Martin sa postupne vyľudňuje
Ak klesne obyvateľstvo pod 50 000, mesto môže prísť ročne o milión eur.


Jakub Paška
Redaktor

V minulom roku prírastok mesta Martin neprekročil ani hranicu 1000 ľudí. (Zdroj: Jakub Paška)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (1)
[ Dostávajte Výber článkov z MY Turiec e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
MARTIN. Okresné mesto sa vyľudňuje. Kým na začiatku storočia dosahovalo hranicu skoro 60-tisíc obyvateľov, v tomto roku je ich počet tesne nad hranicou 51-tisíc. Minulý rok ich v Martine žilo 51 779.

Posledným rokom, kedy prírastok obyvateľov presiahol úbytok obyvateľov bol rok 1998. Bol to aj posledný rok, kedy sa počet obyvateľov zvýšil a dosiahol hranicu 60 165 obyvateľov, čo je podľa štatistík mesta doteraz najvyšší počet obyvateľov.

Odvtedy však počet obyvateľov klesá. V minulom roku dokonca prvýkrát od roku 1992, do ktorého siahajú štatistiky, prírastok neprekonal hranicu 1000 ľudí. Pribudlo len 972 ľudí. Rekordom bolo aj to, že ubudlo najviac obyvateľov a to konkrétne 1767.

Dôvody odchodu sa opakujú
Ľudí sme sa pýtali, aký je ich dôvod prečo upustili mesto Martin. Opakovalo sa niekoľko dôvodov.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Záujem o dovolenky pri mori je enormný, Slováci si nemajú problém priplatiť
Čítajte 
Michal Gabri sa vyjadril, že mimo Martina žije sedem rokov.

„Je mi super. V Martine nič nie je pre človeka, čo chce hlavne zarobiť a založiť rodinu,“ vysvetlil svoje rozhodnutie.

Zuzana mala problém s nájdením si poriadneho zamestnania.

„Som v produktívnom veku, takže potrebujem byť zamestnaná a to v Martine jednoduché nie je,“ povedala a dodala, že aj keď jej mesto chýba, neuživí ju. Na dôchodok sa však plánuje vrátiť.

Jakub Čierny a Marcel Čujko si takisto myslia, že mesto neponúka dostatok pracovných príležitostí a je vyľudnené.

Erik Hlávka sa vyjadril, že už 12 rokov žije v malom českom mestečku.

„Do Martina ale chodím často, ale ako píšu ľudia, v posledných rokoch tu, ako sa hovorí, „zdochol“ pes,“ dodal.

Ľubka Vanglová Popluhárová sa rozhodla presťahovať sa na dedinu.

„Zariaďujeme sa tak, aby sme do približne piatich rokov boli na dedinke. Tak akurát od Martina. A prečo? Lebo už to tu nie je, čo to bývalo a zmena je život. Pozerať sa na krásnu prírodu dookola je určite lepšie ako na paneláky, autá a zamračených ľudí,“ vysvetlila.

Ľudia však nájdu aj pozitíva
Pre niektorých je však mesto Martin rodným mesto alebo im tak prirástlo k srdcu, že naň nedajú dopustiť.

Erika Danišová to opísala celkom jednoznačne.

„Mesto Martin je miesto, kde som sa narodila, cítim sa tu fajn a príjemne. Nie je to veľké mesto, ale za to tu máme krásne prostredie, prírodu, hory všade dookola. Celkovo Turiec je nádherný. Máme tu všetko, čo potrebujeme k životu mať. Bývanie, obchody, služby, kultúra v Martine žije, to musím povedať. Máme tu kiná, divadlo, rôzne cyklotrasy. Dá sa chodiť na turistiku. Každý si tu nájde to svoje. Nechcela by som toto mesto meniť za iné. Som tu spokojná-mám tu rodinu a prácu. Je to moje rodné mesto a nevymením ho za nič na svete,“ uviedla svoje dôvody.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Vykradli martinskú herňu, podozrivého mladíka polícia zadržala
Čítajte 
Alena Sobčáková sa z Martina odsťahovala, no nebolo to kvôli tomu, že by jej niečo vadilo. Na mesto stále spomína v dobrom.

„Aj keď som sa odsťahovala, boli iné dôvody, nie že by mi niečo vadilo. Vždy keď budem mať možnosť sa vrátiť do Martina, využijem každú príležitosť. Bohužiaľ, ako zrušili diaľkové autobusové spoje, tak nemám takú možnosť sadnúť na autobus a ísť sa pokochať krásnym rodným mestom Martin,“ vysvetlila.

Jozef Volek sa do Martina vrátil po osemnástich rokoch, má určité výhrady, no celkovo je spokojný.

„Je tu krásne, trošku viac ohľaduplnosti by rozhodne neuškodilo, napríklad v obchodoch a na cestách,“ dodal.

Samospráva môže prísť o peniaze
Ak bude pokračovať klesajúci trend obyvateľstva a mesto sa dostane pod hranicu 50 000 obyvateľov, môže prísť o sumu peňazí, ktorá samospráve prináleží z podielových daní, ktoré sú prerozdeľované podľa rôznych kritérií. Jedným z nich je aj veľkostná kategória.


Vývoj počtu obyvateľov v Martine. (zdroj: Web mesta Martin)
Martin momentálne spadá do kategórie 50 001 až 100 000 obyvateľov a pri súčasnom trende, kedy priemerne ročne z mesta ubudne približne 300 obyvateľov, by sa pod túto hranicu mohol dostať za 4-5 rokov.

Dobrým príkladom na porovnanie je aj mesto Poprad, ktoré má približne taký istý počet obyvateľov ako Martin a po poslednom sčítaní obyvateľstva kleslo pod hranicu 50 000 obyvateľov. Ročne touto stratou príde o približne milión eur.

„Každý občan s trvalým pobytom znamená pre samosprávu peniaze. Je to asi 200 eur za každého obyvateľa a potom ešte ďalšie peniaze mesto alebo obec dostáva od štátu podľa veľkostnej kategórie. Tým, že Poprad klesol počtom obyvateľov pod päťdesiattisíc, podľa koeficientu príde zhruba o milión eur ročne,“ vyjadril sa pre TASR riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí (ZMOS) Michal Kaliňák.

V Poprade to riešili koncepčnou prácou
Mesto Poprad si je podľa primátora Antona Danka vedomé, že riešenie sa skrýva v celom komplexe zmien a aktivít. Má preto rozpracovanú koncepciu Poprad = zelené mesto, ktorú postupnými krokmi aj napĺňa v praxi.

„Jej podstatou je vytváranie takých podmienok pre život, ktoré ľudí do Popradu prilákajú. Týkajú sa úsporných zmien v energiách pre domácnosti v budúcnosti, väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energií, výsadby zelene, revitalizácie parkov a oddychových zón, budovania detských ihrísk a športovísk, až po výstavbu parkovacích domov, mestskú hromadnú dopravu zadarmo a možnosti kultúrneho vyžitia,“ vymenovala pre TASR Hlaváčová.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Úhyn rýb na rieke Turiec poznačí úsek na niekoľko rokov
Čítajte 
Martinskej samosprávy sme sa pýtali na to, ako chcú riešiť problém s klesajúcim počtom obyvateľov a či majú pripravenú podobnú koncepciu. Primátor na otázky odpovedať odmietol.

Súčasný primátor Ján Danko však mal v pláne zabojovať proti vysídľovaniu mesta budovaním nájomných bytov, jaslí a škôlok pre talentované deti. Mesto už pred pár mesiacmi uviedlo, že v každej mestskej časti sa pracuje na projektoch nového bývania, za ktorými stoja súkromní investori.

Nová bytová zóna s bytmi a domami pre 300 rodín mala vzniknúť v areáli bývalého pivovaru na Podháji. Táto investícia stála 36 miliónov eur. Takisto v lokalite medzi Košútmi I. a Košútmi II. sa pripravuje projekt výstavby 82 nájomných bytov aj s podzemnými garážami. Ďalších 150 nájomných bytov sa plánovalo v mestskej časti Záturčie, kde sa počítalo aj s rozsiahlejšou výstavbou. Byty mali vzniknúť v bývalej Neografii aj na Severe v časti Martinské terasy, kde aktivisti bojujú proti zastavaniu ornej pôdy a blízkej genofondovej lokality Kapustné záhrady.

Trendom je sťahovanie na vidiek
Podľa agentúry SITA je trendom posledných rokov na Slovensku sťahovanie sa ľudí z miest do malých obcí. Kým do polovice 90-tych rokov bola situácia opačná, v súčasnosti je tento vývoj charakteristický pre celé Slovensko. Podľa štatistických zisťovaní veľké mestá zaznamenávajú úbytok obyvateľov a malé obce do 2000 a od 2000 do 5000 obyvateľov sú charakteristické prírastkom obyvateľstva z migrácie.

V Turci je takým príkladom obec Dolný Kalník, ktorá bola dlhodobo najmenšia v regióne.

„Dlhé roky sme tu mali 49 obyvateľov. V roku 2009 bol schválený územný plán obce na výstavbu IBV a následne začal počet obyvateľov narastať. V dnešnej dobe máme skoro 400 obyvateľov,“ povedala Iveta Balšianková, starostka Dolného Kalníka.

Dôvodom sťahovania podľa nej bola blízkosť obce k mestu či cenová dostupnosť pozemkov. Z Martina sa do Dolného Kalníka presťahovali približne dve tretiny nových obyvateľov. Počítajú s novou výstavbou, ktorá by mohla počet ľudí v obci ešte navýšiť.

„Zrejme tak Martinu ešte nejakých obyvateľov zoberieme,“ dodala Balšianková.

Čítajte viac: https://myturiec.sme.sk/c/22971648/mart ... dnuje.html

Väčšina Rusov podporuje vojnu proti Ukrajine, ale nálada v krajine je skôr pochmúrna. „Propaganda toho dosiahne veľa, ale len ťažko presvedčíte ľudí, že majú dostatok jedla,“ hovorí český novinár a komentátor Alexandr Mitrofanov, ktorý sa už desaťročia venuje ruskej politike.

„Dnešné Rusko je tak trochu ako Titanic. Na palube sa síce tancuje, ale ľadovec sa už blíži.“

Mitrofanov v rozhovore hovorí:

[ Odoberajte na e-mail denný seriál Vývoj bojov na Ukrajine - fakty a názory odborníkov. Odoberajte jedným klikom. ]
či si myslí, že Putinova vláda slabne;
prečo v Rusku nemôže fungovať demokracia západného typu;
ako ruská spoločnosť vníma Česko a Slovensko;
a ako sa zmenila po začiatku vojny.
Dlhé roky sa venujete štúdiu ruskej spoločnosti. Zdá sa vám, že v našom verejnom diskurze niečo absentuje?

Do určitej miery je prirodzené, že ľudia na Slovensku, v Česku a predovšetkým v západnejších krajinách majú tendenciu vnímať Rusko ako súčasť „nášho sveta“. Je to veľký omyl. Ruský systém je postavený na diametrálne odlišných hodnotách, ktoré sú v porovnaní s tými západnými takmer vždy opačné. Mnoho ľudí napríklad šokujú videá, ktoré ukazujú, čo na Ukrajine páchajú ruskí vojaci. Často od nich počúvam, že nechápu, ako toho môžu byť schopní. Pre Rusov však ide o bežnú záležitosť, dokonca to považujú za chvályhodné.

Čo najskôr si musíme uvedomiť, že v Rusku žije úplne iná civilizácia, ktorá je voči nám nepriateľská a chce nás za každú cenu zničiť. Chápem, že pre mnohých to môže byť nepríjemné, pretože to narúša našu predstavu o živote v mieri a priateľstve. Lenže naplniť ju pri pohľade na súčasné Rusko jednoducho nie je možné.

V čom konkrétne sa ruské hodnoty líšia od tých západných?

