na jeho obranu.

Autor je poradca ministersky spravodlivosti pre ústavné právo, v rokoch 2013 až 2020 bol poradcom Ústavného súdu
Názory autora sa nemusia zhodovať s názorom ministerky a ministerstva spravodlivosti.

Carl von Clausewitz vo svojom vrcholnom diele Vom Krieg (O vojne) vyslovil poučku, dnes už je z nej sprofanovaná parémia, že vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami.

Obdobnou životnou skúsenosťou nás v týchto dňoch veľkoryso obdarúva politická, najmä parlamentná opozícia. Tá verejnosti sebavedomo prezentuje, že pre ňu je ústava predovšetkým nástrojom vhodným na dosahovanie politických cieľov.
[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]

Inak tomu nebolo ani v minulosti, keď terajšia parlamentná opozícia opanovávala salóniky na úrade vlády. Keď išlo o zachytenie a surfovanie na vlne aktuálnej spoločenskej nálady s vidinou vytrasenia akéhokoľvek percenta politických bodov z tohto mešca, ústava poslúžila ako pôdorys na pompézne zavedenie takých klenotov, ako je ústavná regulácia prepravy vody odobratej z vodných útvarov (čl. 4 ods. 2), ústavná ochrana poľnohospodárskej pôdy (čl. 44 ods. 5), predĺženie doby zadržania osoby na 96 hodín pri trestných činoch terorizmu (čl. 17 ods. 3) alebo ústavné definovanie manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou (čl. 41 ods. 1).

Ba čo viac, na jar roku 2019 sme boli svedkami blúznenia vládnych politikov o boji s „ultraliberalizmom“ a vypočuli sme si kvázimyšlienky o vhodnosti ústavného zakotvenia zákazu adopcií detí pármi rovnakého pohlavia. Faktom, že vládni predstavitelia tým atakovali prvotne hranice ľudskej slušnosti a tolerancie a vo viacerých aspektoch aj demokratický charakter ústavy, sa v tom čase vládni politici nenechali rušiť. Deus vult v slovenskom podaní.

Dnes bez prístupu k možnosti tendenčných zmien základného zákona z noci do rána samotný text ústavy vhodne a hojne slúži opozičným politikom iným spôsobom.
Torpédovanie legislatívy

Ústava medzi aktívne legitimované subjekty pre podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov radí okrem napríklad prezidenta, verejného ochrancu práv, generálneho prokurátora alebo všeobecných súdov, aj najmenej pätinu poslancov Národnej rady.

Opísaná ústavná norma si nekladie za cieľ zabezpečiť opozícii témy pre tlačové konferencie a facebookové videá počas uhorkovej sezóny. Slúži na ochranu parlamentnej menšiny pred vládnym valcom, na kontrolu vládnej väčšiny a činí sa ňou zadosť i systému vzájomných bŕzd a protiváh v parlamentnej demokracii.

Skúsenosť Ústavného súdu je, že nemalá časť návrhov napádajúcich ústavnosť právnych predpisov podávaných skupinami poslancov Národnej rady obsahuje početné politické stanoviská prezlečené v kabáte právnych argumentov a poctivo odcitovaný katalóg viac alebo menej súvisiacej judikatúry Ústavného súdu, ktorú operatívne vyhľadal snaživý poslanecký asistent, keďže to na papieri vyzerá erudovane a vyplní dosť strán z návrhu.

V terajších pohnutých koronových časoch si z napádania pandemickej legislatívy parlamentná opozícia spravila vlastnú športovú kategóriu, prostredníctvom ktorej udržiava jej naklonenú časť verejnosti v prevádzkovej teplote a zdarne komunikuje svoje politické posolstvá triafajúce sa do nálad časti auditória.

Návod je zrozumiteľný: vezmete akúkoľvek novelu zákona súvisiacu s pandémiou alebo akúkoľvek vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva, pokiaľ sa hoc aj okrajovo týka očkovania, je to vítaný bonus, necháte si návrh podpísať 30 poslancami Národnej rady, z ktorých drvivá väčšina nemá šajn, pod aký obsah sa to podpisuje, dáte sa zastúpiť „apolitickou“ advokátskou kanceláriou bývalého ministra vnútra, obsah návrhu zabalíte do pozlátka podľa vyššie uvedeného receptu o hojnom citovaní judikatúry Ústavného súdu. Následne o tom spravíte zo dve, tri tlačovky, kde nezabudnete spomenúť, ako veríte, že Ústavný súd vám dá za pravdu a ochráni právny štát pred totálnym rozdrobením jeho základov.

Máte odrobený kus dobrej roboty.
Zhromaždenie pred bránami Ústavného súdu

Avšak aby parlamentnú opozíciu nik neobvinil z lenivosti pri politickej práci, zvoláva táto zhromaždenie proti pandemickým opatreniam. Symbolicky na 1. septembra, na Deň ústavy.

Ústavou garantované právo na slobodu zhromažďovania sa ako jeden z výdobytkov slobodnej spoločnosti využíva parlamentná opozícia na zvolanie zhromaždenia do Košíc, mesta, kde sídli Ústavný súd rozhodujúci okrem iného aj o návrhoch práve tejto parlamentnej opozície namiereným proti pandemickým opatreniam, a to navyše priamo na námestie pred hlavný vchod do budovy Ústavného súdu.

Nabáda to zamyslieť sa, či nejde o premyslenú politickú stratégiu a snahu o vyvinutie spoločenského a politického tlaku na Ústavný súd.

V konečnom dôsledku by sa tak kruh uzavrel a ústava so svojimi demokratickými inštitútmi, inštitúciami a garanciami slobôd by parlamentnej opozícii poslúžila v politickom zápase o priazeň voliča. Ústava ako pokračovanie politiky inými prostriedkami.
Chráňme demokratické inštitúcie a ich nezávislosť

Ústavný súd nepatrí moci, opozícii, ani sebe samému alebo svojim predstaviteľom. Prináleží občianskej spoločnosti a demokracii ako takej.

Údelom Ústavného súdu v právnom štáte je permanentné uchádzanie sa o dôveru pred občianskou spoločnosťou.

Profesor medzinárodného práva a politických vied Tom Ginsburg označuje vo svojej knihe Judicial Review in New Democracies súdnu kontrolu ústavnosti za produkt demokratizácie, poukazuje na fakt, že súdna kontrola ústavnosti a demokracia sa môžu rozvíjať spoločne. Podľa Ginsburga súdna kontrola ústavnosti posilňuje rešpektovanie ústavnosti a prispieva ku konsolidácii demokratického systému.

Z dôvodu opísanej moci, ktorou priamo nositeľmi moci nevolený a pred voličmi priamo nezodpovedajúci sa Ústavný súd disponuje, a z dôvodu jeho významu pre ochranu slobody a ústavnosti je dôležité Ústavný súd kontrolovať občianskou spoločnosťou. A to pre demokraciu najprirodzenejším spôsobom – diskusiou.

Ústavný súd sa legitímne stáva predmetom diskusie zo strany občianskej spoločnosti a on sám by nemal mať obavy z participovania na tejto diskusii.

Počíta sa s výkonom slobody prejavu, výkonom slobody zhromažďovania sa, zaujímaním sa o kreovanie, postavenie a dielo Ústavného súdu, s otváraním rozhodnutí Ústavného súdu a bádaním v nich.

Lenže v situácii, keď je Ústavný súd zaťahovaný politikmi cez demokratické inštitúty do politického boja a sloboda prejavu je využívaná na vyvinutie politického tlaku na nezávislosť Ústavného súdu, považujeme za nutné postaviť sa na jeho obranu.

Nepochybne Ústavný súd disponuje nadhľadom a odstupom, sám je vyzbrojený skúsenosťou a mnohými ústavnými a zákonnými ochrannými štítmi zabezpečujúcimi nezlomnosť jeho nezávislosti.

Považujeme však za vhodné, aby aj zo strany verejnosti a aj na tomto mieste zaznelo, že Ústavný súd a jeho personálny substrát požíva v tomto smere jej dôveru a že občianska spoločnosť si uvedomuje dôležitosť nezávislej súdnej kontroly ústavnosti aj prostredníctvom konania o súlade právnych predpisov nehľadiac na subjekt, ktorý konanie inicioval.

Prokurátor Vasiľ Špirko hovorí, že vyjadrenia Daniela Lipšica boli v poriadku. Väčšina oslovených prokurátorov sa nechce verejne vyjadriť.

Potom čo ho poslanci vlani v decembri zvolili a prezidentka vymenovala do funkcie, začal generálny prokurátor rázne konať. Nechal prešetrovať kauzy z médií a denne živil aj svoj Facebook. Od soboty ho živí Maroš Žilinka opäť. Stalo sa tak potom, ako jeho hovorca potvrdil, že podal disciplinárny návrh na špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Nič podobné sa v histórii oboch prokuratúr doteraz nestalo.

Samotní prokurátori sú vo vyjadreniach zdržanlivejší. Súvisí to aj s tým, že za porušenie zdržanlivosti chce Žilinka špeciálneho prokurátora disciplinárne stíhať.

Návrh podal už 13. augusta. Médiá sa o tom dozvedeli po týždni. Generálny prokurátor navrhuje potrestať špeciálneho prokurátora zrážkou 15 percent z platu na mesiac.

Dôvodom sú jeho mediálne vyjadrenia.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Disciplinárny návrh zvažoval dva týždne

Lipšic sa už koncom júla vyjadril k medializovanému uzneseniu o vznesení obvinenia voči niektorým svedkom z kauzy Očistec. Inšpekcia ministerstva vnútra vyšetruje možné manipulovanie s ich výpoveďami. To, aby sa podozrenia preverili, špeciálny prokurátor nespochybnil.

„Malo by sa tak však diať len zákonným spôsobom a bez toho, aby bola verejnosť zavádzaná nepravdivými informáciami, čo sa malo diať v tomto prípade,“ poznamenal. Snažil sa zastať vyšetrovateľov závažnej kauzy, ale aj prokurátorov špeciálnej prokuratúry.

Žilinka mu vyčíta, že komentoval kauzu, ktorú špeciálna prokuratúra nedozoruje. V tomto prípade vykonáva dohľad Krajská prokuratúra v Bratislave.

„Špeciálny prokurátor zabudol, že už nie je advokátom, ale prokurátorom, dokonca špeciálnym,“ reagoval už v júli na Lipšicove vyjadrenia Žilinka. Odvtedy zvažoval podanie disciplinárneho návrhu. Lipšic podľa neho „bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora“, čo nebude tolerovať.
Prečítajte si
Spor Žilinku a Lipšica je pre Hegera bežnou diskusiou. Takáčovec poprel časť svojej výpovede
O návrhu diskutoval s námestníkom

Po týchto vyjadreniach sa dalo očakávať, že Žilinka návrh podá. Nemal veľmi ako vycúvať a tak to vnímajú aj na špeciálnej prokuratúre.

Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera hovorí, že o návrhu spolu diskutovali. Viac ho však komentovať nechce.

„Nemal by som sa k nemu vyjadrovať, pretože generálny prokurátor ma môže poveriť svojím zastupovaním v samotnom disciplinárnom konaní,“ vysvetlil istú zdržanlivosť Kandera. V rovnakej situácii sa ocitol aj nedávno, keď musel zastupovať generálneho prokurátora v konaní s prokurátorom Petrom Kyselom zo špeciálnej prokuratúry.

Toho zase Žilinka odmietol vymenovať za Lipšicovho zástupcu.
Prečítajte si
Žilinka proti špeciálnej prokuratúre: Kysela odmietol vymenovať za zástupcu

Kandera pritom už v minulosti priznal, že s Lipšicom sa pozná dlhšie ako s vlastným šéfom. Je bývalým sudcom a istý čas pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie trestného práva na ministerstve spravodlivosti. Bol tak vlastne Lipšicovým podriadeným.

Keď bývalý minister spravodlivosti, vnútra a advokát kandidoval na špeciálneho prokurátora, nemal Kandera pochybnosti o tom, že v prípade zvolenia dokáže byť vo funkcii nezávislý.

S Lipšicom sa dobre pozná aj Žilinka, ktorý prišiel do čela prokuratúry práve zo špeciálnej prokuratúry. S Lipšicom sa stretli v roku 2010 na ministerstve vnútra. Lipšic bol vtedy ministrom a Žilinka štátnym tajomníkom. A podľa mnohých sa práve vtedy ich vzťahy naštrbili.

Teraz sa situácia zmenila. Žilinka sa stal Lipšicovým nadriadeným.
Právomoc podať návrh nespochybňujú. Jeho vecnosť áno

Viacerí prokurátori potvrdili, že aj súčasný spor vnímajú len ako vybavovanie si osobných účtov. Aj preto sa viacerí nechceli verejne vyjadriť. Nechcú sa nechať zatiahnuť do tohto sporu.

Denník N sa viacerých prokurátorov pýtal, čo si o disciplinárnom návrhu na Lipšica myslia a či toto „napätie“ medzi ním a generálnym prokurátorom ovplyvňuje aj ich prácu.

Väčšina jeho kolegov chcela ostať v anonymite. Nespochybňovali právomoci generálneho prokurátora podať disciplinárny návrh, no zapochybovali, či je aj vecne správny.

Vasiľ Špirko to povedal aj verejne. Nepochybuje o tom, že prokurátor by mal byť v mediálnych vyjadreniach zdržanlivejší. „Bola to však špecifická situácia. Reagoval na uznesenie, v ktorom boli prezentované mnohé informácie nezodpovedajúce skutočnosti,“ dodal Špirko. Myslí si, že „z perspektívy Úradu špeciálnej prokuratúry, keď na ňu mnohí útočili a keď sa začal spochybňovať vývoj v jednotlivých kauzách, bolo toto vyjadrenie na mieste“.

Práve Špirko v minulosti čelil disciplinárnemu návrhu za svoje mediálne vyjadrenia. Podával ho na neho Lipšicov predchodca Dušan Kováčik, ktorý je dnes obžalovaný.
Lipšic návrh nepozná

Tak ako prokurátori ani samotný Lipšic disciplinárny návrh, ktorý na neho podal generálny prokurátor, ešte nevidel.

Na jeho podanie však reagoval, že „svoje vyjadrenia z konca júla považuje za pravdivé a primerané situácii. Boli urobené v čase, keď boli v médiách opakovane šírené nepravdivé informácie o údajnej ‚manipulácii‘ pri vyšetrovaní najzávažnejších káuz, a to aj zo strany niektorých verejných funkcionárov.“

Opakuje, že považoval za svoju povinnosť zastať sa vyšetrovateľov a prokurátorov v prípadoch, ktoré dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry pod jeho vedením. „A považoval som za nevyhnutné zastať sa aj pravdy a spravodlivosti, teda hodnôt, ktoré by mal chrániť každý prokurátor,“ dodal v reakcii.

