Spoiler
Nízkonákladovka by oslávila dvadsať rokov od prvého letu, nedožila sa ani desiateho výročia.
Tomáš Vašuta
reportér
ODOBERAŤ AUTORA
Topmodelka Adriana Sklenaříková-Karembeu (tretia zľava) krstí francúzskym šampanským nový Boening. SNímka je z roku 2006. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+
DISKUSIA
(23)
Estónsko dalo svetu Skype, Fínsko legendárne mobily Nokia, Švédsko zase nábytkársky gigant Ikea. A čo Slovensko? Na začiatku tohto tisícročia to vyzeralo tak, že s ním bude spájaná letecká spoločnosť SkyEurope Airlines.
Trinásteho februára 2002 uskutočnili aerolínie prvý let z Bratislavy a Košíc. To, čo nasledovalo, sa dá opísať ako veľký letecký boom Slovákov. Dvadsiate výročie tejto udalosti si však SkyEurope nepripomenie.
Veľké plány nevyšli. Naopak, pomerne rýchlo priniesli veľký krach. Príbeh aerolínií, ktoré rozlietali Slovensko, si INDEX pripomína v ďalšej časti seriálu Megalomanské projekty.
Pozrite si zábery dokumentujúce pôsobenie aeroliniek SkyEurope (12 fotografií)
Miliardová investícia
Značka nových aerolínií sa v médiách prvýkrát objavila koncom roka 2000 s tým, že spoločnosť SkyEurope v priebehu nasledujúcich troch rokov investuje na Slovensku jednu miliardu slovenských korún.
Akciovka SkyEurope vznikla v septembri 2000 a bola zakladajúcim akcionárom SkyEurope Airlines. Patril jej 50,25-percentný podiel. Jej partnerom, ktorý držal tesne menšinový podiel, bol španielsky letecký dopravca SwiftAir.
Vypnúť reklamu
Podľa prvých informácií mal SkyEurope začať lietať so štyrmi-piatimi lietadlami na linkách z Bratislavy do Londýna, Paríža, Frankfurtu a Milána, respektíve Ríma. S tým, že na týchto letiskách si rezervoval vhodné časové sloty, čo je parameter, ktorý rozhoduje o úspešnosti a vyťaženosti linky.
SkyEurope sa od začiatku profiloval ako low-costové, teda nízkonákladové aerolínie, čo bola na Slovensku novinka. Práve na nej stál biznisový model nového hráča, ktorý chcel obyvateľov krajiny rozlietať "za lacný peniaz".
Projekt SkyEurope podporoval aj slovenský štát. S tým, že keď vyjde, bude z toho ťažiť aj Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. V tom čase bolo prakticky nevyužívané a aerolíniami zabudnuté.
"Letisko je na väčšiu premávku pripravené, treba len prelomiť bariéru a ukázať, že do Bratislavy sa lietať dá," povedal pre denník Pravda vtedajší riaditeľ sekcie civilného letectva ministerstva dopravy Branislav Kvasnica.
Treba povedať, že Slovensko nemalo ideálne podmienky na to, aby získalo nové letecké linky. Malo vyššie ceny paliva než okolité krajiny aj vyššie pristávacie poplatky. Navyše, za dovezené lietadlá museli letecké spoločnosti platiť clo a DPH.
Vypnúť reklamu
Aj keď Slovensko bolo z tohto pohľadu zabudnutým leteckým kútom, dopyt po lietaní bol pomerne silný. Na začiatku milénia sa odhadovalo sa, že služby "susedného" letiska vo Viedni využíva 300-tisíc Slovákov ročne.
Preto SkyEurope v slovenskom trhu videl potenciál. "Podľa štatistík letecká doprava tvorí iba jedno percento osobnej prepravy z krajiny. Na porovnanie, v Slovinsku je to 20,8 percenta, v Českej republike 15,4 percenta, v Maďarsku 13,5 percenta a Rumunsku 7,5 percenta," vysvetľoval začiatkom roka 2001 zakladateľ a predseda predstavenstva SkyEurope Christian Mandl.
SkyEurope počítal s tým, že do Bratislavy "odláka" časť pasažierov letiska vo viedenskom Schwechate. Podľa jeho prepočtov až 88 percent z nich letelo do iného európskeho mesta, väčšinou do Londýna, Paríža a Bruselu.
Spoluzakladateľ spoločnosti SkyEurope Christian Mandl. (zdroj: TASR)
Problémy už na začiatku
Priestor na expanziu na európskom nebi bol. Nízkonákladovky, ktoré neskôr zásadne zmenili tradičné pomery na trhu, sa ešte len rozbiehali. Napriek tomu pôvodný plán spustiť prvé linky už na jar 2001 SkyEurope nevyšiel.