Vôbec najdôležitejšie je, že v Rusku existuje človek pre štát a nie štát pre človeka. Pochádza to ešte z cárskych čias a Rusi to prevzali od Zlatej hordy. Zákony v Rusku síce existujú, ale uplatňovať ich môže len vodca proti svojim nepriateľom. Na ľudskom živote nezáleží a od ľudu sa žiadajú obety v prospech štátu. A je tu ešte jedna vec, ktorá je trochu radikálna, ale existujú náznaky, že v ňu verí aj Putin.

A to?

Je to myšlienka, že Rusko bolo stvorené, aby si podriadilo svet, a ak sa mu to nepodarí, má ho celý zničiť.

Takže veríte, že ruskí predstavitelia by sa uchýlili k použitiu jadrových zbraní?

Neexistujú žiadni ruskí predstavitelia. V Rusku je len jeden vodca a áno, pri analýze prejavov tohto človeka som dospel k záveru, že by toho bol schopný.

Zastavme sa teda pri Putinovi. Len niekoľko dní pred spustením invázie na Ukrajinu sme publikovali text, v ktorom kolegyňa Petra Procházková napísala, že ešte nikdy nebol taký osamelý. Vieme, s kým sa dnes radí, a to možno aj o spomenutom použití jadrových zbraní?

O tom nemajú žiadne informácie ani v Rusku, nieto ešte v zahraničí. Iste, existuje obrovské množstvo špekulácií, pre ktoré dokonca vznikajú samostatné kanály na Telegrame. Máme nejaké všeobecné znalosti: napríklad vieme, že Putin sa obklopil starými známymi a kolegami z KGB. Takisto sa objavuje obrovské množstvo správ, že ministra obrany Sergeja Šojgua či náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova odstavil na druhú koľaj. Lenže nič z toho nevieme potvrdiť.


Vladimir Putin na štadióne Lužniky pred nápisom „Za Rusko“. Foto – TASR/AP
Historik Timothy Snyder nedávno na Twitteri napísal, že Putinova vláda slabne. Argumentuje aj tým, že vysokí predstavitelia ruského štátu sa radikalizujú, čím si podľa neho pripravujú pôdu pre „éru po Putinovi“. Súhlasíte s ním?

Pána Snydera si mimoriadne vážim, ale toto tvrdenie považujem za predčasné a trochu prázdne. Podobných „cvičných“ interpretácií môžeme vysloviť obrovské množstvo a určite nájdeme aj mnoho „dôkazov“, ktoré ich zdanlivo potvrdia. Vraciame sa však k tomu, že od Putina a jeho okolia nemáme žiadne overené informácie.

Súčasná situácia v niečom pripomína to, čo zažívali „kremlinológovia“ za Sovietskeho zväzu. Ani vtedy sa k nim nedostávali prakticky žiadne pravdivé informácie, a tak neustále špekulovali a väčšinou sa mýlili.

Predsa si ešte dovolím jednu špekuláciu. Viete si predstaviť, že by niekto Putina zosadil alebo naňho spáchal atentát?

Teoreticky sa to vylúčiť nedá, ale prakticky je to uskutočniteľné len veľmi ťažko. Myslím si to z dvoch dôvodov.

Po prvé, Putin ako bývalý pracovník KGB veľmi dobre vie, čo je osobná bezpečnosť, a domnievam sa, že si ju vie zabezpečiť. Putin navonok možno vydáva divné signály, napríklad si môžeme robiť žarty z jeho dlhého rokovacieho stola. Lenže je iba veľmi ťažko predstaviteľné, aby k sebe do miestnosti pustil niekoho, kto by naňho mohol spáchať atentát. Po druhé, nič nenasvedčuje tomu, že by bol v jeho okolí niekto, kto by toho bol schopný.

V tejto súvislosti sa často spomína analógia s Nikitom Chruščovom, ktorého pred smrťou Josifa Stalina takisto považovali za akéhosi šaša. Keď Stalin zomrel, ukázal sa ako pevný a pragmatický krutovládca, ktorý vo vnútrostraníckych bitkách porazil všetkých rivalov. Lenže tentoraz podobnému scenáru naozaj nič nenasvedčuje. Za kľúčové v tomto kontexte považujem video – hoci prednahraté – z bezpečnostnej rady, na ktorom Putin dourážal skoro všetkých podriadených a ukázal, že on je tým skutočným „cárom“. Ľudia okolo neho vyzerali naozaj príšerne, namiesto mužov samostatnej akcie pôsobili skôr ako vystrašení žiaci.

Veríte, že po Putinovi môže prísť demokraticky zmýšľajúci líder?

Nikoho takého nevidím. Vo všeobecnosti neverím, že by Rusko niekedy vstúpilo na cestu demokracie západného typu. A už vôbec nie po tom, čo z krajiny ušli masy ľudí, ktorí o demokracii boli schopní ešte ako-tak rozmýšľať.

Prečo je to tak?

Tejto téme som vlani venoval celú stredne dlhú knihu, ale skúsim vám odpovedať v niekoľkých vetách. Ruská spoločnosť má v porovnaní s tými západnými – a mimochodom aj ukrajinskou – iné základy. Je dedičkou mongolsko-tatárskej Zlatej hordy a jej väčšinová mentalita aj preto nezvratne stojí na silnom vodcovi. Nezáleží na tom, či ide o cára, generálneho tajomníka alebo prezidenta, vždy je to človek, ktorý ako jediný rozhoduje o všetkom v krajine. Robí to prostredníctvom podriadených a využíva pri tom takzvanú vertikálu moci, čo je pojem, ktorý vymyslel sám Putin. Čím sú podriadení bližšie k cárovi, tým je vyššie ich spoločenské postavenie. Ľudia na samom spodku hierarchie sú v podstate bez práv.

Presne tento prístup k realite má v sebe silne zakorenené väčšinové ruské obyvateľstvo. Je to historická konfigurácia, ktorá nemá nič spoločné s demokraciou.

Platí to aj pre veľkomestá ako Moskva či Petrohrad, ktoré sú „vystavené“ oveľa silnejším západným vplyvom?

Platí to menej ako na vidieku, ale nezabúdajme na masovú emigráciu. Z miest, v ktorých je vplyv západného spôsobu demokracie naozaj výraznejší, odišlo obrovské množstvo ľudí. Mnohí ďalší skončili vo väzení a niektorých ako Borisa Nemcova dokonca zavraždili. Aj preto by som povedal, že v súčasnosti už má podobnú mentalitu aj väčšina ľudí v Moskve, Petrohrade, Jekaterinburgu či Novosibirsku.

Keď som politológovi Grigorijovi Mesežnikovovi spomenul dáta centra Levada, podľa ktorých tri štvrtiny Rusov podporujú vojnu na Ukrajine, naznačil, že sociologickým prieskumom v autoritárskych režimoch sa nedá úplne dôverovať. Napriek tomu je presvedčený, že väčšina ľudí v Rusku podporuje agresiu. Čo si o tom myslíte vy?

Pánovi Mesežnikovovi budem kontrovať inou autoritou, a to bývalým šéfom Levady Levom Gudkovom, ktorý je v tomto centre naďalej aktívny. Pán Gudkov hneď v niekoľkých rozhovoroch dôrazne odmietol interpretáciu, že Levada pracuje s nekorektnými dátami. Tvrdí, že veľká väčšina Rusov naozaj podporuje agresiu a je spokojná s tým, ako sa počas nej správa „veľký vodca“. Mám tendenciu prikláňať sa k tomu. V tomto súhlasím s pánom Mesežnikovom. Myslím si, že väčšina Rusov naozaj súhlasí s vojnou, hoci nie všetci to robia aktívne.

Prečítajte si
Mesežnikov: Putin má tri obsesie, ktoré viedli k útoku na Ukrajinu
Čo ich k tomu vedie?

Je to zmes rôznych dôvodov, okrem iných určite aj pragmatických a existenčných. Dôležité však je aj to, že úrady a vzdelávacie inštitúcie ruským obyvateľom do hláv zakódovali mantru, že Rusko je „zvláštny svet“. Veria, že je lepšou krajinou ako tie zvyšné, akýsi mesiášsky štát, ktorý má vyššiu moc a úlohu napraviť stav sveta.

K tomu všetkému sa pridáva skamenené chápanie reality, podľa ktorej je Ukrajina ruským územím, a preto si na nej Rusi majú právo robiť, čo chcú. Od toho je už len krôčik k tomu, aby za svoje považovali všetky územia, ktoré kedysi dobyla Červená armáda. Teda aj Česko a Slovensko.

Ako ruská spoločnosť vníma Česko a Slovensko?

Na to, pochopiteľne, neexistuje univerzálna odpoveď, pretože Rusi v emigrácii zrejme budú mať rozumnejšie a objektívnejšie názory. Pre mnohých Rusov, ktorí v krajine ostali, sú však Česi a Slováci zradcovia. Kedysi nás považovali za „bratov Slovanov“, ktorí spolu s nami bojovali proti Američanom. A dnes sa s Američanmi „bratríčkujeme“. To však súvisí s ďalšou všeobecnejšou črtou ruskej spoločnosti – v Rusku nevedia pochopiť, že existuje niečo ako samostatná štátnosť. Vo svete jeho obyvateľov existuje len vyvolené Rusko, Amerika a možno ešte Čína, ale tá je ďaleko.

Aké dôležité je pre jednotu ruskej spoločnosti pravoslávne náboženstvo?

Priznám sa, že ako ateista to asi neviem hodnoverne posúdiť. Keď však vidím Putina, ako so sviečkami v ruke stojí vedľa všetkých tých ľudí, ktorí boli členmi komunistickej strany, neviem sa prestať usmievať. Presne tie osoby, ktoré kedysi zatvárali do väzenia veriacich, dnes pragmaticky prešli na druhý breh. Domnievam sa, že cirkev je pre súčasné Rusko tým, čo bolo kedysi členstvo v strane.

Vo všeobecnosti sa síce vyhýbam analógiám, ale jedna je predsa namieste. Pred októbrom 1917 vyzeralo Rusko ako mimoriadne silno nábožensky založená spoločnosť, ale prešli dva roky a tí istí muži, ktorí pôsobili ako bigotní veriaci, začali páliť chrámy. Vychádza mi z toho, že náboženstvo v Rusku nebude až také dôležité.

Vieme už dnes zhodnotiť, ako sa po vojne zmenila ruská spoločnosť?

Navonok by sa mohlo zdať, že sa nezmenilo vôbec nič. Mnohí reportéri sa vybrali do Moskvy či iných veľkých miest a písali, že je až skoro zarážajúce, ako pokračuje život. Reštaurácie sú plné a ľudia sa zdanlivo starajú o svoje bežné problémy. Z rôznych iných výstupov, vrátane rôznych improvizovaných ankiet, však vyplýva, že v skutočnosti to pod povrchom vrie.

Nemyslím si, že to nutne súvisí s kritikou, že by Putin začal vojnu. Ľudí skôr hnevá, že sa zhoršuje ekonomická situácia. Propaganda toho dosiahne veľa, ale len ťažko presvedčíte ľudí, že majú dostatok jedla. Netvrdím, že v Rusku hladujú milióny ľudí, ale situácia sa nepochybne zhoršuje a vyjadrenia ľudí naznačujú, že nálada je skôr pochmúrna. Dnešné Rusko je tak trochu ako Titanic. Na palube sa síce tancuje, ale ľadovec sa už blíži.

A čo sa stane, keď ruský Titanic narazí?

Keď vám niekto bude tvrdiť, že pozná odpoveď, je to buď blázon, alebo klamár. V skutočnosti to netušíme, hoci do úvahy prichádza pestrá paleta možností od jadrovej apokalypsy, ktorú sme spomínali predtým, až po rozpad Ruska na množstvo malých štátov.

Povedzte nám ešte niečo o možnosti rozdelenia Ruska. Mnohí ho vnímajú ako monolit, ale v skutočnosti je to z viacerých hľadísk pomerne rôznorodý štát, v ktorom žijú desiatky etník.