Pripomína, že jeho vyjadrenia boli vecné, konkrétne a zdržanlivé. Nikdy sa neznížil k osobným útokom.
Dostál: To by si ani Čižnár s Trnkom nedovolili

Za Žilinku v decembri v parlamente hlasovalo 132 zo 147 prítomných poslancov. Dostal najmä hlasy OĽaNO, Sme rodina, Smeru, Hlasu, ĽSNS. Klub SaS nehlasoval jednotne. Zo Za ľudí nezískal ani jeden hlas.

„Navrhnúť disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora za jeho verejné vyjadrenia, ktorými sa zastal vyšetrovateľov závažnej korupčnej trestnej činnosti, je zo strany generálneho prokurátora mimoriadny počin, ktorý plne potvrdzuje všetky pochybnosti, ktoré sme o ňom kedy mohli mať,“ reagoval v sobotu Ondrej Dostál (v klube SaS).

Je presvedčený, že keby bol vo funkcii generálneho prokurátora jeho predchodca Jaromír Čižnár, tak takúto nehoráznosť by si nedovolil. „Dokonca si myslím, že tohto by nebol schopný ani Dobroslav Trnka, ktorý bol teda schopný naozaj všeličoho,“ skonštatoval Dostál a spätne priznal, že je veľmi rád, že on bol medzi tými nemnohými poslancami, ktorí hlasovali proti Žilinkovi.

Napísal, že neľutuje, že dal Lipšicovi svoj hlas. „Jedným z dôvodov bola moja obava, že zo strany generálneho prokurátora Žilinku môžu prísť práve takéto tlaky, a dôvera v to, že ich práve Lipšic ako špeciálny prokurátor dokáže ustáť,“ vysvetlil.
Voľbe predchádzalo verejné vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora. Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraj Šeliga (Za ľudí) sa pozastavil nad tým, či od prokurátorov očakávame, že budú „čušať ako voš pod chrastou,“ keď sa verejnosti forsírujú informácie o tom, ako je všetko zmanipulované, ako špeciálny vyšetrovací tím zlyháva. „Je povinnosťou každého zodpovedného nadriadeného zastať sa pravdy, verejne sa postaviť za svojich kolegov, ktorí každodenne nasadzujú život.“

Žilinku sa verejne opýtal, či chce disciplinárne trestať za to, že sa niekto postaví za svojich kolegov. „Nemali by ste ako hlava prokuratúry miesto toho stáť v prvej línii a brániť svojich prokurátorov?“

Opýtal sa tiež na prípad prokurátora Svetozára Chabadu z bratislavskej prokuratúry, ktorý je švagrom predsedu Smeru Roberta Fica. Ten bol dlhodobo nečinný vo viacerých prípadoch. Keď prokuratúra začala previerku jeho spisov, vzdal sa funkcie prokurátora. A zatiaľ čo prokurátorku Ivetu Kopčovú za nekonanie obvinili, Chabada stále nie je trestne stíhaný.

O špeciálnom prokurátorovi rozhodli poslanci priamo, a to vo februári tento rok. Lipšica zvolilo zo 117 prítomných poslancov 79. Hlasy získal len od koalície, hoci mnohí poslanci chýbali

Šufliarsky o správach s Kočnerom zavádzal. Na prokuratúre sa drží

S odsúdeným podnikateľom si vymenili 424 správ.

24. aug 2021 o 20:35 Peter Kováč

Bývalý Prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.
Bývalý Prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+ 88 539

BRATISLAVA. Posmeľoval Mariana Kočnera, aby vstúpil do politiky, písal mu, že ho vidí v každej Smotánke, a dohadoval s ním odpoveď pre novinárku, ktorá sa pýtala, či si dvojica tyká.

Peter Šufliarsky skončil ako prvý námestník generálneho prokurátora koncom marca 2019, a to práve pre početné správy s dnes už odsúdeným podnikateľom Kočnerom. Dvojica si ich vymenila najmenej 424.

Šufliarsky najskôr vyhlásil, že nemá čo skrývať a všetky správy zverejní, no napokon sa tak nestalo.

Dnes je radovým prokurátorom Generálnej prokuratúry a posledným, kto v nej zostal z bývalého vedenia.
Súvisiaci článok Ako generálny prokurátor skončil predčasne, teraz Čižnár rozbieha novú kariéru Čítajte

Denník SME sa pozrel na jeho dosiaľ nezverejnenú komunikáciu s Kočnerom, ktorá prebehla v rokoch 2016 a 2017.

Doteraz nebolo známe, o čom všetkom si dvojica písala a v akom duchu.

K správam sa redakcia dostala vďaka databáze v tzv. Kočnerovej knižnici.

Vyplýva z nich, že Šufliarsky zavádzal, keď opisoval obsah komunikácie aj okolnosti, za akých prebehla.

„Rozmýšľal som nad tým, či vôbec sme sa mohli kontaktovať, pripustil som, že mohlo dôjsť ku kontaktu, ale vylučujem, že by som tento kontakt inicioval ja,“ tvrdil Šufliarsky v januári 2019.

Správy z Kočnerovho mobilu však ukazujú, že najmenej päťkrát vyvolal konverzáciu Šufliarsky.
Kuchtík - pôžitkár

„Hallo šéfe. Viem že pracuješ minimálne za troch. Takže Ťa nebudem urgovať, ale snáď Ti niekedy vyjde čas aj na nás obyčajných,“ písal Kočner prvému námestníkovi v januári 2016.

„Ahoj. To akože seba označuješ za obyčajného? Veď si v každej Smotánke..." odpisoval Šufliarsky. Kočner mu vzápätí odpovedal, že v televízii je podľa neho stále len „budúci premiér Boris Vlekár“, čo bola jeho prezývka pre Borisa Kollára.
Čo robia bývalí poprední prokurátori

Jaromír Čižnár – bývalý generálny prokurátor sa minulý rok v auguste vzdal funkcie šéfa prokuratúry a presunul sa na odbor legislatívy, ako prokurátor definitívne skončil koncom októbra. Momentálne so synom Jurajom, takisto bývalým prokurátorom, rozbiehajú spoločnú advokátsku kanceláriu J&J.
Dušan Kováčik – bývalý špeciálny prokurátor je obžalovaný z korupcie či zo spolupráce s mafiou, proces s ním bude pokračovať budúci týždeň. Stále je prokurátorom s pozastaveným výkonom funkcie.
Dobroslav Trnka – prokurátor s pozastaveným výkonom, v máji ho však po disciplinárke preložili na žilinskú krajskú prokuratúru; je obžalovaný zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, a to za skrývanie Gorily, pojednávanie s ním sa začne v septembri.
René Vanek – bývalý námestník generálneho prokurátora odišiel po zverejnení informácií, že si písal s dnes súdenou volavkou Mariana Kočnera Alenou Zsuzsovou; neskôr sa dal na podnikanie, najmä sprostredkovanie práce pre cudzincov.
Ladislav Tichý – bývalý námestník, istý čas poverený vedením Generálnej prokuratúry namiesto Trnku; aj on komunikoval s Kočnerom, no spolu so Šufliarskym a istý čas aj s Čižnárom neskôr pôsobil na odbore legislatívy. Z prokuratúry definitívne odišiel ku koncu februára tohto roka na vlastnú žiadosť. Odišiel do dôchodku.

„:) ...hm...Sme rodina...heslo budúceho premiéra...ako sa ti inak darí?,“ pokračuje v konverzácii Šufliarsky.

Podobných komunikácií mala dvojica viacero.

V septembri 2016 sa Kočner chválil, že chystá tlačovku, na ktorej naservíruje „ugrilovaného a nakrájaného“ Daniela Lipšica, ktorý bol v tom čase ešte opozičným politikom. Nevolá ho menom, ale uvádza iniciály DL.

„Divina. Medailónky z Daniela,“ opisuje Kočner.

„Už si aj poľovník? Myslel som si, že len kuchtík - pôžitkár...“ reaguje Šufliarsky, na čo dostáva odpoveď, že Kočner loví len škodnú.

„Nech ti to vydrží,“ odpovedá Šufliatsky.

Poľovačka na Lipšica nemusela byť len obrazná, ukázalo sa neskôr. Od júna tohto roka je Kočner obvinený z objednávky vraždy Lipšica, ale aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku a samotného Šufliarskeho.

Prvý námestník dostával od podnikateľa vopred aj ďalšie informácie.

V januári 2017 sa mu Kočner chválil, že sa chystá zverejniť niečo, čo sa bude venovať nepravdivému výroku vtedajšieho ministra vnútra za Smer Roberta Kaliňáka o tom, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje.

„To som zvedavý...kto bude mať Čierneho Petra...?“ zaujíma sa Šufliarsky.

„Martinko Klingáč,“ dostal odpoveď aj s troma smajlíkmi.
Kto má info, má moc

Keď sa Kočner o mesiac neskôr, vo februári 2017, zmienil o tom, že sa pohráva s myšlienkou vstúpiť do vysokej politiky, Šufliarsky ho posmelil.

„Skús...veď už si...kandidoval si na primátora BA...nie? To bol taký medzistupeň tej najvyššej politiky...viem, že máš veľa info, lebo máš dobré zdroje...a ten, kto má info, má moc...tak to vo svete platí,“ píše Šufliarsky. Dodáva, že aj okolo neho sa obtierajú nejaké informácie.

„Ale z ich obsahu zažívam dezilúziu a sklamanie... a niekedy bezmocnosť...“ písal prvý námestník.

Vo všetkých správach si dvojica tyká a baví sa priateľsky. V júni 2017 Kočner hlási, že dostal od novinárky z Plus sedem dní otázku, či si tyká aj s niektorými ľuďmi. Na zozname je aj Šufliarskeho meno.

„Napíšem, že si netykáme, že sme sa stretli asi trikrát v živote a že naposledy to bolo cca pred piatimi rokmi. Nech nemáš z toho zbytočný problém. Ok?“ navrhuje Kočner.

Šufliarsky súhlasí a navrhuje doplniť odpoveď, že sa spoznali na spoločenskom podujatí.

„Narodeniny Dobroša T...veď ani nepamätám, kedy sme sa naposledy stretli...neviem, akú odpoveď chceš dať...problémy si musím vyriešiť sám,“ dodáva Šufliarsky.

V článku v Plus sedem dní sa Šufliarskeho meno napokon ani neobjavilo.

Rovnaké vysvetlenie o zoznámení s Kočnerom použil o dva roky neskôr Šufliarsky, keď sa médiá začali zaujímať o ich vzťah. Tvrdil, že Kočnera spoznal na oslave narodenín generálneho prokurátora Dobroslava Trnku v roku 2008.

„Predstavil sa, kto je a že je Stredoslovák. Predstavil sa s každým a povedal každému, že môžeme si tykať,“ opisoval Šufliarsky na tlačovej besede. Dodal, že odvtedy sa s podnikateľom stretol len dvakrát, aj to náhodne v Trnkovej kancelárii.
Žilinka si ho zavolal. Neodchádza

Sedem správ z komunikácie dvojice zverejnil v marci 2019 vtedy ešte opozičný politik Igor Matovič. Chcel vytvoriť tlak na to, aby obsah správ zverejnil samotný Šufliarsky.

„Pamätáš si na náš dlhý rozhovor cca dve hodiny v aute?“ písal sa Kočner Šufliarskemu v jednej zo spomínaných správ.

Šufliarsky trval na tom, že nikdy v žiadnej kauze nekonal v Kočnerov prospech a že podnikateľ sa na neho síce lepil, ale vždy ho len zdvorilo odbíjal.
Súvisiaci článok Stál pri Trnkovi a Kočnerovi. Prokurátor Tichý odišiel v tichosti Čítajte

„Moje odpovede boli prejavom mojej slušnosti a profesionality, ak tento prejav s osobou M. K., ale aj inými osobami, je chybou, tak som spravil chybu. Ospravedlňujem sa za ňu svojim kolegom, odbornej, ale aj laickej verejnosti,“ povedal v tom čase Šufliarsky.

Kompletné prepisy správ napriek pôvodnému prísľubu neskôr odmietol zverejniť, odvolal sa na zákon o elektronických komunikáciách.

Dnes je Šufliarsky na oddelení legislatívy netrestného odboru Generálnej prokuratúry. „Jeho funkčné zaradenie v dôsledku organizačných zmien sa nezmenilo,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Na otázku, prečo o správach s Kočnerom pôvodne zavádzal, napríklad v otázke, kto začínal konverzáciu, Šufliarsky priamo neodpovedá.

„Nikdy som nebol dôverníkom tejto osoby a nekonal v jej prospech. Takto vnímam svoj ,vzťah‘ k Marianovi Kočnerovi aj v súčasnosti,“ reagoval pre SME Šufliarsky s tým, že jeho správy s podnikateľom už prešetrila aj polícia, no nenašla nič protiprávne. Stanovisko poskytol Šufliarsky s podmienkou, že bude zverejnené v celom rozsahu.( Zverejnené je preto na konci článku).

„V čase stretnutí a telefonickej komunikácie nebol Marian Kočner stíhaný za žiadnu trestnú činnosť," dodáva Šufliarsky s tým, že Kočnera prvýkrát obvinili až začiatkom augusta 2017. Bolo to v kauze Gatex.

Aj v tejto odpovedi však Šufliarsky zavádza. Na Vianoce 2017, teda štyri mesiace po prvom obvinení Kočnera, podnikateľovi písal opäť.

„...krásne...šťastné a pohodové Vianoce...“ písal Šufliarsky Kočnerovi a pridal niekoľko emotikonov. V tom čase bol Kočner okrem obvinenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v kauze Gatex , obvinený aj z neodvedenia dane v kauze Donovaly.

Šufliarskeho správami s Kočnerom aj ich vysvetlením sa zaoberala etická komisia prokuratúry. V decembri rozhodla, že Šufliarsky porušil etický kódex prokurátora. Trest nedostal.

Teraz Šufliarsky pre SME pripustil, že pre správy s Kočnerom mal v januári pohovor aj so Žilinkom, ktorý sa krátko predtým stal generálnym prokurátorom. Viac o výsledku rozhovoru však povedať nechce s tým, že „mal interný charakter“.

Z odpovedí Šufliarskeho vyplýva, že z prokuratúry sa odísť nechystá. Pre komunikáciu s Kočnerom, respektíve jeho volavkou Alenou Zuzsovou, v nej už dávnejšie skončili bývalí námestníci Ladislav Tichý a René Vanek.

Výkon funkcie prokurátora má pozastavený aj Trnka, ktorý je Kočnerovým kamarátom. Koncom októbra z prokuratúry definitívne odišiel aj Trnkov nástupca Jaromír Čižnár.

Šufliarsky však tvrdí, že v novej pozícii sa našiel. „Agenda legislatívy a ochrana ľudských práv je v súčasnosti veľmi aktuálna a pre mňa nová profesionálna motivácia a výzva.“

Správy Kočnera a Zsuzsovej z Threemy pritom ukázali, že Kočner Šufliarskeho považoval za „veľmi zlého človeka“ a označoval ho za arcidiabla. Hnevalo ho, že ho Šufliarsky nepočúval a nekonal v jeho prospech.