Vypnúť reklamu
Dôvodom boli aj rozpory medzi vládnymi úradníkmi o tom, ako rozvíjať leteckú dopravu na Slovensku. Súčasťou tohto procesu malo byť memorandum so SkyEurope.
"Návrh, ktorý prišiel aj k nám, som prestal čítať asi v tretine a s agentúrou SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, pozn. red.), ktorá so SkyEurope spolupracuje, sme sa dohodli, že pripravia niečo, čo sa bude dať dočítať do konca. Predložený materiál je absolútne neakceptovateľný," sťažoval sa pre Pravdu v auguste 2001 poradca podpredsedu vlády pre ekonomiku Vladimír Tvaroška.
Problém bol, že obsah memoranda bol jednostranný v prospech aerolínií. Štát sa mal podľa neho zaviazať, že im za symbolickú sumu prenajme alebo bezodplatne poskytne pozemky na vybudovanie infraštruktúry. Popri ďalších výhodách mal SkyEurope dostať aj desaťročné daňové prázdniny. Na druhej strane, aerolínie sa v memorande nezaväzovali prakticky k ničomu.
Zaujímavé bolo, že štátna agentúra SARIO podľa vyjadrenia jej manažérov nemala s návrhom dokumentu nič spoločné. "Medializované memorandum nevypracovala SARIO, ale priamo SkyEurope, a v žiadnom prípade nejde o verziu, ktorou by sa mala zaoberať vláda. Ide o návrh, o ktorom sa bude rokovať," tvrdil riaditeľ divízie priamych zahraničných investícií Jörgen Varkonda.
Štát sa s vedením SkyEurope nakoniec dohodol. Základom bolo zníženie leteckých poplatkov na letisku v Bratislave, ale súčasťou dohody bolo aj oslobodenie od daní a cla za dovezené lietadlá.
Vláda si od podpory SkyEurope sľubovala profit pre celú slovenskú ekonomiku. Aerolínie vytvorili tristo priamych a ďalších 1500 nepriamych pracovných miest, pričom ich majitelia argumentovali aj známym multiplikačným efektom ich biznisu. "Za jednu korunu investovanú do leteckej dopravy sa do ekonomiky vrátia štyri," tvrdil Mandl.
V roku 2006 prišiel vtedajší prezident Ivan Gašparovič (vpravo) na predvádzačku Boeingu 737-700 New Generation. Hostil ho šéf aerolínií Christian Mandl. (zdroj: TASR)
Prvá v regióne
Po niekoľkých odkladoch SkyEurope odštartoval 13. februára 2002 ako prvá nízkonákladová letecká spoločnosť v strednej Európe. Jeho linka Bratislava – Košice mohla konkurovať aj vlakom. Letenky sa predávali od 990 korún, s letiskovými poplatkami vyšli na 1200 korún. Na porovnanie, cesta prvou triedou IC vlakom stála 750 korún. Trvala však o štyri hodiny dlhšie.
SkyEurope ponúkal letenky v špeciálnych zľavách aj za výhodnejšie ceny, čo spôsobilo, že lietanie sa pre slovenských turistov stalo oveľa dostupnejším. A nielen na domácich linkách.
Portfólio slovenského lowcostu sa postupne rozširovalo, z Bratislavy začal lietať aj do Zürichu, Prahy či do Mníchova. A okrem Bratislavy "rozlietaval" aj Košice a Poprad.
Kým cestujúci sa tešili, ostatné letecké spoločnosti znervózneli. Už pár dní po tom, ako SkyEurope spojil Bratislavu s Košicami, znížili ceny na tejto trase aj Slovenské aerolínie, ktoré za vlády Vladimíra Mečiara získali status národného leteckého dopravcu (skrachovali zadlžené v roku 2007). Last minute letenky predávali dokonca o 90 korún lacnejšie než SkyEurope.
Cenníky upravovali aj ČSA a za problém označil novú slovenskú konkurenciu aj šéf Austrian Airlines. Nešlo len o cenu, na ktorú vo Viedni museli reagovať. Rakúšanom sa nepáčil ani marketing nováčika, ktorý v propagačných materiáloch označoval letisko vo Schwechate za "preplnené". Rakúšania dokonca Slovákom hrozili žalobou.
Rozlietali nielen Slovensko
Rok po spustení prvej linky zmenil SkyEurope akcionársku štruktúru. Do aerolínií vstúpili investičné fondy Slovak Post Privatisation Fund, Euroventures Danube a East Fund Management, za ktorými boli Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), Európska únia a holandská banka ABN Amro.