Rusko určite nie je monolit, zároveň je to však útvar, ktorý je už stáročia postavený na násilí. Trochu sa dostávame k tomu, o čom sme sa rozprávali na začiatku.

Rusko je o o silnej centrálnej moci vládcu, ktorý odmeňuje svojich verných a tvrdo trestá všetkých, ktorí sa voči nemu postavia. Ľudia, ktorých Putin dosadzuje do dôležitých funkcií, rozhodne netrpia ekonomicky, na druhej strane sú však plní obáv, či nenahnevajú veľkého vodcu.

Táto schéma zároveň vysvetľuje, prečo Putin nerobí kroky, ktoré by z našej „západnej“ perspektívy mohli pôsobiť rozumne, a napätie skôr eskaluje, nie ho zmierňuje. Lenže ak by to robil inak, „podriadení“ by sa pýtali, čo je to za vodcu, ktorý nemá odvahu, a prestali by ho chcieť.

Alexander Mitrofanov (1957)
je český novinár a komentátor ruského pôvodu. Dlhodobo sa venuje ruskej spoločnosti, o ktorej minulý rok napísal knihu Mrazík s pendrekem v ruce. Okrem toho je autorom titulov Za fasádou Lidového domu (1998) a spolu s Markétou Maláčovou Politika pod pokličkou (2002). Je pravidelným prispievateľom portálu Novinky.cz.

Kozmonauta zoženiem ľahšie ako kuchára, žartujú v reštauráciách. Ale aj turistov je menej

V hoteloch a reštauráciách na Slovensku dovolenkuje menej ľudí ako minulý rok.
Ľudia šetria a po rokoch idú radšej k moru.
Aj tak majú niektoré reštaurácie problém s nedostatkom personálu.
Dopyt dovolenkárov po cestovaní na Slovensku je menší než minulý rok, tvrdia to viacerí hotelieri a majitelia reštaurácií.

„Minimálne o 30 – 40 percent,“ odhaduje medziročný prepad spolumajiteľ reštaurácie Dobré časy Starý Smokovec Daniel Jakubčák. Vidí nižší záujem aj o hotelové služby, pretože manažuje aj Slowenskú reštauráciu v Starom Smokovci, ktorá poskytuje služby aj hotelovým hosťom.

[ Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E. ]
Za slabším dopytom je najmä vojna na Ukrajine a inflácia, ktorá núti ľudí šetriť, a ešte stále aj obavy z covidu, myslí si Jakubčák.

Druhá možnosť je, že kto už sa rozhodne cestovať, tak si po rokoch rôznych obmedzení zvolí radšej pobyt pri mori, uvažuje Jakubčák.

„Zatiaľ sa zdá, že väčšina ľudí sa tento rok rozhodla pre dlhšiu dovolenku v zahraničí, ktorú mnohí z nich kombinujú s párdňovými výletmi či pobytmi v rámci Slovenska,“ odhaduje prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

Asociácia vidí za slabšou sezónou najmä snahu šetriť v inflačnej kríze. Pokles domácich a menej zahraničných turistov podľa Harbuľáka spôsobuje, že toto leto v turizme na Slovensku s určitosťou nebude dosahovať parametre rokov 2020 a 2021.

Prvé odhady sú aj v číslach:

V porovnaní s minulým rokom je počet prenocovaní domácich návštevníkov na Slovensku nižší zhruba o 10 – 15 %, očakáva sa to tak za júl aj za august.
Počet prenocovaní zahraničných návštevníkov nedosahuje ani polovicu predpandemickej úrovne, ale v porovnaní s minulým rokom rastie. Keď sa zrátajú domáci aj zahraniční turisti, medziročne ide o úbytok.
Podobne je to aj v reštauráciách – mnohé čelia prepadu tržieb aj o 30 – 50 percent, tvrdí Harbuľák. Dôvodmi sú nižšie počty turistov najmä v mestách, ale aj nižšie počty návštevníkov v strediskách a šetrenie na výdavkoch.

Menej domácich a zahraničných turistov je podľa asociácie nielen v hlavnom meste, ale aj na strednom či východnom Slovensku.

Všimli si to aj v Mestskom hostinci v Trenčíne. Zatiaľ čo minulý rok sa stále niekto pýtal, kadiaľ a ako sa dostane na Trenčiansky hrad, tento rok je takýchto turistov „s batôžkami“ menej, hovorí majiteľ Mestského hostinca Ján Slivovský.

Problém sú ceny aj personál

V trenčianskom Mestskom hostinci sa však orientujú najmä na klientelu z Trenčína, a tak to neznamená problém s tržbami. Väčšia výzva je pre trenčiansky podnik zdražovanie, pretože mu práve skončila zmluva na dodávky elektriny a ďalší skok v nákladoch ignorovať nemôže.

Niektoré jedlá preto aj obmenia. Teraz napríklad uvažujú, čo s kvalitnou treskou, ktorú nakupovali chladenú, aby po spracovaní chutila čo najlepšie. Pri vysokých vstupných nákladoch totiž nie je isté, či si bude takýto „fish & chips“ ochotných kúpiť toľko ľudí a tak často ako doteraz, aby sa dala efektívne nechať v ponuke v nezmenenej podobe.

Druhá otázka je, kto jedlo pripraví. Manažéri prevádzok totiž opakujú, že zamestnanci, ktorí odišli z gastrosektora, sa doňho neponáhľajú vrátiť. Už dávno si našli istejšie miesta v iných sektoroch ekonomiky, ktoré nevychyľuje pandémia zo dňa na deň.

Preto Slivovský občas žartuje, že na Slovensku skôr zoženie kozmonauta ako kuchára. Mnohí podľa neho riešia problém tak, že menší počet kuchárov pracuje viac hodín, ale to môže byť postupom času čoraz väčšie riziko s ohľadom na trpezlivosť kuchárov.

A nie je jediný, kto vidí, aké ťažké je získať človeka do kuchyne. Pavlína Matulániová, ktorá manažuje liptovský Villa Betula Resort, opisuje, ako už minulý rok zatvorili reštauráciu pre širokú verejnosť, možnosť zájsť si na večeru zostala pre ubytovaných. Tento rok si už aj ubytovaní môžu vybrať iba predplatené hotelové večere a nie výber À la Carte zo širokého menu. Ten si môžu dopriať iba na obed a reštaurácia priebežne zatvára, aby sa stihla pripraviť na obedy či na večere.

Istý čas problém s personálom na pozíciách menej náročných na komunikáciu tlmili aj ľudia z Ukrajiny, postupne však odchádzajú, vraví Matulániová. Teraz majú veľa brigádnikov z Oravy a z východu Slovenska, lebo „na Liptove už nie je z čoho čerpať“.

Chýba 5-tisíc ľudí, ale je to stabilizované

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska takisto upozorňovala na nedostatok personálu, momentálne je však situácia stabilizovaná. V asociácii nemajú od členov vedomosti, že by nedostatok personálu spôsoboval dlhšie čakanie na obsluhu či iné zmeny, ktoré by mohol vypozorovať sústredený zákazník.

„Nateraz, počas letnej sezóny, je situácia relatívne stabilná. Pred začiatkom sezóny chýbalo v segmente 10 000 ľudí. Tento nedostatok vďaka brigádnikom dočasne klesol, aktuálne je však stále neobsadených zhruba 5 000 trvalých miest,“ hovorí Harbuľák.

Do akej miery problém so získavaním personálu zmenšuje už to, že ani dopyt nie je na úrovniach minulého roka, nie je jasné. Istejšie je, že pokles dopytu sa nepremietol rovnomerne všade.

Liptovský rezort Villa Betula patrí medzi tie, ktoré majú kapacity aj momentálne vyťažené na sto percent.

Ďalší príklad je z tatranského hotela Patria. Jeho šéf Jozef Bendžala tvrdí, že tento rok sa im darí podobne ako minulý rok a možno aj lepšie. Ani minulý rok už pritom nebol zlý, tvrdí Bendžala s tým, že o úspechu rozhoduje aj správne nastavenie investícií. V jeho hoteli ich smerovali napríklad do online systémov.

Pozorovania z asociácie hotelierov však ukazujú, že pôjde skôr o výnimky.

„Návštevníkov ubudlo aj na miestach, ktoré patria dlhodobo k najvyhľadávanejším lokalitám. Niektoré ubytovacie zariadenia v tejto oblasti dokonca hlásia horšiu sezónu ako minulý rok – neobsadená je neraz až polovica hotela,“ tvrdí Harbuľák.

Svetový newsfilter: Aj Američania sa pri Ukrajine mýlili v jednej veci. Tá nakoniec zmenila vojnu
Dobrý deň,

po tomto týždni nevieme viac o tom, čo a kedy by mohlo zastaviť Putinovu vojnu na Ukrajine, no dozvedeli sme sa mnoho nových vecí o tom, čo jej predchádzalo.

O motiváciách a uvažovaní ruského prezidenta sa už písalo veľa, teraz sa vysokí predstavitelia z vládneho a bezpečnostného prostredia viac rozhovorili aj o tom, ako obdobie pred vojnou vnímal Západ a čo sa štáty na čele s USA snažili urobiť pre to, aby zabránili vojne alebo sa na ňu aspoň čo najlepšie pripravili.

Európa: Čo sa dialo pred vojnou
Od 24. februára vieme, že americké informácie o plánoch Vladimira Putina boli správne. Žiaľ.

Spravodajské služby Bielemu domu hovorili, že príde ruský útok, a teraz vieme o trochu viac o tom, aké podrobné boli ich informácie. Ani ony sa však nevyhli jednému zlému odhadu, ktorý sa ukázal ako kľúčový.

O čo ide: Za to, že aj pol roka od začiatku ruskej invázie prichádzajú fascinujúce a nové informácie o období pred útokom, treba v prvom rade pochváliť amerických novinárov. Reportéri denníka Washington Post sa rozprávali s politikmi, diplomatmi či poradcami západných lídrov a tí im toho povedali naozaj veľa.

Tak napríklad:

Američania mali špiónov na vysokých miestach v Rusku a útok predpovedali už v októbri, no nevedeli odhadnúť presný dátum.
Uvedomovali si, že Rusov musia odstrašiť, ale mali dilemu, ako postupovať, aby Rusko nevyprovokovali.
Báli sa, že vojna sa neskončí na Ukrajine, ale ohrozí východné krídlo NATO a celý bezpečnostný poriadok, ktorý vznikol po 2. svetovej vojne.
Vedeli presne aj to, že ruská armáda hneď na začiatku zaútočí na Kyjiv, využije pri tom Bielorusko a spustí ofenzívu pri Černihive a elektrárni v Černobyle.
V čom sa mýlili: Pri poslednom bode sa na chvíľu pristavme. Práve pri ňom sa objavil jeden z mála chybných odhadov Spojených štátov. Pre priebeh vojny však bol kľúčový a je dôvodom, prečo Rusko neovládlo Ukrajinu.

Americké spravodajské služby sa mýlili v tom, že Kyjiv padne. Podľa investigatívneho textu denníka Washington Post si uvedomovali, že počty sú na strane Ruska – či už ide o počet vojakov, muníciu, tanky, lietadlá, alebo rakety.

Preto očakávali, že ruská armáda obsadí Kyjiv. Nie tak rýchlo, ako predpokladal Putinov režim, ale predsa. Dnes už vieme, že sa to nestalo. A zároveň vieme, že ak by sa to Rusom podarilo, situácia by bola úplne iná.

Možno by sme už boli vo fáze partizánskej vojny s ukrajinskou vládou presídlenou vo Ľvive či dokonca v exile. A na jej čele by už nemusel byť Volodymyr Zelenskyj, ktorého chceli Rusi zlikvidovať.