„Zmrd. On nie je sprostý, je zákerný a bojí sa ma, preto ma chce eliminovať. Nuž čo, ja do kúta isto nezaleziem,“ písal Kočner Zsuzsovej v apríli 2018.

Práve so Zsuzsovou Kočner podľa vyšetrovateľov pripravoval vraždy Šufliarskeho a ďalších prokurátorov. Vyšetrovanie prípadu je tesne pred skončením, čoskoro by v ňom mohla byť podaná obžaloba na súd.
Odpovede Petra Šufliarskeho na otázky SME

– „Môj ,vzťah‘ s Marianom Kočnerom a obsah vzájomnej telefonickej komunikácie boli opakovane preverené orgánmi činnými v rôznych trestných konaniach; rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní potvrdili pravdivosť mnou uvádzaných (aj medializovaných) skutočností a navyše konštatovali, že komunikácia a ,vzťah‘ s touto osobou nemali protiprávny charakter (napr. medializované rozhodnutie vyšetrovateľa PZ z júla 2019). V týchto trestných konaniach som sa vyjadroval k vzájomnej telefonickej komunikácii, s ktorou disponujú orgány činné v trestnom konaní a ktorú je možné objektívne považovať za autentickú (komunikácia, s ktorou majú údajne disponovať iné subjekty, bola získaná trestnou činnosťou a nemusí spĺňať podmienky autenticity – tento záver konštatovali orgány činné v trestnom konaní v jednej z trestných vecí, v ktorej som poškodený). V čase stretnutí a telefonickej komunikácie nebol Marian Kočner trestne stíhaný za žiadnu trestnú činnosť (prvýkrát mu bolo vznesené obvinenie až 8. augusta 2017).“

– „Moju osobnostnú a profesijnú integritu vo vzťahu k Marianovi Kočnerovi dokazuje 11 trestných vecí, v ktorých som bol činný ako námestník generálneho prokurátora SR a v ktorých som v súlade so zákonom rozhodol v jeho neprospech (alebo v neprospech jemu spriaznených osôb). Išlo aj o trestnú vec „Donovaly“(moje rozhodnutie z 28. marca 2018 v neprospech dvoch spriaznených osôb) a trestnú vec „zmenky“ (v tejto veci som s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry koordinoval zisťovanie skutočností dokazujúcich existenciu väzobných dôvodov tejto osoby).“

– „Nikdy som nebol dôverníkom tejto osoby a nekonal v jej prospech. Takto vnímam svoj ,vzťah‘ k Marianovi Kočnerovi aj v súčasnosti.

– „K trestnej veci, v ktorej mám postavenie poškodeného (príprava mojej vraždy) sa nebudem vyjadrovať, aby som nezmaril zistenie a usvedčenie všetkých osôb, ktoré mali na tomto skutku participovať.“

– „Môj ,vzťah‘ s Marianom Kočnerom bol predmetom úradného rozhovoru s pánom generálnym prokurátorom, ktorý sa uskutočnil v januári 2021. O obsahu a výsledku rozhovoru, ktorý mal interný charakter, nie som oprávnený poskytnúť žiadne informácie.“

– „V súčasnosti som prokurátorom oddelenia legislatívy a ústavného práva netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR. Funkciu prokurátora som vykonával vždy profesionálne a zákonne. Agenda legislatívy a ochrana ľudských práv je v súčasnosti veľmi aktuálna a pre mňa nová profesionálna motivácia a výzva.“

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22725523/sufliar ... atura.html

Stopy DNA nenašli, vyšetrovanie Pčolinského sa blíži ku koncu

Nájsť DNA na bankovkách nie je jednoduché.

23. aug 2021 o 23:15 Roman Cuprik

Vladimír Pčolinský.
Vladimír Pčolinský. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+ 71 226

BRATISLAVA. Vypovedajú proti nemu traja svedkovia a ich výpovede sčasti sedia aj so záznamami z SIS. Podržali ho bývalí kolegovia zo služby a polícia na peniazoch nenašla stopy jeho DNA.

Vyšetrovanie niekdajšieho šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, obvineného z korupcie, sa blíži ku koncu.
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyplýva to z uznesenia Špecializovaného trestného súdu, ktorý v polovici augusta nevyhovel Pčoliného žiadosti o prepustenie z väzby.

Záverečnú fázu vyšetrovania potvrdil aj Pčolinského obhajca Ondrej Urban.

Pčolinský je obvinený, že zobral 20-tisíc eur za to, aby zastavil odpočúvanie konkurzného právnika Zoroslava Kollára.

Koncom apríla mu pribudlo aj druhé obvinenie, že 10-tisíc eurami podplatil bývalého príslušníka NAKA Mariána Kučerku, aby sa neriešili podozrenia z daňových podvodov istej nadnárodnej stavebnej spoločnosti.
Súvisiaci článok Pčolinskému sa výpovede tajných nepáčili ešte skôr, ako ho jeden udal Čítajte

Plánované výsluchy sa skončili a vyšetrovateľ má aj všetky znalecké posudky. Prebieha formálne preštudovanie spisu, čo sa dá považovať za skončenie dokazovania, tvrdí Urban.

"Podali sme ešte dva ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré konkretizovať nebudem, ale zatiaľ nemáme informácie, či nám vyšetrovateľ vyhovie,“ hovorí.

Úrad špeciálnej prokuratúry vec odmietol komentovať.

Pčolinského kauza spustila politické konflikty vnútri koalície. Sme rodina si vydupala zmeny týkajúce sa väzby a hovorí sa o dôveryhodnosti ministra vnútra za OĽaNO Romana Mikulca.
Čo hovoria svedkovia

V prvom skutku proti Pčolinskému vypovedá jeho vtedajší námestník Boris Beňa, ktorý sa zlomil po tom, ako bol v decembri obvinený po akcii Judáš.

Obaja podľa Beňovej výpovede zobrali úplatok od bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa za to, aby SIS zastavila odpočúvanie Kollára.
Vladimír Pčolinský

Nominanta Sme rodina zadržali v polovici marca
Údajne zobral úplatok 20-tisíc eur od konkurzného právnika Zoroslava Kollára za to, že dal stopnúť jeho odpočúvanie
Koncom apríla pribudlo Pčolinskému aj druhé obvinenie za údajné podplácanie kajúcnika Mariána Kučerku
Hrozí mu päť až dvanásť rokov väzenia
Zber dôkazov trval asi päť mesiacov, teraz sa študuje spis
Ak sa dôkazy už nebudú dopĺňať, prokuratúra rozhodne, či podá obžalobu na súd

Makó sa podľa Beňu pýtal, či SIS "spravodajsky rozpracováva osobu Zoroslav Kollár, pretože je to jeho kamarát, s ktorým má dobrý vzťah".

Tiež vraj povedal, že "Kollár vie, čo mu hrozí, a pripravuje sa jeho zadržanie zo strany NAKA“. Zároveň Makó podľa Beňu poprosil, aby SIS Kollára nerozpracovala.

Makó údajne dva týždne po tomto stretnutí doniesol v obálke Borisovi Beňovi 40-tisíc eur, ktoré si Beňa so Pčolinským rozdelili napoly.

Makó Beňovu výpoveď potvrdil. Peniaze vraj prevzal od Kollára v jeho kaštieli v Tonkovciach, ktorý stíhaný právnik neskôr prepísal.

Obhajoba tvrdí, že Makóova výpoveď bola stručná, sám peniaze nevidel a hovoril len o obálke.

Navyše Pčolinský vo výpovedi tvrdí, že v čase údajného dohadovania úplatku vraj nebol ani na Slovensku, ale na zahraničnej dovolenke.
Aký bol motív

O druhom skutku, podplácaní Kučerku proti Pčolinskému vypovedá sám Kučerka. Sudca pre prípravné konanie Rastislav Stieranka konštatoval, že jeho výpoveď je podporená ďalšími dvoma svedkami.

Obhajoba naopak tvrdí, že okrem Kučerku nemá prokuratúra k dispozícii nič relevantné.

Rodina Pčolinského poukazuje aj na to, že údajné úplatky by boli primalé vzhľadom na jeho plat. Pýta sa, aký by mohol mať Pčolinský motív.

Motív dal vyšetrovateľom jeden zo svedkov, podľa ktorého obvinený považoval korupčné správanie "za tolerovateľné, dokonca ako prejav slušnosti“, píše sa v uznesení.

Keďže je uznesenie anonymizované, nie je jasné, o koho ide.
Ďalšie dôkazy

Pri odpočúvaní Zoroslava Kollára bolo od začiatku jasné, že polícia potrebuje záznamy z SIS. Služba pre políciu vypracovala správu, podľa ktorej SIS naozaj v tom čase prestala Kollára odpočúvať a pod rozhodnutím je podpis Borisa Beňu.

Beňa tvrdí, že ústny pokyn vydal Pčolinský, o čom by mali vedieť aj ďalší príslušníci SIS. Polícia vypočula dvoch z nich, no tí Beňovu verziu nepotvrdili. Podľa obhajoby to dokazuje, že Beňa klame, ale sudca Stieranka to vidí inak.

„Výpovede sv. xxxx a sv. xxxxx a záverečná správa komisie riaditeľa xxxx spôsobujú len mierne oslabenie dôvodnosti podozrenia vo vzťahu ku skutku č. 1,“ píše sudca.

Detaily nie sú známe, správa SIS je súčasťou utajovanej časti spisu.

V polovici augusta boli hotové aj znalecké posudky, ktoré hľadali biologické či daktyloskopické stopy na bankovkách, ktoré mali ísť od Pčolinského Kučerkovi aj od Kollára pre Pčolinského.

Pčolinského stopy na žiadnej z bankoviek nenašli, rovnako ani Kollárove.

Aj v tomto prípade podľa prokurátora či sudcu Stieranku nejde o definitívne potvrdenie Pčolinského neviny. Nájsť stopy na bankovkách nie je jednoduché.

Napríklad Kučerka peniaze preložil z obálky do plechovej dózy a prepočítaval si ich, no zo 139 kusov zaistených bankoviek našli DNA, ktorá sa dala prístrojmi rozpoznať ako jeho, len na troch.
Odvolávanie Mikulca

Vyšetrovanie kauzy spochybňuje Sme rodina, v ktorej je Pčoliného rodina a kamaráti. Strana upozorňuje, že Pčolinského NAKA zadržala krátko po tom, ako SIS začala riešiť podozrenia, že niektorí obvinení spolupracujúci s políciou klamú, aby si zaistili nižší trest.
Súvisiaci článok Koaličná rada nebude, očakávané rokovanie sa posúva Čítajte

Aj Smer opakovane tvrdí, že prípad Pčolinského dokazuje, že NAKA využíva kajúcnikov, ktorí dokážu dostať do väzby kohokoľvek.

Spoluzodpovedný je podľa nich aj minister Mikulec.

Smer ešte začiatkom leta navrhol Mikulca odvolať, schôdza parlamentu sa pre prázdniny presunula na september.

Koaličné strany, s výnimkou Sme rodina, tvrdia, že ministra podporia. Riešiť to mali v pondelok v koaličnej rade, ktorú však presunuli - aj preto, že premiér Eduard Heger z OĽaNO bol na Ukrajine.

Šéf Sme rodina Boris Kollár čerstvý postoj strany zverejniť nechcel. "Aký postoj zaujmeme, povieme najskôr partnerom."

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22727020/pcolins ... vanie.html

Klop, klop, kozliatka, pustite nás diskutovať (komentár)
Po fašistoch sa svojich práv na priestor domáhajú aj vedeckí disidenti.

27. aug 2021 o 16:08 ZUZANA KEPPLOVÁ ODOBERAŤ AUTORA NA EMAIL


Zuzana Kepplová. (Zdroj: SME)
Písmo:A-|A+205 27
[ Dostávajte Výber šéfredaktorky e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
Požiadavka, aby sa hovorilo nielen s akýmisi miláčikmi establišmentu – ktorým sa dnes za minimálneho záujmu polície vyhrážajú odkundesi pod oknami – o pandemických opatreniach a vakcinácii, sa objavuje opakovane.

Keďže ostatná mutácia tohto želania bola dosť prierazná, aby sa objavila v tlačových agentúrach a predstierala spravodajskú hodnotu, cítime povinnosť čosi povedať k predstave, že verejnoprávna televízia by vôbec zauvažovala pustiť cez vrátnicu a pred kamery želanú zostavu mudrovať o pandémii.

Hútame, že u Rezníka by sa mohli pýtať, prečo nemať panel excentrických expertov či pandemických samozvancov, keď už v štúdiu podupkávali predstavitelia neofašistickej strany, čo by sa tak mohlo stať?

Búrlivú diskusiu o tom, či patria hlásatelia názorov, s ktorými má ústava problém na obrazovky a za mikrofóny, dokonca aj keď od toho najhoršieho abstinujú vo svojich prejavoch, sme už podstúpili.

“Keď budú stáť dietológ či ekoaktivista zmutovaní na imunológov a epidemiológov samoštúdiom náhodných linkov nad lôžkami, to už bude neskoro.„
Vyriešené to nemáme, no môžeme aspoň povedať, že reprezentantov názorových povál a stôk si vyvolili občania a tak s kvákaním ich zastupiteľstva vo verejnom priestore musíme akosi naložiť.

Lenže signatári z koalície hudobníkov a fitnesiek (plus Markovič a pár ľudí s vedeckými titulmi!), ktorí žiadajú od Rezníka panel oponentov debatujúcich s establišmentom o pandémii, klopú v skutočnosti na celkom iné vráta. Totiž na dvere odborných a vedeckých komunít.

Tie určujú, kto môže s plnou vážnosťou - a zodpovednosťou - hovoriť k problematike pandémie a očkovania, akokoľvek sa to facebookovým demokratom nepáči. Ich predložený zoznam hostí, ktorých hlasy by chceli okrem facebooku a internetových televízií počuť z verejnoprávneho okruhu, nedrží na dištanc nejaká mediálno-politická zhoda, ale vedecký konsenzus k témam.

Dobrá rada z obce praktikov pandémie hovorí, že táto ekipa disidentov, ktorí by chceli liečiť inak a tak celkovo manažovať pandémiu spoza klávesnice, majú obliecť biely overal a postaviť sa nad lôžka covidových pacientov.

Tu sa obávame, že oná ekipa by mala tú drzosť to aj urobiť. Keď budú stáť dietológ či ekoaktivista zmutovaní na imunológov a epidemiológov samoštúdiom náhodných linkov nad lôžkami, to už bude neskoro. Už na vstupe do verejného priestoru, ktorý vyžaduje ostrahu pred domýšľavosťou a diletantstvom, musia dostať stopku.

Lebo keď aj verejnoprávny kanál a napokon aj nemocnice budú vyzerať ako internet, tak delta bude ten menší problém.

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/22730242/klo ... tovat.html

V týždennej správe, ktorú šéf SIS dostáva na stôl, informácia o zastavení odpočúvaného mobilu bola. Pčolinský tvrdí, že ju prehliadol, jeho námestník Beňa hovorí, že predčasné ukončenie odposluchu bolo v správe zvýraznené.