Noví investori zvýšili objem investícií určených na nákup nových lietadiel a otváranie ďalších destinácií. SkyEurope z roka na rok rástol a expandoval, postupne otvoril základne aj v Budapešti, Krakove, Varšave, Prahe a v roku 2007 aj vo Viedni.
Z úspechu SkyEurope sa však tešilo najmä bratislavské letisko, ktoré v rokoch 2004 až 2006 zaznamenávalo bezprecedentné nárasty cestujúcich. Kým pred príchodom lowcostu v roku 2001 vybavilo necelých 300-tisíc cestujúcich, v roku 2006 už atakovalo dvojmiliónovú hranicu. A v roku 2008 prešlo bránami letiska M. R. Štefánika rekordných 2,2 milióna cestujúcich.
Necestovali len Slováci. Dobré spojenie napríklad s Britskými ostrovmi začali využívať aj obyvatelia Spojeného kráľovstva. Niektorí uchopili Slovensko (najmä jeho hlavné mesto) ako destináciu s lacným pivom a rozmanitou ponukou ďalších radovánok.
V roku 2003 takúto cestu absolvoval aj reportér denníka Guardian. Vo svojom článku odporúčal čitateľom, aby zabudli na New York a na nákupy sa radšej vybrali do Bratislavy.
V roku 2004 získal SkyEurope ďalších investorov, ktorí do aerolínií naliali ďalších desať miliónov eur. Jeho šéf Christian Mandl sa tešil uznaniu na Slovensku i v zahraničí, časopis Austrian Business World Magazine mu udelil ocenenie Podnikateľ roka 2004.
V roku 2005 SkyEurope oznámil nákup 16 lietadiel Boeing 737-700, s opciou na ďalších 16 strojov do roku 2010. "Objednané lietadlá majú cenníkovú cenu 880 miliónov dolárov. Keď sa uskutoční aj druhá časť dodávky, majetok sa rozšíri o lietadlá, ktorých cena bude 1,76 miliardy dolárov," vyratúval Mandl. SkyEurope vtedy prevádzkoval 41 liniek do 22 európskych destinácií.
Topmodelka Adriana Sklenaříková v septembri 2006 v Bratislave francúzskym šampanským pokrstila Boeing 737-700 NG, ktorý mal na trupe jej veľký portrét a niesol jej meno. (zdroj: TASR)
A prišli problémy
V roku 2005 vstúpil SkyEurope na viedenskú a varšavskú burzu, čím chcel získať financie na ďalšiu expanziu. No hoci počty jeho cestujúcich, lietadiel aj liniek rástli, z hľadiska finančných ukazovateľov produkoval stratu za stratou.
V roku 2006 Mandl pre rakúsky denník Der Standard hovoril, že v nasledujúcom roku sa SkyEurope preklopí do zelených čísiel. Postarať sa o to malo zníženie nákladov. "Potrebujeme ešte trochu času, aby sme sa dopracovali k zisku," naznačoval šéf aerolínií.
Želaný obrat však neprichádzal a zrejme aj preto v júni 2007 došlo k personálnej zmene v manažmente. Generálnym riaditeľom sa stal Jason Bitter.
Pod jeho vedením prišiel náznak, že financie leteckej spoločnosti sa podarí otočiť. V poslednom kvartáli jej finančného roka 2007 (končil sa vždy v septembri) vykázala zisk 14,3 milióna eur. Stalo sa to aj vďaka okresaniu prevádzkovaných liniek, pracovných miest a ďalších nákladov.
Nestačilo to. Koncom leta 2008 finančný riaditeľ SkyEurope Nick Manoudakis priznal, že prepravca znova vygeneruje stratu. "Mohla by byť vyššia, ale nie je, lebo sme urobili veľký pokrok v znižovaní ďalších nákladov," uviedol s tým, že zlomovým bude rok 2009.
Ku kladným číslam nepomohol aerolíniám ani nový väčšinový akcionár. Investičná skupina York Capital do nich v septembri 2008 naliala preklenujúci úver desať miliónov eur.
V tom čase už na verejnosť presakovali informácie o existenčných problémoch SkyEurope. Napríklad rakúsky denník Kurier napísal, že pre neuhradené letiskové poplatky meškajú odlety SkyEurope zo Spojeného kráľovstva. Nedoplatky priznalo aj viedenské letisko. "Máme nejaké problémy, riešime ich," bránil sa Bitter.
V októbri 2008 sa SkyEurope dohodol na aliancii s talianskou nízkonákladovkou Myair. Úsmevné bolo, že sa takisto topila vo finančných problémoch a nakoniec skrachovala o pár týždňov skôr než SkyEurope (ale nepredbiehajme).