Zelenskyj sa vo štvrtok vo Ľvive stretol s tureckým prezidentom Erdoganom a so šéfom OSN Guterresom. Foto – TASR/AP
Rozdelené NATO: Zistenia novinárov potvrdzujú aj to, že väčšina spojencov USA sa zdráhala uveriť správam o plánovanej invázii. Jednak preto, že to nebolo racionálne, no aj v dôsledku amerických zlyhaní v Iraku či pri odchode z Afganistanu.

NATO sa tak prakticky rozdelilo na tri skupiny. V prvej boli Briti a pobaltské štáty, ktoré tieto informácie brali veľmi vážne. Druhú tvorili novšie členské štáty z východu a juhovýchodu Európy, ktoré čakali, že niečo príde, no skôr predpokladali menší útok. Najskeptickejší boli vo Francúzsku a v Nemecku.

Toto delenie viac-menej zodpovedá aj spôsobu, ako jednotlivé štáty reagovali na začiatok invázie, a forme, akou začali pomáhať Ukrajine.

Dôležité je, že pohľad spojencov na vojnu sa postupne začal približovať a až na malé výnimky (postoj Maďarska či snaha robiť ústupky, aby si Putin zachoval tvár) je jednotný. Pre Kyjiv aj NATO je teraz kľúčové, aby to tak aj zostalo.

Viac čítajte tu: Čo vedeli Američania pred vojnou: očakávali ruský útok, zo Zelenského mali obavy

Ázia a Austrália: Ako si expremiér nahromadil moc
V Austrálii majú kauzu, za ktorú by sa nehanbili ani v autoritárskych štátoch. Hlavnou postavou je bývalý premiér, ktorý pre ňu čelí výzvam, aby sa vzdal poslaneckého mandátu.

O čo ide: Scott Morrison bol štyri roky najvplyvnejším človekom v Austrálii. Počas pandémie sa však rozhodol, že vo svojich rukách chce mať ešte viac moci, a potajomky zo seba urobil šéfa piatich ministerstiev. V marci 2020, čiže na začiatku pandémie, sa vymenoval do funkcie ministra zdravotníctva a financií. Potom pridal ešte ďalšie tri rezorty.

Informácie teraz zverejnil Morrisonov nástupca Anthony Albanese. Jeho úrad prešetruje správanie bývalého premiéra.

Zo strany Albaneseho ide o šikovný politický ťah. Aktuálny premiér hovorí, že jeho predchodca pošliapal demokraciu. Na Morrisona sa za nedostatok transparentnosti spustila vlna kritiky aj v jeho vlastnej Liberálnej strane.

Aké boli reakcie: Kým minister zdravotníctva vraj vedel o tom, že zdieľa právomoci s premiérom, ministerka vnútra to vôbec netušila. Preto teraz Morrisonovi odkazuje, že by mal odísť z parlamentu, do ktorého sa vrátil po tom, čo jeho vláda v máji prehrala voľby a riadenie krajiny odovzdala labouristom.

Nadšení nie sú ani bývalí koaliční partneri liberálov z Austrálskej národnej strany, no Morrison sa obhajuje tým, že išlo o bezprecedentnú situáciu a iba on ako predseda vlády mohol skutočne pochopiť váhu zodpovednosti, ktorú mal počas pandémie.

Ďalší argument znie, že svoje nové právomoci chcel využiť len v prípade núdze. Napríklad keď budú ministri práceneschopní pre covid. Zároveň však z pozície (tajného) ministra financií zastavil ťažiarsky projekt na pobreží Sydney. Pri ňom je otázne, či išlo o spomínaný prípad núdze.


Scott Morrison. Foto – TASR/AP
Čo bude ďalej: Austrálske noviny jeho krok vysvetľujú tak, že tento projekt mohol liberálov poškodiť vo voľbách. Preto Morrison rozhodol namiesto svojho ministra.

Voľby aj tak prehral a povolebné exit polly ukázali, že práve Morrison bol často dôvodom, prečo ľudia hlasovali za opozičné strany.

Jeho nástupca Anthony Albanese je na tom momentálne úplne inak. Po dvoch mesiacoch vo funkcii ho podporujú dve tretiny Austrálčanov, čo sú lepšie čísla, ako mal hociktorý premiér za posledných 35 rokov. Morrisonov škandál môže jeho pozíciu ešte posilniť.

Severná Amerika: Veľká kritička Trumpa prišla o miesto v kongrese
Vplyvná republikánska kongresmanka Liz Cheneyová po šiestich rokoch končí v snemovni reprezentantov. Ako výrazná kritička Donalda Trumpa stratila dôveru voličov svojej strany.

Aký je kontext: Po tom, čo prehral s Joeom Bidenom, bývalý prezident Trump odmietol uznať volebnú porážku. Opakoval, že voľby boli zmanipulované, a 6. januára 2021 podnietil svojich fanúšikov k útoku na Kapitol.

Demokrati naňho podali ústavnú žalobu, ktorá vzhľadom na nedostatok republikánskych hlasov v senáte nebola úspešná. V snemovni reprezentantov ju však podporilo desať členov Trumpovej strany.

Trump to vnímal ako prejav chýbajúcej lojality a jeho tím si dal za cieľ poraziť všetkých desiatich kongresmanov v blížiacich sa primárkach. Namiesto nich chce mať v kongrese svojich ľudí, ktorým nerobí problém šírenie lží o voľbách.

Čo s tým má Cheneyová: Nikto v Republikánskej strane v posledných dvoch rokoch nebol voči Trumpovi taký kritický ako Liz Cheneyová. Dcéra bývalého viceprezidenta je okrem iného členkou osobitnej komisie na vyšetrovanie útoku zo 6. januára.

Práve protitrumpovská rétorika dominovala jej kampani v tohtotýždňových republikánskych primárkach v jej štáte Wyoming. Cheneyová v nich prehrala o vyše 30 percentuálnych bodov s kandidátkou, ktorá podporuje Trumpa.

Cheneyová teraz tvrdí, že urobí všetko pre to, aby sa Trump nevrátil do Bieleho domu. Dokonca sama zvažuje kandidatúru na prezidentku, hoci si uvedomuje, že by proti Trumpovi nemala veľkú šancu.


Liz Cheneyová. Foto – TASR/AP
Čo z toho vyplýva: Cheneyová je silne konzervatívna, čo roky preukazuje odmietavým postojom k manželstvám rovnakého pohlavia či interrupciám. S väčšinou republikánov nemá prakticky žiadne názorové rozpory a počas Trumpovej éry v drvivej väčšine prípadov hlasovala v súlade s prezidentom.

Zdá sa, že od zvyšku strany ju odlišuje len to, že kritizuje Trumpa, o ktorom hovorí, že je ohrozením americkej demokracie.

Aj primárky vo Wyomingu tak dokazujú, že republikáni nateraz ostávajú stranou jedného muža s prakticky neobmedzenou mocou.

Viac čítajte tu: Odmieta Trumpove lži, stojí ju to miesto v kongrese. Cheneyovej koniec je v skutočnosti nový začiatok

Afrika: Keňania si zvolili nového prezidenta
Nedávne prezidentské voľby v Keni boli najtransparentnejšie v histórii krajiny, ale napriek tomu ich sprevádzali kontroverzie. Porazený kandidát neuznal porážku a momentálne sa čaká na verdikt súdu.

Aký je kontext: Keňa patrí medzi desať najsilnejších ekonomík na kontinente a od jej politiky do značnej miery závisí dianie v celej východnej Afrike.

Pre Keňanov – podobne ako pre obyvateľov viacerých okolitých krajín – je mimoriadne dôležitá etnická príslušnosť. Mnohí v posledných rokoch nevolili podľa programu, ale podľa pôvodu.

Lenže tohtoročné voľby priniesli zmenu. Ani jeden z dvoch najsilnejších kandidátov nepochádza z najpočetnejšej etnickej skupiny a viac ako o etnicite sa rozprávalo o vysokej nezamestnanosti či inflácii.

Ako to dopadlo: Hoci William Ruto v predvolebných prieskumoch strácal, napokon sa stal víťazom volieb. V kampani sa profiloval ako kandidát chudobných a pripomínal, že prvý pár topánok si kúpil až v pätnástich rokoch.

Ruto na svoju stranu získal početnú skupinu mladých voličov a prekvapivo uspel aj v regiónoch, kde sa tradične darilo predstaviteľom iných etník. Podľa oficiálnych výsledkov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov.

S malým náskokom tak porazil favorita volieb Railu Odingu, ktorý má povesť smoliara kenskej politiky. Na prezidenta kandidoval už piatykrát a zakaždým prehral, pričom vždy vravel, že voľby boli zmanipulované.


Podporovateľ kandidáta Railu Odingu. Foto – TASR/AP
Čo bolo potom: O volebných podvodoch hovoril Odinga aj tentoraz. Za 77-ročným expremiérom pritom stoja štyria zo siedmich volebných komisárov, ktorí takisto odmietli výsledky volieb.

Naopak, podľa šéfky komisie aj kenskej neziskovky, ktorá dohliada na transparentnosť volieb, je Ruto legitímnym víťazom.

Porazený kandidát Odinga sa teraz obracia na najvyšší súd, ktorý má dobrú povesť. Na jeho verdikt čakajú aj niektoré zahraničné krajiny, kým Rutovi definitívne zablahoželajú k zvoleniu do prezidentského úradu.

Latinská Amerika: Ďalší šok pre paraguajskú politiku
Paraguajský viceprezident sa pre obvinenia zo závažnej korupcie dostal na čierny zoznam Spojených štátov amerických. Hugo Velázquez plánuje podať demisiu, hoci tvrdí, že neporušil žiadny zákon.

Aký je kontext: V paraguajskej politike v posledných rokoch dominuje konzervatívna pravica, ktorá má väčšinu v parlamente a ovláda aj prezidentský úrad.

O rok sa v krajine uskutočnia nové prezidentské voľby a kandidátom pravice mal byť súčasný viceprezident Hugo Velázquez, ktorý už pomaly začínal s kampaňou. V posledných rokoch sa profiloval predovšetkým ako bojovník s organizovaným zločinom.

Velázquez však minulý týždeň ohlásil, že kandidovať nebude, a zároveň sa v nasledujúcich dňoch plánuje vzdať súčasnej funkcie.

Čo tvrdia Američania: Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo ho Američania spolu s rodinou umiestnili na čierny zoznam. Americký veľvyslanec v Paraguaji uviedol, že viceprezident sa dopustil závažnej korupcie.

Velázquez napríklad podľa Spojených štátov ponúkol milión dolárov verejnému činiteľovi, aby zastavil vyšetrovanie, ktoré ohrozovalo jeho finančné záujmy.

Viceprezident tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že rezignoval, aby ochránil svoju stranu. V nasledujúcich mesiacoch plánuje očistiť svoje meno.


Viceprezident Velázquez. Foto – TASR/AP
Čo bude ďalej: Spojené štáty tvrdia, že ich rozhodnutie nebolo politické a že s paraguajskou vládou chcú aj naďalej spolupracovať.

Udalosti z posledných dní však šokovali paraguajskú verejnosť a môžu byť mimoriadne dôležité pred blížiacimi sa voľbami. Podľa politológov viceprezidentova korupcia poukazuje na to, čo si veľká časť verejnosti myslela už dávno – že paraguajský štátny aparát je prerastený korupciou na najvyšších miestach.

Neziskovka Transparency International udelila Paraguaju za korupciu 30 zo 100 bodov. Podľa jej rebríčka patrí medzi tretinu najskorumpovanejších krajín sveta.

Meno týždňa: Dmitrij Vrubel

Brežnev a Honecker na slávnom grafite v Berlíne. Foto N – Mirek Tóda
Toto meno zrejme nebudete poznať, no určite ste videli jeho najznámejšie dielo. Ruský umelec Dmitrij Vrubel je autorom jedného z najznámejších grafitov v Berlíne.

Bozkáva sa na ňom sovietsky vodca Leonid Brežnev a líder východného Nemecka Erich Honecker. Obraz dodnes môžete vidieť v hlavnom meste Nemecka a pripomína časy, keď bol Berlín rozdelený na dve časti.