V tomto texte o kauze úplatku pre bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby a jeho námestníka Borisa Beňu budeme primárne vychádzať z verzie, ktorú prezentuje Vladimír Pčolinský. Ale nielen – slovo dostane aj Beňa.

Pčolinský tvrdí, že úplatok od podnikateľa Zoroslava Kollára nevzal a nikdy nedal pokyn na zastavenie jeho odpočúvania. Presvieča, že je to naopak a on bol iniciátorom toho, aby bol Kollár rozpracovaný tajnou službou.
Drevené číslo a kľúčová otázka

Bývalý šéf SIS hovorí, že pokyn na zhodenie dreveného čísla (v policajnom žargóne sa tento výraz používa pre telefón, ktorý nie je písaný na toho, kto ho používa) dal jeho námestník Boris Beňa bez jeho vedomia a proti jeho vôli. A Beňa ten návrh aj podpísal. To potvrdil aj jeden z ich bývalých podriadených, ktorý v lete v tomto zmysle vypovedal.

Kde je teda jeden z kľúčových bodov Pčolinského kauzy? Znie takto: Kedy sa šéf tajnej služby dozvedel, že Beňa mu poza chrbát zastavil odpočúvanie dreveného čísla podnikateľa Kollára? Lebo keby sa to ako šéf tajnej služby dozvedel včas, musel by potrestať (vyhodiť) Beňu za to, čo si dovolil, a takisto by vydal pokyn, aby sa pokračovalo v odpočúvaní dreveného čísla Kollára, keďže to spravili bez jeho vedomia a proti jeho vôli, ako teraz exriaditeľ SIS tvrdí.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Zoroslav Kollár. Foto – Plus 1 deň/Ján Zemiar

Lenže Vladimír Pčolinský nič z toho neurobil. Tvrdí síce, že presne takto by postupoval (vyhodil by Beňu a pokračoval by v odpočúvaní), ale nemal takú možnosť. Pretože sa o zhodenom čísle Zoroslava Kollára, a teda aj o postupe Beňu poza jeho chrbát, dozvedel až vo februári 2021. V tom čase boli Beňa aj Kollár niekoľko mesiacov vo väzbe pre iné prípady, v ktorých ich obvinili. Teda Pčolinský už nemohol trestať podriadeného, respektíve ďalej odpočúvať podozrivého.

Je však možné, aby sa takú závažnú informáciu o takom exponovanom človeku ako Zoroslav Kollár dozvedel Pčolinský až po takmer piatich mesiacoch? Že by mu tak dlho unikalo, že SIS konala proti jeho vôli?

Ak by sa preukázalo, že to vedel skôr a mal čas vyvodiť sankcie voči Beňovi a znova nasadiť odpočúvanie Kollára, a napriek tomu to neurobil, celá jeho verzia príbehu by sa rozsypala a on by bol Beňovým korupčným spolupáchateľom.

Denník N hovoril s oboma hlavnými aktérmi príbehu, ktorí ešte donedávna boli na najvyšších pozíciách v SIS – s Vladimírom Pčolinským a Borisom Beňom. V rozhovoroch sme sa zamerali na okolnosti, ktoré by mohli súvisieť práve s tým rozhodujúcim momentom: Kedy sa Pčolinský dozvedel o zastavení odpočúvania Zoroslava Kollára?

Ani v uznesení námestníka generálnej prokuratúry Kanderu, ani v uznesení o vznesení obvinenia vyšetrovateľom NAKA Miroslavom Chudým z 11. marca, ani v nasledujúcich mnohých mediálnych výstupoch sa na tento podstatný bod Pčolinského kauzy zatiaľ nik nepozrel.
Krátko o kauze

Najprv si pripomeňme, že podľa obvinenia mal dať vlani v lete Zoroslav Kollár úplatok 40-tisíc eur Ľudovítovi Makóovi, ten ho mal odovzdať námestníkovi SIS Borisovi Beňovi a on si ho potom rozdelil na polovicu s riaditeľom Vladimírom Pčolinským.

Začiatkom októbra 2020, pár týždňov po prebratí úplatku, Pčolinský s Beňom predčasne zastavili odpočúvanie telefónneho čísla, ktoré nebolo na meno Zoroslava Kollára. Odpočúvané bolo iba jeden deň.

Táto verzia udalostí, ako ju uvádzal vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia, primárne vyplynula z výpovedí spolupracujúcich obvinených Ľudovíta Makóa a Beňu. Kollár a Pčolinský úplatok a akúkoľvek objednávku na zastavenie sledovania od začiatku odmietali.

Zoroslav Kollár je bývalý konkurzný správca. Podľa uniknutých policajných záznamov mal mať kontakty s mafiánskou skupinou piťovcov. Bývalý sudca Vladimír Sklenka vypovedal o jeho významnom vplyve na sudcov. Vlani Kollára zadržali a posadili do väzby práve pre zasahovanie do nezávislosti súdu, v marci tohto roku mu pribudlo obvinenie v Pčolinského kauze a následne aj ďalšie v súvislosti s krytím ilegálnej výroby cigariet.
Prečítajte si
Obvinený Makó: Brať úplatky bolo veľmi jednoduché. Na deti vtedy nemyslíte (+ video, podcast)

Vladimír Pčolinský sa po nedávnom rozhodnutí generálnej prokuratúry dostal koncom augusta po takmer polroku z väzby na slobodu. Verdiktom Žilinkovho námestníka Jozefa Kanderu bol zbavený všetkých korupčných obvinení a úplne sa zastavilo stíhanie vo veci.

Stalo sa to tesne predtým, ako mala byť podaná obžaloba na Špecializovaný trestný súd. Kandera v uznesení označil výpovede svedkov za nedostatočné dôkazy a mal množstvo výhrad proti spôsobu, ako bolo začaté celé trestné stíhanie. Podľa neho nie v súlade so zákonom.
Pčolinský: Až vo februári som kontroloval spis

Zo zhromaždených dôkazov sa dôležité udalosti tejto kauzy diali na takejto časovej osi:

v auguste 2020 mal Beňa prevziať od Makóa 40-tisíc eur a podľa obvinenia v ten deň si túto sumu rozdelili s Pčolinským na polovicu,
17. septembra 2020 zadržali Makóa,
1. októbra 2020 začali odpočúvať drevené číslo Zoroslava Kollára,
2. októbra 2020 sa odpočúvanie skončilo, pod pokynmi na začatie aj ukončenie odpočúvania je podpísaný Beňa
28. októbra 2020 zadržali Kollára,
2. decembra 2020 zadržali Beňu,
február 2021 je mesiac, keď sa vraj Pčolinský dozvedel o zhodení dreveného čísla,
11. marca 2021 zadržali Pčolinského.

Vladimír Pčolinský nám teda povedal, že o zhodení Kollárovho čísla sa dozvedel až vo februári, keď robil kontrolu spisu SIS. Prečo práve vtedy? „Lebo som dostal anonymnú informáciu, že niečo sa malo diať v súvislosti so Zoroslavom Kollárom. Nevedel som, o čo ide, preto som dal urobiť kontrolu spravodajského spisu. A tam som zistil, že došlo k zhodeniu čísla.“

Podnikateľ s vplyvom na sudcov Zoroslav Kollár po nástupe novej vlády patrí medzi desiatkami zadržaných a obvinených do kategórie veľkých rýb. Je tiež známe, že keď sa stal Pčolinský šéfom SIS, Kollár za ním poslal „emisára“ (Makó), aby zistil, či na ňom služba pracuje. Pčolinský o tom esemeskou informoval priateľa a vtedy advokáta Daniela Lipšica, ktorý ešte nebol špeciálnym prokurátorom.

Navyše Pčolinský opakovane hovorí, že to bola vyložene len jeho iniciatíva, keď začali sledovať Zoroslava Kollára, že on bol „hnacím motorom“ tejto aktivity.
Vladimír Pčolinský po prepustení z väzby z väznice v Leopoldove. Foto N – Martina Koník

Vzhľadom na to všetko musel Zoroslav Kollár z pohľadu Pčolinského vytŕčať z radu oproti iným cieľom SIS, ktoré za ním neposielali emisárov. Preto sme sa ho pýtali, prečo nekontroloval spis Zoroslava Kollára napríklad vtedy, keď ho 28. októbra zadržali a zo zákona sa muselo zastaviť jeho sledovanie. „Nemal som dôvod to riešiť,“ odpovedá.

Keby sa vtedy pozrel do spisu, videl by tam, ako Beňa svojvoľne zhodil drevené číslo Kollára (Pčolinského verzia) a nepochybne by mu potom nemohol ešte viac než mesiac robiť námestníka. Čo aj dnes Pčolinský potvrdzuje.

Na otázku, ako by postupoval, keby sa o Beňovom postupe dozvedel, povedzme do týždňa od ukončenia odpočúvania, odpovedal jasne: „Dal by som to drevené číslo zase zapnúť a jeho by som v lepšom prípade vyhodil.“ V horšom prípade by zvážil, či nedošlo k trestnému činu.

Boris Beňa ako námestník mal takisto právomoc podpisovať nasadenie aj vypnutie informačno-technických prostriedkov (ITP), ale vzhľadom na to, ako mali podelené kompetencie, všetky veci takého charakteru – obzvlášť keď išlo o predčasné ukončenie a veľmi neštandardne už po jednom dni odpočúvania – podliehali súhlasu, konzultácii alebo informovaniu riaditeľa. „Áno, ale problém je, že v tejto veci tak nepostupoval,“ vraví Pčolinský.

Naviac tento prípad bol špecifický v tom, že Beňa podľa Pčolinského vedel, že on ako riaditeľ SIS by so zhodením dreveného čísla nesúhlasil, preto to urobil poza jeho chrbát.

„Keby mi dal podpísať to skončenie (odpočúvanie dreveného čísla), tak by som to v živote nepodpísal. Veľa vecí mi dával podpisovať, ale toto podpisoval namiesto mňa. Práve preto, že vedel, že ja by som to nepodpísal. Pretože to rozpracovanie Kollára sa začalo na základe môjho pokynu.“
Týždenná správa o činnosti SIS

Boris Beňa je však presvedčený, že ak by sme vychádzali z Pčolinského verzie a skúmali, kedy sa najneskôr musel dozvedieť o vypnutí dreveného čísla (Beňa tvrdí, že to číslo zhadzovali spolu, takže Pčolinský o tom vedel hneď), bolo by to zo správy, ktorú riaditeľ dostáva ako týždenný report o činnosti SIS.

Totožnú správu dostáva aj námestník, čiže Beňa mal v rukách to isté, čo Pčolinský. Beňa tvrdí, že týždenná správa vždy obsahuje všetky nasadené aj zhodené ITP prostriedky. Teda boli tam aj záznamy o „drevenom“ čísle Zoroslava Kollára: že sa začalo odpočúvať a hneď na druhý deň bolo odpočúvanie predčasne ukončené.
Boris Beňa na súde. Foto N – Miro Kern

Vladimír Pčolinský nepopiera, že týždenné reporty dostával. „Ono to funguje tak: Robíte napríklad 400 cieľov. V správe dostanete informáciu, že Fero sa stretol s Jožom tam a tam, robili toto a toto, previedol sa taký a taký majetok… Teda sledujete obsah informácie. Ale pri 400 cieľoch neskúmate, či na niekoho beží jedno ITP, tri alebo päť.“

Je meno Zoroslav Kollár také nevýznamné, že by sa utopilo medzi ostatnými cieľmi a ušlo pozornosti Pčolinského, keď hovoríme o predčasnom zastavení odpočúvania už po jednom dni?

„Ono sa neutopilo, lebo informácie som dostával stále. Aj potom. Lebo to nie je tak, že bolo zhodené číslo a tým pádom sme nič nevedeli. Predstavte si, že ITP mohli byť na povedzme štyroch jeho telefónnych číslach. Keby sa aj jedno vyplo, z ktorého nebola žiadna informácia, lebo bežalo iba jeden deň, tak z troch ďalších vám informácie tiekli,“ reagoval Pčolinský.

Tu bývalý riaditeľ tajnej služby vyslovil pozoruhodnú informáciu: sledovanie Kollára sa odstavením dreveného čísla neskončilo ani neutlmovalo, ale pokračovalo ďalej. Dokonca tvrdí pravý opak: „Rozpracovanie Zoroslava Kollára sa v tom čase výrazne zintenzívňovalo.“ Vraj až do jeho zadržania koncom októbra.
Prečítajte si
Marcela Pčolinská, matka exriaditeľa SIS: Ak by mal Vlado vo väzbe klímu a Netflix, bol by spokojný

Na otázku, že takéto zintenzívnenie vôbec nevyplýva z uznesení vyšetrovateľa, bývalý šéf SIS reagoval: „Nevyplýva, lebo to do uznesení naschvál nikto nedával. To je v utajovanej prílohe. Gro toho, čo kto urobil, je v utajovanej prílohe, preto to nemôže byť v uznesení.“

Ak by to bola pravda, potom konštrukcia o úplatku Zoroslava Kollára pre Pčolinského nemá elementárnu logiku. Sotva by zobral peniaze za to, že sledovanie bude utlmovať, a pritom by ho ešte zintenzívňoval.

Lenže podľa Beňu sú reči o zintenzívňovaní práce len obyčajná fabulácia. On o tom nič nevie a nič také nevyplýva ani z týždňových reportov, ak ich nedopĺňali ex post po jeho nútenom odchode z SIS.

„Áno, pokračovalo sa ďalej s nasadenými ITP prostriedkami – nemôžem hovoriť, o aké konkrétne išlo – ale neboli to žiadne invazívne úkony, ktoré by Kollárovi mohli uškodiť. Navyše on vedel, že je monitorovaný, a so svojimi telefónmi komunikoval cez šifrovanú komunikáciu.“
V znaku SIS je výrok rímskeho mysliteľa Publia Syra: „Caret periclo, qui etiam cum est tutus, cavet.“ V preklade: „Nebezpečenstvu sa vyhne ten, kto bdie, aj keď bezpečný je.“ Foto – TASR

Beňa dodáva, že monitoring ďalších (nedrevených) čísel Zoroslava Kollára neprinášal žiadne relevantné informácie. „Keď mal monitorované telefóny, na ktorých nekomunikoval alebo len prostredníctvom mobilných aplikácií, to akoby ste ten telefón ani nemonitorovali. Tam zachytíte len to, že si niekto objedná pizzu alebo zavolá kaderníkovi.“

Zoroslavovi Kollárovi teda nemuselo až tak veľmi prekážať, že sa ďalej monitorujú iné jeho mobilné telefóny.
Beňa: Pčolinský si to nemohol nevšimnúť

Vráťme sa k týždenným reportom. O tom, čo v nich bolo vo vzťahu ku Kollárovi, hovoria Pčolinský a Beňa odlišne, pritom obaja dostávali tú istú správu o činnosti SIS.