A prišiel pád
Len pár dní po oznámení aliancie s Myair zverejnil SkyEurope výsledky za finančný rok 2008. Vykázal rekordnú stratu 60 miliónov eur. Čerešničkou bolo, že vedenie firmy žiadalo zamestnancov, aby sa zriekli časti platov a diét.
V roku 2009 sa sen o veľkej európskej spoločnosti na Slovensku rozpadol ako domček z karát. Situáciu SkyEurope skomplikovala aj hospodárska kríza. Už začiatkom roka informovali médiá o tom, že lízingová spoločnosť zobrala aerolíniám desať lietadiel. Zostalo im len päť strojov a výpadky museli riešiť prenájmom lietadiel od iných spoločností.
Verejne sa hovorilo aj o platobnej neschopnosti. "SkyEurope Airlines je tu, lieta, plní si svoje záväzky voči svojim klientom bez zrušenia akéhokoľvek letu. Odpoveďou spoločnosti SkyEurope Airlines sú konkrétne činy," reagoval v januári 2009 pre Rádio Slovensko hovorca prepravcu Tomáš Kika.
Len o pár dní neskôr však SkyEurope prišiel o ďalšie lietadlo a v priebehu ďalších mesiacov pribudlo informácií o meškajúcich či dokonca zrušených letoch. Objem cestujúcich klesal, tržby sa zmenšovali, straty narastali.
Na jar 2009 už neplatilo, že SkyEurope sú najsilnejším prepravcom na bratislavskom letisku. Túto pozíciu prevzal írsky Ryanair.
Na snímke nespokojní cestujúci čakajú v odletovej hale na bratislavskom letisku M. R. Štefánika. Snímka vznikla 31. augusta 2009, teda v čase, keď spoločnosť SkyEurope vyhlásila krach. (zdroj: TASR)
Keď SkyEurope začali naháňať veritelia, pokúsil sa o reštrukturalizáciu. "Spoločnosť získa čas potrebný na plnú realizáciu potenciálu základní, liniek a siete, reštrukturalizáciu dlhu firmy a zatraktívni aerolínie pre prípadnú novú investíciu," vyhlásil.
Opäť len o niekoľko hodín neskôr lietadlo SkyEurope zadržali na letisku v Paríži. Dôvodom boli dlhy aerolínií.
Začiatkom júla 2009 rezignoval generálny riaditeľ SkyEurope Jason Bitter. Vo funkcii ho nahradil finančný riaditeľ Nick Manoudakis, no zázrak nespravil.
Konečná
Keď sa v polovici augusta prevalilo, že viedenské letisko vystavilo SkyEurope pre rastúce dlhy stopku, bolo jasné, že krach je neodvratný. Došlo k nemu v posledný augustový deň 2009. Reštrukturalizačný správca požiadal súd o vyhlásenie konkurzu.
Vypnúť reklamu
"SkyEurope Airlines s najväčšou ľútosťou oznamuje pasažierom, zamestnancom a obchodným partnerom, že zrušila všetky operácie z dôvodu vyhlásenia bankrotu reštrukturalizačným správcom (...) Správca skonštatoval, že spoločnosť nemá dosť prostriedkov pre udržanie prevádzky," informoval prepravca.
Po SkyEurope nezostali len dlhy. V problémoch sa ocitli aj tisícky cestujúcich v zahraničných destináciách, ktorí sa nevedeli dostať domov. Ukázalo sa, že aerolínie stihli predať 280-tisíc leteniek na lety, ktoré sa už neuskutočnili...
SÚVISIACI ČLÁNOK
Pilotoval Boeing 787, ale už pol roka je doma a chodí po brigádach
Čítajte
Prvá láska je len jedna
SkyEurope počas svojej existencie prepravil 14 miliónov cestujúcich. Vo svojich najlepších časoch bol zrejme najznámejšou slovenskou značkou. Bohužiaľ, ukázalo sa, že spoločnosť nestála na pevných manažérskych a ekonomických fundamentoch.
"Aerolínie sa už horšie manažovať nedajú," zhodnotil situáciu v SkyEurope niekoľko mesiacov pred jeho krachom Niki Lauda, bývalý jazdec F1 a letecký biznismen (hoci ani nemu jeho projekty Lauda Air a flyNiki nevyšli).
Tak či onak, SkyEurope sa do histórie zapíše ako ten, komu sa podarilo rozlietať Slovensko. Hoci sa jeho príbeh skončil neslávne, pre mnohých slovenských cestovateľov ostane ich prvou skúsenosťou s lietaním.
Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/22836309/skyeuro ... 1644787818