Vrubel zomrel vo veku 62 rokov. Viac sa o ňom dočítate tu.

Foto týždňa
V poľskej rieke Odra uhynuli tony rýb. Presná príčina zatiaľ nie je známa, no ide o jednu z najväčších ekologických katastrof v Poľsku. Viac čítajte tu.

BRATISLAVA. Vládnu krízu by chcel šéf Smeru Robert Fico využiť na svoj návrat a opakovane spomína aj trestanie "nevhodných" prokurátorov či sudcov. V skutočnosti sa jeho priestor na ovplyvňovanie rozbehnutých káuz výrazne zužuje.

Väčšina z veľkých prípadov, ktoré sa dotýkajú Smeru či jeho nominantov, je už v pokročilom štádiu vyšetrovania. Podané sú obžaloby a čaká sa na ich prejednanie na súdoch alebo sa vyšetrovanie blíži ku koncu.
Súvisiaci článok Generálna prokuratúra verí Ficovi a Parovi. Vyšetrovateľovi Juhásovi nie Čítajte

Týka sa to aj obvinenia bývalého premiéra Fica či jeho bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorí sú stíhaní od konca apríla.

Začiatkom augusta navrhol vyšetrovateľ podanie obžaloby, a to nielen na nich, ale aj na oligarchu Norberta Bödöra a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Dozorový prokurátor Matúš Harkabus však nesúhlasil a z opatrnosti ešte polícii nariadil, aby napravila procesné chyby a vypočula dvoch ďalších svedkov. To sa v súčasnosti deje, hovorí polícia.

"V konaní prebiehajú procesné úkony v zmysle pokynu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry," povedala policajná hovorkyňa Denisa Bárdyová. Pre prebiehajúce vyšetrovanie polícia ďalšie informácie poskytovať nechce.

Očakáva sa však, že doplniť listinný dôkaz a tiež zabezpečiť výsluch dvoch svedkov by malo byť otázkou najbližších dní. Šéf NAKA Ľubomír Daňko ešte 11. augusta ohlásil, že vyšetrovanie Ficovej kauzy Súmrak by mohli skončiť do mesiaca. Len čo sa tak stane, polícia zrejme opäť navrhne podať obžalobu.
Obvinenie Fica a Kaliňáka

Roberta Fica a Roberta Kaliňáka obvinili z troch trestných činov: založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z ohrozenia daňového tajomstva.
Akcia Súmrak bola súčasťou vyšetrovania údajnej organizovanej zločineckej skupiny v polícii na čele s oligarchom Norbertom Bödörom a niekdajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom.
Obvinenie na 108 stranách vysvetľuje, prečo obaja politici Smeru v posledných dvoch rokoch systematicky spochybňovali kajúcnikov – ľudí obvinených z trestných činov, ktorí sa rozhodli spolupracovať s políciou.
Práve na základe výpovedí týchto ľudí polícia opisuje, ako si v polícii a finančnej správe vybudovali systém našich ľudí.
V Kaliňákovej kancelárii sa podľa týchto svedectiev museli hlásiť vyšetrovatelia politicky citlivých prípadov, o ktoré sa minister zaujímal. Sám potom pripomienkoval výsledky ich vyšetrovania. Aj také, ktoré sa týkali jeho samotného.​​​​​​

Po presune prípadu na súdy už Fico prakticky nebude mať ako politicky zasiahnuť do svojej kauzy. A to ani keby sa znovu dostal k moci.

"Z pozície politika by len ťažko mohol zasiahnuť do justičného systému a do nezávislosti súdov. Súčasťou politickej obštrukcie by mohlo byť jedine to, ak by napríklad došlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu," vysvetľuje Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu.

Na čele špeciálnej prokuratúry je bývalý politik Daniel Lipšic, ktorého čelní predstavitelia Smeru dlhodobo spochybňujú. Podobne útočia aj na niektorých sudcov špecializovaného súdu, ktorý už odsúdil napríklad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Fico hovorí o výmene "gaunerov"

Rušenie spomínaných inštitúcií naznačujú Fico i ďalší predstavitelia Smeru už niekoľko mesiacov. O zámere zrušiť ich hovoril Kaliňák aj na nahrávkach z poľovníckej chaty.

Fico to napokon pred dvoma týždňami poprel. Naďalej však hovorí o akýchsi čistkách na špeciálnej prokuratúre i špecializovanom súde.

"Dohromady netreba nič rušiť. Treba vymeniť týchto gaunerov, to je celé. Nie rušiť inštitúcie, načo, ale bude treba vyvodiť zodpovednosť, od politickej až po právnu," vyhlásil Fico.

Menoval najmä ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom zapojili do vyšetrovania jeho vlastného prípadu a ktorí o ňom či o Kaliňákovi rozhodovali. Spomenul napríklad vyšetrovateľa NAKA Jaroslava Vereščáka aj viacerých prokurátorov a sudcov.

Prokurátorovi Harkabusovi i vyšetrovateľovi svojho prípadu zároveň napísal otvorený list, kde ich obvinil, že plnia politické pokyny.

"Použijem všetky legálne právne prostriedky, aby bola voči Vašej osobe, ako aj voči vyšetrovateľovi NAKA J. Vereščákovi vyvodená zodpovednosť za evidentné zneužívanie právomoci verejného činiteľa," napísal Fico v liste prokurátorovi.

Priestor na niečo také však Petková dnes nevidí.

"V rámci zákonných postupov nemá šancu postupovať nejako proti daným prokurátorom, policajtom či sudcom v prípade, ak tí postupujú v súlade so zákonom a nezneužívajú svoje právomoci," vraví Petková. "Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa sa mi nezdá, že by k niečomu takému dochádzalo."

O zmeny v polícii by sa mohol Smer po prípadnom návrate k moci postarať, keby vymenil jej vedenie. Ťažšie by to mal pri prokuratúre či súdoch, ktoré fungujú samostatne.
Skúša to cez paragraf 363

Fico a ďalší zo skupinky sú od apríla stíhaní zo založenia a podpory zločineckej skupiny, zo zneužívania právomocí a tiež z ohrozenia daňového tajomstva.

Toto obvinenie je akousi nadstavbou kauzy Očistec, ktorá už smeruje pred súd. Pojednáva o tom, ako v polícii vznikla organizovaná zločinecká skupina, ktorú z úzadia riadil oligarcha Bödör.

Obžalobu po policajnej akcii Očistec na jedenásť ľudí podala špeciálna prokuratúra tri dni pred Vianocami. Termín pojednávania špecializovaný súd stále nestanovil.

Fico to vo vlastnom prípade medzičasom skúša aj na Generálnej prokuratúre, ktorú žiada, aby zrušila obvinenie cez sporný paragraf 363 Trestného poriadku. Prokuratúra Maroša Žilinku zatiaľ nerozhodla. Na otázku, kedy aby tak chcela spraviť, v utorok neodpovedala.

Návrh na postup cez paragraf 363 pritom Fico a Kaliňák podali aj krátko po obvinení. Žilinka im však začiatkom júla odkázal, že návrh nemôže ani posúdiť, lebo bol podaný predčasne, ešte pred rozhodnutím o sťažnostiach, ktoré podali proti svojmu obvineniu.

Sťažnosti medzičasom špeciálna prokuratúra zamietla a opätovný návrh na paragraf 363 adresoval Fico Generálnej prokuratúre pred dvoma týždňami.

Ak sociálne siete neodstránia nelegálny obsah, ľudia sa môžu obrátiť na nový regulačný úrad, ktorý môže zakročiť
Filip StruhárikFilip Struhárik
Zdroj - Facebook/N
Zdroj – Facebook/N

Ak človek v minulosti správcom sociálnych sietí nahlásil nenávistný či extrémistický obsah a dostal odpoveď, že príspevky neporušili ich pravidlá, zvyčajne mal veľmi malú šancu niečo s tým urobiť. Teraz sa to zmení.

Po novom môžu ľudia na takýto obsah upozorniť Radu pre mediálne služby, ktorá môže prípad posúdiť a prípadne platformám prikázať, aby problematické príspevky odstránili a zabránili ich ďalšiemu šíreniu. Ak to platformy neurobia, hrozí im pokuta.

Verejnosť tak získava nové možnosti v prípade nečinnosti digitálnych platforiem a štát bude môcť lepšie dohliadať na to, či veľké internetové spoločnosti dodržiavajú slovenské zákony.

Doteraz mohli štátne orgány zasahovať proti autorom a šíriteľom ilegálneho obsahu, čo bol často problém aj vzhľadom na anonymitu internetu. Teraz majú zákonné možnosti, ktoré im umožňujú konať aj vo vzťahu k platformám, na ktorých sa problematický obsah šíri.
Kedy sa môžu ľudia obrátiť na radu?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Rada pre mediálne služby môže zakročiť len vtedy, ak sa na internete šíri potenciálne nelegálny obsah. Ide napríklad o detskú pornografiu, extrémistické materiály, príspevky podnecujúce terorizmus či národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť, príspevky popierajúce či schvaľujúce holokaust a zločiny proti ľudskosti alebo príspevky hanobiace národ, rasu či presvedčenie.

Skôr než sa ľudia obrátia na regulačný úrad, musia na nelegálny príspevok upozorniť prevádzkovateľov stránky, na ktorej sa nelegálny obsah šíri. „Ak platforma na takéto nahlásenie nereaguje alebo oznámi, že obsah neodstráni, podávateľ podá podnet na radu a tá môže začať konanie o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu,“ vysvetlila hovorkyňa rady Lucia Michelčíková.

Ľudia môžu svoje podnety posielať rade písomne alebo elektronickou formou – napríklad e-mailom na [email protected] alebo cez online formulár.

Podnetom sa rada bude zaoberať najneskôr do 45 dní od jeho prijatia.

Rada zakročí aj proti nelegálnemu obsahu, ktorý objaví sama v rámci svojej činnosti.
Čo môže rada urobiť?

Ak rada dôjde k záveru, že dotknutý obsah je nelegálny a zároveň je jeho šírením ohrozený verejný záujem alebo predstavuje značný zásah do individuálnych práv občanov, vydá rozhodnutie o zamedzení jeho šírenia.

V prípade, že by prevádzkovatelia platforiem nelegálny obsah neodstránili a nezabránili tomu, aby sa ďalej šíril, môžu od rady dostať pokutu od 2 500 do 100 000 eur.

Rada má skúsenosti a kontakty na prevádzkovateľov sociálnych sietí, zároveň úzko spolupracuje s ostatnými európskymi regulátormi, takže by mohla pomerne efektívne vyvíjať tlak na prevádzkovateľov platforiem, ako je napríklad Facebook, Instagram či YouTube.

Trochu otázne sú jej možnosti pri zásahoch proti nelegálnemu obsahu na aplikácii Telegram, kam sa presunuli extrémisti a šíritelia dezinformácií po tom, čo ich zablokovali alebo limitovali na ostatných platformách.

„Kontakty máme najmä na signatárov Kódexu postupu proti šíreniu dezinformácií, keďže s nimi dlhodobo komunikujeme. Telegram medzi nich nepatrí, ale nadviazanie kontaktu s touto platformou patrí medzi naše priority a plánujeme ho v krátkodobom horizonte,“ vysvetlila Michelčíková.
Prečítajte si
MediaBrífing: Extrémisti sa presúvajú na Telegram a majú tam tisícky fanúšikov

Rada bude musieť podľa zákona na webe transparentne informovať o všetkých prípadoch, v ktorých rozhodla o odstránení nejakého obsahu.

Zasiahnuť bude môcť aj v opačných prípadoch, keď sociálne siete urobia chybu, označia nejaký obsah za nelegálny a odstránia ho. Ak regulátor zistí, že príspevok nebol nelegálny, prikáže internetovým firmám, aby ho obnovili.