Pčolinský na otázku, že v tej správe, podľa toho, ako ju opisuje Beňa, predsa musí vidieť informáciu o zapnutí a predčasnom vypnutí dreveného čísla, odpovedal: „Nie, nevidím. Tam je len napísané, že napríklad počet nasadených ITP – tri. Ale ja už neviem, koľko ich bolo minulý týždeň.“

Beňa to považuje za detinskú výhovorku bývalého šéfa SIS. „Tie reporty boli písané prehľadne, zvlášť tam bolo zvýraznené predčasné ukončenie použitia ITP. Tak, že to bolo neprehliadnuteľné. Nemohol si to nevšimnúť.“

Na otázku, či v týždennej správe bolo jasne uvedené, že sa začalo odpočúvať drevené číslo, že ho používal Zoroslav Kollár, hoci nie je písané na jeho meno, a že na druhý deň sa odpočúvanie predčasne ukončilo, odpovedal Boris Beňa „určite áno“.

Významný rozpor v pohľade na týždenný report majú aj z formálneho hľadiska. Zatiaľ čo podľa Pčolinského „tá správa mala stovky strán každý týždeň, ja som to každý týždeň študoval“, tak podľa Beňu „to nie je pravda, správy mali okolo dvadsať strán a tie podstatné veci boli zhrnuté na niekoľkých stranách“.
Čo zachytili z telefónu Zoroslava Kollára

Ďalšie nezrovnalosti medzi bývalým riaditeľom SIS a jeho námestníkom nachádzame v tom, čo odhalilo jednodňové odpočúvanie dreveného čísla Zoroslava Kollára.

V rozhovore s Denníkom N Vladimír Pčolinský dvakrát poznamenal, že v podstate nič. Keď vysvetľoval, že aj po zhodení dreveného čísla pokračovalo sledovanie Kollára, povedal vetu: „Keby sa aj jedno číslo vyplo, z ktorého nebola žiadna informácia, lebo bežalo iba jeden deň, tak z troch ďalších vám informácie tiekli.“

Druhýkrát pri otázke, akú logiku by malo Beňovo vypínanie jedného čísla, keď ďalšie sledovanie pokračuje a dokonca sa zintenzívňuje. Kollárovi by veľmi nepomohol a sám by nezmyselne riskoval aktivitou poza chrbát a proti vôli svojho šéfa.

„To je pre mňa záhada, prečo to urobil. Vypnúť jedno relatívne nepodstatné číslo, pritom ďalšie bežia, a urobiť to tak, že jeden deň to podpíše a na ďalší deň rieši, ako to vypnúť. Toto normálny človek nespraví.“
Vladimír Pčolinský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Týmito vyjadreniami Pčolinský naznačuje, že keď to drevené číslo za jeden deň neprinieslo nič podstatné, tak nebol dôvod to dávať do správy, kde by si to všimol, keďže, ako opakovane povedal, jeho primárne zaujíma obsah:

„Skúmal som vždy obsah, ktorý tam je, a neriešil som, či ho v týždni sledovali jedenkrát alebo päťkrát, alebo koľko jeho čísel odpočúvali. To mi bolo fuk. Mňa zaujímal výsledok a nie, že bolo nejaké číslo nasadené a ukončené.“

Avšak keď sa pozrieme na uznesenie námestníka generálnej prokuratúry Jozefa Kanderu, ktorým zrušil trestné stíhanie Pčolinského, v časti, kde cituje z výpovede práve exriaditeľa SIS, sú tieto slová: „Hoci bolo monitorované iba jeden deň, bol z toho rozsiahly výstup a napriek tomu došlo k zhodeniu tohto čísla 2. októbra 2020.“

Čo si môžeme predstaviť pod rozsiahlym výstupom, dopĺňa Boris Beňa: „Z obsahu bolo zrejmé, že cez to číslo Kollár komunikuje s pocitom istoty, ani nešifruje, ani nekóduje, dohaduje si stretnutia a rieši veci tak, že sa cíti bezpečne.“

Podľa Beňu informácia o tom, že Kollár na drevenom čísle komunikoval bez šifrovania a s pocitom bezpečia, bola potom aj v týždennom reporte pre riaditeľa SIS. To je obsah, na ktorý sa Pčolinský podľa svojich slov sústreďoval.

„Ďalšie pokračovanie odpočúvania by spôsobovalo hrozbu pre Kollára. To číslo mohlo byť jeho achillovou pätou,“ dopĺňa Beňa. Preto sa, podľa jeho výpovede, dohodli s Pčolinským hneď to číslo zhodiť. Za utlmovanie sledovania Kollára totiž zobrali peniaze.
Prečo dal Beňa súhlas na odpočúvanie dreveného čísla

Zaujímavé je nielen to, kto a za akých okolností drevené číslo zhadzoval, ale aj kto a prečo dával návrh na jeho odpočúvanie.

Boris Beňa priznal, že peniaze od Kollára, ktoré sprostredkoval Makó, zobral za to, že budú utlmovať jeho sledovanie. Aké má potom vysvetlenie, že dal pokyn, aby sa nasadilo odpočúvanie dreveného čísla Kollára? Keď prirodzene vie, že drevené čísla používajú ľudia, ktorí sa chcú vyhnúť prípadnému odpočúvaniu?

Pčolinský vypovedal (uvádza to prokurátor Kandera v uznesení), že „sporné číslo označované ako drevené podpísal Beňa asi omylom, nakoľko bolo evidované na inú osobu“. Pod podpísaním je myslené, že dal pokyn na jeho odpočúvanie. S tým, že keď sa na druhý deň ukázalo, že číslo používa Kollár, Beňa ho rýchlo zhodil.

Toto Beňa popiera. Tvrdí, že tam žiadny omyl nebol a je možné to preukázať. V žiadosti o nasadenie ITP prostriedkov, ktorú na schválenie posielali Krajskému súdu v Bratislave, totiž stojí, že je predpoklad, že to číslo používa Zoroslav Kollár. „Pamätám si, že to tam bolo uvedené. Jedna žiadosť vždy ostáva na Krajskom súde, dalo by sa to porovnať,“ hovorí Beňa.

Zároveň priznáva, že keď dával pokyn na odpočúvanie dreveného čísla, nebolo to po konzultácii s Pčolinským. S ním sa mal dohodnúť až na samotnom zhodení toho čísla – samozrejme podľa Beňovej verzie.

Lenže ak Beňa vedel, že drevené číslo môže používať Kollár, a predtým zobral úplatok za utlmovanie sledovania, prečo by dával súhlas na odpočúvanie čísla, ktoré môže byť Kollárovou slabinou? Veď to je úkon vyložene proti utlmovaniu.

Logickejší postup by bol vôbec na to číslo nenasadzovať ITP, a nie ho potom rýchlo zhadzovať, keď sa potvrdí, čo sa aj tak predpokladalo – že ho používa Kollár.

Boris Beňa to zdôvodňuje tým, že návrh na odpočúvanie dreveného čísla dal spravodajca, ktorý rozpracoval prípad. On to iba podpísal. „Predtým, než sa to číslo začalo odpočúvať, sme netušili, čo z toho bude. Nemuselo byť z toho nič. A keď podriadenému odmietnete nasadiť ITP na podozrivé číslo, bolo by to veľmi zvláštne.“

Zhodenie dreveného čísla hneď na druhý deň, čo je mimoriadne neobvyklé, navyše keď z odpočúvania vyplýva, že Kollár nemá zábrany… to predsa musí na podriadených pôsobiť ešte zvláštnejšie. „Pochopiteľne, už mali nejakú mieru podozrenia, že prečo sa to zhadzuje, ale tam sa už nedalo manévrovať ani doprava, ani doľava, lebo už bolo potvrdené, že Kollár na tom čísle komunikuje. A bez šifrovania, teda je to jeho slabé miesto,“ dodáva Beňa.

Jeho slabým miestom je zasa časť jeho výpovede, v ktorej vyšetrovateľom povedal, že on síce podpisoval žiadosť o zhodenie dreveného čísla, avšak po vzájomnej dohode dal najprv Pčolinský ústny pokyn konkrétnemu podriadenému, ktorý to mal zariadiť. Toto však popiera nielen Pčolinský, ale aj podriadený, ktorý dokonca vypovedal opačne – že ústny pokyn dostal od Beňu.

Prečo by klamal vo váš neprospech, keď už ani vy, ani Pčolinský nie ste v SIS a nemáte na bývalého podriadeného dosah, pýtame sa Beňu. „To sa musíte spýtať jeho. Do služby ho prijímal práve pán Pčolinský. Je mu blízky… ale nechcem nikoho obviňovať.“
Vyšetrovateľ by mal znova konať a rozhodnúť

Keďže v tomto texte zámerne vychádzame z verzie, ktorú prezentuje Vladimír Pčolinský, pýtali sme sa ho tiež, či si nemyslí, že motiváciou Beňu s dreveným číslom poza jeho chrbát mohol byť plán neskôr to zhodiť naňho. Tým by si Beňa ako spolupracujúci obvinený pomohol v iných svojich obvineniach ako kajúcnik.

Pčolinský to rázne vylučuje. „Nie, to si nemyslím.“ Je si istý, lebo boli v práci v dennom kontakte, že Beňa v tom čase ešte netušil, že sám bude zadržaný a obvinený. „Ja ten motív dodnes nechápem.“

Čo urobil Pčolinský, keď sa to, podľa jeho slov, dozvedel vo februári tohto roku? „Dal som trestné oznámenie na generálnu prokuratúru.“ Zaujímalo nás, na koho a za čo presne. „Nemôžem povedať, lebo bolo v utajenom režime. Ale súviselo to aj s týmto.“

Na otázku, či bolo v oznámení aj to, ako Beňa zastavil po jednom dni odpočúvanie Kollára, povedal, že „to bola jedna z vecí, ktoré som vtedy zistil“.

Dozorujúcim prokurátorom tejto kauzy bol Peter Kysel zo Špeciálnej prokuratúry. Zastavenie celého stíhania sa udialo v čase, keď pripravoval obžalobu. Pýtali sme sa ho, či z vyšetrovacieho spisu vyplýva to, čo tvrdí Vladimír Pčolinský. Teda či je možné, že sa o zhodení Kollárovho čísla dozvedel až vo februári. „Nechcem sa verejne dopodrobna vyjadrovať k hodnoteniu dôkazov,“ reagoval Peter Kysel.
Prečítajte si
Pčolinský ma podplatil, aby sme z daňovej kauzy vynechali Strabag, vypovedal policajt

Z vyjadrení Borisa Beňu a Vladimíra Pčolinského v tomto článku nemusíme ostať len pri dojme, že je to názor proti názoru. Pretože je možné ich konfrontovať s existujúcimi dokumentmi, aby bolo zrejmé, kto hovorí pravdu.

Z týždennej správy riaditeľa SIS sa dá spätne zistiť, ako v nej bolo zvýraznené predčasné zhodenie dreveného čísla, či sa to dalo prehliadnuť, či tam boli informácie, podľa ktorých sa Zoroslav Kollár s týmto telefónom cítil bezpečne a komunikoval nezašifrovane. A mohla to byť pri ďalším odpočúvaní jeho slabina, a teda zhadzovať to číslo za takých okolností by sotva malo iné ako korupčné vysvetlenie.

Takisto sa z tej týždennej správy musí dať vyčítať, či má pravdu Pčolinský, že sledovanie Kollára sa zintenzívňovalo až do jeho zadržania, alebo Beňa, ktorý tvrdí, že to je obyčajná fabulácia.

Zo žiadosti o nasadenie ITP prostriedkov na drevené číslo, ktorá je na Krajskom súde v Bratislave, by sa zase malo dať overiť, či tam bolo uvedené, že ide o telefón, ktorý môže používať Kollár.

Rozhodnutie generálnej prokuratúry ešte nemusí byť definitívnou bodkou za celým prípadom. Jozef Kandera vyšetrovateľovi explicitne prikázal, aby „vo veci znova konal a rozhodol“. Ak by vyšetrovateľa zaujímali aj otázky, ktoré vyplávali z tohto článku, mohol by na ne hľadať odpovede.

BRATISLAVA. Zhoršujúca sa epidemiologická situácia, ktorú spôsobil delta variant koronavírusu, vedie nemocnice na Slovensku k tomu, aby upravovali pravidlá vstupu do svojich priestorov.

Ich postup sa riadi usmernením, ktoré ministerstvo zdravotníctva vydalo na začiatku septembra. Jednotlivé opatrenia si však môžu prispôsobiť podľa vlastných potrieb a možností.

SÚVISIACI ČLÁNOK

V nemocniciach končia aj zaočkovaní. Je 14 percent veľa?
Čítajte 
Vo všeobecnosti platí, že ľahšie sa do nemocníc dostanú plne zaočkovaní ľudia. Aj oni však v mnohých prípadoch potrebujú test na covid. Nezriedka je to PCR test, ktorý stojí desiatky eur a iba v niektorých situáciách ho majú zadarmo.

KÚPIŤ PREDPLATNÉ BEZ REKLAMY

Ak nemocnice vyžadujú antigénový test, ten nesmie byť starší ako 48 hodín a PCR viac ako 72 hodín.

Denník SME oslovil 43 nemocníc naprieč Slovenskom a na základe ich odpovedí pripravil opis jednotlivých situácií, s ktorými sa človek pri vstupe do nich môže stretnúť a čo budú od neho vyžadovať.

V texte opisujeme tieto situácie:
Vstup do nemocnice
Vstup do ambulancií
Hospitalizácia
Sprevádzajúce osoby
Otec pri pôrode
Návštevy
Ošetrenie urgentných pacientov
Vstup do nemocnice
Pri samotnom vstupe do väčšiny nemocníc stačí, keď má človek nasadený respirátor FFP2.

V Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach nemusia mať ústa a nos prekryté deti do šiestich rokov, autisti alebo mentálne a sluchovo postihnutí.

Ostatným návštevníkom tejto nemocnice kompetentný pracovník už pri vstupe kontroluje, či si vydezinfikovali ruky, a zmeria im teplotu.

Opatrenia v číslach
Antigénový test v nemocniciach stojí zvyčajne päť eur
PCR test v desiatkach eur (40 až 55)
Prípustná platnosť antigénového testu je 48 a PCR 72 hodín
Dĺžka návštevy sa pohybuje od 15 do 30 minút
Zdroj: nemocnice

V žilinskej fakultnej nemocnici sa už pri vstupe musia preukázať antigénovým testom ľudia, ktorí prišli do kontaktu s nakazeným človekom alebo sa vrátili z rizikovej krajiny.

KÚPIŤ PREDPLATNÉ BEZ REKLAMY

"Ak sa situácia v regióne bude zhoršovať, uvažujeme o zavedení triedenia pacientov pri vstupe do nemocnice," vraví Ján Belanský, riaditeľ nemocnice v Leviciach.

V Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach už triedenie pacientov funguje, ale až pri vstupe na jednotlivé kliniky a oddelenia.