Proti rozhodnutiam rady môže podať námietku každý, kto sa nimi cíti dotknutý.
Prečítajte si
Nový mediálny zákon môže regulovať aj kanály na YouTube, vraví Ľuboš Kukliš z licenčnej rady
Kto bude rozhodovať o nelegálnom obsahu?

Rada pre mediálne služby je nezávislý orgán, vznikla 1. augusta 2022 z Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá dovtedy regulovala najmä televízne a rozhlasové vysielanie. Teraz má rada nový názov a aj nové kompetencie na reguláciu online platforiem, získala ich vďaka zákonu o mediálnych službách, ktorý v júni prijal parlament.
Prečítajte si
MediaBrífing: Nové mediálne zákony sú krokom vpred, zvýšia transparentnosť aj dezinformačných webov

Rada na svojom stredajšom zasadnutí schválila svoj nový štatút a rokovací poriadok. Má deväť členov, ktorých volí parlament. Predsedníčkou je do konca roku 2024 Marta Danielová.

O potenciálne nelegálnom obsahu budú rozhodovať senáty rady, ktoré sú zložené z troch členov.

Rada pre mediálne služby spustila aj prvú verziu svojej novej webstránky na adrese rpms.sk, v nasledujúcich dňoch a týždňoch sa bude aktualizovať a dopĺňať.

Aby rada dokázala plniť nové kompetencie, ktoré jej uložil zákon, bude prijímať aj nových ľudí. „Projektovaných je 17 nových pracovných miest, ktoré bude rada obsadzovať postupne v najbližších týždňoch a mesiacoch,“ informovala hovorkyňa Michelčíková. Doposiaľ mala rada vyše tri desiatky zamestnancov.
Súčasné zloženie Rady pre mediálne služby

Marta Danielová (predsedníčka, funkčné obdobie do 15. 12. 2024)
Andrea Cocherová (podpredsedníčka, funkčné obdobie do 13. 1. 2027)
Andrej Zmeček (funkčné obdobie do 16. 2. 2023)
Pavol Holeštiak (funkčné obdobie do 28. 3. 2023)
György Batta (funkčné obdobie 13. 12. 2023)
Anikó Dušíková (funkčné obdobie do 26. 1. 2025)
Ivan Bindas (funkčné obdobie do 26. 1. 2025)
Katarína Začková (funkčné obdobie do 16. 12. 2026)
Pavel Izrael (funkčné obdobie do 16. 12. 2026)

24. augusta 2022 12:28
Vladimir Putin
Vojna na Ukrajine
Bol pri zrode ruského fašizmu, potom prešiel k satanistom. Kto je Dugin a aký vplyv má na Putina?
Petr KoubskýPetr Koubský
Deník NDeník N
Alexandr Dugin počas poslednej rozlúčky so svojou dcérou Dariou. Foto - TASR/AP
Alexandr Dugin počas poslednej rozlúčky so svojou dcérou Dariou. Foto – TASR/AP

Alexandr Dugin má občas blízko k oficiálnej línii Kremľa. Napriek tomu je skôr nevypočítateľným intelektuálnym excentrikom než oporným stĺpom režimu. V každom prípade ide o nečitateľného muža v neprehľadnej situácii.

Sivá eminencia Kremľa, Putinov hlavný ideológ, filozofický pokračovateľ Dostojevského a Ivana Iľjina, odporca Západu, hlboký znalec Heideggera, mystik, šašo, nový Rasputin, povrchný plagiátor, karierista, disident, geopolitický stratég, komunista, fašista, ruský imperiálny šovinista, vizionár…

Ani to ešte nie sú všetky charakteristiky, ktoré sa prisudzujú Alexandrovi Duginovi. S veľkou pravdepodobnosťou teraz prežil pokus o atentát, neušiel však tragédii – za obeť padla jeho dcéra.

Kto je Dugin, čo vymyslel, aký vplyv má? Je pre Putina taký dôležitý, ako niektorí tvrdia? A ak áno, nie je pre vládcu Ruska jeho existencia skôr problémom ako prínosom?
[ Odoberajte na e-mail denný seriál Vývoj bojov na Ukrajine - fakty a názory odborníkov. Odoberajte jedným klikom. ]

V tejto chvíli nie je jasné, kto sa v sobotu večer pokúsil pripraviť Dugina o život, ba dokonca ani to, či mal byť obeťou skutočne on. Nevieme, či teroristická skupina, ktorá sa k atentátu pohotovo prihlásila, naozaj existuje. Verzií udalosti sa vynorí viac a bude veľmi ťažké posúdiť, ktorá – a či vôbec niektorá – má blízko k realite. Túto otázku teda teraz nevyriešime. Napriek tomu je užitočné si pripomenúť, kto Alexandr Dugin vlastne je, kde na mocenskej šachovnici sa nachádza a aké ťahy tam zatiaľ vykonal.

Ťažko ho zaškatuľkujeme. V zásade možno povedať, že všetky vyššie uvedené nálepky naňho môžu sedieť, lenže práve to je problém: Je ich priveľa na to, aby nám poskytli čitateľný obrázok.
Prečítajte si
Rusi tvrdia, že už vyšetrili vraždu Duginovej. V zahraničí ich verziu odmietajú
Heidegger na mikrofilme

Alexandr Gelievič Dugin má šesťdesiat rokov. Pochádza z rodiny stredne významného prominenta sovietskeho režimu, generála vojenskej rozviedky, čo znamená, že doma nemali núdzu ani o jedlo, ani o informácie.

Intelektuálne sa Dugin formoval v osemdesiatych rokoch minulého storočia počas Gorbačovovej perestrojky a glasnosti. Vtedy sa v ZSSR začalo otvorene hovoriť o zlyhaniach komunistickej moci – nielen o zločinoch stalinizmu, ale tiež, hoci zdráhavo a opatrne, o novších chybách. Súčasne sa otvorilo okno do sveta a knižný trh zaplavili preklady všetkého možného od červenej knižnice cez Nietzscheho po zásady feng-šuej. Boli to časy horúčkovitého čítania, nedostatku vodky a veľmi čierneho humoru.

Mladý Dugin sa vtedy zoznámil so svojou budúcou prvou manželkou Jevgenijou Debrianskou a tá ho uviedla medzi moskovskú bohému, kde bola za hviezdu. Išlo o pestrú zmes intelektuálov, šmelinárov, umelcov, grázlov a prezieravých partajníkov mysliacich na budúcnosť. Dugin ako nováčik túto spoločnosť zaujal radikálnosťou svojich postojov. Absolútne nepochyboval o tom, že Gorbačovove reformy rýchlo povedú ku koncu sovietskeho komunizmu – v čase, keď väčšina sovietskych disidentov skôr myslela na umiernené reformy v štýle československej Pražskej jari.

Bol na to – pokiaľ ide o znalosti – vybavený lepšie ako väčšina ostatných. Práve ho vyhodili z druhého ročníka Moskovského leteckého inštitútu, prestížnej technickej vysokej školy, ktorá dodnes pripravuje napríklad budúcich kozmonautov. O to viac času mal na štúdium jazykov a na filozofiu, predovšetkým tú, ktorá sa v kníhkupectvách na moskovskom Arbate stále ešte kúpiť nedala. S pomocou Debrianskej získal kópiu Heideggerovho hlavného diela Bytie a čas, ale len na mikrofilme, ku ktorému nemal čítačku.

Než dokončil preklad do ruštiny – vtedy ešte bez nádeje na jeho oficiálne vydanie (Heideggera mal režim zaradeného nielen ako popredného antimarxistického filozofa, ale aj ako aktívneho hitlerovca) – pokazil si Dugin oči a odvtedy potrebuje okuliare. Ťažko si predstaviť osobnejšiu metódu preštudovania textu; veď aj kľúčový pojem tohto diela – Dasein (do češtiny preložený Janom Patočkom ako „pobyt“) – je základom neskoršej Duginovej politickej filozofie.
Alexandr Dugin na Eurasian Area na Teheránskej univerzite vo februári 2018. Foto – Wikimedia Commons/Mehdi Bolourian, Farsnews, CC BY-SA 4.0
Čierna omša za Reichsführera

O tom, či bol Heidegger fašista alebo nacista v plnom zmysle slova, sa dodnes vedú spory (v ktorých ide skôr o význam oboch termínov než o Heideggera). Či bol, alebo ešte stále je fašistom alebo nacistom jeho obdivovateľ Dugin, aj to je otvorená otázka. Sám to popiera. „Som proti súčasnému Západu a všetkým jeho ideológiám – liberalizmu, komunizmu aj fašizmu,“ povedal v nedávnom rozhovore pre medzinárodný časopis „alternatívnych správ“ Nexus.

Avšak mal obdobie, keď sa k fašizmu jednoznačne hlásil. V osemdesiatych rokoch sa stal členom organizácie Čierny rád SS, samozrejme, tajnej a nelegálnej. Na jej čele stál istý Jevgenij Golovin, ktorý sa nechal oslovovať Reichsführer (po rusky рейхсфюрер – „rejchsfjurer“).

Nešlo o aktívnych teroristov, len o intelektuálne reči, mystiku, severské ságy, zakázané pesničky a rasizmus z pozície „árijcov“, a hlavný zmysel toho všetkého zrejme bolo šokovať zasvätené okolie a rúhať sa.

Nacizmus v ZSSR bol (a v Rusku je) takým absolútnym vyjadrením zla, aké v abrahámskych náboženstvách predstavuje diabol, Satan. Dugin a jeho priatelia sa teda zaoberali permanentnou antisovietskou čiernou omšou. Napokon v tom istom čase koketoval Dugin aj so skutočným satanizmom.

Možno tak uľavil svojej duši, ale zároveň ovplyvnil iných, ktorí už nezostávali len pri rečiach. V roku 1988 spoluzaložil Pamiať – spolok nacionalistov (slogan: „Boh! Cár! Národ!“), ktorého členovia sa oficiálne usilovali o „zachovanie ruskej kultúry“, čoraz častejšie ju však zachovávali formou vyhrážania násilím a najmä veľmi otvoreného antisemitizmu.

Podľa Pamiati bol celý holokaust židovskou konšpiráciou („Eichmann bol žid“) a Protokoly sionských mudrcov sú serióznym historickým dokumentom.

Pamiať tak umožnila vznik moderného ruského fašizmu, ktorý nadväzoval na tradície černosotencov z cárskych čias. To už však bez Dugina – toho zo svojich radov vylúčili práve pre jeho výlety medzi satanistov, čo organizácia, ktorá sa striktne hlási k pravosláviu, nemohla tolerovať.

Medzitým sovietska moc padla a v Rusku vznikol skutočný politický život. Doň sa Dugin zapojil ako spoluzakladateľ Nacionálnej boľševickej strany Ruska (NBP), politického hybridu, ktorého smerovanie bolo zrejmé už z vlajky a zo znaku – kopírovali štátne symboly nacistického Nemecka, ale namiesto hákového kríža sa na nich skveli kosák a kladivo.

Celok pôsobil dojmom nového albumu od Laibachu, čo dobre zodpovedá celkovému poňatiu strany – napoly happening, napoly pokus o seriózny politický projekt spájajúci extrémnu ľavicu s extrémnou pravicou v mene boja proti spoločnému nepriateľovi, modernému Západu.
Prečítajte si
Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok

Aj s NBP sa Dugin rozišiel, založil namiesto toho Medzinárodné euroázijské hnutie a súčasne sa pustil do akademickej kariéry. Zaobstaral si kuriózny absolventský diplom z Inžiniersko-melioračného inštitútu v Novočerkassku, čo mu umožnilo ďalej stúpať po vedeckom rebríčku.

Dnes je dvojnásobným doktorom vied, v roku 2008 sa stal profesorom moskovskej Lomonosovovej univerzity, odkiaľ odišiel – alebo bol vyhodený, to nie je úplne jasné – v roku 2014. O nutnosti tvrdého zásahu na Ukrajine sa vyjadroval tak krvilačne, že tým vyvolal v Moskve celkom veľký protest proti svojej osobe.
Pod práporom archanjela

Už koncom deväťdesiatych rokov napísal svoje komerčne najúspešnejšie dielo, vysokoškolskú učebnicu geopolitiky. To z Dugina urobilo súčasť režimového mainstreamu.

Duginovu predstavu o usporiadaní a vývoji sveta najlepšie opíšeme jeho vlastnými slovami: „Najprv sa vytvorí systém troch pólov. Každý z nich bude mať svoju vlastnú oblasť zodpovednosti, svoju vlastnú rezervnú menu, svoj vlastný súbor kultúrnych hodnôt a svoju vlastnú nezávislú stratégiu. Nevznikne jedno normatívne ľudstvo (ako projekcia liberálneho Západu a jeho noriem a pravidiel), ale tri. Nie jeden liberálny poriadok založený na západných pravidlách, ale tri rôzne civilizačné poriadky – s rôznymi ideológiami. To bude pre globalizáciu zdrvujúca rana. (…) Súbežne s tým sa v Európe začne občianska vojna – európske národy povstanú proti globalistickým elitám. Keď zvíťazia kontinentalisti, sformuje sa Európa do ďalšieho pólu.“

Tými tromi pólmi má, samozrejme, na mysli Rusko, Čínu a USA.

Geopolitika sa v Rusku chápe ako prakticky zameraná veda (možno skôr inžinierska zručnosť) opisujúca techniky, ako manipulovať so zahraničnou politikou – rovnako ako „politechnológia“ učí, ako riadiť vnútornú politiku, manipulovať s verejnosťou. Obe tieto disciplíny sú veľmi obľúbené a poskytujú veľké kariérne možnosti.

Dugin sa vo svojom poňatí geopolitiky drží teórie multipolárneho sveta. Rusku je podľa neho súdené vedúce postavenie, keď – a ak – dokáže poraziť liberalizmus: „Súčasný Západ zničil svoju vlastnú tradíciu, stredovekú, antickú, a ničí aj tradície iných národov. Súčasný Západ je skrátka kolektívny Satan, Antikrist. Na konci časov, a my žijeme na konci časov, má Satan navrch nad tými, ktorí zostávajú verní Bohu a posvätnému poriadku. Ale nie nadlho. V záverečnej bitke zvíťazia vojská archanjela Michala, teda my.“
Alexandr Dugin na konferencii New Horizons v Iráne. Režim ajatolláha má podľa neho byť ruským spojencom. Foto – Wikimedia Commons/Tasnim, CC BY 4.0

Archanjelove vojská však budú potrebovať filozofický systém. Preto Dugin pracuje na takzvanej štvrtej politickej teórii (jeho priaznivci ju dôverne volajú 4PT), keď predtým odsúdil súčasné tri – teda liberalizmus, komunizmus a fašizmus.

„Pre mňa sú neprijateľné normatívne subjekty všetkých troch – indivíduum, trieda i národ, nieto ešte rasa. Domnievam sa, že subjektom politiky by mal byť Dasein, čiže existenciálne chápaná pospolitosť, nie politický národ, ale historická a kultúrna jednota organického celku – vždy otvorená a nesúvisiaca ani s občianstvom, ani s etnicitou. Pospolitosť, to je jednota osudu.“

Bližšie objasnenie nečakajme, Dugin sám hovorí, že to ešte nemá úplne domyslené. Z rôznych náznakov sa zdá, že si ako základ usporiadania ideálnej spoločnosti zatiaľ predstavuje niečo ako ruskú občinu z čias nevoľníctva, kde vládne múdry starec a každý pozná svoje miesto v hierarchii.

Nebolo by to prekvapujúce, k podobným záverom časom dospeli Dostojevskij i Solženicyn. Keď ruský intelektuál dôsledne odmietne západné vplyvy, dôjde nakoniec vždy k samoderžaviu.
Hrôza v očiach ľudí Západu

Nie je na Západe predsa len niečo dobré, prinajmenšom jeho technický a materiálny pokrok? Na túto otázku svojej čitateľky Dugin odpovedal: „Pod naleštenou fasádou a pozlátkou sa ukrýva úplne iná realita – odcudzenie, ekonomický diktát, individualizmus, úpadok kolektívnej súdržnosti, deformácia a strata duchovných hodnôt. Západ je nám úplne cudzí, kultúrne aj ideologicky, bez ohľadu na to, aká momentálne panuje politická situácia v Rusku.“

„Západ predstavuje pre Rusa smrť,“ pokračoval. „Je hrozné a ponižujúce vidieť hrôzu v očiach ľudí Západu, keď otvoria schránku. Tie nekonečné účty, dlhy, ako všetko musia platiť – telefón, vodu, vykurovanie, klimatizáciu, vzduch… Pre ruskú dušu, rovnako ako pre celú euroázijskú povahu, je západný štýl života stiesnený, utláčateľský a zbytočný.“
Prečítajte si
Ukrajinský expert Šechovcov: Dugin na Putina nemal vplyv, Kremeľ ho nepotrebuje

Ale Západ je vraj aj rozpínavý a nebezpečný: „Liberálni globalisti žiadajú od ľudstva, aby sa vzdalo, ‚oslobodilo‘ od toho, čo predstavuje samotnú podstatu kultúry a ľudskej civilizácie. (…) Ak nová ekonomika nepotrebuje človeka, ktorý pracuje vo výrobe, tak prečo by spoločnosť potrebovala vzdelávací systém? Prečo umožňovať ľuďom rozvoj? Je oveľa jednoduchšie vyrovnať sa so stádami funkčne negramotných ľudí, v silách ktorých nebude zaistiť si živobytie a mať zamestnanie a ktorí budú odkázaní na omrvinky od stola skutočných vládcov sveta. Ľudia budú uvrhnutí do smilstiev, pri ktorých však bude nové rodenie detí tou najmenej sa vyskytujúcou udalosťou. Samozrejme, že im bude poskytnutá zábava, ale táto zábava bude obludne nízka tak, aby v žiadnom prípade neviedla k prebudeniu ľudského myslenia a citu.“

Situáciu však podľa neho možno zvládnuť: „Veľké prebudenie ľudstva, jeho cesta do budúcnosti a zrodenie nádeje bude možné, iba ak sa do jeho čela postaví Rusko.“
Dugin a Putin

Je isté, že Duginove názory boli istý čas a v istom rozsahu v súlade s politikou Kremľa, je isté, že patrí medzi tie, ktoré si ruský prezident z času na čas vypočuje. Napokon, prečo by Putin odmietal autora tejto tirády z roku 2007: „Odporcovia Putina a jeho kurzu už neexistujú, ale ak sa ešte vyskytujú, tak sú to psychicky chorí ľudia a treba ich podrobiť liečeniu. Putin je všetko, Putin je absolútny, Putin je esenciálny.“

Duginovo nadšenie pre Putina ešte vzrástlo po anexii Krymu a súčasné vojenské ťaženie na Ukrajine má, samozrejme, jeho plnú a oddanú podporu.

Z toho však skôr vyplýva, že sa Dugin riadi Putinom ako naopak. O tom, že by bol Dugin hlavným ideológom Putinovho režimu, možno vážne pochybovať, a to z viacerých dôvodov.

Prvým z nich je, že na takúto úlohu je príliš svoj, príliš neriaditeľný. Každú chvíľu sa hlási k niečomu inému, vyžíva sa vo výstrednostiach a v extrémoch, rád o nich hovorí nahlas. Keby bol oficiálne spojený s mocou, uvádzal by ju každú chvíľu do rozpakov a nepríjemností.

Po druhé, Dugin je príliš intelektuálny. Štvrtá politická teória a Dasein nie je nič, z čoho by sa dala urobiť praktická a zrozumiteľná ideológia.

„Západ predstavuje pre Rusa smrť“ – to áno, to vyzerá použiteľnejšie, lenže väčšina Rusov (tak ako väčšina obyvateľov celého sveta) netúži po ničom viac ako po západnom konzumnom životnom štýle, čo Putin dobre vie. A tiež určite vie, že keby ho národu uprel v mene nejakého blúznivého návratu k minulosti, bol by to jeho koniec.
Prečítajte si
Podľa nemeckej tajnej služby na Ukrajine bojujú aj skutoční neonacisti. Ibaže ruskí a za Rusko

Po tretie a predovšetkým, Putinov režim žiadnu ideológiu nemá, žiadnu nepotrebuje, ba čo viac, bola by mu len na ťarchu.

Putin je pragmatik moci, robí to, čo treba na jej udržanie, a s tým nejdú dohromady žiadne ideologické putá, žiadne obmedzenia, žiadny záväzný program, žiadne nespochybniteľné hodnoty.

Tu môžeme – pri plnom vedomí zradnosti a nehistorickosti takého prirovnania – predsa len poukázať na istú paralelu s Hitlerom. Ani nacionálny socializmus nemal žiadnu ideologickú doktrínu, žiadny program okrem momentálneho stavu „Vodcovej vôle“.

Hitler nemal žiadny priestor pre ideológov. (Pre propagandistov áno, ale to je celkom iná špecializácia. Muža, ktorý na post ideológa NSDAP zrejme ašpiroval – Georga Strassera – dal zavraždiť už v roku 1934.) Ani Putin ho nemá.

V tomto zmysle je Dugin a ktokoľvek jemu podobný pre Kremeľ skôr prekážkou, pretože môže začať upozorňovať, že sa reálne kroky moci nezhodujú s ideálom.

Keby sa Duginovi dnes alebo zajtra niečo nepekné prihodilo, Kremeľ mu pravdepodobne vystrojí pekný pohreb. Veľa úprimných sĺz by na ňom však nepadlo.

Slovenka žijúca v USA: Nechápem, ako Slováci dokážu vyžiť z toho, čo zarobia

Danka porozprávala o pozitívach a negatívach života v USA.

Kristýna Peštová
Redaktor
Odoberať autora
Dana Fox a jej manžel Andrew Fox.
Dana Fox a jej manžel Andrew Fox. (Zdroj: archív: D. F. )
Písmo:A-|A+
diskusia (12)
[ Dostávajte Výber článkov z MY Záhorie e-mailom:
Prihláste sa na odber jedným klikom. ]

SENICA. Danka Fox, rodená Poláčková, pochádza zo Senice už roky žije v zahraničí. Momentálne je v Južnej Karolíne, je to jej ôsmy rok v USA. V tomto prípade možno použiť pravý opak zaužívanej frázy, za všetkým hľadaj ženu. Rozišla sa s priateľom a rozhodla sa splniť si túžbu o odchode zo Slovenska.
Palmy a západ slnka.
Danka Fox s manželom Andrewom.
Život na Floride (20 fotografií)

Danka nám vysvetlila, aký je život v zahraničí, čo sa jej na Floride páči a čo nie, že získať úver v USA vyzerá jednoduchšie ako na Slovensku. Taktiež zažila hurikán IRMA v roku 2017. Pracuje v banke a prezradila, že americké filmy o bankových prepadoch vlastne klamú.

Vydala sa za Floriďana, ktorý pochádza z Washingtonu. Spojilo ich potápanie, paradoxom je, že Andrew Fox sa vlastne nikdy v živote nepotápal a taktiež to, že musela ísť z Londýna do Chorvátska, aby sa dostala na Floridu, kde spoznala svojho manžela. Láska na diaľku vydržala a prerástla do manželstva.
Možno vás zaujme Angiologička: Naša práca nevyzerá tak ideálne, ako to prezentujú populárne seriály Čítajte

Ako ste sa dostali do zahraničia?