"Na centrálnej triáži (triedení, pozn. red.) dostanú všetky vstupujúce osoby náramok, ktorý umožní personálu ľahko identifikovať, či je pacient rizikový, alebo nie," vysvetľuje jej výkonný riaditeľ pre liečebno-preventívnu starostlivosť Ľuboslav Beňa.

Biely náramok dostanú nerizikoví pacienti, červený rizikoví, ktorí majú buď zvýšenú teplotu, alebo prejavy respiračného ochorenia. Rizikoví pacienti budú podľa Beňu ošetrení v špeciálnom režime.

KÚPIŤ PREDPLATNÉ BEZ REKLAMY

V nitrianskej fakultnej nemocnici sa triediace pracovisko nachádza medzi Pavilónom chirurgických disciplín a Liečebným pavilónom. Určené je len pre urgentných pacientov a tých, ktorí idú do gastroenterologickej a pľúcnej ambulancie.

Tu týmto pacientom podľa hovorkyne nemocnice Tatiany Kubinec urobia zadarmo antigénový test.

SÚVISIACI ČLÁNOK

Prežiť covid na ventilácii? Závisí to aj od nemocnice
Čítajte 
Vstup do ambulancií
Väčšina nemocníc nevyžaduje od pacientov, ktorí idú do jej ambulancií, test na covid. Žiada ho iba od tých, ktorí majú príznaky respiračného ochorenia. V takom prípade si pacient, ak má zdravotnú indikáciu, antigénový ani PCR test neplatí.

Vo väčšine nemocníc stojí antigénový test päť eur a PCR test niekoľko desiatok eur. Napríklad v Univerzitnej nemocnici v Martine 40 eur, avšak v novozámockej fakultnej až 55 eur. Potrebujú ho podľa hovorkyne martinskej nemocnice Kataríny Kapustovej napríklad samoplatcovia pred odchodom do zahraničia.

KÚPIŤ PREDPLATNÉ BEZ REKLAMY

Pri ambulantnom ošetrení v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, ak pacient alebo sprevádzajúca osoba nemajú príznaky covidu, musia vyplniť formulár s čestným vyhlásením. V ňom odpovedajú na otázky o covide.

V nemocnici v Nových Zámkoch sa musia covid pasom alebo testom či potvrdením o prekonaní covidu preukázať všetci pacienti.

Platí to aj pre nitriansku fakultnú nemocnicu, kde sa antigénovým testom nie starším ako 24 hodín musia preukázať všetci pacienti. Deti však test nemusia mať.

Hospitalizácia
Pri hospitalizácii musia mať PCR test všetci pacienti bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní, alebo nie. Keďže majú zdravotnú indikáciu, za PCR test si neplatia.

V košickej detskej fakultnej nemocnici ani v trnavskej nemusia mať deti do troch rokov test. V tomto veku sa robí iba u detí, ktoré idú na akútnu hospitalizáciu a majú klinické príznaky covidu.

KÚPIŤ PREDPLATNÉ BEZ REKLAMY

Ak sa od dieťaťa do troch rokov test nevyžaduje, rodič v košickej detskej nemocnici podpisuje vyhlásenie o jeho bezinfekčnosti a predkladá svoj negatívny PCR test.

Z toho vyplýva, že v detských fakultných nemocniciach musia mať tento test aj rodičia, ktorí sprevádzajú svoje dieťa na lôžkovom oddelení. V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave si však ani oni za PCR test neplatia.

Vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch si sprevádzajúce osoby pri hospitalizácii musia zaplatiť PCR test. Stojí 55 eur.

SÚVISIACI ČLÁNOK

Za rastom nových prípadov nie je pápež, ale svadby, školy či zber zemiakov
Čítajte 
Sprevádzajúce osoby
Osoby, ktoré pacienta sprevádzajú napríklad na ambulantné vyšetrenie, nemusia mať vo väčšine nemocníc test.

Neplatí to však pre novozámockú nemocnicu, v ktorej ho musia mať. V prípade antigénového testu si ho musí podľa hovorcu nemocnice Jána Bačeka urobiť mimo zdravotníckeho zariadenia.

Otec pri pôrode
Všetky oslovené nemocnice umožňujú prítomnosť otca pri pôrode. V nitrianskej fakultnej nemocnici musia byť plne zaočkovaní alebo pri plánovanom pôrode musia mať PCR test a pri neplánovanom antigénový.

Za test si platia. Zvyčajne stojí päť eur.

Návštevy
Ministerstvo zdravotníctva návštevy v nemocniciach neodporúča. V niektorých, ako napríklad v Univerzitnej v Bratislave a detskej fakultnej v Košiciach, sú však dovolené. Návštevníci ale musia byť buď plne zaočkovaní, prekonať covid, alebo byť otestovaní.

Od detí do 12 rokov, ktoré prichádzajú na návštevu pacientov, však UNB test nevyžaduje.

SÚVISIACI ČLÁNOK

Lieky pre covidových pacientov majú vážnejšie vedľajšie účinky než vakcína
Čítajte 
Väčšina nemocníc návštevy zakazuje. Zo zákazu však existujú výnimky. Napríklad vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch návštevu dovoľuje primár oddelenia, ak sa pacient nachádza vo vážnom zdravotnom stave.

V takom prípade môžu prísť na návštevu za chorým maximálne dve osoby. Stretnutie s ním môže trvať najviac 15 minút.

V detskej fakultnej nemocnici v Košiciach môže prísť za jedným pacientom len jeden človek. Návšteva môže trvať najviac 30 minút.

Návštevy sú dovolené aj kňazom, ktorí pacientom vysluhujú sviatosť pomazania chorých.

Nemocnice vo všeobecnosti umožňujú návštevy aj pri zomierajúcich pacientoch.

Ošetrenie urgentných pacientov
Všetky nemocnice ošetrujú urgentných pacientov a tých v ohrození života, aj keď nie sú zaočkovaní. V takom prípade ich otestujú zadarmo v zdravotníckom zariadení pri príchode.

Mimoriadne nadaní, vysoko inteligentní či s vysokým potenciálom. Tri rôzne označenia, ktoré hovoria o tom istom a ktoré sa v spoločnosti spájajú s úspechom a skvelým životom.

Lektorka, terapeutka a autorka knihy Život s vysokou inteligenciou, MONIKA STEHLÍKOVÁ, však hovorí, že to môže byť presne naopak. Mnohí nadaní môžu zažívať problémy vo vzťahoch, nepochopenie, odmietanie a tiež pocit, že sú ako z inej planéty.

Článok pokračuje pod video reklamou
0 seconds of 10 seconds
 
Ona sama sa k problematike dostala pomerne priamočiaro – cez seba a svoju vlastnú skúsenosť. Vďaka tomu dnes pomáha ďalším vysoko inteligentným dospelým aj deťom.

VYPNÚŤ REKLAMU

„Bohužiaľ už deti v predškolskom veku, ktoré majú vysoký potenciál, sa stretávajú s negatívnymi reakciami. Sú zvedavé, nadšené, zapálené pre nejakú činnosť a ostatné deti k nim cítia niekedy až averziu, akoby vnímali, že to dieťa má niečo navyše, čo ony nemajú,“ hovorí.

V rozhovore si prečítate aj:
V čom je zmýšľanie a vnímanie vysoko inteligentných ľudí iné
Prečo nadaní neznesú lož a pretvárku a majú veľký zmysel pre spravodlivosť
Či sa treba báť vysokej inteligencie žien
Či sa dá s inteligenciou pracovať a zvyšovať ju
Ako na dieťati spoznať, že má nadanie
Kedy ste zistili, že patríte k ľuďom s nadaním?

Keď som mala 25 rokov, objavila som zahraničnú knižku o tej téme. To bolo pre mňa prevratné. Začala som sa tou témou zaoberať odborne, aby aj ostatní, ktorí sú ako ja a majú iné myslenie, dostali podporu, porozumenie a pochopili sami seba.

Ako sa to u vás prejavovalo?

Mávala som veľmi silné emócie, všetko som veľmi prežívala a všetko ma rozhodilo. Bolo tiež pre mňa ťažké porozumieť si s veľkou skupinou ľudí. Nerozumela som tomu, čo hovoria a vnímala som, že keď im niečo poviem, nepochopia to tak, ako som to myslela alebo úplne opačne.

VYPNÚŤ REKLAMU

Mala som tiež veľa myšlienok, bola som veľmi zrýchlená a v škole som bola veľká perfekcionistka. Na gymnáziu to spolužiaci nechápali.

Chodili sme na jednu z najprestížnejších škôl a nerozumela som, že oni to nebrali tak vážne, zatiaľ čo ja som vždy chcela všetko vedieť a poznať.

Mali ste pocit, že vám chýbala podpora a porozumenie, než ste zistili, že patríte medzi takto atypických ľudí?

Áno, ohromne. Keď som mala dvadsať rokov, išla som k psychologičke s tým, či nemám schizofréniu a čo so mnou je. Urobila mi vyšetrenia a povedala, že mi nič nie je a som úplne duševne zdravá. Takže som zase nevedela, na čom som.

Už v tej dobe som sa venovala meditáciám a osobnému rozvoju, čo mi pomáhalo, ale až spomínaná kniha mala pre mňa zásadný efekt. Potom to do seba začalo konečne zapadať.

VYPNÚŤ REKLAMU

Keď som si prečítala, že to, aká som, je vlastne normálne, uľavilo sa mi. Išla som sa tiež spýtať rodičov, či mi v detstve náhodou nerobili nejaké testy a oni povedali, že áno a moje IQ v nich vyšlo viac ako 130. Keď som sa ich spýtala, prečo mi to nikdy nepovedali, vraj to nepovažovali za dôležité.

SÚVISIACI ČLÁNOK

Zo syna majú projekt. Slováci vo filme ukázali, ako vychovávajú dokonalého šampióna
Čítajte 
Prečo by nadaní mali vedieť o tom, že nadanými sú?

Ak je človek atypický a má mimoriadne nadanie, veci, ktoré s tým súvisia, prežíva skôr ako negatívum. Keď však vie, že nadanie má, rozumie, čo to znamená a takisto, že ostatní to majú zase inak, vtedy je vyššia šanca, že charakteristiky, ktoré s nadaním súvisia, využije pozitívne.

Niekto by mohol povedať, že každý má na niečo nadanie. Čo všetko zahŕňa byť človekom s nadaním z odborného hľadiska?

Je pravda, že každý má potenciál alebo zdroje. Nadanie alebo vysoká inteligencia sú vlastne len určitým extrémom na škále a každý z nás niekde na tej škále je. Nadanie v odbornom zmysle slova chápeme ako spojenie schopností a tvorivosti.

VYPNÚŤ REKLAMU

Tvorivosť v zmysle otvorenosti mysle, psychologickej flexibility, schopnosti byť otvorený novým možnostiam, zvedavým, nadšeným pre objavovanie niečoho nového, byť pružný v duchu, nebyť strnulý. U ľudí je táto miera na rôznej úrovni.

Mierne nadanie sa podľa amerického modelu začína už pri IQ 115. O mimoriadnom nadaní hovoríme vo chvíli, keď sú tieto schopnosti na veľmi vysokej úrovni.

Spôsob, ako premýšľa, vníma a cíti človek, ktorého IQ je v pásme nad 140, je úplne iné, než človek v pásme 110 až 120. Tí ľudia sú vo vnímaní takí odlišní, až si môžu pripadať, že sú divní alebo zlí, neprijateľní. Aj preto potrebujú sami seba pochopiť a prijať.

Ako by ste vysvetlili, v čom je to vnímanie iné?

Je omnoho intenzívnejšie, silnejšie a nadaní ľudia prijímajú z vonkajšieho prostredia omnoho viac informácií a stimulov. Navyše ich spracovávajú rýchlejšie a v súvislostiach.

VYPNÚŤ REKLAMU

U ľudí s nadaním výskumy dokázali viac prepojení medzi neurónmi v mozgu. Majú aj vyššiu citlivosť, ktorá môže byť až extrémne vysoká, no opäť ide o škálu, ktorá sa u každého líši.

Z hľadiska zmyslového vnímania to môže byť veľmi náročné, sú napríklad citlivejší na zvuky či svetlo. A ich nervová sústava sa môže rýchlejšie unaviť, pretože vníma s vyšším nasadením.

Vezmite si nadané dieťa, ktoré je napríklad v druhej alebo tretej triede – môže byť preň veľmi ťažké fungovať v triede, kde je hluk, vyrušovanie a nadmiera týchto vnemov môže narúšať jeho sústredenie a aj vplývať na jeho schopnosť učiť sa.

V knihe píšete aj o tom, že vysoká inteligencia nezaručuje automaticky naplnený a úspešný život. Je to teda mýtus?

Naozaj je to mýtus. Ľudia si myslia, že keď je niekto inteligentný, tak samozrejme uspeje a má veľa výhod. Bohužiaľ už deti v predškolskom veku, ktoré majú vysoký potenciál, sa stretávajú s negatívnymi reakciami bez toho, aby niečo robili.

VYPNÚŤ REKLAMU

Sú zvedavé, nadšené, zapálené pre nejakú činnosť a ostatné deti k nim cítia niekedy až averziu, akoby vnímali, že to dieťa má niečo navyše, čo ony nemajú. A potom často vzniká v ostatných závisť.

Nehovorím, že je to tak vždy, sú aj nadané deti a ľudia, ktorí majú dobré postavenie. Pravdou je, že ľudia s mimoriadnym nadaním majú veľa výhod a väčšiu šancu byť úspešnými a spokojnými.

Často to však nezúročia a mnohí z nich prechádzajú náročnými situáciami a problémami, lebo sa napríklad ťažko vyrovnávajú s odmietaním, nepochopením a s tým, že nezapadajú.


Monika Stehlíková (zdroj: archív M.S.)
Nadaní si vraj málokedy myslia, že sú nadaní. Súvisí to s ich perfekcionizmom?

Áno, to tiež. Sú na seba veľmi nároční, chcú robiť veci dokonale, no je ťažké byť dokonalý, nikto taký nie je. Keď oni tieto nároky na seba, a vlastne aj na svoje okolie, majú, tak o sebe potom pochybujú, že nie sú dosť dobrí.

VYPNÚŤ REKLAMU

Nadaný človek je celý život prekvapovaný tým, že je odlišný. Automaticky predpokladá, že sme všetci rovnakí, tak kde je problém?

Stretli ste sa v rámci praxe s ľuďmi, ktorí si neverili?

Pracovala som so ženami, ktoré majú aj 40 rokov, boli veľmi nadané a stále nechápu, v čom je tá odlišnosť, čo ľuďom prekáža. Aj keď sa nadanie a vysoká inteligencia preukážu v testoch alebo počas rozhovorov, rovnako ťažko tomu veria.

Reagujú napríklad tak, že povedia – áno, toto všetko som ja, ale nemôžem byť predsa nadaná. Je pravda, že človek sa viac a viac prijíma s vekom, ale často aj naďalej pochybuje, či si svoje nadanie len nevymýšľa.

Nadaní tiež vraj majú veľký zmysel pre spravodlivosť a rovnosť. Z čoho to u nich vychádza?