Moja sesternica žila v Coventry v Londýne, ja som sa rozišla s priateľom v Senici. Na Slovensku ma nič nedržalo, chcela som vidieť aj niečo iné. Mame som vždy hovorievala, že budem žiť niekde inde a nie na Slovensku, určite nie v Senici a určite niekde, kde je teplo.
V článku sa ďalej dozviete:

Aké boli začiatky mladej Seničanky v zahraničí?
Na čo si nevedela zvyknúť?
Aká bola jej prvá práca?
Život v akom štáte sa jej páčil najviac?
Ako sa dostala na Floridu?
Aký je život na Floride?
Ako prežila hurikán IRMA?
Je práca v americkej banke nebezpečná?
Prečo je vybavenie hypotéky u nich ľahšie, ako na Slovensku?
Sú u nich žraloky?

Aké boli začiatky v zahraničí?

Vedela som, že to bude ťažké, bola som na to pripravená. Predstavovala som si, že prvý rok budem plakať a potom si zvyknem, no neplakala som. Podľa mňa je to ťažšie pre tých, čo zostanú doma, než pre tých, čo odídu. Človek má nové veci a nových ľudí pred sebou a nie je čas premýšľať, naopak, tí čo zostali, majú viac času premýšľať nad tým, čo odišiel.

Na čo ste si nevedeli zvyknúť?

Bola to typická anglická povaha. Oni sa opýtajú ako sa máš, ako to ide, povedia ahoj, ale to neznamená, že sa zaujímajú o to, ako sa naozaj cítiš. Volala som mame s tým, že všetci ma tam mali radi, všetci sa ma pýtali, ako sa mám. Ale všetkým to bolo jedno, kým som začala hovoriť, oni už boli inde.

Aké bolo vaše prvé zamestnanie?

Ako prvé som robila čašníčku v hoteli v Anglicku. Myslela som si, že rozumiem po anglicky. Ale ten britský prízvuk, a keď sa ma čosi spýtali a trikrát mi to tak povedali, a ja som nerozumela, myslela som, že si robia srandu. Mala som dobrú manažérku, prišla tam a preložila mi to. Problém mi robil aj indický prízvuk.

V USA mi zase robí problém southern accent, čo je južný prízvuk. Zrovna som lokalite, kde majú tento prízvuk. Občas musím chvíľu rozmýšľať, čo bolo povedané. Niekedy ani samotní Američania im nerozumejú. Neviem to ani napodobniť, aj som sa pýtala kolegu v práci, či ma niečo naučí, snažila som sa to zopakovať a on sa smial, nejde mi to.

Robila som aj prekladateľku, keď niečo potrebovali Slováci v Anglicku. Napríklad pre sociálne služby alebo na súde, v škole a v nemocnici. Volali ma aj pre Čechov. Na súd si už presne nepamätám, ale bola to nejaká výtržnosť mladého muža.

Kde sa vám do teraz z vašich destinácií páčilo najviac?

Je to v podstate jedno. Ale pekné bolo Naples na Floride. Je plné milionárov, veľmi pekné miesto. Kvôli boháčom je tam navážaný biely piesok. Ale sú tam nepríjemní ľudia, dajú vám pocítiť, že sú niečo viac.

Ako ste sa dostali do Naples?

Mala som tam svadbu. Keď sme sa vzali, manžel žil v Naples, prišla som za ním.

Ako ste sa vlastne zoznámili s vaším manželom?

Bola som sa potápať v Chorvátsku, známy povedal, že sa dobre potápa na Floride. Tam som sa zoznámila s nejakými ľuďmi, ale môj muž sa s nami nepotápal. On si ma pamätal, ale ja som si nepamätala, ktorý to bol. Potom si ma našiel cez nášho spoločného kamaráta a začal mi písať. Vedela som, že je to niekto z ľudí, ktorých som stretla.

Na Floride som sa inak vtedy ani nepotápala, nechceli ma pustiť s európskou licenciou. A nepotápala som sa tam ani dodnes, hoci som tam roky žila.
Prečítajte si tiež Samoživiteľka roky prerábala dom, napokon sa musela prizerať požiaru, ktorý ho zničil Čítajte

Dlho sme si písali. Medzitým som sa presťahovala do Čiech, tam som mala priateľa. Občas mi napísal, bola som milá, veď som si myslela, že už sa nikdy neuvidíme. Keď som sa rozišla s priateľom, Andrew sa potešil. Do konca roka som zostala v Čechách.

Spýtal sa ma, či by som si ho vzala za muža, keby sa ma spýtal. Povedala som, že to by sa musel najprv opýtať. V ten večer zabookoval letenku. Prišiel za mnou o štyri mesiace a ku koncu ma požiadal o ruku. Keď som povedala áno, začal pre mňa vybavovať víza, čo trvalo deväť mesiacov. Medzitým sme komunikovali cez internet. Mohol by prísť, ale tiež by boli potrebné víza.

Prišla som tam v októbri 2015, v novembri sem sa vzali a funguje to doteraz. V Amerike som sa dokonca naučila po rusky. Andy sa vždy chcel naučiť po rusky. Ja som si myslela, že môj prízvuk je britská angličtina, no on si myslel, že mám ruský prízvuk.

Manžel je Floriďan?

Andrew je z Washingtonu, zo Seatlu. Mal asi 12, keď sa rodičia rozviedli. Na Floride žil od 12. rokov. Do Naples sa dostal vďaka prvej manželke.
Prečítajte si tiež Slovenku najprv týrali, potom ju predali na prostitúciu. Sestre pomohla utiecť z háremu Čítajte

Celý rok je tam teplo. Boháči tam majú zimné sídla. Keď je na severe v New Yorku zima, idú na Floridu. Keď celý deň hrajú golf alebo sedia na pláži, je to fajn. Ale sú tam hrozné horká. Medzitým tam prší, lebo tam býva dažďová sezóna. Každý deň okolo tretej sa spustí voda z neba, nie je to ani pršanie. Za hodinku či za dve už je nebo čisté.

Ako to na Floride vyzerá v rámci hurikánov?

Je tam obdobie hurikánov od mája do septembra. Zažila som hurikán ale ušli sme sa schovať do Charlestonu. Bol to hurikán IRMA v roku 2017. Išli sme k známym. Zostali sme u nich asi týždeň a keď sme sa vrátili naspäť, ešte stále nebola elektrina. Vyzeralo to hrozne, to, čo bolo predtým zelené, už bolo hnedé.

Mali sme celý byt zatopený ale nemali sme to až také zlé, ako ostatní. Tí mali všetko porozbíjané. Paradox je, že som si schovala všetky rastliny, ktoré pestujem no na jednu závesnú som zabudla a tá tam dokonca zostala visieť, akoby žiaden hurikán nebol.

Ako je to v USA s úvermi a bývaním?

Momentálne staviame. Kúpili sme pozemok a firme zaplatíme 250 000 dolárov a ona nám ho zhotoví na kľúč. S tým, že tu človek zarobí dvakrát toľko, ako na Slovensku. Tu nie sú pôžičky ako na Slovensku. Existuje tu taká možnosť, že ju možno splatiť skôr. Na Slovensku nie je reálne niečo splatiť skôr. Je tu kreditný systém a urobí to ešte plus na osobnom kredite. V budúcnosti potom máte väčšiu možnosť dostať pôžičku.

Keď má človek dobrý kredit, nemusí mať ručiteľa. Keď kupujete dom, ručíte iba domom. Ale neexistujú tu exekútori. Tu nie je zákon nad právnikov. Keď máte dobrého právnika, vysúdi vám čokoľvek.
Prečítajte si tiež Ak na záhrade vykopete nález z minulosti, nemusíte sa báť invázie archeológov Čítajte

Človek získava dobrý kredit napríklad aj tým, že načas platí elektrinu, vodu, nájom či pôžičku na auto. Ja som začala tým, že som si zriadila takú kreditnú kartu, na ktorú som si vložila napríklad 500 dolárov. Tie peniaze sa potom používajú tak, že sa vyberú, no musia sa tam do určitého dátumu vrátiť. Nedajú vám penalizáciu, keď to nesplatíte ale váš kredit nejde hore.

A čo zdravotné poistenie, funguje rovnako, ako u nás na Slovensku?

V podstate áno. Ceny sú tu iné, lebo aj platy sú tu iné. Človek si platí zdravotnú poistku, no u lekára si ešte niečo dopláca.

Aká je práca v banke v USA?

Prešla som výberovým konaním. Vybrali ma, lebo som nebola celá potetovaná a s krátkou sukňou. Nebola som celá odhalená. Keď som sa na pohovore okolo seba rozhliadla, povedala som si, že keď nezoberú mňa, jedinú v saku, tak ja už neviem čo je zle. Ale vybrali ma.

Je práca v banke bezpečná z hľadiska prepadov?

My nie sme v nejakej zlej časti mesta. No na pohovore nám vysvetlili, že v banke nedržia peniaze. Nemám tam viac než 3 000 dolárov. Nie je to v zásuvke u mňa, musím ísť do sejfu, ktorý mi musí otvoriť niekto ďalší. Neviem, či by sa to niekomu oplatilo pre 3 000 dolárov.

Nie je to ako vo filme, že vykradnú v banke veľký sejf. On tam je, ale nič v ňom nie je.

Dá sa na Floride pestovať vlastnú zeleninu?

Keby so bola doma a nepracovala, asi by som to skúsila. Dá sa to. Záleží od podnebia. Kamarátka skúšala aj rajčiny aj papriky, dá sa to ľahko vypestovať, lebo je tu slnečné počasie.

Aké voľnočasové aktivity sa dajú u vás robiť?

Určite surfovanie, potápanie. Ľudia sa chodia previezť na lodi. Veľmi často ľudia chodia na výletné lode do Karibiku, nie je to vôbec drahé. Je to nejakých 125 dolárov na človeka na tri dni, je tam all inclusive jedlo, a idete na Bahamy a naspäť.

Slováci príliš nechodia, lebo sú drahé letenky a keď už, tak buď tu majú rodinu alebo sezónny dom. Buď prenajatý alebo vlastný, ktorý celý rok prenajímajú a prídu len na sezónu. Nielen Slováci ale aj Ukrajinci a Rusi.

Sú tam žraloky?

Áno sú. Môj muž rád loví ryby, videli sme už žraloky. Môj muž bol kedysi dokonca tie žraloky aj loviť. Nedávno tu v Charlestone bolo päť útokov. Ale mali by byť už preč, v septembri chodievajú hore na sever. No dva týždne dozadu jeden napadol pani, ktorá bola len po pás vo vode.

Tým, že veľké oceánske lode lovia ryby, vyháňajú žraloky z ich teritória a tie sa občas pomýlia a zakusnú človeka.

Dorazil covid aj na Floridu?

Dorazil ale nikto nenosil rúška. V obchodoch som málokde videla rúška. Viem, že v New Yorku i v Kalifornii to bolo prísne, ale na Floride a v Južnej Karolíne nie. O to väčší to bol pre nás šok, keď sme prišli na Slovensko.

Nepremýšľali ste s manželom, že by ste žili na Slovensku?

Skúšali sme to. V roku 2021 sme prišli a vydržalo nám to deväť mesiacov v Bratislave. Vojna na Ukrajine všetko celé vyhrotila. Pre nás to bol stres. Nechápem, ako Slováci môžu vyžiť z toho čo zarobia. Ešte si majú kúpiť dom alebo platiť nájom? Andrew si nevedel nájsť prácu, nakoniec dostal dve alebo tri ponuky, ale rozhodli sme sa vrátiť naspäť. Je to oveľa jednoduchšie tu.

Keď som sem prišla, bolo mi zle. V nemocnici som bola len dve hodiny, dali mi jednu infúzku a jednu injekciu, išla som domov. Za dva mesiace nám prišiel šek zaplatiť sumu 3 000 dolárov.

Potom poslali list, že keď nie som Američanka, bolo to zaplatené z dotácii od bohatých ľudí.

Napríklad z pôrodnice idú ženy hneď domov, ale kamarátka si musela priplatiť za pôrod 10 000 dolárov.

Čítajte viac: https://myzahorie.sme.sk/c/23008603/slo ... 1663236081