Títo ľudia majú vyššiu morálnu citlivosť a s tým súvisí aj fakt, že neuznávajú autority, ktoré sú dané len tak. Niekto napríklad určil, že toto bude náš riaditeľ, ale trebárs na to nemá odborne alebo ľudsky, tak nadaný človek ho neuznáva.

VYPNÚŤ REKLAMU

Myslím si, že je to tým, že skutočne nadaní ľudia nemajú zakódovanú sociálnu hierarchiu. Keďže sú otvorení a majú vyššiu emočnú inteligenciu a vnímavosť, každého vnímajú primárne ako človeka. Teda to, aký je, čo cíti, o čom premýšľa.

Je im tak trochu jedno, akú má pozíciu, čo vyštudoval, aký je mocný a dôležitý. Keď sa potom niekto povyšuje z titulu svojej funkcie alebo svojich certifikátov, neprijímajú to, pretože v ich ponímaní sme si všetci rovní.

Líši sa nadanie aj z pohľadu toho, či ide o muža alebo ženu?

Líši. Všeobecne sa hovorí o tom, že nadaná žena to má ešte ťažšie, než nadaný muž. To aj preto, že hoci sa to v spoločnosti postupne mení, stále prevažuje očakávanie, že žena má byť milá a krásna a muž chytrý. Aj niektoré moje klientky to majú ťažké, pretože veľa mužov sa ich bojí a utečú. Inteligentná žena vytvára v ľuďoch strach.

VYPNÚŤ REKLAMU

Majú dôvod sa pri ženskej chytrosti niečoho báť?

Určite nie. Taká žena je zároveň veľmi vnímavá, citlivá. Do istej miery sme však stále biologicky podmienené bytosti a pracujú v nás určité reflexy. Mnohí muži teda podvedome vyhľadávajú ženy, ktoré budú menej chytré, než oni.

A nadaná žena má drive, často je ambiciózna, nezávislá, chce sa o seba postarať, je veľmi silná. Aj preto vyžaduje silného muža, ktorý už na sebe sám veľa pracoval, je autonómny, sebestačný a nemá skryté mindráky.

V konzultáciách mám nadané ženy, ktoré majú dlhodobé vzťahy, žijú 10 či 20 rokov v partnerstvách, no zároveň pozorujem veľké množstvo takých, ktorých sa muži boja.

Podľa istého výskumu vraj inteligenčný rozdiel medzi ľuďmi, ktorý je viac ako 30 inteligenčných bodov, spôsobuje, že si nedokážu rozumieť. Je teda možné, aby nadaní dokázali fungovať a spolupracovať v kolektíve ľudí s priemernou inteligenciou?

VYPNÚŤ REKLAMU

Samozrejme, výskum je výskum a pracuje vždy s určitými parametrami, ale je to aj o ľuďoch a prostredí, o kontexte, v ktorom sa extrémne nadaný človek nachádza. Nedá sa teda povedať jednoznačne áno alebo nie.

Zoberte si firmu, kde pracuje manažér s IQ 115 a chcel by poradcu, ktorý má IQ 150. V podstate to reálne je, ale manažér musí byť relatívne skromný človek, ktorý pozná svoje hodnoty a silné stránky, uvedomuje si svoj prínos, že robí manažéra a rešpektuje pozíciu poradcu, ktorý mu radí.

No ak je manažér zakomplexovaný, zrejme si takého poradcu k sebe nevyberie, aj keď by to znamenalo veľkú výhodu.

Znamená to teda, že to nie je iba o inteligenčných rozdieloch?

Čistá hlúposť nadaným ľuďom neprekáža. Radšej by si vybrali za kamaráta človeka s nižším IQ, ktorý bude pravdovravný, morálne cnostný a čestný. Im prekáža pretvárka, hry, lesť.

VYPNÚŤ REKLAMU

Aj slávny ruský matematik z Petrohradu, Grigorij Pereľman, ktorý rozlúštil jeden z najslávnejších matematických problémov histórie, dostával pozvania do USA a ponuky lukratívnych pozícií na tamojších univerzitách, no on sa vrátil domov do malého bytu, kde žije s matkou.

Ako vysoko inteligentný človek totiž prekukol, že je to štruktúra založená na pravidlách, s ktorými nechce mať nič spoločné a nepripadajú mu v poriadku. Radšej teda zostáva stranou.

Inteligencií je viacero typov, aj vy v knihe opisujete, že sú to napríklad emocionálna, sociálna, prírodná, lingvistická, logicko-matematická… Dá sa inteligencia ďalej rozvíjať?

Áno. Ako ľudia máme niečo, čomu sa hovorí mozgová plasticita. Náš mozog sa stále mení a vyvíja. A záleží na nás, ako sa chceme vyvíjať a ktorým smerom. Každá schopnosť sa stále rozvíja, keď jej venujeme čas a úsilie.

VYPNÚŤ REKLAMU

Na druhú stranu v súčasnosti vidíme niečo, čo celkom neschvaľujem, a to je tlak vyvíjaný na deti, aby sa rozvíjali vo všetkých oblastiach a viac, než im poskytujú ich prirodzené vlohy.

Potom v nich rastie stres a úzkosť a znižuje sa ich sebahodnotenie, pretože dieťa nerešpektujeme, aké je.

SÚVISIACI ČLÁNOK

Z detí chcú mať géniov a urobia pre to všetko. Aký je efekt skleníkovej výchovy?
Čítajte 
Ako môže rodič spoznať, že má jeho dieťa vysoký potenciál a nadanie?

Sú určité rysy, ktoré môže vypozorovať. Ak dieťa nimi disponuje, je veľká pravdepodobnosť, že sa to ukáže aj v testoch. Prvým je intenzita – dieťaťa je všade veľa, je to silná osobnosť, má intenzívne prežívanie a emócie v ňom zostávajú dlhšiu dobu.

Druhým je koncentrácia. Také dieťa sa dokáže dlho sústrediť a keď ho niečo baví, dokáže byť hodiny ponorené v danej činnosti. Ďalej je to vyššia citlivosť – zmyslová, emocionálna alebo morálna. Sú to deti, ktoré odmalička riešia nespravodlivosť, porušovanie pravidiel, čo je správne a nesprávne.

VYPNÚŤ REKLAMU

A môžu mať aj nižší prah vnímania stresu. Ak je v prostredí disharmónia, hneď na to reagujú, obvykle vyššou úzkostnosťou.

Ďalší rys je výdrž. Mozog takýchto detí je ako výkonnejší procesor. A u niektorých detí môžu rodičia vypozorovať napríklad aj perfekcionizmus či záujmy odlišné od záujmov detí rovnakého veku.

Stáva sa, že si nadanie dieťaťa dospelí zamieňajú s nejakou poruchou, napríklad ADHD či autizmom?

Áno, občas sa to stáva. Vo výnimočných prípadoch došlo aj k tomu, že napríklad nadanému chlapcovi stanovili diagnózu Aspergerov syndróm a o niekoľko rokov ju vylúčili.

Ale sú výskumy, ktoré jasne poukazujú na to, že korelácia medzi mimoriadnym nadaním a diagnózami je nízka. Napríklad v roku 2016 sa zistilo, že je veľmi nízka súvislosť medzi nadaním a ADHD.

VYPNÚŤ REKLAMU

V knihe píšete, že paradoxne nie všetkým deťom s nadaním sa musí v škole dariť. Čím to je?

Dôvodov môže byť opäť veľa, každé dieťa je jedinečné. Všeobecne sa im to prostredie zdá príliš rigidné, pričom ony sú otvorené a zvedavé. Ak škola neponúka nič, kde by nadané dieťa mohlo uplatniť svoju vnútornú motiváciu a otvorenosť, tak mu to nedáva zmysel a postupne sa prestáva angažovať.

Alebo sa deje to, že nedostáva úlohy, ktoré sú adekvátne jeho schopnostiam. Predstavte si, že dieťa vie čítať v štyroch rokoch, príde do prvej triedy, má prečítaných už mnoho kníh a ono sa učí písmenká. Viete si predstaviť, že by ho to mohlo baviť?

Ďalší pravdepodobný dôvod je, že škola ponúka úlohy, ktoré nezodpovedajú spôsobu myslenia, učenia a sústredenia nadaného dieťaťa. A problém môže byť aj samotný učiteľ – ak je nepríjemný alebo trestá, dieťa vycíti aspekt zla a uzavrie sa.

VYPNÚŤ REKLAMU

Dokáže dnes školský systém lepšie reagovať na potreby takýchto detí, rozvíjať ich potenciál?

Je dôležité, aby škola bola prostredím, ktoré umožní, aby každé dieťa mohlo v sebe svoj potenciál, nadanie či dokonca mimoriadne nadanie nájsť. Niektoré budú mať určité vlohy alebo nadanie v oblasti umeleckej, iné zase v prírodnej inteligencii.

Kľúčové je objaviť, čo je pre samotné dieťa dôležité a tieto hodnoty spojiť s nadaním. No namiesto toho sa, aspoň čo sa týka Českej republiky, stále odovzdávajú poznatky a fakty a memorujú sa informácie. Myslím si, že škola má omnoho väčší potenciál, ako takéto dieťa podporiť.

Ako sa môže spoločnosť postaviť voči nadaným deťom aj dospelým, aby im uľahčila prežívanie a využila naplno ich potenciál?

V prvom rade treba povedať, že o svojom potenciáli rozhoduje každý sám, či ho chce alebo nechce využiť. Ak ide o deti, je predovšetkým povinnosťou učiteľov rešpektovať ich a napĺňať ich vzdelávacie a osobnostné potreby.

V Česku to máme dokonca v školskom zákone zadefinované tak, že školy majú vytvárať podmienky na rozvoj nadania a všetkým deťom rovnako vychádzať v ústrety v ich vzdelávacích potrebách. Ak ide o dospelých, dôležitá je benevolencia, tolerancia a rešpekt k odlišnosti.

14. októbra 2021 18:51
Bývanie
Energetika
Klimatická zmena
Plán obnovy EÚ
Na obnovu rodinných domov je nachystaných pol miliardy: Prednosť majú najrýchlejší
Tomáš GrečkoTomáš Grečko
Foto N - Tomáš Grečko
Foto N – Tomáš Grečko
Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E.

Agentúra patriaca pod ministerstvo životného prostredia už robí posledné prípravy na spustenie najväčšej dotačnej výzvy v histórii Slovenska.
Známe sú už detaily – kto a na aké domy si bude môcť pýtať peniaze, čo budú oprávnené náklady, koľko treba doložiť aj kde o dotáciu požiadať.
Žiadatelia možno nebudú potrebovať vlastný vstupný kapitál – banky sú ochotné požičať sto percent zvyšných prostriedkov, za ktoré bude ručiť európska banka EBOR.
Pri rozdeľovaní peňazí štát vo veľkom využije algoritmy, ktoré by mali upozorňovať na možných podvodníkov.

Najskôr hlavné parametre veľkej obnovy rodinných domov. V pláne obnovy je na ňu vyčlenená až pol miliarda eur. Je to druhý najväčší investičný projekt po výstavbe a rekonštrukcii nemocníc.

Kým v zdravotníctve ide o desiatky stavebných projektov, rekonštruovaných rodinných domov má byť do roku 2026 až 30-tisíc.

Na Slovensku je zhruba trištvrte až jeden milión rodinných domov. Z toho asi tristotisíc, ktoré už nepatria k najnovším a vyžadujú si obnovu.

Nielen, že ich obyvatelia majú spravidla zbytočne vysoké účty za energie, ale trpí aj ich okolie. Staré domy sú často vykurované neekologickými kotlami alebo pecami na tuhé palivo. V tom lepšom prípade je to drevo alebo uhlie, no niekedy sa páli aj odpad.

Z komínov potom stúpa mikroskopický prach, ktorý sa usádza v ľudských orgánoch a môže spôsobovať alergie, pľúcne ochorenia a rakovinu.

Je dobré si pripomenúť, že obnova budov sa do plánu obnovy dostala ako súčasť boja s klimatickou krízou. Je to ukážka toho, že investície do znižovania emisií skleníkových plynov sa vracajú v podobe nižších účtov za energie a lepšieho zdravia.
Ilustračné foto – TASR/AP
Sľubujú, že odteraz sa na dotácie budeme pozerať inak

Obnovu rodinných domov zastrešuje Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) spadajúca pod envirorezort. V minulosti s ňou boli spojené kauzy s nákupom drahých reklamných predmetov a riademím eurofondov.

Minulý rok minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) vymenoval v agentúre dočasného riaditeľa Michala Maca. Pol roka na to ho na základe výberového konania vo funkcii potvrdil, hoci Maco v poslednom kole nemal protikandidáta.

Manažérske zručnosti budú v prípade obnovy rodinných domov kľúčové. Pri polmiliardovom balíku a tridsaťtisíc žiadateľoch bude úspech projektu závisieť od toho, či bude prideľovanie dotácií rýchle, automatizované a súčasne dokáže eliminovať podvody. Pri vidine 16-tisícového šeku od štátu sa určite najdú takí, ktorí budú nastavené pravidlá „testovať“.

Ukazuje sa, že nový riaditeľ SAŽP má na zvládnutie takejto výzvy minimálne správny životopis. Profesionálny manažér mal predtým v nadnárodnej spoločnosti Merck na starosti aj IT a „anti-podvodné” systémy.

Maco hovorí o projekte obnovy rodinných domov, akoby rozbiehal novú službu v komerčnej banke. „Otočí to vnímanie dotácií na Slovensku,” sľubuje. Občana volá klient, regionálne centrá SAŽP prirovnáva k pobočkám. Uradníci v nich sa majú správať tak, aby čo najviac klientov prilákali, nie odradili.

Podvodníkov majú odhaľovať „anti-fraudové” mechanizmy, čiže algoritmy, ktoré si všímajú nezrovnalosti o poberateľoch či realizátoroch rekonštrukcií. V teréne budú aj kontrolóri, ktorí budú námatkovo preverovať, či realita sedí s projektom na papieri.
Michal Maco, riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP). Foto N – Tomáš Grečko
Najviac 16 600 eur na dom

Na jeden dom bude môcť žiadateľ dostať najviac 16 600 eur, druhú polovicu si musí zaplatiť z vlastného.

SAŽP však otvoril s komerčnými bankami možnosť, že budú poskytovať úspešným žiadateľom špeciálne úvery s dĺžkou splácania okolo šesť a pol roka. Ručiť by za ne mohla Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), čiže žiadateľ už nebude potrebovať žiadne ďalšie vlastné prostriedky. Polovicu dá SAŽP a druhú polovicu komerčná banka.

„Sedemdesiat percent pôžičky by mohlo byť splatených z úspor z vykurovania. Domácnosť by teda zaplatila len tridsať percent. Po šesť a pol roku by už obnova domu generovala zisk. Navyše, človek si zhodnotí svoju nehnuteľnosť o tridsaťtisíc eur,” vymenováva výhody riaditeľ SAŽP Maco.

Záujem o poskytovanie špeciálnych úverov medzi bankami je podľa neho veľký. „Ponúkajú nám aj miesta v ich pobočkách, chcú aby sme vyškolili ich zamestnancov.”

Peniaze sa budú dať čerpať do polovice roku 2026. Takto sa budú peniaze prerozdeľovať až do ich minutia. Mesačne SAŽP očakáva, že dotáciu získa 600 žiadateľov.
Domy musia mať viac ako 15 rokov, žiadateľ musí byť aspoň spoluvlastník

Cieľom obnovy domov je rekonštruovať domy staršie ako pätnásť rokov. Žiadateľom o príspevok môžu byť len vlastník alebo spoluvlastník nehnuteľnosti. Ak sú na liste vlastníctva uvedení viacerí vlastníci, žiadosť bude môcť podať iba jeden z nich, no s notársky overeným splnomocnením od ostatných. O príspevok nemôžu žiadať nájomníci ani podnikateľské subjekty.
Foto N – Tomáš Grečko
Chaty nebudú mať nárok, účel využitia sa bude overovať

SAŽP bude na liste vlastníctva overovať, či sa nehnuteľnosť nevyužíva na iné účely, než bývanie. Nárok nebudú mať chaty, chalupy, záhradné domy alebo ateliéry. Obnova má totiž znížiť energetickú náročnosť budov, ktoré slúžia na bývanie.

Čo v prípade, ak vlastník domu využíva nejakú časť, napríklad garáž, aj na podnikanie? Podmienky budú upresňovať, aká veľká časť podlahovej plochy sa smie využívať aj na iné účely, než bývanie, presné číslo ešte SAŽP upresní, no podľa riaditeľa Michala Maca to bude niekde od desať do dvadsať percent.
Záloha pôjde rovno dodávateľovi, no nie ak je žiadateľ dlžník

Štát chce minimalizovať počet transakcií. Malo by to projekty urýchliť a zamedziť podvodom. SAŽP chce nastaviť podmienky tak, aby poberatelia dostali peniaze vopred.

„Za ideálnych podmienok chceme dať päťdesiat percent sumy vopred, rovno dodávateľovi, no čakáme ešte na odsúhlasenie z Národnej implementačnej a koordinačnej autority.” Tá má na úrade vlády na starosti koordináciu celého plánu obnovy.

Čo ak má človek nedoplatok napríklad v sociálnej alebo zdravotnej poisťovni? „V tom prípade musí majiteľ zaplatiť dodávateľovi celú sumu a potom si k nám príde preplatiť päťdesiat percent,” objasňuje Maco.
Ilustračné foto – TASR
S rekonštrukciou netreba čakať

„Akonáhle zverejníme technické parametre výzvy, ľudia si už môžu rekonštruovať domy podľa týchto parametrov. Keď vyhlásime samotnú výzvu pre žiadateľov o dotáciu, môžu projekt zaregistrovať aj spätne a dať si ho preplatiť,” vysvetľuje riaditeľ SAŽP.

Podmienkou je, že projekt realizovaný vopred musí spĺňať minimálne technické požiadavky pre obnovu rodinných domov.
Technické požiadavky budú na webe od novembra

SAŽP v tejto chvíli pripravuje webový portál, na ktorom budú technické podrobnosti k rekonštrukcii domov. Riaditeľ Michal Maco nechcel prezradiť jeho názov, pretože si ešte nevybrali z viacerých možností.

Denník E cez register slovenských domén zistil, že agentúra si dala zaregistrovať domény obnovdomov.sk, obnovdom.sk a obnovsidom.sk. Na cieľovej stránke je v tejto chvíli odkaz, že plánované spustenie webu je už v novembri 2021.

V čase spustenia by mala stránka obsahovať okrem technických podrobností aj zoznam často kladených otázok.
Kedy sa bude dať požiadať o peniaze

„Výzvu plánujeme vyhlásiť začiatkom tretieho štvrťroka budúceho roka. Ideálne by sme chceli stihnúť začiatok júla, no sú tam veci, ktoré nie sú v našich rukách, takže to môže byť až september,” avizuje šéf SAŽP.

Podať žiadosť bude možné online alebo aj osobne v regionálnom centre. Tých má byť po Slovensku desať, z toho osem v krajských mestách. Pôvodne dúfala agentúra, že sa jej podarí získať prostriedky až na dvadsať centier, tak aby to nikto nemal ďalej, než 60 kilometrov od miesta bydliska. To však neprešlo.

Okrem krajských miest budú dve zvyšné centrá s najväčšou pravdepodobnosťou v regiónoch, kde je najmenej rozvinutá sieť diaľníc a železníc, teda na východe a juhu Slovenska.

Michal Maco sľubuje, že pracovníci v centrách sa postarajú o každého, kto zaklope na dvere len s občianskym preukazom. „Ide nám o to, aby mali rovnaký prístup ku klientom, či je to v centre v Bratislave, v Nitre alebo v Banskej Bystrici. Ako keď ste v pobočke banky – všade sa k vám správajú rovnako slušne.”

V každom regionálnom centre budú technickí a administratívni pracovníci, stavebný inžinier, energetik aj kontrolór. Spolu s majiteľom domu vyplnia žiadosť alebo mu poradia s projektom.

Získať pracovníkov pre regionálne centrá skúšajú aj cez technické univerzity. „Potrebujeme ľudí, ktorí sú inteligentní, chcú pracovať a sú flexibilní. Všetko ostatné ich naučíme,” uisťuje Maco.
Prerobený rodinný dom v Moravanoch nad Váhom bol nominovaný na cenu za architektúru CE ZA AR. Foto – SKA
Za staršími a chudobnejšími prídu aj sami

Maco tvrdí, že sa nechcú spoliehať na to, že ľudia si žiadosť o dotáciu vyklikajú. Tí, ktorí ju potrebujú najviac, totiž patria k menej digitálne gramotným, nevlastnia auto a žijú v regiónoch so zlou dopravnou obsluhou.

Za tými prídu sami. „Chceme urobiť niečo ako roadshow. Vytipujeme si okresné mesto, kde spravíme prezentáciu pre povedzme desať alebo pätnásť dedín v okolí. Nachystáme autobusy, ktoré pozvážajú ľudí do prenajatej miestnosti, odprezentujeme im zrozumiteľne projekt a dáme im možnosť zapísať sa na listinu, že majú záujem. Potom ich po jednom kontaktujeme,” opisuje riaditeľ SAŽP.

Takéto „roadshows” by podľa neho mohli odštartovať koncom budúceho roka, keď sa uvidí, či je dostatočný záujem aj z problematických regiónov alebo nie. „Aby sme zbytočne veľa peňazí nemíňali na tieto výjazdy, keď zistíme, že projekty odtiaľ prichádzajú aj bez toho. K marketingu budeme pristupovať ako v komerčnej firme. Keď uvidíme, že žiadostí je menej, pritlačíme na marketing.”

Celá obnova rodinných domov má pomôcť najmä ľuďom, ktorí žijú v takzvanej energetickej chudobe. Tou sa myslí, keď človek nemá dosť peňazí na to, aby si zadovážil napríklad kotol namiesto starých gamatiek alebo si zateplil dom.

Pretože štát si nevedie zoznam ľudí, ktorí žijú v energetickej chudobe, agentúra ich musí identifikovať inak. Jednou z možností je vytipovať si regióny s najhoršou kvalitou ovzdušia, čo sú najmä kotliny na strednom a východnom Slovensku.

Znečistené ovzdušie je totiž indikátorom, že v dedinách ľudia kúria nekvalitným drevom a používajú ho veľa, pretože domy majú zle zaizolované.

Štát prispeje na strechu, plášť, okná a vykurovanie

Príspevok sa bude dať získať na jeden alebo viacero zo štyroch „komponentov” domu – konkrétne na strechu, obvodový plášť, okná a vykurovacie teleso. Súčasťou oprávnených nákladov bude aj projektová dokumentácia.

Uvažuje sa o tom, že k štyrom komponentom by mohol pribudnúť aj piaty – vodozádržné opatrenia a biologické kompostovanie odpadu. Patrili by sem napríklad nádrže na zachytávanie dažďovej vody a kompostéry.

Kľúčové je, aby po obnove dosiahla úspora energií tridsať percent oproti pôvodnému stavu.

Detaily o tom, aké technické parametre musia jednotlivé komponenty pri rekonštrukcii spĺňať, by mali byť známe po spustení webového portálu koncom tohto roka.

Predbežne bude žiadateľ k žiadosti o príspevok potrebovať projektovú dokumentáciu a v závislosti od rozsahu rekonštrukcie aj stavebné povolenie alebo súhlas stavebného úradu s ohlásením o drobnej stavbe.
Architekti by mohli vypracovať katalóg domov

SAŽP rokuje aj so Slovenskou komorou architektov, ktorá sa ponúkla, že architekti vypracujú „katalóg” prestavieb pre tri typické slovenské rodinné domy, vrátane odporúčaných materiálov, stavebných postupov a technológií. Prezývajú sa „juhoslovenský domček“, „dom kocka“ (podobá sa mu typický socialistický dom „šumperák“) a „oravka”.

Žiadateľ o dotáciu si bude môcť prerobiť dom presne podľa návrhu v katalógu alebo sa ním aspoň inšpirovať. SAŽP a Slovenská komora architektov ešte o podrobnostiach rokujú. Na zostavenie katalógu by zrejme musela najskôr prebehnúť architektonická súťaž návrhov.

Ak sa to podarí, obyvatelia v chudobnejších regiónoch by sa teda mohli okrem nových striech, fasád, okien a kotlov dostať aj ku kvalitnej architektúre.
Prečítajte si
Na pomoc s míňaním peňazí z plánu obnovy prichádza prekvapivá skupina expertov – architekti
Ukážkový IT systém

Ak sa naplnia predstavy nového riaditeľa SAŽP, informačný systém, v ktorom bude prebiehať prijímanie žiadostí, overovanie, schvaľovanie a kontrola po ukončení rekonštrukcie, bude patriť k najmodernejším a súčasne najlacnejším, aké štát vytvoril.

„Technickú časť projektovej dokumentácie bude schvaľovať energetik, ktorý bude sedieť v regionálnom centre. Nebude riešiť, či je dom zelený alebo modrý, no projekt musí viesť k tridsaťpercentnej úspore, čo je podmienka Európskej komisie,” pripomína Maco.

Budúci mesiac sa spúšťa verejné obstarávanie na dodávateľa systému. Možnosť prihlásiť sa bude niekoľko týždňov, samotné programovanie zaberie niekoľko mesiacov.

Ešte pred letom by chcela agentúra spustiť testovanie webového portálu s prihlasovaním – očakáva totiž, že v prvých dňoch zažije nápor žiadostí. „Je mi jasné, že v momente, keď to spustíme, dostaneme minimálne dva a pol tisíc žiadostí. Ľudia sa budú jednoducho báť, že peniaze sa minú.”

Riaditeľ SAŽP ďalej ubezpečuje, že nikto nestratí prístup k dotácii len pre administratívnu chybu. V prípade online registrácie na ňu upozorní systém, ktorý žiadateľa nepustí ďalej, kým ju neopraví. Ak systém žiadosť neschváli, človek to môže skúsiť znovu s upraveným projektom. Počet pokusov na jedného žiadateľa nebude nijak limitovaný.

Celý systém, vrátane aplikácie pre kontrolórov, prepojenia so štátnymi registrami by mal podľa odhadov stáť približne dva a pol milióna eur.
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Dodávateľov si vyberie majiteľ domu

Štát nebude diktovať, akej stavebnej firme, projektantovi, či architektovi má majiteľ zveriť svoju nehnuteľnosť. Rekonštruovať dom bude môcť aj viacero dodávateľov.

Tí však budú musieť so Slovenskou agentúrou životného prostredia podpísať rámcovú dohodu. „Tam sa zaručia, že budú dodržiavať technické podmienky spolupráce. Napríklad nakladanie s odpadom, aby sa nestalo, že niekde za dedinou sa bude zakopávať azbest,” zdôvodňuje takúto podmienku Michal Maco.

Podpis rámcovej dohody by však mal byť otázkou niekoľkých klikov – „Zaregistruje sa na našom webovom sídle, to vygeneruje zmluvu, ktorú treba podpísať a je to vybavené,” ubezpečuje Maco.

Aj zoznam dodávateľov s uzavretou rámcovou dohodou bude zverejnený. „Akonáhle poberateľ dostane z nášho systému potvrdenie, že je oprávnený prijímateľ, je na ňom, aby si vybral, ktorého z dodávateľov osloví.”

Ak si záujemca o dotáciu nebude vedieť vybrať stavebnú firmu, v regionálnych centrách bude k dispozícii zoznam dodávateľov v regióne aj so štatistikami o tom, koľko domov už zrekonštruovali.
Odhaľovanie podvodníkov bude automatizované

Systém kontroly má byť viacnásobný, minimalizovať obchádzanie „cez známosti” zabezpečí, že väčšiu časť podávania žiadostí bude systém kontrolovať a vyhodnocovať automaticky.

Ak sa niekto pokúsi zadať napríklad vymyslené údaje o podlahovej ploche domu alebo účele, na aký sa využíva, systém si to overí v štátnych registroch. Pri nezrovnalostiach nepustí žiadateľa k ďalšiemu kroku.

Špeciálne sa systém zameria na dodávateľov. „Budeme vyžadovať, aby nám dodávateľ poslal fotodokumentáciu pred a po rekonštrukcii,” vysvetľuje Maco.

Vyhodnocovať sa bude aj takzvaná „sila dodávateľa” – má ísť o niekoľko parametrov, ktoré bude systém vyhodnocovať. Príklad – vzdialenosť medzi sídlom dodávateľa a miestami, kde robí rekonštrukcie.
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

„Predstavte si, že dodávateľ zo Senice realizuje veľa domov okolo Košíc. Prečo by si Košičania objednávali niekoho zo Senice? Tam evidentne niečo nesedí. Akonáhle začne dodávateľ robiť príliš veľa projektov mimo svoj región, systém to rozpozná a vyzve naše stredisko, aby urobilo kontrolu na mieste,” popisuje šéf SAŽP.

Každý z poberateľov dotácie dostane nálepku s číslom a QR kódom, ktorú si nalepí na rekonštruovaný dom. Kontrolóri z regionálnych centier ich budú skenovať s pomocou mobilnej aplikácie, cez ktorú budú mať prístup k údajom o žiadateľovi a k projektovej dokumentácii.

Podľa opisu Michala Maca budú kontrolóri dôslední ako pri poistnej udalosti. „Aplikácia bude kontrolóra navigovať – sprav fotku spredu. Ak sa mal dom zatepľovať, vymieňať strecha a okná, bude musieť odfotiť každý rekonštruovaný komponent, energetické štíky a podobne.”
Na konci dostane dom energetický certifikát

Posledný krok, po ktorom sa dá projekt obnovy domu považovať za ukončený, je vydanie energetického certifikátu. Aj po skončení rekonštrukcie bude agentúra robiť kontroly v teréne na „špecifickej vzorke”.